Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, October 27, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18CoCsp/19/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8619200506
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8619200506.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov

senátu Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. XXX/X, XXX XX D., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. hrdinov 163/66,
089 01 Svidník, proti žalovanému BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, 1 boulevard Haussmann,
750 09 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločnosti pod č. 542 097 902,
konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA,
pobočka zahraničnej banky, Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, právne zastúpeného
SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, o zaplatenie

primeraného finančného zadosťučinenia v sume 568,21 eura, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Svidník zo dňa 15.12.2021, č. k. 5Csp/26/2019-135 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Mení rozsudok vo výroku I. tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 100 eur v lehote do 3
dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Priznáva žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov celého konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol takto cit.:

,,I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 568,21 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu.“

Vychádzal z ustanovení § 3 ods. 5 posledná veta a § 4 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane

spotrebiteľa.

V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že v konaní vedenom na Okresnom súde Svidník pod sp.
zn. 5Csp/9/2016 o vydanie bezdôvodného obohatenia (základné konanie) bola žalobkyňa v postavení
spotrebiteľky úspešná proti žalovanému rozsudkom Okresného súdu Svidník č. k. 5Csp/9/2016-31
zo dňa 19.05.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 22Co/68/2017-58 zo dňa
19.04.2018, ktoré sa stali právoplatnými dňa 22.6.2018. Poukazal na skutočnosť, že žalovaný sa nielen

pokúsil na úkor žalobkyne obohatiť, ale sa aj skutočne obohatil a žalobkyňa bola nútená požiadať súdnu
moc o pomoc, na zjednanie nápravy. Intenzita porušenia spotrebiteľského práva je daná rozsudkom
vydaným v základnom konaní a je vyjadrená povinnosťou žalovaného vydať bezdôvodné obohatenia v
sume 568,21 eura. Suma, o ktorú sa dodávateľ na úkor žalobkyne aj skutočne bezdôvodne obohatil, jejediné objektívne a exaktné kritérium, a preto by malo byť brané do úvahy ako kritérium prvoradé. Mal
za to, že primeranosť sumy 568,21 eura je vzhľadom najmä na postoj žalovaného a intenzitu porušení
spotrebiteľských noriem evidentne daná. Pre vznik nároku na primerané finančné zadosťučinenie

je postačujúca už samotná hrozba ujmy (spôsobilosť privodiť ujmu). V danom prípade išlo už o reálny
vznik ujmy, keďže žalovaný sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil.

O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255

ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ako ,,CSP“). Súd prvej inštancie
priznal žalobkyni náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu, pretože mala plný úspech
vo veci a uplatnila si ich náhradu. O ich výške súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.
b),f),d)ah)CSP.Namietal,žesúdprvejinštancieodignorovalpovinnosť,ktorámubolauloženázostrany
odvolacieho súdu, pričom vo veci konajúci súd v rámci nového rozhodnutia nekriticky a to doslovne
prevzal argumentáciu žalobkyne uvedenú v jej vyjadrení zo dňa 03.12.2021, čím nie len že založil
konanie vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ale podľa mienky žalovaného

aj narušil stav právnej istoty v legitímne, spravodlivé a nestranné rozhodnutie vo veci samej. Uviedol,
že v tomto konaní sa domáha priznania nároku primeraného finančného zadosťučinenia z rovnakého
dôvodu a to porušenia tých istých práv spotrebiteľa, ako tomu bolo v konaní vedenom na súde pod
sp. zn. 8Csp/44/2016. Žalovaný vo vzťahu k nároku žalobkyne na zaplatenie primeraného finančného
zadosťučinenia namietal jeho duplicitné uplatnenie v tomto konaní, nakoľko žalobkyni už v minulosti boli

primerané finančné zadosťučinenie titulom porušenia jeho práv Zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo
dňa 17.06.2008 priznané vo výške 799,41 eura. Žalovaný
súčasne namietal výšku uplatneného nároku v kontexte už v minulosti priznaného nároku
primeraného finančného zadosťučinenia ako aj s ohľadom na skutkové okolnosti nim
prejednávanej veci. Súd prvej inštancie sa však s týmito zásadnými námietkami

žalovaného nijakým spôsobom nevysporiadal. Považoval za dôležité uviesť, že žalovaný priznané
primerané finančné zadosťučinenie vo výške 799,41 eura už žalobkyni zaplatil. Žalovaný uhradil
žalobkyni odhliadnuc od priznaného primeraného finančného zadosťučinenia rovnako aj bezdôvodné
obohatenie vo výške 568,21 eura s prísl., z čoho v súhrne vyplýva, že žalovaný zaplatil žalobkyni
plnenie v celkovej výške 1.420,08 eura. Žalobkyňa sa domáha priznania primeraného finančného

zadosťučinenia vo výške zhodnej s výškou bezdôvodného obohatenia, t. j. v sume 568,21 eura,
ktoré jej avšak zo strany žalovaného už vydané bolo a to v nadväznosti na rozhodnutie Okresného
súdu Svidník sp. zn. 5Csp/9/2016 zo dňa 19.05.2017. Žalobkyňa navyše v podanej žalobe žiadnym
spôsobom neodôvodnila prečo žiada primerané finančné zadosťučinenie práve vo výške bezdôvodného
obohatenia, pričom pri uplatňovaní svojho nároku opomenula zobrať do úvahy nemateriálnu povahu

tohto inštitútu. Pokiaľ má primerané finančné zadosťučinenie plniť okrem iného aj satisfakčnú funkciu,
malo by byť podľa mienky žalovaného aj jeho vyčíslenie založené na určitej satisfakcií, pričom však za
satisfakciu nemožno rozumne považovať uplatňovanie takej peňažnej čiastky, ktorá zodpovedá nároku
bezdôvodnému obohateniu, ktoré už bolo žalobkyni vydané spolu so všetkými nákladmi, ktoré žalobkyni
vznikli v súvislosti s jeho uplatnením. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok sudu prvej inštancie zrušil a žalobu žalobkyne zamietol v celom rozsahu. Zároveň
navrhol, aby odvolací súd zaviazal žalobkyňu nahradiť žalovanému náhradu trov konania.

Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žalobkyňa uviedla, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

atribúty jasnosti, stručnosti a zrozumiteľnosti odôvodnenia podľa jej názoru spĺňa a preto ho považuje
za dostatočne odôvodnený. V napadnutom rozsudku sa súd jednoznačne vyporiadal so všetkými
podstatnými námietkami žalovaného a jednotlivé dôkazy vyhodnotil podľa svojej úvahy. Prvoinštančný
súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uvádza podstatné prednesy a návrhy strán, aké dôkazy v
konaní vykonal za účelom zistenia skutkového stavu, ako aj zákonné ustanovenia, z ktorých vychádzal

pri právnom posúdení sporu. V napadnutom rozsudku súd prihliadal na prostriedky procesného útoku
a procesnej obrany oboch strán sporu, pričom svoje rozhodnutie logicky a vecne podrobne odôvodnil.
Samotná skutočnosť, že právne závery učinené v rozhodnutí súdu nekorešpondujú predstavám strany
sporu ešte nemôže založiť arbitrárnosť a objektívnu nepresvedčivosť rozsudku (že rozsudok neúspešnústranu často subjektívne nepresvedčí je pritom celkom pochopiteľné). Podľa názoru žalovaného jej
žiaden nárok na PFZ nevznikol. Jedná sa o notorickú námietku žalovaného, preto vo vzťahu k nej
opätovne poukázala na žalobu a vyjadrenie zo dňa 03.12.2021. Primerané finančné zadosťučinenie

v tomto konaní v sume 568,21 eura vyplýva zo základného konania vedeného na Okresnom súde
Svidník pod sp. zn. 5Csp/9/2016 a Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 22Co/68/2017, v ktorom
bola úspešná. K posudzovaniu výšky primeraného finančného zadosťučinenia poukázala na zásadné
uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 3Co/53/2016, zo dňa 04.10.2016, resp. na uznesenie sp.
zn. 23Co/42/2019, zo dňa 29.01.2020. Poukázala na to, už beztak ujma, ktorá jej konaním a odmietavým

postojom žalovaného vznikla nie je len v akademickej rovine, pretože jeho postupom bol narušený
nielen jej bežný život – starobnej dôchodkyne, ale dlhodobým čakaním za svojím finančným nárokom,
bol znížený rodinný rozpočet a životná úroveň, preto prípadné priznanie PFZ odvolacím súdom iba
v symbolickej výške nebude napĺňať princíp primeranosti, spravodlivosti a funkcií tohto inštitútu. S
poukazom na uvedené argumenty navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
Zároveň si žalobkyňa uplatnila náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

Vo vyjadrenie k vyjadreniu žalobkyne žalovaný opätovne akcentoval na to, že súd prvej inštancie
sa navyše žiadnym spôsobom ani nevysporiadal s názorom odvolacieho súdu, ktorý tento vyslovil v
rozhodnutí Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 18Co/145/2019 zo dňa 27.05.2020 a ktorým bol súd prvej

inštancie pri novom rozhodnutí viazaný. Odvolací súd zaviazal súd prvej inštancie povinnosťou v ďalšom
konanízaoberaťsavýškouprimeranéhofinančnéhozadosťučineniasohľadomnavýsledokodvolacieho
konania voči rozsudku Okresného súdu Svidník sp. zn. 8Csp/44/2016 zo dňa 15.10.2019 tak, aby boli
posúdené a zohľadnené konkrétne skutkové okolnosti tohto prípadu a prípadu vo veci 8Csp/44/2016.
Súd prvej inštancie nové rozhodnutie odôvodní tak, aby spĺňalo náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP.

Aj napriek tejto mu uloženej povinnosti, sa súd prvej inštancie vyššie uvedenými skutočnosťami a
skutkovými okolnosťami nezaoberal a v žiadnom ohľade nevysporiadal. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že rýdze
prevzatie argumentácie žalobcu samo o sebe nepredstavuje arbitrárnosť a nesprávnosť rozhodnutia,
tak s týmto sa rozumne nemožno stotožniť. Pokiaľ súd prvej inštancie odignoroval povinnosť mu uloženú
odvolacímsúdomzaťažiltakkonaniearozhodnutievadouaporušiltýmprávožalovanéhonaspravodlivý

súdnyproces..NatomtomiestepoukázalajnarelatívneaktuálnerozhodnutieKrajskéhosúduvPrešove,
sp. zn. 8CoCsp/13/2021 zo dňa 31.01.2022.

Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom

stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a
webovej stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že je ho potrebné zmeniť.

V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne vyplývajúci z ust. § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Citované ustanovenie Zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje
právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní

porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného
zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho
stupňa ochrany. Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie
je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda
nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k

takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.

K uplatneniu práva na primerané finančné zadosťučinenie nemôže dôjsť kedykoľvek. Toto právo vzniká
v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov po

tom, čo zo strany spotrebiteľa dôjde k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinností na súde.
Čidošlokúspešnémuuplatneniuporušeniaprávaalebopovinnostínasúde,vyplynieažzprávoplatného
rozhodnutiu súdu vydaného vo veci samej.„Účelomfinančnéhozadosťučineniajedovŕšiťochranuporušenéhoprávaspotrebiteľaakoslabšejstrany
v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho

stupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ,
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia
treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo
povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku

rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej
zmluve (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/389/2015). Žiadnu inú podmienku,
t. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola
privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom
dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné
bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky

škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej
výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia,
neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným
kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia. Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na
všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu, stanovil rozsah finančného zadosťučinenia.“ (porovnaj

rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019).

V prejednavanej veci žalobkyňa odvodzovala svoju žalobu voči žalovanému o vydanie primeraného
finančného zadosťučinenia 568,21 eura s príslušenstvom od úspešného uplatnenia svojich

spotrebiteľských práv v konaní Okresného súdu Svidník pod sp. zn. 5Csp/9/2016, o vydanie
bezdôvodného obohatenia 568,21 eura s prísl.

Tvrdenie žalobkyne o úspechu v základnom konaní bolo preukázané rozsudkom Okresného súdu

Svidník, č. k. 5Csp/9/2016-31 zo dňa 19.05.2017 v spojení rozsudkom tunajšieho súdu č. k.
22Co/68/2017-58 zo dňa 19.04.2018, v ktorom súd v plnom rozsahu vyhovel jej žalobe a zaviazal
žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 568,21 eura s príslušenstvom, ako rozdielu
medzi istinou bezúročného a bezpoplatkového úveru a uhradenou sumou so strany žalobkyne. Okresný
súd Svidník v konaní sp. zn. 5Csp/9/2016 vychádzal z rozsudku Okresného súdu Svidník, č. k.

7C/277/2014-100 zo dňa 17.3.2016, v ktorom žalovaný v postavení žalobcu si uplatnil voči žalobkyni
v postavení žalovanej pohľadávku vo výške 799,41 eura. V konaní sp. zn. 7C/277/2014 Okresný
súd Svidník skúmal, či úverová zmluva uzavretá medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako
spotrebiteľom má všetky esenciálne náležitosti vyžadované v ustanovení § 4 zákona č. 258/2001 Z.
z., o spotrebiteľských úverov a dospel k záveru, že zmluva neobsahuje sumu, počet a termíny splátok

istiny, úrokov a iných poplatkov, ďalej neobsahuje konečnú splatnosť úveru, a preto s poukazom na
ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Podľa potvrdenia o odfinancovaní zo dňa 07.04.2015 žalobca poskytol žalovanej úver vo
výške 1.991,64 eura. Podľa potvrdenia o prijatých splátkach zo dňa 07.04.2015 žalovaná doposiaľ
zaplatila žalobcovi sumu 2.559,85 eura, teda viac ako získala, preto Okresný súd Svidník žalobu

rozsudkom č. k. 7C/277/2014-100 zo dňa 17.3.2016, ako nedôvodnú zamietol. Nepochybne v tomto
prípade išlo o závažné porušenie práv spotrebiteľa.

Odvolací súd uvádza, že právoplatným ukončením konania vo veci 5Csp/9/2016 Okresného súdu

Svidník bol naplnený predpoklad úspešného uplatnenia porušenie práva alebo povinnosti umožňujúci
žalobkyni požadovať od žalovaného právo na primerané finančné zadosťučinenie.

Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení treba vychádzať z toho, že toto má plniť jednak

funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradzovalo od získavania plnení,
na ktoré dodávateľovi nárok nevznikol, či už v dôsledku neplatnosti právnych úkonov, neprijateľnosti
zmluvných podmienok, alebo nedodržania zákonných náležitostí zmlúv o spotrebiteľskom úvere a
jednak to treba chápať ako odmenu za to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne ekonomickya právne silnejším dodávateľom a svojim úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v
tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, sa už voči ďalším
spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite.

Výška primeraného finančného zadosťučinenia nemusí byť v každom jednom prípade totožná s výškou
bezdôvodného obohatenia. Takýto názor by neumožnil zohľadňovať konkrétny skutkový stav tej - ktorej
veci, čo by viedlo k prílišnému formalizmu. Zákon hovorí o „primeranom“ finančnom zadosťučinení,

čo podľa názoru súdu má umožniť súdu posúdiť a zohľadniť jednotlivé prípady osobitne s ohľadom
na konkrétne skutkové okolnosti prípadu. Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia
neumožňuje jeho priame finančné vyčíslenie, keďže má vyjadrovať satisfakciu (v zmysle odškodnenia)
za stav, keď sa spotrebiteľ musel obrátiť na súd a žiadať o ochranu svojich práv. V tomto smere odvolací
súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Odo/652/2001, podľa ktorého,
cit: „Právní praxe i právní teorie jsou zajedno v tom, že nárok na přiměřené zadostiučinění je nárokem,

jímž se reparuje újma nemateriální povahy. Tento aspekt vyvěrá již z podstaty tohoto nároku, který se
označuje jako zadostiučinění neboli satisfakce, aby se již v názvu zdůraznila jeho imateriální povaha.“
Primeraným finančným zadosťučinením sa odškodňuje ujma nemateriálnej povahy, preto nie je možné
prihliadať iba na možnú hroziacu škodu v materiálnej sfére žalobkyne, ale je potrebné zohľadniť aj iné
skutočnosti.

Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné obohatenie sa žalobkyne,
resp. na kompenzáciu jej majetkovej škody, ale musí zostať na úrovni a vo funkcii účinného a
odradzujúceho prostriedku ochrany (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Co/137/2016

zo dňa 24.05.2017)

Podľa názoru odvolacieho súdu pri rozhodovaní o výške finančného zadosťučinenia je potrebné
prihliadnuť na už priznané primerané finančné zadosťučinenie v konaní 8Csp/44/2016 vo výške 799,41

eura, ktoré bolo potvrdené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 5CoCsp/17/2020 zo dňa 13.10.2020.
Odvolací súd je toho názoru, že bezdôvodné obohatenie vo výške 568,21 eura vo vzťahu k žalobkyni
ako spotrebiteľovi má základ v porušení spotrebiteľského práva spočívajúcom v neuvedení obligátnych
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý sa odzrkadlil v plnom úspechu žalobkyne v konaní
sp. zn. 8Csp/44/2016. Základom pre určenie sumy peňažného zadosťučinenia je primeranosť a

súd túto sumu určí na základe vlastnej úvahy. Je teda posudzovaná podľa subjektívnej povahy
a zohľadňuje všetky skutočnosti, čo viedli spotrebiteľa k podaniu žaloby o priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia. Tak sa stalo aj v prejednávanej veci. Odvolací súd má za to, že suma
100 eur s poukazom na konkrétnosti súdenej veci v spojení už s priznanou sumou 799,41 eura z tej
istej spotrebiteľskej zmluvy, nielen plne zodpovedá ochrane spotrebiteľky, ale má dostatočnú sankčnú

a odradzujúcu funkciu, aby sa žalovaný nedopúšťal recidívy.

Odvolací súd preto v zmysle vyššie uvedeného napadnutý rozsudok v časti priznanej istiny čo do sumy
568,21 eura zmenil tak, že priznal žalobkyni nárok na primerané finančné zadosťučinenie vo vzťahu

k žalovanému vo výške 100 eur (§ 388 CSP) a vo zvyšnej vyhovujúcej časti prisúdenej istiny žalobu
zamietol.

O trovách prvoinštančného a odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 2 CSP v

spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a 262 ods. 1 CSP. Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania,
v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu. Nejde o procesne neúspešnú žalobkyňu, ak jej bola
priznaná aspoň časť uplatneného nároku na základe úvahy súdu. Žalobkyňu treba považovať za plne
úspešnú, keď mala plný úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia vyplývajúca
z tohto z jeho procesného úkonu závisela, výlučne od úvahy súdu. Žalobkyňa bola úspešná čo sa týka

základu nároku na jeho priznanie a preto jej odvolací súd priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného
a odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto uznesenia (§ 262 ods. 2 CSP).Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).