Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 12, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/87/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208212733
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1208212733.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek

senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu VODOHOSPODÁRSKA
VÝSTAVBA, ŠTÁTNY PODNIK, P.O. BOX 45, Karloveská 2, Bratislava, IČO: 00 156 752, práv. zast.
SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovaným 1/ Slovenské
elektrárne, a.s., Mlynské nivy 47, Bratislava, IČO: 35 829 052, práv. zast. AT Legal s.r.o., Mlynské
Nivy 73, Bratislava, IČO: 47 231 424, 2/ MH Manažment, a.s., Turbínova 3, Bratislava, IČO: 50
088 033, práv. zast. RUŽIČKA AND PARTNERS s.r.o., Vysoká 2/B, Bratislava IČO: 36 863 360, 3/
Slovenský energetický podnik, štátny podnik v likvidácii, Bojnická 10 Bratislava, IČO: 00 002 682, 4/

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Mlynské nivy 44/a, Bratislava, IČO: 00 686 832, práv.
zast. Advokátska kancelária JUDr. Erik Končok, s.r.o., Vojtecha Tvrdého 793/21 Žilina, o vyslovenie
neplatnosti Dohody o usporiadaní majetkovo-právnych vzťahov VEG, o odvolaní žalobcu a žalovaného
4/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 23Cb/163/2008-3045 zo dňa 5.3.2019, jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 23Cb/163/2008-3045 zo dňa
5.3.2019 v napadnutom výroku I. a III. p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému 1/, 2/, 3/ a 4/ priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
celom rozsahu.

III. Žalobcovi a žalovanému 1/, 2/, 3/ priznáva voči žalovanému 4/ nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v celom rozsahu.

IV. Odvolanie žalovaného 4/ odmieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom žalobu zamietol, druhým výrokom
vzájomnú žalobu žalovaného 3/ zamietol, tretím výrokom priznal v konaní o žalobe žalobcu žalovaným
1/, 2/, 3/ a 4/ nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, štvrtým výrokom v konaní
o vzájomnej žalobe žalovaného 3/ súd priznal žalobcovi, žalovanému 1/, 2/, 4/ nárok na náhradu trov
konania voči žalobcovi v plnom rozsahu a piatym výrokom rozhodol, že o výške náhrady trov bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 20.6.2008
domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by určil, že Dohoda o usporiadaní majetkovo-právnych vzťahov
VEG, uzavretá dňa 24.3.2006 (ďalej aj ako „Dohoda“) medzi štátnym podnikom VODOHOSPODÁRSKA
VÝSTAVBA, ŠTÁTNY PODNIK, spoločnosťou Slovenské elektrárne, a.s., Fondom národného majetkuSR, štátnym podnikom Slovenský energetický podnik, v likvidácii a Ministerstvom hospodárstva SR
je v časti upravujúcej nárok spoločnosti Slovenské elektrárne, a.s. na finančné vyporiadanie vo výške
4.389.661.088,- Sk podľa čl. 6 Dohody neplatná a zároveň zaviazal žalovaných na náhradu trov konania.

Z Dohody súd prvej inštancie zistil, že žalobca a žalovaný 1/, Fond národného majetku SR, žalovaný 3/
a žalovaný 4/ dňa 24.3.2006 uzatvorili zmluvu, ktorej účelom bola úprava vlastníckych práv k majetku
VEG v súlade so Zmluvou o prevádzke a výstavbe vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros, ako aj v
súlade s rozsudkom Medzinárodného súdneho dvora v Haagu zo dňa 25.9.1997 vo veci Gabčíkovo -
Nagymaros a v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, ako aj upraviť prevádzkový režim

Majetku VEG a jeho správu ako celku v zmysle čl. 11 zmluvy o prevádzke a výstavbe vodných diel
Gabčíkovo - Nagymaros a v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, dosiahnuť finančné
vysporiadanie medzi účastníkmi tejto Dohody tak, aby žalovaný 1/ získal náhradu za vysporiadanie
podľa tejto dohody a splniť ustanovenia zmluvy o kúpe uzatvorenej dňa 17.2.2005 medzi Fondom
národného majetku na jednej strane a Ministerstvom hospodárstva SR a Enelom ako kupujúcim
týkajúcej sa predaja 66% akciového kapitálu žalovaného 1/. Na základe tejto Dohody malo žalobcovi

vzniknúť právo zaradiť Majetok VEG do majetku štátu, s ktorým hospodári, žalovaný 1/, 3/ a 4/, ako
aj Fond národného majetku SR sa vzdali akýchkoľvek práv k majetku VEG. Žalobca mal podľa tejto
Dohody zároveň vyplatiť žalovanému náhradu za majetkové vysporiadanie v sume 4.398.661.088,- Sk.
Účinnosť Dohody mala nastať po splnení odkladacích podmienok uvedených v čl. 9 bod 9.2 zmluvy,
a to po uzatvorení Zmluvy o kúpe akcií, Zmluvy o prevádzkovaní VEG, vysporiadaní pohľadávky

žalovaného 1/ voči združeniu Dunaj, uzatvorení zmluvy o odškodnení pri predčasnom ukončení Zmluvy
o prevádzkovaní VEG, schválení uzavretia tejto Dohody Ministerstvom hospodárstva SR, ako aj
výkonným výborom Ministerstva hospodárstva SR. Po pripustení zmeny žalobného petitu uznesením
č.k. 23Cb/163/2008-353 sa žalobca domáhal určenia neplatnosti čl. 6 Dohody o usporiadaní majetkovo-
právnych vzťahov VEG, ktorý upravoval nárok žalovaného 1/ na finančné vysporiadanie vo výške

4.398.661.088,- Sk, ako aj určenia, že žalobca je jediným oprávneným prevádzkovateľom a správcom
Majetku VEG. Súd prvej inštancie uviedol, že základným predpokladom úspešnosti žaloby o určenie,
či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, sú po procesnej stránke dve skutočnosti. Prvou je, že
subjekty sporového konania sú nositeľmi vecnej legitimácie a druhou, že na určení je naliehavý právny
záujem.

3. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v priebehu konania stratil pôvodný žalovaný 2/, ktorým
bol Fond národného majetku SR spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania, nakoľko bol dňa
21.1.2016 dobrovoľne vymazaný z obchodného registra. Právnym nástupcom sa stala v zmysle
rozhodnutia Ministerstva hospodárstva SR č. 49/2015 spoločnosť MH Manažment, a.s. Súd preto

rozhodol uznesením tak, že pokračoval v konaní so spoločnosťou MH Manažment, a.s. ako žalovaným
v druhom rade ako univerzálnym právnym nástupcom pôvodného žalovaného 2/. Napriek uvedenému
sa žalovaný 1/ domnieval, že spoločnosť MH Manažment nie je nositeľom vecnej hmotnoprávnej
legitimácie, keďže táto mala prejsť priamo na štát, a to na základe § 47da zákona č. 92/1991
Zb. Skutočnosť, že štát nie je subjektom tohto sporového konania zároveň mala byť dôvodom pre

zamietnutie žaloby. Súd sa nestotožnil s uvedenou argumentáciou žalovaného 1/, nakoľko ustanovenie
§ 47da zákona č. 92/1991 Zb., prechod pasívnej vecnej legitimácie na žalovaného nespôsobil. V
zmysle citovaného zákonného ustanovenia dňom 1.8.2014 prešli do vlastníctva štátu aj majetkové účasti
Fondu národného majetku na podnikaní žalovaného 1/ vrátane všetkých súvisiacich záväzkov fondu
vzniknutých do 31.7.2014 z prevodu majetkových účastí na jeho podnikaní.

4. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že predmetom Dohody mal byť prevod
vlastníctva majetku VEG zo žalovaného 1/ na žalobcu. Žalovaný 1/ bol v čase uzatvorenia dohody
akciovou spoločnosťou založenou podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Majetok
žalovaného 1/, ktorý v tom čase vlastnil, nebol majetkom štátu, ale vlastníctvom akciovej spoločnosti -

žalovaného 1/. Na uvedenej skutočnosti nič nemení ani fakt, že v čase uzatvorenia dohody bol jediným
akcionárom (t.j. jediným vlastníkom) Fond národného majetku SR. Fond národného majetku SR nebol
vlastníkom majetku, ktorý bol, či už skutočne alebo iba domnele považovaný za majetok žalovaného
1/, ale bol iba vlastníkom jeho akcií a práve tieto akcie bolo potrebné považovať aj za vlastníctvo štátu.
Takisto spoločnosť Enel S.p.A. v procese privatizácie žalovaného nenadobúdala majetok žalovaného

1/ rade, ale iba jeho akcie. Záväzky alebo pohľadávky, ktoré by Fondu národného majetku vyplývali
z Dohody, tak nebolo možné považovať za záväzky z prevodu majetkových účastí na podnikaní
právnických osôb vymedzených v § 10 ods. 2 písm. a až d) a j) na iné osoby. S poukazom na skutočnosť,
že predmetom súdneho konania bolo určenie neplatnosti čl. 6 Dohody, bolo nevyhnutné konštatovaťže štát sa od 1.8.2014 nestal účastníkom Dohody o usporiadaní majetkovo-právnych vzťahov VEG,
aj keď táto s prevodom majetkovej účasti Fondu národného majetku SR na podnikaní žalovaného 1/
nepochybne súvisela. Fond národného majetku SR tak bol vo vzťahu k prvej časti žalobného petitu

nositeľom vecnej legitimácie v tomto konaní, a to až do svojho zániku, po ktorom táto vecno-právna
legitimácia prešla na spoločnosť MH Manažment, a.s., t.j. na súčasného žalovaného 2/. Aj v prípade,
ak by došlo prechodu práv a povinností na základe § 47da na štát, táto skutočnosť by nebola dôvodom
na zastavenie konania voči žalovanému 2/, ale iba na zamietnutie žaloby voči nemu. Z uvedeného
bolo zrejmé, že podmienka existencie vecnej legitimácie strán sporu bola splnená a subjektmi tohto

sporového konania sú všetci účastníci Dohody o usporiadaní majetkovo-právnych vzťahov VEG, resp.
v prípade Fondu národného majetku SR, jeho univerzálny právny nástupca.

5. Žalobca existenciu svojho naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti čl. 6 Dohody
odôvodňoval tým, že žalovaný 1/ nemá nárok na finančné vysporiadanie v zmysle čl. 6 Dohody,
pričom poukazoval aj na skutočnosť, že žalovaný 1/ žalobcovi fakturuje a zároveň mu zasiela aj

upomienky pre neuhradenie týchto faktúr. Z vykonaného dokazovania vyplývalo, že účinnosť Dohody
bola viazaná na splnenie viacerých odkladacích podmienok, pričom jednou z týchto podmienok bolo
aj uzatvorenie Zmluvy o prevádzke VEG. V konaní medi žalobcom a žalovanými nebolo sporné, že k
uzatvoreniu zmluvy o prevádzke VEG skutočne došlo. Zároveň však bola preukázaná aj skutočnosť, že
samotná Zmluva o prevádzke VEG bola určená ako absolútne neplatná rozhodnutím Krajského súdu

v Bratislave č.k. 1Cob/84/2014-1328 zo dňa 9.3.2015, z dôvodu jej rozporu so zákonom č. 25/2006
Z.z. o verejnom obstarávaní. Neplatnosť zmluvy o prevádzke VEG nespochybňovala ani žiadna zo
strán sporu. Samozrejme pokiaľ sa na Zmluvu o prevádzke VEG z dôvodu jej absolútnej neplatnosti
hľadí tak, akoby nikdy nedošlo k jej uzatvoreniu, jedným z dôsledkov tejto neplatnosti je nesplnenie
odkladacej podmienky vymedzenej v čl. 9 bod 9.2.2. Zmluvy o usporiadaní majetkovo-právnych vzťahov

VEG. Nakoľko z čl. 9 bod 9.2 predmetnej zmluvy vyplývalo, že jej účinnosť mala nastať až po splnení
všetkých podmienok vymedzených v bodoch 9.2.1 až 9.2.6, dôsledkom nesplnenia ktorejkoľvek z
týchto podmienok je nenadobudnutie účinnosti Dohody o usporiadaní majetkovo-právnych vzťahov
VEG. Podľa súdu, najčastejšie je účinnosť právneho úkonu podmienená práve splnením odkladacej
podmienky, ktorú si dojednajú jeho účastníci tak, ako tomu bolo aj v prípade Dohody o usporiadaní

majetkovoprávnych vzťahov VEG. Pokiaľ nedošlo k naplneniu jednej z odkladacích podmienok v nej
vymedzených, táto dohoda sa, a to ani v prípade, ak by bola platná, nemohla stať účinnou. To znamená,
že právne následky Dohody o usporiadaní majetkovo-právnych vzťahov VEG, vrátane tých, ktoré boli
vymedzené v jej čl. 6 nemohli nikdy nastať. Neúčinnosť samotnej Dohody vo vzťahu k jej čl. 6 taktiež
znamená, že záväzok žalobcu uhradiť žalovanému náhradu v sume 4.398.661.088,- Sk, nikdy nemohol

vzniknúť, a to ani v prípade, ak by bola samotná dohoda platná. Práve z tohto dôvodu sa súd s tvrdením
žalobcu o existencii naliehavé právneho záujmu na ním požadovanom určení nemohol stotožniť. K
rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Cob/307/2010-546, podľa ktorého bol naliehavý právny
záujem žalobcu preukázaný už len z toho dôvodu, že súd musí posúdiť, či Zmluvou o prevádzke VEG
nedošlo k porušeniu medzinárodnej zmluvy, ktorá bola zverejnená vyhláškou ministerstva zahraničných

vecí pod č. 109/1978 Zb., resp. či jej uzavretím nedošlo k obchádzaniu zákona, súd odkázal na
uznesenie Ústavného súdu SR zo 6.10.2017, sp. zn. II. ÚS 590/2017 a ustálenú súdnu prax, v zmysle
ktorej bez preukázania samotného naliehavého právneho záujmu, nemožno skúmať vecnú stránku
neplatnosti, a to bez ohľadu na to, či príčinou neplatnosti mal byť rozpor posudzovaného právneho úkonu
so zákonom alebo medzinárodnou zmluvou. Rozhodne nemožno konštatovať existenciu naliehavého

právnehozáujmunaurčeníneplatnostiprávnehoúkonu,uktoréhojenepochybné,ženikdynenadobudol
účinnosť a nikdy nemohol žiadnym spôsobom do právnych vzťahov jeho účastníkov.

6. Pokiaľišlooargumentáciužalobcu,podľaktorejjejehonaliehavýprávnyzáujemnaurčeníneplatnosti
čl. 6 predmetnej dohody daný aj z dôvodu, že žalovaný 1/ sa od žalobcu domáhal zaplatenia náhrady, a

to práve na základe tohto ustanovenia zmluvy, tu bolo podľa súdu potrebné uviesť, že ani táto skutočnosť
existenciu žalobcovho naliehavého právneho záujmu nezakladá. Ani pre žalobcu kladný rozsudok,
ktorým by súd určil neplatnosť čl. 6 Dohody, by žalovanému nebránil, aby sa nemohol domáhať úhrady
vyplývajúcej z tohto článku žalobou na plnenie, a to s ohľadom na skutočnosť, že sporové konanie,
ktorého predmet je vymedzený petitom na určenie, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je (t.j.

určovacou žalobou), nie je prekážkou začatého sporového konania, ktorého predmet je vymedzený
petitom na splnenie povinnosti (teda žaloby na plnenie). Rozhodnutie súdu v tejto veci o neplatnosti čl.
6 by tvorilo prekážku veci rozhodnutej iba vo vzťahu k prípadnej ďalšej určovacej žalobe s rovnakým
predmetom. Nemožno opomenúť ani na skutočnosť, že v priebehu trvania súdneho konania došlo ajk zmene procesnoprávneho kódexu, ktorým sa toto konanie spravuje. V zmysle ustanovenia § 228
C.s.p. je výrok právoplatného rozsudku záväzný pre strany sporu a ich právnych nástupcov. Výrok
právoplatného rozsudku tak už nie je záväzný pre všetky orgány tak, ako tomu bolo počas účinnosti

O.s.p. Právoplatné súdne rozhodnutie, ktorým by bola určená neplatnosť čl. 6 Dohody by tak nielen
netvorila prekážku začatého konania pre prípadnú žalobu na plnenie, ale výrok tohto rozhodnutia by pre
súd rozhodujúci o prípadnej žalobe na plnenie nebol vôbec záväzný. Z uvedených dôvodov nemohlo
byť legitímnym očakávaním žalobcu, že podaním žaloby o určenie neplatnosti čl. 6 Dohody o urovnaní
majetkovo-právnych vzťahov VEG by mohlo dôjsť k odstráneniu jeho právnej neistoty vo vzťahu k

žalovanému 1/, nakoľko už zo samotného obsahu žaloby je zrejmé, že táto nebola pre nedostatok
naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu na ním požadovanom určení prípustná ani za účinnosti
O.s.p. a nie je prípustná ani za účinnosti nového procesného predpisu - C.s.p.

7. Okrem určenia neplatnosti čl. 6 Dohody o usporiadaní majetkovo-právnych vzťahov VEG sa žalobca
svojou žalobou domáhal aj určenia, že žalobca je jediným oprávneným prevádzkovateľom a správcom

majetku VEG. Súd rovnako ako v prípade prvej časti žalobcovho petitu, aj pri posudzovaní jeho druhej
časti skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na tomto určení. Súd nepovažoval za
potrebné opakovať už uvedené kritéria pre posudzovanie existencie naliehavého právneho záujmu
žalobcu a dospel k záveru, že po určení neplatnosti Zmluvy o prevádzke VEG je žalobcove právne
postavenie ohľadom majetku VEG neisté. V priebehu konania postavenie žalobcu spochybňoval aj

žalovaný 1/, ktorý o sebe tvrdil, že je to práve on, kto je vlastníkom predmetného majetku. Prípadné
pozitívne rozhodnutie o tejto otázke by pre žalobcu zároveň znamenalo, že je to žalobca, kto je
jediný oprávnený majetok VEG držať, užívať ho a nakladať s ním v súlade s ustanoveniami zákona č.
111/1990 Zb. o štátnom podniku, z čoho zároveň vyplýva, že naliehavý právny záujem žalobcu na ním
požadovanom určení je nepochybne daný a žalobcovi aj svedčí aktívna vecná legitimácia na podanie

takejto žaloby. Súd teda skúmal, či je daná jeho právomoc vo veci rozhodovať, resp. či je namieste
postup podľa § 10 ods. 1 C.s.p. Z hľadiska vymedzenia žalobného petitu, ako aj vzhľadom na okruh
subjektov tohto konania tak, ako bol žalobcom vymedzený bolo nevyhnutné konštatovať, že žalobu
žalobcu nemožno považovať za spor o správu majetku štátu. V zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 278/1993
Z.z. o správe majetku štátu, sa za spor o správu majetku štátu považuje spor o tom, ktorý zo správcov

majetku štátu je oprávnený majetok štátu spravovať. V prípade, ak sa žalobca domáha tohto určenia aj
voči osobe, ktorá postavenie správcu štátneho majetku nemá (žalovaný 1/), a to aj z dôvodu, že táto
osoba spochybňuje samotnú existenciu vlastníckeho práva k určitému majetku, nejde o spor o správu
majetku v zmysle citovaného zákonného ustanovenia. V súlade s ustanovením § 3 C.s.p. tak nastupuje
povinnosť súdu vec prejednať a rozhodnúť.

8. Na to, aby súd prvej inštancie mohol svojom rozsudkom určiť, že jediným oprávneným
prevádzkovateľom a správcom Majetku VEG je žalobca bolo potrebné, aby žalobca preukázal, že
vlastníkom Majetku VEG je štát a zároveň, že práve žalobcovi patrí právo vykonávať správu tohto
majetku. Súd uviedol, že žalobca vlastníctvo štátu k majetku VEG odvodzoval od skutočnosti, že

vyňatie technologickej časti objektov Vodnej elektrárne Gabčíkovo z majetku SEP a jeho následné
vloženiedomajetkuspoločnostiSlovenskéelektrárne,a.s.,IČO:31380751(t.j.pôvodnýchSlovenských
elektrární, a.s.) odporovalo medzinárodne zmluve uzatvorenej medzi Československou socialistickou
republikou a Maďarskou ľudovou republikou o výstavbe a prevádzke Sústavy vodných diel Gabčíkovo
Nagymaros.KvyňatiuMajetkuVEGzosprávySEPakjehovloženiudomajetkupôvodnýchSlovenských

elektrární, a.s. došlo na základe privatizačného projektu časti podniku Slovenský energetický podnik,
štátny podnik. Žalovaný 1/ v rámci svojej obrany proti uvedeným skutkovým tvrdeniam žalobcu poukázal
na ustanovenie čl. 2 ods. 2 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby.
Súd uviedol, že extenzívny výklad, citovaného zákonného ustanovenia presadzovaný žalovaným 1/, by
jednak znamenal, že žiadna iná osoba okrem štátu by nemala právo domáhať sa určenia neplatnosti

akéhokoľvek prevodu majetku štátu, t.j. aj neplatnosti takej privatizácie, pri ktorej by štát na iné osoby
prevádzal aj majetok, ktorý napr. vôbec nevlastní a zároveň by nebolo možné napadnúť ani takú
privatizáciu majetku, pri ktorej by bolo prevádzané vlastníctvo takých častí vecí, ktoré nie sú spôsobilé
byť samostatným predmetom právnych vzťahov. Z uvedeného dôvodu súd nemohol uvedenú obranu
žalovaného 1/ akceptovať.

9. Žalobca namietal neplatnosť privatizácie časti majetku štátu, ktorého správcom bol pôvodne
žalovaný 3/, a to z dôvodu, že štát nebol oprávnený previesť akúkoľvek časť majetku VEG bez súhlasu
Maďarska ako podielového spoluvlastníka Vodného diela Gabčíkovo. Zmyslom Zmluvy uzatvorenejmedzi Československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o výstavbe a
prevádzke Sústavy vodných diel Gabčíkovo- Nagymaros zverejnenej v Zbierke zákonov vyhláškou
ministra zahraničných vecí pod č. 109/1978 Zb., bola úprava práv a povinností oboch štátov pri

budovaní a následnej výstavbe sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros. Zmluva upravovala
aj vlastnícke vzťahy k vybudovanej sústave vodných diel po ich dokončení. V zmysle čl. 1 zmluvy
Sústava vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros, mala pozostávať z Vodného diela Gabčíkovo a z Vodného
diela Nagymaros, ktoré však mali spolu tvoriť jednotnú, nerozdeliteľnú prevádzkovú sústavu objektov.
Vodné dielo Gabčíkovo malo pozostávať z objektu zdrže Hrušov-Dunakiliti na československom a

maďarskom území, hate Dunakiliti a pomocnej plavebnej komory derivačného kanálu (prívodného a
odpadového kanálu) na rkm 1842-1811 na československom území, stupňa na derivačnom kanáli
na československom území pozostávajúceho z vodnej elektrárne s inštalovaným výkonom 720 MW,
dvoch plavebných komôr a príslušenstva, upraveného starého koryta Dunaja na rkm 1842-1811 na
spoločnom československo-maďarskom úseku, prehĺbeného a regulovaného koryta Dunaja na rkm
1811-1791 na spoločnom československo-maďarskom úseku. Ako je známe Vodné dielo Nagymaros

vybudované nebolo. Vodné dielo Gabčíkovo síce vybudované bolo, ale v pozmenenej podobe, a toto sa
nachádza výlučne na území SR. Časti, ktoré boli vybudované na území Maďarska boli buď odstránené
alebo nie sú využívané a naopak vodné dielo Gabčíkovo pozostáva aj z častí, ktoré pôvodná zmluva
vôbec nepredpokladala (stupeň Čunovo). Vodné dielo Gabčíkovo tak, ako bolo skutočne vybudované a
sprevádzkované, nie je totožné s Vodným dielom Gabčíkovo tak, ako bolo predpokladané a vymedzené

medzinárodnou zmluvou. To znamená, že aj keď zmluva je naďalej platná (čo potvrdil aj Medzinárodný
súdny dvor v rozsudku z 25.9.1997) a zmluvné strany sú povinné sa ňou riadiť, faktická situácia je taká,
že jej ciele naplnené neboli a nedošlo k výstavbe vodných diel, ktoré predpokladala. Pokiaľ Vodné dielo
Gabčíkovo nebolo vybudované a v rozsahu a spôsobom predpokladaným zmluvou, nebolo postavené
ako spoločná investícia, nemožno naň vzťahovať ani ustanovenia zmluvy o spoločnom vlastníctve. Túto

skutočnosť potvrdil aj Medzinárodný súdny dvor v Haagu, ktorý vo výroku svojho rozsudku uviedol, že
Maďarsko a Slovensko musia rokovať v dobrej viere, berúc do úvahy dnešnú situáciu a musia prijať
všetky nevyhnutné opatrenia na dosiahnutie cieľov Zmluvy zo 16. septembra 1977, v súlade s takými
modalitami, na akých sa dohodnú, pričom pokiaľ sa strany nedohodnú inak, musí sa stanoviť spoločný
prevádzkový režim podľa Zmluvy zo 16. septembra 1977. Aj Medzinárodný súdny dvor tak dospel k

záveru, že Vodné dielo Gabčíkovo vybudované v tzv. variante „C“ nepodlieha právnemu režimu zmluvy
z roku 1977 a tento stav je možné dosiahnuť iba dohodou zmluvných strán, t.j. Slovenskej republiky
a Maďarska, ku ktorej však nikdy nedošlo. Absenciu súhlasu Maďarska nie je dôvodom neplatnosti
úkonov týkajúcich sa vodného diela. Nakoľko sa Maďarsko na jeho výstavbe v konečnom dôsledku
nepodieľalo, toto sa ani čiastočne nenachádza na jeho území a na zmenách pôvodnej zmluvy, ktoré

by umožňovali prevádzkovať dielo pôvodne predpokladaným spôsobom sa so Slovenskou republikou
nedohodlo, nemôže byť Maďarsko považované za jeho spoluvlastníka. Napriek uvedenému sa pôvodné
Slovenské elektrárne, a.s. ako právny predchodca žalovaného 1/ nikdy vlastníkom technologickej časti
Vodnej elektrárne Gabčíkovo nestali, nakoľko technologická časť Vodnej elektrárne Gabčíkovo ako
súčasť Vodného diela Gabčíkovo nie je spôsobilým predmetom vlastníckych vzťahov, nakoľko je iba

súčasťou hlavnej veci, ktorou je práve Vodné dielo Gabčíkovo.

10. Súd prvej inštancie poukázal na to, že oddelením technologickej časti Vodnej elektrárne Gabčíkovo
od Vodného diela Gabčíkovo by došlo k značnému znehodnoteniu tohto vodného diela, keďže by
prišlo o jednu zo svojich základných funkcií, ktorou je práve výroba elektrickej energie. Samotná

technologická časť vodnej elektrárne nie je bez vodného diela svoju funkciu schopná plniť vôbec.
Obdobné aj Krajský súd v Bratislave v odôvodnení rozsudku č.k. 1Cob/84/2004-1328 zo dňa 9.3.2015
dospel k záveru, že „predpokladom výroby elektrickej energie je prevádzkovanie vodného diela ako
celku, teda tak prevádzkovanie technologickej časti VEG ako aj existencia a prevádzkovanie jeho
stavebnej časti a koordinácia s vodohospodárskymi objektmi, teda elektrická energia nie je produktom

prevádzkovania výlučne technologickej časti“. To znamená, že vodná elektráreň Gabčíkovo nie je
schopná a spôsobilá byť samostatným predmetom vlastníckeho práva, vlastnícke právo k nej nemohlo
byť prevedené na osobu odlišnú od vlastníka vodného diela, teda na osobu odlišnú od štátu, a to ani
v procese privatizácie a takto vymedzená časť vodného diela nemohla byť ani vložená do majetku
pôvodných Slovenských elektrární, a.s. Nakoľko Vodná elektráreň Gabčíkovo nie je spôsobilá byť

predmetom vlastníckeho práva, nie je ani spôsobilým predmetom vydržania tohto práva. To znamená,
že žalovaný 1/ sa nemohol stať vlastníkom tejto časti vodného diela ani jej vydržaním. Zo všetkých týchto
skutočností je zrejmé, že vlastníkom technologickej časti Vodnej elektrárne Gabčíkovo, rovnako ako
vlastníkom celého vodného diela Gabčíkovo je SR, ktorá jeho vlastníctvo nadobudla už jeho výstavbou.Preukázanie existencie vlastníctva štátu je samozrejme iba jedným z predpokladov úspešnosti tej
časti žaloby žalobcu, ktorou sa domáhal určenia, že je on je jediným oprávneným prevádzkovateľom
majetku VEG. Druhým predpokladom úspešnosti žalobcu je preukázanie právne relevantného titulu

preukazujúceho, že majetok štátu je v jeho správe. Súd sám nie je oprávnený rozhodovať spory medzi
jednotlivými správcami majetku štátu a nie je oprávnený ani určovať príslušného správcu majetku štátu
rozhodnutím konštitutívnej povahy. Na to, aby súd mohol deklaratórnym rozhodnutím určiť, že žalobca
je správcom majetku VEG, by žalobca musel preukázať, že majetok VEG mu bol zverený pri jeho
založení, tento získal v priebehu výkonu svojej podnikateľskej činnosti, bola na neho správa tohto

majetku štátu prevedená postupom podľa § 9 alebo bolo o tom, že žalobca je správcom predmetného
majetku rozhodnuté kompetentným orgánom postupom podľa § 7 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe
majetku štátu.

11. Bolo nesporné, že žalobca sa správcom majetku Vodnej elektrárne Gabčíkovo pri svojom založení
nestal a tento nenadobudol ani v priebehu výkonu svoje podnikateľskej činnosti. Tak, ako to vyplývalo

z vykonaného dokazovania, jednotlivé technologické časti Vodnej elektrárne Gabčíkovo preberal od
dodávateľov stavby do svojej správy Slovenský energetický podnik, štátny podnik, teda žalovaný 3/. Po
založení pôvodných Slovenských elektrární, a.s., v roku 1994, prevzal faktickú držbu vodnej elektrárne
najprv právny predchodca žalovaného 1/ a neskôr žalovaný 1/. Žalobca ani žiadny zo žalovaných
neprodukovali skutkové tvrdenia ani dôkazy ohľadom toho, kto zabezpečoval výstavbu jednotlivých

súčastí Vodnej elektrárne Gabčíkovo, ktoré boli dokončované po roku 1994. Nemožno tak dovodiť, že
by tieto súčasti mali byť v správe žalobcu. Napriek tomu, že Dohoda nikdy nenadobudla účinnosť, súd
považoval za potrebné poukázať aj na skutočnosť, že v jej obsahu s ktorého znením sa konštatuje,
že majetok VEG bol odo dňa založenia právneho predchodcu žalovaného 1/, prevádzkovaný právnym
predchodcom žalovaného 1/, resp. žalovaným 1/. Následne žalobca na základe tejto neúčinnej dohody

zaradil majetok VEG do majetku štátu, s ktorým hospodári, pričom žalovaný 1/ aj naďalej majetok VEG
fakticky prevádzkoval. Práve Dohoda o usporiadaní majetkovo-právnych vzťahov VEG bola titulom, od
ktorého žalobca odvodzoval aj skutočnosť, že je správcom predmetného majetku. Tak, ako to vyplývalo
aj zo skutkových tvrdení žalujúcej strany, na základe tejto dohody bol žalobca ako vlastník zapísaný
v katastri nehnuteľností. K oprávnenosti svojej žaloby v časti, v ktorej sa žalobca domáhal určenia,

že je jediným oprávneným správcom a prevádzkovateľom majetku VEG žalobca uviedol skutkové
tvrdenia, podľa ktorých uznesením vlády SR č. 619/2001 vláda SR súhlasila s návrhom, aby žalobca
bol správcom a prevádzkovateľom VDG v súlade so Zmluvou o výstavbe a prevádzke SVD G-N
a zároveň predmetným uznesením uložila povinnosť ministrovi pôdohospodárstva SR, aby ustanovil
žalobcu správcom a prevádzkovateľom VDG v súlade so Zmluvou o výstavbe a prevádzke SVD G-

N. Rovnako Uznesením vlády SR č. 1174/2004 vláda SR schválila poverenie žalobcu prevádzkou
energetických objektov SVD G-N. Žalobca v nadväznosti na uvedené poprel tvrdenie žalovaného 1/, v
zmysle ktorého energetická časť VEG je vo výlučnom vlastníctve SR, v dôsledku čoho sa Uznesenie
vlády SR č. 1174/2004, ktoré hovorí o energetických objektoch v spoločnom vlastníctve SR a Maďarskej
republiky, nemôže týkať majetku VEG.

12. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že za zmluvu o prevode správy majetku štátu
nie je možné považovať ani zmluvu o nájme zo dňa 31.10.2001, ktorá bola uzatvorená Slovenským
vodohospodárskym podnikom, štátny podnik ako prenajímateľ uzatvoril so žalobcom ako nájomcom,
nakoľko táto zmluva nespĺňa náležitosti vymedzené zákonom č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu.

V konaní navyše nebolo preukázané, že by príslušný zriaďovateľ Slovenského vodohospodárskeho
podniku, š.p. vyjadril s uzatvorením takejto zmluvy súhlas. Slovenský vodohospodársky podnik, štátny
podnik navyše nevykonával správu majetku štátu podľa zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku, k
tej časti vodného diela, ktorá je označovaná ako majetok VEG. I keď, ako už bolo uvedené, Vodné dielo
Gabčíkovo je potrebné z hľadiska vymedzenia pojmu vec v zmysle § 118 a nasl. OZ potrebné chápať

ako jednotnú nedeliteľnú vec, pričom stavebná aj technologická časť Vodnej elektrárne Gabčíkovo
predstavuje iba súčasť tejto veci. Nie je teda možné, aby bolo vodné dielo Gabčíkovo predmetom
vlastníctva viacerých vlastníkov v reálnych podieloch, teda nie je možné, aby štát bol vlastníkov vodného
diela a napr. žalovaný 1/ vlastníkom vodných elektrární, ktoré sú jeho súčasťou. To však nevylučuje, aby
bola správa jednotlivých častí vodného diela zverená viacerým správcom, obdobne ako napr. jednotlivé

reálne časti určitej nehnuteľnosti môžu byť prenajaté viacerým prenajímateľom. Na základe predmetnej
nájomnej zmluvy sa žalobca mohol stať iba nájomcom majetku vymedzeného v zmluve, nebola však
na neho prevedená správa tohto majetku, resp. v tom čase právo hospodárenia. V súlade s uvedeným,
by sa žalobca mohol stať správcom majetku, ktorý mal pôvodne vo svojej správe žalovaný 3/ vtedy, akby so žalovaným 3/ uzatvoril zmluvu v zmysle § 9 zákona č. 278/1993 Z.z. Takéto skutkové tvrdenie
však súdu neposkytol ani žalobca, ani žalovaný 3/ a ani žiaden z ostatných subjektov tohto sporového
konania. Záver o tom, že by k prevode správy majetku štátu zo žalovaného 3/ na žalobcu došlo zmluvou

prevode správy nevyplýva ani zo skutkového stavu zisteného dokazovaním.

13. Súd prvej inštancie konštatoval, že pred 1.12.2014 tak v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k situácii,
kedy by bola správa majetku štátu jednému subjektu odňatá a bol by určený nový správca uznesením
vlády SR, nakoľko takouto kompetenciou vláda SR nedisponovala. Ani z jedného z uznesení vlády SR,

ktoré boli ako listinné dôkazy v tomto konaní predložené nevyplývalo, že by správa majetku VEG bola
akýmkoľvek právne relevantným spôsobom žalobcovi pridelená. Naopak aj z týchto uznesení Vlády
SR, ako aj z ostatných listinných dôkazov vyplývalo, že titulom, na základe ktorého sa mal žalobca
stať správcom a prevádzkovateľom majetku VEG mala byť práve Dohoda, ktorá (vzhľadom na svoju
neúčinnosť) takýto následok vyvolať nemohla. S ohľadom na skutočnosť, že vláda SR nebola spôsobilá
určiť žalobcu za správcu a prevádzkovateľa majetku VEG, súd považoval dokazovanie navrhované

žalobcom za nadbytočné, nakoľko jeho cieľom malo byť práve preukázanie skutočnosti, že vládou takéto
rozhodnutie prijaté, teda preukázanie skutočnosti, ktorá nemohla mať vplyv na rozhodnutie súdu v tomto
spore. Rozhodnutie o odňatí správy pôvodnému správcovi a ustanovenie žalobcu ako nového správcu
majetku VEG nemohlo byť ani z rovnakých dôvodov ani súčasťou uznesenia č. 1174/2004, ktorým bol
schválený návrh konečnej podoby zmluvných dokumentov súvisiacich s privatizáciou žalovaného 1/.

Žalujúca strana v rámci svojej argumentácie poukázala aj na uznesenie vlády SR č. 171/2007, avšak
týmto uznesením tak, ako to vyplýva z prednesu právneho zástupcu žalobcu, bola schválená analýza
postupu pri privatizácii žalovaného 1/.

14. Žalobca sa správcom majetku VEG nemohol stať ani na základe uznesenia vlády SR č. 180

z 15. apríla 2015. I keď toto uznesenie bolo vydané v čase, kedy vláda Slovenskej republiky bola
oprávnená rozhodovať o odňatí správy štátneho majetku a jeho pridelení do správy novému správcovi,
takéto rozhodnutie súčasťou uvedeného uznesenia vlády SR nebolo, nakoľko ním bola iba schválená
informácia o privatizácii Slovenských elektrární a postupe pri vypovedaní Zmluvy o prevádzke Vodnej
elektrárne Gabčíkovo a poverenie predsedu vlády predložiť informáciu Národnej rade SR a poverenie

predsedovi vlády SR alternatívne ministrovi životného prostredia odôvodniť túto informáciu v Národnej
rade SR. Žalobca sám v podstate nevedel odôvodniť akým spôsobom a kedy mu mala byť správa
majetku VEG zverená, napriek tomu navrhoval vykonať dokazovanie oboznámením sa s obsahom
uznesení vlády č. 1174/2004, 171/207, ako aj výsluchom L. W.H., Z. U., L. G. H. Y. T., a to pre bližšie
vysvetlenie situácie v súvislosti s privatizáciou Slovenských elektrární a tzv. vyčlenením majetku VEG

z účtovníctva spoločnosti Slovenské elektrárne. Súd nepovažoval vykonanie takéhoto dokazovanie za
danej situácie za potrebné a hospodárne. S poukazom na už podrobne opísané spôsoby, akými sa môže
stať štátny podnik správcom majetku štátu bolo zrejmé, že ani jeden zo žalobcom navrhnutých dôkazov
nie je schopný preukázať, že žalobca sa stal správcom majetku VEG. Z tohto dôvodu súd žalobcove
návrhy na vykonanie dokazovania zamietol. Rovnako súd prvej inštancie nevykonal ani dokazovanie

výsluchmi svedkov označených v jeho podaní, ktoré bolo súdu doručené dňa 30.11.2017, nakoľko
výsluchom týchto svedkov malo byť preukázané, aký bol dôvod uzatvorenia Dohody o majetkovo-
právnom usporiadaní VEG, nakoľko preukázanie tejto skutočnosti nebolo pre rozhodnutie súdu žiadnym
spôsobom podstatné. Na základe uvedených skutočností, tak súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu
je nedôvodná aj v časti, v ktorej sa žalobca domáhal určenia, že je jediným oprávneným správcom a

prevádzkovateľom majetku VEG. Uvedený záver potvrdzujú aj výsledky vykonaného dokazovania.

15. Žalovaný 3/ sa svojou vzájomnou žalobou domáhal určenia, že dohoda o usporiadaní majetkovo-
právnych vzťahov VEG zo dňa 24.3.2006 je od počiatku uzavretá medzi žalobcom a žalovanými 1/,
2/ a 4/ a žalovaný 3/ nie je od počiatku zmluvnou stranou Dohody o usporiadaní majetkovo-právnych

vzťahov VEG zo dňa 24.3.2006. Podľa žalovaného 3/ jemu z predmetnej dohody nevyplývajú žiadne
práva a ani povinnosti. Dohoda žiadnym spôsobom nezasahuje do statusu žalovaného 3/ a tak je podľa
žalovaného 3/ zrejmé, že žalovaný 3/ nemal byť vôbec účastníkom tejto dohody a nemal by byť ani
viazaný akýmikoľvek právnymi úkonmi, ktoré sú s existenciou tejto dohody spojené a nemal byť ani
viazaný akýmkoľvek rozhodnutí súdu. Svoj naliehavý právny záujem na takomto určení videl žalovaný v

tom,ževsúčasnostiprebiehajeholikvidácia,pričomprebiehajúcesúdnekonaniapodstatnýmspôsobom
odsunú možnosť túto likvidáciu ukončiť. Súd nepovažoval za potrebné opakovane poukazovať na
podmienky, za ktorých môže byť existencia naliehavého právneho záujmu považovaná za preukázanúa v tomto smere odkázal na argumentáciu uvedenú vo vzťahu k žalobe žalobcu, ktorú je možné v plnom
rozsahu aplikovať aj na vzájomnú žalobu žalovaného 3/.

16. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. Nakoľko mali
žalovaný 1/ až 4/ v časti konania o žalobe žalobcu plný úspech, súd im priznal náhradu trov konania proti
neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu. Súd taktiež priznal právo na náhradu trov konania žalobcovi
a žalovaným 1/, 2/ a 4/ voči žalovanému 3/, ktorý bol so svojou vzájomnou žalobou neúspešný.

17. Proti I. a III. výroku rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, podľa ktorého súd prvej
inštancie pochybil a založil odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) a písm. e) C.s.p., keď
zamietol návrh žalobcu na vykonanie dokazovania oboznámením sa s obsahom Uznesenia č. 1174,
Uznesenia č. 180 a Uznesenia č. 171, ako aj vykonaním výsluchu N.. L. W., ministra pôdohospodárstva
SR v rokoch 1998-2002, N.. Z. U., ministra pôdohospodárstva SR v rokoch 2002-2006, a vtedajších
podpredsedov vlády SR a ministrov hospodárstva L.. L. G. a Y. T.. Uvedený postup súdu prvej inštancie

mal za následok, že žalobca nemal možnosť preukázať pravdivosť svojich tvrdení, v dôsledku čoho
súd prvej inštancie dospel k nesprávnym záverom týkajúcim sa dôvodností žaloby. Nemožno súhlasiť
s konštatovaním súdu prvej inštancie, uvedeným v bode 146. rozsudku, v zmysle ktorého žalobca sám
nevedel odôvodniť, akým spôsobom a kedy mu mala byť správa majetku VEG zverená, napriek tomu
navrhol vykonať vyššie popísané dokazovanie. Žalobca v priebehu konania vo veci súdneho sporu

opakovane odôvodňoval, že správcom a prevádzkovateľom majetku VEG sa stal v zmysle Zmluvy o
výstavbe a prevádzke SVD G-N, rozsudku Medzinárodného súdneho dvora a Uznesenia č. 1174. SR
postupovala v súlade správnym poriadkom a poverila správou a prevádzkou majetku VEG žalobcu,
pričom poverenie žalobcu správou a prevádzkou majetku VEG bolo schválené Uznesením č. 1174.
Súčasťou právneho poriadku SR je aj Zmluva o výstavbe a prevádzke SVD G-N, ktorá sa stala súčasťou

právneho poriadku SR. Uznesením č. 1174 vláda SR schválila poverenie podniku VV prevádzkou
energetických objektov SVD G-N v zmysle Zmluvy o výstavbe a prevádzke SVD G-N. Vláda SR zároveň
uložilapodpredsedovivládySRaministrovihospodárstvaSRspolusministromživotnéhoprostrediaSR,
ministrom zahraničných vecí SR a prezidentom prezídia FNM SR zabezpečiť vyčlenenie technologickej
časti VEG z vlastníctva právneho predchodcu žalovaného z dôvodu privatizácie, t.j. z dôvodu zmeny

charakteru právneho predchodcu žalovaného zo štátneho podniku na podnik súkromnoprávnej povahy.
Žalobca zdôrazňuje, že majetok VEG bol a stále je predmetom spoločného vlastníctva SR a Maďarska,
ako právnych nástupcov zmluvných strán Zmluvy o výstavbe a prevádzke SVD G-N.

18. Žalobca poukázal na to, že žalovaný v konaní účelovo zamieňal faktický stav a zmluvný režim,

ktorým sa spravuje Zmluva o výstavbe a prevádzke SVD G-N. Ako žalobca uviedol vo vyjadrení v rámci
konania vo veci, faktický režim založený predovšetkým čl. 1 ods. 1 Zmluvy o výstavbe a prevádzke SVD
G-N, v zmysle ktorého objekty SVD G-N mali byť budované ako spoločná investícia zmluvných strán,
nemôže byť svojvoľne zmenený ktoroukoľvek zo zmluvných strán, čo potvrdil aj Medzinárodný súdny
dvor v bode 155 ods. 1 písm. A) rozsudku. Rovnako, ako Maďarsko nebolo spôsobilé jednostranne

ukončiť práce na SVD G-N, a teda nerešpektovať faktický stav, t.j. spoločné vlastníctvo objektov
SVD G-N, ani SR nebola spôsobilá nerešpektovať povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o výstavbe a
prevádzke SVD G-N a nemohla vyčleniť majetok sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros z režimu
spoločného vlastníctva zmluvných strán medzinárodnej zmluvy do režimu výlučného vlastníctva SR. V
nadväznostinauvedené,takMaďarsko,akoaniSRnemôžujednostrannemeniťfaktickýstavspočívajúci

v spoločnom vlastníctve objektov SVD G-N, a teda aj objektov Variantu C. Napriek tomu, že Zmluva o
výstavbe a prevádzke SVD G- N nepredvídala existenciu objektov Variantu C, SR nebola oprávnená
jednostranne začleniť objekty Variantu C do svojho výlučného vlastníctva, nakoľko takýto postup by
znamenal svojvoľnú a protiprávnu zmenu faktického stavu založeného Zmluvou o výstavbe a prevádzke
SVD G-N, obdobne, ako svojvoľné zastavenie prác na SVD G-N zo strany Maďarska. V zmysle čl. 5

ods. 1 Zmluvy o výstavbe a prevádzke SVD G-N náklady na výstavbu objektov v spoločnom vlastníctve
mali znášať obidve zmluvné strany v rovnakom pomere. Nakoľko Maďarsko prerušilo a následne
jednostranne zastavilo práce na SVD G-N, na nákladoch a výnosoch spojených s objektmi SVD G-N sa
podieľal výlučne podnik VV. Ako však konštatoval Medzinárodný súdny dvor, pokiaľ Maďarsko doplatí
SRčasťnákladovspojenýchsvýstavbouSVDG-N,budemôcťbyťzapojenédoichprevádzkyazískavať

príslušný podiel na výnosoch. Uvedeným postupom by sa zosúladil faktický stav so zmluvným režimom.
Zároveň by sa uvedeným postupom zabezpečil súlad s výrokovou časťou rozsudku Medzinárodného
súdneho dvora, v zmysle ktorej, pokiaľ sa SR a Maďarsko nedohodnú inak, musia stanoviť spoločný
prevádzkový režim v súlade so Zmluvou o výstavbe a prevádzke SVD G-N.19. Žalobcauviedol,žesúddospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam.
Je zrejmé, že Medzinárodný súdny dvor považoval objekty VEG za objekty podliehajúce režimu Zmluvy

o výstavbe a prevádzke SVD G-N. Možno tiež konštatovať, že objekty VEG, vrátene objektov tvoriacich
Variant C, boli postavené na základe Zmluvy o výstavbe a prevádzke SVD G-N. V nadväznosti
na uvedené Maďarsko, ako ani SR nemôžu svojvoľne meniť faktický stav spočívajúci v spoločnom
vlastníctve objektov SVD G-N, a teda aj objektov Variantu C, pričom SR nebola oprávnená jednostranne
začleniť objekty Variantu C do svojho výlučného vlastníctva. Ak by súd prvej inštancie riadne vykonal

dokazovanie v priebehu konania vo veci, nemohol by dospieť k záveru, v zmysle ktorého Maďarsko
nemôže byť považované za spoluvlastníka objektov VEG. Jednostranné ukončenie Zmluvy o výstavbe
a prevádzke SVD G-N zo strany Maďarskej republiky nespôsobilo v zmysle výrokovej časti rozsudku
Medzinárodného súdneho dvora žiadne právne účinky, preto Zmluva o výstavbe a prevádzke SVD G-
N je platná a stále trvá. Nakoľko Zmluva o výstavbe a prevádzke SVD G-N je platná a stále trvá,
došlo k zmene podielu, v akom sa jednotlivé zmluvné strany podieľali na výstavbe objektov SVD G-N.

Nemožno však konštatovať, že Maďarsko sa žiadnou mierou nepodieľalo na investíciách do výstavby
objektov sústavy vodných diel. Žalobca v tomto odvolaní pripustil, že výstavba objektov VEG nebola
predvídaná Zmluvou o výstavbe a prevádzke SVD G-N. Uvedené však nemení nič na tom, že výstavba
objektov VEG bola realizovaná v rámci Variantu C ako dočasného riešenia v reakcii na prerušenie prác
zo strany Maďarska. S prihliadnutím na to, že objekty VEG slúžia rovnakému účelu, ako objekty pôvodne

predvídané Zmluvou o výstavbe a prevádzke SVD G-N, čo konštatoval aj Medzinárodný súdny dvor v
bode 145. rozsudku Medzinárodného súdneho dvora, objekty VEG patria do spoločného vlastníctva SR
a Maďarska. Skutočnosť, že sa Maďarsko odmieta riadiť Zmluvou o výstavbe a prevádzke SVD G-N, a
že dlhodobo porušuje svoje medzinárodné záväzky, nemôže ovplyvniť objektívne existujúci právny stav
vo vzťahu k vlastníctvu k Majetku VEG.

20. Žalobca v tejto súvislosti pripomína, že nakoľko je majetok VEG v spoločnom vlastníctve SR a
Maďarska, na akékoľvek nakladanie s majetkom VEG sa vyžaduje súhlas oboch vlastníkov. Pokiaľ
niektorý z vlastníkov takýto súhlas neudelí, s majetkom VEG nemôže druhý vlastník svojvoľne
disponovať. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu

týkajúcemu sa vlastníctva objektov VEG a tiež nesprávnemu skutkovému zisteniu týkajúceho sa otázky
režimu, ktorým sa spravujú objekty VEG. Ďalším nesprávnym skutkovým zistením súdu prvej inštancie
je skutkové zistenie týkajúce sa právneho titulu nadobudnutia postavenia správcu a prevádzkovateľa
majetku VEG. Žalobca v rámci konania opakovane odôvodnil, že titulom, od ktorého odvodzuje právo
žalobcu spravovať majetok VEG je predovšetkým Zmluva o výstavbe a prevádzke SVD G-N, rozsudok

Medzinárodného súdneho dvora a Uznesenie č. 1174/2004. Uzatvorením Dohody o usporiadaní
majetkovo-právnych vzťahov VEG zmluvné strany už len deklarovali existujúci právny stav, t.j., že
žalobca je jediným správcom a prevádzkovateľom majetku VEG. Účelom uzatvorenia Dohody nebolo
založiť práva žalobcu k majetku VEG. Účelom uzatvorenia Dohody bolo v zmysle jej čl. 3 uznať, že
majetok VEG sa spravuje režimom v zmysle Zmluvy o výstavbe a prevádzke SVD G-N, rozsudku

Medzinárodného súdneho dvora, ako aj právneho poriadku SR. Taktiež v zmysle čl. 3 Dohody, zmluvné
strany uznali existujúci právny stav, v zmysle ktorého je podnik VV jediným oprávneným správcom a
prevádzkovateľom majetku VEG. Skutočnosť, že účelom Dohody nebola úprava vlastníckeho práva k
VEG, potvrdzuje aj záznam z rokovania, ktoré sa uskutočnilo dňa 12.10.2005. Aj na základe uvedených
skutočností spoločnosť SE akceptovala, že vo vzťahu k majetku VEG nie je možné uzavrieť kúpnu

zmluvu, predmetom ktorej by bola úprava vlastníckych práv k majetku VEG. Zároveň spoločnosť SE
akceptovala uzavretie Dohody o usporiadaní majetkovo-právnych vzťahov VEG, ktorej účelom nebol
prevod vlastníckeho práva k majetku VEG, ale uznanie existujúceho právneho stavu, v zmysle ktorého
je podnik W jediným oprávneným správcom a prevádzkovateľom majetku VEG. V neposlednom rade
súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu týkajúcemu sa obsahu Uznesenia č.

1174, ktorým vláda schválila poverenie žalobcu prevádzkou energetických objektov SVD G-N, ktoré sú v
spoločnom vlastníctve s Maďarskou republikou podľa Zmluvy o výstavbe a prevádzke SVD G-N. Všetky
vyššie uvedené pochybenia súdu prvej inštancie mali za následok to, že súd prvej inštancie dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo malo za následok nesprávne právne posúdenie postavenia
žalobcu ako správcu a prevádzkovateľa majetku VEG.

21. Žalobca má ďalej za to, že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, kedy
súd nesprávne posúdil otázku existencie naliehavého právneho záujmu vo vzťahu k otázke vyslovenia
neplatnosti čl. 6 Dohody. Napriek tomu, že Dohoda o usporiadaní majetkovo-právnych vzťahov VEGnenadobudla účinnosť z dôvodu nenaplnenia jednej z odkladacích podmienok vymedzených v čl. 9
Dohody, žalobca má naliehavý právny záujem v konaní vo veci. Krajský súd v Bratislave v uznesení
konštatoval existenciu naliehavého právneho záujmu v konaní už len z dôvodu možného porušenia

Zmluvy o výstavbe a prevádzke SVD G-N. Ako žalobca uviedol vo svojich predchádzajúcich písomných
podaniach, záver Krajského súdu v Bratislave týkajúci sa existencie naliehavého právneho záujmu
podniku VV, má právnu relevanciu aj v konaní vo veci súdneho sporu. Zmluva o prevádzke VEG, ktorá
bola predmetom konania, ktoré predchádzalo vydaniu uznesenia Krajského súdu v Bratislave a Dohoda
o usporiadaní majetkovo-právnych vzťahov VEG, ktorá je predmetom konania, sú vzájomne závislé

zmluvy v zmysle ust. § 275 ods. 2 Obch. zák. Z tohto dôvodu, pokiaľ Krajský súd v Bratislave konštatoval
existenciu naliehavého právneho záujmu podniku VV na určení neplatnosti Zmluvy o prevádzke VEG
v dôsledku možného rozporu Zmluvy o prevádzke VEG so Zmluvou o výstavbe a prevádzke SVD G-
N, žalobca má za to, že je daný naliehavý právny záujem podniku VV aj na určení neplatnosti čl. 6
Dohody o usporiadaní majetkovo-právnych vzťahov VEG. Nakoľko naliehavý právny záujem podniku VV
existoval vo vzťahu k určeniu neplatnosti Zmluvy o prevádzke VEG z dôvodu možného rozporu Zmluvy

o prevádzke VEG so Zmluvou o výstavbe a prevádzke SVD G-N, žalobca má za to, že rovnako musí
existovať naliehavý právny záujem žalobcu aj na určení neplatnosti Dohody o usporiadaní majetkovo-
právnych vzťahov VEG z dôvodu jej možného rozporu so Zmluvou o výstavbe a prevádzke SVD G-N, t.j.
s medzinárodnou zmluvou, ktorá je súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky. Z tohto dôvodu
pokiaľ je daný naliehavý právny záujem žalobcu na určení neplatnosti Dohody o usporiadaní majetkovo-

právnychvzťahovVEG,rovnakojedanýajnaliehavýprávnyzáujemžalobcuajnaurčeníneplatnostičl.6
Dohody o usporiadaní majetkovo-právnych vzťahov VEG. Žalobca však poukazuje na to, že Krajský súd
v Bratislave v uznesení nepostupoval v rozpore so závermi Ústavného súdu SR uvedenými v uznesení
sp. zn. II. ÚS 590/2017. Žalobca ďalej poukazuje na to, že súd prvej inštancie v bode 111. rozsudku
nesprávne právne posúdil otázku existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu v konaní vo veci z

dôvodu,žežalovaný1/saajnapriekvysloveniuabsolútnejneplatnostiZmluvyoprevádzkeVEGdomáha
zaplatenia náhrady od žalobcu v zmysle čl. 6 Dohody. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti uviedol, že ani
pre žalobcu kladný rozsudok, ktorým by súd určil neplatnosť čl. 6 Dohody, by žalovanému nebránil, aby
sa nemohol domáhať úhrady vyplývajúcej z čl. 6 Dohody žalobou na plnenie s ohľadom na skutočnosť,
že sporové konanie, ktorého predmet je vymedzený petitom na určenie, či tu právo alebo právny vzťah

je alebo nie je, nie je prekážkou začatého sporového konania, ktorého predmet je vymedzený petitom
na splnenie povinnosti. V prípade, ak by v rámci konania došlo k ustáleniu otázky týkajúcej sa platnosti
čl. 6 Dohody o usporiadaní majetkovo-právnych vzťahov VEG, t.j. pokiaľ by súd prvej inštancie vyhovel
žalobe a vyslovil neplatnosť čl. 6 Dohody, žalovaný 1/ by bol týmto výrokom viazaný.

22. Žalobca v odvolaní poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 499/2011 zo dňa
22.11.2011 a poukázal na to, že s ohľadom na zachovanie princípu právnej istoty, ako jedného zo
základných princípov právneho štátu, nie je účelné a ani správne, aby súdy posudzovali rovnakú právnu
otázku odlišne. Vzhľadom na uvedené, pokiaľ by súd prvej inštancie vyhovel žalobe a vyslovil neplatnosť
čl. 6 Dohody, súdy príslušné v ďalších súdnych konaniach týkajúcich sa žalovaným 1/ uplatnených

nárokov z čl. 6 Dohody by mali v súlade s princípom právnej istoty na rozsudok v konaní prihliadnuť.
V prípade, ak žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu je dôvodná a je spôsobilá naplniť účel
určovacej žaloby, t.j. zabezpečiť ochranu práv žalobcu a odstrániť stav právnej neistoty, ktorý pretrváva
medzi žalobcom a žalovaným 1/, resp. medzi žalobcom a žalovanými vo vzťahu k otázke platnosti čl. 6
Dohody, nie je dôvod na to, aby sa súd takouto žalobou nezaoberal a nerozhodol o nej. Žalobca nemal

dôvod ani povinnosť v čase podania žaloby predpokladať, že v priebehu konania dôjde k zmene právnej
úpravy civilného procesu a prispôsobovať tomu obsah žaloby. Žalobca opakovane poukazuje na to, že
bol poverený správou a prevádzkou majetku VEG v zmysle Zmluvy o výstavbe a prevádzke SVD G-
N, ktorá sa stala súčasťou právneho poriadku ČSR jej vyhlásením v Zbierke zákonov. V nadväznosti
na uvedené je nesprávny aj právny záver súdu prvej inštancie, uvedený v bode 143. a 144. rozsudku,

v zmysle ktorého vláda SR nebola spôsobilá určiť žalobcu za správcu a prevádzkovateľa majetku
VEG. Taktiež nad rámec žalobca poukazuje na to, že preskúmavanie zákonnosti uznesení vlády SR
patrí Ústavnému súdu SR. Taktiež v zmysle rozsudku Krajského súdu v Bratislave mal krajský súd
za preukázané, že žalobca je správcom a prevádzkovateľom majetku VEG, v prospech ktorého mal
žalovaný1/vykonávaťprevádzkuPrevádzkovéhomajetkuVEG.Akoprotiplneniezaslužbyposkytované

žalovaným 1/ v zmysle Zmluvy o prevádzke VEG prenechal žalobca v zmysle Zmluvy o prevádzke
VEG žalovanému 1/ 35% podiel na výnosoch z predaja elektrickej energie. Skutočnosť, že žalobca je
správcom a prevádzkovateľom majetku VEG mal za preukázanú aj Najvyšší súd SR.23. Žalobca ďalej v odvolaní poukazuje na to, že súd prvej inštancie sa riadne nevysporiadal s
argumentácioutýkajúcousapostaveniažalobcuakosprávcuaprevádzkovateľamajetkuVEGzhľadiska
právnych záverov uvedených v rozsudku Krajského súdu v Bratislave, resp. rozsudku Najvyššieho

súdu SR. Tiež má za to, že došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces aj v dôsledku
procesného pochybenia súdu. Súd prvej inštancie pojednával dňa 11.6.2018 aj keď riadne nepredvolal
všetky sporové strany. Napriek uvedenej skutočnosti konštatoval, že bola zachovaná päťdňová lehota
na prípravu na pojednávanie. Lehota na prípravu na pojednávanie však zachovaná nebola, nakoľko
žalobca nemal možnosť pripraviť sa a ani zúčastniť sa pojednávania. Žalobca má za to, že súd

prvej inštancie nedodržal princíp rovnosti strán, keď doručil predvolanie na pojednávanie konané dňa
11.6.2018 žalovanému 3/, pričom ostatným sporovým stranám toto predvolanie nedoručil. Z uvedených
dôvodov žalobca žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

24. Proti výroku I. rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 4/ v zmysle ust. § 365 ods.

1 písm. h), b), e) C.s.p. V odvolaní uviedol, že nie je správny záver súdu k otázke vzniku práva
spravovať majetok VEG, podľa ktorého mohol žalobca toto právo nadobudnúť iba a výlučne niektorým
zo spôsobov upravených v ZoSMŠ. Z textácie ustanovení § 1 ZoSMŠ totiž celkom jednoznačne vyplýva,
že tento predpis upravuje otázky nadobúdania a zániku práva správy k majetku štátu iba a výlučne
k tým subjektom, ktoré sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § ods. 1. Jedná sa o pozitívne

vymedzenie personálnej pôsobnosti, pričom ani jedna sa nevzťahuje na žalobcu (a ani na žalovaného
3/). Podľa žalovaného 4/ v mysle ustanovení MZoSVD platí, že režim „správy“ majetku tvoreného
sústavou vodných diel Gabčíkovo Nagymaros bol priamo daný touto medzinárodnou zmluvou s tým, že
SR, ako subjekt, ktorý je MZoSVD viazaný určila, a to plne v súlade s touto MZoSVD, že prevádzkovou
organizáciou, a teda správcom bude vo vzťahu k Majetku VEG (ako majetku, ktorý je, resp., ktorý by

mal byť súčasťou sústavy vodných diel Gabčíkovo Nagymaros) práve a výlučne žalobca. MSD pritom
v citovaných ustanoveniach rozsudku MSD jednoznačne a explicitne skonštatoval, že tento režim, a
teda otázky explicitne upravené v MZoSVD, týkajúce sa vlastníctva, prevádzkovania, prerozdeľovania
výnosov a znášania nákladov na vybudovanie Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros sa musí
konzekventne spravovať, pokiaľ sa strany MZoSVD nedohodnú inak, ustanoveniami MZoSVD aj do

budúcnosti, a to aj vo vzťahu k tým objektom sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros, ktoré sú
súčasťou tzv. Variantu C, resp. tzv. „dočasného riešenia“, a to všetko za účelom riadnej implementácie
MZoSVD. Rozsudok MSD je pre SR záväzný, a to minimálne so silou a účinkami, aké má každé iné
súdne rozhodnutie prijaté všeobecnými súdmi v Slovenskej republike.

25. S poukazom na doposiaľ uvedené možno zhrnúť, že žalobca mohol nadobudnúť právo správy
majetku VEG v podstate na základe akéhokoľvek právneho úkonu vykonaného SR, zastúpenou na tento
účel na to oprávneným subjektom, pokiaľ bol tento úkon v súlade s MZoSVD a súčasne, pokiaľ bol
vykonaný v súlade so ZoŠP s tým, že ingerencia právneho režimu predpokladaného ZoSMŠ bola v tejto
súvislosti a vzhľadom na existenciu MZoSVD a Rozsudku MSD, jednoznačne vylúčená s poukazom na

ustanovenia § 1 ods. 1, 2 písm. b) a ods. 3 ZoSMŠ. V danom prípade bol pritom tento úkon formálne
vykonaný, ako už žalovaný zmienil, prijatím Uznesenia vlády SR č. 1174/2004 zo dňa 8.12.2004, ktorým
vláda SR, podľa vedomostí žalovaného v rade 4/ schválila poverenie žalobcu prevádzkou energetických
objektov sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros, ktoré sú v spoločnom vlastníctve zmluvných
strán MZoSVD, a ktoré sa nachádzajú na území zmluvných strán v súlade s čl. 11 MZoSVD a uložila

podpredsedovi vlády SR a ministrovi hospodárstva SR, v spolupráci s ministrom životného prostredia
SR, ministrom zahraničných vecí SR a prezidentom prezídia FNM zabezpečiť vyčlenenie technologickej
časti Vodnej elektrárne Gabčíkovo z vlastníctva žalovaného 1/ tak, aby bolo toto vyčlenenie vykonané
v súlade so schválenou podobou transakčných dokumentov súvisiacich s privatizáciou žalovaného 1/ s
termínomdo15.4.2005azosúladiťprincípyvyčleneniatechnologickejčastiVodnejelektrárneGabčíkovo

prijaté Uznesením vlády č. 625/2004 s konečnou podobou transakčných dokumentov schválených
vládouSR.Vyššieuvedenýobsahpredmetnéhouzneseniabybolomožnéjednoznačneustáliťažpotom,
ako by sa súd s týmto uznesením oboznámil, tak ako to navrhol žalobca.

26. Podľa žalovaného 4/ súd založil svoje konštatovanie o neexistencii naliehavého právneho záujmu

žalobcu na požadovanom určení na závere, ktorý sa mal v konaní ešte len potvrdiť alebo vyvrátiť, čím
žalobcovidefactoodoprelprístupkspravodlivosti.Žalovaný4/podotkol,ževžiadnompredchádzajúcom
súdnom konaní, právoplatne ukončené konanie vedené na 1. stupni na Okresnom súde Bratislava II
pod sp. zn. 24Cb/50/2007 v právnej veci o určenie neplatnosti Zmluvy o prevádzke VEG nevynímajúc,totiž nebolo skonštatované, že Dohoda je neplatná a už vôbec nie to, či sú alebo nie sú niektoré z jej
ustanovení oddeliteľné, resp., či nesplnenie, resp. absencia splnenia odkladacej podmienky uvedenej
v bode 9.2.2 Dohody spôsobila automaticky zánik úplne všetkých právnych vzťahov ňou založených, a

to medzi všetkými jej účastníkmi. Na základe uvedeného možno skonštatovať, že právny záver súdu o
tom, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení neplatnosti čl. 6 Dohody je
minimálne predčasný, a teda nesprávny. Akceptovaním názoru, že nesplnenie, resp. absencia splnenia
odkladacejpodmienkyuvedenejvbode9.2.2Dohody,bymalamaťzanásledokajneplatnosťdojednania
obsiahnutého v ustanoveniach bodu 4.4 Dohody, by došlo k popretiu právneho princípu ochrany práv

nadobudnutých dobromyseľne a v dobrej viere. Oddeliteľnosť čl. 6 Dohody od jej ostatého obsahu
je však daná najmä tým, že zatiaľ čo účelom ostatných ustanovení Dohody bolo obnovenie právne
korektného stavu, ustanovenia čl. 6 Dohody zakladali právny vzťah, existencia ktorého jednoducho
nezodpovedala spravodlivému usporiadaniu právnych vzťahov medzi účastníkmi Dohody. Žalovaný 4/
totiž nespochybňuje nárok žalovaného 1/ na kompenzáciu nákladov, ktoré žalovaný 1/, resp. jeho právny
predchodca vynaložili na obstaranie, resp. zhodnotenie majetku VEG za čas od zaradenie majetku VEG

do majetku právneho predchodcu žalovaného 1/, má však za to, že aj v prípade, ak by bol čl. 6 Dohody
platným právnym úkonom, bolo by v príkrom rozpore s dobrými mravmi, resp. vo sfére obchodného
práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ak by mal žalovanému 1/ patriť „en bloc“ a
bez ďalšieho, nárok na kompenzáciu v rozsahu celej hodnoty majetku VEG (suma 4 398 661 088 Sk bez
DPH totiž zodpovedala hodnote majetku VEG a nie nákladom, ktoré žalovaný 1/ vynaložil zo svojho na

obstaranie, resp. zhodnotenie majetku VEG). Na základe doposiaľ uvedeného potom platí, že žalobca
nie len že má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti čl. 6 Dohody, ale že ustanovenia čl. 6
Dohody sú od ostatného obsahu Dohody, minimálne však od ustanovení bodu 4.4 Dohody, oddeliteľné
a súčasne, že ustanovenia čl. 6 Dohody sú celkom jednoznačne neplatné. S poukazom na uvedené
žalovaný 4/ navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie.

27.Kodvolaniužalovaného4/savyjadrilžalovaný1/podanímzodňa4.7.2019ažiadalodvolacísúd,aby
odmietol odvolanie žalovaného 4/ ako odvolanie podané neoprávnenou osobou v zmysle § 386 písm.
b) C.s.p. Žalovaný 4/ nie je osobou oprávnenou podať odvolanie, nakoľko mal v konaní po procesnej
strane plný úspech. V konaní mu nevznikla žiadna ujma a nedošlo k žiadnemu zhoršeniu jeho právneho

postavenia. Žalovaný 4/ v odvolaní uviedol ako dôvody odvolania len údajné porušenia práv žalobcu.
Žalovaný 1/ uviedol, že tvrdenia žalovaného 4/ sú právne nepodstatné a v rozpore so skutočnosťou.
Má za to, že neúčinnosť Dohody má za následok, že žalobca nie je správcom a prevádzkovateľom
majetkuVEG,anivzmysleuzneseniavládySR,zmluvyzr.1977arozsudkuMSD,anisprávcommajetku
VEG s právom hospodárenia s majetkom štátu v zmysle zák. č. 111/1990 Zb. Neúčinnosť Dohody má

za následok, že ex tunc platí stav, zmysle ktorého majiteľom majetku VEG je žalovaný 1/, pričom od
účinnosti C.s.p. nie je možné sa domáhať určenia neplatnosti čl. 6 Dohody. Žalovaný 4/ si zamieňa
neplatnosť a neúčinnosť Dohody, pričom treba uviesť, že v dôsledku určenia absolútnej neplatnosti
Zmluvy o prevádzke VEG rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 9.3.2015 nebol splnená jedna
z odkladacích podmienok účinnosti Dohody (ktorou bolo uzavretie Zmluvy o prevádzke VEG), a teda

Dohoda nenadobudla účinnosť, k čomu dospel aj súd prvej inštancie. Rovnané stanovisko zaujali vo
svojich vyjadreniach v konaní pred súdom prvej inštancie aj žalobca, žalovaný 2/ a 4/. Žalovaný 1/
poukázal na to, že cieľom žalobcu a žalovaných 2/ a 4/ bolo poškodiť žalovaného 1/ a jeho akcionárov
tak, aby bol majetok VEG odňatý žalovanému 1/ bez akejkoľvek finančnej kompenzácie. Takéto konanie
žalobcu a žalovaných 2/ a 4/ po viac ako 24 rokoch od privatizácie v r. 1994 a viac ako 12 rokov od

uzatvorenia Dohody o majetkovoprávnom usporiadaní VEG je v rozpore s princípom právnej istoty, sú
ním poškodené záujmy a legitímne očakávania žalovaného 1/, ktorý konal v dobrej viere, že postup
FNM SR, MH SR a žalobcu odsúhlasený aj vládou SR je v súlad so všetkými relevantnými právnymi
predpismi, a u ktorého FNM SR, MH SR a VV ako aj vláda SR, vyvolali legitímne očakávania, že sa
stal majiteľom energetickej časti VEG a súčasne, že keď pristúpi k uzatvoreniu Dohody, tak mu bude

uhradené finančné vysporiadanie.

28. Žalovaný 1/ sa vyjadril k odvolaniu žalobcu a uviedol, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1
písm. h) C.s.p. neexistuje, nakoľko žalobca nie je správcom ani prevádzkovateľom majetku VEG a
neúčinnosť Dohody o majetkovoprávnom usporiadaní VEG má za následok, že žalobca nie je správcom

a prevádzkovateľom majetku VEG. Žalobca sa mal stať správcom a prevádzkovateľom Majetku VEG
a získať právo zaradiť majetok VEG do majetku štátu, s ktorým hospodári na základe Dohody o
majetkovoprávnom usporiadaní VEG po nadobudnutí jej účinnosti, čo potvrdil aj samotný žalobca s
tým, že do majetku podniku VV bola technologická časť VEG začlenená až na základe Dohody ousporiadaní majetkovo - právnych vzťahov VEG, na základe ktorej sa podnik VV stal prevádzkovateľom
a správcom majetku VEG s právom hospodárenia s majetkom štátu. Účelom Dohody o usporiadaní
majetkovoprávnych vzťahov bolo dosiahnuť prevod majetku VEG z majetku žalovaného 1/ do majetku

štátu, s ktorým žalobca hospodári, pričom na základe Dohody o usporiadaní majetkovoprávnych
vzťahov, teda žalobca skutočne získal právo zaradiť majetok VEG do majetku štátu, s ktorým hospodári,
pretože túto Dohodu o usporiadaní majetkovoprávnych vzťahov uzatvoril a podpísal aj podnik SEP.
Keďže Dohoda o majetkovoprávnom usporiadaní VEG nenadobudla účinnosť v dôsledku určenia
absolútnej neplatnosti Zmluvy o prevádzke VEG rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa

9.3.2015, ktorej uzavretie bolo odkladacou podmienkou účinnosti Dohody (čo je medzi žalobcom a
žalovanými1/,2/a4/nespornéakčomudospelajvrozsudkuOkresnýsúdBratislavaII)platí,žežalobca
sa nikdy nestal (a ani v súčasnosti nie je) správcom a prevádzkovateľom majetku VEG. Žalobca nie je
správcom a prevádzkovateľom majetku VEG ani v zmysle uznesenia vlády č. 619/2001 ani uznesenia
vlády SR č. 1174/2004 ani Zmluvy z r. 1977, ani rozsudku MSD. Žalovaný 1/ poukázal na to, že vláda SR
nemá právomoc rozhodovať o tom, kto bude správcom a prevádzkovateľom energetickej časti VEG a nie

je ani spôsobilá vo svojom mene ani v mene SR prejavovať vôľu vo vzťahu k tretím osobám. Tiež uviedol,
že žalobca nemohol byť poverený prevádzkou energetickej časti VEG v zmysle čl. 11 Zmluvy z r. 1977,
keďže energetickú časť VEG nevybudovali SR a Maďarsko ako spoločnú investíciu a neznášali spoločné
náklady na jej vybudovanie, t.j. energetická časť VEG nie je a nikdy nebola v spoločnom vlastníctve SR a
Maďarska. Energetickú časť VEG vybudovali žalovaný 1/ a jeho právni predchodcovia na svoje náklady.

Zmluva z r. 1977 v čase vydania Uznesení vlády SR nebola (a ani v súčasnosti nie je) súčasťou právneho
poriadku SR, nemá prednosť pred zákonom a nie je priamo aplikovateľná vo vzťahu k vnútroštátnym
subjektom. Navyše vzhľadom na dlhú dobu, počas ktorej sa Zmluva z r. 1977 nerealizuje zo strany
Maďarska a SR, je možné aplikovať vo vzťahu k Zmluve z r. 1977 tzv. Desuetudo s následkom ukončenia
záväznosti Zmluvy z r. 1977 medzi SR a Maďarskom, pretože v medzinárodnom práve verejnom platí

pravidlo-tzv.„Desuetudo“-,vzmyslektorého,aksanormamedzinárodnéhoprávadlhodoboneuplatňuje
a štáty tolerujú tento stav, dochádza k ukončeniu platnosti a záväznosti normy medzinárodného práva
nepoužívaním. Rozsudok MSD, v ktorom MSD posudzoval otázku záväznosti Zmluvy z r. 1977 pre SR
a Maďarskom, bol vydaný v r. 1997, kedy existoval úplne iný stav ako v súčasnosti, MSD neposudzoval
situáciu (ktorá existuje v súčasnosti), kedy sa Zmluva z r. 1977 nerealizuje viac ako 29 rokov (Maďarsko

a SR sa ňou neriadia) a nedošlo viac ako 21 rokov k žiadnej dohode medzi SR a Maďarskom o výkone
Rozsudku MSD.

29. Ak by energetická časť VEG bola v spoluvlastníctve SR a Maďarska a riadila by sa režimom
Zmluvy z r. 1977 (ako to nesprávne tvrdí žalobca a s čím žalovaný 1/ nesúhlasí), žalobca by nemohol

byť poverený prevádzkou energetických objektov VEG Uzneseniami vlády SR (ani žiadnym iným
uznesením vlády SR), pretože medzinárodné právo neobsahuje pravidlo, ktoré by štátom ukladalo,
akým spôsobom majú zabezpečiť plnenie medzinárodných záväzkov, a preto spôsob, akým štát
zabezpečí plnenie svojich záväzkov je vec patriaca do ich vnútroštátnej kompetencie, ktorá nepodlieha
medzinárodnej kontrole založenej na pravidlách medzinárodného práva, štát pritom realizuje svoje

medzinárodnoprávne záväzky v súlade so stavom svojho vnútroštátneho právneho poriadku v čase, keď
sa medzinárodná zmluva realizuje, a spôsobom a prostriedkami, ktoré sú v súlade s týmto vnútroštátnym
právnym poriadkom. Dôkazy navrhnuté žalobcom (t.j. uznesenia vlády SR č. 1174/2004, č. 180/2015
a č. 171/2007 a sprievodné materiály a výsluchy ministrov v r. 1998-2006 L. W., Z. U., I. T., L. G. H.
Y. T.), z dôvodu, že uznesenie č. 1174/2004 nie je ani individuálnym správnym aktom, ani právnym

úkonom a ani inou právnou skutočnosťou a súčasťou právneho poriadku SR nie je žiadny zákon, ktorý by
stanovoval, že vláda SR má právomoc rozhodovať o tom, kto môže byť správcom a prevádzkovateľom
energetického objektu SVD, uznesenie č. 1174/2004 (ani žiadne iné uznesenie vlády SR) nie je a
nemôže byť platným a účinným právnym titulom, na základe ktorého by sa žalobca (resp. iný subjekt)
mohol stať správcom a prevádzkovateľom energetickej časti VEG. Žalobca nebol a ani nemohol byť

poverený prevádzkou energetickej časti VEG ani v zmysle rozsudku MSD, pretože rozsudok MSD nie
je záväzný pre vnútroštátne subjekty (žalovaného 1/ ani žalobcu), ktorí neboli účastníkmi konania pred
MSD, MSD nemá právomoc rozhodovať o tom, kto bude správcom a prevádzkovateľom energetickej
časti VEG, naviac, nikde v Rozsudku MSD sa neuvádza, že žalobca je (bude) národnou prevádzkovou
organizáciou energetickej časti VEG nevybudovanej ako spoločná investícia SR a Maďarska za

podmienok uvedených v Zmluve z r. 1977, a naopak vybudovanej žalovaným 1/ a jeho právnymi
predchodcami. Žalovaný 1/ ďalej uviedol, že Krajský súd v Bratislave ani Najvyšší súd SR nezaujali
žiadne stanovisko k otázke, kto bol správcom a prevádzkovateľom majetku VEG a kto bol majiteľom
majetku VEG pred uzatvorením Dohody a na základe akého právneho titulu.30. Žalobca nie je (a ani sa nikdy nemohol stať a ani sa nestal) správcom majetku VEG s právom
hospodárenia s majetkom štátu v zmysle zákona č. 111/1990 Zb. z dôvodu, že žalobcovi pri založení

nebola zverená energetická časť VEG a nenadobudol ju ani v priebehu podnikania, keďže Dohoda
nenadobudla účinnosť (v dôsledku neplatnosti Zmluvy o prevádzke VEG), a neexistuje žiadny iný právny
titul, na základe ktorého by žalobca v zmysle § 6 ods.1 zákona č. 111/1990 Zb. nadobudol majetok VEG,
platným a účinným právny titulom, na základe ktorého by žalobca mohol nadobudnúť energetickú časť
VEG podľa zákona č. 111/1990 Zb. nie sú (a ani nemôžu byť) ani uznesenie vlády SR ani Zmluva z r.

1977 ani rozsudok MSD, ktoré naviac ani neuvádzajú, že žalobca má (bude mať) právo hospodárenia
s energetickou časťou VEG ako majetkom štátu (SR) podľa zákona č. 111/1990 Zb. majetok VEG je (a
bol pred uzatvorením Dohody o majetkovoprávnom usporiadaní VEG) majetkom žalovaného 1/, takže
žalobca nemohol k nemu získať právo hospodárenia s majetkom štátu (SR). Žalovaný 1/ v tejto súvislosti
uviedol, že žalobca sa nemohol stať správcom a prevádzkovateľom majetku VEG ani na základe zákona
č. 278/1993 Z.z., pretože majetok VEG nepredstavuje majetok vo verejnoprospešnej a nepodnikateľskej

sfére - naopak ide o majetok v podnikateľskej sfére, ktorý slúži na výrobu elektriny. Súd už v súčasnosti
(po viac ako 24 rokoch) nemôže v tomto konaní preskúmavať privatizáciu v r. 1994 a platnosť prechodu
časti podniku (ku ktorému mal právo hospodárenia podnik SEP), ktorého súčasťou bola aj energetická
časť VEG, na FNM SR a jeho následný vklad do základného imania pôvodných SE na základe
privatizácie v r. 1994, pretože uznesenie vlády SR č. 901/1994 z 30.8.1994 je súdom nepreskúmateľné,

márne uplynula lehota na podanie žaloby na určenie neplatnosti prevodu/prechodu majetku štátu na iné
osoby, nesplnenie podmienok čl. 2 zákona č. 92/1991 Zb. nie je možné obísť podaním a žalobca nie je
aktívne legitimovaný žiadať preskúmanie privatizácie v r. 1994. Naviac, žalovaný 1/ poukazuje na to,
že sa stal majiteľom energetickej časti VEG (v stave, v akom sa v tom čase, nachádzala) na základe
rozdelenia pôvodných SE v r. 2002 v zmysle § 69 ods. 4 Obch. zák. ako univerzálny právny nástupca

pôvodných SE a energetická časť VEG predstavuje nepeňažný vklad FNM SR do základného imania
žalovaného 1/ (§ 69 ods. 6 Obch. zák.), čo bolo osvedčené Notárskou zápisnicou, ktorá je verejnou
listinou a potvrdzuje pravdivosť toho, čo sa v nej osvedčuje a potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak,
tzn., že na to, aby bolo možné spochybniť vlastnícke právo žalovaného 1/ k majetku VEG musel by
mať súd na základe žaloby právomoc preskúmavať aj platnosť prechodu energetickej časti VEG na

žalovaného 1/ a vklad FNM SR do základného imania žalovaného 1/ v rámci rozdelenia pôvodných
SE. Žalobca však nie je aktívne legitimovaný napadať platnosť prechodu energetickej časti VEG na
žalovaného 1/ a nepeňažný vklad FNM SR do základného imania žalovaného 1/, pretože v čase vzniku
žalovaného 1/ (21.1.2002) ani v súčasnosti nemá žiadny platný a účinný právny titul k energetickej
časti VEG, naviac bez toho, aby FNM SR (resp. jeho právny nástupca) uhradil peňažnú hodnotu tohto

nepeňažnéhovkladužalovanému1/.Akbytotižžalovaný1/nenadobudolvlastníckeprávokenergetickej
časti VEG znamenalo by to, že FNM SR by bol povinný uhradiť žalovanému 1/ peňažnú hodnotu tohto
nepeňažného vkladu (§ 59 Obch. zák.).

31. Žalovaný 1/ uviedol, že privatizácia v r. 1994 nebola v rozpore so zákonom ani Zmluvou z r. 1977 a

energetická časť VEG bola pred privatizáciou v r. 1994 vo vlastníctve SR v správe SEP, a bola spôsobilá
byť predmetom privatizácie v r. 1994. Žalobca nepredložil žiadny dôkaz o tom, že by energetická časť
VE Gabčíkovo bola vybudovaná ako spoločná investícia SR a MR a že by SR a Maďarskom znášali
náklady na jej vybudovanie v rovnakom pomere v súlade s podmienkami uvedenými v Zmluve z r.
1977. Rozsudok MSD nijak nepotvrdzuje, že energetická časť VEG bola pred privatizáciou v r. 1994

(resp. v čase vydania rozsudku MSD v r. 1997) v spoločnom vlastníctve SR a Maďarska. Rozsudok
nikde neuvádza, že energetická časť VEG bola do privatizácie budovaná ako spoločná investícia SR
a Maďarska a za podmienok uvedených v zmluve z r. 1977. V tejto súvislosti je nezmyselné tvrdenie
žalobcu, že čl. 1 ods. 1 Zmluvy z r. 1977 bol založený faktický stav, v zmysle ktorého objekty SVD
G-N mali byť vybudované ako spoločná investícia SR a Maďarska. Rozsudok MSD nemá právomoc

rozhodovať o úkonoch realizovaných v oblasti vnútroštátneho právneho poriadku ani o ich účinkoch vo
vzťahu k vnútroštátnym subjektom. Taktiež Zmluva z r. 1977 nebola v čase privatizácie v r. 1994 priamo
aplikovateľná vo vzťahu k pôvodným SE, a teda vklad FNM SR do základného imania pôvodných SE,
na základe ktorých pôvodné SE nadobudli energetickú časť VEG v rámci privatizácie v r.1994, nemôže
byť neplatný pre rozpor so Zmluvou z r. 1977. Energetickú časť VEG vybudovali žalovaný 1/ a jeho

právni predchodcovia na svoje náklady a energetická časť VEG bola a je spôsobilá byť samostatným
predmetom právnych vzťahov, a teda bola spôsobilá byť predmetom vkladu FNM SR do základného
imania pôvodných SE v rámci privatizácie v r. 1994 ako aj vkladu FNM SR do základného imania
žalovaného 1/ v rámci rozdelenia pôvodných SE v r. 2002. Žalovaný 1/ poukázal ďalej na to, že vodnédielo Gabčíkovo nie je jednotnou nedeliteľnou hlavnou vecou, a energetická časť VEG (v súčasnosti
majetok VEG) nie je jeho súčasťou, pretože vybudované vodohospodárske objekty a vodná elektráreň
Gabčíkovo (ktoré sú od seba vzdialené aj niekoľko kilometrov) netvoria spolu jednu nedeliteľnú vec,

vybudovanévodohospodárskeobjektyastavebnáčasťvodnejelektrárneGabčíkovosúsamostatnéveci
evidované na LV (viď LV č. XXX a LV č.XXX), naviac, VE Čunovo, MVE Mošoň a MVE S VII. (Variant
C), nie sú uvedené v čl. 1 ods. 2 Zmluvy z r. 1977 ako objekty Vodného diela Gabčíkovo, keďže nie sú
predvídané Zmluvou z r. 1977.

32. Podľa žalovaného 1/ majetok VEG je v súčasnosti majetkom žalovaného 1/ a nie SR, pretože ten
sa stal majiteľom energetickej časti VEG na základe rozdelenia pôvodných SE v r. 2002, po privatizácii
v r. 1994 pôvodné SE a žalovaný 1/ budovali ďalej energetickú časť VEG. Neúčinnosť Dohody má za
následok, že ex tunc platí stav, v zmysle ktorého majiteľom majetku VEG je žalovaný 1/. Pre úplnosť
žalovaný 1/ uvádza, že ak by energetická časť VEG nebola pred privatizáciou v r. 1994 vo vlastníctve SR
(v správe SEP) a pôvodné SE by sa nestali majiteľom energetickej časti VEG na základe privatizácie v r.

1994 (čo žalovaný 1/ popiera), stali by sa ním na základe obdobnej aplikácie § 446 Obch. zák. Žalovaný
1/ ďalej uviedol, že od účinnosti C.s.p. nie je možné sa domáhať určenia neplatnosti čl. 6 Dohody o
majetkovoprávnom usporiadaní VEG a zo žiadneho ustanovenia C.s.p. nemožno vyvodiť, že súdy sú
v konaniach o určenie neplatnosti právneho úkonu, resp. jeho časti začatých pred účinnosťou C.s.p.
povinné postupovať podľa § 80 písm. c) O.s.p.

33. K nedostatku naliehavého právneho záujmu uviedol, že aj keby bolo možné sa po účinnosti
C.s.p. domáhať určenia neplatnosti čl. 6 Dohody (s čím však žalovaný 1/ nesúhlasí), žalobca by nemal
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti čl. 6 Dohody o majetkovoprávnom usporiadaní VEG.
Dohoda o majetkovoprávnom usporiadaní VEG (vrátane čl. 6) nenadobudla účinnosť (čo je medzi

žalobcom a žalovanými 1/, 2/ a 4/ nesporné), a teda z nej nevznikli žiadne práva a povinnosti, a preto
je irelevantné sa zaoberať platnosťou/neplatnosťou Dohody o majetkovoprávnom usporiadaní VEG
(vrátane čl. 6). Naviac, podľa stanovísk právnej teórie a súdnej praxe k § 80 písm. c) O.s.p., naliehavý
právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu nebol daný, ak táto otázka bola prejudiciálna
vo vzťahu k inej právnej otázke, a/alebo ak bolo možné podať žalobu na plnenie. Otázka platnosti

čl. 6 Dohody je prejudiciálna k otázke, či žalobcovi a žalovanému 1/ vznikli práva a povinnosti z
čl. 6 Dohody o majetkovoprávnom usporiadaní VEG, pričom táto otázka je prejudiciálna k otázke,
či žalobca má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému 1/, ktoré malo podľa
názoru žalobcu vzniknúť plnením na základe čl. 6 Dohody o majetkovoprávnom usporiadaní VEG z
dôvodu, že Dohoda o majetkovoprávnom usporiadaní VEG nenadobudla účinnosť alebo neplatnosti čl. 6

Dohody o majetkovoprávnom usporiadaní VEG, ktoré si žalobca uplatňuje voči žalovanému 1/ v konaní
sp.zn. 42Cb/309/2015. Dôkazmi, ktoré žalobca navrhol, nemohli byť preukázané žiadne rozhodujúce
skutočnosti,pretoženiminebolomožnépreukázať,žežalobcajesprávcomaprevádzkovateľommajetku
VEG. Žiadne uznesenie vlády nemôže byť platným a účinným právnym titulom a nič na tom nemôže
zmeniť ani výsluch žiadneho svedka. Žalobca založil v odvolaní odvolací dôvod na tvrdení, že súd

nesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilžalobcovi,abyuskutočňovaljemupatriaceprocesnépráva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces tým, že riadne nepredvolal všetky
sporové strany. Postupom súdu nedošlo k žiadnemu odňatiu možnosti žalobcu riadne uplatňovať svoje
procesné práva ani porušeniu princípu rovnosti, pretože hoci pojednávanie dňa 11.6.2018 bolo formálne
otvorené, fakticky sa nekonalo, pretože súd ihneď rozhodol o jeho odročení. Po pojednávaní dňa

11.6.2018 sa konali ešte ďalšie tri pojednávania a žalobca predložil súdu ďalšie dve písomné vyjadrenia
vo veci, v ktorých mohol uplatniť všetky prostriedky procesného útoku, ktoré považoval za potrebné. Z
uvedeného je zrejmé, že rozsudok v rozsahu výroku I. a III. je vecne správny a neexistuje ani jeden z
dôvodov odvolania, a preto žalovaný 1/ navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

34. Žalovaný 2/ sa dňa 15.7.2019 vyjadril k odvolaniu žalobcu, k odvolaniu žalovaného 4/ a k vyjadreniu
žalovaného 1/ k odvolaniam. Uviedol, že je toho názoru, že súd prvej inštancie jednak dospel k
nesprávnym právnym a skutkovým zisteniam a záverom a jednak svojim postupom zaťažil rozsudok
viacerýmivadami,prektorémožnopochybovaťosprávnostiazákonnostirozsudku.Zamietnutímnávrhu
žalobcu na vykonanie dokazovania oboznámením sa s obsahom Uznesenia č. 1174, Uznesenia č. 180

a Uznesenia č. 171, podľa názoru žalovaného 2/ súd prvej inštancie pochybil, keďže taký postup súdu
mal za následok, že žalobca nemal možnosť preukázať pravdivosť svojich tvrdení, v dôsledku čoho
súd aj dospel k nesprávnym záverom týkajúcim sa dôvodnosti žaloby. Taktiež nie je správne skutkové
zistenie súdu, v zmysle ktorého na objekty VEG nemožno aplikovať ustanovenia MZoSVD. V zmysleMZoSVD, ako aj v zmysle rozsudku MSD je žalovaný 2/ toho názoru, že je nepochybné, že objekty VEG,
vrátane objektov tvoriacich Variant C boli postavené na základe MZoSVD, a teda, že majetok VEG,
ako súčasť Variantu C sa spravuje režimom podľa MZoSVD. Keďže MZoSVD je stále platná a účinná,

vybudovanímVariantuC,nepredvídanéhoMZoSVDmohlopodľanázoružalovaného2/teoretickydôjsťk
zmene podielu, v akom sa jednotlivé zmluvné strany podieľali na výstavbe objektov SVD. Nemožno však
konštatovať, že z dôvodu, že sa Maďarsko rovnakým dielom nepodieľalo na investíciách do výstavby
Variantu C, objekty VEG patria do výlučného vlastníctva SR. Keďže je majetok VEG podľa názoru
žalovaného 2/ v spoločnom vlastníctve SR a Maďarska, na akékoľvek nakladanie s Majetkom VEG sa

vyžaduje súhlas oboch vlastníkov.

35. Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku, súd prvej inštancie k otázke vzniku práva spravovať majetok
VEG vyslovil právny záver, podľa ktorého žalobca mohol toto právo nadobudnúť iba a výlučne niektorým
zo spôsobov upravených v Zákone o správe majetku štátu. S uvedenými úvahami súdu žalovaný 2/
nesúhlasí a domnieva sa, že ustanovenia zákona o správe majetku štátu nie je možné v danom prípade

aplikovať na spôsob nadobudnutia majetku VEG do správy žalobcu. Ustanovenia zákona o štátnom
podniku spoločne s príslušnými ustanoveniami Obch. zák. poskytujú štátnemu podniku dostatočný a v
princípeajjedinýlegislatívnypriestorregulujúcinadobúdanieprávasprávykakémukoľvekmajetkuštátu,
a to bez toho, aby musel byť tento proces regulovaný ustanoveniami zákona o správe majetku štátu. Súd
pri svojich záveroch o potrebe exkluzívnej aplikácie zákona o správe majetku štátu opomenul zohľadniť

pre daný prípad ust. § 1 ods. 3, podľa ktorého medz. zmluva, ktorou je SR viazaná, má prednosť pre
ust. tohto zákona. Žalovaný 2/ je toho názoru, že forma poverenia národných prevádzkových organizácií
prevádzkou objektov v spoločnom vlastníctve zmluvných strán patrí výlučne do kompetencie príslušnej
zmluvnej strany, t.j. bola v diskrécii SR. SR tak poverenie uskutočnila jediným možným a podľa názoru
žalovaného 2/ legitímnym spôsobom, a to Uznesením č. 1174. Keďže rozsudok MSD, ako aj MZoSVD sú

bez pochyby pre SR záväzné, z uvedeného potom vyplýva, že žalobca mohol nadobudnúť právo správy
majetku VEG na základe akéhokoľvek právneho úkonu vykonaného SR zastúpenou na tento účel na to
oprávneným subjektom, pokiaľ bol tento úkon v súlade s MZoSVD a súčasne, ak bol vykonaný v súlade
so zákonom o štátnom podniku. V danom prípade úkon - pridelenie majetku VEG do správy žalobcu
bol formálne vykonaný prijatím Uznesenia č. 1174. Podľa názoru žalovaného 2/ sa súd nevysporiadal

s otázkou, či MZoSVD má prednosť pred vnútroštátnymi predpismi SR alebo nie. Vzhľadom na hore
uvedené je žalovaný 2/ presvedčený, že žalobca je legitímnym správcom a prevádzkovateľom majetku
VEG.

36. Žalovaný 4/ sa dňa 7.8.2019 replikou vyjadril k podaniu žalovaného 1/, ktorý nesúhlasí s jeho

tvrdením, že odvolanie bolo podané neoprávnenou osobou a malo by byť odmietnuté. Uviedol, že zo
znenia § 359 C.s.p. možno jednoznačne vyvodiť, že podstatné pre určenie oprávnenosti podať odvolanie
nie je postavenie účastníka v spore, ale spôsob akým sa ho rozhodnutie dotýka, t.z., či možno z výsledku
vyvodiť záver, že bolo rozhodnuté proti jeho právnej a vecnej argumentácii t.z., či samotným výsledným
rozhodnutím došlo k výsledku, ktorý je v jeho neprospech. V danom prípade je nesporné, že žalovaný 4/

počas celého konania namietal platnosť čl. 6 Dohody uzavretej medzi žalobcom, žalovaným 1/, právnym
predchodcom žalovaného 2/, ktorým bol Fond národného majetku SR, žalovaným 3/ a žalovaným 4/
dňa 24.3.2006 a zotrvával na názore, že jediným oprávneným správcom majetku VEG je žalobca, a
tým podporoval argumentáciu žalobcu z dôvodu, že jeho postavenie aj za cenu vyhovenia žalobe by sa
významne zlepšilo práve rozhodnutím o podstate nároku žalobcu v zmysle žalobného návrhu žalobcu.

Rozhodnutím o zamietnutí žaloby preto došlo k rozhodnutiu v neprospech žalovaného 4/, a to nie len
z toho dôvodu, že žalovaný 4/ je presvedčený o tom, že vyhovením žalobnému návrhu by sa dosiahol
jediný právne korektný stav súvisiaci s prevádzkovaním majetku VEG, ale aj z toho dôvodu, že v prípade
vyhovenia žalobnému návrhu by neboli ohrozené majetkové záujmy SR, ktoré žalovaný 4/, ako ústredný
orgán štátnej správy, konajúci v mene SR, musí ex lege obhajovať.

37. Ako už žalovaný 4/ uviedol, Dohoda upravovala širšie penzum právnych vzťahov, primárne však
právny vzťah, účelom ktorého bolo zabezpečenie formálneho „navrátenia“ majetku VEG z vlastníctva
žalovaného 1/ do vlastníctva SR, v rámci ktorého bol založený aj výlučne dvojstranný právny „subvzťah“
medzi SR a žalobcom, účelom ktorého bolo formálne odovzdanie majetku VEG do správy žalobcu,

a právny vzťah, účelom ktorého bolo zabezpečenie vyplatenia sumy 4.398.661.088 Sk bez DPH zo
strany žalobcu v prospech žalovaného 1/, a to nepochybne titulom peňažnej náhrady za takto vydaný
a odovzdaný majetok. Z toho dôvodu bolo potrebné, aby sa súd osobitne vysporiadal s každým z
týchto právnych vzťahov a v konaní posúdil, či sú tieto právne vzťahy oddeliteľné, a či nesplnenie, resp.absencia splnenia odkladacej podmienky uvedenej v bode 9.2.2 Dohody mala vplyv na zánik oboch
týchto základných právnych vzťahov. Žalovaný 4/ poukázal na to, že v konaní totiž nebolo potrebné
preukazovať a žalobca (a ani žalovaný 4/) ani nikdy netvrdil, že uznesenie vlády SR č. 1174/2004,

Zmluva z r. 1977 alebo rozsudok MSD mali právnu silu zasahovať do vlastníckych vzťahov tretích osôb.
Vzhľadom na skutočnosť, že otázka vlastníctva SR k majetku VEG je podľa jeho názoru jednoznačná,
v konaní bolo potrebné len ustáliť, na základe akého právneho titulu a akým spôsobom mohol žalobca
nadobudnúť právo správy majetku VEG od SR. Na základe uvedeného možno uzavrieť, že v danom
prípadebolinaplnenévšetkypredpokladynato,abyžalobcanadobudolprávospravovaťaprevádzkovať

majetok VEG, a to na základe Uznesenia vlády SR č. 1174/2004 zo dňa 8.12.2004, v spojitosti s
ustanoveniami bodu 4.4 Dohody (ktoré ustanovenia sa v dôsledku svojej oddeliteľnosti nestali nikdy
neúčinné, resp. ktoré ustanovenia sa v dôsledku svojej oddeliteľnosti od ostatného obsahu Dohody stali
riadne platnými a účinnými).

38. Žalobca sa dňa 28.8.2019 vyjadril k vyjadreniu žalovaného 1/ a uviedol, že z obsahu Dohody

v žiadnom prípade nemožno odvodiť, že by žalobca pred uzavretím Dohody nemal žiadne právo k
majetkuVEG.Naopak,ajzustanoveníDohody,naktorépoukazuježalovaný1/,možnodospieťkzáveru,
že účelom odovzdania majetku VEG žalobcovi bolo zosúladiť existujúci, dlhodobo protiprávny, stav s
právnym stavom predpokladaným Zmluvou o výstavbe a prevádzke SVD G-N. Oprávneným správcom
a prevádzkovateľom majetku VEG v čase pred uzavretím Dohody o usporiadaní majetkovo-právnych

vzťahov VEG, ako aj v súčasnosti je podnik VV. V dôsledku skutočnosti, že majetok VEG je v spoločnom
vlastníctve SR a Maďarska, nemohlo platne dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k majetku VEG bez
súhlasu oboch vlastníkov. Nakoľko Maďarsko súhlas s prevodom majetku VEG v rámci privatizácie 1994
neudelilo, SR nebola spôsobilá jednostranne rozhodnúť o prevode vlastníckeho práva k majetku VEG. V
dôsledku toho, že majetok VEG je v spoločnom vlastníctve SR a Maďarska, vzťahuje sa na majetok VEG

režim v zmysle čl. 11 Zmluvy o výstavbe a prevádzke SVD G-N. Z tohto dôvodu mohla byť správou a
prevádzkou majetku VEG poverená výlučne národná prevádzková organizácia. Je nesprávnym tvrdenie
žalovaného 1/, v zmysle ktorého Uznesenie vlády SR č. 1174/2004, resp. Uznesenie vlády SR č.
619/2001 nie sú platným a účinným právnym titulom, na základe ktorého by sa žalobca mohol stať
správcom a prevádzkovateľom majetku VEG z dôvodu, že predmetné uznesenia vlády SR neboli vydané

postupom podľa Správneho poriadku. Rovnako nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaného 1/, v zmysle
ktorého Uznesenie č. 1174/2004, resp. ďalšie uznesenia vlády SR, na ktoré odkazoval, vychádzajú z
predpokladu, že žalovaný 1/ je majiteľom a prevádzkovateľom energetickej časti VEG je žalovaný 1/, a
žalobcabysamalstaťsprávcomaprevádzkovateľomenergetickejčastiVEGažpotom,akoenergetická
časť VEG bude vyňatá z majetku žalovaného 1/ a vložená do majetku žalobcu. Vo vzťahu k žalovanému

1/ nemožno hovoriť o „zbavení vlastníckeho práva", nakoľko žalovaný v 1/ sa nestal a ani sa nemohol
stať majiteľom majetku VEG.

39. Ako však žalobca opakovane odôvodnil v rámci svojich vyjadrení pred súdom, účelom dualistickej
teórie bolo vo všeobecnosti interpretovať vzťah medzi vnútroštátnym a medzinárodným právom.

Dualistická teória však žiadnym spôsobom neodpovedá na otázku podmienok začlenenia Zmluvy o
výstavbe a prevádzke SVD G-N do právneho poriadku SR a rovnako dualistická teória nezodpovedá
otázku záväznosti Zmluvy o výstavbe a prevádzke SVD G-N voči žalovanému 1/, resp. jeho právnemu
predchodcovi, pôvodným SE. Žalobca popiera tvrdenia, v zmysle ktorého Zmluva o výstavbe a
prevádzke SVD nebola súčasť právneho poriadku SR. Súčasťou právneho poriadku Československej

socialistickej republiky boli v zmysle Zákonného opatrenia v čase uzatvorenia Zmluvy o výstavbe a
prevádzke SVD G-N aj vyhlášky ministerstiev. Uverejnením Vyhlášky MZV v Zbierke zákonov sa z tohto
dôvodu Zmluva o výstavbe a prevádzke SVD G-N začlenila do právneho poriadku Československej
socialistickej republiky, ako právneho predchodcu Slovenskej republiky, a to bez ohľadu na skutočnosť,
či Zmluva o výstavbe a prevádzke SVD G-N obsahuje tzv. „self - executing" ustanovenia alebo nie.

Nemožno preto súhlasiť s tvrdením žalovaného 1/, v zmysle ktorého by Zmluva o výstavbe a prevádzke
SVD G-N nemohla byť priamo aplikovateľná voči žalovanému 1/, resp. jeho právnemu predchodcovi.
Žalobca zdôrazňuje, že princíp Desuetudo nemožno aplikovať na Zmluvu o výstavbe a prevádzke SVD
G-N (aj za predpokladu aplikovateľnosti tohto princípu na medzinárodné zmluvy). Ako žalobca uviedol,
princíp Desuetudo možno uplatniť v prípade, ak všetky zmluvné strany prejavia vôľu ukončiť trvanie

zmluvy. SR aj napriek postupu Maďarska vo vzťahu k zastaveniu prác na SVD G- N trvala na tom, že
Zmluva o výstavbe a prevádzke SVD G-N je platná a účinná a domáhala sa toho, aby Maďarsko plnilo
svoje záväzky vyplývajúce zo Zmluvy o výstavbe a prevádzke SVD G-N.40. Žalobca uviedol, že nie je pravdivým tvrdenie žalovaného 1/, v zmysle ktorého konštatovanie
uvedené v Uznesení vlády SR č. 1174/2004, v zmysle ktorého vláda SR schválila poverenie žalobcu
správou a prevádzkou Majetku VEG, nemá právnu relevanciu vo vzťahu k otázke posúdenia aktívnej

vecnej legitimácie žalobcu v konaní. Poverenie žalobcu správou a prevádzkou majetku VEG sa
spravuje režimom v zmysle Zmluvy o výstavbe a prevádzke SVD G-N. Čl. 11, v zmysle ktorého sa
zmluvné strany dohodli na tom, že poveria správou a prevádzkou objektov v spoločnom vlastníctve
národné prevádzkové organizácie, podrobnejšie nevymedzuje spôsob, akým si mali zmluvné strany
uvedenú povinnosť splniť. Bolo tak výlučne na rozhodnutí SR, aby zvolila vhodný spôsob, akým poverí

žalobcu správou a prevádzkou majetku VEG. V nadväznosti na uvedené vláda SR Uznesením vlády
SR č. 1174/2004 schválila poverenie žalobcu správou a prevádzkou majetku VEG. Žalobca trvá na
tom, že je povereným správcom a prevádzkovateľom majetku VEG v zmysle Zmluvy o výstavbe a
prevádzke SVD G-N, rozsudku MSD, ako aj Uznesenia vlády SR č. 1174/2004. Rovnako trvá na
tom, že súd prvej inštancie pochybil, keď nevykonal žalobcom navrhované dôkazy, v dôsledku čoho
žalobca nemal objektívnu možnosť preukázať pravdivosť svojich tvrdení. Žalobca popiera aj tvrdenie

žalovaného 1/, v zmysle ktorého v dôsledku neúčinnosti Dohody o usporiadaní majetkovo-právnych
vzťahov VEG neexistuje právny titul, na základe ktorého by žalobca v zmysle ust. § 6 ods. 1 Zákona
o štátnom podniku nadobudol majetok VEG. Neobstojí ani tvrdenie žalovaného 1/, v zmysle ktorého
rozsudok Medzinárodného súdneho dvora nemá vplyv na údajné vlastnícke právo pôvodných SE,
resp. žalovaného 1/ k majetku VEG z dôvodu, že rozsudok MSD sa považuje za kontroverzný, keďže

SR a Maďarsko si ho vykladajú odlišným spôsobom. Žalobca poukazuje na to, že bez ohľadu na to,
akým spôsobom si rozsudok MSD jednotlivé zmluvné strany Zmluvy o výstavbe a prevádzke SVD G-
N vykladajú, rozsudok MSD je pre strany, ktorých sa týka záväzný. Z tohto dôvodu má SR povinnosť
postupovať tak, aby nedošlo k rozporu s rozsudkom MSD.

41. Žalobca ďalej v celom rozsahu popiera tvrdenie žalovaného 1/, v zmysle ktorého Zmluva o výstavbe
a prevádzke SVD G-N nie je priamo aplikovateľná vo vzťahu k pôvodným SE, resp. vo vzťahu k
žalovanému 1/, nakoľko Zmluva o výstavbe a prevádzke SVD G- N podľa názoru žalovaného 1/ v
čase privatizácie 1994 nebola súčasťou právneho poriadku SR, nemala prednosť pred zákonom a
nebola priamo aplikovateľná vo vzťahu k vnútroštátnym subjektom. Zmluva o výstavbe a prevádzke

SVD G-N bola uverejnením Vyhlášky MZV v Zbierke zákonov platne začlenená do právneho poriadku
Československej socialistickej republiky, ako právneho predchodcu SR, a to bez ohľadu na skutočnosť,
či Zmluva o výstavbe a prevádzke SVD G-N obsahuje tzv. „self - executing" ustanovenia alebo nie.
Žalobca nepopiera, že v dôsledku vyslovenia absolútnej neplatnosti Zmluvy o prevádzke VEG nemohol
dôjsť k nadobudnutiu účinnosti Dohody o usporiadaní majetkovo-právnych vzťahov VEG. Žalobca však

popiera, že v čase pred uzavretím Dohody o usporiadaní majetkovo - právnych vzťahov VEG, resp. v
súčasnosti je majiteľom majetku VEG žalovaný 1/. Účelom Dohody bolo v zmysle jej čl. 3 uznať, že
majetok VEG sa spravuje režimom v zmysle Zmluvy o výstavbe a prevádzke SVD G-N, rozsudku MSD,
ako aj právneho poriadku SR. Taktiež v zmysle čí. 3 Dohody, zmluvné strany uznali existujúci právny
stav, v zmysle ktorého je podnik VV jediným oprávneným správcom a prevádzkovateľom majetku VEG.

Uzavretím Dohody nedošlo a ani nemohlo dôjsť k prevodu práv k majetku VEG zo žalovaného 1/ na
žalobcu. Žalobca opakovane v rámci tohto konania odôvodnil, že správa a prevádzka majetku VEG mu
bola zverená v zmysle Zmluvy o výstavbe a prevádzke SVD G-N, rozsudku MSD a Uznesenia vlády
SR č, 1174/2004. K určeniu neplatnosti čl. 6 Dohody je možné sa domáhať aj po nadobudnutí účinnosti
C.s.p. a v tomto žalobca odkazuje na svoje odvolanie. Žalobca má taktiež naliehavý právny záujem na

určení neplatnosti čl. 6 Dohody a súd túto otázku nesprávne posúdil.

42. Žalobca sa dňa 3.2.2020 vyjadril k vyjadreniam žalovaného 1/, 2/ a 4/, pričom uviedol, že sa
pridržiava svojich doterajších vyjadrení a nepovažuje za účelné opätovne sa vyjadrovať. Doplnil, že
súd pochybil, ak zamietol návrh žalobcu na vykonanie dokazovania. Žalobca sa stotožňuje s tvrdením

žalovaného 2/, v zmysle ktorého nie je správne skutkové zistenie súdu prvej inštancie týkajúce sa
aplikácie Zmluvy o výstavbe a prevádzke SVD G-N na objekty VEG. Žalobca počas konania pred súdom
opakovane odôvodňoval, že správcom a prevádzkovateľom majetku VEG sa stal v zmysle Zmluvy o
výstavbe a prevádzke SVD G-N, rozsudku Medzinárodného súdneho dvora a Uznesenia vlády SR.
č. 1174/2004. Z tohto dôvodu je nesprávne a v rozpore so skutočnosťou konštatovanie súdu prvej

inštancie, v zmysle ktorého žalobca sám nevedel odôvodniť, akým spôsobom a kedy mu mala byť
správa majetku VEG zverená. Taktiež súd vôbec nezohľadnil, že poverenie prevádzkou majetku VEG
sa spravuje osobitným režimom, a to režimom podľa čl. 11 Zmluvy o výstavbe a prevádzke SVD G-N.43. Žalovaný 1/ sa dňa 12.4.2020 vyjadril k vyjadreniu žalovaného 4/, podľa ktorého žalovaný 4/ nemôže
subjektívnu neprípustnosť svojho odvolania voči rozsudku odôvodňovať údajným porušením práv inej
strany konania, naviac strany, ktorá vystupuje v konaní na opačnej sporovej strane. Žalobca sa mal

stať správcom majetku VEG a získať právo zaradiť majetok VEG do majetku štátu, s ktorým hospodári,
na základe Dohody po nadobudnutí jej účinnosti, a keďže Dohoda nenadobudla účinnosť v dôsledku
neplatnosti Zmluvy o prevádzke VEG (čo je medzi žalobcom a žalovanými 1/, 2/ a 4/ nesporné, a k čomu
dospel aj súd v rozsudku) platí, že žalobca sa nikdy nestal (a ani v súčasnosti nie je) správcom majetku
VEG. Skutočnosť, že žalobca sa mal stať správcom a prevádzkovateľom majetku VEG na základe

Dohody o potvrdil aj žalobca svojimi tvrdeniami v tomto konaní sp.zn. 23Cb/163/2008 ako aj v ďalších
sporoch medzi SE a VV týkajúcich sa majetku VEG (o.i. sp.zn. 23Cb/132/2008 a sp.zn. 22Cb/162/2008,
sp.zn. 22Cb/163/2008 a sp.zn. 22Cb/120/2009), v zmysle ktorých až na základe Dohody sa VV stala
prevádzkovateľom a správcom majetku VEG s právom hospodárenia s majetkom štátu, a zaradila
majetok VEG do majetku štátu, s ktorým hospodári. Na základe uvedeného sú irelevantné tvrdenia
žalovaného 4/ o tom, že účelom Dohody bol právny vzťah „navrátenia“ majetku VEG do vlastníctva

SR, v rámci ktorého bol založený výlučne dvojstranný právny vzťah medzi SR a žalobcom. Žalovaný
1/ poukázal i na to, že skutočnosť, že uznesenie vlády SR č. 1174/2004, ani Zmluva z r.1977, ani
rozsudok MSD nie je platným a účinným právnym titulom, na základe ktorého by sa žalobca mohol stať
správcom a prevádzkovateľom majetku VEG, pritom potvrdil aj samotný žalovaný 4/ svojimi tvrdeniami
v odvolaní. Žalobca nie je (a ani sa nikdy nemohol stať a ani sa nestal) správcom majetku VEG s právom

hospodárenia s majetkom štátu v zmysle zákona č. 111/1990 Zb. z dôvodu, že žalobcovi pri založení
nebola zverená energetická časť VEG a nenadobudol ju ani v priebehu podnikania (§ 6 ods.1 Zákona
č. 111/1990 Zb.). Keďže Dohoda nenadobudla účinnosť, je absolútne irelevantné sa zaoberať otázkou
oddeliteľnosti čl. 6 Dohody.

44. Žalovaný 1/ sa dňa 11.4.2020 vyjadril k vyjadreniu žalovaného 2/ a uviedol, že sú nesprávne tvrdenia
žalovaného 2/, v zmysle ktorých uzatvorením Dohody o majetkovoprávnom usporiadaní VEG zmluvné
strany len deklarovali existujúci právny stav, t.j. že žalobca je jediným správcom a prevádzkovateľom
Majetku VEG, pretože sú v priamom rozpore s textom Dohody o majetkovoprávnom usporiadaní VEG.
Žiadne uznesenie vlády SR ani Zmluva z r. 1977 ani rozsudok MSD však nemôžu byť platným a

účinným právnym titulom, na základe ktorého by sa žalobca mohol stať správcom a prevádzkovateľom
majetku VEG. Žalobca nemohol byť poverený správou a prevádzkou energetickej časti VEG uznesením
vlády SR č.1174/2004 (ani žiadnym iným uznesením vlády SR), pretože vláda SR nemá právomoc
určiť, kto bude správcom a prevádzkovateľom energetickej časti VEG. Hoci žalovaný 2/ uviedol,
že ustanovenia zákona č.111/1990 Zb. spoločne s príslušnými ustanoveniami Obch. zák. poskytujú

štátnemu podniku dostatočný a v princípe aj jediný legislatívny priestor regulujúci nadobúdanie práva
správy k akémukoľvek majetku štátu, neuviedol žiadny platný a účinný právny titul stanovený zákonom
č.111/1990 Zb. alebo Obch. zák., na základe ktorého by mal nadobudnúť právo správy k majetku VEG.
Žalovaný 1/ uviedol, že energetickú časť VEG vybudoval žalovaný 1/ a jeho právni zástupcovia na
svoje náklady. K naliehavému právnemu záujmu uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie žalovaného 2/,

v zmysle ktorého súd zamietol žalobu len z dôvodu nepreukázania existencie naliehavého právneho
záujmu. Žalovaný 2/ neuviedol žiadnu argumentáciu, v zmysle ktorého nie je možné sa domáhať určenia
neplatnosti právneho úkonu (čl. 6 Dohody). Žalovaný 1/ ďalej vo vyjadrení uviedol, že tvrdenie, že vláda
SR uznesením č. 1174/2004 schválila poverenie VV prevádzkou energetických objektov SVD G-N, ktoré
sú v spoločnom vlastníctve SR a Maďarska v zmysle Zmluvy z r. 1977, nie je rozhodujúcou skutočnosťou

pre rozhodnutie súdu o žalobe, pretože žalobca sa nemohol stať správcom a prevádzkovateľom
energetickej časti VEG (v súčasnosti majetok VEG) na základe uznesenia vlády SR č. 1174/2004 (ani
žiadneho iného uznesenia vlády SR).

45. Žalovaný 1/ sa dňa 10.4.2020 vyjadril k vyjadreniu žalobcu s tým, že neúčinnosť Dohody má za

následok, že žalobca nie je správcom a prevádzkovateľom majetku VEG. Taktiež nie je správcom a
prevádzkovateľom majetku VEG ani v zmysle uznesenia vlády č. 619/2001 ani uznesenia vlády SR
č. 1174/2004 ani Zmluvy z r. 1977 ani rozsudku MSD, a to z dôvodu, že uznesenia vlády nie sú
platným a účinným právnym titulom, nie sú spôsobilé zakladať subjektívne práva a povinnosti fyzických
a právnických osôb. Uznesenia vlády SR č. 1174/2004, č. 619/2001, č. 625/2004 a č. 134/200522

vychádzajú z toho, že majiteľom a prevádzkovateľom energetickej časti VEG sú SE, a VV by sa mala
stať správcom a prevádzkovateľom energetickej časti VEG až po tom, ako energetická časť VEG bude
vyňatá z majetku SE a vložená do majetku VV. Žalobca uvedené tvrdenie žalovaného 1/ v konaní pred
súdom výslovne nepoprel, a preto sa považuje za nesporné.46. K rozsudku MSD uviedol, že ten už vôbec nikde neuvádza, že majetok VEG je v spoločnom
vlastníctve SR a Maďarska (ako to v priamom rozpore so skutočnosťou tvrdí žalobca) - naviac, v čase

vydaniarozsudkuMSD(r.1997)majetokVEGakojedefinovanývDohodeneexistoval,aleexistovalalen
energetická časť VEG (v stave v akom sa v tom čase nachádzala). Naopak, rozsudok MSD poukazuje na
vznik „faktického stavu“, a teda potvrdzuje, že objekty Variantu C nie sú predvídané Zmluvou z r. 1977 a
v zmysle Zmluvy z r. 1977 neboli (a ani nie sú) v spoločnom vlastníctve SR a Maďarska. V tejto súvislosti
je nesprávne tvrdenie žalobcu, že čl. 1 ods. 1 Zmluvy z r. 1977 bol založený faktický stav, v zmysle

ktorého objekty SVD G-N mali byť budované ako spoločná investícia SR a Maďarska a ktorý spočíva
v spoločnom vlastníctve objektov SVD G-N, vrátane objektov Variantu C, a že súd sa nevysporiadal s
tvrdením žalobcu, že je treba rozlišovať medzi faktickým stavom a zmluvným režimom. Naviac rozsudok
MSD je irelevantný z hľadiska vlastníckeho práva pôvodných SE (ktoré sa stali majiteľom energetickej
časti VEG na základe privatizácie v r. 1994) a žalovaného 1/ (ktorý sa stal majiteľom energetickej časti
VEG v r. 2002 na základe rozdelenia pôvodných SE), pretože rozsudok MSD nezaväzuje žalovaného

1/ ani pôvodné SE (a ani žalobcu), ktorí neboli účastníkmi konania pred MSD. K vydržaniu uviedol,
že ak by energetická časť VEG nebola pred privatizáciou v r. 1994 vo vlastníctve SR (v správe SEP)
a pôvodné SE by sa nestali majiteľom energetickej časti VEG na základe privatizácie v r. 1994 (čo
žalovaný 1/ popiera) alebo obdobnej aplikácie § 446 Obch. zák., stali by sa na základe vydržania
pôvodné SE ku dňu 1.11.1997 majiteľom energetickej časti VEG tvorenej technologickými zariadeniami,

a žalovaný 1/ by sa ku dňu 1.11.2004 stal majiteľom Prevádzkovej budovy 110kV RZ. Sú irelevantné a
nesprávne tvrdenia žalobcu, v zmysle ktorých v prípade žalovaného 1/, resp. pôvodných SE, nemožno
hovoriť o dobromyseľnej držbe majetku VEG. V ostatných argumentoch sa žalovaný 1/ pridržiava svojho
predchádzajúceho vyjadrenia k žalobcovi.

47. Žalobca sa dňa 6.5.2020 vyjadril k vyjadreniu žalovaného 1/ a uviedol, že to neobsahuje žiadne
nové skutočnosti, ktoré by žalovaný 1/ doposiaľ neuviedol v rámci svojich písomných podaní. Žalobca
tvrdenia žalovaného 1/ v celom rozsahu popiera, pričom sa pridržiava doterajších skutkových tvrdení
uvádzaných v písomných podaniach žalobcu. Žalobca má aj naďalej za to, že odvolanie je dôvodné,
nakoľko súd zaťažil rozsudok vadami, ktoré spôsobujú jeho nesprávnosť a nezákonnosť.

48. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 1/ dňa 22.5.2020, podľa ktorého je napadnutý rozsudok vo
výroku I. a III. vecne správny a neexistuje ani jeden z dôvodov odvolania uvedených v odvolaní žalobcu.

49. Dňa 16.12.2020 doplnil žalovaný 1/ svoje vyjadrenie zo dňa 10.4.2020 a uviedol, že tvrdenia

uvedené v odôvodnení rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 9.3.2015 (sp.zn. 1Cob/84/2014-1328) sú
irelevantné pre rozhodnutie súdu v tomto konaní, pretože súdy v tomto konaní nie sú viazané žiadnymi
skutkovými tvrdeniami uvedenými v odôvodnení rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 9.3.2015 (ani v
žiadnom inom rozsudku) vydanom v inom súdnom konaní, ktoré sú v rozpore so skutočnosťou a neboli
preukázané žiadnymi dôkazmi ani v konaní sp.zn. 24Cb/50/2007. Ak by súdy v tomto konaní vychádzali

z tvrdení uvedených v rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 9.3.2015, došlo by tým k porušeniu
práva žalovaného 1/ na spravodlivý súdny proces, keďže žiadne ustanovenie C.s.p. neumožňuje súdom
v tomto konaní vychádzať z takýchto tvrdení uvedených v odôvodnení rozsudkov vydaných v inom
súdnom konaní, ktoré žalovaný 1/ popiera, a ktoré neboli preukázané žiadnymi dôkazmi a naopak sú v
rozpore s dôkazmi predloženými v tomto konaní. Žalovaný 1/ žiada, aby súdy v tomto konaní v súlade

s C.s.p. a vychádzali len zo skutkového stavu, ktorý bude riadne zistený a dokazovania, ktoré bude
riadne vykonané, v tomto konaní a uskutočnil svoje vlastné právne posúdenie otázok, ktoré sú v ňom
riešené. Žalovaný 1/ konštatoval, že rozsudok zo dňa 9.3.2015 vyvoláva aj v kontexte medializovaných
informácií pochybnosti o tom, či súd postupoval voči stranám sporu nezaujato a neutrálne, pričom
navrhol odmietnuť odvolanie žalobcu.

50. Žalobca sa dňa 28.9.2022 vyjadril k vyjadreniam žalovaného 1/ a poukázal na to, že žalovaný
1/ neuvádza žiadne nové skutočnosti na podporu svojej argumentácie, žalobca tvrdenia žalovaného
1/ popiera z dôvodov, ktoré opisuje v odvolaní a nadväzujúcich podaniach. K návrhu žalovaného
1/ na odmietnutie odvolania uviedol, že odvolanie bolo podané v zákonnej lehote a oprávnenou

osobou. Žalobca zároveň navrhol, aby súd doplnil dokazovanie oboznámením sa s obsahom zápisníc
z výsluchov, a to zapožičaním vyšetrovacieho spisu (Č.P.:L.-XXX/NKA-K.-X.-XXXX), čím by sa malo
preukázať, že majetok VEG nebol spôsobilým predmetom privatizácie spoločnosti SE z dôvodu, že ide
o majetok v spoločnom vlastníctve SR a Maďarska. Žalovaný 1/, ani jeho právny predchodca z tohtodôvodu nikdy nemohli nadobudnúť akékoľvek právo k majetku VEG. Navyše všetky uvedené dôkazy
sú relevantné pre posúdenie otázky postavenia žalobcu ako oprávneného správcu a prevádzkovateľa
majetku VEG.

51. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 12.9.2022. Po oboznámení

sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu a žalovaného 4/, vyjadrením
žalobcu, žalovaného 1/ - 4/, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniam proti rozsudku v napadnutej
časti nie je možné vyhovieť.

52. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

53. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

54. Podľa ust. § 386 písm. b) C.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou
osobou.

55. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a

odvolania žalobcu, odvolania žalovaného 4/, vyjadrení strán k odvolaniam dospel k záveru, že súd prvej
inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky
odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s
dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne odkazuje.

56. Na základe vykonaného dokazovania a nesporného tvrdenia strán je zrejmé, že na základe
medzištátnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou o výstavbe a prevádzke
Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros zo dňa 16.9.1977 mala byť realizovaná výstavba vodných
a energetických stavieb na toku rieky Dunaj. Zmenu realizácie vodného diela - nedokončenie diela

NagymarosazmenouvrealizáciivodnéhodielaGabčíkovo-variant„C“,došlokmedzinárodnémusporu,
o ktorom rozhodol Medzinárodný súdny dvor v Hágu rozsudkom zo dňa 25.9.1997. Slovenská republika
ani Maďarská republika sa rozsudkom MSD neriadili v tom zmysle, že vzhľadom na zmenený faktický
stav vodného diela neuzavreli žiadnu dohodu, resp. dodatok k pôvodnej dohode o výstavbe, čo malo
priamy následok v nedoriešených právnych vzťahoch k existujúcemu vodnému dielu.

57. Na základe vykonaného dokazovania a nesporného tvrdenia strán je zrejmé, že Dohoda o
usporiadaní majetkovo - právnych vzťahov VEG zo dňa 24.3.2006 je platná, ale nenadobudla účinnosť.
Jednouzpodmienokúčinnostitejtodohodybolopodľačl.9,bod9.2.2.uzavretieZmluvyoprevádzkovaní
VEG. Zmluva o prevádzke VEG bola určená ako absolútne neplatná rozhodnutím Krajského súdu v

Bratislave č.k. 1Cob/84/2014-1328 zo dňa 9.3.2015, z dôvodu jej rozporu so zákonom č. 25/2006 Z.z.
o verejnom obstarávaní. Neplatnosť zmluvy o prevádzke VEG nespochybňovala ani žiadna zo strán
sporu. Na Zmluvu o prevádzke VEG z dôvodu jej absolútnej neplatnosti sa hľadí tak, akoby nikdy
nedošlo k jej uzatvoreniu, jedným z dôsledkov tejto neplatnosti je nesplnenie odkladacej podmienky
vymedzenej v čl. 9 bod 9.2.2. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie je toho názoru, že Dohoda

o usporiadaní majetkovo-právnych vzťahov VEG zo dňa 24.3.2006 je platná, ale jej účinnosť nenastala.
To znamená, že právne následky Dohody o usporiadaní majetkovo-právnych vzťahov VEG, vrátane
tých, ktoré boli vymedzené v jej čl. 6, nemohli nikdy nastať. Neúčinnosť samotnej Dohody vo vzťahu
k jej čl. 6 taktiež znamená, že záväzok žalobcu uhradiť žalovanému náhradu v sume 4.398.661.088,-
Sk, nikdy nemohol vzniknúť, a to ani v prípade, ak by bola samotná dohoda platná. Odvolací súd sa

stotožňuje s názorom vyjadreným v uznesení Ústavného súdu SR zo 6.10.2017, sp. zn. II. ÚS 590/2017
a ustálenou súdnou praxou, v zmysle ktorej bez preukázania samotného naliehavého právneho záujmu,
nemožno skúmať vecnú stránku neplatnosti, a to bez ohľadu na to, či príčinou neplatnosti mal byť rozpor
posudzovaného právneho úkonu so zákonom alebo medzinárodnou zmluvou. Rozhodne nemožnokonštatovať existenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti právneho úkonu, u ktorého
je nepochybné, že nikdy nenadobudol účinnosť a nikdy nemohol žiadnym spôsobom zasiahnuť do
právnych vzťahov jeho účastníkov. Odvolací súd sa plne stotožňuje s vyčerpávajúcim odôvodnením

súdu prvej inštancie ohľadne nepreukázania naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu.

58. Ďalším argumentom nedostatku naliehavého právneho záujmu na žalovanom určení je
rozhodovacia prax súdov v súlade s názorom súdnych autorít a právnou teóriou, ktorá ustálila, že žaloba
na plnenie v sebe konzumuje žalobu určovaciu čo znamená, že v prípade, ak je možnosť žalovať o

plnenie, tak nie je možné žalovať o určenie či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je. Žalobca sa
žalobou domáhal určenia neplatnosti čl. 6, Dohody a nie celej zmluvy. Pri žalobe na určenie neplatnosti
časti zmluvy, ktorou sa strana zaviazala na plnenie je jednoznačne možné uplatniť právo žalobou na
plnenie a preto nie je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Súd prvej inštancie
správne posúdil žalobu v časti, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti čl. 6 Dohody v tom,
že v prípade nepreukázania naliehavého právneho záujmu už nie je možné skúmať vecnú stránku

neplatnosti.

59. Čo sa týka druhého žalobou uplatneného petitu, ktorým sa žalobca domáhal určenia že jediným
oprávneným prevádzkovateľom a správcom majetku VEG v zmysle Dohody o usporiadaní majetkovo -
právnych vzťahov VEG zo dňa 24.3.2006, je žalobca, dospel súd prvej inštancie k názoru, že žalobca

nepreukázal naliehavý právny záujem na takomto určení. Súd prvej inštancie v bodoch 135. až 138. a
140. až 147. vyčerpávajúco odôvodnil akým spôsobom vzniká správa majetku vo vlastníctve štátu, na
základe akých právnych aktov a ktoré subjekty takúto správu vykonávajú ako aj to prečo navrhované
dokazovanie nevykonal. Súd prvej inštancie skutkovo a vecne správne posúdil tvrdenia žalobcu o jeho
oprávnení vykonávať správu VEG. Odvolací súd sa s týmto odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje

a na doplnenie jeho správnosti uvádza, že ak by na základe uznesení vlády SR bol žalobca určený
ako správca majetku VEG, tak na realizáciu týchto uznesení je potrebné uzavrieť konkrétnu zmluvu o
výkone správy a až na základe takejto zmluvy je možné správu majetku realizovať. Len zmluva môže
založiť meniť alebo rušiť práva a povinnosti medzi stranami. Jedinou platnou avšak nie účinnou zmluvou
ktorá určuje postavenie žalobcu ako správcu majetku VEG je Dohoda o usporiadaní majetkovo-právnych

vzťahov VEG zo dňa 24.3.2006. Ak však táto Dohoda nenadobudla účinnosť, ako bolo konštatované
vyššie, tak nie je možné navrhovaným určovacím petitom rozhodnúť o tom, že žalobca je správcom
majetku VEG. Vyhovením navrhovanému petitu by sa nezmenilo právne postavenie žalobcu. Jeho
postavenie by bolo právne neurčité, pretože práva a povinnosti správcu majetku štátu je možné upraviť
len zmluvou.

60. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v
napadnutom výroku I. a súvisiacom výroku III. podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil, keďže neboli
naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalobcom. Odvolacie dôvody žalobcu boli podrobne posúdené už
v konaní pred súdom prvej inštancie a preto odvolací súd považuje odvolanie žalobcu za nedôvodné.

61. Proti výroku I. rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 4/.

62. Podľa § 359 C.s.p. môže odvolanie podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 386 pís. b, C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

63. Žalovaný 4/ vystupoval v konaní na strane žalovaných. Z hľadiska úspechu v konaní a vzhľadom
na tú skutočnosť, že žaloba bola zamietnutá, bol žalovaný 4/ v konaní úspešný. V konaní teda nebolo
rozhodnuté v neprospech žalovaného 4/. V súlade s §359 a § 386 pís. b, C.s.p. odvolací súd odmietol

odvolanie žalovaného 4/, pretože nie je osobou oprávnenou podať odvolanie.

64. Odvolací súd zvýrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového,

ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces
(pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") vo svojej judikatúre
zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno hochápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto
povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť
rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného

prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre
rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý
je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c.
Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára

1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok splnil.

65. Podľa názoru odvolacieho súdu je možné vzájomné právne postavenie stráv vyriešiť dohodou
medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou v súlade s rozsudkom Medzinárodného súdneho
dvora v Hágu zo dňa 25.9.1997 a následne uzavretím novej Zmluvy o prevádzkovaní VEG alebo
podanie žaloby na plnenie, v rámci ktorej by súd ako o prejudiciálnej otázke musel posúdiť aktívnu a

pasívnu vecnú legitimáciu strán v konaní (teda či je dané právo na plnenie a komu toto právo náleží).
Určovacia žaloba, ktorá je predmetom tohto konania, nie je spôsobilá, vzhľadom na právne a skutkovo
komplikovaný stav veci, trvalo vyriešiť vzťahy medzi stranami bez preukázania naliehavého právneho
záujmu.

66. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešným žalovaným 1/,
2/, 3/ a 4/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi v celom
rozsahuavodvolacomkonaníoodvolanížalovaného4/priznalnároknanáhradutrovkonaniažalobcovi,
žalovanému 1/,2/,3/ a to vzhľadom na pomer ich úspechu v konaní (odmietnutie odvolania sa považuje

pre posúdenie trov konania za neúspech v konaní). S poukazom na ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške
náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.

67. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta

druhá C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 C.s.p.).