Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 28, 2021

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 9Csp/56/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2720200652
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Guček

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2021:2720200652.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudcom Mgr. Petrom Gučkom v právnej veci žalobkyne: G. D., U.. XX.XX.XXXX,

F. R. T., G.. U. XXXX/XX, zastúpená: Centrum správnej pomoci Holíč, o. z., IČO: 52 598 462, so sídlom
Holíč, Bratislavská 47, proti žalovanému: Prvá stavebná sporiteľňa a.s., IČO: 31 335 004, so sídlom
Bratislava, Bajkalská 718/30, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o.,
IČO: 36 860 662, so sídlom Bratislava, Bajkalská 13, o zaplatenie 500,- € takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.X.XXXX domáha, aby súd uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 500,- € titulom bezdôvodného obohatenia. Žalobu odôvodnila tým,
že so žalovaným uzatvorila zmluvu, ktorá však neobsahuje povinné náležitosti podľa zákona č. 310/1992
Z. z. o stavebnom sporení, z ktorého dôvodu ju považuje za neplatnú. Poukázala na skutočnosť, že
zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere nebola medzi zmluvnými stranami uzavretá,
nakoľko nebola podpísaná oprávnenou osobou, odporuje zákonu pre neexistenciu stavebného sporenia
a neobsahuje zákonné náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ako ani
podľa Občianskeho zákonníka, čím sa žalovaný bezdôvodne obohatil na splátkach žalobkyne, ktoré

zaplatila nad rámec istiny poskytnutej žalovaným. Žalobkyňa svoj nárok odôvodňuje skutočnosťou, že
žalovanému uhradila celkovo sumu 9.240,- €, žalovaný jej však poskytol len sumu 8.740,- €.

2. Súd vykonal dokazovanie zmluvou o stavebnom sporení, zmluvou o mimoriadnom medziúvere a
stavebnom úvere, zmluvou o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok, oznámením o zúčtovaní
zmluvy, odpoveďou na žiadosť, výpisom z účtu za rok 2011, písomným vyjadrením žalovaného,
všeobecnými podmienkami, internou smernicou spolu s prílohou, popismi pracovnej činnosti, výpismi z

účtu, úplným splatením úveru, súhlasom s výmazom záložného práva a zistil tento stav veci:

3. Zmluvné strany uzatvorili dňa XX.X.XXXX Zmluvu o stavebnom sporení, na základe ktorej sa žalovaný
zaviazal zriadiť žalobkyni účet a pripisovať úroky k vkladom a žalobkyňa sa zaviazala vkladať na tento
účet peňažné prostriedky a prenechať ich na spravovanie banke v zmysle Všeobecných podmienok pre
zmluvy o stavebnom sporení. Na základe Zmluvy o stavebnom sporení uzatvorili zmluvné strany Zmluvu
o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa XX.X.XXXX (ďalej len Zmluva), predmetom

ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 9.000,- €, pričom po dodržaní všetkých zmluvných podmienok
sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver vo výške cca. 5.400,- € (presná výška stavebného
úveru sa vypočíta ako rozdiel cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy
o stavebnom sporení). Žalobkyňa sa zaviazala poukazovať pravidelne mesačne na účet zmluvy ostavebnom sporení vklad vo výške 14,40 € a do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení
splácať úroky z mimoriadneho medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami spolu s poistením vo
výške 45,53 €. Výška úrokovej sadzby mimoriadneho medziúveru je 5,59 % ročne. Z oznámenia o

zúčtovanízmluvyostavebnomsporenísúčtommedziúverupripridelenícieľovejsumyzodňaX.X.XXXX
mal súd preukázané, že ku dňu XX.X.XXXX žalovaný pridelil cieľovú sumu s aktuálnym zostatkom na
účte stavebného úveru -4.576,19 €. Splátky stavebného úveru boli stanovené vo výške 59,93 € mesačne
so splatnosťou 15. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci, pričom úroková sadzba bola stanovená vo
výške 4,70 % ročne.

4. Z písomného vyjadrenia žalovaného ako aj z jeho vyjadrenia pred súdom vyplýva, že žalobu navrhuje
zamietnuť z dôvodu, že žalobkyňa nepreukázala absenciu žiadnych zákonom vyžadovaných náležitostí
v zmluve a jej tvrdenia a závery o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného je v tomto
smere potrebné vyhodnotiť ako neopodstatnené.

5. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka účinného v čase uzatvorenia Zmluvy
(ďalej len Obchodný zákonník) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

6. Podľa § 1 ods. 3 písm. c/ a d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách účinného v čase uzavretia Zmluvy (ďalej len zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch) spotrebiteľským úverom nie sú:
c)úverzabezpečenýzáložnýmprávomknehnuteľnosti,ktoréholehotasplatnostijeviacakodesaťrokov,
d) úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo

výstavba nehnuteľnosti.

7. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/, písm. b/ zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení účinného v čase
uzavretia Zmluvy (ďalej len zákon č. 310/1992 Zb.) stavebným sporením sa rozumie
a) prijímanie vkladov od stavebných sporiteľov alebo v prospech stavebných sporiteľov,

b) poskytovanie úverov stavebným sporiteľom zo zdrojov fondu stavebného sporenia na stavebné účely
uvedené v § 11 ods. 1 (ďalej len "stavebný úver").

8. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 310/1992 Z. z. zmluva o stavebnom sporení musí obsahovať
a) identifikačné údaje o stavebnej sporiteľni a o stavebnom sporiteľovi najmenej v rozsahu údajov

ustanovenom osobitnými predpismi, 3c)
b) výšku dohodnutej sumy, na ktorú sa stavebné sporenie uzatvára (ďalej len "cieľová suma"), a
podmienky, za ktorých môže byť zvýšená alebo znížená cieľová suma,
c) výšku a časovú postupnosť vkladov stavebného sporiteľa,
d) úrokové sadzby vkladov,

e) podmienky a postup pri výplate vkladov,
f) podmienky poskytnutia stavebného úveru po splnení podmienok stavebného sporenia vrátane
podmienok poskytnutia stavebného úveru pri zvýšení alebo znížení cieľovej sumy, postup pri určení
poradia poskytnutia stavebného úveru po splnení podmienok stavebného sporenia, ako aj podmienky
a postup pri výplate vkladov,

g) podmienky, za ktorých môžu byť práva zo zmluvy o stavebnom sporení rozdelené alebo zlúčené s
právami z inej zmluvy o stavebnom sporení,
h) podmienky, za ktorých možno vykonať prevod práv a povinností zo zmluvy o stavebnom sporení,
i) podmienky, za ktorých možno odstúpiť od zmluvy o stavebnom sporení,
j) vyhlásenie stavebného sporiteľa o uplatnení alebo neuplatnení nároku na poskytnutie štátnej prémie

v rámci tejto zmluvy.

9. Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 310/1992 Z. z. zmluva o stavebnom úvere musí obsahovať
a) identifikačné údaje o stavebnej sporiteľni a o stavebnom sporiteľovi najmenej v rozsahu údajov
ustanovenom osobitnými predpismi, 3c)

b) úrokovú sadzbu stavebného úveru,
c) podmienky poskytnutia a splácania stavebného úveru,
d) spôsob zabezpečenia pohľadávok zo stavebného úveru,
e) podmienky, za ktorých možno vykonať prevod práv a povinností zo zmluvy o stavebnom úvere,f) podmienky, za ktorých možno odstúpiť od zmluvy o stavebnom úvere.

10. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia Zmluvy

(ďalej len Občiansky zákonník) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 107 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému

obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

12. Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

13. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu vyvodil súd právny záver, že žaloba

je nedôvodná. Súd mal preukázané, že Zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle príslušných
ustanovení Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný konal v rámci predmetu svojej obchodnej,
resp. inej podnikateľskej činnosti ako dodávateľ v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
pričom žalobkyňa mala v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka postavenie spotrebiteľa,
nakoľko pri uzatváraní a plnení predmetnej Zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej

alebo inej podnikateľskej činnosti a z uvedeného dôvodu je na daný vzťah potrebné aplikovať všetky
ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Z povahy spotrebiteľských zmlúv vyplýva, že nesmú
obsahovať neprimerané podmienky, t. j. ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

14. Po preskúmaní Zmluvy súd dospel k záveru, že obsahuje všetky podstatné náležitosti vyžadované
zákonom č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení. Súd mal preukázané, že na základe Zmluvy plnil
žalovaný a poskytol žalobkyni ako dlžníkovi úver vo výške 9.000,- €. Žalobkyňa argumentovala, že
predmetnú Zmluvu je potrebné považovať za neplatnú (resp. úver za bezúročný a bez poplatkov) a má
teda nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v rozdiele sumy uhradenej žalobkyňou

na splátkach a sumou poskytnutého úveru žalovaným. Súd je však toho názoru, že predmetné zmluvy
(t.j. Zmluva o stavebnom sporení a Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere) sú platné a
má za to, že obsahujú všetky obligatórne náležitosti v zmysle citovaného zákona (viď § 7 ods. 2, ods. 3),
a naopak neobsahujú žiadne neprijateľné zmluvné podmienky. Súd uvádza, že žalobkyňa nepredložila
súdu žiadny dôkaz, z ktorého by bolo zrejmé, že sa žalovaný bezdôvodne obohatil vo výške žalovanej

sumy a teda neuniesla dôkazné bremeno. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť
strany sporu za to, že počas konania neboli preukázané jej tvrdenia a z toho dôvodu muselo byť
rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej
strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o
tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Povinnosťou žalobcu je uviesť podstatné

a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Súd však konštatuje, že zo žaloby nie je zrejmý
spôsob výpočtu žalovanej sumy, resp. z predložených dôkazov nevyplýva celková suma zaplatená
žalobkyňou žalovanému. Žalobkyňa teda dostatočne nešpecifikovala svoj nárok, keď v samotnej žalobe
uviedla, že presná suma bezdôvodného obohatenia jej nie je známa, pričom túto nevedela špecifikovať
ani pred súdom aj napriek skutočnosti, že po podaní žaloby došlo k splateniu predmetného úveru. V

zmysle uvedeného má súd za to, že žalobkyňa nepreukázala vznik bezdôvodného obohatenia na strane
žalovaného, z ktorého dôvodu žalobu zamietol. Súd dodáva, že pokiaľ by aj žalobkyňa preukázala
rozhodujúce skutočnosti (t.j. najmä výšku uhradenej sumy žalobkyňou), s odkazom na vyššie uvedenéodôvodnenie je potrebné predmetnú Zmluvu považovať za platnú a teda nie je daný nárok žalobkyne
na vydanie bezdôvodného obohatenia.

15. Žalobkyňa namietala, že žalovaný do zmluvného vzťahu vniesol zmätok tým, že jej poskytol účet,
na ktorý mala poukazovať svoje vklady stavebného sporenia a zároveň mala na to isté číslo účtu
poukazovať splátky mimoriadneho medziúveru a taktiež si nemohla skontrolovať svoje platby a svoj
finančný zostatok. V tejto súvislosti sa súd stotožňuje s argumentáciou žalovaného, v zmysle ktorej je
v Zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere riadne v bode II ods. 1 a ods. 2 uvedené, že

do pridelenia cieľovej sumy sa dlžník zaväzuje uhrádzať pravidelne mesačné splátky v sume 59,93 €
pozostávajúcej z vkladov vo výške 14,40 € a zo splátok úveru a poplatku za poistenie vo výške 45,53
€, o čom bola žalovaná písomne informovaná. Žalobkyňa pravidelne mesačne realizovala vklady na
účet stavebného sporenia vo výške 60,- €, z čoho je možné usudzovať, že podmienky vyplývajúce zo
zmluvného vzťahu jej boli jasné. Žalovaný takisto posielal žalobkyni výpisy z účtu raz ročne v zmysle
Všeobecných podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické osoby, pričom žalobkyňa sa nikdy neobrátila

na žalovaného s problémom týkajúcim sa doručovania výpisov a zároveň súdu predložila výpis z účtu
za rok 2011, z čoho možno rovnako usudzovať, že výpismi z účtu disponuje. Takisto súd poukazuje na
znenie Zmluvy o stavebnom sporení, podľa ktorej súčasťou Zmluvy o stavebnom sporení sú Všeobecné
podmienky pre zmluvy o stavebnom sporení pre fyzické osoby, ktorých prevzatie žalobkyňa potvrdila
svojím podpisom na danej zmluve.

16. Podľa žalobkyne Zmluva (t.j. Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere) obsahuje
dve zmluvy a dva druhy úverov. Takzvaný medziúver považuje za spotrebiteľskú zmluvu, ktorá musí
obsahovať obligatórne náležitosti v zmysle § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a
keďže tieto náležitosti absentujú, predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov. Súd v tejto súvislosti

uvádza, že v danom prípade nie je možné posúdiť daný právny vzťah ako zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, a to s poukazom na ustanovenia § 1 ods. 3 písm. c/ a písm. d/ zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch. Žalobkyňa tiež argumentuje, že predmetná Zmluva nemôže byť platná,
nakoľko ju podpísali zamestnanci žalovaného, ktorí nevystupujú v mene obchodnej spoločnosti, a
teda nemajú podpisové právo. Žalovaný toto tvrdenie vyvrátil doložením Kompetenčného poriadku

žalovaného spolu s prílohami a popismi pracovnej činnosti, z ktorých vyplýva, že na podpisovanie
úverových písomností s limitom do 100.000,- € cieľovej sumy boli v čase uzatvorenia Zmluvy oprávnení
dvaja zamestnanci, a to N. O. K. B.. C. R., súd preto považuje Zmluvu za platne uzatvorenú. V súvislosti
s tvrdením žalobkyne o neprijateľnosti zmluvnej podmienky upravujúcej poplatok za spracovanie úveru
súd uvádza, že preskúmavaním danej zmluvnej podmienky z uvedeného hľadiska sa nezaoberal, a to s

poukazom na skutočnosť, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na priznanie nároku uplatneného
žalobou, keď nešpecifikovala, na základe akej skutkovej podstaty sa domáha nároku na vydanie
bezdôvodnéhoobohatenia(resp.zčohožalovanásumapozostáva).Navyšepokiaľbyajsúdkonštatoval
neprijateľnosť danej zmluvnej podmienky, na základe námietky premlčania vznesenej žalovaným by
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v tejto časti nebolo možné priznať, a to s poukazom

na ustanovenie § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Na záver súd dodáva, že sa nezaoberal
podaním predloženým žalobkyňou, a to Stanoviskom Ministerstva spravodlivosti SR (č.l. 7), nakoľko pre
rozhodnutie súdu nie je právne záväzné a navyše sa netýka strán sporu a predmetu daného konania.

17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému priznal
ich plnú náhradu voči žalobkyni, nakoľko súd žalobu zamietol, a teda žalovaný bol v konaní úspešný v
celom rozsahu. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP samostatným
uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, a to po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z.. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu
na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí

súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).