Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 28, 2021

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 7Cb/6/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119432622
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Srogončíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2021:6119432622.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou v právnej veci žalobcu: MAURE

SYSTEM s.r.o. so sídlom Podbiel 15, IČO: 31611265, zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr.
Michal Murina, advokát so sídlom Nová Doba 497, Nižná, IČO: 46808965, proti žalovanému: Michal
Bulla, miesto podnikania I. Olbrachta 1151/59, Trstená, IČO: 46096817, zastúpený splnomocneným
zástupcom: Mgr. Roman Kobella, advokát so sídlom Radlinského 1730, Dolný Kubín, o zaplatenie
26293,56 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I/ Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 13200 EUR s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy
6600 EUR od 11. 6. 2019 do zaplatenia a zo sumy 6600 EUR od 16. 10. 2019 do zaplatenia a paušálnu

náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40 EUR, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II/ Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

III/ Žiadna zo sporových strán n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou upomínaciemu súdu dňa 8. 11. 2019 pôvodný žalobca esp dk, s.r.o. so sídlom
Západ 1843/51, Trstená, IČO: 47420022 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného, aby mu zaplatil 26293,56
Eur, 120 EUR ako paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, úrok z omeškania

9% ročne zo sumy 6600 EUR od 11. 6. 2019 do zaplatenia, zo sumy 6600 EUR od 16. 10. 2019
do zaplatenia a zo sumy 13093,56 Eur od 16. 10. 2019 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že
dňa 17. 8. 2015 kúpil od SZAP, s.r.o. so sídlom Bajzova 2419/23, Žilina, IČO: 44943385 stavbu
autoumyvárky súpisné číslo XXXX na pozemku C KN parcela č. XXXX/XXX - zastavané plochy a
nádvoria vo výmere 250 m2, ktorá je evidovaná na LV č. XXXX pre obec a k.ú. M.. Predávajúci uskutočnil
predaj nehnuteľnosti v rámci výkonu zabezpečovacieho práva, pretože pôvodný vlastník nehnuteľnosti
P & G Group s.r.o. so sídlom Západ 1843/51, Trstená, IČO: 43871143 nevrátila predávajúcemu

budovou zabezpečené pohľadávky. Pôvodný vlastník nehnuteľností P & G Group s.r.o. prenajala časť
nehnuteľnosti žalovanému. Nadobudnutím nehnuteľností pôvodný žalobca vstúpil aj do nájomných
vzťahov so žalovaným, dohodnutých ešte spoločnosťou P & G Group s.r.o. Žalovaný sa zmluvou o
nájme nebytových priestorov, ktorej predmetom bol nájom nebytových priestorov o celkovej výmere
168 m2, nachádzajúcich sa na I. nadzemnom podlaží nehnuteľností, zaviazal k úhrade mesačného
nájomného vo výške 700 Eur s DPH v štvrťročných splátkach vopred, vo výške každej štvrťročnej
splátky 2100 Eur s DPH, pričom toto štvrťročné nájomné je splatné vždy do 15. kalendárneho dňa

v prvom mesiaci daného štvrťroka predchádzajúceho štvrťroku, za ktorý sa platí štvrťročné nájomné.
Žalovaný sa podľa uvedenej zmluvy zaviazal platiť aj zálohové platby za služby spojené s nájmom.
Výška zálohovej platby za služby pritom predstavuje sumu 100 EUR s DPH za mesiac. Zálohové platby
za služby sa žalovaný zaviazal platiť v štvrťročných splátkach vopred a to vo výške každej štvrťročnejsplátky 300 EUR s DPH, pričom tieto štvrťročné zálohové platby sú splatné do 15-teho kalendárneho
dňa v prvom mesiaci daného štvrťroka predchádzajúceho štvrťroku, za ktorý sa platia zálohové platby
za služby. Žalovaný sa zmluvou o nájme nebytových priestorov, ktorej predmetom bol nájom nebytových

priestorov v celkovej výmere 188 m2, nachádzajúcich sa na II. nadzemnom podlaží nehnuteľnosti
zaviazal k úhrade mesačného nájomného 402 Eur s DPH v pravidelných štvrťročných splátkach vopred,
a to vo výške každej štvrťročnej splátky 1206 EUR s DPH, pričom toto štvrťročné nájomné je splatné
vždy 15. kalendárny deň v prvom mesiaci daného štvrťroka predchádzajúceho štvrťroku, za ktorý sa
platí štvrťročné nájomné. Žalovaný sa tiež zaviazal platiť zálohové platby za služby spojené s nájmom

nebytových priestorov. Dohodnutá výška zálohovej platby za služby predstavuje sumu 100 Eur s DPH
za mesiac. Žalovaný sa zaviazal zálohové platby za služby platiť v pravidelných štvrťročných splátkach
vopred vo výške každej štvrťročnej splátky 300 EUR s DPH, pričom tieto štvrťročné zálohové platby za
služby sú splatné vždy 15-teho kalendárneho dňa v prvom mesiaci daného štvrťroka, predchádzajúceho
štvrťroku, za ktorý sa platia štvrťročné zálohové platby za služby. Keďže žalovaný riadne a včas
neplnil svoj záväzky zo zmlúv o nájme nebytových priestorov, pôvodný žalobca podal návrh na vydanie

platobného rozkazu. Okresný súd v Banskej Bystrici vydal platobný rozkaz sp.zn. 18Up/121/2019 zo
dňa 20. 3. 2019. Týmto platobným rozkazom bol žalovaný zaviazaný zaplatiť pôvodnému žalobcovi
19242,06 Eur s príslušenstvom. Keďže žalovaný podal proti tomuto platobnému rozkazu odpor, vo
veci ďalej konal miestne príslušný Okresný súd Námestovo. Okresný súd Námestovo dňa 24. 9. 2019
vydal rozsudok sp. zn. 5C/51/2019, ktorým žalovaného zaviazal zaplatiť pôvodnému žalobcovi 19242,06

Eur s príslušenstvom. Pôvodný žalobca vystavil žalovanému za prenájom nebytových priestorov
( obdobie január - máj 2019 ) dňa 31. 5. 2019 faktúru č. 1019006 na sumu vo výške 6600 Eur s
DPH s dátumom splatnosti 10. 6. 2019. Pôvodný žalobca vystavil žalovanému za prenájom nebytových
priestorov ( obdobie jún - október 2019 ) dňa 8. 10. 2019 faktúru č. 1019010 na sumu vo výške 6600
Eur s DPH, s dátumom splatnosti 15. 10. 2019. Pôvodný žalobca vystavil žalovanému dňa 8. 10. 2019

faktúru č. 1019011 na sumu vo výške 13093,56 EUR s DPH, s dátumom splatnosti dňa 15. 10. 2019.
Pôvodný žalobca touto faktúrou žalovanému refakturoval služby spojené s nájom ( elektrická energia,
spotreba vody, stočné, spotreba teplej vody a paušálne náklady za dodanie iných služieb ) za obdobie
2. 5. 2017 - 2. 10. 2019. Žalovaný tieto faktúry nezaplatil ani čiastočne. Záväzkový vzťah medzi právnym
predchodcom pôvodného žalobcu a žalovaným, vyplývajúci zo zmlúv o nájme nebytových priestorov bol

uzavretý na dobu určitú, a to na obdobie 5 rokov, počnúc dňom 1. 3. 2013 do 1. 3. 2018. Vzhľadom na to,
že žalovaný nebytové priestory užíva aj po skončení nájomných zmlúv, pôvodný žalobca zastal názor,
že tento zmluvný vzťah trvá ďalej. Pôvodný žalobca pri tomto tvrdení vychádza z toho, že pokiaľ zákon
č. 116/1990 Zb. neobsahuje konkrétnu právnu úpravu, uplatní sa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Pokiaľ by súd dospel k záveru, že nedošlo k predĺženiu platnosti nájomných zmlúv, uplatňuje si voči

žalovanému rovnakú istinu s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia.

2. Uznesením Okresného súdu Námestovo č.k. 7Cb/6/2020-142 zo dňa 10. 9. 2020 súd pripustil, aby z
konania na strane žalobcu vystúpila spoločnosť esp dk, s.r.o. so sídlom Západ 1843/51, Trstená, IČO:
47420022 ( pôvodný žalobca ) a na jej miesto vstúpila MAURE SYSTEM s.r.o. so sídlom Podbiel 15,

IČO: 31611265 ( súčasný žalobca ).
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom svedkov R.. Y.. M. T., K.. H. H. a listinnými dôkazmi a
dospel k záveru, že je potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

4. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka:

(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak dôjde k zmene vlastníctva k prenajatej veci, vstupuje

nadobúdateľ do právneho postavenia prenajímateľa a nájomca je oprávnený zbaviť sa svojich záväzkov
voči prvšiemu vlastníkovi, len čo mu bola zmena oznámená alebo nadobúdateľom preukázaná.
Podľa § 7 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov ak výška nájomného alebo
úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov nájom dojednaný
na určitý čas sa skončí uplynutím času, na ktorý bol dojednaný.

Podľa § 261 ods. (9) Obchodného zákonníka zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2,
ktoré nie sú upravené a sú upravené ako zmluvný typ spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto
zmluvnom type a týmto zákonom.

Podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka:

(1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si
splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania
vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

(2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe,

ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa
§ 369, 369a a 369b, aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,
a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže
veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej

centrálnej banky1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto
určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

Podľa § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného
zákonníka výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369 c ods. 1

zákona, je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

5. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca sa voči žalovanému domáha zaplatenia 26293,56
EUR s príslušenstvom a to na tom skutkovom základe, že žalovaný ako nájomca uzatvoril dňa 5.
2. 2013 nájomnú zmluvu s prenajímateľom P & G Group s.r.o. so sídlom Západ 1145/68, Trstená,

IČO: 43871143, ktorou mu uvedený prenajímateľ prenechal do užívania nebytové priestory v stavbe
autoumyvárky súpisné číslo XXXX v obci a k.ú. M., a to nebytové priestory vo výmere 168 m2,
nachádzajúce sa na I. nadzemnom podlaží stavby a žalovaný sa zaviazal platiť za užívanie týchto
priestorov mesačné nájomné 700 EUR a že žalovaný ako nájomca uzatvoril dňa 5. 2. 2013 nájomnú
zmluvu s totožným prenajímateľom, ktorou mu uvedený prenajímateľ prenechal do užívania nebytové

priestory vo výmere 188 m2, nachádzajúce sa na II. nadzemnom podlaží uvedenej stavby a žalovaný sa
zaviazal platiť nájomné 402 EUR mesačne a preddavok na platby za služby spojené s nájmom 100 EUR
mesačne. Pôvodný žalobca tvrdil, že tým, že dňa 17. 8. 2015 kúpil stavbu autoumyvárky, v ktorej sa
nachádzajú uvedené nebytové priestory a nadobudnutím vlastníctva k stavbe vstúpil aj do nájomných
vzťahov so žalovaným, ktoré boli dohodnuté ešte s prenajímateľom P & G Group s.r.o. so sídlom Západ

1145/68,Trstená,IČO:43871143.Poukázalnato,žehocinájomnézmluvysožalovanýmboliuzatvorené
na dobu určitú do 1. 3. 2018, vzhľadom na to, že žalovaný aj po tomto termíne užíva dotknuté nebytové
priestory, došlo k predĺženiu nájomného vzťahu podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca
ako nadobúdateľ pohľadávky voči žalovanému si voči nemu uplatňuje nájomné za obdobie január - máj
2019 v sume 6600 EUR, nájomné za obdobie jún - október 2019 v sume 6600 EUR a platbu za služby

spojené s nájmom ( elektrická energia, spotreba vody, stočné, spotreba teplej vody a paušálne náklady
za dodanie iných služieb ) za obdobie 2. 5. 2017 - 2. 10. 2019 vo výške 13093,56 Eur.

6. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Argumentoval predovšetkým tým, že žalobca nie je aktívne vecne
legitimovaný na podanie žaloby, pretože pôvodný žalobca naňho postúpil neexistujúcu pohľadávku.

Poukázal na to, že nájomná zmluva zo dňa 5. 2. 2013, ktorá bola uzatvorená medzi prenajímateľom P
& G Group s.r.o. so sídlom Západ 1145/68, Trstená, IČO: 43871143 a žalovaným ako nájomcom, bola
uzatvorená na dobu určitú do 1. 3. 2018 a žalovaný je názoru, že pôvodný žalobca si na jej základe
nemôže uplatňovať žiadny nárok, pretože do tejto nájomnej zmluvy mohol vstúpil len nový nadobúdateľnehnuteľnosti, a to v zmysle ust. § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa žalovaného v rozhodnom
období január 2019 až október 2019 boli vlastníkmi budovy na základe zmluvy o zabezpečovacom
prevodeprávafyzickéosobyC.J.E.R..M.T.,tedazmluvnoustranounastraneprenajímateľabolifyzické

osoby, a nie právny predchodca pôvodný žalobca esp dk, s.r.o. V zmysle zmluvy o zabezpečovacom
prevode práva, uzatvorenej dňa 10. 3. 2016 medzi veriteľmi C. J. E. M. T. a dlžníkom esp dk, s.r.o.
sa podielovými spoluvlastníkmi tejto nehnuteľnosti stali menované fyzické osoby. V rámci tejto zmluvy
bolo dohodnuté, že esp dk, s.r.o. môže aj naďalej požívať úžitky z nehnuteľnosti. Podľa žalovaného
esp dk, s.r.o. sa uzatvorením zmluvy o zabezpečovacom prevode práva s R.. M. T. E. C. J. stal len

užívateľom budovy, pričom bol oprávnený prenechať nebytové priestory iným subjektom maximálne v
rámci podnájomného vzťahu. Podľa žalovaného ústnou zmluvou, uzatvorenou niekedy v mesiaci február
2018 bol medzi pôvodným žalobcom esp dk, s.r.o. a žalovaným uzatvorený nový užívací vzťah, pričom
nájomné bolo dohodnuté vo výške 700 EUR mesačne za celý predmet nájmu - túto ústnu zmluvu podľa
žalovaného za pôvodného žalobcu uzatvoril so žalovaným jeho konateľ R.. M. T.. Žalovaný sa ešte bránil
tým, že nájomné za obdobie január až november 2019 v sume 7700 EUR zaplatil do rúk R.. M. T., príp.

jeho otca, v prospech spoločnosti esp dk, s.r.o. Čo sa týka platby za dodané služby ( energie ), žalovaný
tvrdil, že žalobca nepreukázal ani len množstvo dodaných energií, pričom mu boli vyfakturované aj
položky, ktoré mu vôbec neboli dodané, ako dodávka teplej vody vo výške 3904,32 EUR a položka
paušálne náklady za dodanie iných služieb vo výške 1133,74 EUR. Žalovaný poukázal na to, že za
obdobie od 2. 5. 2017 do 2. 10. 2019 na preddavkoch za dodanie energií zaplatil celkovo 6300 EUR

a za dodávku elektrickej energie za pôvodného žalobcu ešte dňa 28. 8. 2018 zaplatil sumu 1853,63
EUR, dňa 11. 1. 2019 sumu 1500 EUR a dňa 15. 11. 2019 sumu 4973,40 Eur. Celkovo teda zaplatil na
dodávky elektrickej energie sumu 8327,03 Eur. Žalovaný tvrdil, že za dodávky energií zaplatil celkovú
sumu 14627,03 EUR, čo je ešte viac, ako suma vyúčtovaná faktúrou č. 1019011. Podľa žalovaného
teda žalobca nie je oprávnený uplatňovať si nájomné zo zmluvy, ktorá v roku 2019 už bola ukončená a

zároveň žalobca nárok na úhradu dodávok energií jednak nepreukázal a žalovaný v rozhodnom období
zaplatil v prospech pôvodného žalobcu dokonca vyššiu sumu.

7. Z vykonaného dokazovania súd konštatuje, že zo zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 5.
2. 2013 vyplynulo, že žalovaný ako nájomca a P & G Group s.r.o. so sídlom Západ 1843/51, Trstená,

IČO: 43871143 ako prenajímateľ uzatvorili zmluvu, na základe ktorej uvedený prenajímateľ prenechal
do užívania žalovanému ako nájomcovi nebytové priestory vo výmere 168 m2, nachádzajúce sa na
I. nadzemnom podlaží stavby autoumyvárky súpisné číslo XXXX v obci a k.ú. M.. Nájomná zmluva
bola uzatvorená na dobu určitú od 1. 3. 2013 do 1. 3. 2018. Na základe tejto zmluvy sa žalovaný
zaviazal prenajímateľovi platiť mesačné nájomné 700 EUR s DPH, ktoré sa zaviazal platiť v pravidelných

štvrťročných splátkach vopred vo výške 2100 EUR, ktoré budú splatné vždy 15-teho kalendárneho dňa
v prvom mesiaci štvrťroka predchádzajúcemu štvrťroku, za ktorý sa platí štvrťročné nájomné. Tiež sa
žalovaný zaviazal platiť zálohové platby za služby spojené s nájmom 100 EUR s DPH mesačne. Podľa
bodu 4. 6. zmluvy o nájme nebytových priestorov ide o platby za nasledovné služby: vodné, stočné,
zrážkové vody, el. energia, drevo, uhlie, brikety, pelety, el. kúrenie . Žalovaný sa zaviazal zálohové

platby platiť v pravidelných štvrťročných splátkach vopred vo výške 300 EUR, pričom tieto štvrťročné
splátky sú splatné vždy 15-teho kalendárneho dňa v prvom mesiaci daného štvrťroka predchádzajúcemu
štvrťroku, za ktorý sa platia zálohové platby. Podľa bodu 4. 7. zmluvy o nájme prenajímateľ vykoná
dvakrát ročne, do 30 dní po obdržaní vyúčtovania od svojich dodávateľov služieb, celkové vyúčtovanie
zálohových platieb za služby poskytované nájomcovi. Podľa bodu 4. 8. zmluvy o nájme úhrada za odber

elektrickej energie bude nájomcovi zúčtovaná na základe fakturácie za dané zúčtovacie obdobie od
Stredoslovenskej energetiky, a.s. Žilina. Podľa bodu 4. 9. Zmluvy o nájme úhrada vodného, stočného
a zrážkových vôd bude nájomcovi zúčtovaná na základe skutočného spotrebovaného množstva vody
za dané zúčtovacie obdobie, podľa fakturácie od Oravskej vodárenskej spoločnosti, a.s. Dolný Kubín.
Podľa bodu 4. 11. zmluvy o nájme meranie spotreby kúrenia ( drevo, uhlie, brikety, pelety, el. kúrenie ) je

spolu za celú nehnuteľnosť, preto spotreba nájomcu bude vypočítaná podľa podielu plochy nebytového
priestoru na ploche celej nehnuteľnosti v prípade jeho plnej obsadenosti. V prípade, ak nebude celá
nehnuteľnosť obsadená, spotreba kúrenia ( drevo, uhlie, brikety, pelety, el. kúrenie ) bude primerane
rozpočítaná medzi aktuálnych nájomcov. Zo zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 5. 2. 2013,
uzatvorenej medzi rovnakými zmluvnými stranami, ako v prípade vyššie opísanej zmluvy o nájme

nebytových priestorov, súd zistil, že rovnaký prenajímateľ P & G Group s.r.o. so sídlom Západ 1843/51,
Trstená,IČO:43871143prenechalžalovanémuakonájomcovidoužívanianebytovépriestoryvovýmere
188 m2, nachádzajúce sa na II. nadzemnom podlaží stavby autoumyvárky súpisné číslo 1843 v Trstenej.
Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 1. 3. 2013 do 1. 3. 2018. Zmluvné strany dohodli, že nájomcabude platiť nájomné vo výške 402 EUR mesačne, ktoré bude splatné v štvrťročných splátkach vopred,
vo výške štvrťročnej splátky 1206 EUR, s termínom splatnosti 15-teho kalendárneho dňa v prvom
mesiaci daného štvrťroka predchádzajúcemu štvrťroku, za ktorý sa platí štvrťročné nájomné. Zmluvné

strany dohodli, že nájomca bude platiť zálohovú platbu za služby spojené s nájmom vo výške 100
EUR mesačne. Táto platba sa skladá z platieb za nasledovné služby: vodné, stočné, zrážkové vody,
ele. Energia, drevo, uhlie, brikety, pelety, el. kúrenie. Žalovaný ako nájomca sa zaviazal platiť zálohové
platby za služby v štvrťročných splátkach vopred vo výške splátky 300 EUR, ktoré budú splatné vždy
15-teho kalendárneho dňa v prvom mesiaci daného štvrťroka predchádzajúcemu štvrťroku, za ktorý sa

platia zálohové platby. Podľa bodu 4. 7. zmluvy o nájme prenajímateľ vykoná dva krát ročne, do 30
dní po obdržaní vyúčtovania od svojich dodávateľov služieb, celkové vyúčtovanie zálohových platieb za
služby poskytované nájomcovi. Podľa bodu 4. 8. zmluvy o nájme úhrada za odber elektrickej energie
bude nájomcovi zúčtovaná na základe fakturácie za dané zúčtovacie obdobie od Stredoslovenskej
energetiky, a.s. Žilina. Podľa bodu 4. 9. zmluvy o nájme úhrada vodného, stočného a zrážkových vôd
bude nájomcovi zúčtovaná na základe skutočného spotrebovaného množstva vody za dané zúčtovacie

obdobie podľa fakturácie od Oravskej vodárenskej spoločnosti, a.s. Dolný Kubín. Podľa bodu 4. 11.
zmluvy o nájme meranie spotreby kúrenia ( drevo, uhlie, brikety, pelety, el. kúrenie ) je spolu za celú
nehnuteľnosť, preto spotreba nájomcu bude vypočítaná podľa podielu plochy nebytového priestoru
na ploche celej nehnuteľnosti v prípade plnej obsadenosti. V prípade, ak nebude celá nehnuteľnosť
obsadená, spotreba kúrenia ( drevo, uhlie, brikety, pelety, el. kúrenie ) bude primerane rozpočítané

medzi aktuálnych nájomcov. Z kúpnej zmluvy, uzatvorenej medzi pôvodným žalobcom ako kupujúcim
a predávajúcim SZAP, s.r.o. so sídlom Bajzova 2419/23, Žilina, IČO: 44943385 zo dňa 17. 8. 2015
súd zistil, že pôvodný žalobca kúpil budovu autoumyvárky, v ktorej sa nachádzajú dotknuté nebytové
priestory. Zo zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 10. 3. 2016, uzavretej medzi pôvodným
žalobcom ako dlžníkom a R.. M. T., W.. XX. X. XXXX, F. W.. Ľ.. Š. XXX/XX, M. E. C. J., W.. X. XX. XXXX,

F. A. XXXX/XX, M. ako veriteľmi súd zistil, že za účelom zabezpečenia pohľadávok veriteľov na vrátenie
požičaných peňažných prostriedkov previedol dlžník ( pôvodný žalobca ) na uvedených veriteľov stavbu
autoumyvárky, v ktorej sa nachádzajú nebytové priestory, ktoré si vyššie opísanými zmluvami prenajal
žalovaný. Podľa čl. III. bod 3.1 zmluvy o zabezpečovacom prevode práva na základe dohody zmluvných
strán a v súlade s ust. § 553b ods. 2 Občianskeho zákonníka je držiteľom nehnuteľností naďalej dlžník,

pričom je oprávnený nehnuteľnosti užívať na účely súvisiace s jeho predmetom podnikania. Dlžník
je taktiež oprávnený ponechať si úžitky plynúce z takéhoto užívania nehnuteľnosti a je oprávnený o
nehnuteľnostiach účtovať ako o svojom majetku. Z faktúry č. 1019011, ktorú predložil pôvodný žalobca
súd zistil, že pôvodný žalobca ňou žalovanému vyfakturoval spotrebu el. energie, spotrebu vody, stočné,
spotrebu teplej vody a paušálne náklady za dodanie iných služieb za obdobie od 2. 5. 2017 do 2.

10. 2019, v sume 13993,56 Eur, s termínom splatnosti 15. 10. 2019. Z faktúry č. 1019010, ktorú
vystavilpôvodnýžalobcaakododávateľžalovanémuakoodberateľovisúdzistil,žeňoupôvodnýžalobca
vyúčtoval nájomné za prenájom nebytových priestorov za obdobie jún - október 2019 v sume 6600
EUR, s dátumom splatnosti 15. 10. 2019. Z faktúry č. 1019006, ktorú vystavil pôvodný žalobca ako
dodávateľ žalovanému ako odberateľovi súd zistil, že touto faktúrou pôvodný žalobca vyúčtoval nájomné

za prenájom nebytových priestorov za obdobie január - máj 2019 v sume 6600 EUR. Súd konštatuje,
že žalovaný nerozporoval tvrdenie žalobcu, že predmet nájmu užíval aj po skončení dohodnutej doby
nájmu, uvedenej v nájomných zmluvách, uzatvorených so spoločnosťou P & G Group s.r.o. so sídlom
Západ 1843/51, Trstená, IČO: 43871143, t.j. po dni 1. 3. 2018 a aj v období, za ktoré si žalobca uplatňuje
nájomné. Súd neakceptuje tvrdenie žalobcu, že vzhľadom na to, že žalovaný ďalej užíval predmet nájmu

po skončení platnosti nájomnej zmluvy, v zmysle § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka a prenajímateľ
nepodal návrh na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovila sa nájomná zmluva za tých
istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne - v tomto súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 11. 12. 2018, sp. zn. 3Obdo/34/2018, ktoré bolo zverejnené v Zbierke
rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu č. 5/2019. Podľa tohto uznesenia právna úprava skončenia

nájmu v zákone č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov je upravená komplexne a
dostatočne, keďže § 9 uvedeného zákona jednoznačne ustanovuje, že nájom dojednaný na určitú dobu
môže skončiť iba uplynutím času, na ktorý bol dojednaný alebo výpoveďou, a to z dôvodov uvedených
v ods. 2 a 3 daného paragrafu, takže použitie všeobecnej právnej úpravy nie je nutné. Ďalší dôvod
sú odlišné náležitosti zmluvy o nájme nebytového priestoru, ktorý je určený na podnikateľskú činnosť.

Takáto nájomná zmluva vyžaduje písomnú formu, musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a
splatnosť nájomného, spôsob jeho platenia a čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Ak niektorá z týchto
náležitostí chýba, tak sa zmluva považuje za absolútne neplatnú. Podľa uvedeného uznesenia už len zo
samotného faktu, že zmluva o nájme nebytového priestoru vyžaduje písomnú formu a čas, na ktorý sauzatvára, súd usúdil, že konkludentné predĺženie nájmu je vylúčené. Súd však konštatuje, že vzhľadom
nato,žemedzistranaminebolosporné,žežalovanýužívalnebytovépriestoryajposkončenídohodnutej
doby nájmu a aj v čase, za ktorý si žalobca uplatnil nájomné, užíval dotknuté nebytové priestory bez

právneho dôvodu a je povinný vydať bezdôvodné obohatenie, ktoré mu takýmto užívaním vzniklo -
žalobca napokon vo svojom vyjadrení, založenom na čl. 75 spisu aj výslovne žiada, že pokiaľ súd dôjde k
záveru,žepočnúcdňom1.3.2018žalovanýužívapredmetnájmubezprávnehodôvodu,takžiadavydať
bezdôvodné obohatenie, ktoré je totožné s nájomným, uvedeným v oboch zmluvách o nájme nebytových
priestorov a ktoré podmienky sa od 1. 3. 2018 nijako nezmenili. Súd v tejto časti považuje žalobu za

dôvodnú, pretože žalovaný sa na úkor žalobcu ( resp. pôvodného žalobcu ) ako oprávneného držiteľa
nehnuteľnosti, v ktorej sa nebytové priestory nachádzajú, bezdôvodne obohatil, pričom je povinný toto
bezdôvodné obohatenie žalobcovi vydať. Keďže bezdôvodné obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí
žalovaný poskytnúť žalobcovi peňažnú náhradu. V prípade náhrady za užívanie nebytových priestorov
bez právneho dôvodu možno za primeranú peňažnú náhradu považovať obvyklé nájomné, za ktoré sa
takéto ( resp. obdobné ) nebytové priestory dali prenajať v rovnakom čase a mieste. Žalovaný nepoprel

tvrdenie žalobcu, že nájomné dohodnuté v zmluvách o nájme nebytových priestorov zo dňa 5. 2. 2013 s
prenajímateľom P & G Group s.r.o. so sídlom Západ 1843/51, Trstená, IČO: 43871143 bolo aj nájomným
obvyklým v danom čase a mieste. Súd je aj názoru, že vzhľadom na časový odstup od uzatvorenia
uvedených nájomných zmlúv ( začiatok roku 2013 ) do uplatnenia bezdôvodného obohatenia žalobcom
- január až október 2019 výška nájmov za nebytové priestory v lokalite Trstená a okolie vo všeobecnosti

neklesla - pokiaľ by klesla, možno dôvodne predpokladať, že žalovaný by od prenajímateľa požadoval
zníženie nájomného ešte počas platnosti oboch nájomných zmlúv, podľa vlastného tvrdenia však o
zníženie nájomného požiadal až vo februári 2018, teda v čase, keď sa končila platnosť nájomných zmlúv
zo dňa 5. 2. 2013 a to požiadavkou, ktorej podľa žalovaného vyhovel jeden z konateľov pôvodného
žalobcu R.. M. T.. Druhý konateľ pôvodného žalobcu K.. H. H. však poprel tvrdenie žalovaného a R..

M. T., že by mu pôvodný žalobca znížil nájomné, počnúc dňom nasledujúcim po ukončení platnosti
zmlúv o nájme nebytových priestorov zo dňa 5. 2. 2013. Súd preto považuje za preukázané, že
nájomné, ktoré bolo dohodnuté v nájomných zmluvách zo dňa 5. 2. 2013, je nájomným obvyklým a
preto je žalovaný povinný ho zaplatiť žalobcovi titulom vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie
nebytových priestorov bez právneho dôvodu. Hoci v čase, za ktorý si žalobca uplatňuje voči žalovanému

nájomné, resp. vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie nebytových priestorov, boli v katastri
nehnuteľností evidovaní ako vlastníci nehnuteľnosti R.. M. T. v podiele 1 a C. J. v podiele 1, zo zmluvy o
zabezpečovacom prevode práva zo dňa 10. 3. 2016, uzavretej medzi pôvodným žalobcom ako dlžníkom
a R.. M. T., nar. XX. X. XXXX, bytom W.. Ľ.. Š. XXX/XX, M. E. C. J., W.. X. XX. XXXX, F. A. XXXX/
XX, M. ako veriteľmi oprávneným držiteľom nehnuteľnosti ostal pôvodný žalobca. Podľa § 130 ods. 1

Občianskeho zákonníka ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník,
najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby. Pôvodný žalobca ako oprávnený
držiteľ nadobudol teda aj právo na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom užívania nehnuteľnosti
žalovaným bez právneho dôvodu, keďže právo užívať nehnuteľnosť a brať z nej úžitky mu bolo v zmluve
o zabezpečovacom prevode práva výslovne priznané.

8. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že vo februári 2018 uzatvoril s konateľom pôvodného žalobcu R.. M. T. ústnu
zmluvu, na základe ktorej dohodli zníženie nájomného na 700 EUR mesačne ( za všetky žalovaným
užívané nebytové priestory ) a že toto nájomné aj platil do rúk R.. M. T. , resp. jeho otca, súd toto jeho
tvrdenie považuje za nepreukázané. R.. M. T., ktorý bol vypočutý ako svedok, uviedol, že ako jeden z

konateľov pôvodného žalobcu uzatvoril so žalovaným ústnou formou zmluvu o znížení nájomného na
700 EUR mesačne za všetky nebytové priestory a že toto nájomné mu žalovaný platil v hotovosti buď
do jeho rúk alebo do rúk jeho otca. Tvrdil aj, že o tejto dohode druhý konateľ pôvodného žalobcu vedel
vopred a súhlasil s ňou. Tiež tvrdil, že druhý konateľ pôvodného žalobcu bol informovaný aj o platení
nájomného žalovaným do jeho rúk a že toto akceptoval. K.. H. H., ktorý je druhým konateľom pôvodného

žalobcu, však tieto tvrdenia R.. M. T. poprel. Uviedol, že nevie o dohode o znížení nájomného ani o tom,
že by žalovaný zaplatil nájomné za uplatnené obdobie do rúk druhého konateľa R.. M. T. či už v hotovosti,
alebo inou formou. Za tejto situácie, keď tvrdenia dvoch konateľov rovnakého subjektu ohľadne tvrdení
o zmluve o znížení nájomného a platení nájomného žalovaným si odporujú, súd konštatuje, že žalovaný
nepreukázal svoje tvrdenie o znížení a zaplatení nájomného za žalobcom uplatnené obdobie. Súd

považuje svedeckú výpoveď R.. M. T. za nevierohodnú aj preto, že ten tvrdil, že na nájomné žalovanému
nevystavil žiadnu faktúru, žalovaný o jej vystavenie ani nežiadal a tiež mu nevystavil ani potvrdenie
o zaplatení nájomného a žalovaný o vystavenie potvrdenia ani nežiadal. Súd nepovažuje za reálne,
že by pôvodný žalobca a žalovaný - oba podnikateľské subjekty, ktoré sú povinné viesť účtovníctvopreukazným spôsobom, nepovažovali za potrebné vystaviť účtovné doklady na zaplatenie nájomného.
Tieto doklady - faktúry, pritom dovtedy boli bežne vystavované, čoho dôkazom sú aj faktúry, ktoré si
žalobca uplatnil v žalobe. Žalovaný nevysvetlil, prečo po tom, čo mu bolo R.. M. T. znížené nájomné, už

nepožadoval na nájomné faktúru ani doklad o jeho zaplatení. Súd preto obranu žalovaného voči žalobe
v časti zaplatenia nájomného, resp. vydania bezdôvodného obohatenia považoval za nedôvodnú, jeho
tvrdenia, ktorými sa bránil proti žalobe v tejto časti za nepreukázané a preto žalovaného zaviazal,
aby žalobcovi zaplatil 13200 EUR titulom vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie nebytových
priestorov bez právneho dôvodu.

9. V časti, v ktorej sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia platieb za služby spojené s nájmom
za obdobie od 2. 5. 2017 do 2. 10. 2019 v celkovej výške 13093,56 Eur, ktoré boli žalovanému
vyfakturované faktúrou č. 1019011, sa žalovaný bránil tým, že žalobca nepreukázal ani len množstvo
dodaných energií, pričom došlo k fakturácii aj položiek, ktoré pre žalovaného vôbec neboli dodané, ako
napr. dodávka teplej vody vo výške 3904,32 Eur, paušálne náklady za dodanie iných služieb vo výške

1133,74Euraešteargumentovaltým,žezauvedenéobdobieuhradilnapreddavkochzadodanieenergií
sumu 6300 EUR , ďalej sumu 1853,63 Eur dňa 28. 8. 2018, dňa 11. 1. 2019 sumu 1500 EUR a dňa 15.
11. 2019 sumu 4973,40 Eur, čo je celkovo viac, ako je suma, vyfakturovaná faktúrou č. 1019011. Súd
akceptoval argument žalovaného, že žalobca nepreukázal, že by za žalovaného vynaložil v dotknutom
období paušálne náklady za dodanie iných služieb a napriek tomu, že žalovaný túto položku faktúry č.

1019011 výslovne rozporoval, žalobca nešpecifikoval, o aké náklady za dodanie akých služieb sa jedná
a nepreukázal, že by ich skutočne vynaložil v súvislosti s dodaním služieb žalovanému. Ani zo zmlúv
o nájme nebytových priestorov o dňa 5. 2. 2013 nevyplýva, že by bol žalobca ( resp. pôvodný žalobca,
ktorý vystavil faktúru ) oprávnený žalovanému účtovať takéto paušálne náklady. žalovaným dohodli za
jej dodanie cenu, ktorú vo faktúre vyúčtoval. Súd žalobu v časti, v ktorej sa žalobca voči žalovanému

domáhal zaplatenia paušálnych nákladov za dodanie iných služieb v sume 1133,74 Eur zamietol.

10. Čo sa týka platby za spotrebu elektrickej energie, vody a stočného za obdobie od 2. 5. 2017 do
2. 10. 2019 vo výške 6688,04 Eur, žalovaný v tejto časti proti žalobe argumentoval tým, že žalobca
nepreukázal ani len množstvo dodaných energií. Súd je názoru, že žalovaný účinne nepoprel tvrdenie

žalobcu, že žalovanému boli v uvedenom období dodané elektrická energia, voda + stočné v takej
výške, ako si uplatnil žalobca. Súd poukazuje na ust. § 151 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa
ktorého ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné
tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Súd je názoru, že vyjadrenie
žalovaného, že žalobca nepreukázal množstvo dodanej energie, nie je účinným popretím skutkového

tvrdenia žalobcu, že žalovanému dodal elektrickú energiu, vodu a stočné v takom množstve, ako je
uvedené vo faktúre č. 1019011, ktorej zaplatenie si žalobca uplatnil. Žalovaný totiž nepoprel, že mu
pôvodný žalobca v dotknutom období dodal elektrickú energiu, vodu a stočné - naopak, žalovaný tvrdil,
že za elektrickú energiu pôvodnému žalobcovi zaplatil dokonca viac, než si účtoval touto faktúrou - a
súčasne žalovaný neuviedol vlastné skutkové tvrdenie ohľadne množstva dodanej elektrickej energie,

vodyastočného.Naúčinnépopretieskutkovéhotvrdeniažalobcuododanímnožstvaelektrickejenergie,
vody a stočného nestačí len vyjadrenie žalovaného, že žalobca toto množstvo nepreukázal, bez toho,
aby žalovaný uviedol v tomto smere vlastné skutkové tvrdenie. Súd preto vychádzal z toho, že fakturácia
pôvodného žalobcu ohľadne položiek elektrická energia, spotreba vody a stočné vo faktúre č. 1019011
bola správna. Žalovaný však tvrdil aj, že na preddavkoch zaplatil tieto platby a poukázal aj na to, že

za obdobie od 2. 5. 2017 do 2. 6. 2018 mu pôvodný žalobca duplicitne vyfakturoval spotrebu vody a
stočné. Súd z faktúry č. 1018008, vystavenej pôvodným žalobcom ako dodávateľom žalovanému ako
odberateľovi zistil, že pôvodný žalobca uvedenou faktúrou žalovanému vyfakturoval spotrebu el. energie
za obdobie od 2. 5. 2017 do 2. 6. 2018 vo výške 3065,34 Eur, spotrebu vody za obdobie od 2. 5. 2017
do 2. 6. 2018 vo výške 636,48 Eur, stočné za obdobie od 2. 5. 2017 do 2. 6. 2018 vo výške 648,72

Eur, teplú vodu za obdobie október 2015-september 2016 vo výške 2709,17 Eur, teplú vodu za obdobie
október 2016 - september 2017 vo výške 2 709,12 Eur a teplú vodu za obdobie október 2017 - jún 2018
vo výške 1673,28. Z tejto faktúry vyplynulo, že žalovaný v období od 16. 8. 2017 do 30. 4. 2018 zaplatil
na preddavkoch na platby za tieto služby sumu 5400 Eur.

11. Čo sa týka platby za elektrickú energiu, žalovaný tvrdil, že za dotknuté obdobie, t.j. od 2. 5. 2017
do 2. 10. 2019 zaplatil pôvodnému žalobcovi na preddavkoch na platby za elektrickú energiu dokonca
viac, ako si vyfakturoval faktúrou č. 1019011. Z vkladových lístkov, ktoré predložil žalovaný, súd zistil,
že dňa 11. 1. 2019 žalovaný zaplatil za pôvodného žalobcu platbu za elektrickú energiu vo výške 1500EUR, dňa 26. 8. 2018 platbu vo výške 1853,63 Eur a dňa 15. 11. 2019 platbu vo výške 4973,40 Eur,
spolu sumu 8327,03 Eur.

Z e-mailovej komunikácie medzi M. T. - jedným z konateľov pôvodného žalobcu a Stredoslovenskou
energetikou , a.s. ako dodávateľom elektrickej energie súd zistil, že žalovaný skutočne za pôvodného
žalobcu zaplatil platby za elektrickú energiu, pretože číslo účtu a variabilný symbol platieb podľa
vkladových lístkov, ktoré predložil žalovaný, sú zhodné s číslom účtu a variabilným symbolom v
upomienke od SSE, a.s. , adresovanej pôvodnému žalobcovi. Pôvodný žalobca teda žalovanému

uplatnenou faktúrou č. 1019011 vyfakturoval za spotrebu elektrickej energie za obdobie od 2. 5. 2017
do 2. 10. 2019 sumu 6688,04 Eur, t.j. menej, než žalovaný zaplatil podľa uvedených vkladových lístkov
za elektrickú energiu za pôvodného žalobcu priamo dodávateľovi elektrickej energie. Keďže žalovaný
zaplatil priamo dodávateľovi elektrickej energie ešte viac, než bola fakturovaná spotreba od pôvodného
žalobcu, súd žalobu v časti, v ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia platby za spotrebu elektrickej
energie vo výške 6688,04 Eur zamietol. Súd podotýka, že pokiaľ žalovaný preukázal zaplatenie platieb

za elektrickú energiu za pôvodného žalobcu priamo dodávateľovi elektrickej energie, bolo na žalobcovi,
aby preukázal, aký iný záväzok , než spotrebu elektrickej energie, ktorú žalovanému pôvodný žalobca
vyúčtoval faktúrou č. 1019011 žalovaný platil prostredníctvom predložených vkladových lístkov. Žalobca
však ani netvrdil, ani nepreukázal, že by žalovaný mal voči nemu nejaký iný záväzok titulom spotreby
elektrickej energie, ktorý by mu takýmto spôsobom zaplatil.

12. Čo sa týka platby za spotrebu vody za obdobie od 2. 5. 2017 do 2. 10. 2019, ktorú si žalobca
uplatnil vo výške 1078,37 a stočné za obdobie od 2. 5. 2017 do 2. 10. 2019 vo výške 1189,09 Eur, podľa
faktúry č. 1019011, súd od týchto platieb odpočítal preddavok 900 EUR, ktorý žalovaný zaplatil dňa 26.
11. 2017 na základe faktúry č. 1018014, ako vyplýva priamo z obsahu faktúry č. 1019011. Ďalej súd

z faktúry č. 1018008 zistil, že za totožné služby spojené s nájmom, za obdobie od 2. 5. 2017 do 2. 6.
2018, ktoré spadá do obdobia od 2. 5. 2017 do 2. 10. 2019, ktoré je vyfakturované faktúrou č. 1019011,
žalovaný na preddavkoch zaplatil sumu 4500 EUR. Z výpisu z účtu pôvodného žalobcu, ktorý predložil
žalovaný, súd ešte zistil, že okrem týchto preddavkov žalovaný zaplatil na účet pôvodného žalobcu dňa
26. 11. 2018 čiastku 900 EUR - na výpise z účtu je uvedené, že ide o úhradu faktúry od žalovaného za

3. štvrťrok, takže je zrejmé, že ide o preddavok za služby spojené s nájmom, resp. užívaním nebytových
priestorov. Spolu teda žalovaný na týchto preddavkoch na rozhodné obdobie od 2. 5. 2017 do 2. 10. 2019
zaplatil 5400 EUR. Súd konštatuje, že žalovaný na preddavkoch zaplatil viac, ako mu pôvodný žalobca
vyfakturoval za spotrebu vody a stočné vo faktúre č. 1019011, súd preto žalobu v časti o zaplatenie
týchto dodávok zamietol.

13. Čo sa týka spotreby teplej vody, ktorú si uplatnil žalobca podľa faktúry č. 1019011, žalovaný poprel,
že by mu pôvodný žalobca dodával teplú vodu a tvrdil, že si ju pripravoval sám. Súd toto tvrdenie
žalovaného nepovažuje za pravdivé, pretože z faktúry č. 1018008, ktorú ako dôkaz predložil žalovaný,
vyplýva, že aj touto faktúrou mu pôvodný žalobca fakturoval za teplú vodu za obdobie od októbra

2015 do júna 2018. Žalovaný netvrdil, že by mal voči tejto faktúre nejaké výhrady, čo súd považuje
za nelogické za predpokladu, že by určitá dodávka, zahrnutá vo faktúre, odberateľovi nebola dodaná.
V podnikateľskom prostredí je obvyklé v prípade, že podnikateľský subjekt obdrží od iného subjektu
faktúru, s ktorou nesúhlasí ( z akéhokoľvek dôvodu - aj z dôvodu, že niektorá z položiek mu nebola
dodaná ) takúto faktúru jej vystaviteľovi vrátiť ako nedôvodnú, prípadne s požiadavkou na jej opravu,

( čiastočné ) stornovanie, dobropisovanie a pod. Žalovaný ani netvrdil, že by v súvislosti s faktúrou
č. 1018008 alebo faktúrou č. 1019011, ktorými mu bola vyfakturovaná spotreba teplej vody, mal voči
pôvodnému žalobcovi takúto požiadavku. Súd teda vychádzal z toho, že pokiaľ nemal výhrady voči
zneniu faktúry, tak výkony resp. dodávky, ktoré mu boli vyfakturované, uznával. Súd však konštatuje, že
po odpočítaní nepreukázanej položky paušálne náklady za dodanie iných služieb vo výške 1133,74 Eur

žalobca preukázal, že mu žalovaný mal zaplatiť na platbách za služby spojené s užívaním nebytových
priestorov sumu 12859,82 Eur ( 13993,56 Eur - 1133,74 Eur ) a súčasne však žalovaný preukázal, že
pôvodnému žalobcovi na preddavkoch na platby za tieto služby zaplatil sumu 13 727,03 Eur ( sumu
8327,03 Eur priamo dodávateľovi elektrickej energie a 5400 EUR, ako vyplýva z faktúry č. 1018008 a
výpisu z účtu žalovaného zo dňa 26. 11. 2018 ) , teda viac, než predstavuje preukázaný nárok žalobcu

na platby za služby, spojené s nájmom, resp. užívaním nebytových priestorov. Súd preto žalobu v
časti o zaplatenie platieb za služby spojené s nájmom/ užívaním nebytových priestorov zamietol ako
nedôvodnú.14. Súd ešte nad rámec tohto odôvodnenia považuje za potrebné vyjadriť sa k námietke žalovaného
ohľadne nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorú odôvodnil tým, že hoci pôvodný žalobca
skutočne na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17. 8. 2015, uzatvorenej s predávajúcim SZAP, s.r.o. so

sídlomBajzova2419/23,Žilina,IČO:44943385vstúpildoprávapovinnostíprenajímateľastavby,vktorej
sa nachádzajú nebytové priestory, ktoré v rozhodnom období užíval žalovaný, uzatvorením zmluvy o
zabezpečovacom prevode práva zo dňa 10. 3. 2016, uzavretej medzi pôvodným žalobcom ako dlžníkom
a R.. M. T., W.. XX. X. XXXX, F. W.. Ľ.. Š. XXX/XX, M. E. C. J., W.. X. XX. XXXX, F. A. XXXX/XX,
M. ako veriteľmi pôvodný žalobca stratil postavenie prenajímateľa, pretože vlastnícke právo previedol

na uvedených veriteľov, súd túto výhradu žalovaného považuje za nedôvodnú. Súd sa stotožňuje s
odôvodnením rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 5C/51/2019-109 zo dňa 24. 9. 2019, kde
žalovaný v skutkovo a právne obdobnej veci ( nájomné za rovnaké nebytové priestory, ktoré užíval
žalovaný, len za iné obdobie ) argumentoval rovnako nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.
Súd v konaní sp. zn. 5C/51/2019 zastal názor, že zabezpečovacím prevodom práva dochádza síce k
zmene vlastníctva, ale len dočasne, a nie v zmysle § 123 Občianskeho zákonníka, keďže chýba vôľová

zložka prevodcu previesť vlastníctvo na veriteľa. Zabezpečovací prevod práva má zabezpečovaciu
a uhradzovaciu funkciu a zánikom zabezpečenej pohľadávky prechádza predmet zábezpeky späť
na osobu, ktorá zabezpečenie poskytla. Súd preto dospel k záveru, že ani uzatvorením zmluvy o
zabezpečovacom prevode práva pôvodný žalobca nestratil práva a povinnosti prenajímateľa vo vzťahu k
žalovanému a nebytovým priestorom, ktoré v rozhodnom období užíval a preto mal právo od žalovaného

žiadať nájomné a dohodnuté platby za služby spojené s nájmom ( avšak len do skončenia platnosti
nájomných zmlúv zo dňa 2. 5. 2013, ako súd odôvodnil v predošlej časti odôvodnenia ) a po skončení
platnosti nájomných zmlúv titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Súd podotýka, že táto obrana
žalovaného proti žalobe sa mu javí aj účelová, pretože žalovaný nepopieral - naopak výslovne to tvrdil,
že aj v období po uzatvorení zmluvy o zabezpečovacom prevode práva pôvodnému žalobcovi ďalej

platil nájomné a platby za služby spojené s nájmom, tiež mu doručil odstúpenie od zmluvy o nájme,
teda z jeho faktického konania vyplýva, že ho za prenajímateľa považoval aj naďalej. Keďže však
žalovaný preukázal, že platby za služby spojené s nájmom, resp. s užívaním nebytových priestorov,
ktoré si žalobca uplatnil v tomto konaní, zaplatil preddavkami, súd žalovaného zaviazal len vydanie
bezdôvodného obohatenia za užívanie nebytových priestorov v období január - október 2019 vo výške

13200EUR,spolusúrokomzomeškania9%ročnepočnúcdňomnasledujúcimposplatnostifaktúr,ktoré
pôvodný žalobca vystavil žalovanému na nájomné za obdobie od januára do októbra 2019. Súd síce
tento nárok žalobcovi nepriznal titulom nájomného, ale bezdôvodného obohatenia, no faktúry, doručené
pôvodným žalobcom žalovanému, možno považovať za výzvy na dobrovoľné splnenie záväzku podľa §
563 Občianskeho zákonníka. Lehota splatnosti záväzku na vydanie bezdôvodného obohatenia je preto

totožná s lehotou splatnosti faktúr - pôvodný žalobca nimi vyzval žalovaného na zaplatenie záväzku a
poskytol mu lehotu na dobrovoľné splnenie. Jej uplynutím sa žalovaný dostal do omeškania s plnením
svojho peňažného záväzku, súd ho preto zaviazal, aby žalobcovi zaplatil aj úrok z omeškania. Súd
žalobcovi priznal aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky - nie však vo výške
120 EUR, ako si uplatnil žalobca, ale len vo výške 40 EUR. Pohľadávka na vydanie bezdôvodného

obohatenia, ktorá bola žalobcovi priznaná, je len jedna, nie dve len preto, že bola vyfakturovaná
dvomi faktúrami. Súd preto považoval za dôvodnú žalobu v časti o zaplatenie 13200 EUR s úrokom z
omeškania 9% ročne zo sumy 6600 EUR od 11. 6. 2019 do zaplatenia a zo sumy 6600 EUR od 16.
10. 2019 do zaplatenia a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40 EUR. Vo
zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

15. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku tak, že ju
nepriznal žiadnej sporovej strane, pretože obe mali v konaní čiastočný úspech a pomer ne/úspechu
sporových strán je takmer rovnaký.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Námestovo (§ 362 ods. 1C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na
príslušnom odvolacom súde Krajskom súde v Žiline.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na

exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.