Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 29, 2011

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoE/332/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211201320
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Hritzová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2011:4211201320.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Mliekarenská 10,
Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s.r.o., so sídlom
Kubániho 16, Bratislava, proti povinnému: Q. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, o vymoženie sumy
1.729,84 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č.k.
6Er/103/2011-16 zo dňa 20.06.2011, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č.k. 6Er/103/2011-16 zo dňa 20.06.2011 p o t v r
d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora Mgr. Drahomíra
Kriváňa o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 40
ods. 1, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, §
2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, § 39, §
52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. r), 5, § 54 ods. 1, 2, § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka,
§ 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 4 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa, smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-40/08 zo dňa 06.10.2009 Asturcom
Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodriguez Nogueira.

Súd konštatoval, že podľa predmetnej zmluvy o úvere, ktorú uzavrel oprávnený s povinným a ktorá

bola podkladom pre rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom v tomto exekučnom konaní,
sa veriteľ (oprávnený), ktorý koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, zaviazal poskytnúť
dlžníkovi, ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti,
úver vo výške 896,24 eur. Na základe vyššie uvedeného teda súd posúdil predloženú úverovú zmluvu
uzavretú dňa 24.09.2008 ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, a preto daný právny vzťah je potrebné
posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve, pretože sa vymáha plnenie zo zmluvy o

spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahuje právny režim o spotrebiteľských úveroch a príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka. Súd dospel k záveru, že v Zmluvných dojednaniach Zmluvy o
revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť
Zmluvy o úvere, je obsiahnutá neprijateľná podmienka, a to rozhodcovská doložka v zmysle § 53 ods.
1 OZ. Táto doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu

a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa, t.j. oprávneného. Rozhodcovská doložka umožňujúca
dodávateľovi výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Z hľadiskaochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý
spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti ako najvhodnejší spôsob rozhodovania sporu. Rozhodcovskú
doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, pričom pri voľbe spôsobu riešenia prípadných sporov

nemal na výber vzhľadom na splynutie rozhodcovskej doložky s ostatnými štandardnými zmluvnými
podmienkami. Povinný mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným
obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Ďalej konštatoval, že rozhodcovská
doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým
mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore

s dobrými mravmi, je plnením ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Záverom uviedol, že vzhľadom
na to, že rozhodcovská doložka je v zmysle vyššie uvedených dôvodov neplatná, exekučný titul
vydaný na základe takejto neplatnej rozhodcovskej doložky je materiálne nevykonateľný, čo predstavuje
neodstrániteľnú prekážku brániacu vykonaniu exekúcie. Preto súd žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol v celom rozsahu.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený v zákonnej lehote. Nesúhlasil s argumentáciu o
neplatnosti rozhodcovskej doložky, pretože uvedená argumentácia podľa neho nemá oporu v žiadnom
právnom predpise, naopak je v priamom rozpore s ustanovením § 53 ods. 4 písm. r) OZ. Mal za to, že
ide o účelovú argumentáciu súdu na odôvodnenie záveru o neprijateľnosti podmienky zmluvy. Uviedol,
že konanie pred rozhodcom je len alternatívne, a teda nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval

len arbitrážou. Bol toho názoru, že predmetná rozhodcovská doložka nie je v žiadnom prípade
neprijateľnou podmienkou. Zároveň poukázal na výklad § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a uviedol, že
rozsah preskúmavacej právomoci exekučného súdu vo vzťahu k exekučnému titulu je vymedzený na
preskúmanie materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, na posúdenie rozporu plnenia
priznaného exekučným titulom ako plnenia objektívne možného, plnenia právom dovoleného alebo

plnenia v súlade s dobrými mravmi, t.j. § 35 zákona o rozhodcovskom konaní, ustanovenia § 51 ods. 3
zákona o rozhodcovskom konaní k ustanoveniu § 159 ods. 3 OSP, § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom
konaní v znení do 30.06.2009 a v znení po 01.07.2009 a oddelením konania vo veci samej a konania
exekučného. Poukázal pritom tiež na rozsah preskumávacej právomoci súdu podľa bodov 37, 40, a 47
odôvodneniarozhodnutiaSúdnehodvoraEurópskejúnievoveciC-40/08AsturcomTelecomunicaciones

SL proti Cristina Rodriguez Nogueira. Ďalej poukázal na to, že pre konanie o výkon rozhodnutia však
ustanovenie právneho poriadku nemá žiadne ustanovenia o práve súdu posudzovať otázky, ktoré mohli
byť posúdené v predchádzajúcich štádiách konania. Záverom konštatoval, že exekučný súd konal nielen
bez zákonnej opory, ale v hrubom rozpore s právom EÚ. Mal za to, že uvedené konanie predstavuje
porušenie práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo
výške 115,38 eura vrátane DPH.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 OSP vec prejednal podľa § 212 ods. 1 OSP, bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k

záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné potvrdiť.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie začalo dňa 17.01.2011, kedy
bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu
- Rozhodcovského rozsudku rozhodcu JUDr. Michal Krnáč, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21,

Žilina, sp.zn. RK-521/10-MK zo dňa 31.05.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.07.2010 a
vykonateľnosť dňa 13.07.2010. Následne súd prvého stupňa obsadený vyšším súdnym úradníkom vydal
napadnuté uznesenie.
Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Základné právo na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy nemôže byť porušené iba tou

skutočnosťou, že sa všeobecné súdy nestotožnia vo svojich záveroch s požiadavkami účastníka
konania.Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto s poukazom na

ustanovenie § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

V zmysle ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, exekučný súd je oprávnený posudzovať
rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk

uvedených v § 45. Exekučný súd je teda oprávnený a zároveň aj povinný posudzovať, či rozhodcovský
rozsudok nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
odporuje dobrým mravom. Preto ak súd prvého stupňa posudzuje rozhodcovský rozsudok v tomto
zmysle, nekoná nad rozsah zákona.

Podľa zákona o rozhodcovskom konaní, ak bolo zistené, že povinný bol zaviazaný k plneniu, ktoré

je právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, exekučný súd konanie zastaví a podľa
Exekučného poriadku, ak zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne a až následne konanie zastaví. Zákonná úprava teda dáva
exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie
uloženévovýrokovejčastirozsudkujedovolenéačizároveňniejevrozporesdobrýmimravmi.Uvedené

posudzuje exekučný súd ako predbežnú otázku predtým, ako vydá poverenie súdnemu exekútorovi na
vykonanie exekúcie.

Odvolací súd dodáva, že bez ohľadu na formu, ako aj znenie rozhodcovskej doložky uzatvorenej medzi
dodávateľom a spotrebiteľom, je potrebné považovať rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku,

ak vyznieva v neprospech spotrebiteľa, nebola individuálne dojednaná, spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, čo je aj daný
prípad.

Nakoľko rozhodcovskú doložku je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku, je potrebné na ňu

aplikovať § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, z čoho vyplýva, že rozhodcovská doložka je neplatná.
Na základe takejto rozhodcovskej doložky rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor
účastníkov konania a vydať predmetný exekučný titul, t.j. rozhodcovský rozsudok, a preto uvedený
rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre vykonanie exekúcie, na základe čoho bolo dôvodné
aplikovať ustanovenie § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní už v štádiu rozhodovania o

žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrh na vykonanie exekúcie
zamietnuť v celosti.

Na základe uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.