Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 3, 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 72S/11/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6020200330
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Molčan

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6020200330.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, vykonávajúci pôsobnosť správneho súdu, v senáte zloženom z predsedu

senátu JUDr. Petra Molčana a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna
(sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu: Nemocnica AGEL Zvolen a.s., Kuzmányho nábrežie 28,
960 01 Zvolen, IČO: 45 594 929, zastúpená: Advokátní kancelář Chrenek, Kotrba spol. s r. o., so
sídlom Těšnov 1/1059, 11 000 Praha , Česká republika, IČO: 28 505 913, konajúca prostredníctvom
Advokátska kancelária Chrenek, Kotrba spol. s r.o., organizačná zložka, so sídlom Palisády 56, 811
06 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 650 441, proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, 829 24 Bratislava 25, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

zástupcu predsedu žalovaného č. k. ZS 604/00002/2019/R zo dňa 11. júna 2020, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie žalovaného zástupcu predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
Bratislava č. k. ZS 604/00002/2019/R zo dňa 11. júna 2020 spolu s rozhodnutím Úradu pred dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou - Banská Bystrica č.k. ZS 604/00002/2019 zo dňa 23. septembra 2019 z
r u š u j e a vec vracia prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie .

Žalovaný je p o v i n n ý v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a

zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov
konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny
úradník.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou - pobočka Banská Bystrica (ďalej ako „Úrad“ alebo
„prvostupňový orgán verejnej správy“) začal dňa 22.07.2019 z vlastného podnetu správne konanie vo
veciuloženiapokutypodľa§50ods.2zákonač.581/2004Z.z.ozdravotnýchpoisťovniach,dohľadunad

zdravotnoustarostlivosťouaozmeneadoplneníniektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov(ďalej
len „zákon č. 581/2004 Z. z.“) voči žalobcovi za porušenie ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004
Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 576/2004 Z. z.“), ktoré bolo zistené dňa 30.05.2019
ukončeným výkonom dohľadu nad správnym poskytovaním zdravotnej starostlivosti pacientovi L. E.,
nar. XXXX naposledy bytom Z. XXXX/XX, XXX XX I. (ďalej len „pacient“). Úrad prostredníctvom skupiny
vykonávajúcej dohľad vykonal u žalobcu dohľad nad správnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti

pacientovi na základe podnetu jeho syna. Protokol o vykonanom dohľade č. 110/2018 zo dňa 27 02 2019
(ďalej len „Protokol“) bol žalobcovi doručený dňa 06.03.2019. V zmysle záveru Protokolu Úrad zistil, že
dohliadaný subjekt žalobcu porušil ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. a to v tom, že:1/ dňa 11.01.2018 v čase od 07:11 hod. od posledného vyšetrenia, do 23:30 hod pacient nebol vyšetrený
lekárom chirurgického oddelenia žalobcu, nebol zhodnotený jeho aktuálny zdravotný stav a výsledky
pomocných vyšetrení,

2/ dňa 11.01.2018 v čase po internom konziliárnom vyšetrení o 11:53 hod. neboli vykonané odporučenia
lekára - internistu na zmenu liečby a doplnenie diagnostiky.

2. Žalobca sa k obsahu Protokolu vyjadril listom zo dňa 22.03.2019, v ktorom uviedol, že so závermi
v ňom uvedenými nesúhlasí. Namietol najmä skutočnosť, že v dokumentácii je uvedených spolu 17

záznamov o vyšetrení pacienta a jeho stave. Z toho sú tri záznamy o vyšetrení lekárom, z ktorých
jeden je však zaznamenaný len v sesterskom zápise o 19:36, 11.01.2018, kde je zapísané „vyšetrený
pre sťažené dýchanie Dr. Pašajevom“. Navyše lekár bol informovaný sestrou o výsledkoch vyšetrení
telefonicky, čo však je len ústnym svedectvom uvedenej sestry. K tomu bol vedený od rána aj samostatný
TK a pulzový dekurz počas dennej služby, kde nie sú žiadne mimoriadne výchylky v TK a aj pulz je
stabilizovaný, bez tachykardie. Tieto parametre boli ďalej sledované aj na JIS, kde k zmene došlo až

12.01.2018 o 04:00 hod ráno. Zdravotný stav pacienta bol zhodnotený a boli vykonané aj ordinácie
po internom vyšetrení podľa odporučenia, a to po ukončení interného vyšetrenia o 11:53 hod. Vyššie
uvedené je len na svedectve sestry v pracovnej zmene a lekára. Žalovaný priznal, že v tomto prípade
došlo k pochybeniu v nesprávnom vedení zdravotnej dokumentácie, nakoľko tieto postupy nie sú v
nej zapísané. Celý postup, aj keď riadne nezapísaný, môže potvrdiť personál pracoviska. Celkový stav

pacienta a komorbidita ako aj netypickosť a modifikácia symptómov viedli k tomu, že v čase perforácie,
resp. krátko po nej, keď už bola táto možnosť suponovaná, bol pacient v stave, ktorý bol viac ako kritický
a prakticky infaustný . Písomné záznamy o vyšetreniach lekárom ako aj zmeny v ordináciách v čase po
internom vyšetrení v dokumentácii nie sú. Celý postup, aj keď riadne nezapísaný môže potvrdiť personál
pracoviska. Na záver námietok žalobca čestne prehlásil, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti

pacientovi postupoval tak, ako je v nich uvedené.

3. Skupina vykonávajúca dohľad písomné námietky proti Protokolu preštudovala a neakceptovala ich.
Dohľad bol ukončený dňa 30.05. 2019 prerokovaním písomných námietok proti Protokolu a podpísaním
Zápisnice č. 110/2018 o prerokovaní písomných námietok dohliadaného subjektu proti Protokolu o

vykonanom dohľade (ďalej len „Zápisnica“). V závere Zápisnice Úrad uviedol, že výkonom dohľadu
podľa zákona č. 581/2004 Z. z. objektívne posudzuje správnosť poskytnutej zdravotnej starostlivosti
t.j. správnosť diagnostických a liečebných postupov. Zdrojom informácii pre Úrad pri výkone dohľadu
je zdravotná dokumentácia týkajúca sa dohliadaného obdobia. Úrad nevykonáva výsluch, vypočúvanie
osôb, neposudzuje pravdivosť svedeckých výpovedí, a preto nemá kompetenciu na prešetrenie názorov

a stanovísk, ktoré sa prostriedkami kontroly uvedenými v zákone č. 581/2004 nedajú verifikovať. Z
uvedených dôvodov Úrad neakceptoval námietky žalobcu a ani tvrdenie, že došlo k pochybeniu pri
vedení zdravotnej dokumentácie. Po prerokovaní písomných námietok žalobcu sa záver Protokolu
nemenil.

4. Úrad ako prvostupňový orgán verejnej správy príslušný podľa § 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní v znení neskorších predpisov (ďalej „Správny poriadok“) a § 18 ods. 1 písm. b/ bod 1 a § 50 ods.
2 písm. a/ zákona č. 581/2004 Z. z. rozhodnutím č. konania: ZS 604/00002/2019 zo dňa 23.09.2019
(ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) uložil žalobcovi podľa § 50 ods. 2 písm. a/ a § 64 ods. 2 písm.
b/ zákona č. 581/2004 Z. z. pokutu vo výške 3 000,00 € za porušenie ustanovenia § 4 ods. 3 zákona

č. 576/2004 Z. z., na základe záverov ukončeného výkonu dohľadu zo dňa 30.05.2019 podľa zákona
č. 581/2004 Z. z pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi, pretože dňa 11.01.2018 v čase
od 07:11 hod. od posledného vyšetrenia do 23:30 hod. pacient nebol vyšetrený lekárom chirurgického
oddelenia žalobcu, nebol zhodnotený jeho aktuálny zdravotný stav a výsledky pomocných vyšetrení a
dňa 11.01.2018 v čase po internom konziliárnom vyšetrení o 11:53 hod. neboli vykonané odporučenia

lekára - internistu na zmenu liečby a doplnenie diagnostiky. Pokuta bola splatná v lehote 30 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Úradu.

5. Prvostupňový orgán verejnej správy svoje rozhodnutie založil na zistení, že žalobca pri poskytovaní
zdravotnej starostlivosti pacientovi nepostupoval správne. Zistil, že v zdravotnej dokumentácii pacienta

zo dňa 11.01.2018 nie je záznam o vyšetrení pacienta lekárom chirurgického oddelenia žalobcu a
zhodnotenie aktuálneho zdravotného stavu pacienta a pomocných vyšetrení od posledného vyšetrenia
lekárom chirurgického oddelenia v čase od 07:11 hod. do 23:30 hod. Uviedol, že podkladom na
výkon dohľadu podľa zákona č. 581/2004 Z. z. je zdravotná dokumentácia pacienta, ktorá podľa §21 a nasl. zákona č. 576/2004 Z. z obsahuje všetky dôležité informácie týkajúce sa zdravotného
stavu pacienta bolo zistené, že záznamy v zdravotnej dokumentácii v počte 17 a 27, sú čo sa týka
počtu vo veľkom množstve, ale neobsahujú všetky dôležité údaje o zdravotnom stave pacienta, napr.

informácie o rešpektovaní resp. dôvod nerešpektovania konziliárneho interného vyšetrenia zo dňa
11.01.2018 v čase o 11:53 hod. O 19:36 hod. sestra píše: „pacient udáva sťažené dýchanie a bol
vyšetrený lekárom“. O tomto vyšetrení nie je záznam lekára v zdravotnej dokumentácii, rovnako nie je
uvedený záznam o realizovaní akýchkoľvek vyšetrení, či podaní liečby. K druhému porušeniu povinnosti
pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že

odporučenia konziliárneho lekára - internistu mali byť splnené. Mal za to, že pokiaľ žalobca požiadal o
konziliárne interné vyšetrenie, cieľom ktorého bolo posúdenie zdravotného stavu pacienta tak, aby sa
riziko pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti minimalizovalo, závery konziliárneho lekára s ohľadom
na aktuálny zdravotný stav pacienta mal účastník konania v celom rozsahu realizovať. Prvostupňový
orgán verejnej správy v závere uviedol, že výkonom dohľadu sa podľa zákona č. 581/2004 Z. z.
objektívne posudzuje správnosť poskytnutej zdravotnej starostlivosti, t.j správnosť diagnostických a

liečebných postupov. Zdrojom informácií pri výkone dohľadu je zdravotná dokumentácia. Nevykonáva
výsluch, vypočúvanie osôb, neposudzuje pravdivosť svedeckých výpovedí, a preto nemá kompetenciu
na prešetrovanie názorov a stanovísk, ktoré sa prostriedkami výkonu dohľadu nedajú verifikovať.
Neakceptoval tvrdenie žalobcu, že došlo k pochybeniu len vo vedení zdravotnej dokumentácie.
Prvostupňový orgán verejnej správy po preštudovaní podkladov k vydaniu rozhodnutia o uložení pokuty

dospel k záveru, že žalobca pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi porušil ustanovenie § 4
ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. V konaní o uložení pokuty vychádzal zo zákona č. 581/2004 Z.z. a uložil
žalobcovi pokutu vo výške 3 000,00 €. Výšku uloženej pokuty považoval za dostatočnú, zohľadňujúcu
závažnosť zistených nedostatkov.

6. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad zo dňa 09.10.2019, ktorý bol Úradu
doručený dňa 14.10.2019. V rozklade žalobca špecifikoval rozkladom napadnuté rozhodnutie a uviedol
sumár medicínsky podstatných momentov, ktoré podľa jeho názoru vyvracajú tvrdenia prvostupňového
orgánu verejnej správy. Žalobca nesúhlasil s vytýkanými pochybeniami a upozornil na to, že stav
pacienta bol od začiatku komplikovaný. V bode 1 až 15 rozkladu žalobca uviedol popis poskytovanej

zdravotnej starostlivosti zo strany jeho zdravotníckych pracovníkov (totožne ako v námietkach proti
záverom Protokolu zo dňa 22.03.2019). V nasledujúcich bodoch žalobca uviedol svoj nesúhlas s
tvrdením Úradu, že pacientovi nebola sledovaná bilancia tekutín, pretože pacient mal zavedený PMK
a záznam o diuréze sa zapisuje 1x denne a to ráno. V ďalšom bode žalobca poukázal na to, že
pacientovi bolo podané 2 900 ml tekutín a 2x Furosemid 40 mg i.v., čo znamená splnenie odporúčania

konziliárneho lekára - internistu o tekutinovej bilancii. Následne žalobca poukázal na podanie tekutín
a Furosemidu pacientovi a uviedol, že každé navyšovanie tekutín je rizikové. Konzultovanie nefrológa
nebolo podľa žalobcu nevyhnutným výkonom, pretože pri laboratórnych parametroch kreatininu 250
nebola indikovaná dialyzačná liečba a neprinieslo by iné významné informácie. Ďalej žalobca poukázal
na panel vyšetrení u pacienta - RTG hrudníka, RTG natív abdomenu, USG abdomenu a uviedol,

že nepokračovanie v chirurgickej starostlivosti je len predpokladanou fikciou orgánu verejnej správy,
pričom poukázal na vyšetrenie lekárom - chirurgom v čase o 19:36 hod. Žalobca vyslovil úvahu o tom,
ktoré vyšetrenia mohli byť pacientovi zrealizované a následne rozporoval nerešpektovanie sesterských
záznamov o vykonaní určitých úkonov, ktoré sú podľa neho z forenzného hľadiska rovnako validné,
ako akékoľvek iné záznamy v zdravotnej dokumentácii. Akceptovanie tohto úkonu by podľa jeho názoru

kompletne narušilo výtku Úradu o nedostatočnom manažovaní pacienta od 7:00 hod. do 23:30 hod.
Záverom svojej medicínskej argumentácie žalobca uviedol, že vzhľadom na priebeh ochorenia boli
doplnené dostupné neinvazívne metodiky, ktoré nesuponovali perforačnú príhodu. Nakoniec žalobca
poukázal na to, že nerešpektovanie ním predloženého čestného vyhlásenia s takým odôvodnením aké
uvádza Úrad vo svojich dokumentoch je výrazným zásahom do jeho práva na spravodlivý proces a

taktiež v rozpore so samotným princípom administratívneho konania, a preto opakovane žiadal, aby
Úrad rešpektoval čestné vyhlásenie zo dňa 22.03.2019 a v kontexte s ním upravil výrok prvostupňového
rozhodnutia,ktorýmposúdilpostuppriposkytovanízdravotnejstarostlivostipacientovi.Žalobcazáverom
predloženého rozkladu uviedol citáciu ustanovení Správneho poriadku a navrhol konajúcemu orgánu
verejnej správy, aby v rámci dokazovania zrealizoval vypočutie zdravotníckych pracovníkov, ktorí

poskytovali zdravotnú starostlivosť pacientovi, nakoľko bez takto vykonanej objektivizácie skutkového
deja, nebolo podľa jeho názoru možné vo veci spravodlivo rozhodnúť. Žalobca opakovane poznamenal,
že si uvedomuje chybu vo vedení zdravotnej dokumentácie, ale verí v správne a nezávislé posúdenie
závažnosti, nejednoznačnosti a raritného priebehu prípadu, ktoré žiaľ viedli k fatálnemu koncu pacienta.Žalobca navrhol, aby konajúci orgán verejnej správy doplnil dokazovanie a napadnuté rozhodnutie
zmenil tak, aby v ňom konštatoval, že jeho postup bol lege artis.

7. Zástupca predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „žalovaný“) ako orgán
verejnej správy príslušný rozhodnúť na základe ustanovenia § 23 ods. 1 písm. e/ v spojení s § 23 ods. 2
písm. a/ bod 1. zákona č. 581/2004 Z. z. o rozklade žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu o uložení
pokuty podľa ustanovenia § 59 ods. 2 Správneho poriadku rozhodnutím č. ZS 604/00002/2019/R zo dňa
11.06.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) rozklad žalobcu zamietol, a prvostupňové rozhodnutie

potvrdil, pričom skonštatoval, že žalobca porušil ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. pri
poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi. K porušeniu ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004
Z.z.došlotým,žedňa11.01.2018včaseod07:11hod.,odposlednéhovyšetrenia,do23:30hod.pacient
nebol vyšetrený lekárom chirurgického oddelenia žalobcu, nebol zhodnotený jeho aktuálny zdravotný
stav a výsledky pomocných vyšetrení a dňa 11.01.2018 v čase po internom konziliárnom vyšetrení o
11:53 hod. neboli vykonané odporučenia lekára - internistu na zmenu liečby a doplnenie diagnostiky.

Pokuta bola splatná v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Úradu.

8. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný opísal priebeh administratívneho konania a
zistený skutkový stav. Rozkladová komisia, ako poradný orgán žalovaného po dôkladnom preskúmaní
všetkých podkladov a skutočností dospela k záveru, že žalobca porušil povinnosť poskytnúť zdravotnú

starostlivosť správne. Podľa jej názoru Úrad postupoval v súlade s príslušnými právnymi predpismi,
jeho zistenia sú preukázané a pokuta je primeraná a odôvodnená. Rozkladová komisia konštatovala, že
prvostupňový orgán verejnej správy dostatočne objektívne vyhodnotil predložené dôkazy a námietky a
bola toho názoru, že sankcia uložená rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy je adekvátna
za porušenie uvedenej zákonnej povinnosti. Na základe svojich zistení rozkladová komisia navrhla

zástupcovi predsedu Úradu rozklad žalobcu zamietnuť a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej
správy potvrdiť.

9. Žalovaný sa s tvrdeniami žalobcu uvedenými v rozklade zo dňa 09.10.2019 nestotožnil. Prvostupňový
orgán verejnej správy pri výkone dohľadu na mieste vychádzal z dostupnej zdravotnej dokumentácie

pacienta súvisiacej so zdravotnou starostlivosťou, ktorá mu bola poskytnutá v dohliadanom období
zo strany žalobcu. Žalobca podľa neho s doručeným rozkladom nepredložil žiadne konkrétne,
hodnoverné dôkazy podporené zápismi v zdravotnej dokumentácii pacienta, ktoré by vyvrátili zistenia
uvedené v prvostupňovom rozhodnutí. Skonštatoval, že prvostupňový orgán verejnej správy sa riadne
argumentačne vysporiadal s námietkami vznesenými zo strany žalobcu počas výkonu dohľadu. Po

preštudovaní kompletného spisového materiálu, zdravotnej dokumentácie pacienta a rozkladu žalobcu
žalovaný dospel k záveru, že žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti či fakty, ktorými by sa
prvostupňový orgán verejnej správy v napadnutom rozhodnutí nebol zaoberal a riadne argumentačne
vysporiadal. Žalovaný považoval odôvodnenie napadnutého rozhodnutia za vystihujúce meritum veci,
jasné a vecné. Zo spisového materiálu mal žalovaný za preukázateľné, že v rámci rozkladu žalobca

neuviedolžiadnenovémedicínskeskutočnosti,ktorébyneboliznámevčasevýkonudohľaduanásledne
vpriebehuprvostupňovéhosprávnehokonania.Poukázalnato,žeargumentáciaobsiahnutávpodanom
rozklade bola prakticky totožná s námietkami, ktoré žalobca uviedol v rámci námietok k Protokolu a vo
Vyjadrení k upovedomeniu o začatí správneho konania zo dňa 05.08.2019, s ktorými sa prvostupňový
orgán verejnej správy v dostatočnej miere vysporiadal v rámci Zápisnice a taktiež v odôvodnení

prvostupňového rozhodnutia. Spisová dokumentácia dáva podľa žalovaného nespochybniteľný podklad
ku konštatovaniu, že dňa 11.01.2018 v čase od 07:11 hod. (od posledného vyšetrenia) do 23:30 hod.
pacient nebol vyšetrený lekárom chirurgického oddelenia žalobcu, nebol zhodnotený jeho aktuálny
zdravotný stav a výsledky pomocných vyšetrení a dňa 11.01.2018 v čase po internom konziliárnom
vyšetrení o 11:53 hod. neboli vykonané odporučenia lekára - internistu na zmenu liečby a doplnenie

diagnostiky.

10. Žalovaný podklady, na základe ktorých bolo prvostupňové rozhodnutie vydané, posúdil ako
spôsobilý podklad výroku rozhodnutia o uložení pokuty. Poukázal na to, že podľa ustanovenia §
43 ods. 5 zákona č. 581/2004 Z. z. podkladom na výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou

a na výkon kontroly správneho poskytovania zdravotnej starostlivosti je zdravotná dokumentácia
vedená podľa osobitného zákona. Ide teda o zákonom určený dôkaz pri posudzovaní správnosti
poskytnutej zdravotnej starostlivosti. V súlade s týmto ustanovením skupina vykonávajúca dohľad v
rámci výkonu dohľadu a následne aj orgán verejnej správy vychádza len z údajov objektivizovateľnýchz dostupnej zdravotnej dokumentácie. Všetky tvrdenia, ktoré skupina vykonávajúca dohľad obsiahla v
rámci Protokolu, resp. v rámci zápisnice sú preukázateľné v dostupnej zdravotnej dokumentácií žalobcu.
Návrh žalobcu na vypočutie svedkov žalovaný neakceptoval z dôvodu, že boli priamo zainteresovaní

na poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi a nakoľko ide o vlastných zamestnancov žalobcu
možnodôvodnepredpokladať,ževosvojichvyjadreniachsazpochopiteľnýchdôvodovnebudúodkláňať
od vyjadrení svojho zamestnávateľa. Zároveň poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR vo
veci posudzovania správnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti. Žalovaný ďalej konštatoval, že
zistený nedostatok v poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi resp. konštatovanie o pochybení

žalobcu nie je výsledkom hodnotenia ex post, ale je výsledkom analýzy zdravotnej dokumentácie, za
ktorej obsah a vyhotovenie zodpovedá žalobca. Konanie žalobcu žalovaný vyhodnotil ako rozporné s
cieľom poskytovania zdravotnej starostlivosti, v zmysle ktorého bol žalobca v postavení poskytovateľa
zdravotnej starostlivosti povinný vykonať všetky zdravotné výkony za účelom uzdravenia osoby alebo
aspoň zlepšenia jej zdravotného stavu. Žalovaný pri preskúmavaní prvostupňového rozhodnutia
opätovne preveril skutkové zistenia a jednotlivé podklady pre vydanie rozhodnutia a považoval skutkový

stav za spoľahlivo zistený tak, aby mohol byť základom pre rozhodnutie o uložení pokuty. Sankciu
uloženú prvostupňovým rozhodnutím žalovaný považoval za adekvátnu a riadne odôvodnenú a uloženú
pokutu vo výške 3 000,00 € vyhodnotil ako primeranú zisteným nedostatkom, preventívnu a výchovnú.

Zhrnutie argumentov žalobcu

11. Žalobca sa žalobou podanou v zákonnej lehote domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného a žiadal, aby správny súd napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušil
z dôvodu, že v konaní, ktoré predchádzalo ich vydaniu orgán verejnej správy nezistil dostatočne a
správne skutočný stav veci, čo ho viedlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Argumentoval tým,

že podkladom pre začatie správneho konania bol Protokol zo dňa 27.02.2019, v rámci ktorého Úrad
skonštatoval, že podnet na prešetrenie správnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti pacientovi L.
Trebulovi bol opodstatnený a došlo k porušeniu ustanovenia § 4 ods. 3 zákona 576/2004 Z.z. Voči
záverom Protokolu podal žalobca v stanovenej lehote námietky, v rámci ktorých podrobne popísal
priebeh poskytovania zdravotnej starostlivosti pacientovi s dôrazom na to, že išlo o komorbiditu

ako aj netypickosť a modifikáciu symptómov, ktoré viedli k tomu, že v čase perforácie, bol pacient
v stave, ktorý bol viac ako kritický, prakticky nezvratný. Vzhľadom k tomu, že písomné záznamy
o vyšetreniach lekárom, ako aj zmeny v ordináciách v čase po internom vyšetrení v zdravotnej
dokumentáciiniesú,žalobcadeklaroval,žeichvšakmôževplnomrozsahupotvrdiťpersonálpracoviska.
Poukázal na to, že v rámci prejednania jeho námietok k Protokolu bola spísaná Zápisnica, v ktorej

okrem neakceptovania jeho medicínskej argumentácie bol zamietnutý aj jeho návrh na uplatnenie
inštitútov správneho konania v zmysle § 35 a § 39 Správneho poriadku. Úrad neakceptoval ani
námietku, že došlo k pochybeniu pri vedení zdravotnej dokumentácie. Vyústením nerešpektovania
legitímnych nárokov žalobcu, smerujúcich k rešpektovaniu jeho práva na spravodlivý administratívny
proces malo byť vydanie prvostupňového rozhodnutia, voči ktorému žalobca podal dňa 09.10.2019

rozklad, ktorý bol napadnutým rozhodnutím žalovaného zamietnutý. V rámci rozkladu žalobca, okrem
iného navrhol žalovanému, aby vypočul ako svedkov zdravotníckych pracovníkov, ktorí poskytovali
zdravotnú starostlivosť pacientovi, nakoľko bez takto vykonanej objektivizácie skutkového deja nie je
podľa jeho žalobcu možné vo veci spravodlivo rozhodnúť. Žalobca mal za to, že nerešpektovaním
návrhov na doplnenie dokazovania a objektivizáciu celej veci došlo k porušeniu princípu spravodlivosti

administratívneho konania, na ktoré musí orgán verejnej správy počas celého konania myslieť a
rešpektovať ho. Odôvodnenie nerešpektovania procesne spôsobilých návrhov účastníka konania,
založené na prezumpcie zaujatosti zamestnancov nemôže obstáť, nakoľko o tejto premise by bolo
možné uvažovať až po vyhodnotení jednotlivých svedeckých výpovedí zdravotníckych pracovníkov
zúčastnených na poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi. Žalobca považoval odôvodnenie

nerešpektovania jeho návrhov za nedostatočné a poškodzujúce postavanie procesne slabšieho
účastníka správneho konania, ktorým je v danom prípade poskytovateľ zdravotnej starostlivosti .

12. Ďalej žalobca uviedol svoje vlastné medicínskeho zhodnotenia prípadu. V stanovisku k Protokolu
žalobca namietol, že v bode 1. jeho záveru je uvedené zavádzajúce tvrdenie, že pacient nebol

vyšetrený chirurgom od 7.11 hod. do 23.30 hod., keďže v zdravotnej dokumentácii je jednoznačne
sestrou zaznamenané, že bol pacient vyšetrený chirurgom, čo ale Úrad svojvoľne neakceptoval ako
nedostatočný záznam. K bodu 2. záveru uviedol, že odporúčania interného vyšetrenia boli jednoznačne
splnené s podaním tekutín a diuretík, pacient mal zavedený PMK, sledovanie diurézy je jednoznačné.Vytýkané nepokračovanie chirurgickej diagnostiky sa podľa žalobcu zakladá na subjektívnom pocite
Úradu. Realizovaný panel vyšetrení nesuponoval prítomnosť perforačnej príhody/klinika, RTG, USG,
lab. parametre/, a preto sa jedná o jednoznačný pohľad len ex post. Vytýkané nepokračovanie

chirurgického sledovania pacienta sa podľa žalobcu tiež nezakladá na pravde, lebo je v zdravotnej
dokumentácii jednoznačne zapísané, že bol vyšetrený lekárom. Absenciu lekárskeho záznamu žalobca
opakovane priznal ako chybu. Trval na tom, že pacient bol vyšetrený chirurgom, kde nebola prítomná
suspekcianaperforáciu,čodosvedčíajošetrujúcipersonál.Celýklinickýpriebehbolvýznamneatypický,
kde neboli prejavené jednoznačné prejavy ochorenia /nemal známky hemoragického ani septického

šoku/, čo by podľa sekčného nálezu jednoznačne mal mať. V realizovaných vyšetreniach nebola
suspekcia na perforačnú príhodu a až prudká progresia stavu a zápalových parametroch suponovala
komplikujúci stav. Z tohto hľadiska je jednoznačné neobjektívne posudzovanie ex post. Je málo
pravdepodobné,žepriošetrovanítakéhotopacientabychirurgzvolilinýpostup.Lenjednoznačnávitálna
indikácia by obhájila realizáciu neadekvátne indikovaných vyšetrení. Pri zohľadnení týchto faktorov
je rozhodovanie pri pacientovi oveľa ťažšie, ako hodnotenie ex post. Tvrdenia o nekontrolovaní a

nevyšetrovaní pacienta sa podľa žalobcu zakladajú na subjektívnom pocite dohliadajúceho subjektu
a neakceptovaní záznamu vo zdravotnej dokumentácii. Žalobca mal za to, že konanie žalovaného,
ktoré malo za následok neakceptovanie jeho návrhov na rozšírenie dokazovania a objektivizáciu tohto
medicínsky mimoriadne ťažkého až raritného prípadu, došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý
proces, ktoré v konečnom dôsledku viedlo k vydaniu nezákonných rozhodnutí. Uvedené podľa žalobcu

potvrdzuje aj rozsudok Krajského súdu v Košiciach 75/98/2015 zo dňa 27.10.2017, ktorý sa zaoberá
postavením Úradu, ako orgánu verejnej správy vo vzťahu k rešpektovaniu navrhovaných dôkazov
a právne významných procesných postupov v rámci správneho konania zo strany poskytovateľa
zdravotnej starostlivosti ako účastníka konania. Žalobca videl nezákonnosť postupu orgánu verejnej
správy v tom, že tento svoje rozhodnutie vydal bez správne a spoľahlivo zisteného stavu veci, ignoroval

a nezaoberal sa návrhmi a argumentáciami žalobcu, výsledkom čoho boli nezákonné rozhodnutia o
uložení pokuty a o jej potvrdení. Skutočnosti uvedené v tejto žalobe viedli orgán verejnej správy k tomu,
aby vyslovil nesprávny právny záver, a to že žalobca postupoval pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti
pacientovi non lege artis v rozpore s § 4, odsek 3 zákona 576/2004 Z.z., a preto žalobca žiadal, aby
správny súd vydal rozhodnutie, ktorým zruší napadnuté aj prvostupňové rozhodnutie a vráti vec orgánu

verejnej správy na ďalšie konanie.

Vyjadrenie žalovaného a žalobcu

13. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe nesúhlasil s námietkou žalobcu o nedostatočnom a

nesprávnom zistení skutočného stavu veci z dôvodu, že žalobca na preukázanie svojho tvrdenia
nepredložil žiadny konkrétny a relevantný dôkaz, ktorý by spochybnil zistenie skutkového stavu
žalovaným. Podľa žalovaného sa viaceré tvrdenia žalobcu nezakladajú na pravde, niektoré vychádzajú
z nepochopenia medicínskych súvislostí prípadu a sú vytrhnuté z kontextu. Žalovaný ich vyhodnotil ako
účelovo použité s cieľom napadnúť v čo najväčšom rozsahu zistenia vykonaného dohľadu a spochybniť

v maximálnej miere obidve rozhodnutia. Žalovaný nesúhlasil ani so žalobcom vznesenou námietkou
nesprávneho právneho posúdenia veci a poukázal na to, že žalobca v žalobe neuvádza konkrétne
skutočnosti, ktorými sa mal žalovaný dopustiť porušenia v nej citovaných ustanovení zákona č. 576/2004
Z. z., zákona č. 581/2004 Z. z. a Správneho poriadku. K námietke nevykonanie žalobcom navrhovaného
doplnenia dokazovania, žalovaný poukázal na to, že podľa § 43 ods. 5 zákona č. 581/2004 Z.

z. podkladom na výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou a na výkon kontroly správneho
poskytovania zdravotnej starostlivosti je zdravotná dokumentácia vedená podľa osobitného predpisu.
Z citovaného ustanovenia vyplýva, že zdravotná dokumentácia je zákonom predpokladaný a určený
dôkazný materiál, na základe ktorého je žalovaný povinný posudzovať správnosť poskytnutej zdravotnej
starostlivosti. Žalobca je povinný zaznamenávať do zdravotnej dokumentácie všetky kroky, ktoré

podnikne v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ak tak neučiní, jeho argumenty, že dané
výkony urobil, zostávajú len v rovine nedokázateľných tvrdení. Zdravotná dokumentácia obsahuje údaje
o odobratej anamnéze, údaje o chorobe osoby, údaje o priebehu a výsledkoch vyšetrení a samotnej
liečby. Obsahuje tiež údaje o rozsahu poskytnutej zdravotnej starostlivosti, vrátane predpísaných alebo
podaných liekoch. Záznamy v zdravotnej dokumentácii sú preukázateľným dokladom o správne alebo

nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Ustálená súdna prax a judikáty Najvyššieho súdu SR
preukázali, že postup žalovaného, ktorý sa pri výkone dohľadu opiera o zdravotnú dokumentáciu je
zákonný. Z ustálenej súdnej praxe ďalej vyplýva, že jedine zdravotná dokumentácia je relevantným
dôkazom, ktorým je možné objektivizovať konanie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Žalobcanamiesto preukázania hodnoverných dôkazov uvedených v zdravotnej dokumentácii pacienta navrhol
žalovanému vypočuť svedkov, jeho zamestnancov. Tento návrh žalovaný neakceptoval z dôvodu, že
zamestnanci žalobcu boli priamo zainteresovaní na poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi

a nakoľko ide o vlastných zamestnancov žalobcu možno dôvodne predpokladať, že vo svojich
vyjadreniach sa z pochopiteľných dôvodov nebudú odkláňať od vyjadrení svojho zamestnávateľa.
Žalovaný sa nestotožnil s názorom žalobcu, že z jeho strany pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti
pacientovi došlo len k chybám vo vedení zdravotnej dokumentácie. Takéto stanovisko považoval
žalovaný za účelové, pretože akceptovaním tohto záveru, by sa zbavil zodpovednosti za porušeniu §

4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. S touto námietkou žalobcu sa orgán verejnej správy vysporiadal v
procese výkonu dohľadu, ako aj v správnom konaní.

14. Ďalej žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca v chronologickom popise poskytovania
zdravotnej starostlivosti neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by vyvrátili tvrdenia žalovaného
uvedené v procese výkonu dohľadu, ako aj správneho konania. Odborné medicínske názory sú

akceptovateľné, ak sú v prospech pacienta. Žalovaný vyjadrenie žalobcu k záverom Protokolu
neakceptoval. Žalobca k bodu č.1 poukazoval na ošetrovateľský záznam zo dňa 11.01.2018 v čase
o 19:36 hod., kde je zaznamenané: „sťažené dýchanie, vyšetrený Dr. J.“. Tento zápis v ošetrovateľskej
dokumentácii pacienta nie je možné verifikovať so záznamom v zdravotnej dokumentácii vedenej
lekárom. Záznam v zdravotnej dokumentácii o vyšetrení pacienta chirurgom je až z obdobia v čase

o 23:30 hod., kedy sa zdravotný stav pacienta zhoršil a pacient bol preložený na JIS. K bodu č. 2
žalovaný uviedol, že tvrdenie žalobcu je účelové a zavádzajúce. Interným konziliárnym vyšetrením v
čase o 11:53 hod. bol zhodnotený subjektívny a objektívny stav pacienta, laboratórne vyšetrenia krvi,
RTG brucha, RTG hrudníka, EKG. Lekár - internista odporučil úpravu chronickej liečby, kontrolu TK a
pulzu, sledovať PVT, sledovať obrat tekutín, nasadiť antibiotickú liečbu, konzultovať nefrológa, doplniť

odbery krvi a moču, kontrolné laboratórne vyšetrenia na druhý deň, udržiavať bilanciu tekutín v pluse,
doplniť GFS a kolonoskopické vyšetrenie. Po vylúčení chirurgickej patológie zvážiť preklad pacienta na
interné oddelenie. Realizovanie týchto ordinovaných zdravotných výkonov v zdravotnej dokumentácii
nie je zaznamenané, nie je súčasťou zdravotnej dokumentácie. V ošetrovateľskej dokumentácii je
zaznamenané, že pacient bol v čase o 19:36 hod. vyšetrený Dr. O.. Tento záznam nemá podľa

názoru žalovaného výpovednú hodnotu, pretože ho nie je možné verifikovať so záznamom lekára.
Chýbajú akékoľvek údaje o vyšetrení pacienta, liečbe resp. o ďalšom liečebnom postupe. K ďalšej časti
námietkyžalovanýuviedol,žediferenciálnadiagnostikachirurgickejpatológiemalabyťdokončená.Ikeď
pacient nemal zjavné známky prebiehajúcej akútnej príhody brušnej, bolesti brucha u neho pretrvávali,
boli tlmené analgetickou liečbou, krvné straty boli nahrádzané transfúznymi prípravkami, preto bolo

potrebné zdravotný stav pacienta monitorovať aj z chirurgického hľadiska. Monitorovanie sestrami
nepovažoval žalovaný za dostatočné, záznamy sestier sú podľa neho stručné a spochybniteľné. K
námietke o posudzovaní zdravotnej starostlivosti z hľadiska ex post žalovaný uviedol, že zistený
nedostatok v poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi resp. konštatovanie o pochybení žalobcu
nie je výsledkom hodnotenia ex post, ale výsledkom analýzy zdravotnej dokumentácie, ktorú predložil

žalobca a za ktorej obsah a vyhotovenie žalobca zodpovedá. Aj keď sa výkon dohľadu vždy realizuje ex
post, čiže už po poskytnutí zdravotnej starostlivosti, skupina vykonávajúca dohľad, vrátane prizvaného
odborníka, posudzuje postup lekárov s prihliadnutím na v tom čase aktuálny stav pacienta, na údaje,
ktoré mali k dispozícii zdravotnícki pracovníci resp. ktoré mohli v rámci diagnostických vyšetrení získať
vzhľadom na v tom čase aktuálny stav pacienta. Skupina vykonávajúca dohľad následne preverí, či v

rámci diagnostických úvah dostatočne a správne lekári vyhodnotili získané údaje a vzhľadom na ne
zvolili následný správny postup pri manažovaní zdravotnej starostlivosti pacienta - liečba, sledovanie
parametrov, vitálnych funkcií a pod..

15. K poukazom žalobcu na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7S/98/2015 zo dňa 27.10.2017

žalovaný uviedol, že nemusí vyhovieť všetkým dôkazným prostriedkom navrhnutým žalobcom, pretože
rozhodovanie o rozsahu dokazovania spadá do jeho výlučnej právomoci. Žalovaný ako konajúci
orgán verejnej správy musí skúmať v každom štádiu konania, či je potrebné v záujme spoľahlivo
zisteného skutkového stavu veci vykonať ešte ďalší dôkazný prostriedok a rovnako musí posúdiť aj
dôvodnosť návrhu žalobcu na obstaranie ďalšieho dôkazu. V prípade, ak má žalovaný skutkový stav

za dostatočne preukázaný a objasnený, aj v záujme zachovania zásady účelnosti a hospodárnosti
a zásady materiálnej pravdy, nemusí vyhovieť návrhu na vykonanie ďalšieho dokazovania. V danom
mal prvostupňový orgán verejnej správy ako aj žalovaný za dostatočne preukázaný skutkový stav, z
ktorého vyplynulo porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. pri poskytovaní zdravotnej starostlivostipacientovi žalobcom, ktoré bolo dôvodom na uloženie pokuty. Vzhľadom k tomu, že nemal pochybnosti o
dovtedy objasnenom skutkovom stave a obstaraných podkladoch pre rozhodnutie, návrhu na doplnenie
dokazovania vzhľadom na neexistujúce nové skutočnosti či dôkazy nevyhovel, čo riadne zdôvodnil vo

svojom rozhodnutí. V danom prípade sa zistený skutkový stav opieral o stanovisko troch konzultantov,
a to v medicínskom odbore chirurgia, anestéziológia a intenzívna medicína a vnútorné lekárstvo.
Uvedení konzultanti sú, na rozdiel od lekára - zamestnanca poskytovateľa zdravotnej starostlivosti ako
dohliadaného subjektu, nezávislými odborníkmi, ktorým zákon dáva právo vyhodnocovať informácie a
dokumenty získané priamo od dohliadaného subjektu.

16. Napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie žalovaný považoval za zákonné. Žalobca
malmožnosťpredichvydanímvzmysle§33Správnehoporiadkuakoúčastníkkonaniavyjadriťsakveci,
navrhovaťdôkazyaichdoplnenia,vyjadriťsakpodkladomrozhodnutia,kspôsobuzisteniapredvydaním
rozhodnutia. Žalobca bol žalovaným vyzvaný na nahliadnutie do spisu, a k vyjadreniu sa k podkladom
pre vydanie rozhodnutia. Žalovaný má za to, že náležite zistil skutkový stav a takto zistený stav bol

dostačujúcim podkladom pre posúdenie veci. V rámci správneho konania zistil všetky skutočnosti
dôležité pre rozhodnutie a za týmto účelom si sám obstaral všetky podklady a vykonal všetky zákonom
povolenéšetrenia,ktorébolinevyhnutnénaobjasnenieveciaktorébolináslednepodkladomprevydanie
napadnutých rozhodnutí. V správnom konaní žalovaný vykonal hodnotenie dôkazov samostatne, v ich
vzájomnej súvislosti a tvrdenia žalobcu ako účastníka konania vyhodnotil. Prvostupňové rozhodnutie

ako napadnuté rozhodnutie podľa neho obsahujú všetky náležitosti a to výrok, odôvodnenie a poučenie
o odvolaní (rozklade). Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu,
podľa ktorého bolo rozhodnuté. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol všetky skutočnosti, ktoré
boli podkladom rozhodnutia, uviedol akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití
právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol. Odôvodnenie žalovaného nadväzuje na výrokovú časť

rozhodnutia a je s ňou v súlade. Obidve rozhodnutia sú dostatočne a riadne odôvodnené a žalovaný
postupoval v súlade s ustanoveniami Správneho poriadku, rozhodnutia a ich odôvodnenia sú nielen
jazykovo, ale aj gramaticky zrozumiteľné. Žalovaný mal za to, že všetky vyjadrenia žalobcu, vrátane
písomných námietok a pripomienok, ako aj pri výkone dohľadu, tak aj v štádiu správneho konania, boli
brané v úvahu. Žalovaný sa s nim náležite zaoberal a vysporiadal sa s nimi. Neakceptovanie vznesených

námietokvpriebehusprávnehokonaniajeriadneodôvodnenévrozhodnutíouloženísankcie.Vznesené
námietky žalobcu zistený skutkový stav nijako nemenili a nevyvrátili jeho zodpovednosť za porušenie
§ 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby správny
súd žalobu zamietol v celom rozsahu.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

17. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd pre toto konanie vecne príslušný podľa § 10 zákona
č. 162/20015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1
SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní,

dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná.

18. Právny zástupca žalobcu na súdnom pojednávaní konanom dňa 03.11.2022 odkázal na podanú
správnu žalobu. Napadnuté rozhodnutie považoval za vadné z dôvodu, že žalobca bol ukrátený na
jeho právach, nakoľko bol odmietnutý jeho návrh na výsluch troch lekárov s poukazom na to, že sa

vychádza len zo zdravotnej dokumentácie. V konaní o pokute sa používa Správny poriadok, ktorý
ukladá zistenie skutkového stavu, o ktorom nie sú žiadne pochybnosti, to znamená mal byť uplatnený
postup v zmysle tohto. Ďalej odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9 Sžsk/13/2017, podľa
ktorého na dokazovanie je potrebné použiť všetky dostupné prostriedky, ktorými je možné zistiť skutkový
stav veci. Vzhľadom na to, že takýto postup nebol žalovaným použitý, boli porušené procesné práva

žalobcu. Ďalej uviedol, že je mu známe, že orgán verejnej správy nemusí vykonať všetky dôkazy, ale
ak je v pozícií, že ide ukladať sankciu, musí presvedčivo odôvodniť, prečo dôkaz odmieta. V danom
prípade bol len strohý odkaz, že sa postupuje podľa zdravotnej dokumentácii, čo nemožno považovať
za riadne odôvodnenie nevykonania navrhnutých dôkazov. Navrhol vykonanie dokazovania výsluchom
ošetrujúcich lekárov M.. B. B., M.. M. I. W. a M.. Q. O.. Dokazovanie by podľa jeho názoru malo

preukázať, že postup žalobcu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti bol správny, nakoľko práve oni
túto zdravotnú starostlivosť poskytovali. Napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím
navrhol zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.19. Poverená zamestnankyňa žalovaného na pojednávaní nesúhlasila s tvrdením, že žalobca bol
ukrátený na svojich procesných právach. Uviedla, že v záujme zachovania zásady účelnosti,
hospodárnosti a iných orgán verejnej správy nemusí vykonať všetky dôkazy. Odkázala na rozsudok

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžo/37/2015 z 19. 10. 2017, podľa ktorého vykonávanie dôkazov
patrí správnemu orgánu, a ak nevyhovie návrhu na vykonanie dôkazov, jeho povinnosťou taký postup
odôvodniť. Správny poriadok neustanovuje koľko dôkazov má byť zabezpečených na to, aby mohol
byť skutkový stav považovaný za dostatočne zistený. Žalovaný si zabezpečil dostatok dôkazov
za týmto účelom, postupoval v zmysle platných právnych predpisov, boli zachované aj zásady na

ukladanie trestov. Podľa jej názoru zdravotná dokumentácia predstavuje jediný objektivizovaný dôkazný
prostriedok v konaní, pričom mohli byť vykonané aj iné dôkazy. Avšak tvrdenia zamestnancov
nemôžu byť dôkaznými prostriedkami, nakoľko o nich nie sú žiadne záznamy. Nesúhlasila s
návrhom na vykonanie dokazovania, nakoľko takéto dokazovanie podľa nej nemohlo preukázať
správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Keďže neboli dôvody na zrušenie napadnutého ani
prvostupňového rozhodnutia, navrhla žalobu zamietnuť.

20. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

21. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

22. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

23. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

24. Podľa § 191 ods. 1 a 4 SSP (1) Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho
predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho
právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e)

zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f)
skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

(4) Ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne
vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku
3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v
ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov
pripojených k prejednávanej veci.

25. Podľa § 43 ods. 1, 2, 3, 5 a 11 zákona č. 581/2004 Z.z. (1) Úrad v rámci výkonu dohľadu nad
zdravotnou starostlivosťou [ § 1 písm. d)] vykonáva
a) dohľad na diaľku nad zdravotnými poisťovňami, platiteľmi poistného, poskytovateľmi zdravotnej
starostlivosti, poistencami a inými osobami, ktorým osobitný predpis 37) ukladá povinnosti,

b) dohľad na mieste nad zdravotnými poisťovňami, platiteľmi poistného a poskytovateľmi zdravotnej
starostlivosti (ďalej len „dohliadaný subjekt“).

(2) Dohľadom na diaľku sa rozumie získavanie a vyhodnocovanie informácií a dokumentov o
dohliadanomsubjekteinakakodohľadomnamieste,napríkladzískavanímavyhodnocovaníminformácií

a dokumentov predložených úradu na základe písomnej žiadosti úradu a vyhodnocovaním informácií a
dokumentov uvedených v hláseniach, výkazoch a iných podkladoch predkladaných úradu na základe
tohto zákona alebo osobitných zákonov; dohľadom na diaľku nie je získavanie a vyhodnocovanie
informácií a dokumentov na diaľku postupom úradu v konaní. Dohľad na diaľku vykonávajú zamestnanciúradu. Zamestnanci úradu môžu dohľad na diaľku vykonať aj v súčinnosti s prizvanými osobami na
základe písomného poverenia úradu. Prizvanými osobami môžu byť zamestnanci iných právnických
osôb alebo iné fyzické osoby s ich súhlasom odborne spôsobilé pre daný špecializačný odbor.

(3) Dohľadom na mieste sa rozumie získavanie informácií a dokumentov spravidla priamo u
dohliadaného subjektu alebo od jeho zamestnancov a vyhodnocovanie takto získaných informácií a
dokumentov.

(5) Podkladom na výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou a na výkon kontroly správneho
poskytovania zdravotnej starostlivosti je zdravotná dokumentácia vedená podľa osobitného zákona.
61aa) Podkladom na výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou a podkladom na výkon
kontroly správneho poskytovania zdravotnej starostlivosti je aj vyhodnocovanie elektronických
zdravotných záznamov v elektronickej zdravotnej knižke osobou oprávnenou na výkon dohľadu v
rozsahu ustanovenom osobitným predpisom;61ab) osoba oprávnená na výkon dohľadu pristupuje

k elektronickým zdravotným záznamom prostredníctvom elektronického preukazu zdravotníckeho
pracovníka.61ac)

(11) Na výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom
konaní. 62)

62) Zákon č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov.

26. Podľa § 45 zákona č. 581/2004 Z.z. (1) Osoba oprávnená na výkon dohľadu je oprávnená
a) vstupovať v sprievode dohliadaného subjektu alebo osoby poverenej dohliadaným subjektom na
pozemky, do budov a iných priestorov vrátane dopravných prostriedkov, v ktorých dohliadaný subjekt

zabezpečuje svoju činnosť; nedotknuteľnosť obydlia nesmie byť výkonom tohto oprávnenia dotknutá,
b) vyžadovať od dohliadaného subjektu a jeho zamestnancov, aby jej v určenej lehote poskytli
1. doklady vrátane ich rovnopisov, iné písomnosti a informácie vrátane informácií na elektronických
nosičoch dát, ktoré sú potrebné na účely dohľadu,
2. vysvetlenia, vyjadrenia, ústne a písomné informácie k predmetu dohľadu a k zisteným nedostatkom,

c) vyžadovať súčinnosť dohliadaného subjektu a jeho zamestnancov; súčinnosť však nemožno
vyžadovať, ak by tým bol ohrozený život alebo zdravie osôb alebo ak by tým bola porušená zákonom
uložená povinnosť zachovávať mlčanlivosť, ak osoby poskytujúce súčinnosť neboli zbavené povinnosti
zachovávať mlčanlivosť podľa zákona,
d) nahliadať do dokumentácie zdravotnej poisťovne ( § 16),

e) nahliadať do účtovných dokladov a iných dokladov platiteľov poistného týkajúcich sa platenia,
odvádzania, ročného zúčtovania a vykazovania poistného,
f) nahliadať do zdravotnej dokumentácie. 63)

(2) Osoba oprávnená na výkon dohľadu je povinná

a) preukázať sa dohliadanému subjektu najneskôr pri začatí dohľadu preukazom totožnosti a písomným
poverením úradu na výkon dohľadu,
b) vydať dohliadanému subjektu potvrdenie o prevzatí dokladov, iných písomností a vecí
premiestňovaných mimo priestorov dohliadaného subjektu a zabezpečiť ich ochranu pred stratou,
zničením, poškodením a zneužitím; ak prevzaté doklady, iné písomnosti a veci už nie sú potrebné na

ďalší výkon dohľadu, úrad je povinný ich bez zbytočného odkladu vrátiť dohliadanému subjektu,
c) vyhotoviť protokol o vykonanom dohľade (ďalej len "protokol"), doručiť dohliadanému subjektu
jedno vyhotovenie tohto protokolu, určiť primeranú lehotu, najmenej tri pracovné dni, dohliadanému
subjektu na predloženie písomných námietok k údajom uvedeným v protokole a preveriť opodstatnenosť
písomných námietok,

d) vyhotoviť zápisnicu z prerokovania písomných námietok k protokolu v deň ich prerokovania s
dohliadaným subjektom.

27. Podľa § 46 ods. 2 zákona č. 581/2004 Z.z. dohliadaný subjekt má právo
a) oboznámiť sa s obsahom žiadosti o vykonanie dohľadu v takom rozsahu a čase, aby nedošlo k

mareniu výkonu dohľadu,
b) počas výkonu dohľadu, najneskôr však v čase oboznámenia sa s protokolom, písomne sa vyjadriť k
zisteniam osoby oprávnenej na výkon dohľadu.28. Podľa § 47 ods. 4 zákona č. 581/2004 Z.z. dohľad je skončený v deň prerokovania písomných
námietok dohliadaného subjektu proti protokolu alebo márnym uplynutím lehoty určenej podľa § 45 ods.
2 písm. c). Ak sa dohliadaný subjekt alebo jeho splnomocnený zástupca nedostaví na prerokovanie

písomných námietok proti protokolu, dohľad je skončený dňom, ktorý bol určený na prerokovanie
písomných námietok proti protokolu.

29. Podľa § 50 ods. 2 zákona č. 581/2004 Z.z. ak úrad pri výkone dohľadu nad poskytovaním
zdravotnej starostlivosti zistí, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, 40) alebo ak úrad

zistí porušenie povinností ustanovených v § 46 ods. 1 podľa závažnosti zistených nedostatkov a ich
následkov môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti
a) pokutu ( § 64 ods. 2) alebo
b) zákaz výkonu zdravotníckeho povolania najviac na jeden rok; ak poskytovateľom zdravotnej
starostlivosti je právnická osoba, zákaz výkonu zdravotníckeho povolania môže uložiť jej odbornému
zástupcovi.

30. Podľa § 64 ods. 2 zákona č. 581/2004 Z.z. úrad môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti
za podmienok ustanovených v § 50 ods. 2 pokutu až do výšky
a) 3 319 eur, ak ide o fyzickú osobu,
b) 9 958 eur, ak ide o právnickú osobu.

31. Podľa § 77 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z. na konanie a rozhodovanie úradu sa vzťahujú všeobecné
predpisy o správnom konaní, 62) ak tento zákon neustanovuje inak.

32. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. zákona č. 576/2004 Z. z. poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú

starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné
výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia
osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy a v súlade so
štandardnými postupmi na výkon prevencie, štandardnými diagnostickými postupmi a štandardnými
terapeutickými postupmi pri zohľadnení individuálneho stavu pacienta.

33. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

34. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

35. Podľa § 34 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Správneho poriadku (1) Na dokazovanie možno použiť všetky

prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

(2) Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka.

(3) Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.

(4) Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.

(5) Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti.

36. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

37. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.38. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný rozklad
žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie

žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie Úradu a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom
rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP). V
preskúmavanýchveciachnebolnaplnenýžiadnyzdôvodovuvedenýchv§134ods.2SSP,kedysprávny
súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby.

39. Keďže Úrad prvostupňovým rozhodnutím bol žalobcovi uložil podľa § 50 ods. 2 písm. a/ a §
64 ods. 2 písm. b/ zákona č. 581/2004 Z. z. pokutu vo výške 3 000,00 € za porušenie ustanovenia
§ 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., jedná sa o žalobu vo veci správneho trestania (§ 194 ods.
1 SSP). Oblasť správneho trestania je sférou, v ktorej sa uplatňuje plná jurisdikcia správneho súdu
preskúmavajúceho administratívne rozhodnutie sankčného charakteru. Aj keď správny súd koná v
tzv. plnej jurisdikcii, jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej

správy zostáva posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinností s
účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či
obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo vydané v
súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.

40. Výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou upravuje § 43 a nasl. zákona č. 581/2004 Z.
z., v ktorých je upravený spôsob ako i postup výkonu uvedeného dohľadu. Výkonom dohľadu nad
poskytovaním zdravotnej starostlivosti sa zisťuje, či táto bola poskytnutá správne. Tým, že ustanovenie
§ 43 ods. 11 zákona č. 581/2004 Z. z. vylúčilo pôsobnosť Správneho poriadku na výkon dohľadu možno

konštatovať, že výkon dohľadu je osobitným druhom konania. Predstavuje teda osobitný proces, ktorý
ustanovuje aj spôsob zisťovania skutkového stavu pri posudzovaní správneho poskytnutia zdravotnej
starostlivosti úradom, ako aj práva a povinnosti úradu a poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.
Posúdenie, či zdravotná starostlivosť bola poskytnutá správne, ako odborná právna otázka patrí do
správnej úvahy Úradu. „Záver správneho orgánu o tom, či bola zdravotná starostlivosť poskytnutá

„lege artis“ je záverom odborným a medicínskym, ku ktorému dospel správny orgán na základe
správnej úvahy. Záver, o nesprávnom poskytnutí zdravotnej starostlivosti („non lege artis“), ktorý zakladá
protiprávnosť konania poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, je súčasne aj záverom právnym a táto
protiprávnosť musí byť bez akýchkoľvek pochýb najmä vzhľadom na charakter posudzovanej otázky
jasne preukázaná“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/105/2019). Ak orgán verejnej správy

v rámci správneho uváženia posudzoval odbornú otázku, správny súd hodnotí skutočnosť, či orgán
verejnej správy v rámci správnej úvahy nepostupoval v rozpore so zásadami logického myslenia.

41. Záverečný Protokol o výkone dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou ako aj Zápisnicu z
prerokovania námietok dohliadaného subjektu je potrebné vnímať len ako výstupy z realizovaného

procesu dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou , teda ako výsledok získavania a vyhodnocovania
informácií a dokumentov o dohliadanom subjekte. Jedná sa o správne akty, ktoré nemajú povahu
rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej a právnickej osoby.
Sú to podkladové správne akty vydané mimo právneho režimu Správneho poriadku, ktoré vznikajú v
procese výkonu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Jeho výsledkom je konštatovanie Úradu, či

dohliadanýposkytovateľzdravotnejstarostlivostipostupovalprizdravotnejstarostlivosti,ktorúpacientovi
poskytol, správne. „Protokol a Zápisnica ako také nepodliehajú súdnemu prieskumu v správnom
súdnictve, pretože tieto akty sami osebe nepredstavujú priamy zásah do práv a právom chránených
záujmov dohliadaného subjektu.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/139/2018). Až v
prípade, ak príslušný orgán verejnej správy zvolí na základe zistení obsiahnutých v Protokole postup

podľa § 50 zákona č. 581/2004 Z.z. a vyvodí z kontrolných zistení pre žalobcu sankčný postih, bude
rozhodnutie o uložení pokuty ako aj postup orgánu verejnej správy tomuto rozhodnutiu predchádzajúci,
preskúmateľný súdom, pretože až týmto rozhodnutím dôjde k zásahu do práv a povinností žalobcu.
Zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej
správy predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu správny súd

teda skúmal aj procesné pochybenia orgánu verejnej správy namietané v žalobe a to, či uvedené
procesné pochybenie orgánu verejnej správy je takou vadou konania pred orgánom verejnej správy,
ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.42. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného mal súd preukázané, že zo strany Úradu a prizvaných
odborných konzultantov nedošlo k posudzovaniu stavu veci formou „ex post“. Títo vychádzali zo
zdravotnej dokumentácie týkajúcej sa pacienta vedenej žalobcom. Samotná skutočnosť, že odborní

konzultanti mali vedomosť o úmrtí pacienta a pravdepodobnej príčine úmrtia (čo vyplývalo už z
podaného podnetu), nemôže mať bez ďalšieho za následok nemožnosť preskúmania postupu žalobcu
pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Nesúhlas žalobcu s odbornými závermi Úradu bez predloženia
relevantných dôkazov spochybňujúcich ich správnosť preto nemôže viesť k záveru o nedostatočnom
zistení skutkového stavu.

43. Pokiaľ Úrad zistí porušenie ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. postupom poskytovateľa
zdravotnej starostlivosti môže podľa závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov v zmysle §
50 ods. 2 zákona č. 581/2004 Z.z. uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti sankciu v podobe
pokuty alebo zákazu výkonu zdravotníckeho povolania najviac na jeden rok. Úrad Upovedomením zo
dňa 22.07.2019 upovedomil žalobcu ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o začatí správneho

konania vo veci uloženia pokuty. Na postup Úradu v tomto konaní sa vzťahuje Správny poriadok a
Úrad bol povinný umožniť žalobcovi realizovať jeho procesné práva ako účastníka správneho konania.
Predmetom správneho konania je rozhodovanie orgánov verejnej správy o právach, právom chránených
záujmoch alebo povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Účastníci konania
majú široký diapazón procesných práv a povinností, pričom uplatnenie práv účastníka konania musí

byť zabezpečené a umožnené zo strany konajúceho orgánu verejnej správy, ktorý má voči účastníkom
konania celý rad povinností zaťažujúcich ho v priebehu konania, až do vydania konečného rozhodnutia.
Nosnými pravidlami, na ktorých je správne konanie vybudované, a na ktorých stojí výklad a uplatňovanie
Správneho poriadku orgánmi verejnej správy sú tzv. základné pravidlá (zásady) konania uvedené
v § 3 Správneho poriadku. Jednou zo základných zásad správneho konania je zásada materiálnej

pravdy, normatívne vyjadrená v § 3 ods. 5 a následne rozvíjaná v § 32, § 33, § 34 a nasl., a v § 46
Správneho poriadku, podľa ktorej rozhodnutie orgánov verejnej správy musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci, na ktoré účely je orgán verejnej správy povinný si obstarať potrebné podklady
(najmä dôkazy). Uvedenej povinnosti orgánov verejnej správy zodpovedá právo aj povinnosť účastníka
konania (žalobcu) v súlade s § 33 ods. 1, 2 a § 34 ods. 3 Správneho poriadku navrhovať dôkazy a ich

doplnenie, klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke, ako aj právo
vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, prípadne navrhnúť ich doplnenie, teda právo a povinnosť účastníka
konania aktívne sa podieľať na vytvorení dostatočne a spoľahlivo zisteného skutkového základu veci
umožňujúceho vydať zákonné rozhodnutie. Na účely dosiahnutia tohto cieľa je orgán verejnej správy
povinný postupovať v úzkej súčinnosti s účastníkom konania a dať mu vždy príležitosť, aby mohol

svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladom rozhodnutia a uplatniť svoje
návrhy (§ 3 ods. 2, § 33 ods. 2 Správneho poriadku). Porušenie základných zásad správneho konania
orgánom verejnej správy predstavuje zásah do práva účastníka konania na spravodlivé konanie v rámci
základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy SR.
44. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Szd/1/2013 „Z citovaných zákonných ustanovení

nesporne vyplýva, že povinnosťou správneho orgánu je zistiť všetky právne rozhodné skutočnosti bez
ohľadu na to, v čí prospech svedčia. Z povinnosti správneho orgánu zistiť úplný stav veci tiež vyplýva,
že správny orgán nie je viazaný návrhmi účastníkov konania na vykonanie dôkazov. Stav veci sa musí
zistiť súčasne presne, čo znamená, že musí čo najviac zodpovedať reálnej skutočnosti. Zistenie úplného
a presného stavu vecí je základným predpokladom zákonnosti a správnosti rozhodnutia správneho

orgánu. Dôkazy, ktoré sú základom správneho rozhodnutia musia mať taký charakter, aby nebolo možné
pochybovať o ich hodnovernosti a objektívnom posúdení skutočného stavu veci. Dôkazom v konaní o
posúdenie správnosti poskytnutia zdravotnej starostlivosti sú predovšetkým odborné nálezy, odborné
posudky, znalecké posudky a stanoviská... aplikácia zásady spoľahlivého zistenia skutočného stavu
správnym orgánom musí byť taká, aby sa súčasne neprimerane nezvyšovali trovy konania, a aby

nedochádzalo k prieťahom v konaní. Práve riadne objasnenie faktov, resp. skutočností súvisiacich s
predmetom konania prispieva veľkou mierou k správnosti rozhodnutia aj po právnej stránke. Zásada
materiálnejpravdypotompodľaslovenskejprávnejúpravynemácharakterabsolútny,t.j.správneorgány
nemajú povinnosť zistiť všetku a absolútnu pravdu, ale stav veci majú zistiť „len“ spoľahlivo, teda tak, aby
bolo možné riadne, včas a spravodlivo rozhodnúť. Zásada materiálnej pravdy podľa slovenskej právnej

úpravy je kompromisom medzi striktným chápaním absolútnej pravdy a ďalšími zásadami, ktoré má
správny orgán v rámci správneho konania dodržiavať (napr. primeranosť konania z hľadiska časového,
primeranosť konania z hľadiska ekonomického a pod.).“45. Rozhodnutie orgánu verejnej správy musí v zmysle § 3 ods. 5 Správneho poriadku vychádzať
zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Úrad, ako orgán verejnej správy bol v zmysle § 32 Správneho
poriadku povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné

podklady pre rozhodnutie. Zistenie skutočného stavu veci a za tým účelom zisťovanie relevantných
podkladov pre vydanie rozhodnutia v správnom konaní patrí k ťažiskovým povinnostiam orgánu verejnej
správy. V zmysle odôvodnenia napadnutého rozhodnutia rozhodujúcim podkladom pre rozhodnutie o
uložení pokuty žalobcovi bolo vykonanie dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Zdravotná
dokumentácia je síce podkladom pre výkon dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ale v

správnom konaní o uložení podklady nie je jediným podkladom (§ 32 ods. 1 Správneho poriadku), nebol
pre to žiadny dôvod na to, aby mala takú váhu, že už nebolo potrebné žiadne ďalšie dokazovanie, a
to najmä v prípade, ak boli niektoré okolnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti sporné. Podkladom
rozhodnutia boli aj návrhy a vyjadrenia žalobcu, ktorý ako účastník konania mal možnosť predložiť
v rámci správneho konania dôkazy na podporu správnosti svojich tvrdení. Vykonávanie dokazovania
síce patrí podľa § 34 Správneho poriadku do výlučnej právomoci orgánu verejnej správy, ktorý tiež

rozhoduje o tom, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nie, no nevykonanie žalobcom navrhovaného dôkazu bol
však Úrad povinný zdôvodniť v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. „Pred vydaním rozhodnutia v
správnom konaní administratívneho trestania podľa zákona č. 581/2004 Z. z. je za účelom dôkladného
zistenia skutočného stavu žiaduce najmä v prípade, pokiaľ odborný záver tvorí jediný podklad pre
vydanie rozhodnutia správneho orgánu bez toho, aby správny orgán pristúpil k zisťovaniu a vykonaniu

iných dôkazov, aby sa úrad dostatočne odborne v zápisnici o prerokovaní námietok k protokolu
vysporiadal s námietkami poskytovateľa zdravotnej starostlivosti tak, aby pri právnom posudzovaní
správnosti záveru správneho orgánu o porušení ust. § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z. z. v správnom
konaní správnym súdom nevznikali pochybnosti o jeho riadnom a úplnom zistení.“ (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/91/2018). V procese hľadania odpovede na otázku, či zdravotná

starostlivosť bola pacientovi v danom prípade poskytnutá postupom lege artis, je veľký dôraz kladený
na objektívnu stránku tohto deliktu, a preto je nutné preverovať celý postup žalobcu, t.j. samotný spôsob
poskytovania zdravotnej starostlivosti. Záver o nesprávnom poskytnutí zdravotnej starostlivosti, ktorý
zakladá protiprávnosť konania poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, je súčasne aj záverom právnym a
táto protiprávnosť musí byť bez akýchkoľvek pochýb najmä vzhľadom na charakter posudzovanej otázky

jasne preukázaná.

46. Neoddeliteľnou súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti je v zmysle § 4 ods. 5 zákona
č. 576/2004 Z.z. vedenie zdravotnej dokumentácie, a preto poskytovateľ zdravotnej starostlivosti
ju musí viesť tak, aby v prípade skúmania či poskytol zdravotnú starostlivosť správne, obsahovala

príslušný súbor údajov o zdravotnom stave osoby, o zdravotnej starostlivosti a o službách súvisiacich
s poskytovaním zdravotnej starostlivosti príslušnej osobe. Zdravotná dokumentácia slúži podľa §
43 ods. 5 veta prvá zákona č. 581/2004 Z.z. ako podklad na výkon dohľadu nad zdravotnou
starostlivosťou a na výkon kontroly správneho poskytovania zdravotnej starostlivosti. Riadne vedenie
zdravotnej dokumentácie umožňuje kontrolu zdravotnej starostlivosti a chráni poskytovateľa zdravotnej

starostlivosti pred tvrdením, že určité úkony urobené neboli. Absencia akéhokoľvek záznamu v
zdravotnej dokumentácii priamo súvisí so správnym poskytovaním zdravotnej starostlivosti pacientovi
na zabezpečenie včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia pacienta. „Pri úvahe o závere, či
žalobca ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti poskytol zdravotnú starostlivosť správne a v súlade
s § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. nemôže účinne argumentovať, že zdravotná starostlivosť bola

poskytnutá správne, keď z vedenia zdravotnej dokumentácie tieto skutočnosti nevyplývajú a ani z
obsahu zdravotnej dokumentácie sa nedá takýto záver zistiť a vyvodiť.“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 2Szd/1/2011). V danom prípade však žalobca opakovane poukazoval na zápis sestry o
vyšetrení pacienta lekárom - chirurgom v čase o 19:36 hod. Ošetrovateľská dokumentácia je v zmysle
§ 2 ods. 15 písm. b) zákona č. 576/2004 Z.z. súčasťou zdravotnej dokumentácie, pričom jej správnosť

žalobca navrhoval preukázať vykonaním dôkazu - výsluchom jeho zdravotníckych pracovníkov, ktorí
poskytovali pacientovi lekársku starostlivosť.

47. V prvostupňovom rozhodnutí bolo nevykonanie tohto ich výsluchu odôvodnené tým, že zdrojom
informácii pri výkone dohľadu je zdravotná dokumentácia a Úrad nevykonáva výsluch, vypočúvanie

osôb, neposudzuje pravdivosť svedeckých výpovedí, a preto nemá kompetenciu na prešetrenie
názorov a stanovísk, ktoré sa prostriedkami kontroly uvedenými v zákone č. 581/2004 nedajú
verifikovať. V napadnutom rozhodnutí zase žalovaný tento návrh neakceptoval z dôvodu, že títo boli
priamo zainteresovaní na poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi a nakoľko ide o vlastnýchzamestnancov účastníka konania možno dôvodne predpokladať, že vo svojich vyjadreniach sa z
pochopiteľných dôvodov nebudú odkláňať od vyjadrení svojho zamestnávateľa. Takéto odôvodnenie
nevykonania dokazovania možno považovať za odmietnutie návrhu na vykonanie dokazovania, ktoré

nebolo náležite odôvodnené. Nakoľko odvolacie správne konanie (konanie o rozklade) tvorí jeden celok
s konaním na prvom stupni, účastníci konania môžu až do vydania rozhodnutia o odvolaní (tu rozklade)
uvádzať nové skutočnosti a navrhovať dôkazy. Týmito navrhovanými skutočnosťami a dôkazmi je orgán
verejnejsprávyrozhodujúcioodvolaní(rozklade)povinnýsazaoberať,pokiaľmôžuprispieťkobjasneniu
skutkového stavu veci a môžu mať vplyv na správnosť rozhodnutia. Ak orgán verejnej správy tieto

skutočnosti alebo dôkazy vyhodnotí ako nedôvodné, je povinný sa touto ich nedôvodnosťou riadne
zaoberať a vysporiadať sa v odôvodení svojho rozhodnutia.

48. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že postupom prvostupňového orgánu verejnej správy
síce formálne bolo správne konanie o správnom delikte začaté a tým bolo umožnené žalobcovi uplatniť
jeho procesné práva, avšak je dôvodné orgánom verejnej správy na základe námietok žalobcu vytknúť,

že po využití práva žalobcu navrhnúť dôkazy, bol návrh žalobcu na doplnenie dokazovania bez
náležitého odôvodnenia zamietnutý. Žalovaný v rámci odôvodnenia zamietnutia návrhu žalobcu na
doplnenie dokazovania podľa názoru správneho súdu neprípustným spôsobom vopred „prejudikoval“
výsledok navrhnutého dokazovania (čo by vykonaním navrhovaných výsluchov zistil a ako by svedkovia
vypovedali). Váhu svedeckých výpovedí možno vyhodnocovať až po ich vykonaní, pričom sa posudzuje

ich závažnosť, hodnovernosť a zákonnosť. Len výnimočne možno odmietnuť vykonanie navrhnutých
dôkazov, a to vtedy, ak z objektívnych okolností možno vyvodiť záver, že nie je splnená niektorá z
uvedených podmienok. V danom prípade žalovaný argumentoval, že návrhu na doplnenie dokazovania
nevyhovel z dôvodu, že kládol dôraz na zásadu hospodárnosti a efektívnosti konania. V tejto súvislosti
správny súd poukazuje na to, že uvedené zásady nemôžu byť uplatňované na úkor požiadavky, aby

rozhodnutie orgánu verejnej správy vychádzalo z náležite zisteného skutkového stavu veci. Uplatnenie
týchto zásad teda nemôže ísť na úkor ostatných zásad správneho konania, najmä na úkor zásady
zákonnosti a zásady materiálnej pravdy, ktoré majú prednosť. Vzhľadom na to, že tvrdenia, na ktorých
žalobca založil svoju procesnú obranu (išlo o námietky k rozhodným skutočnostiam pre posúdenie, či
zdravotná starostlivosť bola pacientovi v danom prípade poskytnutá postupom lege artis) boli v rozpore

so skutkovými závermi ustálenými prvostupňovým orgánom verejnej správy na základe podkladov
získaných v štádiu výkonu dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou ako aj v štádiu po začatí správneho
konania o správnom delikte, tento rozpor bolo potrebné odstrániť spôsobom zachovávajúcim procesné
práva žalobcu, t.zn. vykonaním navrhovaných dôkazov resp. odmietnutím ich vykonania s primeraným
a zrozumiteľným odôvodnením, čo prvostupňový orgán verejnej správy zjavne neurobil a žalovaný

neodstránil. Pokiaľ žalobca v konaní o správnom delikte nemohol uplatňovať svoje práva a právom
chránené záujmy a namietať tak skutkové závery získané vykonaním dohľadu, nejde o nič iné ako
o znemožnenie uplatnenia práva účinne sa brániť, ktoré možno považovať za podstatné porušenie
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia vo veci samej.

49. Záver, či sa žalobca dopustil porušenia svojich povinností musí byť preukázaný jednoznačne
bez akýchkoľvek pochybností. Správny súd dospel k záveru, že skutkové zistenia správnosť záveru
orgánov verejnej správy o nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti žalobcom jednoznačne
nepotvrdzujú, keď z odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového orgánu verejnej správy a žalovaného

vyplýva, že svoj právny záver o porušení právnej povinnosti žalobcom pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti podložili len skutkovými zisteniami z vlastného dohľadu a bez náležitého odôvodnenia
nevykonania žalobcom navrhovaného doplnenia dokazovania, ktoré mohlo objektivizovať ich zistenia.
Vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci vyplývajúcich z administratívneho spisu správny súd
preto dospel k záveru, že nakoľko sa žalovaný skutočnosťami namietanými žalobcom v priebehu

rozkladového konania nedostatočne zaoberal a nedal na ne náležitú odpoveď, rozhodnutie žalovaného
trpí vadou nedostatočného zistenia skutkového stavu, majúcou za následok jeho nezákonnosť. Keďže v
správnom konaní neboli odstránené podstatné rozpory v zistení skutkového stavu, aj záver o deliktuálnej
zodpovednosti žalobcu správny súd považuje za predčasný.

50. Pokiaľ ide návrh žalobcu na vykonanie dokazovanie výsluchom ošetrujúcich lekárov, správny
súd poukazuje na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo 282/2015 „V správnom
súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné
na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva.Je to tak preto, že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov
pri zisťovaní skutkového stavu dopĺňaním rozsiahleho dokazovania, ale preskúmať zákonnosť ich
rozhodnutí, teda to, či správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených správnou žalobou

rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy, t.j. preskúmať aj postup, ktorý
predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí s prihliadnutím na záväznosť zisteného skutkového stavu, ktorý
tu bol v čase ich vydania.“ Správny súd nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba
právne otázky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, zmyslom správneho súdnictva nie je
vykonávať rozsiahle dokazovanie a vyvodzovať z neho skutkové závery. Limitom súdneho prieskumu je

v správnom súdnictve zákonnosť, teda súlad napadnutého rozhodnutia s platným právnym poriadkom.
Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy je
posudzovať, či rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj
procesnoprávnymi predpismi. Nebol preto ani dôvod vykonať v danom prípade dokazovanie správnym
súdom, pretože správny súd preskúmava, či procesný postup žalovaného bol v súlade so zákonom.
Navrhované doplnenie skutkového stavu správnym súdom správny súd posúdil ako nadbytočné,

pretože by tým správny súd nahrádzal činnosť orgánu verejnej správy, čo nie je úloha správneho
súdnictva. Z uvedených dôvodov správny súd vykonanie navrhovaného dokazovania nepovažoval za
nevyhnutné na rozhodnutie vo veci.

51. Na základe vyššie uvedeného správny súd napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým

rozhodnutím podľa § 191 ods. 1 písm. e/ a g/ SSP zrušil, pretože zistenie skutkového stavu orgánom
verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a došlo k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia vo veci samej.

52. V ďalšom konaní bude preto potrebné aby prvostupňový orgán verejnej správy v správnom konaní o
správnomdeliktežalobcuvsúladesprávnymnázoromsprávnehosúduúplneaspoľahlivozistilskutočný
stav veci (buď vykoná žalobcom navrhovaný dôkaz - výsluchy navrhnutých svedkov alebo v prípade, ak
takýto dôkaz nevykoná, v novom rozhodnutí uvedie relevantné skutočnosti odôvodňujúce odmietnutie
vykonania navrhovaného dôkazu) a vo veci opätovne rozhodne, pričom je viazaný právnym názorom

vysloveným správnym súdom (§ 191 ods. 6 SSP). Rozhodnutie pritom odôvodní tak, aby obsahovalo
všetky náležitosti v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku, t.j. v odôvodnení rozhodnutia uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

53. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

54. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná
žalobcovivočižalovanémuprávonaúplnúalebočiastočnúnáhradudôvodnevynaloženýchtrovkonania,
ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu
správny súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich
náhradu. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

55. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo

podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná
kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom
ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia.

Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský

súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, žea) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí

byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Poznámka: Tento rozsudok nepodpísala členka senátu JUDr. Alena Antalová z dôvodu jej
ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase podpisovania rozsudku.