Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, November 29, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22CoP/7/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8620202093
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8620202093.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov

senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci navrhovateľa: J.. V. K., N..
XX.X.XXXX,C.A.K.XX,XXXXXX.,zastúpeného:AdvokátskakanceláriaTomášPetko,s.r.o.,sosídlom
Drotárska cesta 7, 811 02 Bratislava, IČO: 50 218 107, proti odporkyni: K. K., T.. F., N.. XX.X.XXXX,
C. A. K. XX, XXX XX X., zastúpenej JUDr. JCLic. Tomášom Majerčákom, PhD, s.r.o., so sídlom Južná
trieda 28, 040 01 Košice - mestská časť Juh, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov
na čas po rozvode k mal. deťom V. K.Í., N.. XX.XX.XXXX a V. K., N.. XX.X.XXXX, Y. A. K. XX, XXX XX
X., zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny A., W. B., o odvolaní

navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 3P/6/2020-336 zo dňa 27.01.2022, takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok vo výroku IV. tak, že otec maloletých detí J.. V. K. je povinný prispievať na výživu
maloletého V. K. sumou vo výške 350 eur mesačne a na výživu maloletého V. K. sumou vo výške 300 eur
mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky maloletých detí počnúc dňom právoplatnosti
rozsudku o rozvode manželstva opakovane do budúcna.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Svidník (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozhodol
takto

„I. Manželstvo účastníkov J.. V. K., T.. K., N..XX.XX.XXXX a K. K., T.. F., N..XX.XX.XXXX uzavreté dňa
XX.XX.XXXX v V., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu V. vo zväzku X, ročník XXXX, na
strane XXX, pod por. č.XX rozvádza.

II. Na čas po rozvode zveruje maloleté deti V. K., N..XX.XX.XXXX a maloletého V. K., N..XX.XX.XXXX
do osobnej starostlivosti matky K. K., T.. F., N..XX.XX.XXXX.

III. Zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok v bežných veciach sú oprávnení obaja rodičia
maloletých detí.

IV. Otec maloletých detí J.. V. K., N..XX.XX.XXXX je povinný prispievať na výživu maloletého V. K.,

N..XX.XX.XXXX výživným vo výške 400,- eur mesačne a na maloletého V. K., N..XX.XX.XXXX výživným
vo výške 350,- eur mesačne od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva vždy do 15.dňa v mesiaci
vopred k rukám matky maloletých detí pod následkami výkonu rozhodnutia.
V. Styk otca s maloletými deťmi sa neupravuje.VI. Trovy konania účastníkom nepriznáva.“

2. Citoval ustanovenie § 18, § 19 ods. 1, § 22, § 23 ods. 1 až 3, § 24 ods. 1 a 4, § 62 ods. 1 až 4 a 6 a

§ 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení zákonov (ďalej aj ako „ZoR“).

3. V odôvodnení uviedol, že po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že vzťahy medzi účastníkmi sú
tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo je len formálnym zväzkom, ktorý si neplní žiadnu
zo svojich spoločenských funkcií. Účastníci konania žijú odlúčene, pričom otec maloletých detí J.. V. K.

(ďalej v texte aj ako „navrhovateľ“) pracuje a býva v prenajatom byte v Ž. spolu so svojou priateľkou.
Matka maloletých detí K. K. (ďalej v texte aj ako „odporkyňa“) žije aj s maloletými deťmi v rodinnom
domevK..Keďžesúsplnenézákonnépodmienkyprerozvodmanželstva,prvoinštančnýsúdmanželstvo
účastníkov rozviedol. Dodal, že navrhovateľ trval na uvedenom návrhu na rozvod manželstva aj počas
konania a odporkyňa sa k tomuto návrhu na rozvod pripojila. V časti úpravy práv a povinností rodičov
k maloletým deťom súd prvej inštancie rozhodol tak, že zveril maloleté deti V. K. a V. K. do osobnej

starostlivosti matky, pričom rodičia maloletých detí s týmto návrhom súhlasili, vedeli sa dohodnúť aj
ohľadne ďalších skutočností s tým, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok v bežných
veciach sú oprávnení obaja rodičia.

4. Vo vzťahu k určeniu výšky výživného k maloletým deťom V. a V. zo strany otca súd prvej inštancie

vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých detí ako aj z možností a majetkových pomerov otca,
pričom za odôvodnené výdavky nepovažoval len hmotné potreby ako jedlo, ošatenie. Výživné slúži
aj na uspokojovanie ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa. Zistil, že
navrhovateľ za mesiace január až december 2020 mal priemerný čistý mesačný príjem vo výške
3.448,73 eura a priemernú čistú mesačnú mzdu za mesiace január až december 2020 mal vo výške

2.350,10 eura. Navrhovateľ za mesiace január až apríl 2021 mal priemerný čistý mesačný príjem vo
výške 3.676,30 eura a priemernú čistú mesačnú mzdu za mesiace január až apríl 2021 mal vo výške
2.488,30 eura. Ďalej zistil, že navrhovateľ žije v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou, ktorá má
taktiež príjem ako uviedla vo svojom čestnom prehlásení vo výške 455 eur mesačne. Vo vzťahu k
odporkyni zistil, že za mesiace február až december 2020 mala priemerný čistý mesačný príjem vo

výške 884,15 eura, za mesiace február až december 2020 mala priemernú čistú mzdu vo výške 787,70
eura. Za rok 2021 za obdobie od januára do apríla 2021 mala priemerný čistý mesačný príjem vo
výške 892,20 eura a za mesiace január až apríl 2021 mala priemernú čistú mzdu vo výške 785,60
eura. Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie preukázané, že navrhovateľ má nadštandardný
príjem, pričom mimo uvedených dvoch synov nemá ďalšie vyživovacie povinnosti. Vzhľadom na pomery

otca a potreby maloletých detí s tým, že má byť zachovaný vysoký životný štandard maloletých detí po
rozvodetaký,akýbolpredrozvodom,zaviazalotcaprispievaťnavýživumaloletéhoV.výživnýmvovýške
400 eur mesačne a na maloletého V. výživným vo výške 350 eur mesačne. Dodal, že zamietol návrh
navrhovateľa na vykonanie ďalších dôkazov, ktoré navrhoval a to doplnenie dokazovania predložením
pracovnej zmluvy a ostatnej pracovnej agendy, tiež aby predložila odporkyňa doklady o výdavkoch,

výpisy z účtu, z ktorých bude zrejmé, aké platby realizovala odporkyňa a v prípade, že odporkyňa bude
trvať na tom, že zdokladované nákupy realizovali jej rodičia, navrhovateľ navrhol vykonať dokazovanie
výsluchom oboch rodičov odporkyne a to z dôvodu, že vo veci boli vykonané dostatočné dôkazy. Ďalšie
dokazovanie by podľa súdu prvej inštancie nebolo ani účelné ani hospodárne.

5. O trovách konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporoveho poriadku
(ďalej len ,,CMP“).

6. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výroku IV. o určení vyživovacej povinnosti podal v zákonnej
lehote odvolanie navrhovateľ. V prvom rade namietal, že paušalizovaná náhrada výdavkov spojených s

používaním motorového vozidla nemôže tvoriť príjem zohľadňovaný pre potreby vyčíslenia výživného,
nakoľko táto náhrada môže byť zamestnávateľom navrhovateľa kedykoľvek nahradená poskytnutím
služobného vozidla, tankovacej karty a všetky náklady spojené s prevádzkou služobného vozidla bude
hradiť priamo zamestnávateľ. Čistý príjem navrhovateľa (čistá mzda) je v priemere približne vo výške
2.500 eur mesačne. Z odôvodnenia rozsudku však nie je zrejmé, akú výšku „príjmu“ súd považoval za

východiskovú pri určení výšky výživného. Namietal, že zo strany súdu prvej inštancie nebol náležite
zistený skutkový stav ohľadne výdavkov navrhovateľa a odporkyne. V danom prípade súd nevykonal
náležité dokazovanie ohľadne druhu nákladov na maloletých a ich výšky, výhradne odcitoval odporkyňou
prezentované tvrdenia a dôkazy, ktoré sú obmedzené len na exponované mesiace (júl až september),z ktorých dôkazov nemožno ustáliť, aké sú pravidelne sa opakujúce náklady maloletých a aká je ich
priemerná výška za obdobie napr. 1 roka, čo možno považovať za dostatočné obdobie, ktoré obsiahne
aj „bežné“ mesiace v roku, nie len prázdniny a finančne náročné obdobie 1. školského mesiaca.

Ďalšie dôkazy súd prvej inštancie odmietol vykonať. Samotné odporkyňou deklarované náklady na
maloletých (V. - 7/348 eur, 8/402 eur a 9/413 eur, priemer 388 eur a V. - 7/333 eur, 8/382 eur a
9/198 eur, priemer 304 eur) v priemere nedosahujú výšku súdom určeného výživného, najmä sa však
súd nijako nevysporiadal s tým, prečo by mal otec znášať 100 % nákladov na maloletých a matka
0%. Uviedol, že v konaní predchádzajúcom vyhláseniu rozsudku navrhovateľ prostriedkami procesnej

obrany a procesného útoku bez akýchkoľvek pochybností preukázal, že ku dňu vyhlásenia rozsudku
navrhovateľ (i) zabezpečuje bývanie odporkyne a maloletých detí úhradou platieb za hypotéku, (ii)
finančne zabezpečuje iné potreby odporkyne a maloletých detí ako internet, telefón a pod. V rozsudku
neuviedol, akú výšku výdavkov odporkyne považuje za ustálenú a oprávnenú. Namietal, že súd v
konaní nezisťoval, z akého dôvodu odporkyňa predložila doklady za iné obdobie, než za aké tieto
súd od nej žiadal. Neobstojí argumentácia súdu o nehospodárnosti a neúčelnosti ním navrhnutého

dokazovania. Po predmetnom návrhu navrhovateľa na vykonanie vyššie uvedeného dokazovania
nasledovalo pojednávanie, na ktorom bola prítomná odporkyňa. Na tomto pojednávaní bolo možné
odporkyňu vypočuť a rovnako bolo možné jej uložiť povinnosť na pojednávaní predložiť vyžiadané výpisy
z účtov a pracovnoprávnu dokumentáciu. Takýmto dokazovaním bolo možné relatívne presne ustáliť
výšku (skutočných) oprávnených mesačných výdavkov odporkyne. Namiesto toho sa súd obmedzil na

stotožnenie s tvrdeniami odporkyne, ktorá (i) preukázateľne a úmyselne zavádzala súd napr. o úhrade
hypotéky jej osobou, (ii) preukázateľne tvrdila, že jej zámerom je, aby navrhovateľ „vo výživnom hradil
hypotéku“ a (iii) predložila doklady o 47 nákupoch za 44 dní v mesiacoch, ktoré ani neboli predmetom
skúmania v tomto konaní a ktoré vykonala spravila v potravinách, kde pracuje matka odporkyne. Súd
žiadnym spôsobom v odôvodnení rozsudku nevysvetlil, z akého dôvodu prikázal navrhovateľovi plniť

vyživovaciu povinnosť v rozsahu všetkých nákladov na maloleté deti a de facto odporkyňu oslobodil
od plnenia jej vyživovacej povinnosti, okrem osobnej starostlivosti. Navrhovateľ si v plnom rozsahu
plnil vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom tým, že (i) zabezpečoval pre maloleté deti bývanie, (ii)
nespochybniteľne hradil rôzne výdavky na maloleté deti, čo preukázal (nie vyfabrikovanými) dokladmi,
(iii) umožnil odporkyni bez obmedzenia používať debetnú kartu patriacu k účtu navrhovateľa, na ktorý

mu zamestnávateľ poukazuje mzdu. Tvrdil, že životný štandard maloletých detí nie je po rozvode
zachovaný nikdy. Podľa ustálenej právnej praxe a doktríny má maloleté dieťa po rozvode zdieľať
životný štandard oboch rodičov. To znamená, že životný štandard maloletých detí sa má nachádzať
„uprostred“životnéhoštandardurodičov.Navrhovateľmalďalejzato,ževprípade,žesirodičmaloletého
dieťaťa preukázateľne plní svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť, súd výživné neurčí. Súd prvej inštancie

nemal v tomto prípade určiť výživné. Právne je irelevantná akákoľvek obava odporkyne, či aj po
skončení súdneho konania bude navrhovateľ naďalej hradiť predmetné výdavky. Pre rozhodnutie súdu
je relevantný výlučne stav, ktorý je tu v čase vyhlásenia rozsudku. Ak v čase vyhlásenia rozsudku
navrhovateľ hradí takmer všetky výdavky na maloleté deti, súd na túto skutočnosť pri určení výživného
prihliadne. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok vo výroku IV. tak, že otec maloletých

detíjepovinnýprispievaťnavýživumaloletéhoV.výživnýmvovýške225eurmesačneanamaloletéhoV.
výživným vo výške 175 eur mesačne od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva vždy do 15.dňa v
mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí pod následkami výkonu rozhodnutia, resp. aby rozsudok
vo výroku č. IV. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrila odporkyňa. Poukázala na to, že podstata navrhovateľovej
argumentácie spočíva v tvrdení, že nakoľko počas manželstva platil výdavky na fungovanie rodiny zo
svojho účtu, inak tomu nebude ani po rozvode a preto nie je potrebné priznať odporkyni výživné na
maloletých chlapcov (ak priznať, tak len nízke), ktorí ostávajú v osobnej starostlivosti matky. Navrhovateľ
pritejtoargumentáciivšakúplneignorujeinštitútbezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov.Prostriedky,

z ktorých navrhovateľ uhrádzal potreby pre rodinu neboli výlučne jeho, patrili predsa do BSM oboch
manželov. Na margo toho uviedla, že na predmetný účet boli pripísané aj prostriedky pochádzajúce zo
strany odporkyne napr. odstupné z bývalej práce. Z dôvodu rozvodu manželstva a z dôvodu osobnej
starostlivosti matky o deti súd priznal výživné. Matka nemôže byť po rozvode odkázaná na dobrú
vôľu navrhovateľa finančne prispievať na starostlivosť o deti. Otec po rozvode už nebude povinný

platiť výdavky na fungovanie rodiny zo svojho účtu a matka sa nemôže spoliehať na jeho dobrú vôľu,
nemôže byť na neho odkázaná a závislá od neho. Rozsudkom priznané výživné vo výške 750 eur
považuje za kompromis a ústupok zo strany odporkyne, ako to odznelo aj na poslednom pojednávaní
dňa 27.01.2022, s prihliadnutím na majetkové pomery rodičov a najmä s prihliadnutím na vysoký životnýštandard detí počas manželstva. V konaní bolo nepochybne preukázané, že deti mali do rozvodu
manželov vysokú životnú úroveň, ktorá má ostať zachovaná aj po rozvode. Podľa navrhovateľa však
ide o sofizmus a životná úroveň detí nemôže byť po rozvode zachovaná nikdy. S uvedeným sa nemôže

stotožniť,dieťaťamápredsaprávožiťtakúmateriálnukvalituživotaakojehorodič.Detimajúprávoísťna
dovolenku a výlety nie len s otcom, ale aj s mamou. Navrhovateľ nepochopiteľne spochybňuje výdavky
odporkyne na maloleté deti. Ako už bolo v tomto konaní spomenuté, odporkyňa je pri starostlivosti o
deti odkázaná na pomoc svojich rodičov. Preto nákupy okrem odporkyne často robia aj jej rodičia, ktorí
tak môžu robiť aj v jej pracovnom čase. Odporkyňa im ale nákup preplatí. Je objektívnou skutočnosťou,

že každý kupuje deťom stravu a oblečenie podľa svojich finančných schopností a možností. Aj matka
si bude môcť dovoliť kúpiť deťom viac, čo sa týka stravy, oblečenia, ale aj bude môcť zaplatiť deťom
krúžky, ich záujmy, ich záľuby, ak zo strany otca bude vyššie výživné. Pri platových pomeroch otca je
to možné. Podľa jej názoru, súd mohol priznať ešte vyššie výživné, minimálne na obe deti vo výške
1.080 eur, čo je 30% z platu otca, tak ako je to v ČR. Ako absurdný, nezmyselný, ba skôr za šikanózny
považuje návrh na výsluch odporkyne, či študovať jej pracovnú zmluvu, nakoľko vykonanie takéhoto

dôkazu by bolo absolútne nezmyselné, a neslúži na preukázanie výdavkov na deti do budúcnosti, ale
skôr ako pomsta. Zdôraznila, že v konaní sa nerozhoduje o výživnom do rozvodu, kde je potrebné
preukázať aké výdavky, kto platil, ale rozhoduje sa o výživnom do budúcnosti od rozvodu. Považuje
až za neuveriteľné, že navrhovateľ v priebehu konania spochybňoval výdavky na stravu pre deti vo
výške 257,56 eura za august a 147,54 eura za september. Pre porovnanie navrhovateľ minie na svoju

stravu mesačne 369,29 eura, ako to uvádza v podaní zo dňa 20.07.2021. Nehovoriac o drogérii a iných
výdavkoch. Nesúhlasila s obavu navrhovateľa, že rozsudkom priznané výživné vo výške 750 eur na
obe deti je pre neho tak vysoké, že kvôli nedostatku financií takto súd obmedzil styk navrhovateľa s
deťmi. Navrhovateľovi hradí ubytovanie zamestnávateľ, v ktorom bezodplatne býva aj jeho priateľka,
teda náklady na bývanie nemajú. Navrhovateľov príjem predstavuje 3.500 eur mesačne v čistom a aj

pri odrátaní sumy 900 eur ako paušalizovanej náhrady na PHM navrhovateľovi nepochybne ostáva
2.600 eur. Po úhrade výživného vo výške 750 eura má navrhovateľ stále k dispozícií 1.850 eur na
úhradu ďalších výdavkov. Preto obava, že rozsudkom priznané výživné vo výške 750 eur môže obmedziť
navrhovateľov styk s deťmi, nie je na mieste a pôsobí skôr komicky, až nemiestne. Aj po zaplatení
výživného podľa rozsudku ostane navrhovateľovi dosť prostriedkov na stretávanie sa s deťmi, na vysoký

životnýštandard,navýletyadovolenky.Vtejtosúvislostitiežpoukázalanapriorituvyživovacejpovinnosti
pred ostatnými výdavkami navrhovateľa. Navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti ako vecne správny, alternatívne zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie v nápadnom výroku IV. tak,
že zaviaže navrhovateľa na výživné obom deťom vo výške 450 eur.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným
subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa
(§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP),
preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§

66 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel
k záveru o čiastočnej dôvodnosti odvolania

9. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol rozvod a úprava výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletým deťom V. K., N.. XX.XX.XXXX a V. K., N.. XX.XX.XXXX na čas po rozvode.

Otec podal návrh na rozvod a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode s
tým, že žiadal zveriť maloleté deti na čas po rozvode manželstva rodičov do osobnej starostlivosti
matky, umožniť navrhovateľovi stretávať sa s maloletými deťmi bez obmedzenia, umožniť obom rodičom
zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok a zaviazať navrhovateľa povinnosťou prispievať na
výživu maloletého syna V. sumou 200 eur mesačne a na výživu maloletého syna V. sumou 150 eur

mesačne. Súd prvej inštancie tomuto návrhu vyhovel, ale s tým, že upravil vyživovaciu povinnosť
navrhovateľa ako otca tak, že je povinný prispievať na výživu maloletého syna V. sumou 400 eur
mesačne a na výživu maloletého syna V. sumou 350 eur mesačne.

10. V zmysle odvolacích námietok navrhovateľa tak bolo predmetom prieskumu odvolacieho súdu

posúdenie správnosti skutkových a právnych záverov prvoinštančného súdu, ktoré ho viedli k úprave
výživného na maloleté deti vo výroku IV., keď prihliadol najmä na nadštandardný príjem navrhovateľa a
potrebu zachovania vysokého životného štandardu maloletých detí na čas po rozvode.11. Podľa § 62 ods. 1 a 2 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej

úrovni rodičov.

12. Podľa § 62 ods. 4 a 5 ZoR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,

možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

13. Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnostia majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimeranémajetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

14. Základnou zásadou pre stanovenie výšky výživného u povinného je miera jeho schopností, možností
a majetkových pomerov. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než

životná úroveň druhého rodiča, možno zaviazať povinného rodiča i na plnenie všetkých preukázateľných
oprávnených potrieb dieťaťa, pričom sa vychádza z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu
povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovania bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti
každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosiahne v čase vyhlásenia rozhodnutia.

15. Výživné má zabezpečiť také materiálne podmienky pre telesný a duševný vývoj dieťaťa, v akých by
sa dieťa nachádzalo, keby žilo v harmonickej spoločnej domácnosti svojich rodičov. Výživné pre mal.
dieťa má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov, a o toto právo nemôže byť ukracované.

16. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane oprávneného, jednak na

strane povinného. Určuje sa individuálne v každom jednotlivom prípade. Okrem faktorov na strane
oprávneného a povinného závisí výživné od miery vyživovacej povinnosti, o ktorej sa koná (danej
konkrétnym hmotnoprávnym ustanovením: „zásadne, rovnaká životná úroveň medzi manželmi“ „právo
dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojho rodiča“ alebo „nárok rodiča na primeranú výživu voči
deťom“).

17. Na strane povinného sa prihliada na:
a) okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné konkrétnemu oprávnenému a výšku a spôsob už
poskytovaných plnení (starostlivosť o osobu oprávneného alebo jeho domácnosť, vecné plnenia);
b) jeho schopnosti, to znamená faktické príjmy, ktoré dosahuje v čase súdneho konania. Pri určovaní

vyživovacej povinnosti rodiča voči dieťaťu (plnoletému aj maloletému) je možné využiť ustanovenie § 63
ods. 1, 2 pre čo možno najobjektívnejšie zistenie príjmov povinného.
c)jehomožnosti,čižepotenciálnepríjmy-nielento,čopovinnýskutočnezarobí,aleajto,čojeobjektívne
možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti,
zručnosti, pracovné skúsenosti, situáciu na trhu práce a pod.;

d) majetkové pomery, ktoré treba posudzovať komplexne. Zahŕňajú jednak majetok povinného ako
objektívnu kategóriu (vlastníctvo k veciam, pohľadávky, záväzky, cenné papiere, podiely v obchodných
spoločnostiach a pod.), jednak jeho životný štandard, ktorým sa navonok prezentuje (autá, dovolenky,
životné náklady). Pokiaľ ide o majetok povinného, potom sa prihliada zväčša len na výnosy, ktoré tento
majetok povinnému prináša, resp. by mohol prinášať (napríklad povinný bezodplatne prenecháva do

užívania tretej osobe nehnuteľnosť, pričom obvyklé nájomné by predstavovalo vyššiu čiastku) počet,
druh, výšku a dôvodnosť iných vyživovacích povinností každého povinného, okruh osôb, ktoré sú tiež
povinné týchto oprávnených vyživovať, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery;
e) počet, druh, výšku a dôvodnosť iných vyživovacích povinností povinného, okruh osôb, ktoré sú tiež
povinné týchto oprávnených vyživovať, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery;

18. Na strane oprávneného súd skúma:
a) jeho skutočné, odôvodnené potreby (spotrebný charakter výživného) s ohľadom na zákonnú mieru
podľa druhu vyživovacej povinnosti (primeranosť, rovnaká životná úroveň, nevyhnutnosť). Oprávnenépotreby pritom v nijakom prípade nezahŕňajú len stravovanie, ale sú dané širšie - potrebami bytovými,
odevnými, zdravotnými, kultúrnymi. Závisia najmä od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám,
schopnosti starať sa o seba a pod.

b) jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery, teda či existuje stav odkázanosti na výživu.
c) existencia a počet iných osôb povinných mu výživou, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery,
počet nimi vyživovaných osôb, výšku výživného (iné deti povinného rodiča), vyživovaciu povinnosť iných
povinných voči týmto osobám (manžel povinného) a pod.

19. Navrhovateľ v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku výslovne
neozrejmil, akú výšku jeho príjmu považoval za východiskovú pri určení výšky výživného na maloleté
deti. Je toho názoru, že paušalizovaná náhrada výdavkov spojených s používaním súkromného
motorového vozidla na pracovné účely vo výške 900 eur nemôže byť zohľadňovaná pre potreby
vyčíslenia výživného. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že pri zodpovedaní otázky
možností, schopností a majetkových pomerov navrhovateľa súd prvej inštancie pri stanovení výšky

výživného poukázal na to, že navrhovateľ v priebehu konania predložil doklady o svojich príjmoch
v podobe mzdových listov za roky 2020 a 2021, z ktorých za rok 2020 vyplýva priemerný čistý
mesačný príjem vo výške 3.448,73 eura a priemerná čistá mzda vo výške 2.350 eur a za rok 2021
priemerný čistý mesačný príjem vo výške 3.676,30 eura a priemerná čistá mzda vo výške 2.488,30
eura. V rámci mesačného príjmu navrhovateľa súd prvej inštancie poukázal na zložku vo výške 900

eur predstavujúcu paušalizovanú náhradu za využívanie osobného motorového vozidla na pracovné
účely,kuktorejprislúchapovinnýúdajdefinovanýzamestnávateľomnaleasingovésplátky,PHM,opravy,
servis, poistenie, garážovanie. Odvolací súd sa v tomto prípade stotožnil s názorom navrhovateľa, že
pre posúdenie jeho schopností je potrebné uvažovať s jeho priemernou mesačnou mzdou, ktorá sa v
roku 2021 pohybovala okolo 2.500 eur, bez započítania paušalizovanej náhrady výdavkov spojených

s užívaním súkromného motorového vozidla na pracovné účely. Ide o peňažné prostriedky, ktoré sú
určené a poskytované zamestnávateľom navrhovateľovi ako zamestnancovi v súvislosti s výkonom
práce projektového manažéra za účelom dochádzania z pracoviska v D. na miesta výkonu stavebných
projektov, a ktorých forma poskytnutia je závislá od dohody so zamestnávateľom. Ide teda o peňažné
prostriedky, ktoré sú účelovo viazané na dochádzku na miesto výkonu práce a nepredstavujú reálny

zárobok navrhovateľa, ktorý by sa prirátal na účely posúdenia schopností povinného. Napriek tomu je
možné sa stotožniť so záverom súdu prvej inštancie, že reálny príjem navrhovateľa je stále viac než
nadpriemerný. K tomu je potrebné pripočítať aj skutočnosť, že navrhovateľ žije momentálne v spoločnej
domácnosti s partnerkou, ktorej príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti predstavuje sumu vo výške
455 eur mesačne.

20. Pokiaľ ide o majetkové pomery navrhovateľa, z obsahu spisu vyplýva, že ten posledné štyri roky žije
v Ž., kde býva v byte s partnerkou v podnájme, ktorý mu, vrátane poplatkov za energiu, plyn a vodu, platí
zamestnávateľ.SpoločnesodporkyňouvlastniarodinnýdomvobciK.,pričomzadomsplácajúhypotéku
vo výške 112.000 eur s mesačnou splátkou 389 eur na 26 rokov. Splátku hypotéky platí navrhovateľ.

Ďalší majetok je auto značky M. W., ktoré používa manželka, potom má ďalšie auto značky S. C. a
motorkuA.X.,ktorúkúpilzakúpnucenu12.000eur.Výdavkynavrhovateľananehosaméhopredstavujú
sumu okolo 580 eur mesačne (poistenie, strava, telefón, drogéria, drobné výdavky). Ostatné výdavky
mesačne vynakladá na maloleté deti, zabezpečenie rodinných výletov s mal. deťmi, rodinné poistenie,
rodinné telefóny, ošatenia, stravu. Z obsahu spisu zároveň vyplýva, že navrhovateľ ďalšie vyživovacie

povinnosti okrem voči mal. V. a V. nemá.

21. Pokiaľ ide o potreby maloletých detí, je potrebné uviesť, že mal. V. mal v čase rozhodovania súdu
prvej inštancie XX rokov, bol žiakom D. Š. M. K. a V. mal X rokov a navštevoval V. Š. M. K.. Odporkyňa v
priebehu konania špecifikovala a preukazovala náklady na výživu oboch maloletých detí vo vyjadreniach

zo dňa 15.07.2021 a 27.09.2021. Podľa týchto vyjadrení náklady na maloleté deti súvisiace s ich
ošatením, s plnením školskej dochádzky, kurzom angličtiny, životným poistením a sporením odporkyňa
vyčíslila u mal. V. za august 2021 vo výške 272,03 eura a za september 2021 vo výške 338,97 eura
a mal. V. za august 2021 vo výške 252,23 eura a za september 2021 vo výške 123,53 eura. Výdavky
na stravu v auguste 2021 vyčíslila na sumu 257,56 eura a v septembri 2021 na sumu 147,54 eura.

Ostatné výdavky, vrátane vlastných výdavkov za mesiac august 2021 vyčíslila vo výške 364,12 eura
(tankovanie pohonných hmôt, energie, poistenie) a za mesiac september 2021 vo výške 375,43 eura
(tankovanie pohonných hmôt, energie, sporenie, poistenie). Podľa názoru odvolacieho súdu uvedené
výdaje na výživu maloletých detí sú síce vyššie, no nie sú neprimerané a sú korešpondujúce s ichpotrebami vzhľadom na ich doterajšiu životnú úroveň vytvorenú nadpriemernými príjmovými pomermi
navrhovateľa, ktorý sa doteraz podieľal na ich výžive.

22. V súvislosti s ich pomermi je taktiež rozhodné, že mal. deti žijú v spoločnej domácnosti s odporkyňou
v rodinnom dome v K.. Odporkyňa je zamestnaná v obchodnej spoločnosti C., a.s., s pracoviskom v W.
na pozícii asistenta manažéra výroby s priemernou čistou mzdou za rok 2020 vo výške 787,70 eura a
za obdobie januára až apríla 2021 vo výške 785,60 eura.

23. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú odvolaciu námietku navrhovateľa o nedôvodnosti zamietnutia
návrhu na doplnenie dokazovania predložením pracovnej zmluvy odporkyne, dokladmi odporkyne o
výdavkoch a prípadnom vypočutí jej rodičov, ak tí realizovali zdokladované nákupy. Správne súd prvej
inštancie považoval tento návrh za neúčelný a nehospodárny. Doteraz zistený skutkový stav výdavkov
na maloletých predložených odporkyňou postačoval na zistenie ich skutočných odôvodnených potrieb
a je úplne bežné, pokiaľ sa podieľali na nákupoch aj starí rodičia maloletých detí.

24. Pokiaľ sa dieťa nachádza vo výlučnej osobnej starostlivosti jedného rodiča, je tu povinnosť
druhého rodiča kompenzovať nedostatok vlastnej osobnej starostlivosti o dieťa platením súm určeného
výživného.Odporkyňanemôžebyťporozvodeodkázanánadobrúvôľunavrhovateľafinančneprispievať
na starostlivosť o maloleté deti, i keď tá bola z jeho strany po rozchode s odporkyňou príkladná.

Navrhovateľ po rozvode už nebude povinný platiť výdavky na fungovanie rodiny zo svojho účtu a
odporkyňa, resp. maloleté deti sa nemôžu spoliehať, prípadne byť odkázaní len na jeho dobrú vôľu.
V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe súdov vo veciach výživného sa výška vyživovacej povinnosti
(ktorou sa podieľa na plnení všetkých jeho vyživovacích povinností) určenej súdom pohybuje obvykle
v rozmedzí od 25 % do 30 % reálneho zárobku povinného rodiča s prihliadnutím ku konkrétnym

okolnostiam prípadu. V danom prípade je u otca reálny zárobok okolo 2.500 eur. Rozmedzie 25 %
do 30 % z jeho príjmu prestavuje sumu celkového výživného okolo 625 až 750 eur voči mal. V. a V..
V tomto prípade odvolací súd považoval súdom prvej inštancie priznané celkové výživné na obe deti
vo výške 750 eur za vysoké a upravil nižšie výživné, a to na mal. V. vo výške 350 eur a na mal. V.
vo výške 300 eur, keď zohľadnil na jednej strane výšku preukázaných výdavkov na maloleté deti pri

zachovaní ich doterajšej životnej úrovne a na strane druhej doterajšie príkladné plnenie si vyživovacej
povinnosti navrhovateľa o maloleté deti po rozchode s odporkyňou, keď podľa jej slov je navrhovateľ
veľmi dobrý otec, a je tu teda odôvodnený predpoklad, že v tom navrhovateľ bude pokračovať, čo aj
sám uviedol na pojednávaní konanom 12.08.2021 (č.l. 208 spisu). Napokon aj samotný navrhovateľ na
tomto pojednávaní bol ochotný navrhované výživne zvýšiť do úrovne 350 eur na mal. V. a 300 eur na

mal. V. (č.l. 207 spisu). Aj po zaplatení výživného v celkovej výške 650 eur ako prioritných výdavkov,
zostane navrhovateľovi suma okolo 1.850 eur na vlastné výdavky. Ako budú maloleté deti rásť a narastať
výdavky na ne, je tu priestor pre ďalšie zvyšovanie výživného.

25. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV. zmenil tak, že

otec maloletých detí je povinný prispievať na výživu maloletého V. výživným vo výške 350 eur mesačne a
na maloletého V. výživným vo výške 300 eur mesačne od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva
vždy do 15.dňa v mesiaci vopred do rúk matky maloletých detí. Odvolací súd má za to, že výživné
určené v takejto výške je adekvátne a korešponduje nielen možnostiam a schopnostiam otca, ale aj
odôvodneným potrebám mal. detí.

26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na ich náhradu. Obdobne ako súd prvej inštancie prihliadajúc na okolnosti tohto prípadu
nevzhliadol také okolnosti, ktoré by dôvodili priznať účastníkom náhradu trov konania podľa ust. § 54
a § 55 CMP.

27. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).