Rozsudok Judgement was issued on Thursday, June 2, 2021

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 17Csp/17/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121200382
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Johana Máčajová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2021:6121200382.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrnavasudkyňouJUDr.JohanouMáčajovouvprávnejvecižalobcu:IntrumJustitiaSlovakia

s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, zastúpený advokátom: JUDr. Ján Šoltés, Mýtna 48, Bratislava,
proti žalovanému: V. Z., I.. XX.XX.XXXX, Z. L. Č.. XXX, zastúpený: JUDr. Peter Vachan, advokát so
sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, Žilina, o zaplatenie 17.980,26 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie istiny 216,50 Eur s príslušenstvom zastavuje.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 97,60%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu- spoločnosť VÚB, a.s., Bratislava sa žalobou doručenou Okresnému
súdu Banská Bystrica v upomínacom konaní dňa 16.12.2020 domáhal zaplatenia sumy 17.980,26 Eur a
úroku z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 18.001,51 Eur od 25.05.2018 do 23.03.2020 a 5,00%
ročne zo sumy 17.980,26 Eur od 24.03.2020 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu neuhradeného
úveru. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 15.02.2017 poskytol žalovanému na základe zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru pod č. úverového účtu XXXXXXXXX úver vo výške 20.000,00 Eur, ktorý mal
žalovaný splácať v pravidelných mesačných splátkach. Žalovaný svoj záväzok neplnil riadne a včas, čo

vyplýva z výpisu z úverového účtu. Žalovaného vyzval k úhrade všetkých dlžných splátok a upozornil
na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti z dôvodu neplatenia, napriek písomnej výzve žalovaný
dlh nezaplatil, žalobca úver zosplatnil ku dňu 09.05.2018. Oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti
úveru s výzvou na zaplatenie dlžnej sumy bolo žalovanému doručené dňa 17.05.2018. Žalovaný dlžné
sumy neuhradil ani v poskytnutej 7-dňovej lehote od doručenie oznámenia o vyhlásení predčasnej
splatnostiúveru,od25.05.2018satakdostaldoomeškaniasozaplatenímdlžnejsumyspríslušenstvom.
Na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok medzi VÚB, a.s. ako postupcom a spoločnosťou

Intrum, s.r,o. ako postupníkom dňa 14.02.2020 a žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 02.03.2020 bola
pohľadávka voči žalovanému postúpená žalobcovi ako postupníkovi, o čom bol žalovaný upovedomený
písomným oznámením postupcu. Pohľadávka bola vyčíslená ku dňu 02.03.2020, po uvedenom dátume
žalovaný zaplatil na úhradu sumu 21,25,- Eur, ktorá bola započítaná na úhradu dlžnej istiny úveru.
Žalobca si tak uplatňuje voči žalovanému len časť postúpeného nároku vo výške dlžnej istiny v sume
17.980,26 Eur spolu s príslušenstvom.

2. Vo veci bol Okresným súdom Banská Bystrica v upomínacom konaní dňa 19.01.2021 vydaný platobný
rozkaz, voči ktorému podal žalovaný odpor (č.l. 35). Žalovaný neuznáva žalobcom uplatnený návrh
v celom rozsahu. Zmluva o úvere neobsahuje obligatórne náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, čo má za následok, že zmluva o úvere je bezúročná abez poplatkov. Zmluva neobsahuje údaj o celkovej výške úveru podľa § 9 ods. 2 písm. g) zákona
č. 129/2010 Z. z., je uvedená nesprávna RPMN v neprospech spotrebiteľa. Ak žalovaný na základe
zmluvy o úvere reálne čerpal sumu 14.700 Eur (žalovanému bol okamžite započítaný poplatok vo výške

300 Eur), čo vyplýva z výpisu z účtu žalovaného, pričom v zmluve je uvedený nesprávny údaj 15.000
Eur, má to rovnaké následky, ako keby v zmluve údaj o celkovej výške úveru nebol uvedený vôbec.
Nesprávna celková výška úveru má za následok, že v zmluve je uvedená nesprávna výška RPMN.
Právny predchodca žalobcu nezapočítal do výpočtu RPMN náklady spojené s poistením, zo zmluvy o
úvere nie je preukázané, že poskytnutie úveru nebolo podmienené pristúpením k poistnému plneniu.

Ďalej namieta, že neboli splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v zmysle § 53 ods.
9 a § 565 OZ, žalobca nepredložil doručenku k žiadnej z upomienok, zároveň ani jedna z predložených
upomienok nepredstavuje výzvu v zmysle § 53 ods. 9 OZ. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru
vyžaduje jednoznačne 2 úkony, a to výzvu v zmysle § 53 ods. 9 OZ a druhým úkonom je vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti, poukazuje na rozh. KS Žilina zo dňa 26.04.2018, sp. zn. 10Co/84/2018,
podľa ktorého pre rozpor so zákonom - s § 53 ods. 9 OZ je vyhlásenie mimoriadnej splatnosti

neplatným právnym úkonom (§ 39 Obč. zák.). Nakoľko nedošlo ku platnému zosplatneniu úveru,
nemôže byť platným ani následné postúpenie týmto spoplatnením (údajne) vzniknutej pohľadávky.
Takáto pohľadávka k danému obdobiu totiž neexistovala. Zmluva o postúpení pohľadávky je tak
neplatným právnym úkonom, v dôsledku čoho nie je žalobca subjektom aktívne vecne legitimovaným
v prebiehajúcom spore. Žalobca nemá nárok na splátky zročné po vyhlásení rozsudku. S poukazom

na ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách ako aj rozhodnutia NS SR, sp. zn. 7Cdo/26/2017 z 28.3.2018,
sp. zn. 1Cdo/147/2017 z 24.4.2018, podmienky § 92 ods. 8 veta prvá zákona o bankách sú zákonnými
podmienkami platného postúpenia pohľadávky banky, nie úpravou, s nedodržaním ktorej je spojené
porušenie bankového tajomstva. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8
zákona o bankách môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé splátky), a to

za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90
kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky,
a to kumulatívne. Poukazuje tiež na rozhodnutie KS Prešov zo dňa 08.01.2019 sp. zn. 3Co/151/2018,
výzva v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nepredstavuje oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru: „ Zákonné ust. § 92 ods. 8 ZoB hneď v prvej časti prvej vety vyžaduje písomnú

výzvu banky klientovi, ktorý je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
i len časti svojho peňažného záväzku. Ak zákon hovorí o omeškaní klienta banky so splnením čo i
len časti svojho peňažného záväzku, nesplnená povinnosť sa musí rozhodne týkať splatných splátok
úveru. Žalobca nepreukázal písomnú výzvu banky adresovanú žalovanej na splnenie dlhu, ktorá musí
predchádzať postúpeniu aspoň 90 dní a ktorá je základným predpokladom pre postúpenie bankovej

pohľadávky. Výzvu na úhradu dlhu totiž nenapĺňa list označený ako „vyhlásenie predčasnej splatnosti
celého dlžného zostatku“. Pre splnenie písomnej výzvy bolo nevyhnutné, aby sa dostala do dispozičnej
sféry dlžníka, nestačilo ju vyhotoviť, ale ju aj odoslať a doručiť dlžníkovi. Keďže žalobca nepreukázal
platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti a existenciu výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách,
neboli splnené podmienky v zmysle citovaného zákonného ustanovenia a žalobca nemá v konaní

aktívnu vecnú legitimáciu. Žalovaný navrhuje, aby súd zrušil platobný rozkaz a aby v zmysle § 14 ods.
1 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní pokračoval v konaní na príslušnom súde podľa CSP.

3. K podanému odporu žalovaného sa vyjadril žalobca (č.l. 46), aktívnu legitimáciu preukazuje
oznámením o postúpení pohľadávky, ktoré bolo žalovanému zaslané doporučene pod číslom zásielky

L., čo preukazuje podacím hárkom. Takýto postup je plne v súlade s právnymi predpismi a súdnou
praxou bežne akceptovateľný. Rozsudok NS SR pod sp.zn. 4Obo 210/01 zo dňa 11.6.2003, podľa
ktorého relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu
legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza
bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Za účelom

preukázania aktívnej legitimácie súdu predložil aj výzvy právneho predchodcu- banky. Predloženými
výzvami doručovanými žalovanému na adresu, ktorú uviedol v zmluve o úvere, preukazuje splnenie
zákonných podmienok pre platné postúpenie v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalovaný
napriek písomnej výzve právneho predchodcu, svoj dlh nezaplatil a do omeškania sa dostal viac
ako 90 kalendárnych dní, čo vyplýva aj z predloženého výpisu z účtu, týmto boli splnené zákonné

predpoklady pre platné postúpenie bankovej pohľadávky podľa zákona o bankách. Spolu s výzvou
právneho predchodcu zo dňa 26.3.2018 označenej ako „Tretia upomienka“ súdu predložili aj podací
hárok, z ktorého je zrejmé, že táto výzva bola odoslaná žalovanému na adresu ním uvedenú a to pod
číslom zásielky L. dňa 26.3.2018, čo vyplýva priamo z podacieho hárku na boku na jeho ľavej strane,kde je tento dátum uvedený. K postúpeniu pohľadávky, ktorej zaplatenie je predmetom tohto sporu došlo
riadne a platne, čím je daná aktívna legitimácia v spore. Žalovaným namietaná bezúročnosť úveru je v
tomtoprípade irelevantná, nakoľko žalobca si v tomto konaní uplatňuje len svoj nárok na zaplatenie istiny

so zákonným úrokom z omeškania, tj. neuplatňuje si nárok na úroky ani poplatky. Tvrdenia žalovaného
sú účelové s cieľom vyhnúť sa plneniu svojho záväzku, nárok žalobcu je dôvodný a preukázaný.

4. Žalovaný v rámci repliky (č.l. 54) namieta opätovne platnosť postúpenia s poukazom na rozhodnutia
NS SR z 24. apríla 2018 sp. zn. 1 Cdo 147/2017, 7Cdo/26/2017 z 28.3.2018, 1Obdo/92/2018 z

20.11.2019, relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá
aktívnu legitimáciu postupníka za predpokladu, že postúpenie pohľadávky prebehlo v súlade so
zákonom.RozhodnutieNSzodňa11.06.2003sp.zn.4Obo210/01jeuždávnoprekonané,čopotvrdzujú
vyššie uvedené rozhodnutia. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8
zákona o bankách môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé splátky),
za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako

90 kalendárnych dní v omeškaní. Ak žalobca preukazuje splnenie uvedených podmienok odkazom na
tretiu upomienku, táto upomienka neobsahuje žiadny text, ktorý by dlžníka upozorňoval na možnosť
postúpenia pohľadávky, predstavuje výzvu v zmysle § 53 ods. 9 OZ.
Za výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno považovať výzvu pred vyhlásením
mimoriadnej splatnosti, ani oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, keďže neobsahujú

upozornenie na postup v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, pokiaľ sa vo výzve neodkazuje na
postup podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Spotrebiteľ totiž vo výzve musí byť upozornený nielen na
omeškanie, ale aj na jeho následok, na vôľu banky postúpiť pohľadávku a na možnosť zvrátiť postúpenie
(KS Košice zo dňa 21.05.2020 sp. zn. 1Co/301/2019). V danom prípade žalobca nepostupoval ani podľa
§ 53 ods. 9 OZ, nakoľko právny predchodca žalobcu nezaslal tretiu upomienku po troch mesiacoch

od omeškania s mesačnou splátkou a zároveň, zo strany žalobcu nebolo preukázané, že od dátumu
doručenia tretej upomienky uplynula lehota 15 dní, po uplynutí ktorej mohla byť vyhlásená mimoriadna
splatnosť úveru. Žalobca preukázal odoslanie tretej upomienky, ale nepreukázal, že od jej doručenia
uplynula lehota 15 dní, po uplynutí ktorej mohla byť vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru. Tretiu
upomienku ako aj výzvu na predčasné splatenie úveru treba považovať pre neurčitosť v zmysle § 37

ods. 1 OZ za neplatné právne úkony, keďže v nich nie je jednoznačne uvedené, pre omeškanie s
ktorou mesačnou splátkou bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru. Žalobca nepreukázal splnenie
podmienokvzmysle§92ods.8zákonaobankáchazároveňdošlokpostúpeniutzv.živéhoúveru,keďže
neboli splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti. Na základe uvedených skutočností
žalovaný navrhuje, aby súd zamietol žalobný návrh.

5. Podaním doručeným súdu dňa 21.04.2021 (č.l. 74) žalobca uviedol, že z dôvodu úhrady časti
pohľadávky zo strany žalovaného v sume 42,50,- Eur dňa 27.01.2021, počas súdneho konania, berie
žalobu v časti 42,50 Eur spolu s úrokom z omeškania späť a navrhuje v uvedenej časti konanie zastaviť.

6. Podaním doručeným súdu dňa 28.05.2021 (č.l. 91) žalobca uviedol, že z dôvodu úhrady časti
pohľadávky zo strany žalovaného v sume 174,00 Eur dňa 24.05.2021, počas súdneho konania, berie
žalobu v časti 174,00 Eur spolu s úrokom z omeškania späť a navrhuje aj v uvedenej časti konanie
zastaviť. Na základe uvedeného čiastočného späťvzatia navrhuje, aby súd rozhodol o uložení povinnosti

žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 17. 763,76 Eur, úrok z omeškania 5,00% ročne zo sumy 18.001,51
Eur od 25.05.2018 do 23.03.2020, úrok z omeškania 5,00% ročne zo sumy 17.980,26 Eur od 24.03.2020
do 27.1.2021, úrok z omeškania 5,00% ročne zo sumy 17.937,76 Eur od 28.1.2021 do 24.5.2021, úrok
z omeškania 5,00% ročne zo sumy 17.763,76 Eur od 25.5.2021 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní,
spolu s trovami konania.

7. Súd pojednával v neprítomnosti strán sporu, právny zástupca žalobcu, rovnako aj zástupca
žalovaného sa ospravedlnili z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a hospodárnosti, súhlasili s
pojednávaním v neprítomnosti, o odročenie nepožiadali, súd tak pojednával v ich neprítomnosti.

8.Súdvykonalvšetkynavrhnutédôkazyavykonaldokazovanieoboznámenímsasožaloboualistinnými
dôkazmi zo spisu a zistil nasledovný skutkový a právny stav.9. Na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ reg. č. XXXXXXXXXXXXXXX
právny predchodca žalobcu- spoločnosť VÚB, a.s. poskytla žalovanému pôžičku vo výške 20.000,00
Eur, čo vyplýva z predloženej zmluvy o úvere uzavretej dňa 15.02.2017. Úver sa žalovaný zaviazal

zaplatiť v 96-tich mesačných splátkach po 297,92 Eur (vrátane poistenia 16,20,- Eur). Zo zmluvy o úvere
nie je zrejmý údaj o RPMN, nakoľko sú v zmluve uvedené 2 varianty so zľavou a bez zľavy z voliteľnej
služby, a teda nie je zrejmé, či RPMN je 8,8% alebo 11%. Rovnako tak nie je zrejmá celková čiastka,
ktorú treba zaplatiť. splatnosť prvej splátky je 15.03.2017, konečná splatnosť úveru bola 15.02.2025.

10. Z predloženého výpisu z účtu vyplýva, že žalovaný uhradil právnemu predchodcovi sumu 3.634,38
Eur. Právny predchodca žalobcu vyzval dňa 26.03.2018 k okamžitej úhrade celkovej dlžnej sumy vo
výške 918,60,- Eur zo zmluvy o úvere s upozornením, že inak bude požadovať vrátenie celej sumy
poskytnutého úveru s príslušenstvom pred dátumom splatnosti. Následne podľa listu s názvom „Výzva
na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom“ zo dňa 10.05.2018 žalobca úver zosplatnil
k uvedenému dňu, pričom poskytol žalovanému lehotu 7 dní na úhradu pohľadávky. Podľa priloženej

kópie doručenky túto prevzal žalovaný dňa 17.05.2018.

11. Právny predchodca žalobcu a žalobca uzatvorili dňa 30.11.2017 rámcovú Zmluvu o postúpení
pohľadávky. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 06.03.2020 vyplýva, že spoločnosť VÚB, a.s.
oznamuje žalovanému postúpenie pohľadávky zo zmluvy o úvere s VS XXXXXXXXX uzavretej dňa

15.02.2017 na spoločnosť žalobcu ku dňu 02.03.2020.

12. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku( ďalej CSP) žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa § 145 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti,

súd konanie o tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci
samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez
rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

Podľa § 146 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov

nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, ako sa začalo
predbežné prejednanie veci alebo pojednávanie.

13. Čiastočné späťvzatie predstavuje dispozitívny úkon žalobcu, ktorý týmto vyjadruje vôľu

nepokračovať v konaní v časti uplatňovaného nároku. Nakoľko žalobca zobral žalobu späť v časti
o zaplatenie istiny vo výške 216,50,- Eur spolu s príslušenstvom (174,00 + 42,50), súd rozhodol o
zastavení konania, a to v časti istiny vo výške 216,50,- Eur s príslušenstvom.

14. Podľa ustanovenia § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa

zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy

o úvere ( ďalej len „ zákon č. 129/2010“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci

predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá
ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „z.č. 129/2010 Z.z.“), veriteľ

je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v
navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský
úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.Podľa § 9 ods. 1., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana
dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je

dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods.
1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade
hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé

porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez
akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do
príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

Podľaustanovenia524ods.2Občianskehozákonníka(ďalejlen„OZ“)vzneníplatnomaúčinnomkudňu
uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo

a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže
dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď

súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona číslo 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky ( ďalej len
ZoB), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie
ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke

alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to

neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo

pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Podľa ustanovenia § 39 OZ v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení
pohľadávok, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ustanovenia § 150 zákona č. 160/2015 (ďalej Civilného sporového konania, resp. CSP), strany
majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

15. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú

povinnosť,ktorejnesplneniejesankcionovanéprocesnýmiprostriedkami,predovšetkýmvoformerýchlej
stratysporu.Stranymajúpovinnosťpravdivoaúplneuvádzaťpodstatnéarozhodujúceskutkovétvrdenia
týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným
útokom alebo procesnou obranou strany sporu. K žalobe je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy
na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. A rovnako i k oznámeniu o postúpení pohľadávky je

povinnýžalobcapreukázaťjejplatnépostúpeniepohľadávky.Pretosúdnemôževyzývať(spoukazomna
dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení,
a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedyrozhoduje. Súd môže len vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení, ak je to potrebné. Tu súd poukazuje
aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

16. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním súd zhodnotil v rozsahu potrebnom
pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k podstate veci a vzhľadom na charakter
sporového konania uzavrel, že nie je opodstatnené nariaďovať ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej
aktivity strán konania, keďže skutkový stav, na základe ktorého súd rozhoduje v sporovom konaní
ovládanom zásadou kontradiktórnosti, má byť výsledkom dôkaznej aktivity a snahy strán konania, ktorí

majú hlavnú zodpovednosť za zistenie skutkového stavu a preukázanie svojich tvrdení a aktivita súdu
v rámci dokazovania sa obmedzuje na rozhodovanie, ktoré z označených dôkazov vykoná, a preto súd
vo veci rozhodol.

17. Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že
žalobe vo zvyšnej časti ( po čiastočnom späťvzatí) nie je možné vyhovieť, ale je potrebné ju zamietnuť

z nasledovných dôvodov.

18. Právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným založený zmluvou o úvere je
právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa
príslušnýchustanoveníObchodnéhozákonníka(§497anasl.),aleajprávnychpredpisov,ktoréupravujú

právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákona č. 129/2010
Z.z.). K uvedenému záveru dospel súd z dôvodu, že predmetná zmluva je formulárovou spotrebiteľskou
zmluvou, nakoľko text zmluvy bol vopred pripravený, dlžník ako spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym
podstatným spôsobom zasahovať do jej obsahu. Právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy
vystupoval ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a zároveň ako

veriteľ, keď poskytol žalovanému spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a žalovaný vystupoval
ako spotrebiteľ, pretože nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a
úvermubolposkytnutýzainýmúčelomakozaúčelomvýkonuzamestnania,povolaniaalebopodnikania.

19. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu - VÚB, a.s.

so žalovaným uzatvorili dňa 15.02.2017 Zmluvu o úvere, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom
úvere v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Na základe uzatvorenej
úverovej zmluvy žalobca ako finančná inštitúcia-banka poskytol žalovanému z titulu úveru sumu 20.000
Eur a žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom. Uvedená banková pohľadávka vo výške 18.001,51 eur spolu s príslušenstvom

bola postúpená zo spoločnosti VÚB, a.s. na spoločnosť žalobcu na základe zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 04.12.2017, a to ku dňu 02.03.2020. Z predložených listinných dôkazov však
nevyplýva splnenie povinnosti banky pred postúpením bankovej pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 ZoB,
tzn., že bol žalovaný zo strany banky vyzvaný na úhradu dlžnej sumy a zároveň bol nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke, ako

aj skutočnosť, či predtým došlo k účinnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, resp. k ukončeniu
zmluvného vzťahu inou formou.

20. Zákonnými podmienkami platného postúpenia pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere uzavretej
medzi bankou ako veriteľom a klientom ako dlžníkom je nepretržité omeškanie klienta so splnením čo

len časti svojho peňažného záväzku voči banke v trvaní dlhšie ako 90 kalendárnych dní po tom, čo bol
písomne vyzvaný bankou na plnenie, pričom tieto musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.

21. V konaní nebolo preukázané, že došlo k účinnému Vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, resp. že
zmluvný vzťah zanikol výpoveďou alebo odstúpením od zmluvy, či vôbec bol žalovaný pred postúpením

pohľadávky vyzvaný na plnenie a následné plynutie omeškania v trvaní 90 dní s plnením pohľadávky
voči banke, ktoré dve podmienky je nutné splniť k tomu, aby došlo k účinnému postúpeniu bankovej
pohľadávka, tak ako to vyžaduje ZoB. Súd má za to, že s poukazom na gramatický, ale najmä
teleologický výkladu ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB sa vyžaduje omeškanie dlžníka v trvaní viac ako 90
dní od momentu doručenia písomnej výzvy. Uvedené ustanovenie zákona smeruje k tomu, aby bola

dlžníkovi daná možnosť svoj dlh uhradiť a zabrániť tak postúpeniu pohľadávky na inú osobu ako banku.
Opačné správanie banky by nespĺňalo požiadavku prístupu s odbornou starostlivosťou, ako to vyplýva
zo zákona o ochrane spotrebiteľa. Nie je totiž v záujme spotrebiteľa, aby po uzavretí úverovej zmluvy s
bankou táto kedykoľvek, počas trvania záväzkového vzťahu postupovala pohľadávku voči spotrebiteľovitretej osobe, ktorá napríklad nepodlieha dozoru a dohľadu NBS. Takéto konanie banky by sa priečilo
účelu a zmyslu zákona o bankách, keďže poskytovanie úverov a ich správa je špecifickou, osobitne
právnym predpisom upravenou činnosťou. V prejednávanej veci nie je vôbec preukázaná skutočnosť o

tom, či žalovaný bol vyzvaný na splnenie pôvodnému veriteľovi, a ani následné uplynutie lehoty 90 dní na
splnenie povinnosti s upozornením na možnosť postúpenia pohľadávky v prípade neplnenia dlžníkom.
Žalovaný tak nemal zákonom stanovenú lehotu 90 dní na odvrátenie postúpenia pohľadávky v zmysle
§ 92 ods. 8 ZoB.

22. Z uvedeného dôvodu postúpenie pohľadávky z VÚB, a.s. na spoločnosť žalobcu je v rozpore s vyššie
citovaným zákonom, tento právny úkon je v zmysle § 39 OZ absolútne neplatný. Viď napr. rozsudok NS
SR sp. zn. 7Cdo/26/2017 zo dňa 28.03.2018, v ktorého odôvodnení dovolací súd uviedol, že podmienky
podľa § 92 ods. 8 vety prvej ZoB, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému
subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané).
Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre

rozporsozákonom(§39OZ).Zdôvodunedodržaniapostupupripostúpenípohľadávkyvočižalovanému
v súlade s ustanovením § 92 ods. 8 ZoB, nie je tak žalobca v konaní aktívne vecne legitimovaným.

23. V konaní je potrebné uviesť tiež, že list s názvom „Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru“ zo
dňa 10.05.2018 rovnako súd nepovažuje za platný právny úkon, nakoľko ani tento nespĺňa podmienky

podľa § 53 ods.9 OZ a § 565 OZ. Na to, aby veriteľ zosplatnil pohľadávku vyplývajúcu zo spotrebiteľskej
zmluvy, môže tak urobiť najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, ak súčasne
upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Z výzvy žalobcu
- tzv. tretia upomienka-pokus o zmier zo dňa 26.03.2018 nie je zrejmá skutočnosť, že dlžník je v
omeškanískonkrétnousplátkounajmenej3mesiace,uvedenýprávnyúkonjetakneurčitý,čospôsobuje

jeho neplatnosť. Navyše samotná výzva pred zosplatnením úveru nebola preukázateľne doručované
žalovanému, pričom žalobca preukázal len skutočnosť o odoslaní zásielky v hromadnom poštovom
hárku, z ktorého nie je zrejmé, o akú písomnosť sa jedná, ktorá skutočnosť musí byť nespochybniteľne
preukázaná vzhľadom na účinky, ktorú predčasným zosplatnením úveru pre dlžníka nastupujú. Z
uvedeného dôvodu súd považuje za neplatné v zmysle § 39 OZ aj zosplatnenie úveru listom zo dňa

10.05.2018, ktoré malo nastať k uvedenému dňu. Okrem uvedeného súd má za to, že v konaní nebola
preukázaná ani povinnosť pôvodného veriteľa pred uzatvorením zmluvy skúmať bonitu dlžníka v zmysle
§ 7 ods. 1 ZoSU, pričom následok zanedbania povinnosti skúmať bonitu je nemožnosť jednorázového
spoplatnenia spotrebiteľského úveru. Týmto súd považuje zosplatnenie úveru zo strany veriteľa za
neúčinné, a teda aj neplatné v zmysle § 39 OZ. Neobstojí ani argumentácia žalobcu, že požiadavky

uvedené v § 53 ods.9 OZ spĺňa výzva zo dňa 26.03.2018- tzv. tretia upomienka, resp. omeškanie vyplýva
z prehľadu platieb žalovaného, toto musí byť exaktne uvedené vo výzve doručenej pred zosplatnením.
V žiadnom prípade by takýto úkon predchodcu žalobcu nemohol nahradiť nedostatok výzvy na plnenie
a následné plynutie omeškania v trvaní 90 dní s plnením pohľadávky voči banke podľa § 92 ods. 8
ZoB, keď podmienky stanovené zákonom v zmysle§ 53 ods.9 OZ v spojení s § 565 OZ na predčasné

zosplatnenie úveru sú úplné odlišné od podmienok na postúpenie bankovej pohľadávky podľa § 92 ods.
8 ZoB, pričom spotrebiteľ musí byť v danej výzve konkrétne upozornený nielen na omeškanie, ale aj
na jeho následok, a teda na vôľu banky postúpiť predmetnú pohľadávku a na možnosť spotrebiteľa toto
postúpenie ešte zvrátiť. Žalobca uvedené nepreukázal.

24. Súd dáva do pozornosti, že akékoľvek ustanovenia zmluvy, resp. VOP, v zmysle ktorého klient by
výslovne súhlasil s tým, že banka je oprávnená v prípade akéhokoľvek prípadu porušenia zmluvy a
kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky voči klientovi na tretiu osobu, takéto dojednania nie je
možné považovať za platné. Na zmluvu totiž dopadá i ustanovenie § 54 ods. 1 OZ, z ktorého vyplýva
jednoznačný záver o tom, že spotrebiteľ si nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Uvedené vedie

potom následne k tomu, že dojednania v spotrebiteľskej zmluve sú v takomto prípade použiteľné len
vtedy, ak neodporujú úprave, ktorá má prednosť, a teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom
zákonníku a na neho nadväzujúcich predpisov. Iné zmluvné dojednanie, v zmysle ktorého by spotrebiteľ
vopred súhlasil s postúpením pohľadávky bez dodržania ustanovení na jeho ochranu je v rozpore s
§ 54 OZ, nakoľko takéto ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy evidentne zhoršuje jeho postavenie ako

spotrebiteľa. Dojednania o odlišnom režime v prípade postúpenia pohľadávky je potom v rozpore s
ustanovením § 54 ods. 1 OZ, a teda išlo by o neplatné dojednanie podľa § 39 OZ, nakoľko je v rozpore
so zákonom.25. Vecná legitimácia predstavuje hmotnoprávny vzťah strany sporu k prejednávanej veci a má ju iba
ten, kto je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Strana sporu, ktorá je
nositeľom subjektívneho práva z hmotnoprávneho vzťahu, má aktívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa

na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca preukáže, že má subjektívne právo
na plnenie od žalovanej strany uplatnené v konaní. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so
záverom o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom
aktívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorý ale v konaní nevystupuje ako žalobca. O takýto prípad
ide aj v prejednávanej veci, keď súd dospel k záveru, že postúpenie pohľadávky uplatnenej žalobou

bolo neplatné.

26. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť
a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie
jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní.
Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka. Z

dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní pre neplatnosť postúpenia pohľadávky
bolo potrebné žalobu vo zvyšnom rozsahu ( po čiastočnom zastavení) vo výroku II. zamietnuť, keďže
žalobca nie je nositeľom pohľadávky voči žalovanému.

27. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

28. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z rozhodnutia vo veci samej, teda zo
skutočnosti, že v časti pohľadávky v sume 216,50 Eur s prísl. bolo konanie po čiastočnom späťvzatí
žalobcom zastavené, a vo zvyšku bola žaloba zamietnutá. V danom prípade hrubý úspech žalobcu

predstavuje 1,20 % (v časti zastavenia po čiastočnom späťvzatí), hrubý úspech žalovaného predstavuje
98,80 % teda, čistý úspech žalobcu vo veci predstavuje 97,60 %. To v konečnom dôsledku znamená
nárok žalovaného voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 97,60
%, tak ako je uvedené vo výroku III.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.