Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 10, 2022

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 4T/32/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8220010421
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Calko

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2022:8220010421.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Michalom Calkom v trestnej veci proti obžalovanému

A. B., narodenému XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D., E. XXX F. XXX/XX, G. C., stíhaného pre
zločin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej
platobnej karty podľa § 219 odsek 1, odsek 3 písmeno a/, písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na
ustanovenie § 138 písmeno b/, písmeno g/ Trestného zákona a zločin porušovania povinnosti pri správe
cudzieho majetku podľa § 237 odsek 1, odsek 3 písmeno a/, písmeno b/ Trestného zákona s poukazom
na § 138 písmeno b/, písmeno g/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 11. novembra 2022
takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

A. B., narodený XX.XX.XXXX v Bardejove, trvale bytom D., E. XXX F. XXX/XX, G. C.,

u z n á v a s a v i n n ý m , ž e

ako opatrovateľ v dobe od 01.01.2014 do 16.03.2018 v meste Scharnsteine, Rakúska republika, ako aj
na iných miestach zneužil bankomatovú kartu BIC:H., I. H. XXXX XXXX XXXX XXXX, číslo karty: XXX
XXXX XXXX XXXX XXXX, BIC: A., IBAN H. XX XXXX XXXX XXXX XXXX, číslo karty: XXX XXXX XXXX
XXXX XXXX, poškodeného J. B. juniora, nar. XX.XX.XXXX, bytom K., K. XX, kde si prostredníctvom
tejto bankomatovej karty privlastnil neoprávnene finančnú hotovosť 5100,- Eur v dobe od 01.01.2014
do 31.12.2014, v dobe od 01.01.2015 do 31.12.2015 neoprávnene si privlastnil hotovosť v celkovej
výške 4500,- Eur, v dobe od 01.01.2016 do 31.12.2016 neoprávnene si privlastnil finančnú hotovosť vo

výške 5500,- Eur, v dobe od 01.01.2017 do 31.12.2017 si neoprávnene privlastnil hotovosť vo výške
5700,- Eur, v dobe od 01.01.2018 do 05.03.2018 si neoprávnene privlastnil hotovosť v celkovej výške
1500,- Eur, taktiež na úkor majetku poškodeného zneužijúc bankomatovú kartu BIC: H., IBAN H. XXXX
XXXX XXXX XXXX, číslo karty: XXX XXXX XXXX XXXX XXXX, BIC: A., IBAN H. XX XXXX XXXX
XXXX XXXX, číslo karty: XXX XXXX XXXX XXXX XXXX poškodeného zaplatil za rôzny tovar a tento
si následne ponechal a použil pre svoju potrebu a to v dobe od 01.01.2014 do 31.12.2014 v sume
12.853,37 Eur, v dobe od 01.01.2015 do 31.12.2015 v sume 13.254,18 Eur, v dobe od 01.01.2016 do

31.12.2016 v sume 12.827,23 Eur, v dobe od 01.01.2017 do 31.12.2017 v sume 16.101,55 Eur a v dobe
od 01.01.2018 do 05.03.2018 v sume 2.830,93 Eur, teda týmto neoprávneným konaním spôsobil škodu
J. B. juniorovi, nar. XX.XX.XXXX, bytom K., K. XX, J. J., vo výške najmenej 80.167,26 Eur, poškodeným
v rámci mimosúdnej dohody s obžalovaným požadovanú vo výške 35 000 Eur a konania sa dopustil
s bankomatovou kartou BIC:H., IBAN H. XXXX XXXX XXXX XXXX, číslo karty: XXX XXXX XXXX XXXX
XXXX, BIC: A., IBAN H. XX XXXX XXXX XXXX XXXX, číslo karty: XXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorú
mal zverenú na základe zmluvy o starostlivosti o zverenú osobu podľa § 159 Živnostenského poriadku

Rakúskej republiky, v zmysle ktorej je zodpovedný za opatrovanie, dozor, stravovanie a spokojnosť
poškodeného J. B. juniora, nar. XX.XX.XXXX, bytom J. J., K., K. XX,t e d a

- si obstaral platobný prostriedok alebo elektronické peniaze alebo inú platobnú kartu vrátane telefónnej
karty alebo predmet spôsobilý plniť takú funkciu na účel použiť ho ako pravý alebo na taký účel ho
prechováva, prepravuje, použije alebo poskytne inému a takýto čin spáchal závažnejším spôsobom
konania – po dlhší čas, využitím tiesne, neskúsenosti, odkázanosti alebo podriadenosti a vo väčšom
rozsahu,

- inému spôsobil značnú škodu tým, že porušil všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú
povinnosť alebo povinnosť uloženú právoplatným rozhodnutím súdu alebo vyplývajúcu zo zmluvy
opatrovať alebo spravovať cudzí majetok, závažnejším spôsobom konania – po dlhší čas, využitím
tiesne, neskúsenosti, odkázanosti alebo podriadenosti,

č í m s p á c h a l

- zločin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej
platobnej karty podľa § 2, § 219 odsek 1, odsek 3 písmeno a/, písmeno b/ Trestného zákona s poukazom
na ustanovenie § 138 písmeno b/, písmeno g/ Trestného zákona,

- zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 odsek 1, odsek 3 písmeno a/,
písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b/, písmeno g/ Trestného zákona.

Za to sa o d s u d z u j e :

Podľa § 237 odsek 3 Trestného zákona za použitia § 41 odsek 1 Trestného zákona, za použitia § 38

odsek 2 Trestného zákona, pri zistení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno j/ Trestného zákona
a pri zistení priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno h/ Trestného zákona, na úhrnný trest odňatia
slobody v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona v spojení s § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona súd výkon

trestu odňatia slobody podmienečne odkladá za súčasného uloženia probačného dohľadu.

Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona pri určení probačného dohľadu súd ustanovuje skúšobnú dobu
v trvaní 26 (dvadsaťšesť) mesiacov.

Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona v spojení s § 51 odsek 4 písmeno d/ Trestného zákona súd ukladá
obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku ukladá obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v Bardejove,
trvale bytom D., E. XXX F. XXX/XX, G. C., povinnosť nahradiť poškodenému J. B. L., nar. XX.XX.XXXX

v K., bytom K., K. XX, J. J., škodu vo výške 35.000 Eur.

Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku súd poškodeného J. B. L., nar. XX.XX.XXXX v K., bytom K.,
K. XX, J. J., so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces alebo na konanie pred
iným príslušným orgánom.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Bardejov podal dňa XX.XX.XXXX na Okresnom súde Bardejov pod
číslom Pv XXX/XX/XXXX obžalobu zo dňa XX.XX.XXXX na obžalovaného A. B. pre skutok, ktorého
sa mal dopustiť tak, že
„ako opatrovateľ v dobe od 1. 1. 2014 do 16. 3. 2018 v meste Scharnsteine, Rakúska republika, ako aj

iných miestach zneužil bankomatovú kartu BIC:H., IBAN H. XXXX XXXX XXXX XXXX, číslo karty: XXXXXXX XXXX XXXX XXXX, BIC: A., IBAN H. XX XXXX XXXX XXXX XXXX, číslo karty: XXX XXXX XXXX
XXXX XXXX, poškodeného J. B. juniora, nar. X. XX. XXXX, bytom K., K. XX, kde si prostredníctvom
tejto bankomatovej karty privlastnil neoprávnene finančnú hotovosť 5100,- Eur v dobe od 1. 1. 2014 do

31. 12. 2014, v dobe od 1. 1. 2015 do 31. 12. 2015 neoprávnene si privlastnil hotovosť v celkovej výške
4500,- Eur, v dobe od 1. 1. 2016 do 31. 12. 2016 neoprávnene si privlastnil finančnú hotovosť vo výške
5500,- Eur, v dobe od 1. 1. 2017 do 31. 12. 2017 si neoprávnene privlastnil hotovosť vo výške 5700,-
Eur, v dobe od 1. 1. 2018 do 5. 3. 2018 si neoprávnene privlastnil hotovosť v celkovej výške 1500,- Eur,
taktiež na úkor majetku poškodeného zneužijúc bankomatovú kartu BIC: H., IBAN H. XXXX XXXX XXXX

XXXX, číslo karty: XXX XXXX XXXX XXXX XXXX, BIC: A., IBAN H. XX XXXX XXXX XXXX XXXX, číslo
karty: XXX XXXX XXXX XXXX XXXX poškodeného zaplatil za rôzny tovar a tento si následne ponechal
a použil pre svoju potrebu a to v dobe od 1. 1. 2014 do 31. 12. 2014 v sume 12.853,37 Eur, v dobe od 1.
1. 2015 do 31. 12. 2015 v sume 13.254,18 Eur, v dobe od 1. 1. 2016 do 31. 12. 2016 v sume 12.827,23
Eur, v dobe od 1. 1. 2017 do 31. 12. 2017 v sume 16.101,55 Eur a v dobe od 1. 1. 2018 do 5. 3. 2018
v sume 2.830,93 Eur, teda týmto neoprávneným konaním spôsobil škodu J. B. juniorovi, nar. X. XX.

XXXX, bytom K., K. XX, J. J., vo výške najmenej 80.167,26 Eur a konania sa dopustil s bankomatovou
kartou BIC:H., IBAN H. XXXX XXXX XXXX XXXX, číslo karty: XXX XXXX XXXX XXXX XXXX, BIC: A.,
IBAN H. XX XXXX XXXX XXXX XXXX, číslo karty: XXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorú mal zverenú
na základe zmluvy o starostlivosti o zverenú osobu podľa § 159 Živnostenského poriadku Rakúskej
republiky, v zmysle ktorej je zodpovedný za opatrovanie, dozor, stravovanie a spokojnosť poškodeného

J. B. juniora, nar. X. XX. XXXX, bytom J. J., K., K. XX.“
Skutok prokurátor právne kvalifikoval ako zločin neoprávneného vyrobenia a používania platobného
prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 odsek 1, odsek 3 písmeno a/,
písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno b/, písmeno g/ Trestného
zákona a zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 odsek 1, odsek 3

písmeno a/, písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b/, písmeno g/ Trestného
zákona.

Na hlavnom pojednávaní, po prednesení obžaloby prokurátorom, samosudca umožnil obžalovanému
po zákonnom poučení o jeho procesných právach urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 odsek 1

Trestného poriadku. Obžalovaný po poučení vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku uvedenom
v obžalobe.

Na objasnenie skutku obžaloby súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom
obžalovaného, výsluchom svedka J. B. staršieho, svedkyne B. M. N., svedka O. P., čítaním zápisnice

o výpovedi svedka z prípravného konania a to svedka - poškodeného J. B. mladšieho a oboznámením
a čítaním listinných dôkazov.

Súd vykonaným dokazovaním zistil nasledovné:

Obžalovaný A. B. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že s poškodeným (J. B. mladším),
ako jeho pacientom, mali veľmi dobrý až kamarátsky vzťah. Ich vzájomný vzťah bol nadštandardný.
Domácnosť poškodeného navštevovali členovia rodiny obžalovaného a v prospech obžalovaného
malo byť na základe zmluvy zriadené aj predkupné právo na dom poškodeného. Vo svojej výpovedi
obžalovaný podrobne vysvetlil, ako sa zamestnal a začal vykonávať starostlivosť o poškodeného.

Ako opatrovateľ sa obžalovaný u poškodeného zamestnal v roku 2011, a to sprostredkovane cez
agentúru. Poškodený, ako jeho pacient, bol invalid s telesným postihnutím, ktorý denne potreboval
nevyhnutnú pomoc ošetrovateľa. Zhruba po pol roku, keď otec poškodeného videl, že sa obžalovaný
riadne stará nielen o poškodeného, ale aj o jeho dom, prípadne záhradu, bola po vzájomnom rozhovore
s otcom poškodeného, na návrh a podnet samotného obžalovaného, uzatvorená medzi obžalovaným

a poškodeným nová zmluva o opatrovaní. Otec poškodeného sa obžalovanému pred uzatvorením
zmluvy sťažoval, že zamestnávanie cez agentúru je veľmi nákladné, preto sa obžalovaný sám ponúkol,
žebudevykonávaťopatrovanieastarostlivosťopoškodenéhoakoživnostník.Následnebolauzatvorená
nová zmluva o starostlivosti o zverenú osobu. V novej zmluve boli okrem iného dohodnuté aj mzdové
podmienky. V rámci dohodnutej mzdy mal obžalovaný dostávať 75 Eur na deň, cestovné 180 Eur a 120

Eur na odvody do sociálnej poisťovne Rakúska (SVA). Po čase mu bolo pridaných 100 Eur k mzde za
to, že sa stará o dom a iné veci. Mzda bola vyplácaná na účet obžalovaného. V tejto mzde bola zahrnutá
nielen mzda obžalovaného, ale aj mzda druhého, respektíve striedajúceho opatrovateľa. V pracovnej
zmluve boli špecifikované a zahrnuté činnosti obžalovaného, ako ošetrovateľa poškodeného, a to čistotapacienta, polohovanie pacienta, vychádzky, čítanie, či spoločné sledovanie televízie. S poškodeným
obžalovaný aj cvičil a cez víkend varil. Ako obžalovaný sám uviedol, robil len čisto ošetrovateľa a
nemal na starosti financie poškodeného. Spoločne s poškodeným chodieval obžalovaný na nákupy

do potravín alebo do banky. Z výpovede plynie, že poškodený kupoval obžalovanému ako dar rôzne
veci, napríklad košele či športové veci, taktiež poškodený kupoval dary aj pre deti obžalovaného.
Nákupy platil poškodený výlučne svojou bankomatovou kartou. Výbery peňazí v bankomate robil
poškodený sám, pritom sám zadával aj PIN kód. S kartou poškodeného obžalovaný nikdy neplatil,
ani ju nepoužíval. Podľa obžalovaného, použiť bankomatovú kartu mohol každý jeden opatrovateľ,

ktorý ho striedal. Pri platbe alebo výbere peňazí z banky, stál obžalovaný vedľa poškodeného tak, aby
nevidel na PIN kód. V súvislosti s tým, či obžalovaný poznal alebo nepoznal PIN kód bankomatovej
karty poškodeného, obžalovaný uviedol, že časom sa dozvedel PIN kód karty. U poškodeného bol
obžalovaný sedem rokov, ale nebol tak vychovaný, aby PIN kód zneužil. Neskôr vo svojej výpovedi
obžalovanýsvojetvrdenie,ževedelPINkódbankomatovejkartypoprelaudal,žePINkódbankomatovej
karty nevedel. Z výpovede obžalovaného bolo ďalej zrejmé, že kontrolu financií poškodeného a jeho

finančných výdavkov vykonával otec poškodeného (J. B. starší). Tento si bral výpisy so sebou a stále
ich kontroloval. Podľa obžalovaného, otec poškodeného bol pedant, každú jednu položku si prechádzal
a kontroloval, pričom po celých sedem rokov otec poškodeného nič nenamietal. Zmena vo vzťahoch
medzi obžalovaným a poškodeným, ako aj vo vzťahu s otcom poškodeného nastala vo chvíli, keď bol
otec poškodeného konfrontovaný s tým, že z účtu poškodeného je sťahovaných 1000 Eur mesačne na

účet otca poškodeného. Vtedy sa otec poškodeného zmenil. Na začiatku roka 2018 bola obžalovanému
doručená výpoveď zo zamestnania. Po doručení výpovede si bol obžalovaný u poškodeného vyzdvihnúť
svoje veci. Na mieste bol obžalovaný otcom poškodeného konfrontovaný s tým, že poškodenému bude
musieť zaplatiť, a ak nezaplatí všetko, pôjde na políciu a bude vyhostený. Následne mu bola cestou
pošty doručená zmluva o mimosúdnej dohode, ktorá už pri jej doručení mala byť podľa obžalovaného

podpísaná poškodeným. Ohľadom mimosúdnej dohody jednal s obžalovaným v mene poškodeného
jeho otec. Doručenú mimosúdnu dohodu obžalovaný podpísal doma a odoslal poštou. Obsahom dohody
bolo vyplatenie sumy 35 000 Eur. Z tejto sumy obžalovaný zaplatil 25 000 Eur. Na mimosúdnu dohodu
obžalovaný pristúpil a z časti zaplatil len preto, že bol zastrašovaný a pod nátlakom zo strany otca
poškodeného v tom zmysle, že ak nezaplatí, pôjde do väzenia. Taktiež mali medzi sebou dohodu, že ak

obžalovaný začne platiť, nepôjde oznámenie na políciu ani na súd.

Svedok J. B. starší (senior) na hlavnom pojednávaní ku skutku uvedenom v obžalobe uviedol, že
obžalovaného pozná od 11.03.2011 a spoznal ho niekoľko dní potom, ako sa jeho syn vrátil z nemocnice.
Pri synovi (poškodenom) bol obžalovaný ako opatrovateľ prítomný cez firmu Malteser. Jeho syn

potreboval osobnú starostlivosť. Po autonehode poškodenému ochrnula pravá strana, mal krvácanie
do mozgu a len ťažko sa pohybuje s tým, že je na invalidnom vozíku. S obžalovaným bola neskôr
uzatvorená zmluva o osobnej starostlivosti. Za opatrovateľské služby dostával obžalovaný na deň 70
Eur a neskôr, zhruba po roku, 75 Eur na deň. Mesačne dostaval 2325 Eur s tým, že vyplácaný bo
k 31. dňu v mesiaci. Ako svedok uviedol, so starostlivosťou o syna boli dlho veľmi spokojní, kým

nezistili, že starostlivosť nebola adekvátna. V zmysle uzatvorenej zmluvy o opatrovaní nebol obžalovaný
nikdy splnomocnený na to, aby mohol používať bankomatovú kartu a finančné prostriedky na kúpu
napríklad darčekov a ostatných potrieb. Na zastupovanie vo finančných záležitostiach, ako aj na
nahliadanie do výpisov z účtov, výberov z bánk, ku komunikácií s bankou a ku kontrole dlhov bol
dňa 22.12.2016 splnomocnený výlučne otec poškodeného. Finančné nezrovnalosti v platbách kartou

svedok zistil prvýkrát z výpisov z účtov za rok 2017, preto požiadal obžalovaného, aby mu odovzdal aj
ostatné výpisy. Po zistení nezrovnalostí si svedok zaobstaral výpisy z banky od roku 2014 a postupne
prechádzal jednotlivé výpisy. Kontrolou zistil, že v priebehu rokov 2014 až 2018 boli nakupované veci,
ktoré jeho syn, teda poškodený, vzhľadom na svoj zdravotný stav reálne nemohol využiť. V rámci svojej
výpovede svedok, len ako príklad nepoužiteľných vecí uviedol zakúpené bežecké palice a trekové

palice. Uviedol dátum 13.12.2017, kedy boli kúpené lyžiarske palice a spodky veľkosti M. Ako ďalší
príklad svedok uviedol, že šiel do obchodu so športovým oblečením, z ktorého bola na výpise z účtu
suma 140 eur. Vošiel do obchodu a opýtal sa na sumu platby, konkrétny deň a čas. Obsluhujúci
ho informoval v aký konkrétny deň bol vykonaný servis lyží. Následne s týmto zistením konfrontoval
obžalovaného, pričom tento sa mu priznal k platbe kartou za položky, ako bol servis lyží. Táto čiastka

140 Eur bola obžalovanému následne odpočítaná z mesačnej mzdy. Svedok vo výpovedi poukázal
aj na to, že v izbe, kde prespával obžalovaný, našiel novú bankomatovú kartu od banky Volksbank,
ktorá bola zaťažená. Keďže z výpisov účtov vyplývalo, že niečo nie je v poriadku, tak dňa 16.03.2018
bola vypovedaná zmluva o opatrovaní. Na to pribratý právnik poškodeného oboznámil obžalovanéhoo spôsobenej škode. Obžalovaný poslal svedkovi v rámci ich vzájomnej komunikácie aj email s tým, že
sa chce dohodnúť. Mimosúdna dohoda bola podpísaná obžalovaným a svedkom. Výšku škody vypočítal
svedok na sumu 48 000 Eur. Do škody svedok nezapočítal zakúpené vecí, ktoré mohli byť reálne využité

v domácnosti poškodeného. V prípade pochybností rozhodol v prospech obžalovaného a vynechal
započítanie takýchto vecí a platieb do celkovej výšky škody. Po zápočte sa škoda ponížila na sumu
35 000 Eur. Ako to vyplynulo z výpovede svedka, na zaplatenie škody boli s obžalovaným dohodnuté
splátkypo5000Eur.Kstarostlivostiopoškodenéhosvedokuviedol,žeobžalovanýsiorganizovalariadil
svoje striedania s iným opatrovníkmi sám. Podľa svedka, ostatní opatrovatelia sa obžalovaného báli. Na

objasnenie starostlivosti obžalovaného o poškodeného svedok v rámci svojej výpovede opísal udalosť,
ako raz prišiel na neohlásenú návštevu k poškodenému a vtedy našiel poškodeného len v plienke pred
televízorom.

Svedkyňa B. N. M. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že pozná obžalovaného päť až šesť rokov.
Tento bol opatrovateľom J. B. mladšieho (poškodeného). Svedkyňa poškodeného pozná, dokonca

navštívila aj jeho domácnosť. Ako presne sa staral obžalovaný o poškodeného, svedkyňa nevedela
opísať. Avšak starostlivosť o poškodeného zhodnotila ako nie dobrú. Párkrát ju obžalovaný požiadal aj o
to, aby sa šla pozrieť na poškodeného. Bolo to vo chvíli, keď sa v domácnosti poškodeného obžalovaný
nezdržoval. Taktiež ju obžalovaný dvakrát požiadal, aby mu svedkyňa pomohla so starostlivosťou
o poškodeného. Ostatné požiadania svedkyňa ale odmietla, pretože to nebola jej práca. Konkrétne

opísala prípad, keď jej obžalovaný raz zatelefonoval z dôvodu, že bolo potrebné dať poškodenému
obed, ktorý mu bol dovážaný. Jej úlohou bolo prísť do domu poškodeného, dať mu obed a pozrieť
sa na poškodeného. Obžalovaný bol v tom čase na lyžovačke. K zdravotnému stavu poškodeného
svedkyňa uviedla, že tento potreboval pomoc opatrovateľa. Mentálne nebol poškodený v najlepšom
stave. Podľa svedkyne, každý videl, že v prípade poškodeného bola potrebná 24 hodinová starostlivosť.

Čo sa týka starostlivosti obžalovaného o poškodeného, svedkyňa to opísala slovami, že každý bude
raz starý a takúto opateru by si ona osobne nepriala. Uvedené tvrdenie vo výpovedi rozvinula tým, že
obžalovaný si pri poškodenom žil svoj život, venoval sa svojím aktivitám - lyžovanie, bežky a tenis. Podľa
svedkyne, obžalovaný prišiel pracovať nie dovolenkovať. Vo výpovedi svedkyňa potvrdila, že rodina
obžalovaného bola v dome poškodeného približne dvakrát do roka. K striedaniu opatrovateľov svedkyňa

udala, že obžalovaný bol ako jediný zamestnaný u poškodeného, striedal sa s tým, koho si sám našiel.
Ľudí si obžalovaný dosadzoval sám. Taktiež uviedla, že osobne obžalovaného spoločne s poškodeným
pri nakupovaní nestretla.
Svedok O. P., ktorého navrhla vypočuť strana obhajoby na hlavnom pojednávaní ku skutku uvedenom
v obžalobe, nič konkrétne neuviedol. Vo svojej výpovedi svedok udal, že obžalovaného spoznal štyri

až päť rokov dozadu v Rakúsku, kam šiel namiesto obžalovaného vykonávať prácu a to konkrétne
opatrovanie nejakého pána, ktorý sa volal Rupert. Na celé meno opatrovanej osoby si svedok nevedel
spomenúť. Kontakt na obžalovaného mu dal jeho známy. Až obžalovaný svedkovi oznámil ku komu
pôjde a ako sa bude o danú osobu starať. S prácou, ktorú mu obžalovaný ponúkal, svedok v tom
čase osobné skúsenosti nemal. Svedok, ako kvalifikáciu na daný druh práce uviedol, že absolvoval

sociálnu prácu a preto chcel vyskúšať, aké to bude vykonávať takýto druh práce. Na miesto výkonu
práce sa dopravil vlastným autom, kde mu bolo obžalovaným osobne vysvetlené, ako sa bude o daného
pána starať a čo bude vykonávať. Podrobnosti práce mu vysvetlil obžalovaný. To, či bola spísaná
o vykonávaní práce nejaká zmluva, svedok s odstupom času nevedel uviesť. Pamätal si len to, že spolu
s obžalovaným sa dostavil na príslušný úrad, kde sa nahlásil a následne bol úradom zaregistrovaný.

K výkonu práce a k starostlivosti o opatrovanú osobu svedok uviedol, že v prvý deň práce bol prítomný
aj obžalovaný, ktorý svedkovi ukázal presne ako prebieha starostlivosť o pacienta. Obžalovaný vysvetlil
svedkovi všetko potrebné, teda ako sa má o opatrovanú osobu starať, kedy sú raňajky, aké lieky mu má
podávať, vysvetlil mu starostlivosť o hygienu a ako má pacientovi prebaľovať obväzy na nohe. Objasnil
mu celý denný plán starostlivosti o pacienta. Svedok bol celkove len na dvoch turnusoch. Na prvom

turnuse bol pri opatrovanej osobe šesť alebo sedem dní. Potom sa do Rakúska vrátil ešte raz na päť
dní a odvtedy tam už nevypomáhal. Túto prácu bral svedok ako psychohygienu mimo svojho hlavného
povolania. Vo výpovedi svedok taktiež opísal, ako s opatrovanou osobou chodievali nakupovať alebo do
lekárne. Do mesta často nechodili, nakoľko bolo náročné opatrovaného naložiť do auta. Opatrovaný bol
vozíčkar a v rámci svojho domu sa pohyboval len na prvom podlaží vrátane terasy. K plateniu v obchode

svedok uviedol, že všetko platil opatrovaný platobnou kartou, ktorú svedkovi nikdy nedal do rúk. Kde
mal obžalovaný platobnú kartu, svedka nezaujímalo. Len videl, ako si pán J. (opatrovaný) platobnú kartu
odkladal stále do peňaženky.Na základe obsahu súdneho spisu a predloženého lekárskeho potvrdenia dospel súd k záveru, že
zdravotný stav poškodeného J. B. mladšieho znemožňuje jeho osobný výsluch na hlavnom pojednávaní,
preto boli postupom podľa § 263 odsek 3 písmeno a/ Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní čítané

zápisnice o výpovedi svedka – poškodeného z prípravného konania.

Poškodený J. B. mladší vo svojej výpovedi uviedol, že v roku 1995 mal ťažkú nehodu, ktorej následkom
je jeho invalidita. V roku 2004 utrpel krvácanie do mozgu a jeho zdravotný stav sa ďalej zhoršoval. V roku
2011 bol v stacionárnom ošetrovaní a mal byť prepustený dňa 11.03.2011. Ošetrujúcim lekárom mu

bola odporúčaná 24-hodinová starostlivosť alebo umiestnenie v dome opatrovateľských služieb. Keďže
poškodený bol zaradený do opatrovateľského stupňa 5, je odkázaný na invalidný vozíček a potrebuje
na všetky činnosti podporu, preto bolo zrejmé, že poškodený nemôže vykonávať akýkoľvek šport,
práce, či telesné aktivity. Z uvedených dôvodov a z dôvodu nutného ošetrovania poškodeného, bola na
odporúčanie lekára kontaktovaná firma Malteser. V deň prepustenia z nemocnice bol cez menovanú
firmu Malteser sprostredkovaný a činný ako ošetrovateľ poškodeného Vincent Hoľpit (obžalovaný).

Reálne od 11.03.2011 až do 16.03.2018 sa o poškodeného, ako ošetrovateľ, staral obžalovaný. Tento
sa staral aj o pravidelné striedanie ďalších ošetrovateľov (opatrovateľov). Ostatných opatrovateľov
poškodeného zabezpečoval sám obžalovaný, ktorý bol ich šéfom. Striedanie opatrovateľov bolo
v intervaloch 14 dní. O finančné záležitosti poškodeného sa staral na základe splnomocnenia jeho otec
a tento prevzal za poškodeného aj vyplácanie jeho opatrovateľov, respektíve vyplácanie obžalovaného.

Aká bola výplata obžalovaného, o to sa poškodený nezaujímal. Jedno, čo vedel bolo, že výplata
opatrovateľa bola vykonávaná prevodom z jeho účtu. Vo výpovedi svedok ďalej udal, ktorá karta bola
jeho opatrovateľom zneužitá a kto ju vydal, vrátane udania čísla účtu, ku ktorému bola karta vystavená.
Poškodeného stará bankomatová karta bola vydaná bankou „Volksbank Almtal 4644 Scharnstein“
znejúca na meno J. B., číslo karty: 670 2581 0465 3630 5449, BIC: A., k bankovému účtu BIC:H.,

IBAN H. XXXX XXXX XXXX XXXX, a jeho nová karta bola vydaná bankou „Volksbank Almtal 4644
Scharstein“ znejúca na meno J. B., číslo karty: XXX XXXX XXXX XXXX XXXX, k bankovému účtu
BIC: A., IBAN H. XX XXXX XXXX XXXX XXXX. Obžalovaný poznal PIN - kód bankomatovej karty
poškodeného, pretože mu ho dal sám poškodený. Poškodený mu ho dal, pretože obžalovaný robil pre
neho nákupy v obchode BILLA a ADEG v Scharsteine. Nikdy ale obžalovanému nedal povolenie, aby

smel z tejto karty nakupovať pre seba alebo príslušníkov svojej rodiny rôzne tovary, potraviny či iné
predmety. Nikdy mu poškodený neudelil právo na finančné úkony, ani ho nesplnomocnil na nakupovanie
tovarov v obchodoch so stavebninami, v elektroobchodoch, či športových obchodoch. Takýto tovar
by poškodený vzhľadom na to, že je na vozíčku a má ochrnutú ľavú ruku, nevedel využiť. Stále mu
obžalovaný vravel a opakoval, že „musíš platiť“. Občas sa nákupov zúčastňoval aj poškodený, ale nikdy

nebol s obžalovaným nakupovať mimo mesta Scharnstein. Nevedel, že obžalovaný platí všetko z jeho
bankomatovej karty a že ju stále používal. Z opatrovateľov bol obžalovaný jediným, ktorý používal
bankomatovú kartu a poznal aj príslušný kód. Zo zisteniami o výberoch finančnej hotovosti, platbách
a používaní bankomatovej karty konfrontoval obžalovaného otec poškodeného s podporou a prizvaním
advokáta. Ku škode a jej výške poškodený uviedol, že jeho otec pri vyčíslení výšky škody prešetril

všetky účty a doklady vo firmách a v bankách. Potom odpočítali všetko, čo by mohlo byť použité pre
poškodeného, respektíve pre jeho domácnosť a dom. Takto sa zistila výška spôsobenej škody a aj
napriek tomu pristúpili na mimosúdne vyrovnanie s obžalovaným z dôvodu, že obžalovaný má rodinu.
Na základe uzatvorenej mimosúdnej dohody poškodený požaduje od obžalovaného zaplatenie škody
vo výške 35 000 Eur. V prípade nedodržania splátok po 5000 Eur, bude musieť obžalovaný zaplatiť

škodu 48 000 Eur.

Na hlavnom pojednávaní boli v rámci dokazovania oboznámené aj listinné dôkazy v zmysle § 269
Trestného poriadku.

Z jednotlivých výpisov z obratov z bankomatovej karty poškodeného J. B. mladšieho za roky 2014 až
2018, ktoré predložil svedok J. B. starší, súd zistil jednotlivé platby kartou a výbery peňazí v hotovosti,
ktoré v rámci kontroly výpisov z účtov svedok J. B. starší započítal a zahrnul do celkovej výšky škody
spôsobenej obžalovaným poškodenému. Celková výška škody vyplývajúca z predložených výpisov za
roky 2014 až 2018 predstavovala sumu najmenej 80 167,26 Eur. Od tejto celkovej výšky škody boli

neskôr odpočítané položky za platby kartou za veci, ktoré poškodený mohol reálne využiť vo svojej
domácnosti, prípadne sa jednalo o platby, ktoré nebolo možné pričítať na účet obžalovaného.Zo záznamov svedka J. B. staršieho o výberoch v hotovosti bolo zrejmé, v akej celkovej výške boli
prostredníctvom bankomatovej karty realizované výbery peňazí v hotovosti z účtu poškodeného zo roky
2014 až 2018. Dohromady za rok 2014 sa jednalo o sumu 5100 Eur, za rok 2015 o sumu 4500 Eur, za

rok 2016 o sumu 5500 Eur, za rok 2017 o sumu 5700 Eur a za rok 2018 o sume 1500 Eur, ale len za
v obdobie od 01.01.2018 do 05.03.2018.

Zo záznamov svedka J. B. staršieho a zneužívaní bankomatovej karty poškodeného J. B. mladšieho na
neopodstatnené nákupy, boli pre súd zistiteľné jednotlivé mesačné výdavky za nákupy bankomatovou

kartou vo firmách Billa, Adeg, Unimarkt, LH (zdravotná pomoc), Lidl, Penny, Hofer, Normal a Interspar
spar v rokoch 2014 až 2018. Svedkom boli predložené aj prehľadne usporiadané zoznamy denných
výdavkov hradených z bankomatovej karty za roky 2014 až 2017. Napríklad vo firme PRO - SPORT
Gmunden bola v roku 2014 uskutočnená platba vo výške 88,84 Eur, v roku 2015 nebola vykonaná žiadna
platba kartou, v roku 2016 bola uskutočnená platba vo výške 98,39 Eur a v roku 2017 bola uskutočnená
platba vo výške 755,73 Eur, vo firme New Yorker bola v roku 2014 uskutočnená platba vo výške 76,70

Eur, v roku 2015 uskutočnená platba vo výške 20,90 Eur, v roku 2016 bola uskutočnená platba vo výške
69,70 Eur a v roku 2017 bola uskutočnená platba vo výške 79,65 Eur, vo firme HP Autoteile bola v roku
2014 uskutočnená platba vo výške 136,80 Eur, v roku 2015 uskutočnená platba vo výške 763,33 Eur,
v roku 2016 bola uskutočnená platba vo výške 71,60 Eur a v roku 2017 bola uskutočnená platba vo
výške 260,46 Eur. Za prvé mesiace kalendárneho roka 2018 boli taktiež predložené zoznamy platieb

a nákupov v rôznych firmách, ako napríklad dňa 10.02.2018 vo firme PRO SPORT Gmunden v sume
49,99 Eur, dňa 12.02.2018 vo firme OBI Gmunden v sume 92, 98 Eur, dňa 19.01.2018 nákup vo firme
UNIMARKT v sume 118, 07 Eur. Z listiny obsahujúcej súpis nákupných aktivít obžalovaného predloženej
svedkom J. B. starším vyplývajú nákupy spotrebného tovaru ako napríklad dámske parfémy (Müller
- 02.12.2016 a 13.12.2017), dámske príručné tašky (CCC 30.01.2017), lyžiarske palice (Intersport

- 13.12.2017), dievčenské korčuliarske topánky (Intersport - 06.03.2017), lyžiarsky servis s kúpou
srsťových pásov (Schober Scharstein - 09.02.2018), súprava činiek včítane vzpieračského opasku
(Intersport - 16.08.2017), kamera (Mediamarkt - 19.08.2017), či detské oblečenie (C&A - 10.03.2017).

Z mimosúdnej dohody a dohody o možnosti splácania v splátkach súd zistil, že mimosúdna dohoda bola

uzatvorená medzi obžalovaným a svedkom J. B. starším, ako splnomocneným zástupcom poškodeného
J. B. mladšieho. Súčasťou mimosúdnej dohody bola zmluva o platbe na splátky, z obsahu ktorej plynie,
že po vzájomnej dohode medzi obžalovaným a poškodeným bola dohodnutá náhrada spôsobenej škody
vo výške 35 000 Eur formou splátok po 5000 Eur. V prípade omeškania platby bol dohodnuté, že
poškodený si bude nárokovať škodu vo výške 48 000 Eur. Mimosúdna dohoda ako aj zmluva o platbe

na splátky boli obžalovaným podpísané dňa 11.01.2019. Zástupca poškodeného podpísal mimosúdnu
dohodu a dohodu o možnosti splácania v splátkach dňa 04.01.2019. Uzatvorenie mimosúdnej dohody
bolo oznámené štátnej prokuratúre vo Wels, Rakúsko, podaním zo dňa 14.01.2019.

Z oboznámenej emailovej komunikácie medzi obžalovaným a svedkom J. B. starším plynie konverzácia

ohľadom urovnania vzájomného sporu a uzatvorenia dohody týkajúcej sa výšky spôsobenej škody
obžalovaným. Obžalovaný v emailových správach jasne deklaroval ochotu zaplatiť spôsobenú škodu
v rámci mimosúdneho vyrovnania s poškodeným, respektíve so svedkom J. B. starším, ako zástupcom
poškodeného. Predložená emailová komunikácia sa týkala aj sťažnosti J. B. staršieho na vykonávanú
starostlivosť o poškodeného, nakoľko pri návšteve našiel svedok poškodeného sedieť vo vozíku bez

nohavíc len s plienkou. Preto požadoval od obžalovaného vysvetlenie danej situácie.

Zo zmluvy o opatrovaní osôb (zmluvy o starostlivosti o zverenú osobu) súd zistil, že zmluva bola
uzatvorená v zmysle § 159 Živnostenského poriadku Rakúskej republiky, predmetom ktorej bolo
opatrovanie poškodeného - J. B. mladšieho, ako osoby vyžadujúcej opatrovateľskú službu (ďalej

len „Zmluva“). Zmluvnými stranami boli poškodený ako zadávateľ (zamestnávateľ) a obžalovaný ako
opatrovateľ. Z obsahu zmluvy súd zistil, že opatrovateľ nebol osobne zaviazaný k výkonu práce
s tým, že tento mohol na výkon práce prizvať iné vhodné osoby (§ 3 Zmluvy). Rozsah činnosti
a náplň práce obžalovaného bola špecifikovaná a uvedená pod § 4 Zmluvy. Do pracovnej činnosti
obžalovaného v rámci starostlivosti o poškodeného patrila napríklad podpora pri obliekaní, vyzliekaní,

pri umývaní rúk a tváre, pri starostlivosti o vlasy a pri holení, pri kúpeli nôh, ďalej vedenie domácnosti
najmä nakupovanie, čistiace činnosti, upratovanie obývanej bytovej jednotky, prinášanie správ a iné.
Pracovný čas bol upravený v § 5 Zmluvy s ručne vpísanou poznámkou o trojhodinovom osobnom voľne
opatrovateľa počas dňa. Mzda opatrovateľa bola upravená v § 9 Zmluvy. Bola dohodnutá mzda vovýške 75 Eur na deň s tým, že z výplaty za opatrovateľské služby všetky odvody priznáva a odvádza
opatrovateľ. V § 11 Zmluvy, označeným ako „kaucie a neprípustné dohody“, bolo medzi zmluvnými
stranami dohodnuté, že „Dohody, pri ktorých zverená osoba, potrebujúca opatrovateľskú starostlivosť

má zaplatiť opatrovateľovi kauciu, nie je záväzná. Takisto sú nezáväzné dohody, podľa ktorých zverená
osoba vyžadujúca opatrovateľskú starostlivosť zaplatila opatrovateľovi niečo bez rovnocennej hodnoty.“
Zmluva bola zmluvnými stranami podpísaná dňa 15.03.2011.

Z obsahu splnomocnenia zo dňa 22.12.2016 súd zistil, že poškodený J. B. mladší udelil svojmu

otcovi J. B. staršiemu plnú moc na zastupovanie poškodeného vo všetkých finančných záležitostiach.
Zastupovanie okrem iného zahrňovalo aj uzatváranie finančných prevodov, výberov v hotovosti
a uzatváranie zmlúv s bankou, ako aj oprávnenie nazerať do bankových výberov (výpisov).

Z obsahu písomnej výpovede adresovanej obžalovanému súd zistil, že poškodený dňa 16.03.2018
vypovedal obžalovanému 24-hodinové opatrovateľstvo z dôvodu finančných nezrovnalostí.

Z výpisu zo živnostenského registra bolo zrejmé, že obžalovaný v minulosti podnikal ako živnostník pod
menom A. B. K. L. E. D., E. XXX F. XXX/XX, I.: XXXXXXXX. Svoju podnikateľskú činnosť ukončil ku
dňu 05.09.2008.

Z potvrdení z banky o vykonaní platby predloženými obžalovaným na hlavnom pojednávaní súd zistil, že
obžalovaný uhradil finančnými prevodmi v sumách po 5 000 Eur z osobného bankového účtu vedeného
v UniCredit Bank na bankový účet poškodeného (účet dohodnutý v rámci mimosúdnej dohody) celkom
sumu 25 000 Eur.

Z oboznámeného odpisu registra trestov obžalovaného súd zistil, že obžalovaný bol v minulosti iba
raz súdne trestaný, a to rozhodnutím Okresného súdu Bardejov spisová značka XT/XXX/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX, pričom na páchateľa sa hľadí akoby nebol odsúdený.

Z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR a z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov

vyplýva, že obžalovaný bol prejednávaný v priestupkovom konaní celkom za 6 priestupkov, a to dvakrát
za porušenie pravidiel cestnej premávky a štyrikrát za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky.

Vo vypracovanej charakteristike Obce D. bol obžalovaný hodnotený všeobecne. V obci nebol

priestupkovo riešený. Komisiou na ochranu verejného poriadku s ním neboli riešené žiadne poklesky.
Z výpisu z Generálnej prokuratúry súd zistil u obžalovaného iba jeden záznam, ktorý sa týkal podania
obžaloby prokurátorom v predmetnej trestnej veci XT/XX/XXXX. Z výpisu z databázy súdov bolo zrejmé,
že voči obžalovanému sa aktuálne vedie na Okresnom súde Bardejov len predmetné trestné konanie
XT/XX/XXXX.

Podľa § 272 odsek 3 Trestného poriadku súd zamietol na hlavnom pojednávaní návrh obhajoby na
doplnenie dokazovania dožiadaním zahraničnej banky Volksbank v Rakúsku o potvrdenie existencii
druhej bankomatovej karty. Vzhľadom na rozsah a obsah vykonaného dokazovania súd dospel k záveru,
že v prípade navrhovaného dôkazu sa jedná o okolnosť nepodstatnú pre rozhodnutie v danej trestnej

veci.

Po vykonaní dokazovania súd v zmysle § 274 odsek 1 Trestného poriadku vyhlásil dokazovanie za
skončené.

Po vyhlásení dokazovania za skončené súd udelil slovo na záverečné reči. Prokurátor v záverečnej
reči navrhol na základe vykonaných dôkazov uznať obžalovaného za vinného zo spáchaniu skutku
uvedeného v obžalobe a v otázke uloženia trestu navrhol uložiť obžalovanému trest odňatia slobody na
dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby s podmienečným odkladom jeho výkonu s určením
skúšobnej doby v trvaní troch rokov a zároveň počas tejto doby uložiť aj trest zákazu činnosti vykonávať

živnosť na opatrovanie osôb. V otázke náhrady škody prokurátor s poukazom na to, že zo strany
obžalovaného došlo k čiastočnej úhrade, navrhol obžalovaného zaviazať na uhradenie jej zvyšku.
Splnomocnenec poškodeného zotrval na uplatnenej výške náhrady škody v predmetnom trestnom
konaní, s prihliadnutím na vykonané úhrady zo strany obžalovaného v celkovej sume 25 000 Eur.Navrhol, aby obžalovanému bola uložená povinnosť nahradiť doposiaľ neuhradenú škodu vo výške
55.167,26 eur. Obhajca obžalovaného vzhľadom na vykonané dokazovanie navrhol obžalovaného spod
obžaloby prokurátora oslobodiť v zmysle § 285 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku, nakoľko

nebolojednoznačnepreukázané,žeskutok,ktorýtvorípredmetobžaloby,spáchalskutočneobžalovaný.
Obžalovaný v záverečnej reči uviedol, že mu na poškodenom, ako jeho klientovi a na ich vzájomnom
vzťahu záležalo. Zároveň zotrval na svojej nevine.

V predmetnej trestnej veci súd zhodnotil dôkazy týkajúce sa skutku, ktorého sa dopustil obžalovaný

nezávisle podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom zvážení všetkých
okolností a dôkazov jednotlivo aj v ich súhrne, nezávisle od toho, či dôkazy obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Na základe vykonaných priamych a nepriamych dôkazov, hodnotených jednotlivo ako aj vo vzájomných
súvislostiach dospel súd k záveru, že skutok uvedený v obžalobe a v skutkovej vete výrokovej časti

rozsudku sa stal, a že ho spáchal obžalovaný.

Vina obžalovaného A. B. zo spáchania skutku uvedeného obžalobe bola preukázaná najmä výpoveďou
svedka J. B. staršieho na hlavnom pojednávaní, výpoveďou poškodeného J. B. mladšieho z prípravného
konania, výpoveďou svedkyne B. N. M., výpoveďou svedka O. P. na hlavnom pojednávaní, ale aj

výpoveďou obžalovaného na hlavnom pojednávaní. Spáchanie žalovaného skutku bolo preukázané aj
nazákladevykonanýchlistinnýchdôkazovvzťahujúcichsakuskutkuuvedenomvobžalobe,ato výpismi
z obratov bankomatových kariet za rok 2014 až 2017 a 2018, zo záznamov svedka J. B. staršieho
o výberoch v hotovosti a zneužívaní bankomatovej karty J. B. mladšieho na neopodstatnené nákupy,
dohodou o mimosúdnom vyrovnaní a zmluvou o platbe na splátky, zmluvou o opatrovaní, emailovou

komunikáciou medzi obžalovaným a svedkom J. B. starším a na základe ďalších listinných dôkazov.

Čas spáchania skutku, respektíve rozhodné obdobie, kedy dochádzalo k jeho páchaniu obžalovaným,
súd zistil z výpisov z obratov bankomatových kariet, pritom obdobie (čas) spáchania skutku vyplynulo
aj z výpovede svedka J. B. staršieho na hlavnom pojednávaní, či z výpovede poškodeného J. B.

mladšieho z prípravného konania ako aj z iných listinných dôkazov, ako napríklad z písomnej výpovede
24-hodinového opatrovateľstva zo dňa 16.03.2018. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že
obžalovaný páchal skutok, ktorý tvorí predmet obžaloby v dobe od 01.01.2014 do 16.03.2018. Miestom
páchania trestnej činnosti bolo mesto Scharnstein v Rakúskej republike, ako aj iné miesta (napríklad
mestoGmunden),kdedochádzalokneoprávnenémupoužívaniuplatobnéhoprostriedku-bankomatovej

karty poškodeného, čo preukazujú predovšetkým listinné dôkazy predložené svedkom J. B. starším.

Vykonanými dôkazmi mal súd preukázané, že obžalovaný vykonával opatrovateľské služby pre
poškodeného od jeho prepustenia z nemocnice v roku 2011, konkrétne odo dňa 11.03.2011. V tom
čase opatroval obžalovaný poškodeného sprostredkovane cez spoločnosť Malteser. Z iniciatívy

obžalovaného a so súhlasom otca poškodeného - svedka J. B. staršieho, ktorému navrhol obžalovaný,
aby sa o poškodeného staral sám obžalovaný, ako živnostník a nie sprostredkovane cez firmu
ako doposiaľ, bola uzatvorená medzi obžalovaným a poškodeným J. B. mladším (juniorom), ktorý
ako invalid bol odkázaný na 24-hodinovú starostlivosť, zmluva o opatrovaní osôb v zmysle § 159
živnostenského poriadku Rakúskej republiky. Na základe uzatvorenej zmluvy bolo obsahom opatrovania

a činnosti obžalovaného vybavovanie nákupov, prinášanie správ, upratovanie obývanej bytovej jednotky,
či podpora bežných činnosti pri obliekaní, vyzliekaní, umývaní rúk a tváre, kúpeli nôh, pri starostlivosti
ovlasyapriholení.Vrámcizmluvypod§11bolozmluvnýmistranamivýslovnedohodnuté,žedohody,pri
ktorých zverená osoba potrebujúca opatrovateľskú starostlivosť má zaplatiť opatrovateľovi kauciu, nie je
záväzná. Takisto bolo dohodnuté, že dohody, podľa ktorých zverená osoba vyžadujúca opatrovateľskú

starostlivosť zaplatila opatrovateľovi niečo bez rovnocennej protihodnoty, sú nezáväzné. Zmluva bola
uzatvorená 15.03.2011. V rámci zmluvy bolo dohodnuté aj odmeňovanie zahrňujúce mzdu, cestovné
náhrady a sumu za platby (odvody) do sociálnej poisťovne.

Od momentu uzatvorenia zmluvy o opatrovaní, reálne (fakticky) opatrovanie poškodeného vykonával

a riadil výlučne ako živnostník obžalovaný, ktorý zabezpečoval aj svoje striedanie, ako aj
vyhľadávanie ďalších opatrovníkov ako náhradu počas jeho neprítomnosti pri poškodenom. Opatrovanie
prebiehalo turnusovo. Striedanie opatrovateľov bolo realizované zväčša v intervale každých 14
dní, prípadne šlo o kratšie striedanie v rozsahu 5 až 6 dní, ktoré opísal vo výpovedi svedokO. P.. Tieto striedania organizoval osobne obžalovaný a ten opatrovateľov aj zaúčal. Počas celej
doby opatrovania poškodeného, obžalovaný požíval patričnú dôveru tak opatrovanej osoby, teda
poškodeného, ako aj jeho otca svedka J. B. staršieho. Uvedené bolo zrejmé nielen z výpovede

obžalovaného, ale aj napríklad z výpovedí svedkov O. P. a B. N., ako aj z výpovede poškodeného.

V rozhodnom období, kedy dochádzalo k páchaniu skutku, obžalovaný nedisponoval oprávnením
ani splnomocnením na používanie finančných prostriedkov z bankového konta poškodeného,
taktiež nedisponoval oprávnením či splnomocnením na používanie, či platbu bankomatovou kartou

poškodeného. Splnomocnenie na zastupovanie poškodeného vo finančných záležitostiach, ako aj pre
komunikáciu s bankou, bolo poškodeným dňa 22.12.2016 udelené svedkovi J. B. staršiemu tak, ako to
plynie z listinných dôkazov. Svedok vykonával zároveň aj kontrolu výpisov z účtu poškodeného, pričom
podozrenie nadobudol v roku 2017 potom, ako našiel bankomatovú kartu v izbe svojho syna zaťaženú
výberom v banke. Následne pri kontrole výpisov z banky si svedok všimol vysoké výbery v hotovosti, ako
aj nákupy výlučne len z bankomatovej karty poškodeného.

Na základe vykonanej kontroly výpisov z obratov bankomatovej karty svedok J. B. starší zistil, že od roku
2014dochádzalokvysokýmvýberomhotovosti,aleajkpočetnýmplatbámbankomatovoukartou,pričom
boli nakupované nielen potraviny, ale aj iné veci, ktoré poškodený vzhľadom na jeho zdravotný stav,
keďžejeinvalid,nevedelreálnevyužiť.Pomocoubankomatovejkartybolivrozhodnomobdobínakúpené

napríklad dámske parfémy, dámsky zastrihávač, lyžiarska výstroj, činky, stan, bižutéria, dievčenské
korčuliarske topánky a ďalšie veci, ktoré nemohli slúžiť potrebám opatrovaného. V listinných dôkazoch,
ktoré svedok predložil štátnej prokuratúre v Rakúsku (Štátna prokuratúra vo Wels), a to zo záznamov
o výberoch v hotovosti a záznamov o zneužívaní bankomatovej karty, sú tieto jednotlivé výbery a platby
položkovito za každý rok rozhodného obdobia aj s miestom nákupu, respektíve miesto platby, uvedené

a rozpísané.

V predmetnej trestnej veci súd vykonanými dôkazmi dospel k záveru, že osobou, ktorá zneužila
bankomatovú kartu, ako aj dôveru opatrovanej osoby, bol práve obžalovaný. Tento disponoval
potrebnou dôverou opatrovanej osoby, ako aj jeho rodiny, bol jediným stálym zamestnancom, respektíve

opatrovateľom poškodeného na základe zmluvy a sám pritom riadil výber iných opatrovateľov, ktorých
podľa potreby zháňal a zaúčal.

Z výpovede poškodeného bolo zrejmé, že tento je vlastníkom bankomatových kariet a to starej
bankomatovej karty BIC:H., IBAN H. XXXX XXXX XXXX XXXX, číslo karty: XXX XXXX XXXX XXXX

XXXX, a novej bankomatovej karty BIC: A., IBAN H. XX XXXX XXXX XXXX XXXX, číslo karty: XXX
XXXX XXXX XXXX XXXX. Obžalovaný vedel PIN (kód) bankomatovej karty. Potrebný PIN kód mu dal
sám poškodený, ako to plynie z jeho výpovede, pretože obžalovaný pre neho robil rôzne nákupy, ale
nikdy mu poškodený nedal povolenie, aby z bankomatovej karty nakupoval pre seba, či príslušníkov
svojej rodiny rôzne tovary či potraviny. Sám obžalovaný vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní

priznal, že vedel PIN kód bankomatovej karty, keďže časom sa ho dozvedel, čo vo výpovedi následne
poprel s tým, že sa nesprávne vyjadril.

Neoprávneným používaním bankomatovej karty obžalovaný spôsobil poškodenému škodu najmenej
80 167,26 eur, ktorej výška plynie z listinných dôkazov, ktoré odovzdal svedok J. B. starší rakúskej

prokuratúre (výpisy z obratov bankomatovej karty ako aj záznamy o zneužívaní bankomatovej
karty), a ktoré boli oboznámené v priebehu dokazovania. V rámci mimosúdnej dohody (dohody
o mimosúdnom vyrovnaní ) zo dňa 11.01.2019 a zmluvy o platbe na splátky zo dňa 11.01.2019 bola
po vzájomnej dohode obžalovaného a svedka J. B. staršieho, ktorý bol oprávnený a splnomocnený na
finančné záležitosti poškodeného, za súčinnosti pribratého advokáta ako splnomocnenca poškodeného,

dohodnutá náhrada škody vo výške 35 000 Eur vo forme splátok. Z tejto sumy bola, ako to plynie
z listinných dôkazov, obžalovaným dobrovoľne uhradená suma minimálne 25000 Eur. K mimosúdnej
dohode obžalovaný pristúpil dobrovoľne, túto podpísal a z časti formou splátok aj splnil. Výška samotnej
a zároveň poškodeným požadovanej škody bola vyčíslená svedkom B. J. starším, ktorý pri svojej
výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol a popísal, ako postupoval pri jej vyčíslení, teda ako celkovú

výšku škody presahujúcu 80.tisíc eur vyčísľoval, následne ponížil o položky, ktoré nemohol pripočítať na
vrub obžalovaného s tým, že dospel k výške škody 48000 Eur. Následne bola s obžalovaným dohodnutá
výška škody 35 000 Eur. Na výške dohodnutej a požadovanej škody 35 000 Eur zotrval nielen poškodený
vo svojej výpovedi, ale výšku nárokovanej škody potvrdil aj svedok J. B. starší.Z hľadiska formy zavinenia súd konanie obžalovaného vyhodnotil ako úmyselné konanie vo forme
priameho úmyslu (§ 15 písmeno a/ Trestného zákona), keďže obžalovaný konal vedome a svojím

konaním sa snažili o presne zmýšľaný následok.

Súd nemal na základe vykonaného dokazovania žiadne pochybnosti ani o existencii priamej príčinnej
súvislosti medzi protiprávnym konaním obžalovaného a následkom jeho činu, respektíve následkom na
jednej strane a úmyselným zavinením na strane druhej.

Svojím protiprávnym konaním obžalovaný spáchal viac trestných činov. Protiprávne konanie
obžalovaného súd po formálnej stránke kvalifikoval ako zločin neoprávneného vyrobenia a používania
platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 2, § 219 ods. 1, ods.
3 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/, písm. g/ Trestného
zákona, nakoľko obžalovaný si obstaral platobný prostriedok (bankomatovú kartu) a použil ho a takýto

čin spáchal závažnejším spôsobom konania – po dlhší čas a využitím tiesne, neskúsenosti, odkázanosti
poškodeného a vo väčšom rozsahu, nakoľko v zmysle interpretačného pravidla podľa § 126 odsek 1 TZ
škodapredstavovaladesaťnásoboksumy266eur.Vzmysle§2odsek1Trestnéhozákonaupravujúceho
časovú pôsobnosť zákona súd trestnosť činu posudzoval a trest ukladal podľa zákona účinného v čase
spáchania činu. Nová právna úprava nebola pre obžalovaného priaznivejšia, preto súd novú právnu

úpravu neaplikoval. K zmene ustanovenia § 219 Trestného zákona došlo na základe zákona č. 312/2020
Z.z. o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku.

Čin obžalovaného súd kvalifikoval aj ako zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku
podľa § 237 ods. 1, ods. 3 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/, písm.

g/ Trestného zákona, pretože obžalovaný inému, a to poškodenému spôsobil značnú škodu tým, že
porušil povinnosť vyplývajúcu zo (z uzatvorenej) zmluvy o starostlivosti o zverenú osobu podľa § 159
Živnostenského poriadku Rakúskej republiky, v zmysle ktorej bol zodpovedný za opatrovanie, dozor,
stravovanie a spokojnosť poškodeného zo zmluvy opatrovať alebo spravovať cudzí majetok, a činu
sa dopustil závažnejším spôsobom konania – po dlhší čas, využitím tiesne, neskúsenosti, odkázanosti

poškodeného. V zmysle interpretačného pravidla podľa § 126 odsek 1 TZ sa značnou škodou rozumie
suma dosahujúca najmenej 100 násobok sumy 266 eur.

V nadväznosti na výsledky vykonaného dokazovania súd v potrebnom rozsahu (po formálnej stránke)
upravil skutok kladený obžalovanému za vinu pri dodržaní zásady totožnosti skutku.

Pri ukladaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol u obžalovaného najmä na spôsob spáchania činu
a jeho následok, na okolnosti prípadu, povahu spáchaného trestného činu, na priťažujúce okolnosti a
poľahčujúce okolnosti a na doterajší spôsob vedenia života obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho
nápravy.

Na to, aby uložený trest mohol zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, musí v sebe zahŕňať
jednak prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie
(výchova k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných
členov spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona. Zároveň trest musí vyjadrovať morálne odsúdenie

páchateľa spoločnosťou.

Z vypracovaných správ a charakteristík k osobe obžalovaného súd konštatoval, že obžalovaný viedol
riadny život. V minulosti bol obžalovaný raz súdne trestaný, a to rozhodnutím Okresného súdu Bardejov
spisová značka XT/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, pričom sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený.

Pretože sa jedná o odsúdenie spred viac ako desiatich rokov, súd na toto odsúdenie pri hodnotení
osoby obžalovaného neprihliadal. Obžalovaný sa taktiež dopustil šiestich priestupkov. Avšak jednalo sa
len o priestupky na úseku cestnej dopravy. Obcou D. bol obžalovaný hodnotený všeobecne s tým, že
priestupkovo riešený nebol.

U obžalovaného súd vzhliadol ako poľahčujúcu okolnosť to, že viedol pred spáchaním trestného činu
riadny život (§ 36 písmeno j/ Trestného zákona), ako priťažujúcu okolnosť súd vzhliadol skutočnosť, že
jedným konaním spáchal viac trestných činov (§ 37 písmeno h/ Trestného zákona). Pomer poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností súd ustálil v pomere 1:1.Obžalovaný svojím protiprávnym konaním spáchal viac trestných činov, preto mu súd ukladal úhrnný
trest. Pri ukladaní úhrnného trestu súd vychádzal z absorbčnej zásady zakotvenej v ustanovení § 41

odsek 1 Trestného zákona a obžalovanému ukladal úhrnný trest odňatia slobody podľa § 237 odsek 3
Trestného zákona. Úhrnný trest ukladal súd podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na
trestnýčin,ktorýjezozbiehajúcisatrestnýchčinovnajprísnejšietrestný.Vpredmetnejvecibolspomedzi
všetkých zbiehajúcich sa trestných činov najprísnejšie trestným zločin porušovania povinnosti pri správe
cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 3 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona. Za zločin porušovania

povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 3 písm. a/, písm. b/ Trestný zákon v
osobitnej časti stanovuje trest odňatia slobody na 3 roky až 10 rokov.

Pretože bol obžalovanému ukladaný trest za trestný čin – zločin, za ktorý zákon v osobitnej časti
stanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica trestnej sadzby prevyšuje 5 rokov a neustanovuje
iný druh trestu, súd preto musel v súlade s ustanovením § 34 odsek 6 Trestného zákona uložiť

obžalovanému trest odňatia slobody.

S prihliadnutím na povahu páchanej trestnej činnosti, na okolnosti prípadu a spôsob spáchania činu
a jeho následok, súd uložil obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody v trvaní troch rokov, teda
uložil obžalovanému trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby. Výkon uloženého trestu

odňatia slobody súd obžalovanému podmienečne odložil za súčasného uloženia probačného dohľadu
a určil skúšobnú dobu v trvaní 26 mesiacov. Zároveň súd uložil obžalovanému primerané obmedzenia
a povinnosti, ktoré sú súčasťou probačného dohľadu, a to povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť
v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.

V otázke náhrady škody súd poškodenému J. B. mladšiemu v zmysle § 287 odsek 1 Trestného poriadku
priznal v adhéznom konaní náhradu škody v sume 35 000 Eur, nakoľko jej výška bola súdu riadne
preukázaná a to dohodou o mimosúdnom vyrovnaní zo dňa 11.01.2019 a zmluvou o platbe na splátky
zo dňa 11.01.2019. Časť spôsobenej škody obžalovaný v zmysle mimosúdnej dohody s poškodeným
dobrovoľne uhradil, ale nakoľko výška požadovanej škody je súčasťou skutku výrokovej časti rozsudku,

súd zaviazal obžalovaného na jej úhradu v plnej výške bez krátenia. So zvyškom nároku na náhradu
škody súd podľa § 288 odsek 2 Trestného zákona poškodeného odkázal na civilný proces alebo na
konanie pred iným príslušným orgánom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde

Bardejov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti

niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre
porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že
výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania
výslovne vzdať.