Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 13, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/60/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4121204225
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4121204225.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a sudkýň JUDr.

Lenky Halmešovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobcov: 1/ O. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom
Z. G. XX, XXX XX E., 2/ G. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z.. XX, XXX XX E., obaja zastúpení JUDr.
Jurajom Bilickým, advokátom, IČO: 42210305, so sídlom Farská 8, 949 01 Nitra, proti žalovaným: 1/ A.
D., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XX, XXX XX E., 2/ T. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XX, XXX XX
E., obaja zastúpení JUDr. Norbertom Kálmánom, advokátom, IČO: 53 196 325, so sídlom Sv. Beňadika
30/B, 949 01 Nitra, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcov v prvom a v
druhom rade proti rozsudku Okresného súdu Nitra (ďalej „súd prvej inštancie") zo dňa 16. marca 2022

č.k. 19C/13/2021-144 (ďalej „rozsudok súdu prvej inštancie"), takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaní v prvom a v druhom rade majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom v
prvom a v druhom rade v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným
rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov v prvom a v druhom rade, ktorou
sa domáhali, aby súd určil, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v

obci E., katastrálnom území D., ktoré sú zapísané na liste vlastníctva číslo (ďalej len „LV č.“) XXXX ako
parcely registra „C“, a to parcela číslo XXX/XX - orná pôda o výmere XXX m2, parcela číslo XXX/XX
- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 296 m2, parcela číslo XXX/XX - orná pôda o výmere 53 m2,
parcela číslo XXX/XX - orná pôda o výmere 893 m2, parcela číslo XXX/XX - orná pôda o výmere 109
m2, a to v podiele 1/1 a na LV č. XXXX ako parcela registra „C“ parcelné číslo XXX/X - orná pôda vo
výmere 3228 m2, a to v podiele 3/42 k celku (ďalej len „predmetné, resp. sporné nehnuteľnosti“).
1.1. Za preukázaný mal skutkový stav, z ktorého zistil, že predmetné nehnuteľnosti zapísané na LV

č. XXXX sú v podielovom spoluvlastníctve žalovaných v prvom a v druhom rade, každý v podiele 1.
Titulom nadobudnutia vlastníckeho práva bolo dedičstvo po ich právnych predchodcoch, prejednané
v dedičskom konaní sp.zn. 18D/64/2012. Nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX je v podielovom
spoluvlastníctve žalovaného v prvom rade v podiele 3/84 a žalovaného v druhom rade v podiele 3/84.
1.1.1. Dňa 10. 06. 1998 bola uzavretá kúpna zmluva medzi Ing. A. D. a jeho manželkou O. ako
predávajúcimiažalobcamivprvomavdruhomradeakokupujúcimi,predmetomktorejbolinehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXXX katastrálne územie D. parcela číslo XXX/XX na LV č. XXXX parcela číslo XXX/

X v podiele X/XX. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 941 050,-- Sk a mala byť vyplatená do 15. 06.
1998 v celosti. Pre prípad nezaplatenia kúpnej ceny si predávajúci vyhradili právo odstúpiť od zmluvy.
1.1.2.RozsudkomOkresnéhosúduNitrač.k.10C/77/2004-200zodňa27.04.2006ourčenieneplatnosti
kúpnej zmluvy bola žaloba žalobcov Ing. A. D. a Ing. Z. D. voči žalovaným O. A. a G. A. zamietnutá. Vdôsledku odvolacieho konania bol rozsudok súdu prvej inštancie rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k.
5Co/172/2006 zo dňa 26. 04. 2006 zmenený a odvolací súd určil, že kúpna zmluva zo dňa 10. 06. 1998
je neplatná. Dôvodil poukázaním na stanovisko Najvyššieho súdu SR z 31. 10. 2001 sp.zn. Cpj 33/01,

podľa ktorého zmluva o prevode nehnuteľností musí byť uzavretá v písomnej forme, pričom prejavy vôle
účastníkov, vrátane ich podpisov, musia byť na jednej listine; pokiaľ takúto zmluvu tvorí viac ako jeden
list, musia byť všetky jednotlivé hárky pevne spojené tak, aby tvorili technickú jednotu listiny. Predmetný
názor odvolacieho súdu potvrdil aj dovolací súd rozsudkom sp.zn. 2Cdo/250/2007 zo dňa 16. 12. 2008,
ktorým dovolanie žalovaných zamietol.

1.1.3. Žalovaní v prvom a v druhom rade vyzvali dňa 17. 08. 2003 žalobcov v prvom a v druhom rade,
aby v dodatočne poskytnutej lehote päť dní uhradili kúpnu cenu za nehnuteľnosti vo výške 941 050 Sk,
počnúc dňom prebratia predmetnej výzvy. Vzhľadom k tomu, že kúpna cena na nebola v dodatočne
poskytnutej lehote uhradená, Doc. Ing. A. D. a O. D. od zmluvy odstúpili, o čom boli O. A. a G. A.
informovaní listom zo dňa 02. 01. 2004. Z predloženej doručenky vyplýva, že žalobcovia v prvom a v
druhom rade odstúpenie od zmluvy prevzali dňa 07. 01. 2004

1.2. Po právnej stránke napadnutý rozsudok súd prvej inštancie posúdil podľa ustanovení 193, § 194
ods. 1, ods. 2, § 228, § 230 Civilného sporového poriadku (zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“).
1.3. V odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že v predmetnej veci bola otázka platnosti, resp.
neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 10. 06. 1998 definitívne vyriešená v konaní sp.zn. 10C/77/2004, v
ktorom bola v spojení s konaním odvolacieho súdu sp.zn. 5Co/172/2006 právoplatne kúpna zmluva

určená za neplatný právny úkon. Táto otázka bola právoplatne vyriešená priamo vo výroku rozhodnutia.
Z tohto dôvodu si súd už v tomto, prejednávanom, spore nemôže opätovne inak predbežne posúdiť túto
otázku, pretože výrok právoplatného rozsudku je záväzný a súd musí z neho vychádzať (§ 194 ods. 2 a §
228 CSP). Tento právny záver je totožný os záverom najvyššieho súdu v uznesení sp.zn. 1Cdo/44/2010
zo dňa 31. 01. 2012, v ktorom sa konštatuje, že: „Pokiaľ už bola v občianskoprávnom konaní právoplatne

vyriešená určitá otázka hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, je súd v inom konaní, v ktoré, má tú istú
otázku posúdiť ako prejudiciálnu, viazaný jej skorším posúdením“. Obdobný záver prijal aj Ústavný súd
SR v náleze sp.zn. II. ÚS 349/2009 zo dňa 20. 01. 2010, I. ˇUS 170/2015 zo dňa 01. 04. 2015.
1.4. V tomto konaní žalobcovia argumentovali v podstate totožnými argumentami ako v konaní vedenom
pod sp. zn. 10C/77/04, nijaké iné nové skutočnosti, ktoré tu neboli v čase pôvodného konania a

došlo k nim neskôr, žalobcovia nepreukázali. Novými skutočnosťami rozhodne nie je zmena právneho
posudzovania na základe novšej judikatúry. Možnosť posudzovať už skončenú vec iným spôsobom nie
je možné vyvodiť ani z rozhodnutia, na ktoré žalobcovia poukazovali v podanej žalobe. Z citovaného
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/198/2017 zo dňa 19.3.2018 vyplýva povinnosť súdu
aplikovať novšiu judikatúru na všetky už prebiehajúce konania, teda nie konania, ktoré sa právoplatne

skončíli. Najvyšší súd chcel uvedeným zdôrazniť povinnosť súdov aplikovať pri rozhodovaní aktuálne
(novšie) právne posúdenia a nie právne posúdenia, ktoré platili a boli súdmi aplikované v minulosti, v
čase rozhodnom pre posúdenie merita konkrétneho prejednávaného sporu (napr. pre toto konanie v
čase uzavretia spornej kúpnej zmluvy; v inom v trestnom konaní v čase, kedy sa skutok stal a pod.)
Najvyšší súd tu osobitne zdôraznil, že práve „tým sa prípustné retrospektívne pôsobenie judikatúry líši

od neprípustného retroaktívneho pôsobenia právnych noriem“. Nikde v spomínanom rozhodnutí sa však
nekonštatuje, že novšie právne posúdenie by malo byť dôvodom pre prelomenie zásad vyplývajúcich z
ustanovení § 194 ods. 2 CSP a § 228 CSP.
1.5. Žalobcovia v tomto konaní svoje vlastnícke právo odvodzujú práve od kúpnej zmluvy, ktorá bola
rozhodnutím súdu v inom konaní určená za neplatnú. Práve táto neplatná zmluva má byť titulom pre

nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcov k nehnuteľnostiam. Súdu prvej inštancie bolo z podanej
žaloby, ako aj z vyjadrení žalobcov zrejmé, že žalobcovia sa nestotožnili s právnym posúdením kúpnej
zmluvy, od ktorej odvodzujú svoje vlastnícke právo, ako zmluvy neplatnej a žiadajú súd, aby ich aj
napriek tomuto konaniu určil za vlastníkov nehnuteľnosti. Toto však možné nie je a žalobe žalobcov nie
je možné vyhovieť. Vzhľadom na ustanovenia § 194 ods. 2 CSP a § 228 CSP, ako aj s poukazom na

vyššie uvedené odôvodnenie, súd v tomto konaní nemohol prejudiciálne posudzovať otázku platnosti
kúpnej zmluvy, od ktorej žalobcovia odvodzujú svoje vlastnícke právo a nebol ani oprávnený vytvoriť
si o tejto iný právny názor, než ten, aký je daný výrokom právoplatného rozhodnutia v inom konaní.
Pri prejednaní tohto sporu súd s poukazom na všetky vyššie uvádzané skutočnosti vychádzal z
posúdenia kúpnej zmluvy zo dňa 10. 06. 1998 uzavretej medzi U.. A. D. a jeho manželkou O. D. (právni

predchodcovia žalovaných), ako predávajúcimi a žalobcami v prvom a v druhom rade ako kupujúcimi,
ako neplatnej. Pokiaľ si žalobcovia svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam uvedeným v petite podanej
žaloby odvodzujú od tejto neplatnej kúpnej zmluvy, ich žalobe nie je možné vyhovieť, a preto súd
žalobu zamietol. Súd prvej inštancie doplnil, že jedným zo základných znakov právoplatnosti súdnehorozhodnutia je aj jeho zásadná nezmeniteľnosť. Okrem možnej zmeny právoplatného rozhodnutia na
základe mimoriadnych opravných prostriedkov latí, že právoplatné rozhodnutie zásadne nie je možné
zmeniť a neplrihliadať naň, ktorá skutočnosť lmá mimoriadny výzvam z hľadiska právnej istotoy strán

sporu. Posúdenie konkrétnej otázky, ktorá už bola súdom s koknečnou platnosťou, teda právoplatne
vyriešená, iným súdom v inom konaní, by bolo v príkrom rozpore s požiadavkou právnej istoty strán
sporu.
1.6. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového
poriadku (zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“). Žalovaným v prvom a v druhom rade, ako

úspešnej strane v konaní v celom rozsahu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v prvom
a v druhom rade v plnom rozsahu, pričom dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali
nepriznanie náhrady trov v konaní úspešným žalovaným, súd prvej inštancie nezistil a žalobcovia na
tieto ani nepoukazovali.
2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadli odvolaním žalobcovia v prvom a v druhom rade. Dôvodili
tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej

patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1
písm. b/ CSP), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).
2.1. Žalobcovia v prvom a v druhom rade dôvodili tým, že súd prvej inštancie sa mal v tomto konaní

opätovne vysporiadať s otázkou platnosti kúpnej zmluvy zo dňa 15. 06. 1998 ako s prejudiciálnou
otázkou potrebnou pre určenie, kto je vlastníkom nehnuteľností, a to vo svetle aktuálne ustálenej
rozhodovacej činnosti súdov, na ktorú žalobcovia v priebehu konania poukazovali (nález ÚS SR sp.zn.
IV. ÚS 15/2014). Predmetný nález ÚS SR je novou skutočnosťou, na ktorú je potrebné brať zreteľ a na
ktorú žalobcovia počas celého konania poukazovali. Namietajú, že súd prvej inštancie sa s touto novou

skutočnosťou absolútne žiadnym spôsobom nezaoberal a žiadnym spôsobom sa s ňou v odôvodnení
rozhodnutia nevysporiadal. Súd prvej inštancie preto žalobcom v prvom a v druhom rade nesprávnym
procesným postupom znemožnil, aby uskutočnili im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu ich práva na spravodlivý proces, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP
a to tým, že sa náležite nezaoberal pre vec významnými argumentmi prednesenými žalobcami v rámci

konania.
2.2.Dôvodiatiež,žerozsudokKrajskéhosúduNitrasp.zn.5Co/172/2006vychádzalvýlučnezjudikatúry,
ktorá je ústavne neakceptovateľná a je v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti a právneho štátu,
žalobcovia sa vzhľadom na tieto skutočnosti považujú naďalej za vlastníkov dotknutých nehnuteľností.
Napadnutým rozsudkom v tomto konaní súd pokračoval v protiústavnosti spôsobenej súdmi rozsudkami,

ktorými určil, že kúpna zmluva je neplatná. Poukázali tiež na závery Najvyššieho súdu SR uvedené v
uznesení sp.zn. 3Cdo/198/2017, z ktorých vyplýva, že nový, prípadne inak formulovaný právny názor,
sa aplikuje aj do minulosti. Súd rozhodujúci po zmene judikatúry nemôže vedome aplikovať nesprávny,
judikatúrou už prekonaný názor, pričom nový právny záver nastolený konštantnou judikatúrou je
potrebné aplikovať aj na všetky prebiehajúce konania.

2.3. Navrhujú rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
3. Žalovaní v prvom a v druhom rade sa k odvolaniu žalobcov v prvom a v druhom rade nevyjadrili.
4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z.,
ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie
vydané a v zákonom stanovenej lehote (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti

§ 363 a nasl. CSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379 ods. 1 CSP, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
(383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods.1, §
219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov v prvom a v druhom rade nie je dôvodné. Súd
prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd

napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Predmetom konania v danej veci bola žaloba žalobcov v prvom a v druhom rade, ktorou sa domáhali
určenia, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci E., kat. úz. D.,
ktoré sú zapísané na LV č. XXXX ako parcely registra „C“ nasledovne: parcela č. XXX/XX - orná pôda

o výmere 360 m2, parcela č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 296 m2, parcela č. XXX/
XX - orná pôda o výmere 53 m2, parcela č. XXX/XX - orná pôda o výmere 893 m2, parcela č XXX/XX -
orná pôda o výmere 109 m2, a to v podiele 1/1 a na LV č. XXXX ako parcela registra „C“ s parcelným č.
XXX/X - orná pôda vo výmere 3228 m2, a to v podiele 3/42 k celku a to titulom kúpy na základe kúpnejzmluvy zo dňa 10. 06. 1998 (podpis predávajúcich osvedčený dňa 15. 06. 1998) uzavretej medzi Ing.
A. D. a O. D., ako predávajúcimi a žalobcami ako kupujúcimi, na základe ktorej predávajúci previedli
svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. D., evidovanej na LV č. XXXX ako

parcela reg. „C“ č. V. orná pôda vo výmere 1711 m2 a tiež k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat.
úz. D., evidovanej na LV č. XXXX ako parcela č. XXX/X orná pôda vo výmere 3228 m2, v podiele X/
XX. Právoplatným rozsudkom súdu (OS Nitra sp.zn. 10C/77/2004 v spojení s rozsudkom KS sp.zn.
5Co/172/2006, zamietnuté dovolanie v tejto veci sp.zn. 2Cdo/250/2007) bola určená neplatnosť kúpnej
zmluvy zo dňa 10. 06. 1998, na základe ktorej mali žalobcovia v prvom a v druhom rade nadobudnúť

vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam.
5.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu žalobcov v prvom a v druhom rade zamietol
z dôvodu, že právoplatným rozsudkom súdu bola určená neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy, na
základe ktorej žalobcovia mali nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam.
5.2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadli odvolaním žalovaní v prvom a v druhom rade namietajúc,
že nálezom Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 15/2014 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave

v obdobnej veci a prijal záver, že je nevyhnutné, aby o neplatnosti právneho úkonu nerozhodovali
okolnosti, ktoré zákon neuvádza ako dôvody neplatnosti, čím došlo k zmene súdnej praxe v rozhodovaní
o platnosti kúpnej zmluvy, pre ktorú stanovisko Najvyššieho súdu SR sp.zn. Cpj 33/2001 vyžadovalo
technickú jednotu listiny už pred jej podpísaním. Odvolatelia sa dožadujú rozhodnutia v danej veci v
zmysle tohto nálezu ústavného súdu.

6.Podľa § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s

odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo, odvolania

žalovaných, súc viazaný dôvodmi podaného odvolania, dospel k záveru, že v danej veci súd prvej
inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich závere vec aj správne
právne posúdil. Následne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, s ktorým sa odvolací súd v plnom
rozsahu stotožnil a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň odvolací súd konštatuje, že
súd prvej inštancie podľa § 220 CSP rozsudok aj v dostatočnej miere a správne tak po právnej,

ako aj skutkovej stránke odôvodnil, s ktorým odôvodnením sa v plnom rozsahu stotožnil a preto na
správnosť týchto dôvodov ďalej, podľa § 387 ods. 2 CSP, iba poukazuje. Odvolací súd iba poznamenáva,
že je potrebné mať na zreteli, že konanie pred súdom prvej inštancie a odvolacím súdom tvorí
jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich
organickú (kompletizujúcu) jednotu. Ak preto následne odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody

rozhodnutia súdu prvej inštancie stačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové
zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po
obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.
8.Ustanovením § 387 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací

súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.

Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd, stotožniac sa tak s výrokom napadnutého rozsudku, ako aj v dostatočnej miere jeho

odôvodnením, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, iba na zdôraznenie správnosti iba
dodáva, že je nesporné, že v danom prípade sa žalobcovia domáhajú určovacou žalobou určenia ich
vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Odvolací súd považuje za prvoradé a nanajvýš
nevyhnutnépoukázaťnaskutočnosť,ževdanomprípadebolaprávoplatnýmavykonateľnýmrozsudkomsúdu (OS Nitra sp.zn. 10C/77/2004 v spojení s rozsudkom KS Nitra sp.zn. 5Co/172/2006, navyše
zamietnutým dovolaním NS SR sp.zn. 2Cdo/250/2007) určená kúpna zmluva zo dňa 10. 06. 1998,
na základe ktorej si žalovaní v prvom a v druhom rade odvodzujú vlastnícke právo k predmetným

nehnuteľnostiam, za neplatný právny úkon. Dôvodom určenia neplatnosti tejto kúpnej zmluvy bola
skutočnosť, že zmluva netvorila technickú jednotu, t.j. nebola na jednej listine a nebola pevne, bez
možnosti rozviazania, zviazaná a to s poukazom na stanovisko NS SR sp.zn. Cpj 33/2001. Na tejto
skutočnosti nemôže nič zmeniť ani okolnosť, že nálezom Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 15/2014 v
inej veci (Krajského súdu Bratislava, iných účastníkov konania), bolo toto stanovisko najvyššieho súdu

zmenené s tým, že je nevyhnutné, aby o neplatnosti právneho úkonu nerozhodovali okolnosti, ktoré
zákon neuvádza ako dôvody neplatnosti a rozsudok Krajského súdu v Bratislave bol týmto nálezom
zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie.
9.1. V predmetnej veci však bolo právoplatnými rozhodnutiami všetkých stupňov súdov (od okresného
až po najvyšší) právoplatne rozhodnuté o neplatnosti kúpnej zmluvy. Toto rozhodnutie by mohlo byť
zmenené iba v riadnom opravnom, resp. mimoriadnom opravnom konaní, či v konaní pred ústavným

súdom. Žiadne takéto zrušujúce rozhodnutie v danej veci však neexistuje. Z uvedeného dôvodu je
preto potrebné nevyhnutne a bez akýchkoľvek pochybností vychádzať z právoplatných a vykonateľných
rozhodnutí súdov.
9.2. Je nesporné, že v konaní o určení vlastníckeho práva sa ako predbežná otázka musí riešiť
otázka platnosti, resp. neplatnosti titulu, od ktorého sa odvodzuje nadobudnutie vlastníckeho práva k

nehnuteľnostiam. V danom prípade to bola kúpna zmluva zo dňa 10. 06. 1998. Keďže právoplatným a
vykonateľným rozhodnutím súdu už bola táto otázka vyriešená, súd prvej inštancie a ani odvolací súd sa
už ďalej touto otázkou (platnosti, resp. neplatnosti kúpnej zmluvy) zaoberať nemohol. A to predovšetkým
s poukazom na ustanovenie § 194 a § 228 CSP tak, ako to už citoval súd prvej inštancie a odvolací súd
sa s týmto záverom v plnom rozsahu stotožnil.

9.3. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje (zhodne so súdom prvej inštancie) na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/44/2010 zo dňa 31. 01. 2012, uverejnené v Zbierke stanovísk NS
a súdov SR 3/2013 pod č. 40, podľa ktorého: „Pokiaľ už bola v občianskoprávnom konaní právoplatne
vyriešená určitá otázka hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, je súd v inom konaní, v ktorom má tú istú
otázku posúdiť ako prejudiciálnu, viazaný jej skorším posúdením“. Tento, súdnou praxou aplikovateľný

právny záver, je podporený aj rozhodnutiami Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 349/2009, I. ÚS 170/2015.
Aj v zmysle týchto rozhodnutí, vzhľadom na skutočnosť, že otázka neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 10.
06. 1998 bola už právoplatne vyriešená v inom občianskoprávnom konaní (OS Nitra sp.zn. 10C/77/2004
v spojení s rozhodnutím odvolacieho aj dovolacieho súdu), bol ňou súd prvej inštancie a v konečnom
dôsledku aj odvolací súd, viazaný.

9.4.Z uvedených dôvodov potom vyplýva jednoznačný záver, že tak súd prvej inštancie, ako aj odvolací
súd nemal inú možnosť, ako žalobu žalobcov o určenie vlastníckeho práva, ako nedôvodnú zamietnuť,
nakoľko titul, z ktorého žalobcovia odvodzovali svoje vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam,
bol právoplatným rozsudkom súdu určený ako neplatný právny úkon. Na základe neplatného právneho
úkonu nie je možné nadobudnúť platne vlastnícke právo k nehnuteľnostiam.

9.5. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti aj ustanovenie § 193 CSP, podľa ktorého je súd
viazanýrozhodnutímústavnéhosúduotom,čiurčitýprávnypredpisniejevsúladesÚstavouSlovenskej
republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.
Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské prával ktoré sa
týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom,

že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu
a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti. Nález
Ústavného súdu, na ktorý sa odvolatelia v danej veci odvolávajú, bol prijatý v konkrétnej, určitej veci, nie
je zovšeobecňujúcim stanoviskom, aj keď na jeho závery by sa malo pri rozhodovaní prihliadať. Je však
potrebné opätovne zdôrazniť, že toto rozhodnutie ústavného súdu nebolo prijaté v danej, odvolacím

súdom, prejednávanej veci, preto nie je možné neakceptovať ustanovenie § 194 a § 228 CSP. Iný záver
súdu by musel byť v prípade, ak by aj v danej veci bolo nálezom, resp. rozhodnutím ústavného súdu
zrušené rozhodnutie najvyššieho súdu, prípadne odvolacieho súdu a tieto súdy by museli opätovne
konať v danej veci.

10. Ustanovenie § 387 ods. 3 CSP ukladá odvolaciemu súdu vysporiadať sa s podstatnými námietkami
odvolateľa, uvedenými v podanom odvolaní.10.1. V podanom odvolaní odvolatelia vytýkajú súdu prvej inštancie, že sa nedostatočným spôsobom
zaoberal existenciou nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 5/2014 a podľa ich názoru mal súd prvej
inštancie tieto závery aplikovať aj v danej veci.

10.1.1. Odvolací súd vyhodnotil predmetnú námietku odvolateľov ako účelovú a nedôvodnú, poukazujúc
predovšetkýmnaodôvodnenierozsudkusúduprvejinštancie,vktorompodrobnezdôvodnilsvojezávery
a úvahy, na základe ktorých nemôže v danej veci rozhodovať v zmysle tohto nálezu ústavného súdu.
Odvolací súd poukazuje v tejto súvislosti na dôvody, uvedené v tomto rozhodnutí, konkrétne v bode 9.,
v ktorom zdôraznil správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

10.2. Súd prvej inštancie sa podrobne vysporiadal aj s poukázaním odvolateľov na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/198/2017 (v bode 27. rozsudku), s ktorým sa odvolací súd v plnom
rozsahu stotožnil a na tieto závery ďalej iba poukazuje. Opätovne iba zdôrazňuje, že za situácie, ak
už bola v inom konaní právoplatne vyriešená otázka hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, je ňou súd v
inom konaní viazaný. V danej veci bola otázka neplatnosti kúpnej zmluvy, z ktorej žalobcovia odvodzujú
nadobudnutievlastníckehoprávaprávoplatnevyriešená,kúpnabolavyhlásenázaneplatnýprávnyúkon,

nie je možné túto, prejudiciálnu, hmotnoprávnu otázku posúdiť inak v danej, odvolacím súdom, prejednej
veci.

11. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a námietky odvolateľov v podanom odvolaní vyhodnotil ako nedôvodné.

12.O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods.1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešným žalovaným v prvom a v druhom rade priznal náhradu
trov odvolacieho konania v plnej výške voči žalobcom v prvom a v druhom rade, o výške ktorých
rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).