Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 7, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/64/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1621201419
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Mészárosová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1621201419.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a
členov senátu JUDr. Danice Veselovskej a JUDr. Márie Šimkovej v trestnej veci obžalovaného T. K.
pre prečin marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 d) Trestného zákona, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky sp. zn. 0T/43/2021 zo dňa 24.03.2022 na
verejnom zasadnutí konanom dňa 08.11.2022 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného T. K., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaného T. K. vinným zo spáchania prečinu
marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona na tom skutkovom
základe, že

dňa 20.05.2021 v čase okolo 20:55 v obci Veľké Leváre po Štefánikovej ulici viedol osobné motorové
vozidlo zn. Alfa Romeo, striebornej farby, ev. č. U V.:I kde bol vizuálnou kontrolou na mieste vodiča
spozorovaný hliadkou OO PZ Malacky, s volacím znakom Medúza 115, ktorá z osobnej a miestnej
znalosti mala vedomosť o tom, že obvinený má uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá, z
uvedeného dôvodu na služobnom motorovom vozidle rozsvietila svetelnú signalizáciu s nápisom STOP
spolu so zvukovými signálmi, na čo obvinený zareagoval tak, že s motorovým vozidlom začal unikať

pre hliadkou PZ smerom do obce Malé Leváre, kde pred rodinným domom číslo 357 vozidlo zastavil,
vystúpil z miesta vodiča a dal sa rýchlo na útek smerom k rodinnému domu číslo 357 so zdvihnutými
rukami, pričom kričal, že on nešoféroval, ale potom zastal a bol obmedzený na osobnej slobode hliadkou
PZ, následnou lustráciou bolo zistené, že obvinený vozidlo viedol napriek tomu, že mu rozsudkom
Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T/68/2018 zo dňa 27.03.2019, právoplatným dňa 27.03.2019 mu bol
uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na 4 roky a doba výkonu tohto

trestu v čase posudzovaného skutku neuplynula.

Za to mu bol podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. l), § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods.
4, § 42 ods. 1 Trestného zákona uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 11 mesiacov, pre
výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona mu súd prvého stupňa uložil

aj trest zákazu činnosti viesť akékoľvek motorové vozidlá vo výmere 2 roky. Zároveň súd prvého stupňa
podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Malacky
sp.zn. 0T/52/2021 zo dňa 06.09.2021 a nadväzujúce rozhodnutia, ktoré zrušením stratili podklad.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote dňa 13.05.2022 obžalovaný odvolanie smerujúce proti
výroku o treste, ktoré odôvodnil tým, že vyhlásenie o vine učinil pod silným tlakom prokurátora a sľubu

samosudkyne, nakoľko ju prosil v zúfalstve a strachu zo smrti jeho ťažko chorej družky, teda má za to,
že dobrovoľne nasilu bol donútený učiniť vyhlásenie. Týmto žiada o nariadenie hlavného pojednávania ao pribratie znalca z odvetvia psychiatrie z dôvodu náhleho psychického pohoršenia zdravotného stavu,
nakoľko nevie a nechápe vlastného konania.

Prokurátor nevyužil svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu obžalovaného, ktoré mu bolo v súlade s § 314
Trestného poriadku doručované.

Odvolací súd po predložení veci nezistil žiadne vážne procesné vady konania predchádzajúceho
napadnutému rozsudku, ktoré by odôvodňovali jeho zrušenie na neverejnom zasadnutí, preto nariadil

vo veci verejné zasadnutie, o ktorom upovedomil procesné strany.

Obžalovaný T. K. bol o verejnom zasadnutí upovedomený fikciou doručenia podľa § 66 ods. 3
Trestného poriadku, kedy bol zároveň upozornený na možnosť vykonania verejného zasadnutia v jeho
neprítomnosti. V čase termínu verejného zasadnutia sa nenachádzal vo väzbe ani vo výkone trestu
odňatia slobody, a preto nič nebránilo vykonaniu verejného zasadnutia v neprítomnosti obžalovaného

podľa § 293 ods. 5 Trestného poriadku.

Naverejnomzasadnutíodvolaciehosúduzástupcakrajskejprokuratúrynavrholodvolanieobžalovaného
ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť odvolania, a tým absenciu
dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku, preto podľa § 317 ods. 1
Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom
zásadou,ženachyby,ktoréneboliodvolanímvytýkané,prihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovalipodanie

dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je
nedôvodné.

K obsahu odvolania obžalovaného odvolací súd uvádza, že argumentácia obžalovaného sa týka
predovšetkým výroku o vine napadnutého rozsudku, ktorému predchádzalo podľa jeho názoru

nezákonné prijatie vyhlásenia obžalovaného o vine, nakoľko vyhlásenie o vine učinil pod tlakom
prokurátora a sľubu samosudkyne. Odvolací súd konštatuje, že z ustanovenia § 257 ods. 5 Trestného
poriadku vyplýva, že v rozsahu priznania viny nie je výrok o vine postavený na prijatí vyhlásenia
viny obžalovaným napadnuteľný odvolaním. Z vyššie citovaného ustanovenia § 317 ods. 1 Trestného
poriadku je zrejmé, že revízna povinnosť odvolacieho súdu je okrem odvolacích námietok rozšírená aj o

také vady rozsudku či konania, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného
poriadku. So zreteľom na obsah odvolacích námietok sa javí byť najbližším dovolací dôvod uvedený
v § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, t.j. porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom.
Ustanovenie § 257 ods. 5 Trestného poriadku je vo vzťahu k § 317 Trestného poriadku lex specialis,
pretože upravuje špecifický procesný postup, pričom umožňuje podanie dovolania výlučne podľa § 371

ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Z tohto dôvodu odvolací súd preskúmal konanie predchádzajúce
napadnutému rozsudku z hľadiska dodržania práva obžalovaného na obhajobu pri postupe súdu prvého
stupňa podľa § 257 Trestného poriadku a zistil nasledovné skutočnosti:

Prokurátor podal dňa 22.05.2021 obžalobu na T. K. pre prečin marenie výkonu úradného rozhodnutia

podľa§348ods.1písm.d)Trestnéhozákonanaskutkovomzákladeuvedomvyššievtomtoodôvodnení.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30.09.2021, kedy bol obžalovaný zastúpený obhajcom Mgr.
Petrom Svitokom, po prednesení obžaloby prokurátorom samosudkyňa o. i. poučila obžalovaného
o účinkoch vyhlásenia viny, či nepopretia trestnej činnosti v zmysle § 257 Trestného poriadku, na
čo obžalovaný reagoval vyhlásením, že: „som vinný zo spáchania skutkov v obžalobe.“ Následne

obžalovaný kladne zodpovedal na každú z otázok uvedených v § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm.
f), písm. g), písm. h) Trestného poriadku. Obhajcovi obžalovanému a prokurátorovi bolo umožnené
zaujať stanovisko k vyhláseniu obžalovaného T. K., pričom obaja navrhli vyhlásenie obžalovaného
o uznaní viny prijať. Súd prvého stupňa uznesením podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku
vyhlásenie obžalovaného T. K. o vine prijal s tým, že v tomto rozsahu dokazovanie nevykoná a vykoná

len dokazovanie vo vzťahu k výroku o treste.

Odvolacísúdkonštatuje,ževprocesevyhláseniaobžalovanéhoT.K.ovinepodľa§257ods.1Trestného
poriadku nezistil žiadne porušenie zákona ani formálnym a ani materiálnym spôsobom. Výkon právaobžalovaného na obhajobu bol bez akýchkoľvek reštrikcií dodržaný, obhajca sa na hlavnom pojednávaní
zúčastnil, obžalovaný mal možnosť sa s ním radiť o akejkoľvek procesnej otázke, na otázky samosudcu
obžalovaný odpovedal jednoznačne, svoje vyhlásenie viny dokonca spontánne rozviedol, na zákonné

otázky odpovedal tiež jednoznačne. Ani procesný postup súdu po vyhlásení obžalovaného žiadnym
spôsobom neodporoval zákonu a neporušoval právo obžalovaného na obhajobu. A napokon odvolací
súd nezistil ani iné zákonné formálne nedostatky, ktoré by bránili prijatiu vyhlásenia. Samosudca v
súlade so zákonom zisťoval stanovisko obhajcu i prokurátora k vyhláseniu obžalovaného, obaja ho
jasne aj zaujali. V čase vyhlásenia obžalovaného o vine neboli dané žiadne dôvody mať pochybnosť

obžalovaného o spôsobilosti sa riadne obhajovať či orientovať sa v čase a priestore, keďže prvú
zmienku o náhlom zhoršení psychického stavu obžalovaný uviedol až vo svojom odvolaní podanom dňa
13.05.2022, t. j. 9 mesiacov po tom, čo obžalovaný učinil vyhlásenie o vine.

Z pohľadu dodržania práva obžalovaného na obhajobu teda odvolací súd uzatvára, že žiadne porušenie
práv obžalovaného nezistil, a preto výrok o vine napadnutého rozsudku nie je možné z dôvodov

uvedených v odvolaní napadnúť odvolaním a ani dovolaním, a preto nemožno rozširovať revíznu
povinnosť odvolacieho súdu v tomto smere a meritórne preskúmavať argumenty obžalovaného. Výrok
o vine nadobudol právoplatnosť vyhlásením napadnutého rozsudku.

Odvolací súd preskúmal výrok o treste napadnutého rozsudku ako aj konanie predchádzajúce tomuto

výroku.

Z listinných dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní k osobe obžalovaného vyplýva, že
obžalovaný má šestnásť záznamov v registri trestov, štrnáste odsúdenie je rozsudkom Okresného súdu
Malacky sp. zn. 0T/52/2021, zo dňa 06.09.2021, právoplatným dňa 12.01.2022, v spojení s uznesením

Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2To/81/2021.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Odvolací súd síce zistil pochybenie vo výroku o treste napadnutého rozsudku v časti ukladania
súhrnného trestu, avšak nakoľko súd prvého stupňa pochybil v prospech obžalovaného, odvolací súd v

zmysle § 322 ods. 3 Trestného poriadku nemohol bez odvolania prokurátora nedostatok napraviť. Súd
prvého stupňa nesprávne ukladal obžalovanému súhrnný trest vo vzťahu k odsúdeniu Okresným súdom
Malacky sp.zn. 0T/52/2021 zo dňa 06.09.2021, pretože trestný čin spáchaný dňa 20.05.2021, pre ktorý
je obžalovaný v tomto konaní stíhaný, nie je v súbehu s trestným činom, ktorý obžalovaný spáchal dňa
16.06.2021, a za ktorý už bol obžalovaný právoplatne odsúdený uvedeným rozsudkom Okresného súdu

Malacky. Okresný súd zrejme opomenul, že viac trestných činov je v súbehu len potiaľ, pokiaľ medzi
prvým a posledným z nich nebol vyhlásený, súdom prvého stupňa, odsudzujúci (hoci aj neprávoplatný)
rozsudok za nejaký trestný čin (R8/1974), pričom trestný rozkaz má povahu odsudzujúceho rozsudku
a účinky spojené s vyhlásením rozsudku nastávajú doručením trestného rozkazu obvinenému. Súbeh
prejednávaného skutku spáchaného dňa 20.05.2021 s trestným činom spáchaným dňa 16.06.2021,

bol z časového hľadiska prerušený doručením trestného rozkazu sp.zn. 0T/43/2021 dňa 24.05.2021.
Keďže skutok zo dňa 16.06.2021 sa stal až po doručení trestného rozkazu sp. zn. 0T/43/2021, ktorý má
účinky vyhlásenia rozsudku, nemôže byť v súbehu s trestným činom spáchaným pred doručením tohto
trestného rozkazu, ale jedná sa o všeobecnú recidívu, ktorú treba postihovať samostatným trestnom.
Ako už bolo uvedené vyššie, odvolací súd nemal dostatok kompetencie na korekciu, pretože nemohol

zhoršiť postavenie obžalovaného, a teda v ďalších úvahách vychádzal z právnych záverov prijatých
súdom prvého stupňa pri výroku o treste, hoci neboli správne.Súd prvého stupňa v súlade s § 38 ods. 2 Trestného zákona zisťoval priťažujúce a poľahčujúce okolnosti,
pričom zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona spočívajúcu v priznaní k
trestnej činnosti a oľutovaní jej spáchania a priťažujúce okolnosti uvedené v § 37 písm. h), nakoľko

postihoval obžalovaného za dva prečiny (prečiny marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348
ods. 1 písm. d) Trestného zákona) a § 37 písm. m) Trestného zákona, ktorá vyplýva z početných
odsúdení obžalovaného za úmyselnú trestnú činnosť pred spáchaním v súčasnosti postihovaných
trestných činov. V zmysle uvedeného nastala u obžalovaného prevaha počtu priťažujúcich okolností nad
počtom poľahčujúcich okolností v pomere 2:1.

Priúvaháchodruhutrestuajodvolacísúddospelkzáveru,žeosobaobžalovaného,ktorýjevšeobecným
i špeciálnym recidivistom, neumožňuje uloženie iného ako nepodmienečného trestu odňatia slobody,
a to nielen so zreteľom na široký diapazón jeho predchádzajúcich odsúdení a opakovaný výkon
nepodmienečných trestov bez zjavného výchovného efektu, ale aj preto, že súhrnný trest nesmie byť
v zmysle § 42 ods. 2 Trestného zákona miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom, pričom sa

u obžalovaného jednalo o trest nepodmienečný. Uloženie iného ako nepodmienečného trestu odňatia
slobodynemôžesmerovaťknaplneniuzákonnéhoúčelutrestu,najmäjehoochrannejamorálnejfunkcie.

Súd prvého stupňa zákonným spôsobom zvýšil spodnú hranicu trestnej sadzby uvedenej v § 348 ods.
1 Trestného zákona z 0 mesiacov až 2 roky na 8 mesiacov až 2 roky, a uložil obžalovanému súhrnný

trest odňatia slobody vo výmere 11 mesiacov, čo je pri spodnej hranici trestnej sadzby. Odvolací súd
považuje trest odňatia slobody v tejto výmere, za mierny a nie celkom zohľadňujúci možnosti nápravy
obžalovaného, pre nedostatok odvolania prokurátora však nebolo možné pred odvolacím súdom tento
sprísňovať, pretože odvolanie podal len obžalovaný (zákaz reformationis in peius). Uložený trest sa však
nevymyká z medzí zákona.

Zákonu zodpovedá výrok o zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so
stredným stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu
odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, ako aj uloženie trestu zákazu činnosti viesť akékoľvek
motorové vozidlá vo výmere 2 rokov, keďže obžalovaný sa žalovanej trestnej činnosti dopustil v súvislosti

s vedením motorového vozidla.

Odvolací súd nezistil žiadne zákonné dôvody pre zmenu ktoréhokoľvek z napadnutých výrokov
rozsudku, a preto odvolanie obžalovaného T. K. ako nedôvodné v zmysle § 319 Trestného poriadku
zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.