Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, June 7, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 29Csp/182/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218208919
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Králik

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2019:1218208919.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II sudcom Mgr. Petrom Králikom v právnej veci žalobkyne: B. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom O. XX, V., zast. Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o.,
Legionárska 7158/5, Trenčín, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická
7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zast. Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., 1.
mája 173/11, Trenčín, o vydanie bezdôvodného obohatenia 40,50 Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Ž a l o v a n é m u sa priznáva právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.12.2018 sa žalobkyňa domáhala proti žalovanému

vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 40,50 Eur. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným dňa
26.02.2015 uzatvorila Zmluvu o hotovostnom úvere a Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX,
v zmysle ktorej jej žalovaný poskytol spotrebiteľský úver vo výške 1.000 Eur. Celková čiastka, ktorú mala
žalobkyňažalovanémuvrátiťpodľaZmluvybola1.456,56Eur.Splátkyzaposkytnutýúverbolirozvrhnuté
na obdobie 36 mesiacov s výškou mesačnej splátky 40,46 Eur, vždy k 15. dňu v mesiaci. Žalobkyňa
ku dňu podania žaloby splatila sumu vo výške 1.040,50 Eur. Poslednú vykonanú splátku uhradila dňa
24.04.2017 a posledná zrážka zo mzdy jej bola vykonaná v mesiaci január 2017. Žalobkyňa má za to, že

napadnutá zmluva neobsahuje zákonné náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, je v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 Zákona o
spotrebiteľských úveroch, pri čom konkrétne sú nedodržané náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere
podľa písmen c), f), j), k) a y). V Zmluve chýbajú podstatné náležitosti vyžadované zákonom, a preto
je zmluva bezúročná a bez poplatkov. K porušeniu ust. §9 ods. 2 písm. c) Zákona o spotrebiteľských
úveroch uvádza, že v zmluve absentuje adresa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo
sťažnosť, k ust. §9 ods. 2 písm. f) uvádza, že v úverovej zmluve je ako termín konečnej splatnosti

uvedenýnedostatočnýúdaj,ato36mesiacovodposkytnutiaúveru,atodo15.dňavposlednommesiaci,
pričom má za to, že na základe ustálenej judikatúry je potrebné, aby termín konečnej splatnosti bol
vyjadrený konkrétnym dátumom (dňom, mesiacom, rokom). Údaj v zmluve nie je postačujúci, pretože
nespĺňa požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti. Za termín konečnej splatnosti nemožno považovať, ak
veriteľ uvedie len spôsob jeho výpočtu. K ust. §9 ods. 2 písm. j) uvádza, že je nesprávne uvedená
hodnota RPMN v zmluve. Účinná legislatíva si vyžaduje, aby bola RPMN uvedená presne. V zmluve
uvedený údaj 30,5 % sa nezhoduje s reálnym výpočtom RPMN. Reálna RPMN prestavuje 29,74 %.

Pri porušení ust. §9 ods. 2 písm. k) uvádza, že v zmluve absentuje údaj o výške, počte a termíne
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Spotrebiteľ má právo na informácie o tom, v akej sume splatí
samotnú istinu úveru v mesačných dohodnutých splátkach, akú sumu z toho platí na úroky a v akej výške
tieto úroky platí. V zmluve sa uvádza len výška mesačnej splátky 40,46 EUR bez bližšej špecifikácie,t.j. nie je splnená požiadavka, aby zmluva obsahovala výšku splátky istiny, výšku splátky úrokov a
výšku splátky iných poplatkov. V rozpore s ust. §9 ods. 2 písm. y) v zmluve je nesprávne uvedená
priemerná hodnota RPMN. Zakiaľ v zmluve je uvedená RPMN vo výške 34,42 %, tak podľa štatistických

údajov priemerná RPMN za mesiac 02/2015 predstavovala 12,49 %, za obdobie 01/2015 12,92 %,
za obdobie 12/2014 predstavovala 12,89 % a za obdobie 11/2014 predstavovala 13,02%. Žalobkyňa
ďalej poukazuje na skutočnosť, že dohodnuté úroky z úveru vo výške 26,66 % sú neprimerane vysoké.
Uvedená odplata výrazne prevyšuje odplatu obvyklú na finančnom trhu za spotrebiteľský úver pre
úvery 1 - 5 rokov. Podľa informácií NBS vo februári roku 2015 bola priemerná ročná úroková miera pri

spotrebiteľských úveroch poskytnutých občanom eurozóny vo výške 13,64%. Dohoda o výške úrokov
musí byť v súlade s § 39 OZ, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne
neplatný. V tomto prípade dohodnutá úroková miera bola medzi účastníkmi o 13,02 % vyššia, ako bola
priemerná úroková miera z úverov poskytnutých v tomto období bankami, preto je takéto dojednanie v
rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 OZ a neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 6
OZ neplatná. Ďalšou neprijateľnou podmienkou zmluvy je zabezpečenie plnenia záväzku spotrebiteľa

zo spotrebiteľskej zmluvy, a to formou dohody o zrážkach zo mzdy. Napriek tomu, že dohoda o zrážkach
zo mzdy bola spísaná na osobitnej listine, spotrebiteľ - žalobkyňa nemal možnosť odmietnuť podpísanie
dohody o zrážkach zo mzdy, lebo by úver nedostal. Taktiež žalobkyňa nebola poučená o dôsledkoch
uzavretia predmetnej dohody, nemala možnosť odmietnuť jej podpísanie a takáto Dohoda o zrážkach
zo mzdy nebola individuálne dojednaná, teda spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Preto sa

jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobkyňa ku dňu podania návrhu už uhradila sumu 1.040,50
Eur, pričom výška úveru bola 1.000,- Eur. Na strane žalovaného tak vzniklo bezdôvodné obohatenie vo
výške 40,50 Eur.

2. Dňa 28.12.2018 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe, v ktorom navrhoval

žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Uviedol, že je presvedčený, že z jeho strany nedošlo a ani nemohlo
dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, keďže prijímal platby (splátky úveru) žalobcu oprávnene, a to na
základe platne uzavretej úverovej zmluvy a v súlade s riadne dohodnutými zmluvnými podmienkami.
Žalobca teda uhrádzal jednotlivé mesačné splátky na základe platne uzatvorenej úverovej zmluvy.
Žalovaný poukazuje na to, že v danom prípade nie sú splnené zákonné predpoklady vydania

bezdôvodného obohatenia, a to:
a) získanie bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného - žalovaný prijatím splátok uhrádzaných
žalobcom len rešpektoval a dodržiaval zmluvný vzťah založený úverovou zmluvou, keď prijímal plnenie,
na ktoré mal v zmysle úverovej zmluvy riadny nárok.
b) protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia - žalovaný prijímal platby žalobcu oprávnene a v

súlade so zákonom, a to na základe platne uzavretej úverovej zmluvy a v súlade s riadne dohodnutými
zmluvnými podmienkami
c) majetková ujma, ktorá postihuje žalobcu - riadnym plnením splátok žalovanému nemohla vzniknúť
žiadna majetková ujma, nakoľko žalobca sa podpísaním úverovej zmluvy slobodne zaviazal k povinnosti
platiť žalovanému mesačné splátky úveru.

d) príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia žalovaným a majetkovou
ujmou žalobcu - nakoľko nedošlo k protiprávnemu získaniu bezdôvodného obohatenia ani k majetkovej
ujme na strane žalobcu, uvedený predpoklad nemôže byť naplnený. Posúdenie úverovej zmluvy za
bezúročnú a bez poplatkov len samotným žalobcom bez ďalšieho nemôže mať za následok vznik
bezdôvodného obohatenia, nakoľko takéto posúdenie nie je spôsobilé nahradiť rozhodnutie súdu.

Žalovaný preto považuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za neopodstatnený. K jednotlivým
porušeniam ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch uvádza, že predmetom žalovanej úverovej
zmluvy bolo poskytnutie bezúčelového úveru, ako uvádza položka č. 27 úverovej zmluvy. Žalovaný
teda nepreplácal kúpnu cenu formou úveru žiadnemu predajcovi, preto uvedenie adresy neexistujúceho
predávajúceho nie je možné. Pokiaľ mal žalobca záujem podávať reklamáciu alebo sťažnosť, mohol

sa obrátiť priamo na žalovaného ako poskytovateľa úveru, ktorého adresa je uvedená hneď v úvode
pod názvom Zmluva o hotovostnom úvere a zmluva o revolvingovom úvere. Aj keď zmluva neuvádza
presný číselný dátum ukončenia zmluvy, veriteľ použil objektívne zistiteľné kritéria, podľa ktorých
spotrebiteľ musí vedieť, aká je doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a kedy je konečná
splatnosť poskytnutého úveru. Má za to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje náležitosti podľa

ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) aj vtedy, pokiaľ veriteľ použije objektívne zistiteľné kritériá, z ktorých
je nepochybne možné určiť dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru, tak ako je tomu
v danom prípade. Výška RPMN je v úverovej zmluve uvedená korektne spolu s predpokladmi pre jej
výpočet, ktoré sú uvedené priamo v úverovej zmluve. Pokiaľ ide o dodržanie zákonných náležitostí podľa§ 9 ods. 2 písm. k), žalovaný zastáva názor, že predmetná náležitosť je v úverovej zmluve uvedená v
súlade so zákonným ustanovením. Informácie o splátkach sú upravené v časti textu zmluvy označeného
"Úver", kde sú obsiahnuté presné údaje o výške mesačnej splátky - 40,46 eur pod bodom 30., o počte

splátok - 36 pod bodom 31., o termíne konečnej splatnosti - 36 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do
15. dňa v poslednom mesiaci pod bodom 39. a tiež o termínoch splatnosti splátok. Priemerná hodnota
RPMN je v zmluve uvedená správne, a to vo výške 34,42%. Zo súhrnných informácii zreteľne vyplýva,
že priemerná RPMN v čase uzatvorenia úverovej zmluve pri uzavretí zmluvy na 36 mesiacov vo výške
1000 eur, bola v hodnote 34,42 %. Žalobkyňa predložila prehľad úrokových mier, z ktorých uviedla výšku

RPMN, nie priemernej RPMN, čo sú dva rozličné údaje a náležitosti, pričom vychádzala z Bankových
úrokových štatistík - úvery na stránke NBS. Žalovaným uvedená hodnota RPMN v úverovej zmluve
je správna. K otázke úrokovej sadzby uviedol, že nie je sporné, že úroky za poskytnutie úveru sú vo
svojej podstate "cenou" za poskytnutie peňazí. Súdna kontrola výšky úrokov prostredníctvom širokého
výkladu dobrých mravov teda fakticky znamená, že súd sa púšťa do kontroly primeranosti zmluvných
plnení - inými slovami, súd hľadá odpoveď na otázku, či je dohodnutá cena primeraná dohodnutému

vzájomnému plneniu. Pri určovaní prípustnosti výšky úrokovej sadzby žalobca vychádzal z priemerných
úrokových mier z úverov obchodných bánk zverejnených na stránke Národnej banky Slovenska, avšak
tento postup nie je korektný. V predmetnom prehľade sú zverejnené priemerné úrokové sadzby výlučne
bánk, pričom žalobca vôbec nezohľadňuje skutočnosť, že žalovaný je nebankovým subjektom, preto
sa aj výška úrokovej miery musí odlišovať od tej, za ktorú poskytujú úvery jednotlivé banky. Je to z

dôvodu, že nebankové subjekty poskytujú úvery s vyšším rizikom ako banky, pričom cena rizika sa
prejavuje práve vo výške odplaty za poskytnutý úver. Aj zo štatistík uvedených na internetovej stránke
Národnej banky Slovenska vyplýva, že úroky za poskytnuté úvery budú vždy pri bankách rádovo nižšie
ako pri poskytovaní úverov nebankovými spoločnosťami. Je to aj z dôvodu prísnejších kritérií bánk
pri poskytovaní úverov. Úvery v nebankovkách preto využívajú najmä klienti, ktorým by úver banky

z dôvodu zvýšeného rizika nesplácania neposkytli. Táto okolnosť je reálnym faktom na finančnom
trhu. V prípade úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX bola dojednaná úroková sadzba vo výške 26,66%,
pričom priemerná úroková sadzba bánk v danom období uvádzaná žalobkyňou bola vo výške 13,64
%, teda úroková sadzba uvedená v zmluve nepresahuje ani dvojnásobok priemernej úrokovej sadzby
bánk za dané obdobie. Uvedenú úrokovú sadzbu preto žalovaný považuje aj v zmysle vyššie citované

rozsudku za dojednanú platne a v súlade s dobrými mravmi. K napadnutej dohode o zrážkach zo
mzdy žalovaný uvádza, že je bežným mechanizmom na zabezpečovanie záväzkov, typicky využívaným
najmä v bankovom sektore pri zabezpečovaní peňažných záväzkov z úverov a pôžičiek. Zákonná
úprava špecifikovaná v ustanovení § 551 OZ vyžaduje na platnosť dohody o zrážkach zo mzdy len dve
podmienky a to písomnú formu a skutočnosť, že zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky

pri výkone rozhodnutia. Uvedené ustanovenie neobsahuje žiadne ďalšie podmienky, ktorých nesplnenie
by malo za následok neplatnosť takejto dohody. Ponecháva účastníkom zmluvného vzťahu voľnosť
pokiaľ ide o obsahovú stránku dohody a taktiež aj formu v tom zmysle, že dohoda o zrážkach zo mzdy
môže byť vo forme samostatnej dohody alebo môže byť aj súčasťou iného (hlavného) právneho vzťahu
ako forma určitého zabezpečovacieho inštitútu (tzv. akcesorický vzťah). Dohoda o zrážkach zo mzdy

bola uzatvorená vo forme osobitnej listiny a žalobca ako klient bol poučený o možnosti ju neuzatvoriť v
zmysle § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. Tento fakt je nesporný a nenamieta ho žiadny z
účastníkovkonania.AkovýslovnevyplývaztextulistinyDohodyozrážkachzomzdy,nachádzasananej
aj prehlásenie žalobcu, že si je vedomý, že uzatvorenie dohody je dobrovoľné a bol poučený o možnosti
ju neuzatvoriť. Žalobca dohodu o zrážkach zo mzdy bez akejkoľvek výhrady podpísal. Takto prejavená

vôľa žalobcu jednoznačne preukazuje, že žalobca sám na základe vlastného rozhodnutia súhlasil s
uzavretím dohody o zrážkach zo mzdy. Pokiaľ žalobca ustanoveniam dohody nerozumel, nemal ich
podpisovať alebo si ich mal nechať žalovaným bližšie vysvetliť. Skutočnosť, že by žalobca jednotlivým
ustanoveniam dohody o zrážkach zo mzdy nerozumel vo svojej žalobe ani nenamieta. Na základe
uvedených skutočností máme za to, že písomná forma dohody o zrážkach zo mzdy bola dodržaná.

Realizácia dohody o zrážkach zo mzdy nastáva vždy až ako následok neplnenia povinností klientom,
ktorý svoj dlh z úverovej zmluvy neplní riadne a včas, ktorý prestal svoj dlh splácať. V takýchto prípadoch
nemá žalovaný žiadnu inú možnosť ako sa k uspokojeniu svojej pohľadávky dostať, preto je nútený po
neúspešných výzvach klientov na plnenie s realizáciou zrážok zo mzdy začať.
3. Dňa 25.01.2019 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie žalobkyne k vyjadreniu žalovaného,

v ktorom uviedla, že podanou žalobou sa domáha určenia, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je
bezúročná a bez poplatkov. Rozhodnutie súdu o tejto prejudiciálnej otázke zakladá právny a faktický
dôvod na vydanie bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ ide o uvedenie adresy na reklamáciu ako povinnej
náležitostiZmluvyospotrebiteľskomúvere,analogickyjepotrebnéaplikovaťustanovenie§9ods.2písm.c/ na poskytovateľa úverových služieb. Zákonodarca touto povinnou náležitosťou spotrebiteľskej zmluvy
zamýšľal zjednodušiť a sprehľadniť spotrebiteľovi informáciu v Zmluve o tom, kde môže spotrebiteľ
uplatniť svoju reklamáciu. Pričom v zmluve musí byť táto adresa uvedená samostatne, zreteľne a jasne

ako adresa na podanie sťažnosti alebo reklamácie. Nepostačuje adresa uvedená v záhlaví zmluvy. Sám
žalovaný uvádza, že ak by mal žalobca záujem podať reklamáciu alebo sťažnosť, mohol sa obrátiť
priamo na žalovaného ako poskytovateľa úveru. Z toho vyplýva, že sám žalovaný uznáva možnosť
vzniku potreby spotrebiteľa bezúčelového úveru podať sťažnosť. A práve túto možnosť mal povinnosť
žalovaný zabezpečiť v Zmluve presným uvedením adresy na podanie sťažnosti. V súvislosti s dobou

trvania a termínom konečnej splatnosti uvádza, že súčasná rozhodovacia prax súdov vyžaduje presné
uvedenietermínukonečnejsplatnostiúveruvoformedátumuvtvaredeň,mesiac,rok,pričompoukazuje
aj rozhodnutia iných súdov. V žalobe presne uvádza zdroj, na základe ktorého RPMN vyčíslila a tento
zdroj je pravidelne využívaným zdrojom pre výpočet RPMN aj v súdnej praxi. Nestotožňuje sa s názorom
žalovaného, že dojednaním o výške mesačnej splátky 40,46 Eur a počtom splátok 36 mesiacov po
poskytnutí úveru je splnená náležitosť §9 ods. 2 písm. k). Ani zo samotného vyjadrenia nie je stále

zrejmé, na čo sa poplatok uvedený v bode 42 a 44 v zmluve vzťahuje. Samotný žalovaný sa s touto
otázkou vo svojom vyjadrení nevysporiadal a máme za to, že spotrebiteľ má mať jednoznačné a
zrozumiteľné informácie pri uzatváraní Zmluvy o nákladoch súvisiacich so samotným úverom. Má za to,
že v zmluve vyčíslená priemerná RPMN 34,42% nie je uvedená správne. Úrokovú mieru prevyšujúcu
dvojnásobok úrokovej miery oproti priemeru úrokov za úvery poskytované bankami, považuje za

odporujúcu dobrým mravom. S tvrdením žalovaného sa nestotožňuje ani v časti, že pri uzatváraní
dohody o zrážkach zo mzdy musia byť splnené len 2 podmienky, a to písomná forma a zrážky zo mzdy
nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Dohoda o zrážkach zo mzdy je len ďalšou
formulárovou dohodou a zdôrazňuje, že nebola individuálne dojednaná. To, že je na samostatnom
papieri neznamená automaticky splnenie podmienky individuálneho dojednania a v danom prípade platí

vyvrátiteľná zákonná domnienka podľa §53 ods. 3 Obč. zákonníka, že individuálne dojednaná nie je.
Žalobkyni-spotrebiteľovijupredložilžalovanýnapodpis,pričomžalobkyňanemohlaovplyvniťjejobsah.
V prípade, že žalovaný tvrdí opak, je potrebné, aby uniesol dôkazné bremeno a svoje tvrdenia relevantne
podložil. Dohodu spolu s ostatnými listinnými dokumentami dostala na podpis, ale v skutočnosti jej
podpísanie žalobkyňa nemohla odmietnuť, pretože by úver nedostala. Namietame skutočnosť, že

žalobkyňa bola poučená o možnosti Dohodu o zrážkach zo mzdy neuzavrieť a poukazujeme na pravý
opak, predložený dokument jej bol poskytnutý na podpis ako potrebný pre získanie úveru. Z týchto
dôvodov má za to, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku.
4. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 07.06.2019, na ktoré sa strany sporu ani
ich právni zástupcovia nedostavili, svoju neprítomnosť však ospravedlnili a žiadali, aby súd pojednával

a rozhodol v ich neprítomnosti. Súd preto v súlade s ustanovením § 180 CSP pojednával v ich
neprítomnosti.
5. Súd vykonal dokazovanie na základe predložených listinných dôkazov predložených stranami, a
to najmä Zmluvou o hotovostnom úvere a zmluvou o revolvingovom úvere, Dohodou o zrážkach zo
mzdy, výpočtom RPMN pre spotrebiteľský úver, úrokovými mierami úrokov, údajmi o novoposkytnutých

spotrebiteľských úveroch.

6. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav: Žalobkyňa dňa
026.02.2015 uzatvorila so žalovaným Zmluvu o hotovostnom úvere a zmluvu o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového úveru vo výške 1.000 Eur. Poskytnutý

úver sa žalobkyňa zaviazala vrátiť v 36 mesačných splátkach vo výške 40,46 Eur. Prvá splátka úveru
bola splatná po mesiaci od poskytnutia úveru, dátum splatnosti ďalších splátok bol vždy 15. deň v
kalendárnom mesiaci. Termín konečnej splatnosti bol 36 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15.
dňa v poslednom mesiaci. Výška úrokovej sadzby bola 26,66 %, RPMN 30,5 %, priemerná hodnota
RPMN 34,42 %. Celková čiastka splatná spotrebiteľom bola 1.456,56 Eur. Dňa 26.02.2015 bola medzi

sporovými (zmluvnými stranami) uzavretá aj Dohoda o zrážkach zo mzdy, z ktorej vyplýva, že žalobkyňa
vyhlásila, že si je vedomá toho, že uzatvorenie tejto dohody je dobrovoľné a bola poučená o možnosti
neuzatvoriť ju. Z výpisu vykonaných úhrad vyplýva, že žalobkyňa uhradila formou poštových poukážok
sumu 510,17 Eur. Tvrdenie žalobkyne o vykonaných zrážkach zo mzdy spolu vo výške 530,33 Eur,
rovnako ako ani celkovú výšku úhrad žalobkyne vo výške 1.040,50 Eur žalovaný nepoprel, nebola teda

sporná, a preto má súd za preukázanú výšku úhrad.7. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len "ObchZ") zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy
a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

8.Podľa§1ods.2zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochaoinýchúverochapôžičkáchpre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinného v čase
uzavretia zmluvy úvere (ďalej len "ZoSÚ") spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo

obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

9. Podľa § 2 písm. a) ZoSÚ sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu
svojho podnikania alebo povolania.

10. Podľa § 2 písm. b) ZoSÚ sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka

alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

12. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.

13. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

14. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

15. Podľa § 53 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy o úvere (ďalej len "OZ"), ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

16. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.17. Podľa § 53 ods. 6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí
peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia

a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

18. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

19. Podľa § 454 OZ, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

20. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd preukázané, že medzi sporovými stranami na základe
Zmluvy o hotovostnom úvere a zmluvy o revolvingovom úver došlo ku vzniku záväzkového vzťahu,
v ktorom sa dve zmluvné strany dohodli navzájom si poskytnúť určité plnenia; žalovaný poskytnúť

na žiadosť žalobkyne peňažné prostriedky a žalobkyňa poskytnuté finančné prostriedky vrátiť formou
pravidelných mesačných splátok spolu s úrokmi. V tomto prípade možno žalobkyňu s určitosťou
považovať za spotrebiteľa, keďže pri uzatváraní a plnení predmetnej dohody nekonala v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a na druhej strane žalovaného možno
považovať za dodávateľa, nakoľko pri uzatváraní a plnení predmetnej dohody konal v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z vyššie uvedeného dôvodu je teda potrebné pri
posudzovaní predmetného právneho vzťahu medzi žalovaným a žalobkyňou brať na zreteľ aj všeobecnú
úpravu spotrebiteľských zmlúv obsiahnutú v Občianskom zákonníku a najmä ustanovenia týkajúce sa
neprijateľných zmluvných podmienok, úprava ktorých je obsiahnutá v ust. § 53 OZ a ktoré poskytujú
výraznú ochranu pre spotrebiteľa, ako aj ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch.

21. Zo samotnej žaloby vyplýva, že žalobkyňa napadla aktívne neplatnosť zmluvných podmienok
v spornej úverovej zmluve, súd je preto povinný riešiť ako prejudiciálnu otázku, či sporná úverová
zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú vo vzťahu k spotrebiteľovi neplatné,
resp. úverová zmluva by bola bezúročná a bez poplatkov. Táto povinnosť súdu pri nárokoch zo

spotrebiteľských zmlúv vzniká priamo zo zákona (Občianskeho zákonníka a právnych predpisov na
ochranu spotrebiteľa). Až v prípade, ak by po prejudiciálnom posúdení súd dospel k záveru, že zmluva
obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky v súlade s citovaným ustanovením § 11 ods. 1 ZoSÚ alebo
OZ, čím by bola predmetná úverová zmluva bezúročná a bez poplatkov, vznikol by žalobkyni nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia, a to v časti prevyšujúcej žalobkyňou uhradenú istinu úveru, teda

40,50 Eur.

22. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto
ju zamietol v celom rozsahu. Súd nemal z listinných dôkazov za preukázané, že by úverová zmluva
neobsahovala náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. c), f), j), k) a y), kedy sa podľa citovaného ustanovenia

§ 11 ods. 1 ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

23.Knamietanémuporušeniuustanovenia§9ods.2písm.c)ZoSÚsúduvádza,žeidentifikáciuveriteľa,
poskytovateľa úveru, žalovaného v úverovej zmluve a tiež jej prílohe - Štandardné európske informácie
o spotrebiteľskom úvere, považuje za dostatočnú. Žalobkyňa ani netvrdila, že sa neúspešne pokúšala

podať sťažnosť alebo reklamáciu k napadnutej úverovej zmluve na adrese sídla žalovaného, veriteľa,
naopak, túto splácala, resp. boli jej vykonávané zrážky zo mzdy, a to až do januára, a apríla 2017.

24. K namietanému porušeniu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ súd uvádza, že aj tento údaj pokladá
za dostatočný. Z úverovej zmluvy je úplne zrejmé, že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere je 36

mesiacov (v prípade, ak dlžník plní splátky pravidelne) a termín konečnej splatnosti je 36 mesiacov po
poskytnutíúveru,atodo15dňavposlednommesiaci,nakoľkomedzizmluvnýmistranamiboldohodnutý
počet splátok úveru 36 a termín splatnosti druhej a každej ďalšej splátky 15. deň v kalendárnom mesiaci.
Výkladom termínu "termín splatnosti" iných okresných či krajských súdov súd viazaný nie je.

25. K namietanému porušeniu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ, súd uvádza, že zmluva o úvere
obsahuje údaj o RPMN, a to vo výške 30,5 % a zároveň aj spôsob jej výpočtu (*), ktorý ešte špecifikovaný
aj v jej prílohe - Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere. Úverová zmluva tiež obsahuje
údaj o celkovej čiastke, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, a to 1.456,56 Eur.26. K namietanému porušeniu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, súd poukazuje na rozsudok
Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 zo dňa 09.11.2016, podľa ktorého článok 10 ods. 2 písm. h) a i)

smernice 2008/48/ES sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca
amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej poplatky spresňovať,
aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s čl. 22
ods. 1 smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej
úprave. Podľa citovaného rozsudku predmetný článok smernice (10 ods. 2 písm. h)) ustanovuje, že

zmluva o úvere musí uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu splátok a prípadne poradie, v ktorom sa
budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na
účely splatenia.

27. K namietanému porušeniu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. y) ZoSÚ, súd uvádza, že úverová zmluva
obsahuje údaj o priemernej hodnote RPMN, a to 34,42 %. Zo Súhrnných informácií o údajoch o

novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok 2014 zverejnené na stránke NBS,
ktoré súdu predložil žalovaný zreteľne vyplýva, že priemerná RPMN v čase uzatvorenia úverovej zmluve
pri uzavretí zmluvy na 36 mesiacov vo výške 1000 Eur, bola v hodnote 34,42 %. Žalobkyňa predložila
prehľad úrokových mier, z ktorých uviedla výšku RPMN, nie priemernej RPMN.

28. Po zohľadnení vyššie uvedeného súd konštatuje, že úverová zmluva zo dňa 26.02.2015 obsahuje
namietané obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. c), f), j), k) a y). Nie je teda možné prijať záver,
že sa v dôsledku absencie niektorého namietaného údaja považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa
ustanovenia § 11 ods. 2 písm. b) ZoSÚ.

29. K namietanej výške úroku za poskytnutie úveru, ktorý bol v úverovej zmluve dohodnutý vo výške
26,66 % súd uvádza, že v danom prípade nemožno konštatovať jeho neprimeranosť. Treba brať do
úvahy skutočnosť, že žalovaný je nebankovým subjektom, preto sa aj výška úrokovej miery môže
odlišovať od tej, za ktorú poskytujú úvery banky. Nebankové subjekty totiž poskytujú úvery s vyšším
rizikom, pričom cena tohto rizika sa prejavuje aj vo výške odplaty za poskytnutý úver. V neposlednom

rade je potrebné uviesť, že úvery v nebankových subjektoch využívajú najmä klienti, ktorým by úver
banky z dôvodu zvýšeného rizika nesplácania neposkytli.

30. K samostatnej Dohode o zrážkach zo mzdy súd uvádza, že ju v žiadnom prípade nepokladá zmluvnú
podmienku, a už vôbec nie za neprijateľnú (§ 53 ods. 5 OZ). Ide totiž o samostatnú zmluvu, z ktorej

znenia (posledný riadok) je úplne zrejmé, že jej uzavretie je dobrovoľné a žalobkyňa bola poučená o
možnosti neuzatvoriť ju. Žalobkyňa svoje tvrdenie o tom, že jej podpísanie nemohla odmietnuť, lebo by
nedostala úver nijako nepreukázala. Súd má za to, že na predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy sa
nevzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach, nakoľko tie
sa vzťahujú len na spotrebiteľské zmluvy, ktorou dohoda o zrážkach zo mzdy rozhodne nie je. Nejde

o zmluvné ustanovenie (zmluvy o spotrebiteľskom úvere), ktoré má spĺňať podmienku individuálneho
dojednania, a preto žalovaný nemusí preukazovať opak (§ 53 ods. 2 a 3 OZ).

31. Na základe uvedeného súd konštatuje, že spotrebiteľská úverová zmluva, ani dohoda o zrážkach
zo mzdy neplatná nie je, a preto žalobkyni nevznikol voči žalovaného nárok na vydanie bezdôvodného

obohatenia vo výške 40,50 Eur, čo predstavuje úhrady prevyšujúce istinu poskytnutého úveru. Súd
mal za preukázané, že žalobkyňa vykonávala úhrady v prospech žalovaného na základe Zmluvy
o hotovostnom úvere a zmluvy o revolvingovom úvere, žalovaný teda od žalobkyne nezískal žiade
majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu. Nakoľko súd ustálil výšku úrokovej sadzby, ako aj
Dohodu o zrážkach zo mzdy ako platne uzavretú, žalobkyňa neplnila žalovanému ani z neplatného

právneho úkonu. Súd preto žalobu zamietol.

32. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, keď úspešnému
žalovanému priznal voči neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní, odo dňa jeho doručenia, na tunajšom
súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Podľa § 365 CSP (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).