Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, August 26, 2022

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 9C/56/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1222204102
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Priečinská
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2022:1222204102.1

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobcu: Q. Š., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom B. X, K.,
štátny občan A., proti žalovanému: 1. T.. Z. Š., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom M. XXX/XX, XXX
XX K., štátny občan SR, X. A. Š., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom M. XXX/XX, XXX XX K., štátny
občan A., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.08.2022 domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým by súd určil, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území: Nivy, obec: Bratislava,
zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, a to bytu č. X, nachádzajúcom sa na 1. poschodí, vchod:
M. XX, v bytovom dome so súpisným číslom XXX postavenom na parcelách registra „C“ č. XXXXX/
X, XXXXX/X, XXXXX/X, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a

na príslušenstvom: XXXX/XXXXXX (ďalej v texte aj „predmetné nehnuteľnosti“), patria do dedičstva po
poručiteľovi B. Š., G.. XX.XX.XXXX, zosnulom: XX.XX.XXXX, naposledy bytom M. XX, K.. Žalobca sa
taktiež domáhal, aby žalovaných zaviazal na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Následne, dňa 18.08.2022, žalobca doručil tunajšiemu súdu návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým sa domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zakázal žalovanej v 1. rade nakladať s

predmetnými nehnuteľnosťami, najmä aby ich nepreviedla do vlastníctva iného, nedarovala, nezaťažila
záložným právom alebo iným vecným bremenom, nevložila do obchodnej spoločnosti alebo družstva,
neprenajala alebo iným spôsobom nescudzila alebo nezaťažila, a to až do právoplatného skončenia
konania vo veci samej. Žalobca sa taktiež domáhal aj náhrady trov konania.

3. Žalobca svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že žalovaná v 1. rade sa

pokúša darovacou zmluvou previesť vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti, pričom zo žaloby
podanej dňa 11.08.2022 vyplýva spornosť výlučného vlastníctva žalovanej v 1. rade k predmetnej
nehnuteľnosti (spornosť vlastníctva žalovanej v 1. rade k predmetnej nehnuteľnosti vidí žalobca v tom,
že predmetom dedičského práva po poručiteľovi nebolo majetkové právo- podiel v bytovom družstve
k predmetnej nehnuteľnosti, pričom neskôr predmetnú nehnuteľnosť žalovaná v 1. rade odkúpila od
bytového družstva do svojho výlučného vlastníctva). Z uvedeného dôvodu je potrebné poskytnúť

ochranu (pozn. súdu: žalobca v ďalšej časti svojho návrhu uvádza, že má ísť o ochranu nadobúdateľa
nehnuteľnosti, prípadne o ochranu žalobcu samotného) a to prostredníctvom uloženia zákazu žalovanej
v 1. rade, na základe ktorého by nemohla nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou. Vzhľadom na
prebiehajúcu zmenu v osobe vlastníka predmetnej nehnuteľnosti môže uvedená zmena vlastníctva
ohroziť výkon prípadného budúceho súdneho rozhodnutia vo veci samej a to aj vzhľadom na princíp
ochrany dobromyseľného nadobúdateľa. Žalobca taktiež v návrhu uviedol, že keby došlo k zmene v

osobe vlastníka predmetnej nehnuteľnosti, došlo by i k zmareniu účelu súdneho konania vo veci samej
a žalobca by sa mohol domáhať už len nároku na náhradu škody. Preto za účelom dočasnej úpravypomerov, a to najmä zachovania statusu quo, žalobca navrhol vydanie neodkladného opatrenia, ktorým
by súd uložil žalovanému v 1. rade zákaz nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou, vo vzťahu ku ktorej sa
žalobca domáha určenia, že patrí do dedičstva po poručiteľovi. Žalobca záverom dodáva, že vydaním

neodkladného opatrenia nedôjde k narušeniu pomerov na strane žalovaných v 1. a 2. rade, nakoľko
bude obmedzená iba ich dispozícia s danou vecou, pričom existencia ich vlastníckeho práva nebude
ohrozená.

4. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.08.2022 žalobca doložil do spisu dôkaz o podaní návrhu

na prerušenie katastrálneho konania Z.-XXXXX/XXXX, z dôvodu začatia konania o predbežnej otázke
v konaní 9C/56/2022 na tunajšom súde.

5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), „Pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.“.

6. Podľa § 324 ods. 3 CSP, „Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.“.

7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, „Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.“.

8.Podľa§325ods.2písm.c)CSP,neodkladnýmopatrenímmožnostraneuložiťnajmä,abynenakladala
s určitými vecami alebo právami.

9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, „Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby niečo

vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.“.

10. Podľa § 326 ods. 1 CSP, „V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.“.

11. Podľa § 326 ods. 2 CSP, „K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.“.

12. Podľa § 328 ods. 1 CSP, „Ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.“.

13. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, „Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.“.

14. Podľa § 228 ods. 1 CSP, „Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa
stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.“.

15. Podľa § 228 ods. 2 CSP, „Výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti

alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka
návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri
nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní.“.

16. Podľa § 209 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalej v texte aj „C.m.p.“), „Právoplatným skončením likvidácie zanikajú proti dedičom neuspokojené
pohľadávky veriteľov. Ak sa objaví ďalší poručiteľov majetok, rozdelí ho súd veriteľom do výšky ich
neuspokojených pohľadávok bez zreteľa na tento zánik. Ak zostane majetkový prebytok, prejedná ho
súd ako dedičstvo.“.

17. Neodkladné opatrenie je inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa
vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že žalobcovi reálne a bezprostredne hrozí ujma, alebo
že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Žalobca musí po
osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnostiodôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca
tak musí osvedčiť také konkrétne správanie sa žalovanej, ktorým mu spôsobuje nenahraditeľnú
ujmu. Nárok pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera

osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie
najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu doložených listín. Takýto postup
predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 CSP), sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu

neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu
v prípade potreby.

18. Aj v prípade splnenia formálnych a vecných predpokladov vyžadovaných zákonom pre nariadenie
neodkladného opatrenia súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému
zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje

nariadenie neodkladného opatrenia. Požadované obmedzenie musí byť primerané poskytnutej ochrane
žalobcu a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať žalovaného.

19. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno) v tomto smere má len žalobca.
Z uvedeného vyplýva, že pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí ísť o

osvedčenie takého stavu právnych (nie len faktických) vzťahov medzi žalobcom a žalovaným, ktorý
vyžadujerýchluúpravupomerovmedzinimisúdom,t.j.naliehavosťsituácieipoprávnejstránke,ataktiež
o osvedčenie ohrozenia nároku, keď jeho ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami.

20. Žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné

opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický.
Rozhodujúce skutočnosti musí žalobca náležitým spôsobom osvedčiť. Pred nariadením neodkladného
opatrenia posudzuje súd či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi stranami, žalobcom tvrdené
a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia
exekúcie, uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu,

ktorej sa domáha, navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností dočasný
charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia
povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a sledovaný účel nemožno
dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je
otázkou voľnej úvahy súdu. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí

súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a
otázku ich osvedčenia zo strany žalobcu, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pokiaľ dospeje k záveru, že žalobca sa domáha
niektorého zo zákonom predpokladaných neodkladných opatrení, skúma bez ďalšieho splnenie
všeobecných podmienok jeho nariadenia. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení riadne

dokazovanie nevykonáva, a vychádza z obsahu spisu a skutočností osvedčených z predložených
listín. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu osobitný význam, keďže súd
nevykonáva plnohodnotné dokazovanie. Súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje
najvýznamnejšie relevantné skutočnosti. Žalobca je povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Súd
nemôže nariadiť neodkladné opatrenie ak žalobca neosvedčil svoj nárok.

21. Na základe obsahu spisu súd dospel k záveru, že v predmetnej veci zákonné podmienky pre
vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie sú dané. Žalobca síce osvedčil, že inicioval
súdne konanie vo veci samej, ktorého predmetom je určenie, že predmetná nehnuteľnosť patrí do
dedičstva po poručiteľovi, avšak ak by aj súd v predmetnom konaní bol rozhodol, že predmetná

nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi, v zmysle § 209 CMP by sa hodnota majetkového práva
k predmetnej nehnuteľnosti rozdelila veriteľom do výšky ich neuspokojených pohľadávok bez zreteľa na
zánik neuspokojených pohľadávok veriteľov voči dedičom. Až následný prebytok by súd prejednal ako
dedičstvo. Preto je súd toho názoru, že iniciovať konanie o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva
by mohla iba osoba, ktorá by mohla mať zo súdneho rozhodnutia prospech, teda osoba neuspokojeného

veriteľa. A táto osoba by súčasne preukázala aj existenciu bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá je
nevyhnutná pre vydanie neodkladného opatrenia. V dedičskom konaní si uplatnilo pohľadávky 20
veriteľov v celkovej hodnote 6 090 484,84 € (t.j. 183 481 946,40Sk), z ktorých bola uspokojená časť
pohľadávok veriteľov vo výške 1 558 358,13 € (t.j. 46 947 097 Sk). Nakoľko dedičstvo po poručiteľovibolo predĺžené (- 3 572 258,36 €) a z okolnosti prípadu je zrejmé, že ani prípadné dodatočné rozdelenie
majetku poručiteľa by neuspokojilo všetkých veriteľov v plnej miere (a nieto ešte aby vznikol prebytok
dedičstva), súd musí konštatovať, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení, že nehnuteľnosť

patrí do dedičstva (pretože jeho pozícia sa nemôže zlepšiť ani v prípade, ak by súd jeho žalobe v
plnomrozsahuvyhovel).ZrozhodovacejčinnostiNajvyššiehosúdutaktiežvyplýva,že„Naliehavýprávny
záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak
by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú
možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému

rozmnožovaniusporov;“(RozsudokNSSR5Cdo/31/2011).Nazákladeuvedenéhojezrejmé,žežalobca
nesplnil podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, pretože v danej situácii nemôže osvedčiť
ochrany akých svojich práv sa domáha. Aj ďalšie v návrhu uvedené tvrdenie žalobcu (že v prípade, ak
by súd nenariadil neodkladné oparenie a došlo by k zmene v osobe vlastníka predmetnej nehnuteľnosti,
žalobca by sa mohol domáhať už iba náhrady škody) je nesprávne, nakoľko, ako bolo uvedené už
vyššie, žalobca (aj v prípade určenia, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva), nie je osobou, ktorá by z

dodatočného rozdelenia majetku veriteľom poručiteľa mala alebo mohla mať akýkoľvek prospech a tým
pádom nie je ani osobou, ktorej by mohla vzniknúť akákoľvek škoda. Z vyššie uvedených dôvodov musí
súd konštatovať, že žalobca v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia súdu nepreukázal naliehavý
právny záujem na tom, aby súd zakázal žalovanému v 1. rade disponovať predmetnou nehnuteľnosťou,
pretože žiadnym spôsobom neosvedčil, že mu reálne a bezprostredne hrozí ujma. V návrhu uvedené

skutočnosti nie sú postačujúcimi na preukázanie existencie dôvodnej obavy vzniku akejkoľvek (hoci
aj iba potenciálnej) ujmy. Žalobca teda neuniesol bremeno tvrdenia, keď súdu neosvedčil v návrhu
na vydanie neodkladného opatrenia tvrdené skutočnosti, ktoré by odôvodňovali vydanie neodkladného
opatrenia.

22. Po dôkladnom preskúmaní obsahu súdneho spisu a na základe vyššie uvedených skutočností je
možné ustáliť, že nie sú splnené podmienky na vydanie neodkladného opatrenia a súd preto rozhodol
tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

23. Keďže ide o návrh neodkladného opatrenia, ktorý nekonzumuje vec samú, súd o trovách konania

nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresný súd Bratislava II v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania
na trovy toho, kto odvolanie podal.