Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, October 13, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/103/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200854
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1021200854.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členov

senátu JUDr. Marty Barkovej a JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej LLM., v právnej veci žalobcu:
Rezidencia Nestor s.r.o., so sídlom Stred 449, 027 05 Zázrivá, IČO: 36 852 911, právne zastúpený:
advokátska kancelária WERNER & Co., s.r.o., so sídlom Žltá 2/F, 851 07 Bratislava, IČO: 36 869 643,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,
1/ v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného: č. 100459251/2021 zo dňa 18.03.2021,
č. 100459293/2021 zo dňa 18.03.2021, č. 100459319/2021 zo dňa 18.03.2021, č. 100459346/2021
zo dňa 18.03.2021, č. 100459377/2021 zo dňa 18.03.2021, č. 100459380/2021 zo dňa 18.03.2021,

č. 100461718/2021 zo dňa 19.03.2021, č. 100461890/2021 zo dňa 19.03.2021, č. 100462013/2021
zo dňa 19.03.2021, č. 100462188/2021 zo dňa 19.03.2021, č. 100462245/2021 zo dňa 19.03.2021,
č. 100462377/2021 zo dňa 19.03.2021, č. 100462465/2021 zo dňa 19.03.2021, č. 100462531/2021
zo dňa 19.03.2021, č. 100462616/2021 zo dňa 19.03.2021, č. 100462695/2021 zo dňa 19.03.2021,
č. 100462746/2021 zo dňa 19.03.2021, č. 100491573/2021 zo dňa 25.03.2021, č. 100491791/2021
zo dňa 25.03.2021, č. 100491990/2021 zo dňa 25.03.2021, č. 100492162/2021 zo dňa 25.03.2021,
č. 100492266/2021 zo dňa 25.03.2021, č. 100492311/2021 zo dňa 25.03.2021, č. 100492513/2021

zo dňa 25.03.2021, č. 100492613/2021 zo dňa 25.03.2021, č. 100492678/2021 zo dňa 25.03.2021, č.
100492814/2021 zo dňa 25.03.2021, č. 100492868/2021 zo dňa 25.03.2021, č. 100493001/2021 zo
dňa 25.03.2021 a
2/ o trovách konania v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č.100454671/2021
zo dňa 18.03.2021, č. 100455151/2021 zo dňa 18.03.2021, č. 100455399/2021 zo dňa 18.03.2021,
č. 100455738/2021 zo dňa 18.03.2021, č. 100455998/2021 zo dňa 18.03.2021, č. 100456261/2021
zo dňa 18.03.2021, č. 100456894/2021 zo dňa 18.03.2021, č. 100457083/2021 zo dňa 18.03.2021, č.

100457395/2021 zo dňa 18.03.2021, č. 100458971/2021 zo dňa 18.03.2021, č. 100459020/2021 zo dňa
18.03.2021, č. 100459133/2021 zo dňa 18.03.2021 takto

r o z h o d o l :

1/ Krajský súd v Bratislave rozhodnutia žalovaného Finančného riaditeľstva:

č. 100459251/2021 zo dňa 18.03.2021 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu
Bratislava č. 101636341/2020 zo dňa 28.10.2020,

č. 100459293/2021 zo dňa 18.03.2021 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu

Bratislava č. 101636497/2020 zo dňa 28.10.2020,

č. 100459319/2021 zo dňa 18.03.2021 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu
Bratislava č. 101636646/2020 zo dňa 28.10.2020,

č. 100459346/2021 zo dňa 18.03.2021 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu
Bratislava č. 101636850/2020 zo dňa 28.10.2020,č. 100459377/2021 zo dňa 18.03.2021 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu
Bratislava č. 101638096/2020 zo dňa 28.10.2020,

č. 100459380/2021 zo dňa 18.03.2021 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu
Bratislava č. 101638253/2020 zo dňa 28.10.2020,

č. 100461718/2021 zo dňa 19.03.2021 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu
Bratislava č. 101627367/2020 zo dňa 26.10.2020,

č. 100461890/2021 zo dňa 19.03.2021 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu
Bratislava č. 101628194/2020 zo dňa 26.10.2020,

č. 100462013/2021 zo dňa 19.03.2021 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu
Bratislava č. 101629086/2020 zo dňa 26.10.2020,

č. 100462188/2021 zo dňa 19.03.2021 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu
Bratislava č. 101629356/2020 zo dňa 26.10.2020,

č. 100462245/2021 zo dňa 19.03.2021 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu

Bratislava č. 101629821/2020 zo dňa 26.10.2020,

č. 100462377/2021 zo dňa 19.03.2021 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu
Bratislava č. 101630018/2020 zo dňa 26.10.2020,

č. 100462465/2021 zo dňa 19.03.2021 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu
Bratislava č. 101630161/2020 zo dňa 26.10.2020,

č. 100462531/2021 zo dňa 19.03.2021 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu
Bratislava č. 101630240/2020 zo dňa 26.10.2020,

č. 100462616/2021 zo dňa 19.03.2021 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu
Bratislava č. 101630310/2020 zo dňa 26.10.2020,

č. 100462695/2021 zo dňa 19.03.2021 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu

Bratislava č. 101631310/2020 zo dňa 27.10.2020,

č. 100462746/2021 zo dňa 19.03.2021 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu
Bratislava č. 101631679/2020 zo dňa 27.10.2020,

č. 100491573/2021 zo dňa 25.03.2021 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu
Bratislava č. 101639493/2020 zo dňa 28.10.2020,

č. 100491791/2021 zo dňa 25.03.2021 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu
Bratislava č. 101632785/2020 zo dňa 27.10.2020,

č. 100491990/2021 zo dňa 25.03.2021 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu
Bratislava č. 101633091/2020 zo dňa 27.10.2020,

č. 100492162/2021 zo dňa 25.03.2021 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu

Bratislava č. 101633952/2020 zo dňa 27.10.2020,

č. 100492266/2021 zo dňa 25.03.2021 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu
Bratislava č. 101634347/2020 zo dňa 27.10.2020,

č. 100492311/2021 zo dňa 25.03.2021 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu
Bratislava č. 101634584/2020 zo dňa 27.10.2020,č. 100492513/2021 zo dňa 25.03.2021 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu
Bratislava č. 101634682/2020 zo dňa 27.10.2020,

č. 100492613/2021 zo dňa 25.03.2021 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu
Bratislava č. 101634828/2020 zo dňa 27.10.2020,

č. 100492678/2021 zo dňa 25.03.2021 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu
Bratislava č. 101635202/2020 zo dňa 27.10.2020,

č. 100492814/2021 zo dňa 25.03.2021 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu
Bratislava č. 101635279/2020 zo dňa 27.10.2020,

č. 100492868/2021 zo dňa 25.03.2021 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu
Bratislava č. 101635392/2020 zo dňa 27.10.2020,

č. 100493001/2021 zo dňa 25.03.2021 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu
Bratislava č. 101635470/2020 zo dňa 27.10.2020.

z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov
konania.

2/

V konaní o preskúmanie rozhodnutí žalovaného č. 100454671/2021, č.100455151/2021, č.
100455399/2021, č. 100455738/2021, č. 100455998/2021, č.100456261/2021, č. 100456894/2021,
č. 100457083/2021, č. 100457395/2021, č.100458971/2021, č. 100459020/2021, č. 100459133/2021,
všetky rozhodnutia z toho istého dňa 18.03.2021, súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo

na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie a rozhodnutia orgánov verejnej správy

1. Daňový úrad Bratislava vykonal u daňového subjektu Rezidencia Nestor s.r.o., Stred 449, 027
05 Zázrivá, IČO: 36 852 911, DIČ: 2022495695, IČ DPH: SK2022495695 (ďalej len „žalobca“ alebo
„Rezidencia Nestor s.r.o.“) daňové kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až
december 2014, január až december 2015, január až november 2016 a január až december 2017.

2. Daňové kontroly boli vykonané podľa § 46 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový
poriadok“ alebo „zákon č. 563/2009 Z.z.“) na základe:

- oznámení o výkone daňovej kontroly:
č. 100726427/2018/9104401/Slug zo dňa 12.04.2018 za preverované zdaňovacie obdobia január až
december 2014,
č. 100726513/2018/9104401/Slug zo dňa 12.04.2018 za preverované zdaňovacie obdobia január až
december 2015,

č. 100726470/2018/9104401/Slug zo dňa 12.04.2018 za preverované zdaňovacie obdobia január až
november 2016,
č. 100733484/2018/9104401/Lip zo dňa 13.04.2018 za preverované zdaňovacie obdobia január až
november 2017 a
- oznámenia o rozšírení daňovej kontroly č. 101517467/2018/9104401/Lip zo dňa 07.08.2018 o

zdaňovacie obdobie december 2017.3. O výsledku daňových kontrol vyhotovil správca dane protokoly č. 100966177/2019 zo dňa 25.04.2019
(júl až december 2014), č. 101033068/2019 zo dňa 03.05.2019 (r. 2015), č. 101007207/2019 zo dňa

30.04.2019 (január až november 2016) a č. 101037186/2019 zo dňa 03.05.2019 (r. 2017), ktoré spolu
s výzvami na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokoloch doručil žalobcovi. Dňom doručenia
protokolov žalobcovi boli daňové kontroly v zmysle § 46 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní
(daňový poriadok) ukončené.

4. K zisteniam uvedeným v protokoloch podal žalobca vyjadrenie a dňa 09.07.2019 správca dane na
ústnom pojednávaní so žalobcom prerokoval jeho pripomienky k protokolom, o čom spísal zápisnice
z ústneho pojednávania, ktoré boli v zmysle § 68 ods. 3 daňového poriadku poslednými zápisnicami
spísanými vo vyrubovacom konaní pred vydaním rozhodnutia.

5. Na základe výsledkov daňovej kontroly uvedených v protokoloch a na základe vyhodnotenia

pripomienok a dôkazov predložených žalobcom vo vyjadrení k protokolom, vydal správca dane
prvostupňové rozhodnutia (ďalej aj „rozhodnutia správcu dane č. 1“): č. 101744914/2019 zo
dňa 16.7.2019, č. 101745046/2019 zo dňa 16.7.2019, č. 101745120/2019 zo dňa 16.7.2019, č.
101745150/2019 zo dňa 16.7.2019, č. 101745166/2019 zo dňa 16.7.2019, č. 101745180/2019 zo
dňa 16.7.2019, č. 101750942/2019 zo dňa 17.7.2019, č. 101751113/2019 zo dňa 17.7.2019, č.

101751611/2019 zo dňa 17.7.2019, č. 101752033/2019 zo dňa 17.7.2019, č. 101752575/2019 zo
dňa 17.7.2019, č. 101752962/2019 zo dňa 17.7.2019, č. 101753044/2019 zo dňa 17.7.2019, č.
101753242/2019 zo dňa 17.7.2019, č. 101753286/2019 zo dňa 17.7.2019, č. 101753427/2019 zo
dňa 17.7.2019, č. 101753454/2019 zo dňa 17.7.2019, č. 101753503/2019 zo dňa 17.7.2019, č.
101757886/2019 zo dňa 18.7.2019, č. 101758120/2019 zo dňa 18.7.2019, č. 101758767/2019 zo

dňa18.7.2019, č. 101759186/2019 zo dňa 18.7.2019, č. 101759398/2019 zo dňa 18.7.2019, č.
101759549/2019 zo dňa 18.7.2019, č. 101759668/2019 zo dňa 18.7.2019, č. 101759953/2019 zo
dňa 18.7.2019, č. 101760105/2019 zo dňa 18.7.2019, č. 101760366/2019 zo dňa 18.7.2019, č.
101760522/2019 zo dňa18.7.2019, č. 101766043/2019 zo dňa 19.7.2019, č. 101766192/2019 zo
dňa 19.7.2019, č. 101766641/2019 zo dňa 19.7.2019, č. 101766961/2019 zo dňa 19.7.2019, č.

101767086/2019 zo dňa 19.7.2019, č. 101767180/2019 zo dňa 19.7.2019, č. 101767229/2019 zo
dňa 19.7.2019, č. 101767324/2019 zo dňa 19.7.2019, č. 101767406/2019 zo dňa 19.7.2019, č.
101767502/2019 zo dňa 19.7.2019, č. 101767547/2019 zo dňa 19.7.2019 a č. 101767658/2019 zo
dňa 19.7.2019. Predmetom týchto prvostupňových rozhodnutí správcu dane č. 1 bolo určenie rozdielu
nadmerného odpočtu za príslušné zdaňovacie obdobie uvedené vo výroku tohto rozhodnutia (júl 2014

až december 2014, január až december 2015, január až november 2016 a január až december
2017) a žalobcovi bol znížený nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za to-ktoré zdaňovacie
obdobie. Voči týmto rozhodnutiam podal žalobca odvolanie. Žalovaný ako odvolací orgán prvostupňové
rozhodnutia správcu dane č. 1 zrušil s tým, že sa plne stotožnil s tvrdením žalobcu, že správca dane sa
prirozhodovanínevysporiadalstým,činájomcaspĺňapodmienkyzdaniteľnejosobyvzmysle§3zákona

o DPH. Žalovaný konštatoval, že rozhodnutia správcu dane č. 1 sú vydané na základe nedostatočných
dôkazov, na základe čoho ich zrušil a vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. V ďalšom konaní odvolací
orgán zaviazal správcu dane opätovne posúdiť všetky dôkazy a skutočnosti, ktoré získal počas daňovej
kontroly, následného vyrubovacieho konania a vykonať ďalšie dokazovanie za účelom úplného zistenia
skutkového a právneho stavu veci. V prípade, ak by bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že

združenie skutočne poskytuje sociálne služby za protihodnotu, t.j. vykonáva činnosť, z ktorej dosahuje
príjem, a teda existuje priama súvislosť medzi príjmom združenia a poskytovanými službami, pričom
tento príjem plynie združeniu na pokračujúcom základe a nejedná sa o jednorazový príjem a združenie
koná nezávisle, odvolací orgán má za to, že združenie by spĺňalo definíciu zdaniteľnej osoby v súlade
so smernicou č. 2006/112/ES, ktorá bola transponovaná do vnútroštátneho právneho predpisu, a to § 3

ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty.

6. Správca dane pokračoval vo vyrubovacom konaní, dokazovanie doplnil výsluchom svedka Mgr.
S. T. - predsedníčky občianskeho združenia Y. E. F..Y.., dňa 02.07.2020 a dopytom na Obec Y.,
na poskytnutie všetkých stavebných povolení, kolaudačných rozhodnutí a iných súvisiacich dokladov

týkajúcich sa predmetnej nehnuteľnosti. Odpoveď na výzvu správca dane obdržal dňa 09.04.2020 spolu
s požadovanými dokladmi.7. Na základe vykonaného dokazovania správca dane opätovne rozhodol rozhodnutiami: č.
101629472/2020 zo dňa 26.10.2020, č. 101629731/2020 zo dňa 26.10.2020, č. 499495/2020 zo
dňa 28.10.2020, č. 499520/2020 zo dňa 28.10.2020, č. 101630695/2020 zo dňa 27.10.2020, č.

101631420/2020 zo dňa 27.10.2020, č. 101634585/2020 zo dňa 27.10.2020, č.101634827/2020 zo
dňa 27.10.2020, č. 101635143/2020 zo dňa 27.10.2020, č. 101635309/2020 zo dňa 27.10.2020, č.
101635972/2020 zo dňa 28.10.2020, č. 101636102/2020 zo dňa 28.10.2020, č. 101636341/2020 zo
dňa 28.10.2020, č. 101636497/2020 zo dňa 28.10.2020, č. 101636646/2020 zo dňa 28.10.2020, č.
101636850/2020 zo dňa 28.10.2020, č. 101638096/2020 zo dňa 28.10.2020, č. 101638253/2020 zo

dňa 28.10.2020, č. 101627367/2020 zo dňa 26.10.2020, č. 101628194/2020 zo dňa 26.10.2020, č.
101629086/2020 zo dňa 26.10.2020, č. 101629356/2020 zo dňa 26.10.2020, č. 101629821/2020 zo
dňa 26.10.2020, č. 101630018/2020 zo dňa 26.10.2020, č. 101630161/2020 zo dňa 26.10.2020, č.
101630240/2020 zo dňa 26.10.2020, č. 101630310/2020 zo dňa 26.10.2020, č. 101631310/2020 zo
dňa 27.10.2020, č. 101631679/2020 zo dňa 27.10.2020, č. 101639493/2020 zo dňa 28.10.2020, č.
101632785/2020 zo dňa 27.10.2020, č. 101633091/2020 zo dňa 27.10.2020, č. 101633952/2020 zo

dňa 27.10.2020, č. 101634347/2020 zo dňa 27.10.2020, č. 101634584/2020 zo dňa 27.10.2020, č.
101634682/2020 zo dňa 27.10.2020, č. 101634828/2020 zo dňa 27.10.2020, č. 101635202/2020 zo
dňa 27.10.2020, č. 101635279/2020 zo dňa 27.10.2020, č. 101635392/2020 zo dňa 27.10.2020, č.
101635470/2020 zo dňa 27.10.2020 (ďalej len prvostupňového rozhodnutia č. 2), ktorými správca dane
za každé kontrolované zdaňovacie obdobie (júl 2014 až december 2014, január až december 2015,

január až november 2016 a január až december 2017) dorubil žalobcovi daň z pridanej hodnoty (ďalej
aj DPH) z plnení na výstupe, a to vo forme dodanenia služby nájomného, dodanenia tovaru (elektriny,
vody a zemného plynu) a dodanenia tovarov a služieb určených pre občianske združenie a jeho činnosť,
ktoré zabudol žalobca prefakturovať. V predmetných rozhodnutiach správca dane zároveň skonštatoval
porušenie § 69 ods. 1 v nadväznosti na § 19, § 8 ods. 1 a ods. 3 zákona o DPH zo strany žalobcu.

8. Žalobca proti prvostupňovým rozhodnutiam správcu dane č. 2 podal odvolanie, v ktorom namietal
dodanenie služieb nájomného.

9. Žalovaný následne vydal rozhodnutia: č. 100454671/2021 zo dňa 18.3.2021, č. 100455151/2021

zo dňa 18.3.2021, č. 100455399/2021 zo dňa 18.3.2021, č. 100455738/2021 zo dňa 18.3.2021,
č. 100455998/2021 zo dňa 18.3.2021, č. 100456261/2021 zo dňa 18.3.2021, č. 100456894/2021
zo dňa 18.3.2021, č. 100457083/2021 zo dňa 18.3.2021, č. 100457395/2021 zo dňa 18.3.2021,
č. 100458971/2021 zo dňa 18.3.2021, č. 100459020/2021 zo dňa 18.3.2021, č. 100459133/2021
zo dňa 18.3.2021, č. 100459251/2021 zo dňa 18.3.2021, č. 100459293/2021 zo dňa 18.3.2021,

č. 100459319/2021 zo dňa 18.3.2021, č. 100459346/2021 zo dňa 18.3.2021, č. 100459377/2021
zo dňa 18.3.2021, č. 100459380/2021 zo dňa 18.3.2021, č. 100461718/2021 zo dňa 19.3.2021,
č. 100461890/2021 zo dňa 19.3.2021, č. 100462013/2021 zo dňa 19.3.2021, č. 100462188/2021
zo dňa 19.3.2021, č. 100462245/2021 zo dňa 19.3.2021, č. 100462377/2021 zo dňa 19.3.2021,
č. 100462465/2021 zo dňa 19.3.2021, č. 100462531/2021 zo dňa 19.3.2021, č. 100462616/2021

zo dňa 19.3.2021, č. 100462695/2021 zo dňa 19.3.2021, č. 100462746/2021 zo dňa 19.3.2021,
č. 100491573/2021 zo dňa 25.3.2021, č. 100491791/2021 zo dňa 25.3.2021, č. 100491990/2021
zo dňa 25.3.2021, č. 100492162/2021 zo dňa 25.3.2021, č. 100492266/2021 zo dňa 25.3.2021,
č. 100492311/2021 zo dňa 25.3.2021, č. 100492513/2021 zo dňa 25.3.2021, č. 100492613/2021
zo dňa 25.3.2021, č. 100492678/2021 zo dňa 25.3.2021, č. 100492814/2021 zo dňa 25.3.2021, č.

100492868/2021 zo dňa 25.3.2021 a č. 100493001/2021 zo dňa 25.3.2021 (ďalej len rozhodnutia
žalovaného č. 2), ktorými prvostupňové rozhodnutia správcu dane č. 2 potvrdil.

10. Žalovaný rozhodnutia č.2 vo vzťahu k dodaneniu služieb nájomného odôvodnil tým, že žalovaný
mal z administratívneho spisu preukázané, že žalobca na základe zmluvy o prenájme budovy zo dňa

17.12.2013 a jej dodatkov a dohody poskytol združeniu právo užívať hmotný majetok, ktorý je vo
vlastníctve žalobcu, t.j. v zmysle § 9 ods. 1 písm. b/ zákona o DPH dodal združeniu službu. Nakoľko
toto právo užívať hmotný majetok bolo združeniu (zdaniteľnej osobe) poskytnuté za zmluvne dohodnutú
cenu, išlo zo strany žalobcu o danie služby za protihodnotu, ktorá je v zmysle § 2 ods. 1 písm. b/ zákona
o DPH predmetom dane. Žalobcovi tak v zmysle § 19 ods. 2 zákona o DPH dňom dodania služby

vznikla daňová povinnosť a žalobca bol povinný v súlade s § 69 ods. 1 zákona o DPH platiť daň z
dodania služby. Zároveň bol povinný v súlade s § 72 a § 73 zákona o DPH pri dodaní služby prenájmu
vyhotoviť faktúru, a to do 15 dní od dodania služby. Nakoľko si žalobca nesplnil v zmysle § 69 ods. 1
zákona o DPH povinnosť platiť daň z dodania služieb prenájmu občianskemu združeniu ZSS Nestoro.z., žalovaný dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a zákonne, keď dodanie služieb
prenájmu žalobcovi na výstupe dodanil.

II.
Žaloba

11. Žalobca sa žalobou zo dňa 24.05.2021, doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.05.2021, domáhal

preskúmania zákonnosti žalobcom označených rozhodnutí žalovaného č. 2 (uvedených aj v bode 9.
odôvodnenia tohto rozsudku), ktorými boli potvrdené prvostupňové rozhodnutia správcu dane č. 2 o
určenírozdieluvsumenadmernéhoodpočtunadanizpridanejhodnotyzapríslušnézdaňovacieobdobia
(7-12/2015, 1-11/2016, 1-12/2017).

12. Žalobca v podanej žalobe namietal, že zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce

na riadne posúdenie veci; skutkový stav, ktorý vzal správca dane a žalovaný za základ napadnutých
rozhodnutí, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a žalovaný v dôsledku
toho nesprávne vec právne posúdil a nesprávne aplikoval príslušné všeobecne záväzné právne
predpisy; rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a došlo k
podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred správcom dane, ako aj pred žalovaným, ktoré mohlo

mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej a porušenie procesných práv žalobcu.

13. K nedostatočne zistenému skutkovému stavu žalobca uviedol, žalobca je vlastníkom viacerých
nehnuteľností v katastrálnom území Y. nachádzajúcich sa v stavbe so súpisným číslom 449, druh:
budova zdravotníckeho a sociálneho zariadenia, popis: Rezidencia Nestor, nachádzajúcej sa na

pozemkoch: parcela reg. “C“ č. XXX/XX, druh: zastavaná plocha a nádvorie o výmere m2 a parcela reg.
„C“ č. XXX/X, druh: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2290 m2, v ktorých občianske združenie
Y.S. E. ako nájomca vykonáva činnosť v oblasti sociálnych služieb, a ktorý za účelom poskytovania
sociálnych služieb uzavrel so žalobcom nájomnú zmluvu, dodatky a dohodu.

14. Podľa žalobcu je v preskúmavanej veci podstatná skutočnosť, že žalobca v mesiacoch jún 2014 až
apríl2018neprijalaaninemalprijaťodnájomcuprotihodnotuzaprenájomnehnuteľnosti,ktorúmalzačať
prijímať a prvýkrát aj prijal až od mája 2018 na základe vystavenej faktúry za mesiac máj. Od odovzdania
prvej časti budovy nájomcovi do užívania dňa 10.06.2014 do mája 2018 nájomcovi žiadnu faktúru za
nájomné nevystavil a platenie nájomného ani nevyžadoval, keďže na základe ústnej dohody poskytol

nájomcovi obdobie bez platenia nájomného, tzv. rent-free obdobie. Uzavretie ústnej dohody preukazuje
aj svedecká výpoveď Mgr. S. T. (štatutárny zástupca nájomcu) zo dňa 26.10.2017 (zápisnica o ústnom
pojednávaní č. 102252569/2017 zo dňa 26.10.2017), ktorá sa vyjadrila, že existuje ústna dohoda, že
združenie zatiaľ nájomné neplatí, keďže je zatiaľ v strate, a že je ústne dohodnuté, že nájomné sa bude
platiť až po úplnom naplnení kapacity zariadenia, ktorá je 152 lôžok. Mgr. S. T.F. sa aj dňa 02.07.2020

vyjadrila k otázke neplatenia nájomného a potvrdila, že: „sa so žalobcom dohodli, že od akého momentu
začneme uhrádzať nájomné.“

15. Podľa dohody sa zmluvné strany dohodli, že ustanovenia nájomnej zmluvy týkajúce sa nájomného
budú účinné až od momentu, keď predmet nájmu, ktorý nájomca využíva za účelom poskytovania

sociálnych služieb bude naplnený minimálne na 90% kapacity zariadenia počas obdobia najmenej
troch po sebe idúcich mesiacov. Žalovaný však uviedol, že išlo tu len o odklad platenia nájomného na
neskoršie obdobie na základe uzatvorenej dohody, ktorá naviac javí znaky účelovosti, keďže nebola
uzavretá vo forme písomného dodatku a nebola preukázaná 90%-na naplnenosť kapacity zariadenia.

16. Správca dane tvrdenie Mgr. T. nikdy nespochybnil, resp. nikdy sa nespýtal na skutočnú vôľu
neplatiť nájomné od odovzdania nehnuteľnosti do užívania pred tým, ako táto skutočná vôľa bola
formalizovaná dohodou zo dňa 01.08.2015. Uzavretie ústnej dohody preukazuje aj dohoda, ktorá
dodatočne formalizovala predchádzajúcu ústnu dohodu. K týmto skutočnostiam však žalobca vypočutý
nebol, hoci o to výslovne žiadal.

17. Poukázal na to, že po začatí fakturácie v máji 2018 žalobca nájomné od októbra 2019 podstatne
zvýšil. V praxi žiaden prenajímateľ nedofakturováva nájomné za rent-free obdobie spätne osobitnýmifaktúrami, ale zakalkuluje svoje náklady do faktúr za mesiace po rent-free období, pričom DPH z týchto
faktúr odvedie vo výške, ktorá korešponduje s fakturovanou, resp. prijatou protihodnotou.

18. Žalobca si uvedomuje, že jeho úlohou je preukázať skutočnú vôľu zmluvných strán neplatiť nájomné
počas rent-free obdobia, avšak toto dôkazné bremeno na žalobcu prenesené nebolo a žalobca nemal
žiadnu príležitosť uvedomiť si, že formalizovanie skutočnej vôle zmluvných strán cez dohodu bude
spochybňované.

19. Na možné dodanenie nájomného neupozornil správca dane žalobcu ani na ústnom pojednávaní dňa
18.09.2020. Až na poslednom ústnom pojednávaní dňa 28.09.2020 informoval správca dane žalobcu,
že mu mieni dodaniť nájomné s ohľadom na ustanovenia § 9 ods. 2 a § 22 ods. 1 zákona o DPH. Napriek
tomu, správca dane uprel žalobcovi realizáciu jeho procesného práva k tejto skutočnosti sa vyjadriť, čím
v rozpore s § 3 ods. 1 Daňového poriadku zasiahol do procesných práv žalobcu.

20. Žalovaný však ani počas odvolacieho konania nespochybnil dohodu, a teda účinne nepreniesol na
žalobcu dôkazné bremeno v otázke skutočnej vôle zmluvných strán neplatiť protihodnotu v mesiacoch
jún 2014 až apríl 2018.

21. Žalovaný prišiel k skutkovému záveru, že dohoda bola vyhotovená výlučne pre účely prebiehajúcej

daňovej kontroly, čo je podľa žalobcu ničím nepodložený a nepreukázaný dohad. Zdôraznil, že dôkazné
bremeno daňového subjektu nie je absolútne. Správca dane je povinný zabezpečovať dôkazy, aby zistil
materiálnu pravdu v zmysle § 24 ods. 2 Daňového poriadku.

22. Má za to, že svoju dôkaznú povinnosť si splnil a poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp.

zn. III. ÚS 401/09, podľa ktorého: „daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti:
povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že
daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží
správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť).
Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa zákona č. 431/2002 Z.z.. o účtovníctve v znení neskorších

predpisov. Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú“.

23. Poukázal tiež na ust. § 46 ods. 5 Daňového poriadku, podľa ktorého, ak vzniknú pochybnosti
o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom
alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému

daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti
vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Správca dane a žalovaný
mali vedomosť o dohode, no nikdy ju pred vydaním prvostupňových rozhodnutí nespochybnili.

24. Podľa žalobcu mal žalovaný pred vydaním rozhodnutí doplniť dokazovanie v tom smere, či žalobca

v mesiacoch jún 2014 až apríl 2018 mal alebo nemal prijať od nájomcu protihodnotu za prenájom
nehnuteľností a zhodu skutočnej vôle žalobcu a nájomcu si mal overiť opakovaným výsluchom pani Mgr.
S. T., čo nespravil, pričom žalobca v odvolaniach o jej výsluch výslovne žiadal. Žalovaný nevyhovel ani
ďalšiemu návrhu žalobcu, aby správca dane vypočul A. L., ktorá ako splnomocnenec podpísala nájomnú
zmluvu, dodatok č. 2 a dohodu, a teda skutkový stav nebol zistený úplne. Odôvodnenie napadnutých

rozhodnutí naviac neobsahuje dôvod, prečo žalovaný tomuto dôkaznému návrhu žalobcu nevyhovel, a
preto napadnuté rozhodnutia žalovaného sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

25. Žalobca namietal aj tvrdenie žalovaného, že správca dane pri rozhodovaní vychádzal zo skutočností
dohodnutých zmluvnými stranami v nájomnej zmluve a dodatkoch, t.j. vychádzal zo skutočného

obsahu právneho úkonu a tvrdenia o skutočnej vôli zmluvných strán považuje žalovaný za účelové a
špekulatívne. Podľa žalobcu zhodná vôľa účastníkov zmluvy má prednosť aj pred doslovným významom
textu zmluvy (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 242/07). Formalizmus spočívajúci len vo výklade
zmluvného textu z neho samotného bez ohľadu na účel úkonu spočívajúci vo vôli účastníkov zmluvného
vzťahu uplatnený pri výklade právneho úkonu jednotlivca zo svojej vlastnej iniciatívy treba odmietnuť

(Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 3168/16). Ak vôľa zmluvných strán smeruje k inému významu
aaksapodarívôľuúčastníkovprocesomhodnoteniaskutkovýchaprávnychotázokozrejmiť,mázhodná
vôľa účastníkov zmluvy prednosť aj pred doslovným významom textu nimi formulovanej zmluvy.26. Zdôraznil, že nájomná zmluva bola uzavretá v režime § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorá
ani v prípade, že jej predmetom je nehnuteľnosť si nevyžaduje k platnosti písomnú formu. To znamená,
že nedodržanie písomnej formy pri zmene nájomnej zmluvy v režime občianskeho práva zakladá iba

relatívnu neplatnosť dohody o zmene nájomnej zmluvy, a to v prípade, ak jedna zo zmluvných strán
sa takejto neplatnosti v zmysle § 40a ods. 1 Občianskeho zákonníka dovolá, čo sa nestalo. Naviac, ak
by žalobca použil právnu úpravu o právnych úkonoch v zmysle Obchodného zákonníka, nie je ústna
dohoda zmluvy, kde nebola písomná forma predpísaná a iba stranami dohodnutá, neplatná. Žalobcovi
a nájomcovi teda nič nebránilo kedykoľvek po uzavretí nájomnej zmluvy dohodnúť sa ústne alebo

konkludentne na jej zmene. V prípade dohody nič nebráni výkladu, že formalizovala dovtedajšiu ústnu
dohodu zmluvných strán, a to aj so spätnou účinnosťou odo dňa uzavretia nájomnej zmluvy. Zmluvná
retroaktivita je totiž v zmysle súdnej judikatúry prípustná. Žalobcovi a nájomcovi preto nič nestálo v ceste
upraviť si svoje vzájomné vzťahy dohodou od počiatku zmluvného vzťahu, t.j. aj spätne. Podľa žalobcu
ani skutočnosť, že dohoda nie je označená ako číslovaný dodatok k nájomnej zmluve nie je dôvodom,
aby správca dane a žalovaný neprihliadali na jej existenciu.

27. Napriek formálnemu nesúladu nájomnej zmluvy, resp. jej zmien so skutočnou voľou zmluvných strán
nezačať platiť protihodnotu za užívanie nehnuteľnosti hneď po odovzdaní nehnuteľnosti nájomcovi, mal
žalovanýprihliadnuťnaskutočnúvôľuzmluvnýchstrán,ktorábolaformalizovanádohodouaždodatočne.

28. Správca dane okrem konštatovania, že žalobca neprijal počas preverovaných zdaňovacích období
protihodnotu od nájomcu, nikdy počas celého konania žalobcovi neoznámil skutočnosť, že žalobca mal
v preverovaných zdaňovacích obdobiach od nájomcu prijať protihodnotu. Taktiež správca dane Dohodu,
ako predložený dôkaz nikdy nespochybnil a nespochybnil ani skutočný úmysel zmluvných strán neplatiť
nájomné počas rent-free obdobia. Prvýkrát tak urobil až v odôvodnení prvostupňových rozhodnutí, keď

uviedol, že tvrdenie žalobcu o skutočnej vôli zmluvných strán považuje za zavádzajúce, účelové a
špekulatívne, a že dohoda javí znaky účelovosti a bola vyhotovená len pre účely prebiehajúcej daňovej
kontroly.

29. Žalobca ďalej uviedol, že správca dane a žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav aj ohľadom

identifikácie predmetu nájmu, jeho užívania a výšky nájomného. Poukázal že predmetom nájomnej
zmluvy je viacero pozemkov a jedna stavba a vo vzťahu k takémuto predmetu nájmu bolo stanovené
celkové nájomné. Správca dane a ani žalovaný však nezistil, čo presne bolo predmetom nájmu a na aký
predmet nájmu (stavba alebo stavba a aj pozemky) sa vzťahovalo ročné nájomné vo výške XXX.XXX
eur bez DPH. Správca dane a žalovaný totiž pri dodanení nájomného poukázali len na užívanie budovy

nájomcom a na to vztiahli celkové nájomné vo výške XXX XXX eur.

30. Žalovaný skutkový stav nezistil riadne a úplne, keď nezistil aký bol stav v katastri nehnuteľností v
čase uzavretia nájomnej zmluvy v roku 2013, t.j. v čase, keď v katastri nehnuteľností boli miesto budovy
zapísané jednotlivé nebytové priestory a jednotlivé byty, a nie jedna budova. Žalovaný a aj správca

dane prišiel k skutkovému záveru, že nájomca započal s užívaním prvej časti budovy dňa 01.08.2014.
Žalobca však nevie na akom skutkovom základe žalovaný dorubil nájomné aj za mesiac júl 2014, ak
sám uvádza, že v tom čase nájomca ešte budovu neužíval, a z tohto dôvodu ani nedorubil žalobcovi
nájomné za obdobie september 2013 až jún 2014.

31. Namietal tiež, že podľa žalovaného bolo nájomné v zmysle nájomnej zmluvy za celú budovu (mimo
pozemkov) určené vo výške XXX.XXX eur ročne bez DPH. Žalovaný tiež tvrdil, že polovica budovy
bola rozostavaná a neskolaudovaná, a teda fakticky aj právne nespôsobilá užívania. Nájomca druhú
časť budovy začal užívať až od januára 2017. Nevedno teda, na základe čoho mal byť žalobca povinný
fakturovať nájomné v celkovej výške, ak polovica budovy nebola spôsobilá užívania a nájomca ju ani

neužíval. Nevedno ani, na akom skutkovom základe teda žalovaný dorubil nájomné vychádzajúce z
celkovej ročnej výšky XXX.XXX eur bez DPH za obdobie júl 2014 - jún 2015, ak sa vzťahovalo podľa
jeho názoru na celú budovu a ak polovicu z tejto budovy nájomca neužíval a ani nemohol užívať.

32. Dodatkom č. 2 došlo k zmene predmetu nájmu z komplexu nehnuteľností na jeden nebytový priestor,

a to od 01.07.2015. Zo žiadneho iného dokumentu nevyplýva, že by došlo k ďalšej zmene predmetu
nájmu. Nevedno teda na akom skutkovom základe žalovaný prišiel k záveru, že došlo k zmene predmetu
nájmu z jedného nebytového priestoru na celú budovu pozostávajúcu z oboch jej častí. Nevedno anito, na akom skutkovom základe prišiel žalovaný k záveru, že od 01.01.2017 došlo k zmene celkového
ročného nájomného vo výške XXX.XXX eur ročne bez DPH opätovne na XXX.XXX eur ročne bez DPH.

33. Ak žalovaný prišiel k skutkovému záveru, že od 01.01.2017 došlo k zmene celkovej výšky nájomného
na sumu vo výške XXX.XXX eur ročne bez DPH, s poukazom na to, že žalobca od októbra 2019 do
marca 2020 začal fakturovať nájomcovi 1/12 z tohto celkového ročného nájomného bez DPH, žalovaný
opomenul, že v skoršom období (od mája 2018 do septembra 2019) fakturoval žalobca nájomcovi
najprv 1/12 z celkového ročného nájomného bez DPH v zmysle dodatku č. 2 a v neskoršom období

(od marca 2020 do júna 2020) fakturoval zase úplne iné nájomné (XX.XXX,XX eur bez DPH mesačne).
Skutkový záver žalovaného opierajúci sa o iba jednu z troch rôznych výšok nájomného nemá oporu v
administratívnom spise.

34. Ako ďalší dôvod nezákonnosti rozhodnutí žalovaného žalobca uviedol, že rozhodnutia žalovaného
vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný zakladá napadnuté rozhodnutia na

aplikácii § 9 ods. 1 zákona o DPH v spojitosti s § 22 ods. 1 zákona o DPH. Ust. § 9 ods. 1 zákona
o DPH síce definuje poskytnutie služby ako každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8,
vrátane poskytnutia práva užívať hmotný majetok, avšak služba sa stáva zdaniteľnou až v kombinácii
s protihodnotou, čo vyplýva z ust. § 2 ods. 1 písm. b) zákona o DPH, podľa ktorého predmetom dane
je také poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby"), pri ktorej je kumulatívne splnené dodanie služby

za protihodnotu.

35. Keďže žalobca v období za mesiace jún 2014 až apríl 2018 žiadnu protihodnotu neprijal a ani nemal
prijať, nie je možné aplikovať § 22 ods. 1 zákona o DPH. Žalobca prijímal protihodnotu až od mája
2018, ktorú následne zvyšoval a tak si kompenzoval „výpadok“ príjmov počas rent-free obdobia. V tejto

súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie (ďalej aj ESD) Astra Zeneca,
C-40/09, bod 28, z ktorého vyplýva, že základom dane pri poskytnutí služieb je protihodnota skutočne
prijatá na tento účel a vyjadriteľná v peniazoch, a nie hodnota stanovená na základe objektívnych kritérií.
Daňový orgán nemôže vyberať ako DPH vyššiu sumu, než je suma, ktorú prijala zdaniteľná osoba
(Balkan and Sea Properties a Provadinvest, C-621/10 a C-129/11, bod 44, v tomto zmysle aj Goldsmiths,

C-330/95, bod 15).

36.Žalobcanesúhlasístvrdenímžalovaného,žeakbyžalobcadaňzprenájmunehnuteľnostinavýstupe
neodviedol, došlo by k narušeniu základného princípu fungovania mechanizmu dane z pridanej hodnoty,
ktorým je neutralita dane, nakoľko daňový subjekt si uplatnil právo na odpočítanie dane na vstupe z

obstarania, prestavby ako aj zo zariadenia nehnuteľnosti, ktorú dal do prenájmu nájomcovi, avšak daň
z prenájmu za obdobie 3,5 roka neodviedol. Žalovaný však tento svoj názor nepodoprel odkazom na
príslušný právny predpis, prípadne judikatúru Súdneho dvora EÚ. V podnikaní žalobcu nedochádza k
narušeniu neutrality DPH, zásada neutrality by bola naopak narušená vtedy, ak by žalobca ako platiteľ
dane musel DPH správcovi dane uhradiť, ale sám by ju od svojho odberateľa neobdržal a ani obdržať

nemal. Napríklad v rozsudku Súdneho dvora EÚ SMS group, C-441/16 nedošlo k plneniu na výstupe a
napriek tomu Súdny dvor EÚ právo na odpočítanie dane priznal.

37. Podľa žalobcu okrem aplikácie § 9 ods. 1 zákona o DPH v kombinácii s § 22 ods. 1 zákona o DPH
je vylúčená aj aplikácia § 9 ods. 2 zákona o DPH v kombinácii § 22 ods. 5 zákona o DPH, čo napokon

potvrdil aj sám žalovaný v napadnutých rozhodnutiach.

38. Podľa žalobcu došlo aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy,
ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej tým,
správca dane sériou oznámení o začatí daňových kontrol oznámil výkon daňovej kontroly pre daň z

pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2013 až december 2017 bez toho, aby uviedol a
konkrétnymiskutočnosťamipreukázal,žeexistujedôvodnépodozrenienaporušeniedaňovéhopredpisu
v oblasti dane z pridanej hodnoty. Je potrebné, aby správca dane formuloval vopred dôvod k jej začatiu.
Takýto dôvod počas daňovej kontroly formulovaný nebol, čo žalobca aj v odvolaní voči prvostupňovým
rozhodnutiam namietal, s čím sa žalovaný vysporiadal len jednou vetou, v dôsledku čoho je rozhodnutie

nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

39. Žalobca ďalej namietal, že zamestnanci správcu dane Ing. P. S.F. a Bc. W. P.D. majú voči žalobcovi
nepriateľský vzťah. Ak by tieto osoby mali voči žalobcovi nezaujatý vzťah, nič by im nebránilo vysvetliťžalobcovi, že je prípustné v novom vyrubovacom konaní dodaniť nájomné a poskytnúť žalobcovi
dostatočný časový priestor na vyjadrenie k tejto skutočnosti. No nestalo sa tak. Konkrétny postup
týchto osôb na ústnych pojednávaniach dňa 12.08.2020 a 28.09.2020 preukazujú, že nepostupovali

voči žalobcovi nezaujato a flagrantne porušili svoje povinnosti pri oboznamovaní žalobcu so svojimi
zisteniami počas obnoveného vyrubovacieho konania, pričom neboli ochotní žalobcovi vysvetliť, prečo k
dodaneniu služby prenájmu na výstupe má dôjsť a ako bude dorubená DPH vypočítavaná. Skutočnosti
uvádzané v námietke zaujatosti žalobcu zo dňa 09.10.2020, ako aj sťažnosti žalobcu zo dňa 16.10.2020
sú natoľko závažné, že si „zaslúžili“ iné ako všeobecné konštatovanie v rozhodnutiach správcu dane o

nevylúčení oboch zamestnancov, ktoré sú zjavne nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Vzhľadom
na skutočnosť, že rozhodnutia správcu dane o nevylúčení oboch zamestnancov sú výlučne procesného
charakteru, nie sú spôsobilé byť predmetom prieskumu zákonnosti v zmysle Správneho súdneho
poriadku, a teda zaujatosť oboch zamestnancov a vydanie rozhodnutí správcu dane č. 2 vylúčenými
zamestnancami napáda žalobca touto žalobou.

40. Žalobca ďalej poukazuje na porušenie základnej zásady uplatňovanej počas daňovej kontroly (§
46 ods. 5 Daňového poriadku), podľa ktorej ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo
úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich
uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby
sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo

pravdivosť údajov riadne preukázal. Správca dane a ani žalovaný nikdy okrem vydaných rozhodnutí
žalovaného nespochybnili dohodu uzavretú medzi žalobcom a nájomcom a neumožnili žalobcovi uniesť
svoje dôkazné bremeno ohľadom základnej skutkovej okolnosti, t.j. či v mesiacoch jún 2014 až apríl
2018 mal, respektíve nemal prijať od nájomcu protihodnotu za prenájom nehnuteľnosti.

41. Ďalej žalobca poukazuje na porušenie zásady prednosti obsahu nad formou podľa § 3 ods. 6
Daňového poriadku, keď žalovaný formalisticky posudzoval obsah nájomnej zmluvy, dodatkov a dohody,
a neprihliadol na všetky vyjadrenia svedka Mgr. S. T. a nedoplnil dokazovanie ohľadne skutočnej vôle
žalobcu a nájomcu.

42. Na základe uvedeného žalobca žiadal žalobou označené rozhodnutia žalovaného zrušiť v spojení s
prvostupňovými rozhodnutiami a žalobcovi nahradiť trovy konania.

III.

Vyjadrenie žalovaného

43. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 27.10.2021 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalobné dôvody
označil za obsahovo a vecne identické s dôvodmi, ktoré žalobca uviedol v odvolaní proti prvostupňovým

rozhodnutiu správcu dane, ku ktorým zaujal podrobné stanovisko už v rámci odvolacieho konania a
na tomto stanovisku v plnej miere zotrváva a odkazuje naň. V odôvodnení rozhodnutí sa vysporiadal
so všetkými namietanými skutočnosťami a skutkovo a právne ich žalobcovi objasnil. V žalobe nie sú
uvedené žiadne skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by závery daňových orgánov vierohodne spochybňovali
alebo vyvracali. Žalobca svoje tvrdenia nepreukazuje žiadnym dôkazom majúcim podobu faktu -

nekonkretizuje, v akom smere je zistený skutkový stav nedostatočný, v čom je rozhodnutie žalovaného
nepreskúmateľné. Žalovaný zastáva názor, že právne posúdenie veci bolo zo strany daňových orgánov,
tak správcu dane ako aj žalovaného správne a v súlade so smernicou Rady 2006/112/ES o spoločnom
systéme dane z pridanej hodnoty, ktorú zákon o DPH transponuje.

44. Žalovaný i správca dane v odôvodnení svojich rozhodnutí vysvetlili, ktoré skutočnosti nepovažovali
za preukazné, z ktorých dôkazov vychádzali a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadili a ako
právnu vec posúdili, a preto postupovali presne v intenciách § 63 ods. 3 a 5 a § 74 ods. 2 Daňového
poriadku.

45. Žalovaný má za to, že správca dane i žalovaný postupovali v intenciách ust. § 3 ods. 3 daňového
poriadku a pri rozhodovaní vzali do úvahy všetky dôkazy predložené žalobcom, ako i dôkazy, ktoré
získal správca dane svojou vlastnou činnosťou, každý dôkaz skúmali jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pričom prihliadali na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Všetky zisteniaa závery správcu dane i žalovaného sú podložené relevantnými dôkazmi, ktoré majú reálny podklad
vo vykonanom dokazovaní a sú súčasťou administratívneho spisu a tvrdenie žalobcu o opaku nie je
namieste.

46. K žalobcom namietanej skutočnosti, že na základe dohody s nájomcom nemal fakturovať nájomcovi
žiadne nájomné ani podľa nájomnej zmluvy ani podľa dodatku č. 2 k tejto zmluve, pričom nešlo o
dohodu o bezodplatnom užívaní nehnuteľnosti, ale o tzv. dohodu o užívaní nehnuteľnosti bez nájomného
v určitom časovom úseku, žalovaný uviedol, že v predloženej nájomnej zmluve zo dňa 17.12.2013

ani v dodatku č. 2 zo dňa 30.06.2015 nie je žiadna zmienka o neplatení nájomného a ani o užívaní
nehnuteľnosti bez nájomného v určitom časovom úseku. V nájomnej zmluve i jej dodatku č. 2 je presne
stanovená výška nájomného za predmet nájmu a týmto dodatkom sa nájomca zaviazal k mesačnej
úhrade nájomného, spätne za uplynulý kalendárny mesiac v lehote do 15. dňa príslušného kalendárneho
mesiaca prevodom na účet prenajímateľa, t.j. žalobcu, na základe ním vystavenej faktúry.

47. Prvýkrát zmienka o neplatení nájomného je uvedená až v „Dohode zmluvných strán zmluvy o
prenájme budovy zo dňa 17.12.2013 k podmienkam hradenia nájomného“ zo dňa 01.08.2015, z ktorej
vyplýva, že ustanovenia zmluvy o prenájme budovy týkajúce sa platenia nájomného budú účinné až
od momentu, keď predmet nájmu, ktorý nájomca využíva za účelom poskytovania sociálnych služieb,
bude naplnený minimálne na 90% kapacity zariadenia a to počas obdobia najmenej troch za sebou

idúcich mesiacov. Táto dohoda však podľa názoru žalovaného javí znaky účelovosti, bola uzatvorená
dodatočne a nebola spísaná formou dodatku tak, ako bolo na základe slobodnej vôle zmluvnými
stranami v zmysle nájomnej zmluvy dohodnuté v čl. V bod 4 (zmeny v zmluve bolo možné robiť len
písomne postupne očíslovanými a datovanými dodatkami) a bola vsunutá účelovo medzi dodatok č. 2
a dodatok č. 3 nájomnej zmluvy. Zároveň v čl. II bodu 2 predmetnej dohody sa zmluvné strany dohodli,

že ďalšie konkrétne podmienky hradenia nájomného po splnení podmienky uvedenej v bode 1 tohto
článku (t.j. začatie platenia nájomného po dosiahnutí naplnenosti minimálne 90% kapacity zariadenia
počas obdobia najmenej troch za sebou idúcich mesiacov) budú upravené samostatným dodatkom k
zmluve. Žiadny takýto dodatok žalobca správcovi dane nepredložil a ani o jeho existencii sa žalobca
nezmienil. Napokon danou dohodou sa zmluvné strany vôbec neriadili, čo tiež preukazuje jej účelovosť

- účelovosť dohody preukazuje fakt, že zo strany žalobcu, ani zo strany nájomcu (združenia) nebolo
nikdy preukázané, kedy došlo k naplneniu zariadenia na 90 % tak, ako bolo v dohode zo dňa 01.08.2015
deklarované.Predsedníčkazdruženia(nájomcu)Mgr.T.vosvojejsvedeckejvýpovedi,ktorejsazúčastnil
aj žalobca, sama potvrdila, že nevie uviesť aká bola naplnenosť zariadenia v čase zmeny nájomného
a ani v čase, keď žalobca (prenajímateľ) začal nájomné fakturovať (máj 2018). Na druhej strane,

žalobca poskytoval služby prenájmu za zmluvne dohodnutú protihodnotu (nešlo o bezodplatné plnenie,
čo potvrdzuje aj sám žalobca), a teda bol povinný z poskytnutej služby odvádzať DPH na výstupe za
celé obdobie prenájmu.

48. K tvrdeniu žalobcu, že medzi žalobcom a nájomcom išlo o dohodu o užívaní nehnuteľnosti

bez nájomného v určitom časovom úseku, žalovaný uviedol, že takéto tvrdenie je nepreukazné
a špekulatívne a v rozpore so skutkovým stavom ako aj predchádzajúcimi vyjadreniami žalobcu.
Napríklad v podanom odvolaní proti rozhodnutiam správcu dane č. 1 žalobca tvrdil, že poskytnutie „rent
free“ obdobia, kedy nájomca nájomné neplatil, neznamená, že si žalobca ako prenajímateľ užívanie
nehnuteľnosti za toto obdobie nepokryje z nájomného, ktoré sa začalo fakturovať od mája 2018 a

teda, že nájomca v konečnom dôsledku nájomné za spomínané „rent free“ obdobie nezaplatí. Taktiež
v zápisniciach o ústnom pojednávaní č. 1016780896/2019, č. 101671051/2019, č. 101671213/2019,
č. 101671618/2019 a č. 101671861/2019 zo dňa 09.07.2019, predmetom ktorých bolo prerokovanie
pripomienok k zisteniam uvedeným v protokoloch z daňových kontrol, žalobca uviedol, že navrhol
správcovi dane vykonať analýzu, či v záujme správneho vybratia dane sa nemal správca dane zaoberať

tým, či žalobcovi vznikla daňová povinnosť podľa § 19 zákona o DPH, to znamená, že aj keď nájomné
nefakturoval za 3,5 roka prenájmu od júna 2014, či nemal odvádzať DPH na výstupe z tohto nájmu,
keďže právny vzťah medzi žalobcom a nájomcom je len jeden a je odplatný a keďže v skutočnosti
nájomné za 3,5 roka neplatenia nájomného bude doplatené vo svojej podstate cestou ďalších splátok
nájomného.Zuvedenýchvyjadrenížalobcujeevidentné,žemedzižalobcomanájomcomnešloožiadne

užívanie nehnuteľnosti bez nájomného v určitom časovom období, ako špekulatívne tvrdí žalobca v
podanej žalobe.49. K žalobcom namietanému procesnému stavu žalovaný uviedol, že v odvolacom konaní postupoval
v súlade § 74 ods. 2 a 4 daňového poriadku a odvolaním napadnuté rozhodnutia preskúmal v rozsahu
požadovanom v odvolaní, pričom sa podrobne vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými

v odvolaní. Nakoľko žalovaný po preskúmaní odvolaním napadnutých rozhodnutí dospel k záveru, že
boli vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, sú vecne a obsahovo správne a
vychádzajú z riadne a úplne zisteného skutkového stavu veci, žalovaný nemal dôvod vykonávať ďalšie
úkony, ale rozhodnutia správcu dane ako vecne správne potvrdil. Ďalej uviedol, že správca dane v
prvostupňových rozhodnutiach síce omylom poukázal a formálne odcitoval § 9 ods. 2 zákona o DPH,

avšak tento paragraf na posudzovaný prípad neaplikoval a základ dane vyčíslil správne podľa § 22 ods.
1 zákona o DPH. Samotná odvolávka na nesprávny paragraf, ktorý nebol ani použitý, nepredstavuje
takú vadu konania, ktorá by spôsobovala nezákonnosť rozhodnutia, pretože rozhodnutie sa nezrušuje
preto, aby sa zopakoval proces a odstránili vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie
rozhodnutie pre účastníka konania (NS SR 6Sžf/52-55/2014 z 27.4.2016). K námietke žalobcu, že
dodanenie nájomného vzniklo aj preto, nakoľko si žalobca uplatnil na vstupe odpočet DPH, žalovaný

uviedol, že správca dane žalobcovi dodanil nájom na výstupe z dôvodu, že žalobca preukázateľne
poskytol v tuzemsku službu prenájmu za protihodnotu, ktorá je v zmysle § 2 ods. 1 písm. b/ zákona
o DPH predmetom dane, a teda mu vznikla v zmysle § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť.
V nadväznosti na vznik daňovej povinnosti bol žalobca povinný v súlade s § 69 ods. 1 zákona o DPH
platiť daň na výstupe. Skutočnosť, že si žalobca uplatňoval na vstupe odpočet DPH, je v danom prípade

irelevantná.

IV.
Replika žalobcu

50. Žalobca v replike zo dňa 31.10.2021 zotrval na dôvodoch uvedených v žalobe a žiadal je vyhovieť.

V.
Čiastočné späťvzatie žaloby

51.Žalobcasapodanoužaloboupôvodnedomáhalpreskúmaniaazrušenia41rozhodnutížalovanéhoč.
2.Vpriebehukonaniažalobcapodanímzodňa10.01.2022žiadalzastaviťkonanievčastiopreskúmanie
12. rozhodnutí žalovaného č. 2, a to: rozhodnutie žalovaného č. 100454671/2021 zo dňa 18.03.2021,
č. 100455151/2021 zo dňa 18.03.2021, č. 100455399/2021, č. 100455738/2021, č. 100455998/2021, č.

100456261/2021, č. 100456894/2021, č. 100457083/2021, č. 100457395/2021, č. 100458971/2021, č.
100459020/2021, č. 100459133/2021, všetky zo dňa 18.03.2021, týkajúce sa zdaňovacích období od
júla 2014 do júna 2015 vrátane.

52. Správny súd preto postupom podľa § 63 SSP uznesením č.k. 1S/103, 105-144/2021 - 226 zo dňa

24.02.2022 rozhodol o zastavení konania v požadovanej časti, a to v časti o preskúmaní rozhodnutí
žalovaného č. 100454671/2021, č. 100455151/2021, č. 100455399/2021, č. 100455738/2021, č.
100455998/2021, č. 100456261/2021, č.100456894/2021, č. 100457083/2021, č. 100457395/2021, č.
100458971/2021, č.100459020/2021, č. 100459133/2021, všetky rozhodnutia zo dňa 18.03.2021 s tým,
žeonárokunanáhradutrovkonaniarozhodnesprávnysúdvrozhodnutí,ktorýmrozhodnevovecisamej.

VI.
Právne posúdenie veci vo vzťahu k 1/časti výroku tohto rozsudku

53. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 zák.
č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia
a dospel k záveru, že žalobe potrebné priznať úspech. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania,
nakoľko boli splnené podmienky podľa ust. § 107 ods. 2 v spojení s ust. § 137 ods. 4 SSP.

54. Správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len ESĽP) vo
veci K. W. proti Portugalsku zo dňa 25.04.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle ktorého ESĽP nedospel
k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie bez ohľadu na povahu
otázky,ktorámábyťvyriešená;jelegitímne,keďvnútroštátneorgányberúdoúvahypožiadavkyefektivitya hospodárnosti konania [rozsudok O.-A. W. proti Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45,
§ 27; rozsudok W. O. proti Švédsku (č. 2) zo dňa 19.02.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-
I, s. 168, § 46; rozsudok S.-Y. proti Švajčiarsku z 24.06.1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v

ktorom sa majú riešiť iba právne otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie
a pre spor z nich vyplývajúci sa javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy.
V predmetnom konaní sa správny súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť
napadnutého rozhodnutia, teda jeho právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu
a listín zameral na skúmanie aplikácie hmotnoprávneho predpisu, ktorým je zákon č. 222/2004 Z.z.,

preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných
rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.

55. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

56.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

57. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho
konaniabolarozhodnutímorgánuverejnejsprávyukrátenánasvojichprávachaleboprávomchránených
záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa
postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách.

58. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP
je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom

predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi
ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená
zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V
rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v
žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym

orgánom,ktorámohlamaťvplyvnazákonnosťnapadnutéhorozhodnutia.Súdpreskúmavaajzákonnosť
postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu
podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom
predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu
konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto

konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

59. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

60. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

61. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s

daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

62. Podľa § 3 ods. 5 Daňového poriadku, správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z
vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky,
a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.63. Podľa § 3 ods. 7 Daňového poriadku, daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a
povinnosti.

64. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

65.Podľa§24ods.2Daňovéhoporiadku,správcadanevediedokazovanie,pričomdbá,abyskutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

66. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

67. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje

skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných zákonov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

68. Podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku, daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu
dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly,

miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo
kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých
dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak
z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení
o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia

oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40
dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole.

69. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo
úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich

uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho,
aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil
alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

70. Podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku, zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví

protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa
nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b/ a c/. Ak sa daňovou kontrolou
zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo
vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s
protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v

protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15
pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam
uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu
daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno
odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa

osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov
nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt
neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného
odpočtu podľa osobitného predpisu.

71. Podľa § 63 ods. 1 Daňového poriadku, ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona
alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak
tento zákon neustanovuje inak.72. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku, rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v
daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným
orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

73. Podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku, správca dane po vykonaní daňovej kontroly v rozhodnutí určí
rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si uplatnil
nárok podľa osobitných predpisov.

74. Podľa § 2 ods. 1 písm. b/ zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH (ďalej „zákon č. 222/2004 Z.z.“), predmetom
dane je poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené
zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

75.Podľa§3ods.2zákonač.222/2004Z.z.,ekonomickoučinnosťou(ďalejlen„podnikanie“)sarozumie
každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov

služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospo-dárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné
povolanie podľa osobitných predpisov, duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa
považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto
majetku; ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na
účel dosahovania príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia

nedohodnú inak.

76. Podľa § 9 ods. 1 písm. b/ zákona č. 222/2004 Z.z., dodaním služby, je každé plnenie, ktoré nie je
dodaním tovaru podľa § 8, vrátane poskytnutia práva užívať hmotný majetok.

77. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z., daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

78. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko,
čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za
dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok,

ktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby.

79. Podľa § 69 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je
povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.

80. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd posudzuje, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v
súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi
predpismi. V intenciách ust. § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým
sa v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu
jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych

správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je orgán verejnej správy oprávnený a súčasne aj
povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré
má zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je podmienená
zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd skúma aj
procesnépochybeniaorgánuverejnejsprávynamietanévžalobe,najmäztohopohľadu,čitotoprocesné

pochybenie predstavuje takú vadu konania pred orgánom verejnej správy, ktorá mohla mať vplyv
na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto zistenie súdu musí smerovať k tomu, či objasnenie
skutkového stavu správnym orgánom je úplné a jeho postup zákonný.

81. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť

na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu
však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky).

82. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho

konaniabolarozhodnutímorgánuverejnejsprávyukrátenánasvojichprávachaleboprávomchránených
záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa
postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách.83. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdiť zákonnosť 29 rozhodnutí Finančného riaditeľstva
Slovenskej republiky č. 100459251/2021, č. 100459293/2021, č. 100459319/2021, č. 100459346/2021,
č. 100459377/2021, č. 100459380/2021, č. 100461718/2021, č. 100461890/2021, č. 100462013/2021,

č. 100462188/2021, č. 100462245/2021, č. 100462377/2021, č. 100462465/2021, č. 100462531/2021,
č. 100462616/2021, č. 100462695/2021, č. 100462746/2021, č. 100491573/2021, č. 100491791/2021,
č. 100491990/2021, č. 100492162/2021, č. 100492266/2021, č. 100492311/2021, č. 100492513/2021,
č. 100492613/2021, č. 100492678/2021, č. 100492814/2021, č. 100492868/2021, č. 100493001/2021,
všetky zo dňa 25.03.2021, ktorými boli potvrdené jednotlivé prvostupňové rozhodnutia správcu dane

č. 2, ktorými bol žalobcovi určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty za
príslušné zdaňovacie obdobia ( júl až december 2015, január až november 2016, január až december
2017).

84. Úvodom je potrebné poznamenať, že všetky rozhodnutia správcu dane č. 2 a aj rozhodnutia
žalovaného č. 2 vychádzajú zo zisteného skutkového stavu veci, ktorý je rovnaký vo všetkých

rozhodnutiach a na základe ktorého správca dane určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu
za jednotlivé kontrolované zdaňovacie obdobia, keďže žalobca ako prenajímateľ poskytol službu
nájmu nájomcovi a vo vzťahu ku všetkým rozhodnutiam, vzhľadom na námietky žalobcu, je potrebné
zodpovedať rovnakú a zásadnú otázku, či žalobca bol alebo nebol povinný v zdaňovacích obdobiach,
za ktoré boli vydané preskúmavané rozhodnutia, fakturovať nájomné nájomcovi za poskytnutý prenájom

nehnuteľnosti, v ktorej vykonával služby sociálneho zariadenia.

85. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že žalobca ako prenajímateľ uzavrel s
občianskym združením ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka 18, 81105
Bratislava, IČO: 42 180 134 ako nájomcom dňa 17.12.2013 zmluvu o prenájme budovy, na dobu

neurčitú, ktorá nadobudla platnosť a účinnosť dňa 17.12.2013 (čl. V. ods. 2 zmluvy).

86. Podľa preambuly zmluvy o prenájme budovy, je žalobca výlučným vlastníkom nehnuteľnosti
zapísanej na Liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Dolný Kubín, katastrálny odbor,
ktorú tvorí:

bytový dom so súpisným číslom XXX postavený na parcele číslo XXX/X, zastavané plochy a nádvoria
a na parcele číslo XXX/XX („Budova“),
pozemky: parc. č. XXX/X o výmere 52 m2, orná pôda, parc. č. XXX/X o výmere 509 m2, zastavané
plochy a nádvoria, parc. č. XXX/X o výmere 719 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/X o
výmere 1128 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/X o výmere 1289 m2, zastavané plochy a

nádvoria, parc. č. XXX/XX o výmere 34 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/X o výmere 223
m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/X o výmere 2290 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc.
č. XXX/X o výmere 28 m2, zastavané plochy a nádvoria (ďalej spolu s Budovou aj len „Nehnuteľnosť“).

87. Podľa článku I. ods. 1 tejto zmluvy, predmetom nájmu je prenájom nehnuteľnosti nájomcovi v

rozsahu, spôsobom a za podmienok ďalej dohodnutých touto zmluvou.

88. Podľa článku I. ods. 3 tejto zmluvy, predmet nájmu prenajímateľ prenajal nájomcovi za účelom
poskytovania sociálnych služieb nájomcom, konkrétne prevádzkovania zariadenia pre seniorov,
zariadenia opatrovateľskej služby, špecializovaného zariadenia a denného stacionára v súlade so

zákonom č. 448/2008 Z.z., o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.
o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o
sociálnych službách“).

89. Podľa článku I. ods. 4 tejto zmluvy, prenajímateľ prenajíma nájomcovi budovu (bytový dom),

ktorej polovica je v stave rozostavanej stavby a polovica označená ako časť „A“ bytového domu bola
skolaudovanározhodnutímč.70/2010/670-TS1/A10zodňa09.09.2010,právoplatnéhodňa08.10.2010,
čím príslušný stavebnú úrad povolil užívanie budovy v tejto jej časti a v zmysle čl. I. ods. 5 zmluvy
sa prenajímateľ zaväzuje stavebno-technicky dokončiť stavbu na vlastné náklady podľa požiadaviek
nájomcu a za súčinnosti nájomcu v súlade s platnou legislatívou tak, aby predmet nájmu slúžil

účelu nájmu definovanému v ods. 3 tohto článku zmluvy. Prenajímateľ je povinný riadne a včas
dokončiť stavbu, skolaudovať a odovzdať nájomcovi podľa predchádzajúcej vety najneskôr v lehote do
10.06.2014.90. Podľa článku II. ods. 1 tejto zmluvy, si zmluvné strany dohodli nájomné za predmet nájmu vo
výške XXX XXX eur ročne bez dane z pridanej hodnoty, pričom daň z pridanej hodnoty sa dopočíta v
sadzbe platnej ku dňu fakturácie, ktoré nájomné sa nájomca zaväzuje uhrádzať raz ročne na základe

faktúry vystavenej prenajímateľom spätne za uplynulý kalendárny rok v lehote do 16.12. príslušného
kalendárneho roka ( článok II. ods. 2 zmluvy o nájme).

91. Dňa 30.11.2014 uzavrel žalobca s nájomcom dodatok č. 1 k nájomnej zmluve (ďalej len „dodatok č.
1“), ktorého predmetom bola aktualizácia identifikačných údajov nájomcu na B. E. F..Y.., S. S. S. XXX,

XXX XX Y..

92. K zmluve o prenájme budovy bol uzatvorený dodatok č. 2 zo dňa 30.06.2015, podľa ktorého
(čl. II., ods. 1) s účinnosťou od 01.07.2015 sa zmenil článok I. predmet a účel nájmu, bod 4 tak, že:
„Prenajímateľ prenajíma nájomcovi nebytový priestor Zariadenie zdravotníckej a sociálnej starostlivosti
č. 1 nachádzajúci sa na 1. p. budovy, vchod 2 a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a

spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku vo veľkosti 350030/601800 a
nájomné sa znížilo na sumu XXX XXX eur ročne bez dane z pridanej hodnoty, ktorá sa dopočíta v sadzbe
platnej ku dňu fakturácie, ktoré nájomné sa nájomca zaväzuje uhrádzať mesačne na základe faktúry
vystavenej prenajímateľom spätne za uplynulý kalendárny mesiac v lehote do 15. dňa príslušného
kalendárneho mesiaca (článok II. ods. 2 a 3 dodatku č. 2). Podľa čl. II ods. 4 dodatku č. 2, sa zmluva

uzatvára na dobu určitú do 30.06.2027.

93. Dňa 01.08.2015 zmluvné strany, t.j. žalobca ako prenajímateľ a nájomca, uzatvorili „Dohodu
zmluvných strán zmluvy o prenájme budovy zo dňa 17.12.2013 k podmienkam hradenia nájomného“,
podľa ktorej ( článok II ) sa zmluvné strany dohodli, že ustanovenia zmluvy o prenájme budovy týkajúce

sa platenia nájomného budú účinné až od momentu, keď predmet nájmu, ktorý nájomca využíva za
účelom poskytovania sociálnych služieb, konkrétne za účelom prevádzkovania zariadenia pre seniorov,
zariadenia opatrovateľskej služby, špecializovaného zariadenia a denného stacionára v súlade so
zákonom č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách, bude naplnený minimálne na 90% kapacity, a to počas
obdobia najmenej troch za sebou idúcich mesiacov.

94. Dňa 28.02.2017 uzavrel žalobca s nájomcom dodatok č. 3 k nájomnej zmluve, ktorého predmetom
bolo rozšírenie účelu nájmu na prevádzkovanie agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti.

95. Dňa 02.10.2017 uzavrel žalobca s nájomcom dodatok č. 4 k nájomnej zmluve, ktorého predmetom

bolo rozšírenie účelu nájmu na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia nepretržitej komplexnej
ošetrovateľskej starostlivosti a rehabilitácie lôžkovou-pobytovou formou zdravotnej starostlivosti - dom
ošetrovateľskej starostlivosti.

96. Žalobca realizoval stavbu budovy na vlastné náklady a v daňových priznaniach si v tejto súvislosti

uplatnil ako daňový odpočet DPH zaplatenú na vstupe.

97. Možno teda zhrnúť, že žalobca na základe zmluvy o prenájme budovy zo dňa 17.12.2013 prenajal
občianskemu združeniu Y. E. F..Y.. nehnuteľnosť za účelom prevádzkovania sociálnych služieb v
stave, kde 1 bola v stave rozostavanej stavby a druhá 1 označená ako časť „A“ bytového domu bola

skolaudovaná v roku 2010. K odovzdaniu prvej časti zrekonštruovanej nehnuteľnosti na dohodnutý účel
prenájmu došlo dňa 10.06.2014, v ktorej nájomca od augusta 2014 prevádzkoval zariadenie sociálnych
služiebasúbežnesprebiehajúcimprenájmomprvejpolovicenehnuteľnostiprebiehalaajrekonštrukciaa
úpravazvyšnejčastiprenajatejnehnuteľnosti,ktorábolaodovzdanáobčianskemuzdruženiudoužívania
dňa 15.12.2016.

98. Od augusta 2014 do decembra 2016 nájomca teda využíval len jednu časť budovy, a to od
vchodu doľava a v druhej časti budovy, tzv. pravé krídlo do roku 2016 prebiehala rekonštrukcia. Druhú
zrekonštruovanú časť, ktorá bola nájomcovi odovzdaná do užívania na základe nájomnej zmluvy zo dňa
17.12.2013, nájomca začal užívať od januára 2017 a pre klientov ju využíval až od marca 2017 z dôvodu,

že v januári a februári 2017 bolo potrebné túto časť budovy dozariaďovať a upratať. Vo vzťahu k tejto
skutočnosti neuzavreli žalobca a nájomca žiaden písomný dodatok k nájomnej zmluve.

99. Takto zistený skutkový stav medzi účastníkmi nebol sporný.100. Žalobca riadiac sa ústnou dohodou s nájomcom o užívaní nehnuteľnosti bez nájomného v určitom
časovom úseku a dohodou k podmienkam hradenia nájomného zo dňa 01.08.2015, za poskytnuté

služby nájmu nájomcovi nájomné nefakturoval až do apríla 2018, nájomné začal fakturovať až od
mája 2018 vo výške XX.XXX eur bez DPH mesačne, keď bola splnená podmienka naplnenosti kapacity
zariadenia minimálne na 90% tak, ako sa s nájomcom ústne a následne aj písomne dohodol dohodou
k podmienkam hradenia nájomného zo dňa 01.08.2015. Ročná výška nájomného zodpovedala sume
XXX.XXX eur bez DPH, t.j. nájomnému zodpovedajúcemu dodatku č. 2.

101. Správca dane z vykonaného dokazovania počas daňovej kontroly dospel k opačnému záveru
ako žalobca, a to, že žalobca ako prenajímateľ bol povinný za poskytnutý nájom fakturovať zmluvne
dohodnuté nájomné, a preto preskúmavanými rozhodnutiami č. 2 znížil žalobcom uplatnený nadmerný
odpočet v podaných daňových priznaniach za zdaňovacie obdobia (júl až december 2015, január až
november 2016, január až december 2017) a určil mu rozdiel v sume nadmerného odpočtu na dani z

pridanej hodnoty za príslušné zdaňovacie obdobia.

102. Rámcovo je možné vymedziť, že žalovaný ako odvolací orgán konštatoval vecnú správnosť
prvostupňových rozhodnutí správcu dane č. 2, keďže tvrdenie žalobcu o skutočnej vôli zmluvných strán,
ktoré sa od začiatku nájomného vzťahu dohodli, že nájomné začne žalobca fakturovať, až keď nájomca

bude nájomné schopný platiť, a to v závislosti od naplnenia kapacity zariadenia, považoval za účelové
a špekulatívne, pretože dohoda zo dňa 01.08.2015 nebola spísaná formou dodatku k zmluve a nebola
preukázaná ani 90% - ná naplnenosť kapacity zariadenia. Žalovaný však akceptoval námietku žalobcu
ohľadom nesprávnej aplikácie ust. § 9 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty.

103. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd ďalej zistil, že správca dane za účelom zistenia
skutkového stavu veci vykonal výsluch svedkyne Mgr. S. T., štatutárnej zástupkyne nájomcu dňa
26.10.2017 (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102252569/2017 zo dňa 26.10.2017) a dňa 02.07.2020
(zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101110440/2020 zo dňa 02.07.2020).

104. Mgr. S. T. na ústnom pojednávaní konanom dňa 26.10.2017 na otázku správcu dane: „aká je
dohodnutá výška nájomného za nehnuteľnosti v nájomnej zmluve?“ odpovedala, že: „Tým, že som
nepodpisovala nájomnú zmluvu neviem, je ústna dohoda, že občianske združenie zatiaľ nájomné
neplatí. Občianske združenie je zatiaľ v strate a je dohodnuté, že nájomné sa bude platiť až po
úplnom naplnení kapacity zariadenia, ktorá je 152 lôžok. Zatiaľ máme 92 klientov.“ Správca dane v

závere ústneho pojednávania uložil svedkyni opatrením, aby do 14 dní odo dňa spísania zápisnice
predložila nájomnú zmluvu. Iné požiadavky na svedkyňu ohľadom preukázania skutočnej vôle, resp.
preukázania ústnej dohody o neplatení nájomného, resp. fakturovania nájomného žalobcom správca
dane na svedkyňu nemal.

105. Na ústnom pojednávaní konanom dňa 02.07.2020 svedkyňa Mgr. S. T. uviedla, že k uzatvoreniu
dodatku č. 2 k nájomnej zmluve, na základe ktorého sa s účinnosťou od 01.07.2015 zúžil predmet nájmu
došlo z dôvodu, že v druhej časti nehnuteľnosti boli len holobyty, a preto táto časť nemohla byť využívaná
pre potreby zariadenia sociálnych služieb, prvú časť budovy občianske združenie využívalo pre klientov
odaugusta2014aodmarca2017bolapreklientovvyužívanáajdruháčasť.Registrácianaposkytovanie

sociálnych služieb bola udelená na určitý počet miest a tam sa počítalo s celou budovou. Po dokončení
2. krídla sa nenavyšovala kapacita zariadenia. Ďalej uviedla (bod 17 zápisnice o ústnom pojednávaní z
02.07.2020), že kapacita zriadenia nebola plná, nevie povedať, koľko mali v tom období klientov, zapĺňali
sa postupne. Pôvodnú výšku nájomného by občianske združenie určite nezvládalo zaplatiť vzhľadom
na nenaplnenú kapacitu.

- Na otázku správcu dane z akého dôvodu bola uzatvorená dohoda zmluvných strán zmluvy o prenájme
budovy zo dňa 17.12.2013 k podmienkam hradenia nájomného zo dňa 01.08.2015 svedkyňa uviedla,
že presne z toho istého dôvodu, aký uviedla v odpovedi, prečo bol uzatvorený dodatok č. 2 k zmluve,
počet klientov sa zvyšoval veľmi pomaly a z toho dôvodu sa s prenajímateľom dohodli, že od akého

momentu začnú uhrádzať nájomné.

-Naotázkusprávcudaneakýmspôsobomaakočastoobčianskezdruženieoznamovaloprenajímateľovi
stavy naplnenosti kapacity zariadenia svedkyňa uviedla, že „vzájomnou komunikáciou, komunikáciaprebiehala ako kedy ale aj telefonicky. Pravidelnosť v oznamovaní nebola. Nakoľko je budova vybavená
množstvom technických a technologických zariadení, napr. požiarna signalizácia, kotle, je tam viac ako
70 kotlov a rôzne iné zariadenia, ku ktorým treba revízie a servisné správy, vzduchotechnika a teda bola

potreba komunikovať s majiteľom niekedy aj 5x do mesiaca, niekedy bol aj dva mesiace kľud. Pri týchto
komunikáciách sa prenajímateľ informoval o tom, ako sa im darí, koľko majú klientov a pod. a o tom čo
robia, v prípade informovania o naplnenosti kapacity sa informoval, že v akom horizonte sa im podarí
kapacitu naplniť. Aj prestavba druhého krídla keď sa robila, tak sa komunikovalo“, svedkyňa tam bola
stále prítomná. Pri prestavbe už vedeli, že majú pretlak imobilných klientov, tak sa to prispôsobovalo

tomu. To bol ďalší dôvod, keď komunikovali o kapacite s prenajímateľom.

- Svedkyňa sa ďalej vyjadrila k otázke správcu dane či oznamuje resp. hlási nejakým spôsobom
občianske združenie ZSS Nestor o.z. niekomu zoznam klientov, ktorým poskytuje sociálne služby, že
musia hlásiť obci, mestu a VÚC kde majú klienti trvalé bydlisko, to nahlasujú každé tri mesiace. Toto
nahlasovanie sa nahlasuje tým mestám a obciam a VÚC, ktoré vydali klientom posudok o odkázanosti.

Samoplatcovia sa nenahlasujú.

- Na otázku správcu dane, na základe čoho začal žalobca fakturovať nájomné voči občianskemu
združeniu Y. E. F..Y.. sa svedkyňa vyjadrila, že na základe komunikácie s prenajímateľom a na základe
ich situácie, že boli schopní platiť nájomné, sa dohodli, že ho začnú splácať vo výške XX XXX,XX eur bez

DPH. Svedkyňa nevedela povedať, aká bola v tom čase naplnenosť kapacity na percentá. Boli schopní
platiť nájomné a tak sa začalo nájomné fakturovať.

- Na záver ústneho pojednávania správca dane uložil svedkyni Mgr. T. opatrenie, aby do 14 dní odo dňa
spísania zápisnice predložila doklady o úhrade nájomného, 2-3 ks zmlúv uzatvorených s klientami (do

roku 2017), doklady o úhrade sociálnych služieb zo stany klientov (do roku 2017), ktoré dňa 15.07.2020
Mgr. T. zaslala prostredníctvom e-mailu zaevidovaného pod č. 333334/2020, čím si splnila povinnosť
uloženú jej správcom dane. Iné doklady správca dane od svedkyne nepožadoval.

106. Správca dane na pojednávaní dňa 12.08.2020 (zápisnica o ústnom pojednávaní č.

101298045/2020 zo dňa 12.08.2020) oboznámil žalobcu s priebehom a výsledkom vyrubovacieho
konania za kontrolované zdaňovacie obdobia, poukázal na priebeh dovtedajšieho konania, oboznámil
žalobcusvýpoveďousvedkyneMgr.T.zodňa02.07.2020,poukázalnazistenýskutkovýstav,nazáklade
ktorého má za to, že služba prenájmu bola zo strany prenajímateľa poskytnutá, poukázal na ustanovenie
§ 9 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty a dodal, že žalobca si pri obstaraní, prestavbe zariadení

nehnuteľnosti, ktorá bola prenajatá občianskemu združeniu uplatnil právo na odpočítanie DPH, a teda
v prípade, že síce nájomné nájomcovi nefakturoval, mal určiť základ dane podľa § 22 ods. 1 zákona o
dani z pridanej hodnoty, v zmysle ktorého je základom dane pri dodaní tovaru alebo služby všetko, čo
tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia. Následne správca dane
položil žalobcovi otázky vo vzťahu k dodaniu energií (voda, plyn, elektrická energia). V závere ústneho

pojednávania správca dane prijal opatrenie, podľa ktorého daňový subjekt v lehote do 02.09.2020
poskytne správcovi dane vyjadrenie k vyššie uvedeným skutočnostiam a otázkam správcu dane.

107. Naústnompojednávanídňa28.09.2002(zápisnicač.101490114/2020zodňa28.09.2020)správca
dane oznámil žalobcovi (č.l. 4 ods. 5), že nájomné, ktoré malo byť fakturované zo strany žalobcu

občianskemu združeniu podľa platne uzatvorenej nájomnej zmluvy a jej dodatkov bude dodanené.
Žalobca v reakcii na uvedené požiadal o lehotu tridsiatich dní na vyjadrenie, na čo správca dane
reagoval, že skutočnosti uvedené ohľadom dodanenia prenájmu boli už predmetom zápisnice č.
101298045/2020 zo dňa 12.08.2020 a žalobca mal lehotu na vyjadrenie do 02.09.2020, a keďže sa
nevyjadril,kdodaneniuprenájmusprávcadanemuneposkytujeďalšiulehotunavyjadrenieatoanijeden

týždeň. V reakcii na to žalobca namietal, že správca dane počas ústneho pojednávania dňa 12.08.2020
neinformoval žalobcu, že predmetné vyrubovacie konanie smeruje k dodaneniu nájomného.

108. Žalobca v podanej žalobe vo vzťahu ku všetkým žalobou napadnutým rozhodnutiam prioritne
namietal, že správca dane a aj žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci a v dôsledku toho

vec nesprávne právne posúdil, keď zo zisteného skutkového stavu vyvodil právny záver, že žalobca
v preverovaných zdaňovacích obdobiach za poskytnutý prenájom mal nájomcovi riadne vyfakturovať
zmluvne dohodnuté nájomné. Za účelom riadneho zistenia skutkového stavu mal správca dane
vykonať ďalšie dokazovanie ohľadom preukázania existencie ústnej dohody medzi žalobcom akoprenajímateľom a nájomcom o začiatku fakturácie a platenia nájomného a tiež aj vo vzťahu k
percentuálnej obsadenosti zariadenia, ktorá dohoda bola formalizovaná písomnou dohodou zmluvných
strán zmluvy o prenájme budovy zo dňa 17.12.2013 k podmienkam hradenia nájomného zo dňa

01.08.2015. Žalobca tiež tvrdil, že o skutočnosti, že správca dane spochybnil existenciu týchto dohôd,
sa žalobca dozvedel až na ústnom pojednávaní dňa 28.09.2020, kedy ho správca dane informoval, že
mu mieni dodaniť nájomné s ohľadom na ustanovenia § 9 ods. 2 a § 22 ods. 1 zákona o DPH. Tvrdil
tiež, že k týmto skutočnostiam ho správca dane nikdy nevypočul, nerozporoval tvrdenia žalobcu, a preto
dôkazné bremeno na žalobcu ani nemohlo prejsť.

109. V kontexte na uvedené skutočnosti, správny súd zároveň skúmal, či napadnuté rozhodnutie v
spojení s prvostupňovým rozhodnutím vychádza z dostatočného zistenia skutkového stavu veci a či
správcom dane zistený skutkový stav dáva dostatočný základ pre vyvodenie právneho záveru správcom
dane vyjadreným v preskúmavaných rozhodnutiach.

110. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými
hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy
štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu preverovania základu dane alebo iných skutočností
rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.
Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je

povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom
dane v priebehu daňového konania. Daňový subjekt preukazuje aj vierohodnosť, správnosť alebo
úplnosť povinných evidencií alebo záznamov, ktoré vedie.

111. Daňový poriadok zakotvuje v ust § 3 základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad

je zásada zákonnosti. Podľa cit. ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o
daniach podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chráni záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom
na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb zúčastnených
na daňovom konaní. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti
ukladaniadaní,ktorýjevyjadrenývčl.59ods.2ÚstavySlovenskejrepubliky.Keďžedaňovékonanie,pre

ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať,
končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o
odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva,
že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú
súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada

zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov.

112. Správca dane a aj žalovaný na základe vykonaného dokazovania uzavrel, že právny vzťah medzi
žalobcom ako prenajímateľom a nájomcom bol od začiatku odplatný, dohoda zo dňa 01.08.2015 je
dohodou o odklade platenia nájomného na neskoršie obdobie, ktorá javí znaky účelovosti, pretože

nebola spísaná formou dodatku k zmluve, a že žalobca počas daňového konania a aj vyrubovacieho
konania nepreukázal, že zmluvné strany sa od začiatku nájomného vzťahu dohodli (ústna dohoda), že
nájomné začne žalobca fakturovať, až keď nájomca bude nájomné schopný platiť a tiež, že v konaní
nebola preukázaná 90% - ná naplnenosť kapacity zariadenia, a preto správca dane za preskúmavané
zdaňovacie obdobia žalobou napadnutými rozhodnutiami určil žalobcovi rozdiel na dani z pridanej

hodnoty, keďže vychádzal zo zmluvne dohodnutého nájomného v zmluve o prenájme budovy zo dňa
17.12.2013.

113. Po preskúmaní súdneho a administratívneho spisu správny súd konštatuje, že námietke žalobcu
o nedostatočnom zistení skutkového stavu správcom dane a aj žalovaným je potrebné prisvedčiť.

114. Správca dane svoje tvrdenie vo vzťahu k dodaneniu nájomného v prvostupňových rozhodnutiach
odôvodnil poukazom na ustanovenie § 9 ods. 2 v spojitosti s § 22 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty
a mal za to, že žalobca aj, keď nájomné nájomcovi nefakturoval, mal určiť základ dane podľa § 22 ods.
1 zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorým je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo

má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru a alebo služby, keďže pri obstaraní,
prestavbe a zariadení nehnuteľnosti, ktorá bola prenajatá občianskemu združeniu si uplatnil právo na
odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Správca dane a aj žalovaný mali za to, že žalobcovi jednoznačne
vznikla povinnosť, s ohľadom na zmluvne dohodnutú a poskytnutú službu nájmu, nájomcovi fakturovaťzmluvne dohodnuté nájomné. Vychádzal z toho, že medzi zmluvnými stranami nebola ústna dohoda o
tom, že nájomné sa začne fakturovať až po dosiahnutí určitej naplnenosti kapacity sociálneho zariadenia
a z toho dôvodu vyhodnotil aj písomnú dohodu zmluvných strán k podmienkam hradenia nájomného z

01.08.2015 za účelovú a nepriznal jej žiadnu právnu relevanciu.

115. K uvedenému správny súd uvádza, že správcom dane a žalovaným zistený skutkový stav nie
je jednoznačný a právny záver, ktorý správca dane a aj žalovaný z takto zisteného skutkového stavu
vyvodil, je podľa názoru súdu predčasný. V prvom rade je potrebné uviesť, že svedkyňa Mgr. T. už

na pojednávaní dňa 26.10.2017 uviedla, že medzi zmluvnými stranami je ústna dohoda, že občianske
združenie zatiaľ nájomné neplatí, a že je dohodnuté, že nájomné sa bude platiť až po úplnom naplnení
kapacity zariadenia. V kontexte uvedeného znela aj jej druhá svedecká výpoveď dňa 02.07.2020, kedy
rovnako uviedla, že s prenajímateľom sa dohodli, odkedy začnú uhrádzať nájomné, a to z dôvodu,
že zmluvne dohodnuté nájomné nezvládali platiť vzhľadom na prebiehajúcu rekonštrukciu, z ktorého
dôvodu nemohla byť využívaná plná kapacita zariadenia a počet klientov sa zvyšoval veľmi pomaly.

Existenciu ústnej dohody medzi zmluvnými stranami svedkyňa Mgr. T. teda potvrdila, a preto nemožno
súhlasiť s tvrdením žalovaného uvedeného v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí, že predsedníčka
občianskeho združenia Mgr. T. vo svojej výpovedi dňa 02.07.2020 sa nezmienila, že skutočná vôľa
zmluvných strán bola iná, ako bola v zmluve deklarovaná, a nezmenila sa ani o existencii ústnej dohody.

116. V zmysle uvedenej ústnej dohody podmienkou začatia fakturácie bola skutočnosť, že sociálne
zariadenie dosiahne naplnenosť 90% po dobu najmenej troch za sebou idúcich mesiacov. Aj k tejto
skutočnosti svedkyňa Mgr. T.Ľ.F. uviedla, že komunikácia medzi žalobcom a občianskym združením
ohľadom naplnenosti sociálneho zariadenia prebiehala relatívne často vzhľadom na prebiehajúcu
rekonštrukciu a potrebu odkonzultovania technických parametrov, niekedy aj 5 krát do mesiaca a to

nielen telefonicky, kedy sa prenajímateľ informoval aj o stave naplnenosti a aj o časovom horizonte,
kedy sa im kapacitu podarí naplniť. K stavu naplnenosti zariadenia svedkyňa ďalej uviedla, že zoznam
klientov sa každé 3 mesiace nahlasuje obci, mestu a VÚC, kde klienti majú trvalé bydlisko a tiež obci,
mestu a VÚC, ktoré vydali klientom posudok o odkázanosti.

117. Správca dane na jednej strane poprel ústnu dohodu medzi zmluvnými stranami nájmu o odklade
platenia nájomného, a na druhej strane zo zisteného skutkového stavu vyvodil záver, že v konaní nebola
preukázaná 90% - ná naplnenosť kapacity zariadenia ako (ústne a neskôr aj písomne dohodnutá)
podmienka začatia fakturovania nájomného. Z uvedeného podľa názoru súdu vyplýva, že správca dane
sivovyhodnotenízistenéhoskutkovéhostavuvzájomneodporuje,keďnajednejstranepoprelexistenciu

ústnej dohody, respektíve je označil za žalobcom nepreukázanú a účelovú a na druhej strane akoby
akceptoval podmienku 90% - nej naplnenosti zariadenia vyplývajúcu z ústnej dohody, ale keďže žalobca
nepreukázal splnenie tejto podmienky, vznikla mu povinnosť fakturovať nájomné za poskytnutý nájom.

118. Podľa názoru súdu, ak žalovaný a aj správca dane mali pochybnosti o existencii tejto ústnej dohody

a tiež o tom, ako a kedy bola naplnená kapacita zariadenia na 90%, mali túto skutočnosť oznámiť
žalobcovi, aby si mohol riadne splniť svoju dôkaznú povinnosť za účelom riadneho zistenia skutkového
stavu veci a vyjadrenia sa k podkladom rozhodnutia. Súd však musí podotknúť, že správca dane počas
výsluchu svedkyne Mgr. T. už dňa 26.10.2017 mal vedomosť o tom, že tu bola takáto dohoda a napriek
tomu ju nevyzval a ani sa jej nespýtal na preukázanie tejto skutočnosti, hoci v závere pojednávaniu

pojednávania ju vyzval na predloženie nájomnej zmluvy, a teda mu nič nebránilo, aby od svedkyne
vyžiadal dôkazy preukazujúce uzavretie tejto dohody, ak mal o jej existencii pochybnosť tak, ako to bolo,
keď ju vyzval na predloženie nájomnej zmluvy. Podľa názoru súdu potom z takéhoto postupu správcu
dane možnosť získať dojem, že správca dane o dohode nemal pochybnosť. Svedkyňa Mgr. T.Ľ.F. bola
správcom dane vypočutá aj dňa 02.07.2020, kedy zopakovala svoje tvrdenie týkajúce sa dohody so

žalobcom, od akého momentu začne uhrádzať nájomné. Taktiež sa vyjadrovala aj ku komunikácii so
žalobcom týkajúcej sa zisťovania stavu naplnenosti kapacity zariadenia a správca dane, hoci jej uložil
opatrením predložiť doklady (o úhrade nájomného, 2-3 kusy zmlúv uzatvorených s klientami do roku
2017 a doklady o úhrade sociálnych služieb zo strany klientov v roku 2017), nepožadoval od nej k
týmto skutočnostiam, podľa žalovaného sporným, doložiť žiadnu dokumentáciu. Je zrejmé, že o tejto

komunikácii so žalobcom musela mať nejaký podklad a dôkaz, pretože s poukazom na obsah zápisnice
o ústnom pojednávaní, komunikácia prebiehala nielen telefonicky a komunikovali spolu aj o technických
záležitostiach v súvislosti s rekonštrukciou, resp. prestavbou druhej polovice zariadenia, napríklad
elektronickú komunikáciu so žalobcom. Taktiež k otázke naplnenosti zariadenia uviedla, že zoznamklientov sa hlási obci, mestu a VÚC, kde majú klienti trvalé bydlisko, a ktoré vydali klientom posudok o
odkázanosti, a to každé 3 mesiace. Správca dane na túto skutočnosť nereagoval a nežiadal od nej, aby
predložila tieto hlásenia, resp. jej neuložil povinnosť predložiť kópiu týchto hlásení a ani nežiadal bližšie

informácie za účelom preukázania tohto tvrdenia, z ktorých bolo možné podľa názoru súdu jednoznačne
zistiť aká bola priebežná naplnenosť kapacity tohto zariadenia. Vo vyrubovacom konaní správca dane
okrem výsluchu Mgr. T.Ľ.F. dokazovanie doplnil len dopytom na Obec Y. (na poskytnutie všetkých
stavebných povolení, kolaudačných rozhodnutí a iných súvisiacich dokladov týkajúcich sa predmetnej
nehnuteľnosti), no v prípade spornej naplnenosti kapacity zariadenia žiaden dopyt na obec neurobil a

ani nevysvetlil, prečo dokazovanie v tomto smere nedoplnil.

119. Je potrebné tiež poznamenať, že žalovaný v preskúmavaných rozhodnutiach na jednej strane
poukazuje na to, že v konaní nebol preukázaný stav 90% naplnenosti kapacity zariadenia, a teda túto
podmienku akceptoval, no nepovažoval ju za preukázanú a na druhej strane túto podmienku začatia
fakturovaniaauhrádzanianájomnéhoodignoroval,keďvodôvodnenírozhodnutíuviedol,žesajednaloo

odplatný vzťah a žalobca mal protihodnotu za poskytnutú službu nájomného, teda nájomné, bez ohľadu
na naplnenosť kapacity zariadenia nájomcovi fakturovať.

120. Preukázanie žalobcom namietaných skutočností, a to či bola medzi zmluvnými stranami ústna
dohoda o tom, kedy žalobca začne fakturovať nájomné nájomcovi a ten začne nájomné uhrádzať a to v

súvislosti o naplnenosťou kapacity zariadenia na 90%, podľa názoru súdu dáva jednoznačnú odpoveď
v spojitosti s ust. § 22 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty, čo tvorí základ dane pri dodaní služby
v súvislosti s tým, či žalobca mal alebo nemal prijať od príjemcu plnenia v správcom dane určených
zdaňovacích obdobiach, za dodanie služby nájmu nehnuteľnosti. Zodpovedanie týchto skutočností je
dôležitým predpokladom pre správne určenie základu dane pri dodaní služby, ktorá v tomto prípade

pozostáva z dodania služby prenájmu nehnuteľnosti žalobcom nájomcovi na základe zmluvy o prenájme
budovy.

121. Dôležitou právnou otázkou v tomto konaní bolo aj posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným
bremenom vyplývajúcim z ust. § 24 ods. 1 Daňového poriadku, keď podľa žalovaného žalobca

nepreukázalnímtvrdenéskutočnostioexistenciiústnejdohodyozačatíplatenia,respektívefakturovania
nájomného a o dôvodnosti uzatvorenia dohody 01.08.2015 a tiež naplnenia kapacity zariadenia na 90%
počas troch po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Žalobca oproti tomu tvrdí, že svoju dôkaznú
povinnosť si splnil, dôkazná povinnosť zo správcu dane na neho prenesená nebola, keďže správca dane
ani žalovaný ho žiadnym spôsobom neinformovali o tom, že existencia dohody o začatí fakturácie, resp.

platenia nájomného je správcom dane spochybnená, že správca dane má v tejto oblasti nejasnosti a ani
ho nevyzval na doplnenie dokazovania v tejto súvislosti a ani ku stavu naplnenosti kapacity.

122. K námietke žalobcu, že dôkazná povinnosť nebola na neho prenesená z orgánu verejnej správy,
správny súd uvádza, že prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou,

ktorá je ustálená judikatúrou vnútroštátnych súdov na základe judikatúry Súdneho dvora EÚ. Pokiaľ ide o
rozloženie dôkazného bremena medzi daňový subjekt a správcu dane, v daňovom konaní platí zásada,
že daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti,
ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní, hlásení a vyúčtovaní, ako aj vierohodnosť, správnosť
alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov ním vedených, na preukázanie ktorých bol vyzvaný

správcom dane v priebehu daňového konania. Vo vzťahu k uvedenému, správny súd poznamenáva, že
nie je úlohou daňových orgánov odstraňovať rozpory vzniknuté v rámci šetrenia správcu dane, ktorým sa
overuje pravdivosť tvrdení daňového subjektu, ako aj pravdivosť skutočností uvedených na dokladoch
ním predložených.

123. Tiež je potrebné uviesť, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje
absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a
nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane
preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím, avšak správca dane
by mal v súlade s ust. § 46 ods. 5 Daňového poriadku daňový subjekt oboznámiť so zistenými v rozpormi,

resp. s pochybnosťami ku ktorým dospel pri vykonanom dokazovaní a minimálne by mal dať daňovému
subjektu možnosť, aby v súlade s ust. § 24 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku pochybnosti vysvetlil
a rozpory odstránil, čo sa však v preskúmavanej veci nestalo. Z administratívneho spisu je zrejmé, že
žalobca sa od správcu dane až na ústnom pojednávaní dňa 28.09.2020 dozvedel, že nájomné, ktorémal žalobca fakturovať občianskemu združeniu zmysle uzatvorenej nájomnej zmluvy a jej dodatkov, mu
bude dodanené a vyjadriť sa k tejto skutočnosti mu správcom dane umožnené nebolo.

124. Podľa názoru súdu je nepostačujúce jeho tvrdenie, že žalobca mal možnosť vyjadriť sa do určitej
lehoty a toto nevyužil. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 12.08.2020 však vyplýva, že správca
dane sa k dodaneniu za poskytnutú službu nájomného nevyjadril, uviedol len, že žalobca si pri obstaraní,
prestavbe a zariadení nehnuteľnosti, ktorá bola prenajatá občianskemu združeniu uplatnil právo na
odpočítanieDPH,atedavprípade,žesícenájomnénájomcovinefakturoval,malurčiťzákladdanepodľa

§ 22 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, a teda základom dane pri dodaní tovaru
alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia.
Z uvedeného tvrdenia správcu dane nevyplýva jeho jednoznačný úmysel žalobcovi dodaniť poskytnutú
službu prenájmu, ide o jeho alternatívne tvrdenie, že žalobca prijal alebo má prijať plnenie od príjemcu.

125. Hoci je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým

spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce
z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy
vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii, súd zastáva názor, že z
vykonaného dokazovania skutkový stav nebol zistený jednoznačne, a preto minimálne mal dať žalobcovi
jednoznačnú odpoveď, prečo ním navrhnuté výsluchy, a to opätovný výsluch Mgr. T., konateľa a osoby,

ktorá podpisovala nájomnú zmluvu, odmietol. Podľa názoru súdu dôslednejšie vypočutie svedkyne Mgr.
T.Ľ.F. mohlo vniesť svetlo do pretrvávajúcich sporných skutočností.

126. Natomtomiestejevhodnéuviesť,žesúdmusínielenrešpektovaťprávo,alejehovýkladaaplikácia
musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická

a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel záujmu chráneného právnou normou,
nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol
a zvolil výklad v duchu zákona. Pri výklade právnej normy treba vychádzať z toho, že podstatná je
aplikácia materiálneho hľadiska, nakoľko právny formalizmus v podmienkach demokratického právneho
štátu nemôže celkom prevládnuť (napr. nález ÚS ČR z 04.02.1997, sp.zn. Pl. ÚS 21/96). Úlohou sudcu

v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť riešenie, ktoré by bolo v súlade so všeobecnou
ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi (napr. nález ÚS ČR z 02.11.2009,
sp.zn. II. ÚS 2048/2009). Podľa konštantnej judikatúry nemožno orgánom verejnej moci a predovšetkým
všeobecným súdom tolerovať formalistický prístup, pričom je nutné zdôrazniť, že povinnosť súdu
nachádzať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež

formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov (napr. nález ÚS ČR z 07.09.2010, sp.zn. Pl.
ÚS 34/09).

127. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 17.02.2015,
aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové

nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha
zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo,
pričomtotovyhodnoteniezistenýchskutkovýchokolnostímusízodpovedaťzásadámlogickéhomyslenia
a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení.

128. V danom kontexte súd len pripomína, že je nevyhnutné vychádzať aj z individuálnych, teda na
konkrétnych skutkových zisteniach založených, dimenziách každej prejednávanej veci. Mnohé prípady
a ich špecifické okolnosti môžu byť značne komplikované a netypické; to však nezbavuje súd povinnosti
urobiť všetko pre spravodlivé riešenie, akokoľvek sa to môže zdať zložité. Spravodlivosť musí byť v

procese, ktorým súd interpretuje a aplikuje právo, vždy prítomná ako hodnotový činiteľ. Spravodlivosť
je hodnotovým princípom, ktorý je spoločný všetkým demokratickým právnym poriadkom. Nad každým
vytváraním súdneho rozhodnutia sa nesie dvojaký imperatív: rozhodnutie musí byť nielen zákonné, ale
predovšetkým spravodlivé.

129. Vo vzťahu k uvedenému je potom podľa názoru súdu predčasné hodnotiť zistenie skutkového
stavu správcom dane aj žalovaného vo vzťahu k správnemu určeniu základu dane pri poskytnutí služby
nájomnéhožalobcom,zktoréhosprávcadanepriurčenírozdielunadmernéhoodpočtunadanizpridanej
hodnoty za to, ktoré zdaňovacie obdobie v jednotlivých preskúmavaných rozhodnutiach vychádzal,keď podľa žalobcu nájomné bolo počas trvania nájomného vzťahu viackrát upravované oproti pôvodne
dohodnutej výške nájomného v sume XXX XXX ročne bez DPH.

130. Žalobca v podanej žalobe namietal aj, že došlo aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní
pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo
opatrenia vo veci samej tým, že správca dane sériou oznámení o začatí daňových kontrol oznámil
výkon daňovej kontroly pre daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2013 až december
2017 bez toho, aby uviedol a konkrétnymi skutočnosťami preukázal, že existuje dôvodné podozrenie

na porušenie daňového predpisu v oblasti dane z pridanej hodnoty. Je potrebné, aby správca dane
formuloval vopred dôvod k jej začatiu. K uvedenej námietke správny súd uvádza, že možnosť vykonať
daňovú kontrolu priamo vyplýva z Daňového poriadku, ktorou sa rozumie postup súvisiaci so správnym
zistením dane a zabezpečením úhrady dane. V súlade s ust. § 44 ods. 1 Daňového poriadku správca
danedaňovoukontrolouzisťujealebopreverujeskutočnostirozhodujúcepresprávneurčeniedanealebo
dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov, teda preveruje, či daňový subjekt si sám svoju daňovú

povinnosť alebo nárok na vrátenie dane správne vypočítal a uviedol v daňovom priznaní, podaním
ktorého je daň vyrubená, teda, či si správne vyrubil daň (ust. § 68 ods. 4 Daňového poriadku). Na základe
uvedeného,správnysúddospelkzáveru,žesprávcadaneprizačatívýkonudaňovejkontrolypostupoval
v súlade s príslušnými ustanoveniami Daňového poriadku. Správny súd preto považuje túto námietku
žalobcu za nedôvodnú.

131. Rovnako za nedôvodnú súd považoval aj námietku žalobcu týkajúcu sa postupu zamestnancov
správcu dane na pojednávaniach dňa 12.08.2020 a 28.09.2020: Ing. P. S. a Bc. W. P., ktoré podľa
žalobcuvočinemupostupovalizaujato,keďneboliochotnéžalobcovivysvetliť,prečokdodaneniuslužby
prenájmu na výstupe má dôjsť ako bude dorubená DPH vypočítaná, čo namietal aj námietke zaujatosti

zo dňa 09.10.2020 a v sťažnosti zo dňa 16.10.2020, načo správca dane reagoval rozhodnutiami
o nevylúčení oboch zamestnancov z 26.10.2020 a oznámením o výsledku prešetrenia sťažnosti zo
dňa 16.12.2020. K uvedenému správny súd uvádza, že voči postupu zamestnancov správcu dane
vykonávajúcim daňovú kontrolu má právo daňový subjekt podať námietku zaujatosti, o ktorej musí
orgán verejnej správy rozhodnúť a je na jeho posúdení, ako sa s týmito námiet-kami daňového subjektu

vysporiada. Ako správne žalobca uviedol, takéto rozhodnutie správcu dane o nevylúčení zamestnancov
správcu dane a ani oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti nepodlieha súdnemu prieskumu, ide
o rozhodnutie procesného charakteru, ktoré nemôže mať za následok ujmu na subjektívnych právach
žalobcu. Žalobca namietal v odvolaní a aj v podanej žalobe postup správcu dane ako taký, ktorý spočíval
v nedostatočnom zistení skutkového stavu a súd tejto jeho námietke vyhovel v zmysle vyššie uvedeného

odôvodnenia tohto rozsudku ale námietka zaujatosti a sťažnosť voči postupu zamestnanca správcu
dane ako taká nemôže byť relevantným dôvodom nezákonnosti rozhodnutí žalovaného.

132. Z dôvodov uvedených vyššie, správny súd po preskúmaní zákonnosti napadnutých rozhodnutí
dospel k záveru, že rozhodnutia žalovaného č. 2, ako aj prvostupňové rozhodnutia č.2 (uvedené vo

výroku č. 1 tohto rozsudku) vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, v dôsledku
ktorého správca dane a aj žalovaný vec nesprávne právne posúdil, čo spôsobuje ich nezákonnosť a
čo je dôvodom na ich zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a e/ SSP a vrátenie veci žalovanému na
ďalšie konanie.

133. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy
v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 SSP). Žalovaný v ďalšom konaní v intenciách právneho
názoru vysloveného správnym súdom v tomto rozsudku ohľadom doplnenia dokazovania dôsledne zistí
skutkový stav veci, ktorý následne aj právne posúdi.

134. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi priznal voči žalovanému
právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, keďže žalobca mal v časti o preskúmanie
29 rozhodnutí žalovaného plný úspech, keďže tieto rozhodnutia žalovaného boli zrušené a vec bola
vrátená žalovanému na ďalšie konanie.

VII.
Právne posúdenie veci vo vzťahu k 2/časti výroku tohto rozsudku135. Tak, ako už súd konštatoval v bode 51 a 52 odôvodnenia tohto rozsudku, žalobca sa podanou
žalobou pôvodne domáhal preskúmania a zrušenia 41 rozhodnutí žalovaného č. 2. V priebehu konania
žalobca podaním zo dňa 10.01.2022 žiadal zastaviť konanie v časti o preskúmanie 12. rozhodnutí

žalovaného č. 2, z toho dôvodu, že Ministerstvo financií Slovenskej republiky v rámci preskúmania týchto
12. rozhodnutí mimo odvolacieho konania v zmysle § 77 daňového poriadku zrušilo týchto 12 žalobcom
napadnutých rozhodnutí a veci boli vrátené na ďalšie konanie a rozhodnutie. Rozhodnutia Ministerstva
financií SR sa týkajú zdaňovacích období od júla 2014 do júna 2015.

136. Správny súd uznesením č.k. 1S/103, 105-144/2021-226 zo dňa 24.02.2022 konanie v časti o
preskúmaní rozhodnutí žalovaného č. 100454671/2021, č. 100455151/2021, č. 100455399/2021, č.
100455738/2021, č. 100455998/2021, č. 100456261/202, č. 100456894/2021, č. 100457083/2021, č.
100457395/2021, č. 100458971/2021, č. 100459020/2021, č. 100459133/2021, všetky rozhodnutia zo
dňa 18.03.2021 zastavil s tým, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne správny súd v rozhodnutí,
ktorým rozhodne vo veci samej.

137. Správny súd preto rozhodol aj o trovách konania, ktoré bolo zastavené v časti o preskúmanie
dvanástich rozhodnutí žalovaného uznesením tunajšieho súdu č.k. 1S/103, 105-144/2021 zo dňa
24.02.2022. O trovách konania v tejto časti súd rozhodol podľa ustanovenia § 171 SSP, tak ako je
uvedené vo výroku tohto rozsudku č. 2, keďže tieto rozhodnutia žalovaného boli zrušené Ministerstvom

financií SR v mimo odvolacom konaní na základe podnetu žalobcu o preskúmanie týchto rozhodnutí
mimo odvolacieho konania a žalobca nezavinil, že konanie bolo v tejto časti zastavené.

138. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

139. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský
súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa

nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec druhého stupňa; b/ide
o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ c/ je alebo člen, ktorý za neho na kasačnom
súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie žalovaným Centrum právnej pomoci.