Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, August 25, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 47Sa/9/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200250
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Hrašnová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2017200250.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v konaní pred sudkyňou Mgr. Monikou Kadlicovou v právnej veci žalobcu: A. B.

C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX E., právne zastúpeného: Advokátska kancelária
ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., Dobšinského 12, 811 05 Bratislava, IČO: 47 238 232, proti žalovanej:
Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovanej č. 2840-2/2017-BA zo dňa 20.06.2017 takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia

Sociálna poisťovňa, pobočka Galanta rozhodnutím č. 700-0600001917-GC09/17 zo dňa 05.01.2017
podľa § 178 ods. 1 písm. a) prvého bodu zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov (ďalej len „ZSP“, príp. „zákon o sociálnom poistení“) rozhodla, že žalobcovi
ako samostatne zárobkovo činnej osobe (ďalej aj „SZČO“) povinné nemocenské poistenie a povinné
dôchodkové poistenie nezaniklo dňa 28. februára 2009. Správny orgán prvého stupňa dôvodil

výrok rozhodnutia poukazom na ustanovenia § 5 a § 21 ods. 1, 4 zákona o sociálnom poistení
v relevantnom znení, ďalej poukazom na informáciu poskytnutú z elektronickej evidencie Slovenskou
lekárskou komorou, že žalobca je aj po dátume 28.02.2009 držiteľom platnej licencie na výkon
samostatnej zdravotníckej praxe L1A, ako aj poukazom na údaje získané od Daňového riaditeľstva
Slovenskejrepubliky(od01.01.2012FinančnériaditeľstvoSlovenskejrepubliky)ovýškepríjmovžalobcu
z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2007, ktoré boli vyššie ako zákonom
stanovená hranica. Orgán sociálneho poistenia prvého stupňa zdôraznil, že dňom nadobudnutia

právoplatnosti licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár L1A, jej držiteľ, ak už
predtým nemal postavenie SZČO na základe iného oprávnenia, nadobúda status samostatne zárobkovo
činnej osoby.

Žalovaná na základe odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta č.
700-0600001917-GC09/17 zo dňa 05.01.2017 postupom podľa § 218 ods. 1 a 2 ZSP rozhodnutím
č. 2840-2/2017-BA zo dňa 20.06.2017 odvolanie žalobcu zamietla v celom rozsahu a predmetné

rozhodnutie prvého stupňa potvrdila. Rozhodnutie žalovanej bolo žalobcovi doručené do vlastných rúk
dňa 29.06.2017. V odôvodnení rozhodnutia sa žalovaná stotožnila s právnym názorom správneho
orgánu prvého stupňa, čo do vzniku statusu samostatne zárobkovo činnej osoby, t. j. nadobudnutím
licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, ktoré žalovaná považujeza oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, zakladajúce status SZČO podľa
definície samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení.
Žalovaná v rozhodnutí druhého stupňa konštatovala nesplnenie podmienok na zánik povinného

nemocenského a povinného dôchodkového poistenia podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom
poistení v znení účinnom do 31.12.2010, v danom prípade ku dňu 28.02.2009, pretože žalobca bol
naďalej držiteľom licencie na výkon zdravotníckej praxe č. L1A/TT/0508/05 a žalovaný mal za rok 2007
príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu, presahujúce
zákonom stanovenú sumu za rok 2007. Podľa názoru žalovanej skutočnosť, že žalobca vykonával

lekárske povolanie ako zamestnanec v pracovnom pomere odo dňa 01.03.2009 v obchodnej spoločnosti
OMNIX s.r.o., IČO: 44 502 826, nemá vplyv na zmenu alebo zrušenie administratívneho rozhodnutia
prvého stupňa, nakoľko zmenou formy výkonu lekárskej praxe žalobcovi nezaniklo právne postavenie
samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c) ZSP v znení účinnom do 31.12.2010 a v zmysle
§ 21 ods. 4 citovaného zákona povinné sociálne poistenie SZČO zaniká až zánikom týchto oprávnení na
podnikanie (na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár na základe licencie L1A). Podľa

žalovanej zákon o sociálnom poistení umožňuje súbeh právneho postavenia zamestnanca s právnym
postavením povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo
činnej osoby. Ohľadom odvolacej námietky napádajúcej existenciu prekážky rozhodnutej veci čo do
určenia zániku povinného sociálneho poistenia žalobcu ako SZČO (vyznačením jeho zániku podľa
registračného listu /odhlášky/, podaného žalobcom na príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne), žalovaná

v druhostupňovom rozhodnutí uviedla, že podanie predmetného registračného listu má len deklaratórny
charakter, ale nie je rozhodnutím, ktoré nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť.

Žaloba a jej dôvody

Proti rozhodnutiu žalovanej podal žalobca včas správnu žalobu v sociálnych veciach podľa § 199 a nasl.
zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“)
na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie č. 2840-2/2017-BA zo
dňa 20.06.2017 a navrhol, aby správny súd napadnuté rozhodnutie z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm.

c) a písm. g) SSP zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu
trov konania.
Žalobca zopakoval skutkové okolnosti majúce vplyv na zánik jeho povinného nemocenského poistenia
a povinného dôchodkového poistenia ako SZČO ku dňu 28.02.2009. V tejto súvislosti uviedol, že
k uvedenému dátumu zrušením povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia mu zaniklo

postavenie SZČO. Dôkazom toho je podľa žalobcu aj skutočnosť, že žalobca požiadal o zrušenie
registrácie pre daň z príjmu u príslušného správcu dane a oznámil Štatistickému úradu Slovenskej
republiky skutočnosti potrebné pre zrušenie identifikačného čísla organizácie, o čom k žalobe ako
dôkazy doložil potvrdenie Daňového úradu Trnava a výpis zo štatistického registra organizácií. Žalobca
uviedol, že si nebol vedomý toho, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní

lekára je oprávnením zakladajúcim status SZČO. Žalobca predmetnú licenciu nikdy nevyužíval, a to
ani pred 28.02.2009, ani potom; na predmetnú licenciu nemal nikdy žiaden príjem. Žalobca ukončil
prevádzkovanie ambulancie, ako fyzická osoba z dôvodu, že od 01.03.2009 zdravotnícke zariadenia
začala prevádzkovať obchodná spoločnosť OMNIX s.r.o., so sídlom Hlavná 1409/38, 924 01 Galanta,
IČO: 44 502 826, ktorej bol žalobca zamestnancom. Od 01.03.2009 žalobca riadne a včas odvádzal

odvody sociálneho poistenia z titulu postavenia zamestnanca predmetnej obchodnej spoločnosti.
Žalobca postup a aplikáciu ustanovení zákona o sociálnom poistení považuje za nesprávne, pretože
žalovaná aplikovala zákon mechanicky bez tohto, aby skúmala, či žalobca skutočne vykonáva
samostatnú zárobkovú činnosť a či aplikácia zákona nemôže priniesť pre žalobcu absurdné dôsledky.
Rovnako žalobca dôsledky napadnutého rozhodnutia v podobe následne predpísaného dlžného

poistného a penále, ktoré bude musieť znášať, považuje za príliš prísne a nespravodlivé, osobitne
za situácie, keď žalobca: a) Nemal žiadne príjmy z výkonu povolania lekára na základe predmetnej
licencie L1A a naďalej si riadne a včas plnil odvodové povinnosti z titulu výkonu povolania lekára už ako
zamestnanec obchodnej spoločnosti, v ktorej je spoločníkom. b) Vykonal úkony, z ktorých vyplýva, že
nemal záujem ďalej vykonávať činnosť SZČO, a to zrušením registrácie fyzickej osoby pre daň z príjmov

z podnikania a zrušením IČO. V tejto súvislosti žalobca poukázal na právne závery rozhodnutia na
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Sa/4/2017 zo dňa 07.07.2017 v obdobnej veci, ktorý s poukazom na
zásadu materiálnej pravdy konštatoval, že správne orgány sa nezoberali tým, že či žalobca skutočne
vykonával činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby. V rámci uvedeného súdneho prieskumu Krajskýsúd v Prešove dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie je vydané v rozpore so zákonom z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko žalobca nespadá ako poistenec pod režim povinného
poistenia podľa § 21 ods. 1 v spojení s ustanovením § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z.

Žalobca má za to, že po 28.02.2009 reálne nevykonával činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby,
a preto nespadá ako poistenec pod režim povinného poistenia podľa § 21 ods. 1 v spojení s ustanovením
§ 5 písm. c) ZSP, pričom formalistický výklad zákona žalovanou je voči žalobcovi nespravodlivý
a žalovaná vec nesprávne právne posúdila.
Vo vzťahu k administratívnemu konaniu predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutí oboch stupňov žalobca

v žalobe s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) a na
závery rezolúcie č. (77) 31 Výboru ministrov Rady Európy o správnom konaní, v zmysle ktorých sa
zásady správneho konania majú aplikovať aj na tie správne procesy, na ktoré sa Správny poriadok
nevzťahuje, namietal porušenie zásady úzkej súčinnosti správnych orgánov s účastníkmi konania (§ 3
ods. 2 Správneho poriadku) a konanie vo veci zániku povinného sociálneho poistenia SZČO napriek
existenciiprekážkyprávoplatnerozhodnutejveci.Konkrétnežalobcaspoukazomna§184ods.8a§185

ods. 4 ZSP namietal postup správneho orgánu prvého stupňa voči nemu, pretože Sociálna poisťovňa,
pobočka Galanta žalobcu neupovedomila o začatí predmetného nedávkového konania a neposkytla
mu príležitosť vyjadriť sa k začatému konaniu, čím žalobcovi znemožnila vyjadriť sa k podkladom
rozhodnutia a uplatniť jeho návrhy.

V súvislosti s prekážkou rozhodnutej veci žalobca uviedol, že Sociálnej poisťovni, pobočka Galanta
oznámil skutočnosti rozhodujúce pre zánik povinného nemocenského a povinného dôchodkového
poistenia SZČO k 28.02.2009. Po preskúmaní všetkých skutočností predmetná pobočka žalovanej vo
veci bez vydania písomného rozhodnutia rozhodla o zániku povinného nemocenského a povinného
dôchodkového poistenia žalobcu ako SZČO vyznačením v spise, pričom žalobca vychádzal z toho, že

mu nebolo doručené písomné rozhodnutie o zániku týchto poistení, a teda jeho podaniu sa vyhovelo
v plnom rozsahu. S poukazom na ustanovenia § 209 ods. 1 ZSP a § 222 ods. 3 a 4 citovaného zákona,
upravujúce podmienky a lehotu na podanie návrhu na nariadenie obnovy konania, žalobca uviedol, že
od právoplatného rozhodnutia o zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia
uplynul viac ako rok, a preto pobočka Sociálnej poisťovne nemohla nariadiť obnovu konania vo veci

zániku týchto poistení, čo je taktiež dôvod, pre ktorý žalobca považuje napadnuté rozhodnutie žalovanej
za nezákonné.
V neposlednom rade žalobca namietal formálne a obsahové nedostatky žalobou napadnutého
rozhodnutia žalovanej, predovšetkým z výroku rozhodnutia Sociálne poisťovne, pobočka Galanta nie
je zrejmé, na základe ktorého právneho predpisu rozhodla tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

Vo výroku rozhodnutia absentuje akýkoľvek odkaz na relevantný právny predpis. Okrem uvedeného,
ani z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, ktorý právny predpis oprávňuje Sociálnu poisťovňu, pobočka
Galanta zmeniť predchádzajúce rozhodnutie o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného
dôchodkového poistenia s odstupom viac ako jedného roka. Podľa názoru žalobcu tento nedostatok
rozhodnutia prvého stupňa neodstránilo ani napadnuté rozhodnutie žalovanej.

Vyjadrenie žalovanej a žalobcu

Žalovaná vo vyjadrení k podanej žalobe navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

S poukazom na definíciu samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia podľa §
5 písm. c) ZSP, t. j. osoby majúcej oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu,
žalovaná uviedla, že v zmysle zákonnej úpravy účinnej do 31.12.2010, takáto osoba nadobúda status
samostatne zárobkovo činnej osoby bez ohľadu na to, či na základe tohto oprávnenia činnosť podľa
osobitného predpisu vykonáva. Z uvedeného dôvodu sú námietky žalobcu, že zrušil registráciu pre daň

z príjmu u príslušného správcu dane, vo vzťahu k zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovanej
právne irelevantné. V tejto súvislosti žalovaná uviedla, že registrácia podľa osobitného predpisu, t. j.
podľa zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných
orgánov v znení neskorších predpisov, bola rozhodujúca na nadobudnutie právneho postaveniasamostatne zárobkovo činnej osoby od 01.01.2011 do 30.06.2014 (§ 5 zákona o sociálnom poistení
v znení zákona č. 543/2010 Z. z.).
Žalovaná dôvodila, že v danom prípade sa za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného

predpisu, zakladajúce status SZČO podľa § 5 písm. c) ZSP, považuje získanie, resp. udelenie
oprávnenia na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti podľa podmienok stanovených v osobitnom
predpise, ktorým je pre účely vzniku postavenia SZČO zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch
zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 578/2004 Z. z.“). Žalovaná poukázala

na podmienky poskytovania zdravotníckej starostlivosti stanovené v § 3 ods. 4 citovaného zákona,
pričom ako relevantnú skutkovú okolnosť dôležitú pre vznik a trvanie právneho postavenia SZČO
žalobcu uviedla, že žalobca bol považovaný za SZČO na účely sociálneho poistenia podľa § 5 písm.
c) ZSP v znení účinnom do 31.12.2010 na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho
zariadenia (toto bolo dňom 28.02.2009 rozhodnutím Trnavského samosprávneho kraja č. TA/5399/2008/
OZaHF-003 zo dňa 05.12.2008 zrušené) a na základe skutočnosti, že žalobca bol držiteľom licencie

na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár podľa § 10 zákona č. 578/2004 Z. z. č.
L1A/TT/0508/05, vydanej Slovenskou lekárskou komorou dňa 16.02.2006. Žalovaná poukazujúc na
zákona č. 578/2004 Z. z. uviedla, že držiteľ licencie L1A (§ 68 ods. 1 písm. a/ zákona č. č. 578/2004
Z. z., vykonávanej podľa § 10 citovaného zákona) na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je priamo
oprávnený vykonávať zdravotnícke povolanie (§ 3 ods. 4 písm. c/ zákona č. 578/2004 Z. z.) a poskytovať

zdravotnú starostlivosť (§ 4 písm. b/ citovaného zákona) v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje
iný poskytovateľ, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení (§ 10 ods. 2 zákona č. 578/2004
Z. z.) a je oprávnený dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa §
6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o dani z príjmov“). Držiteľ licencie L1A, na základe ktorej môže vykonávať samostatnú zdravotnícku

prax v povolaní lekár, sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu
a zakladá držiteľovi tejto licencie status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho
poistenia. V tejto súvislosti žalovaná konkretizovala upozornenia a odborné články uverejnené na
internetovej stránke Slovenskej lekárskej komory, ktorými boli lekári informovaní o vyššie uvedenom
právnom názore a o povinnostiach držiteľov licencie L1A.

Podľa názoru žalovanej pre posúdenie právneho postavenia fyzickej osoby ako SZČO na účely
sociálnehopoistenianiejeprávnevýznamné,čidotknutáosobaskutočnesamostatnúzárobkovúčinnosť
vykonáva, právne významná je len tá skutočnosť, že dotknutá osoba disponuje oprávnením, ktoré
jej zakladá status samostatne zárobkovo činnej osoby. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na to,
že zákon o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 neustanovuje žiadne iné podmienky,

ktoré by mala splniť fyzická osoba na to, aby nadobudla status SZČO a taktiež neukladá Sociálnej
poisťovni skúmať ďalšie podmienky zakladajúce fyzickej osobe status SZČO na účely sociálneho
poistenia. Žalovaná zdôraznila, že Sociálna poisťovňa je povinná aplikovať právne normy tak, aby pri
vydávaní individuálnych právnych aktov nevznikali neopodstatnené rozdiely v skutkovo obdobných,
resp. zhodných prípadoch. V tejto súvislosti poukázala napr. na posudzovanie právneho postavenia

advokátov, stavebných inžinierov, architektov.
Žalovaná poukázala na skutočnosť, že v čase, kedy žalobca požiadal o zrušenie povolenia na
prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, mal možnosť požiadať aj o zrušenie licencie na výkon
samostatnej zdravotnícke praxe L1A/TT/0508/05. Táto licencia bola Slovenskou lekárskou komorou
zrušená až dňom 21.02.2017, čo však nemá vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Ani

zmena formy poskytovania zdravotnej starostlivosti nemá za následok zánik oprávnenia na vykonávanie
činnosti podľa osobitného predpisu, ak k zániku tohto oprávnenia nedošlo spôsobom ustanoveným
zákonom č. 578/2004 Z. z.
Vo vzťahu k posudzovanej výške dosiahnutého príjmu z podnikania žalobcu za rok 2007 žalovaná
uviedla, že žalobca dosiahol za rok 2007 príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti

vo výške presahujúcej zákonom stanovenú hranicu. Na základe tejto skutočnosti a v zmysle § 21
ods. 1 ZSP vzniklo žalobcovi od 01.07.2008 do 30.06.2009 povinné nemocenské poistenie a povinné
dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby, pričom uvedené zákonné ustanovenie
odkazuje na príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý SZČO dosiahla podľa
osobitného predpisu, t. j. podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších

predpisov. V tejto súvislosti žalovaná argumentovala výkladom ustanovenia § 21 ods. 1 zákona
osociálnompoistení,ktorébližšienešpecifikujedosiahnutépríjmy,apretoniejerozhodujúce,nazáklade
akého oprávnenia fyzická osoba dosiahla uvedený príjem.Ohľadom otázky zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia SZČO
žalovaná vyjadrila právny názor, že ak je lekár držiteľom platnej licencie L1A, a to bez ohľadu na
skutočnosť, či ju aj aktívne využíva alebo nie, a v rozhodujúcom období dosiahne príjem z podnikania

a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší, ako je zákonom stanovená hranica, v takom prípade
lekárovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe povinné sociálne poistenie vzniká, resp. pokračuje.
Zákon o sociálnom poistení nevylučuje súbeh poistení, a preto nadobudnutie právneho postavenia
zamestnanca nemá za následok zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového
poistenia SZČO (§ 138 ZSP súčasne upravuje poradie odvodovej povinnosti u tých poistencov, ktorí

podliehajú viacerým sociálnym poisteniam).
Vyššie uvedený právny názor žalovaná podporila poukazom na rozhodovaciu prax správnych súdov
a najvyššieho súdu v obdobných veciach; napr. právny záver vyplývajúci z rozsudku Krajského súdu
v Trenčíne sp. zn. 25Sa/2/2017 zo dňa 9. mája 2017, podľa ktorého: „... nie je rozhodujúce, na
základe akého právneho vzťahu fyzická osoba príjmy z podnikania a inej zárobkovej činnosti nadobudla,
rozhodujúcim je podľa právneho názoru krajského súdu iba to, že fyzická osoba dosiahla v príslušnom

kalendárnomrokupríjmypodľa§6ods.1a2zákonaodanizpríjmov.“,právnyzáveruvedenývrozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžso/16/2016 zo dňa 27. júna 2017: „Vznik a trvanie
povinného poistenia je totiž spojené s existenciou oprávnenia na podnikanie, nie s jeho realizáciou.“
V súvislosti s námietkou žalobcu, že si nebol vedomý, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej
praxe je oprávnením zakladajúcim status samostatne zárobkovo činnej osoby, žalovaná poukázala

na prezumpciu znalosti v zbierke zákonov vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov,
uplatňovanú v právnom systéme Slovenskej republiky (§ 15 zákona č. 400/2015 Z. z. o Zbierke zákonov
Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), v
zmysle ktorej žalobcovi svedčala nevyvrátiteľná právna domnienka znalosti zákona a jeho povinností
vyplývajúcich mu z príslušných právnych predpisov ako držiteľovi licencie L1A.

K apelu žalobcu na spravodlivosť rozhodovania žalovaná uviedla, že právo sociálneho zabezpečenia
patrí do oblasti verejného práva, ktorého normy majú kogentný prikazujúci a zakazujúci charakter, čo je
dôvodom, že ak to príslušná zákonná úprava neumožňuje, nie je možné sa od nej odchýliť. Žalovaná
je povinná striktne dodržiavať v aplikačnej praxi ustanovenia zákona o sociálnom poistení a nemôže
hľadať také riešenia, ktoré by boli v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti. Princíp právnej istoty

a spravodlivosti v práve sociálneho zabezpečenia podľa názoru žalovanej znamená, že je potrebné
zabezpečiť, aby v skutkovo zhodných alebo obdobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
V tejto súvislosti poukázala na právne závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1Sžso/81/2014 zo dňa 31. mája 2016.
Ohľadom namietanej prekážky rozhodnutej veci žalovaná poukázala na ustanovenie § 209 ods. 1 ZSP

a na skutočnosť, že zo žiadneho ustanovenia citovaného zákona nevyplýva, že rozhodnutie vo veci
zániku, prerušenia a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch sa nevydáva písomne. Preto
tvrdenie žalobcu, že rozhodnutie o zániku povinných poistení vyznačí Sociálna poisťovňa len v spise,
je bez právnej opory. V tejto súvislosti žalovaná uviedla, že žalobca dňa 23.10.2009 predložil pobočke
Sociálnej poisťovne Registračný list FO – odhlášku zo sociálneho poistenia, s dátumom zániku poistenia

28.02.2009, avšak podľa žalovanej, takáto odhláška sama osebe nespôsobuje zánik povinného
sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, pretože zánik týchto poistení nastáva až
na základe právnych skutočností ustanovených zákonom o sociálnom poistení v znení účinnom do
31.12.2010. Deklaratórny a evidenčný charakter predmetnej odhlášky z povinného sociálneho poistenia
žalovaná podporila poukazom na právny záver vyplývajúci z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 1Sžso/16/2016 zo dňa 27. júna 2017.
Podľa názoru žalovanej žalobca ako poistenec mal v zmysle ustanovenia § 227 ods. 2 písm. a) ZSP
povinnosť preukázať skutočnosti rozhodujúce na zánik sociálneho poistenia. Ak by tak žalobca v prípade
predloženia predmetného registračného listu FO urobil, bol by pobočkou Sociálnej poisťovne ihneď
upozornený, že zánik povinného sociálneho poistenia nenastal z dôvodu, že je držiteľom oprávnenia

na podnikanie podľa osobitného predpisu, t. j. licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe.
AvšaktútoskutočnosťzistilaSociálnapoisťovňa,pobočkaGalantaažzúdajovposkytnutýchSlovenskou
lekárskou komorou dňa 07.04.2016, pričom do toho času Sociálna poisťovňa nemala reálnu možnosť
zistiť túto skutočnosť. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na neexistenciu zákonného časového
obmedzenia a určenia lehoty na vydanie rozhodnutia o vzniku, prerušení alebo zániku sociálneho

poistenia v sporných prípadoch. Taktiež pobočka Sociálnej poisťovne nemohla nariadiť obnovu konania,
nakoľko vo veci sporného zániku povinného sociálneho poistenia žalobcu ako SZČO do 05.01.2017
neexistovalo právoplatné rozhodnutie.Vo vzťahu k formálnym a obsahovým náležitostiam rozhodnutia prvého stupňa žalovaná uviedla, že
ustanovenie § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý ZSP, podľa ktorého pobočka Sociálnej poisťovne rozhodla,
je uvedený vo výroku rozhodnutia.

K napádanému porušeniu procesných práv účastníka administratívneho konania, najmä zásady
súčinnosti správneho orgánu s účastníkom konania, žalovaná s poukazom na rozsudok Najvyššieho
súduSlovenskejrepublikysp.zn.7Sžso/20/2010zodňa24.februára2011uviedla,žezákonosociálnom
poistení taktiež neukladá povinnosť Sociálnej poisťovni pred vydaním rozhodnutia dať možnosť vyjadriť
sa účastníkovi konania k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

Zároveň poukázala na ustanovenie § 172 ods. 1 ZSP, ktoré vylučuje použitie všeobecného predpisu
o správnom konaní v konaniach vo veciach sociálneho poistenia.

Žalovaná má za to, že napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky predpísané náležitosti, t. j. výrok,
odôvodnenie a poučenie o odvolaní v zmysle ustanovenia § 209 ZSP. Výrok rozhodnutia je dostatočne
určitý a presný, ako aj odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ktoré obsahuje všetky príslušné

ustanovenia zákona o sociálnom poistení, na základe ktorých žalovaná vydala napadnuté rozhodnutie.
Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej v lehote určenej správnym súdom nevyjadril.

Relevantná právna úprava

Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších

veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené
alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,
ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.
Podľa§120písm.a)ažc)SSPsprávnysúdniejeviazanýskutkovýmstavomzistenýmorgánomverejnej

správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b)
rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192.
Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako

účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.
Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych

veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
Podľa § 5 písm. a) až f) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 samostatne
zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá
a) vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách a je

zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu,
b) má oprávnenie prevádzkovať živnosť,
c) má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v
pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu,
d) je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementárom komanditnej spoločnosti,

e) vykonáva športovú činnosť zárobkovo, ale nie v pracovnom pomere,
f) vykonáva činnosť obchodného zástupcu.
Podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 povinne
nemocensky poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inejsamostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou
samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v §
138 ods. 9.

Podľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. (účinného
od 01.01.2008), povinne dôchodkovo poistená osoba je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je
povinne nemocensky poistená.
Podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.10.2010 povinné nemocenské

poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla
kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej
samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou
samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v §
138 ods. 9, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem
z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci

s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho
základu uvedeného v § 138 ods. 9, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 povinné
nemocensképoistenieapovinnédôchodkovépoisteniezanikávždysamostatnezárobkovočinnejosobe
uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe

uvedenej v § 5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať
oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť
samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c).
Podľa § 178 ods. 1 písm. a) bodu prvého zákona o sociálnom poistení do pôsobnosti pobočky patrí
rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch.

Podľa § 184 ods. 8 zákona o sociálnom poistení nedávkové konanie sa začína na základe písomnej
žiadosti účastníka konania alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne.

Podľa § 185 ods. 4 zákona o sociálnom poistení konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky
Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila
voči účastníkovi konania prvý úkon.

Podľa § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním
rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné
podklady na rozhodnutie.

Podľa § 195 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a
vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo
známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

Podľa § 195 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri
posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či
svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne
sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí
obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej
poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri
hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.Podľa § 242 ods. 1 zákona o sociálnom poistení kontrolná činnosť Sociálnej poisťovne podľa tohto

zákona je kontrola plnenia povinností ustanovených týmto zákonom (vonkajšia kontrola).

Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych
pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len „zákon č. 578/2004 Z. z.“), samostatnú zdravotnícku prax môžu vykonávať zdravotnícki
pracovníci v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg,
logopéd, psychológ a masér. Na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa vyžaduje licencia na výkon
samostatnej zdravotníckej praxe (§ 68 ods. 1 písm. a/).

Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z. z., samostatná zdravotnícka prax podľa odseku 1 je
poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na
základe povolenia, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom
zariadení.

Podľa § 10 ods. 3 zákona č. 578/2004 Z. z., samostatná zdravotnícka prax podľa odseku 1 nie je
poskytovanie lekárskej služby prvej pomoci a poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach
sociálnych služieb a v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z., licencie sa vydávajú

a) na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10) zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný

lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, masér, logopéd, liečebný pedagóg a psychológ,

b) na výkon zdravotníckeho povolania (§ 3 ods. 1 písm. a/) zdravotníckym pracovníkom v povolaní
lekár, zubný lekár, farmaceut, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, verejný zdravotník, zdravotnícky
laborant, asistent výživy, dentálna hygienička, rádiologický technik, zdravotnícky záchranár, technik

pre zdravotnícke pomôcky, farmaceutický laborant, ortopedický technik, logopéd, psychológ, liečebný
pedagóg, fyzik a laboratórny diagnostik,

c) na výkon činnosti odborného zástupcu zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný lekár,
farmaceut, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, verejný zdravotník, zdravotnícky laborant, asistent

výživy, dentálna hygienička, rádiologický technik, zdravotnícky záchranár, technik pre zdravotnícke
pomôcky, farmaceutický laborant, ortopedický technik, logopéd, psychológ, liečebný pedagóg, fyzik a
laboratórny diagnostik,

d) na výkon lekárskej posudkovej činnosti podľa § 7a zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár.

V. Rozhodnutie Krajského súdu v Trnave

Krajský súd v Trnave rozsudkom sp. zn. 45Sa/21/2017-67 zo dňa 13. septembra 2018 petitu žaloby
vyhovel a rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie č. 2840-2/2017-BA zo dňa 20.06.2017

zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie z dôvodov podľa § 191 ods.1 písm. c), e) a g) SSP.
Správny súd dospel k záveru, že vo vzťahu k určeniu zániku, resp. nezániku povinného nemocenského
poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu v postavení SZČO rozhodnutie žalovanej
vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. S poukazom na ustanovenia § 3 ods. 1 písm. b),
§ 5 písm. c), § 14 ods. 1 písm. b)

a § 21 ods. 1 a 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 správny súd
dospelkzáveru,žeprávneposúdenievecižalovanouboloformálne,pretožeúčelomzákonaosociálnom
poistení je viazať účasť na sociálnom poistení na určitý dosiahnutý príjem zo zárobkovej činnosti, čo
je potrebné vykladať ako príjem dosiahnutý realizáciou činnosti, nie držbou povolenia na výkon tejktorej činnosti podľa osobitných predpisov. Správny súd taktiež zrušil rozhodnutie žalovanej z dôvodu
nedostatočného zistenia skutočného stavu veci vo vzťahu ku skutočnosti, či žalobca dosiahol zákonom
stanovenú sumu príjmu v relevantnom období z podnikateľskej činnosti vykonávanej na základe držby

licencie L1A. Posledným dôvodom zrušenia rozhodnutia žalovanej bol súdom konštatovaný nedostatok
súčinnosti konajúcich orgánov sociálneho poistenia so žalobcom, čím došlo k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

Konanie na kasačnom súde a právne posúdenie veci kasačným súdom

Rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 45Sa/21/2017-67 zo dňa 13. septembra 2018 v konaní o

kasačnej sťažnosti žalovanej Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“, príp. „kasačný
súd“) zrušil postupom podľa § 462 ods. 1 SSP rozsudkom sp. zn. 7Sžsk/160/2018 zo dňa 12. marca
2021 z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.

Kasačný súd k dôvodom zrušenia rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 45Sa/21/2017-67 zo dňa

13. septembra 2018 s poukazom na obsah administratívneho spisu žalovanej uviedol, že Sociálna
poisťovňa, pobočka Galanta listom – výzvou vyzvala žalobcu na splnenie ohlasovacej povinnosti
s upozornením, že v prípade jej nesplnenia pristúpi k rozhodovaniu o nezániku poistenia. Kasačný súd
dal do pozornosti, že žalobca napriek tomu, že výzvu prevzal, sa na pobočku nedostavil a neprejavil
súčinnosť pri zisťovaní skutkového stavu. Najvyšší súd v zrušujúcom rozsudku vytkol správnemu súdu,

že uvedenú skutkovú okolnosť krajský súd ponechal bez povšimnutia. V danej súvislosti najvyšší súd
vyslovil súhlas s tvrdením žalovanej v kasačnej sťažnosti, že žalobca má nie len procesné práva, ale ja
procesné povinnosti, ktoré by mal splniť v záujme preukázania objektívnych skutočností, ktoré považuje
za relevantné na podporu svojich tvrdení. V tejto súvislosti kasačný súd dôvodil, že uvedené konanie,
resp. nekonanie žalobcu by bolo možné vyhodnotiť ako nečinnosť. Z uvedených dôvodov kasačný súd

vyhodnotil právny záver krajského súdu o nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovanej za
predčasný a prisvedčil dôvodnosti kasačnej námietky vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu
veci krajským súdom, keďže spochybňuje vecnú správnosť právneho záveru krajského súdu, na základe
ktorého ustálil, že rozhodnutie žalovanej je nezákonné.
Kasačný súd pre ďalšie konanie zaviazal správny súd povinnosťou opätovne sa vecou dôsledne

zaoberať,vecprejednaťvmedziachpodanejžaloby,posúdiťzákonnosťrozhodnutiaapostupužalovanej
v spojení s rozhodnutím a postupom prvostupňového správneho orgánu a vo veci opätovne rozhodnúť.
Kasačný súd správnemu súdu uložil, aby pri preskúmavaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia
žalovanej zameral svoju pozornosť k (ne)súčinnosti žalovanej so žalobcom v konaní.

Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

Správny súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na 25.08.2022, na ktoré sa nedostavila ani
jedna z procesných strán. Podaním došlým správnemu súdu elektronicky dňa 13.09.2018 žalovaná
ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní a vyjadrila súhlas s prejednaním a rozhodnutím veci
v jej neprítomnosti. Riadne a včas predvolaný právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie bez
ospravedlnenia nedostavil. Z uvedených dôvodov a za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods.

1 písm. a/ v spojení s § 114 SSP) správny súd po oboznámení sa s obsahom rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/160/2018 zo dňa 12. marca 2021, s obsahom súdneho
a administratívneho spisu vec prejednal bez prítomnosti účastníkov konania a vychádzajúc zo stavu
existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie
akonaniepredchádzajúcejehovydaniuvcelomrozsahu,súcneviazanýžalobnýmibodmižalobyfyzickej

osoby (§ 203 ods. 2 SSP) a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.

V prejednávanej veci je medzi účastníkmi konania sporné určenie dňa zániku povinného nemocenského
a povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby, v nadväznosti naprávnu otázku zániku postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby v povolaní lekár, ktorý je držiteľom
licencie vydanej Slovenskou lekárskou komorou podľa § 68 ods. 1 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z. na
výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v príslušnom odbore.

V konaní bolo oboma stranami zhodne konštatované, že žalobca disponoval licenciou L1A, ktorá
bola vydaná Slovenskou lekárskou komorou dňa 16.02.2006, pričom žalobca bol jej držiteľom do
21.02.2017. Rovnako medzi stranami neboli sporné skutočnosti, že na základe rozhodnutia Trnavského
samosprávneho kraja, ktorým bolo zrušené povolenie žalobcu na prevádzkovanie zdravotníckeho
zariadenia, č. TA/5399/2008/OZaHF-003 zo dňa 05.12.2008, ukončil žalobca ako SZČO odo dňa

28.02.2009 prevádzku zdravotníckeho zariadenia a od 01.03.2009 vykonával lekárske povolanie ako
zamestnanec v pracovnom pomere v obchodnej spoločnosti prevádzkujúcej zdravotnícke zariadenie,
OMNIX s.r.o., IČO: 44 502 826.
Podľanázoružalovanejprevznik,trvanie azánikpovinnéhosociálnehopoisteniaSZČOvpovolanílekár
postačuje splnenie podmienky podľa § 5 písm. c) ZSP - existencia oprávnenia posudzovaného lekára na
podnikaniepodľaosobitnéhopredpisu(t.j.držbalicencieL1Aakojehooprávnenianavýkonsamostatnej

zdravotníckej praxe) a zároveň dosiahnutie zdaniteľného príjmu v relevantnom období z podnikania
alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti presahujúci zákonom stanovenú hranicu, a to bez ohľadu
na to, z výkonu ktorého oprávnenia na podnikanie, resp. realizáciou ktorého oprávnenia na podnikanie
podľa osobitného predpisu sa posudzovaný príjem z podnikania dosiahol.
Táto kľúčová právna otázka bola medzičasom predmetom nejednotných rozhodnutí veľkého senátu

najvyššieho súdu sp. zn. 1Vs/1/2019 z 30. apríla 2019 a sp. zn. 1Vs/3/2019 z 24. novembra 2020.
V neskoršom rozsudku sp. zn. 1Vs/3/2019 z 24. novembra 2020 veľký senát najvyššieho súdu vyslovil
právny názor, podľa ktorého licenciu L1A (na výkon samostatnej zdravotníckej praxe) ako samostatné
oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa § 3 ods. 4 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z. treba
považovať za oprávnenie na vykonávanie činnosti v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení, na

základe ktorého je lekár ako držiteľ licencie L1A považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na
účely sociálneho poistenia. Vykonávanie zdravotníckeho povolania v pracovnoprávnom vzťahu lekárom,
ktorý je držiteľom licencie L1B a ktorý je súčasne stále držiteľom licencie L1A, nie je prekážkou možnosti
poskytovať zdravotnú starostlivosť aj na základe licencie L1A, a teda nie je dôvodom, aby držiteľ
licencie L1A nebol považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa citovaného ustanovenia.

Sociálna poisťovňa neposudzuje príjem takéhoto lekára výlučne vo vzťahu k licencii L1A, a teda nie je
povinná skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období
sú príjmami lekára, považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) podľa § 5 písm. c)
zákona o sociálnom poistení. Ak taký lekár v daňovom priznaní priznal príjmy, považované za príjem
z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci

s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou (§ 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z.
o dani z príjmov), ide vždy o príjem samostatne zárobkovo činnej osoby a nie je právne významné, či
tento príjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej statusu podľa § 5 písm. c) alebo aj podľa iných písmen § 5
zákona o sociálnom poistení. Uvedené rozhodnutie veľkého senátu najvyššieho súdu sp. zn. 1Vs/3/2019
z 24. novembra 2020 bolo napadnuté aj ústavnou sťažnosťou podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky

a Ústavný súd Slovenskej republiky túto sťažnosť uznesením sp. zn. IV. ÚS 610/2021 z 30. novembra
2021 odmietol, pretože právne závery veľkého senátu najvyššieho súdu vyslovené v rozsudku sp. zn.
1Vs/3/2019 z 24. novembra 2020 nepovažoval za ústavne neudržateľné.
Správny súd dáva do pozornosti, že senáty najvyššieho súdu, t. č. Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky, sú v zmysle ustanovenia § 466 ods. 3 SSP uvedenými právnymi názormi veľkého

senátuviazané.Tedavsúčasnostisenátynajvyššiehosprávnehosúdupririešeníotázkyúčinkovlicencie
L1A vychádzajú z neskoršieho rozsudku veľkého senátu najvyššieho súdu sp. zn. 1Vs/3/2019 z 24.
novembra 2020, o čom svedčí aj zjednotená rozhodovacia činnosť naprieč celým spektrom senátov
najvyššieho správneho súdu v obdobných veciach určenia vzniku, zmeny alebo zániku povinného
nemocenského a povinného dôchodkového poistenia lekárov v postavení samostatne zárobkovo činnej

osoby v nadväznosti na držbu licencií L1A a L1B týmito lekármi v súvislosti s ich prechodom na
výkon lekárskeho povolania v postavení zamestnanca v pracovnom pomere v obchodnej spoločnosti
prevádzkujúcej zdravotnícke zariadenie v nadväznosti na ukončenie ich prevádzky zdravotníckeho
zariadenia (výkon samostatnej zdravotníckej praxe) v postavení SZČO, za súčasnej držby licencie L1A.

V tejto meritórnej otázke je rozhodovanie najvyššieho správneho súdu predvídateľné a správny súd
v záujme nastolenia právnej istoty medzi stranami tohto konania pri posúdení právnej otázky účinkov
držby licencie L1A lekárom pre účely povinného sociálneho poistenia lekárov v postavení SZČO aplikujeprávny názor vyplývajúci, resp. ustálený v ostatnom rozsudku veľkého senátu najvyššieho súdu sp. zn.
1Vs/3/2019 z 24. novembra 2020.
Vzhľadom na skutočnosť, že skutkový stav, podstatný pre účely rozhodnutia o nezániku povinného

nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu, nebol medzi stranami sporný,
teda ku dňu 28.02.2009, resp. aj po tomto dátume bol žalobca držiteľom licencie L1A na výkon
samostatnej zdravotníckej praxe (predmetná licencia žalobcu č. L1A/TT/0508/05 bola Slovenskou
lekárskou komorou zrušená dňa 21.02.2017) a zároveň žalobca za rok 2009 dosiahol príjem
z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu (§ 6 ods. 1 a 2 zákona

o dani z príjmov) vo výške 18 914,73 Eur, teda vyšší ako je pre uvedené obdobie zákonom stanovená
hranica 3 546,00 Eur, správny súd, prihliadnuc na vyššie uvedený právny názor najvyššieho súdu
k otázke právnych následkov držby licencie L1A lekárom na vznik, trvanie alebo zánik jeho statusu
samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v nadväznosti na
podmienkyvzniku,zmenyazánikujehopovinnéhonemocenskéhopoisteniaapovinnéhodôchodkového
poistenia v postavení SZČO v zmysle ustanovení § 14 ods. 1 písm. b), § 15 ods. 1 písm. b) a § 21 ods. 1

a ods. 4 zákona o sociálnom poistení, dospel k záveru o správnej aplikácii uvedených hmotnoprávnych
ustanovení zákona žalovanou na zistený skutkový stav.
Správny súd vo svojom skoršom rozsudku, ktorý bol v kasačnom konaní zrušený najvyšším súdom,
okrem nesprávneho právneho posúdenia veci vo vzťahu k otázke určenia nezániku povinného
sociálneho poistenia žalobcu v dôsledku držby licencie L1A a dosiahnutia príjmu z podnikania

v relevantnom období nad sumu stanovenú zákonom o sociálnom poistení, za ďalší dôvod zrušenia
rozhodnutia žalovanej označil nedostatočne zistený skutkový stav žalovanou a nedostatok súčinnosti
so žalobcom. Uvedené zvyšné dva dôvody zrušenia rozhodnutia žalovanej pre účely ďalšieho
administratívneho konania sledovali dodatočné doplnenie dokazovania za súčinnosti so žalobcom, ktoré
malo smerovať k ozrejmeniu skutočnosti, či v relevantnom posudzovanom období roku 2009 žalobca

dosahoval príjem z podnikateľskej činnosti aj na základe poskytovania samostatnej zdravotníckej praxe
s využitím licencie L1A. Vzhľadom k tomu, že uvedená skutočnosť nie je pre právne posúdenie
podmienok nezániku povinného sociálneho poistenia žalobcu v postavení SZČO podstatná ani právne
významná,zotrvávanienauvedenýchpožiadavkáchpostrádazmyselavkontextezistenéhoskutkového
stavu a správnosti rozhodnutia vo veci samej by zotrvanie na požiadavke doplnenia dokazovania

naznačenýmsmeromboloneopodstatnenéataktiežbyprežalobcuneprivodilopriaznivejšierozhodnutie
vo veci samej.
Pokiaľ ide o nesprávne a kasačným súdom vytýkané posúdenie úrovne súčinnosti žalovanej so
žalobcom, správny súd s poukazom na obsah administratívneho spisu dodáva, že dňa 07.12.2016 bola
žalobcovi doručená výzva Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta, v ktorej orgán sociálneho poistenia

prvého stupňa vyzval žalobcu, aby vzhľadom na podstatné zmeny v zistenom skutkovom stave v lehote
5 dní od doručenia výzvy kontaktoval Sociálnu poisťovňu, pobočka Galanta a podal odhlášku ku
dňu 31.12.2010, s poučením, že v prípade nesplnenia uvedenej zákonnej povinnosti pobočka pristúpi
k vydaniu rozhodnutia o nezániku poistenia ku dňu 28.02.2009.
V uvedenej výzve bol žalobca zároveň informovaný o dôvodoch neskoršieho dátumu zániku jeho

povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia v postavení SZČO, ako
žalobca uviedol v odhláške registračným listom FO zo dňa 23.10.2009, s poukazom na držbu licencie
L1A žalobcom a jeho príjem z podnikateľskej činnosti dosiahnutý za rok 2009 (18 914,73 Eur).
Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca na uvedenú výzvu pobočky žalovanej
v stanovenej lehote nereagoval, na uvedenú pobočku žalovanej sa nedostavil, ani neskôr v priebehu

prvostupňového správneho konania, ani v priebehu odvolacieho konania k predmetnej veci neuvádzal
skutkové tvrdenia spochybňujúce vyššie uvedený skutkový stav vo vzťahu k držbe licencie L1A a ako aj
k výške dosiahnutého príjmu z podnikateľskej činnosti za rok 2009.
S prihliadnutím na uvedené možno konštatovať, ako už uviedol aj kasačný súd v zrušujúcom rozsudku,
že v danom prípade išlo o nedostatok súčinnosti na strane žalobcu s konajúcimi orgánmi sociálneho

poistenia, a nie o nedostatok súčinnosti organizačných zložiek žalovanej so žalobcom.
Správny súd, vychádzajúc z právnych záverov rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
7Sžsk/160/2018 zo dňa 12. marca 2021 a z rozsudku veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1Vs/3/2019 z 24. novembra 2020, dospel k záveru, že žalovaná za daných okolností
prípadu dostatočne zistila skutočný stav veci potrebný na rozhodnutie vo veci samej a tento správne

aplikovala na relevantné hmotnoprávne ustanovenia zákona o sociálnom poistení pri určení nezániku
povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu v postavení SZČO
dňa 28. februára 2009, nezistiac také závažné porušenie práv a právom chránených záujmov žalobcu,na základe ktorých by bolo možné vyhovieť žalobnému petitu, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol
(§ 190 SSP).
O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 v spojení s § 467 ods. 3 SSP a v konaní úspešnej

žalovanej trovy konania pred správnym súdom a v kasačnom konaní nepriznal, pretože z obsahu spisu
nevyplýva, že by jej trovy konania vznikli, pričom žalovanému orgánu verejnej správy, ktorým žalovaná
nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Krajského súdu v Trnave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od

jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť
(§ 443 ods. 5 SSP).
Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2

SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).