Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 9, 2021

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 10Csp/256/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220207119
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Nižňanská

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2021:1220207119.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Nižňanskou v právnej veci

žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4 v Bratislave, IČO:
00 585 441, zastúpená advokátom JUDr. Felixom Neupauerom, AK Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava,
proti žalovanej: T. N., I.. XX.XX.XXXX, F.. K. XXXX/XX, E., T. M., o 69,92 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 18.12.2020 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie
69,92 € s príslušenstvom titulom nezaplatenia poistného za dobu do zániku poistenia.

2. V žalobe žalobca uviedol, že so žalovanou bola dňa 31.8.2017 uzavretá Poistná zmluva na dobu
neurčitú. Žalobca a žalovaný si v zmysle Poistnej zmluvy dohodli spôsob platenia ročného poistného
polročne , avšak žalovaná porušila túto svoju zmluvne dohodnutú povinnosť . V zmysle § 9 ods. 1
a 2, § 9 ods. 4 a § 11 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistenie
zodpovednosti zaniká okamihom, keď nastala skutočnosť uvedená v ods. 1 § 9 a tiež nezaplatením

poistného alebo jeho časti v zákonnej jednomesačnej lehote. Na základe vyššie uvedených zákonných
ustanovení má poisťovateľ nárok na poistné do 31.3.2019 vo výške 69,92 €.

3. Žalovaná sa dostala do omeškania s platením poistného, preto si žalobca zároveň uplatňuje aj
zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy vo výške 5% ročne od 1.4.2019.

4. Súddňa27.5.2021vyzvalžalobcu,abyvlehote10dnídoplnilžalobuoriadneskutkovézdôvodnenie

žalobného návrhu a uviedol, aká bola dohodnutá výška poistného, splátky a ich výška, kedy došlo k
porušeniu povinnosti žalovaného, kedy nastal zánik poistenia a z akého dôvodu a výpočet poistného.
Zároveň žalobcu súd vyzval aj na doloženie výpisu z poistného účtu klienta a dôkazy o doručovaní.
Výzva bola PZ žalobcu riadne doručená dňa 9.6.2021. Žalobca na ňu nereagoval.

5. Súd vytýčil vo veci riadne pojednávanie, na ktoré predvolal sporové strany. Žalobca sa na
pojednávanie neustanovil, svoju neúčasť písomne zdôvodnil pretrvávaním mimoriadnej situácie (bez

ohľadu na ukončenie núdzového stavu), pričom súhlasil s vykonaním pojednávania bez jeho účasti.

6. Súd sa oboznámil s obsahom spisového materiálu pričom zistil, že sa v ňom nachádza Poistka,
List žalobcu zo dňa 14.5.2019, v ktorom sa uvádza len údaj o zániku poistného a výške dlžnej sumy.7. Podľa § 157 ods. 1 C.s.p. súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,
spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.

8. Podľa § 132 ods. 1 C.s.p. v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

9. Podľa § 132 ods. 2 C.s.p. opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na
označené dôkazy.

10. Podľa § 132 ods. 3 C.s.p. žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem
tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

11. Podľa § 150 ods. 1 C.s.p. strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

12. Podľa § 150 ods. 2 C.s.p. na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany
požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

13. Podľa § 215 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

14. Podľa § 217 ods. 1 C.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

15. Podľa § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné
obdobienebolozaplatenédojednéhomesiacaododňadoručeniavýzvypoisťovateľanajehozaplatenie,
ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že
poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.

16. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. poistenie zodpovednosti zanikne tiež, ak poistné nebolo
zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve
dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti. Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím
tejto lehoty.

17. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

18. Podľa § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku

poistenia.

19. Tunajší súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru, že žalobe nie je
možné vyhovieť. Žalobca si nesplnil svoju elementárnu zákonnú povinnosť riadne skutkovo zdôvodniť
žalobný návrh, teda úplne a pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti, ako ho o to v osobitnej výzve

požiadal tunajší súd. Súdu nebola známa konkretizácia dôvodu zániku poistenia ako ani výpočet
poistného do zániku poistenia. Nie je mu tiež zrejmé, kedy sa žalovaný dostal do omeškania a s
ktorou splátkou poistného. Súd nie je povinný zisťovať tieto skutočnosti z listín priložených k žalobe
a pátrať tak po informáciách, ktoré žalobný nárok podporujú, prípadne ho nepotvrdzujú. Žalobca
nereagoval na výzvu súdu, ktorou bol požiadaný o zjednanie nápravy. Absencia riadneho skutkového

zdôvodnenia žaloby znamená aj zmarenie prípadného uplatnenia prostriedkov procesnej obrany zo
stranyžalovaného.Vkonečnomdôsledkuvšakznamenástratusporupreneuneseniebremenatvrdenia.

20. Základnou zložkou žaloby je žalobný nárok, ktorým žalobca stanovuje predmet konania. Žalobný
nárok je vymedzený žalobným petitom. Žalobný petit bol v žalobe riadne uvedený. Súd teda nemal

povinnosť vyzývať žalobcu na doplnenie žaloby. Súd je však pri svojom rozhodovaní a posudzovaní
nároku žalobcu limitovaný nielen žalobným petitom, ale aj skutkovým tvrdením, ktoré musí subsumovať
pod určitú právnu normu. Sporové konanie sa riadi zásadou formálnej pravdy. Formulácia skutku
musí byť v žalobe vymedzená tak, aby ju nebolo možné zameniť s iným skutkom, pretože plnenie,ktoré žalobca požaduje, nemožno z iného skutkového základu, než bol v žalobe vymedzený, priznať.
Povinnosť tvrdiť skutkové okolnosti vyplýva z § 150 ods. 1 C.s.p. Súd nemôže pri rozhodovaní o
žalobnom návrhu sám vymedziť relevantný skutkový dej.

21. V posudzovanej veci žalobca v žalobe neuviedol všetky rozhodujúce skutočnosti, na základe
ktorých sa domáha zaplatenia žalovanej istiny. Žalobca nemôže opis rozhodujúcich skutočností nahradiť
odkazom na označené, či priložené dôkazy, či ich len k žalobe formalisticky pripojiť. V danom prípade
nešlo o vadu žaloby, pretože obsahovala žalobný petit ako aj určitú mieru skutkových tvrdení, preto

súd mohol o žalobe konať. Nemohol však sám doplniť ďalšie absentujúce dôležité skutkové tvrdenia,
preto žalobcu na ich doplnenie v súlade so zákonom, vyzval. Žalobca na výzvu nereagoval. Súd
preto vo veci vytýčil aj pojednávanie (hoci sa jednalo o drobný spor), na ktorom mienil dať žalobcovi
priestor na vymedzenie skutkových tvrdení. Žalobca ani túto možnosť nevyužil. Súd preto nevykonal ani
dokazovanie, pretože nemožno dokazovať skutkové tvrdenia, ktoré neexistujú.

22. Záverom súd poznamenáva, že žalobca, ktorý v predmetných veciach podáva na tunajší súd
desiatky,čistovkyžalôb(zacelúSRichpodávavýlučnenaOkresnýsúdBratislavaII), sisvoju povinnosť
riadneho skutkového zdôvodnenia žaloby neplní ani v týchto iných žalobách. Výzvy na splnenie
zákonnej povinnosti mu boli adresované vo všetkých prípadoch. Žalobca prostredníctvom svojho
zástupcu používa jednoduchú formulárovú žalobu, v ktorej mení len tri základné údaje (výšku žalovanej

pohľadávky, dátum uzavretia zmluvy a dátum zániku poistenia). Predmetnými výzvami vznikajú v týchto
väčšinou finančne bezvýznamných sporoch nehospodárne úkony a konania sa zbytočne naťahujú.
(Nemožno opomenúť, že žalobca týmto spôsobom prenáša svoje povinnosti na súd).

23. Keďže žalobca v podanej žalobe neuviedol riadne všetky potrebné skutkové okolnosti z ktorých

vyplýval jeho nárok, súd jeho žalobu zamietol pre neunesenie bremena tvrdenia.

24. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovaný mal vo veci úspech,
preto mal nárok na náhradu trov konania. Žiadne trovy mu však nevznikli, preto mu ich súd nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciumožnovykonaťnanávrhtoho,ktojeoprávnenýpožadovaťsplnenienárokuzexekučnéhotitulu
preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zákona č.
233/1995 Z.z.).