Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 1, 2020

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 5C/7/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5718200512
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2020:5718200512.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci žalobkyne: A.. E. F., X..

XX.X.XXXX, L. Y. XX, XXXXX L., zastúpená zmocnenou zástupkyňou E.. B. H., X.. X.X.XXXX, L. F. X,
XXXXX H., proti žalovaným: v rade 1/ K. F., X.. X.X.XXXX, V. J. S. Š., v rade 2/ A. K., X.. X.X.XXXX, v
rade 3/ C. K., X.. XX.X.XXXX, obaja bytom H. XX, H. - J., o vypratanie nehnuteľností, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v rade 2/ a 3/ sú povinní spoločne a nerozdielne, bez nároku na bytovú náhradu vypratať
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. J., S. H., S. H. B. S. Ú. H., S. F.Z. X. Z. Y. Č..XXXX J. Č..M.-F.
XXXX S. Y. XXX H. - B. J. C. X., J. Č..M.-F. XXXX/X S. Y. XXX H. - B., K. G. R. Č. XXXX J. X. J. Č.. M.-
F. XXXX do 15.-tich dní od právoplatnosti rozhodnutia.

II. Súd konanie voči žalovanej v rade 1/ z a s t a v u j e .

III. Žalobkyňa má voči žalovaným v rade 1/, 2/ a 3/ nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania
v rozsahu 100%. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou podanou dňa 12.2.2018 žiadala, aby súd uložil žalovaným v rade 1/ až 3/
povinnosť vypratať nehnuteľností, nachádzajúce sa v k.ú. J. B. X. Z. Č..XXXX C. V. K. G. R. Č. XXXX
J..Č.. F.-M. XXXX/X - B. C. J. Č..F.-M. XXXX - B. J. C. X.G.. V písomne podanej žalobe uviedla, že

je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, zapísaných na LV č.XXXX. Uvedenú nehnuteľnosť kúpila od
žalovanej v rade 1/ na základe kúpnej zmluvy pojatej do zápisnice NZ 4307/2017, pričom bolo medzi
nimi dohodnuté právo spätnej kúpy počas doby šiestich mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia katastrálneho odboru, Okresného úradu Martin o povolení vkladu vlastníckeho práva v
prospech kupujúceho. Vklad bol povolený dňa 8.3.2017, žalovaná v rade 1/ v dohodnutom termíne právo
spätnej kúpy riadne a včas nevyužila. Podľa kúpnej zmluvy v prípade nevyužitia práva spätnej kúpy
bola žalovaná povinná nehnuteľnosť vypratať najneskôr v posledný deň márneho uplynutia lehoty, čo

neurobila a to ani na základe výzvy zo dňa 8.1.2018. V nehnuteľnosti bez právneho dôvodu bývajú
žalovaní v rade 2/ a 3/, ktorým žalobkyňa tak isto poslala výzvu na vypratanie nehnuteľností dňa
8.1.2018.

2. Žalovaná v rade 1/ sa k žalobe písomne vyjadrila podaním zo dňa 14.4.2018, kde uviedla, že dňa
31.8.2017 zaslala žalobkyni list s oznámením o spätnom odkúpení predmetnej nehnuteľnosti. Následne
jej bol odoslaný list dňa 16.10.2017. Nakoľko od žalobkyne nedostala odpoveď, tak 17.11.2017 jej bol

zaslaný návrh zmluvy a následne 2.1.2018 ju opätovne požiadala o odpoveď k zmluve. Od žalobkyne
dostala len jeden list, ktorý bol doporučený a tento si prevzala. Nemala vedomosť o žiadnych ďalších
iných listoch. Pri kúpe domu sa dohovorili o spätnom odkúpení na základe kúpno-predajnej zmluvy.Tento postup bol zvolený z dôvodu ekonomickej výhodnosti. Taktiež sa dohovorili, že kúpna cena bude
vinkulovaná na účte v prospech žalobkyne a následne po zmene v katastri bude uvoľnená v jej prospech.

3. K žalobe sa písomne vyjadril aj žalovaný v rade 2/, ktorý vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobkyňa
porušila kúpnu zmluvu, v ktorej sa výslovne zaviazala k právu spätnej kúpy jeho dcéry a absolútne a
hrubo porušuje a popiera akékoľvek dodržiavanie práva. Bol toho názoru, že druhý odstavec zmluvy,
kde je konštatované, že pokiaľ nedôjde k realizácií práva spätnej kúpy rodičia predávajúceho nárok na
bytovú náhradu nemajú a sú povinní sa vysťahovať, čo je v rozpore so zákonom, na základe čoho je

zmluva neplatná. On s manželkou sa nemá kam odsťahovať, ani nevidí dôvod na to. Dcéra má peniaze
nakúpupripravenú vhotovosti.Jelennažalobkyni,abyuzavrelakúpnuzmluvusichdcérou.Rovnakého
obsahu bolo aj vyjadrenie žalovanej v rade 3/.

4. Žalobkyňa opakovane žalovaným uviedla, že je ochotná predať im aj po uplynutí lehoty na uplatnenie
práva spätnej kúpy predmetnú nehnuteľnosť, čo však zrealizované nebolo.

5. Žalobkyňa následne súdu podaním zo dňa 4.10.2018 oznámila, že podala na Okresný súd Bratislava
IV žalobu o nahradenie prejavu vôle. Súdom bola vyžiadaná žaloba podaná na Okresný súd Bratislava
IV, z ktorej súd zistil, že žalobkyňou v žalobe bola K. F., ktorá žalovala A.. E. F. a žiadala, aby súd
vydal rozhodnutie, ktoré nahradí prejav vôle žalovanej ako predávajúcej v kúpnej zmluve uzavrieť kúpnu

zmluvu na predaj nehnuteľností, nachádzajúcich sa v k.ú. J. zapísaných na LV č.XXXX.

6. Konajúci súd uznesením zo dňa 22.1.2019 prerušil konanie do skončenia konania, vedeného na
Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn. 40C/50/2018.
Následne bolo zistené, že konanie pred Okresným súdom Bratislava IV sa skončilo rozsudkom pre

zmeškanie tak, že okresný súd žalobu žalobkyne K. F. o nahradenie prejavu vôle zamietol rozsudkom
zo dňa 13.9.2019, ktorý následne nadobudol právoplatnosť dňa 3.1.2020.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 1.7.2020, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom
žalobkyne, písomnými vyjadreniami žalovaných, pripojenými listinnými dôkazmi - notárskou zápisnicou

NZ 4307/17, výpisom z LV č.XXXX F..Ú.. J., výzvou na vypratanie zo dňa 8.1.2018, oznámením o
spätnom odkúpení nehnuteľnosti zo dňa 31.8.2017, zo dňa 16.10.2017, zo dňa 10.11.2017, zo dňa
27.12.2017, odpoveďou žalobkyne zo dňa 10.9.2017, zo dňa 19.10.2017, zo dňa 23.11.2017, zo dňa
8.1.2018, žalobou podanou na Okresný súd Bratislava IV čl. 118 a nasledujúce, rozsudkom Okresného
súdu Bratislava IV čl. 168 a zistil nasledovný skutkový stav:

8. Na pojednávanie vo veci samej sa dostavila len žalobkyňa, žalovaná bola predvolaná z miesta
pobytu a to prostredníctvom Obce Šenkvice, kde má nahlásený trvalý pobyt. Obec oznámila súdu, že
predvolanie na pojednávanie bolo vyvesené a to do 22.5.2020, nakoľko sa menovaná neprihlásila k
prevzatiu zásielky, tak táto jej nebola doručená. Žalovaní v rade 2/ a 3/ sa na pojednávanie písomne

ospravedlnili z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu žalovanej v rade 3/. Svoju neúčasť ospravedlnili,
avšak nežiadali, aby pojednávanie z tohto dôvodu bolo odročené. Súd na základe uvedené vo veci
vykonal pojednávanie.
Žalobkyňa na pojednávaní vo svojej výpovedi uviedla, že pokiaľ ide o predmet sporu, ide o dlhodobú
záležitosť. Manžel žalovanej v rade 1/ bol dlžný žalobkyni finančné prostriedky, ktoré jej nevrátil, pričom

žalovaná v rade 1/ prevzala na seba dlh svojho manžela, čím žalobkyni vznikla pohľadávka voči
žalovanej v rade 1/. Celá záležitosť je trvajúca približne 13.rokov. Keďže finančné prostriedky žalobkyňa
nezískalaaniodžalovanejvrade1/.Bolauzavretúkúpnazmluvanaprevodnehnuteľnostíatorodinného
domu s príslušenstvom tak, ako je uvedené v žalobe. Keďže žalobkyňa mala prednostne záujem o
finančné prostriedky do zmluvy bolo dohodnuté právo spätnej kúpy nakoľko žalovaná v rade 1/ prisľúbila

uhradiť finančné prostriedky žalobkyni. Žalovaná v rade 1/ právo spätnej kúpy v dohodnutej lehote
nevyužila. So žalobkyňou nekomunikuje okrem troch listov, ktoré zaslala v roku 2017. Žalovaná v rade
1/iniciovala súdne konanie v Bratislave, na ktoré sa však sama nedostavila. Na toto pojednávanie
žalobkyňa uviedla, že priniesla návrh kúpnej zmluvy s overeným podpisom s tým, že vyzvala žalovanú v
rade 1/, aby zabezpečila finančné prostriedky a nehnuteľnosť by bola následne prevedená na žalovanú

v rade 1/ za pôvodnú cenu. Keďže k žiadnej dohode nedošlo, žalobkyňa vyzvala žalovaných v rade 2/
a 3/ - rodičov žalovanej v rade 1/, aby uzavreli nájomnú zmluvu a v predmetnej nehnuteľnosti mohli
zostať bývať. Z ich strany však nebola žiadna reakcia. Žalobkyňa prezentovala svoj úmysel predať
nehnuteľnosti žalovanej v rade 1/, pretože o ne nemá záujem, avšak rodičia žalovanej v rade 1/ a samažalovaná v rade 1/ k tomuto nepristúpili. Žalobkyňa uviedla, že s domom má len výdavky, platí dane a
nemôže ho žiadnym spôsobom užívať.
Na základe tej skutočnosti, že v predmetnom dome žalovaná v rade 1/ nebýva, nemá tam prihlásené

ani trvalé bydlisko, žalobkyňa voči nej žalobu vzala späť a žiadala, aby súd konanie voči žalovanej v
rade 1/ zastavil. V písomne podanom späťvzatí žaloby voči žalovanej v rade 1/ žalobkyňa uviedla, že
vzhľadom na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 40C/50/2018, kedy bola žaloba K. F.
zamietnutá, vlastníctvo nie je sporné. K. F. v nehnuteľnosti nebýva, nezdržiava sa tam, a preto voči nej
vzali žalobu späť.

9. Súd mal nesporne preukázané, že dňa 13.2.2017 bola medzi žalobkyňou a žalovanou v rade 1/
uzavretá kúpna zmluva vo forme Notárskej zápisnice, ktorej súčasťou bolo právo spätnej kúpy počas
doby šiestich mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia katastra o povolení vkladu. Právo
bolo potrebné si uplatniť písomným oznámením. V kúpnej zmluve je upravené, že pokiaľ nedôjde k
realizácií práva spätnej kúpy, rodičia žalovanej nemajú nárok na žiadnu bytovú náhradu a sú povinní

sa vysťahovať najneskôr v posledný deň márneho uplynutia lehoty na právo spätnej kúpy. Rovnako
tak je v kúpnej zmluve upravené aj vypratanie nehnuteľnosti, ktorého sa žalobkyňa domáha žalobou.
Vklad vlastníckeho práva v prospech žalobkyne bol povolený dňa 8.3.2017, teda posledný deň na
uplatnenie práva spätnej kúpy pripadol na deň 8.9.2017. Nakoľko si žalovaná v rade 1/ právo spätnej
kúpy v lehote uvedenej v kúpnej zmluve neuplatnila, žalobkyňa ju vyzvala na vypratanie predmetných

nehnuteľností dňa 8.1.2018. Žalovaná v rade 1/ vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že si právo
spätnej kúpy uplatnila listom zo dňa 31.8.2017 (podací lístok, kedy bola zásielka podaná na poštu
nedoložila), následne po uplynutí lehoty na uplatnenie práva spätnej kúpy žalobkyni adresovala ešte
niekoľko zásielok, v ktorých si uplatňovala právo spätnej kúpy. Žalobkyňa sa vyjadrila, že list, ktorým
si žalovaná v rade 1/ uplatnila právo spätnej kúpy si prevzala 14.9.2017, teda po uplynutí termínu

dohodnutom v kúpnej zmluve, a má za to, že právo spätnej kúpy žalovanej zaniklo.
V kúpnej zmluve, uzatvorenej formou notárskej zápisnice dňa 13.2.2017, bolo upravené právo spätnej
kúpy v lehote šesť mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia katastra o povolení vkladu,
v prípade, že k nemu nedôjde. V zmluve je upravené, že žalovaná v rade 1/ je povinná nehnuteľnosť
vypratať najneskôr v posledný deň márneho uplynutia lehoty na právo spätnej kúpy a rodičia žalovanej v

rade 1/ nemajú nárok na žiadnu bytovú náhradu. Právo spätnej kúpy si žalovaná v rade 1/ uplatnila listom
datovaným 31.8.2017, ktorý bol žalobkyni doručený dňa 14.9.2017, teda po márnom uplynutí lehoty.
Dátum doručenia žalovaná v rade 1/ nijakým spôsobom počas konania nespochybnila. Nespochybnilo
sa ani vlastníctvo žalobkyne k predmetnej nehnuteľnosti.

10. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa voči žalovanej v rade 1/ vzala žalobu späť pred začatím konania
vo veci samej, súd žalobu voči žalobkyni v rade 1/ zastavil. Rozhodol tak v súlade s ustanovením § 145
ods.1 Civilného sporového poriadku.

11. Pokiaľ išlo o žalovaných v rade 2/ a 3/, žalobkyňa opakovane prezentovala svoj záujem predmetnú

nehnuteľnosť odpredať žalovanej v rade 1/. Toto bol jej prvoradý úmysel. Bola si vedomá fyzického veku
žalovaných v rade 2/ a 3/ a odkázanosti na dom, v ktorom bývajú, avšak napriek tomu, že im ponúkla
uzavrieť nájomnú zmluvu, títo nereagovali na takúto možnosť vyriešenia si svojej bytovej situácie. Aj po
rozhodnutí súdu vo veci samej žalobkyňa uviedla, že má záujem vyriešiť nájomnú zmluvu so žalovanými
v rade 2/ a 3/, pokiaľ k takejto dohode medzi nimi dôjde.

12. Na základe vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že žalovaní v rade 2/ a 3/
bývajú v rodinnom dome, ktorý ich dcéra predala žalobkyni, po realizácií tohto predaja bez právneho
titulu. Nemajú k domu vlastnícky ani iný právny vzťah. K uzavretiu nájomnej zmluvy medzi žalobkyňou a
nimi nedošlo, z tohto dôvodu súd dospel k záveru, že je dôvodné vyhovieť žalobe žalobkyne vo vzťahu

k žalovaným v rade 2/ a 3/ a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

13. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods.1 a § 256 ods.1 Civilného sporového
poriadku. Vo vzťahu k žalovaným v rade 2/ a 3/ bola žalobkyňa úspešná, preto jej vznikol nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%. Pokiaľ išlo o žalovanú v rade 1/, správanie sa žalovanej v rade

1/ súd vyhodnotil ako konanie, kedy táto procesne zavinila zastavenie konania a preto žalobkyni voči
nej súd priznal nárok na náhradu trov konania tak isto v celom rozsahu.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.