Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 14, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/76/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119208555
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7119208555.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členiek

JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobkyne: H. R., V.. X.X.XXXX, P. L. Q.,
L. XX, proti žalovanému: Mesto Košice, so sídlom Trieda SNP 48/A, 040 11 Košice, o určenie neplatnosti
výpovedeznájmubytu,oodvolanížalobkyneprotirozsudkuOkresnéhosúduKošiceIzodňa13.októbra
2021 č.k. 42C/23/2019 - 159 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom zamietol

žalobu (výrok I.) o určenie neplatnosti výpovede žalovaného z nájmu bytu zo dňa 9.5.2019, doručenej
žalobkyni dňa 7.6.2019, a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok II.).

2.Prirozhodovanívychádzalsúdprvejinštanciezozistenia,žemedzistranamisporudošlokuzatvoreniu
zmluvy č. NZ /762/2016 zo dňa 19.12.2016 o nájme bytu č. XX V. L. C. Č.. XX L. Q., následne
žalovaný dňa 7.6.2019 doručil žalobkyni a jej manželovi (pôvodne žalobcovi v 1. rade) písomnú výpoveď
z nájmu tohto bytu z 9.5.2019, udelenú v zmysle § 711 ods. 1 písm. c) Občianskeho zákonníka z

dôvodu, že R. R. D. L. R., ktorí sú členmi domácnosti žalobkyne, sústavne porušujú pokojné bývanie
ostatných nájomcov a poškodzujú spoločné priestory bytového domu neustálym obťažovaním ostatných
nájomcov nadmerným hlukom, rušením nočného kľudu, neustálym, bez ohľadu na čas, obťažovaním
nájomcov žiadosťami rôznych veci (napr. peňazí, potravín), R. R. sa po použití alkoholu hrubo správa
voči nájomcom bytového domu, a nadmerne znečisťujú spoločné priestory.

3. Po právnom posúdení veci podľa § 690, § 710 ods. 1 a 3, § 711 ods. 1 písm. c), § 711 ods. 2, §

711 ods. 6 Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie konštatoval, že žaloba je procesne prípustná v
zmysle § 137 písm. d) CSP, lebo ide o žalobu o určenie právnej skutočnosti, ako to vyplýva z osobitného
predpisu, ktorým je ustanovenie § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Aktívnu legitimáciu žalobkyne
mal súd za preukázanú na základe Zmluvy o nájme bytu č. NZ/762/2016 uzavretej medzi žalobkyňou,
jej manželom a žalovaným v zmysle § 685 a nasl. Občianskeho zákonníka a zák. č. 260/2011 Z.z. o
ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách, v znení neskorších predpisov.

4. Súd následne skúmal medzi stranami spornú otázku, či bol naplnený výpovedný dôvod podľa § 711
ods. 1 písm. c) Občianskeho zákonníka a uzavrel, že žalovaný v nájomcom riadne doručenej písomnej
výpovedi zo dňa 9.5.2019 vymedzil skutkovo výpovedný dôvod určito a presne tak, že tento nemožnozameniť s iným dôvodom, a teda v súlade s § 711 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a že existencia
žalovaným uplatneného výpovedného dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. c) Občianskeho zákonníka
bola v spore preukázaná. Dôvodil, že sústavne narušovanie pokojného bývania ostatných nájomcov,

ohrozovanie bezpečnosti a porušovanie dobrých mravov v dome mal preukázané spísaním zápisníc o
miestnom šetrení žalovaným, so závermi zápisnice z 26.11.2018 bola žalobkyňa oboznámená, pričom
rovnaké skutočnosti ako sú uvedené vo výpovedi z nájmu bytu, vyplývajú aj z petície za skončenie
nájomnej zmluvy a vysťahovanie žalobkyne spolu s rodinou, ktorú spísali obyvatelia bytového domu.

5. K žalobkyňou predloženej petícii obyvateľov domu z 13.12.2019 a 5.2.2021 súd prvej inštancie
uviedol, že na zhodnotenie existencie dôvodov výpovede z nájmu bytu za rozhodné považoval obdobie,
ktoré viedlo žalovaného k výpovedi z nájmu dňa 9.5.2019, a teda existenciu uplatneného dôvodu
výpovede v tomto období. Dodal, že žalobkyňou predložené petície boli spísané po tomto dátume, a
nie je z nich zrejmé, k akému obdobiu sa viažu a uzavrel, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno o
neexistencii dôvodu výpovede v zmysle § 711 ods. 1 písm. c) Občianskeho zákonníka ku dňu výpovede

z 9.5.2019, neosvedčila tvrdenú neplatnosť výpovede z nájomnej zmluvy, a preto súd žalobu zamietol.

6. Súd zamietol návrh žalobkyne na vykonanie dokazovania obhliadkou bytu, šetrením hluku s
odôvodnením, že posudzoval existenciu dôvodov výpovede ku dňu dania výpovede, a preto vykonanie
tohto dokazovania je nehospodárne a nič nezmení na právnom posúdení súdu. Pretože žalobkyňa na

pojednávaní dňa 13.10.2021 nezotrvala na návrhu na vykonanie dokazovania výsluchom jej syna R. R.
a jeho manželky, súd na tento návrh žalobkyne ďalej neprihliadal.

7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP s odôvodnením, že žalovaný
bolvsporesíceplneúspešný,avšakžiadnetrovykonaniamunevznikli,apretosúdžalovanémunáhradu

trov konania nepriznal. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v spore súd nevzhliadol.

8. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa z dôvodu, že súd prvej inštancie nevykonal
navrhnutédôkazy,potrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,súdprvejinštanciedospelnazáklade
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ CSP). Navrhla zrušiť rozsudok a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo zmeniť rozsudok a žalobe vyhovieť v celom rozsahu.

8.1. Súdu prvej inštancie žalobkyňa v odvolaní vytkla, že sa nedostatočne vyporiadal s aktívnou
legitimáciou, keď v rozsudku vynechal žalobcu v 1. rade a ako jedinú žalobkyňu uviedol H. R.. Namietla

aj správnosť záveru súdu, že neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia o neexistencii
použitéhovýpovednéhodôvodu.Vtejtosúvislostisúduprvejinštanciežalobkyňavytýkala,žesúdvyvinul
„nebývalú iniciatívu pri zháňaní výpovedí svedkov - svedkýň, keď ešte v deň pojednávania predložil
písomné výpovede tých istých svedkýň, ktoré podali totožné výpovede pred dvoma rokmi - z marca
2019“, že súd „vyhodnotil zrejme ako pravdivé výpovede týchto žien, z ktorých dve sa zúčastnili aj pri

podpisovaní vyhlásenia zo dňa 13.12.2019, v ktorom 15 susedov vyhlásilo, že rodina R., konkrétne R.
R. je človek úctivý, nezištne pomáha, ak ho o to požiadajú. Každého pozdravia, nikoho nevyrušujú. R.
R. sa stará o poriadok v ich vchode ako aj v okolí bytovky, preto nesúhlasia s «Petíciou» proti rodine a
tiež nesúhlasia so žiadosťou o vysťahovanie rodiny R..

8.2. Podľa názoru žalobkyne rozsudok bol vynesený na základe nedostatočného dokazovania a
chybného hodnotenia dôkazov. Navrhla, aby odvolací súd prikázal súdu prvej inštancie po zrušení
rozsudku a vrátení veci, vyžiadať od príslušnej polície vyjadrenie, či bolo aspoň začaté trestné stíhanie
voči R. R., aby si súd zaobstaral vyjadrenie príslušného Obvodného výboru - priestupkového oddelenia,
či v minulosti bolo vedené priestupkové konanie voči R. R. na základe sťažnosti o porušovaní pravidiel

spolužitia, susedských a medziľudských vzťahov v dome na L. XX L. Q. a tiež aby súd vykonal ohliadku,
na základe ktorej by aj žalovaný zistil, že na chodbách je čisto.

9. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny.
Uviedol, že žalobkyňou uplatnené odvolacie dôvody nie sú dané. Zdôraznil, že žalobkyňa mala možnosť

v priebehu konania predkladať súdu dôkazy na podporu svojich tvrdení, a to, že žalobkyňa toto
svoje právo nevyužila a nemala žiadne návrhy na doplnenie dokazovania, nemôže byť kladené za
vinu žalovanému. Pretože dôkazy bolo potrebné vykonať do vyhlásenia uznesenia súdu o ukončení
dokazovania, na neskôr navrhnuté dôkazy súd už nemôže prihliadať. Žalovaný vyjadril nesúhlas i stvrdením žalobkyne, že byt, ktorého nájom žalovaný vypovedal, je malý, a že žalovaný sa všemožne
snaží vyhnať rodinu s dvoma malými deťmi na ulicu, nakoľko predmetom sporu nie je vypratanie
predmetného bytu. Podčiarkol, že žalovaný nájom predmetného bytu na základe výpovede zo dňa

9.5.2019 podľa § 711 ods. 1 písm. c) Občianskeho zákonníka vypovedal a žalovaný preukázal, že
výpovedný dôvod bol v čase jej doručenia daný, a to petíciou nájomcov a vlastníkov bytov v dome L. XX,
Q., úradnými záznamami žalovaného, písomnými výpoveďami svedkov i výpoveďou svedkyne, ktorá
iniciovala petíciu.

10. Žalobkyňa nevyužila právo na repliku k vyjadreniu žalovaného k jej odvolaniu.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané
včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu danom § 379, § 380 ods. 1 a 2 CSP, z hľadísk žalobkyňou
uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je nedôvodné.

12. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na jeho základe správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol, ak žalobu zamietol. Rozsudku súdu prvej inštancie
nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani to, že by súd vzal do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli, že by opomenul niektoré

rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení
dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo
malo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185 a nasl. CSP, alebo že by súd prvej inštancie na zistený
skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo že by použité zákonné ustanovenia
nesprávne vyložil. Rozsudok je vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

13. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
iné rozhodnutie o nároku žalobcu, než ako rozhodol súd prvej inštancie, ktorý svoje úvahy a záver o
zamietnutí žaloby odôvodnil dostatočne presvedčivo, zhodnotil všetky dôkazy predložené na podporu
tvrdení žalobkyne i žalovaného, uviedol, ktoré z nich považoval za preukázané, akými úvahami sa pri

hodnotení dôkazov riadil a z akých právnych noriem pri rozhodnutí vychádzal, pričom tak žalobkyni ako
aj žalovanému vytvoril všetky procesné podmienky, aby v priebehu sporu uplatnili a realizovali všetky
svoje procesné práva.

14. Správne, presvedčivé, zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa

odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), a preto len na doplnenie správnosti
rozsudku a k odvolacím námietkam žalobkyne odvolací súd uvádza nasledovné:

15. V posudzovanej veci je z obsahu súdneho spisu a preskúmavaného rozsudku zrejmé, že súd
prvej inštancie zamietol žalobu vychádzajúc pritom z úsudku, že žalovaný nájom predmetného bytu

na základe výpovede zo dňa 9.5.2019 podľa § 711 ods. 1 písm. c) Občianskeho zákonníka vypovedal
platne, pričom žalovaný v spore preukázal, že výpovedný dôvod bol v čase doručenia výpovede daný, a
to petíciou nájomcov a vlastníkov bytov v dome L. XX, Q., úradnými záznamami žalovaného, písomnými
výpoveďami svedkov i výpoveďou svedkyne, ktorá iniciovala petíciu. Náležite v tomto smere uzavrel,
že žalobkyňa na svoje tvrdenie o neexistencii žalovaným uplatneného výpovedného dôvodu neuniesla

dôkazné bremeno, ktorým sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v spore neboli
preukázané jej tvrdenia a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Zmyslom
dôkazného bremena je totiž umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, kedy určitá
skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci nebola preukázaná buď pre
nečinnosť strany sporu, a to v dôsledku nesplnenia povinnosti uloženej strane sporu ustanovením

§ 132 ods. 1 a 2 CSP alebo vôbec (objektívne vzaté) nemohla byť preukázaná, teda ak výsledky
hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti a ani o tom, žeby
táto skutočnosť bola nepravdivá.

16. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré strana v spore musí tvrdiť a preukázať, ako aj rozloženie

dôkazného bremena, t.j. kto je nositeľom dôkazného bremena ohľadne jednotlivých právne významných
skutočností, je pritom určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
sporových strán.17. V zásade platí, že dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje tú stranu sporu, ktorá
tieto skutočnosti tvrdí a vyvodzuje z nich pre seba priaznivé právne dôsledky.

18. Správne preto súd prvej inštancie postupoval, ak zisťoval, či boli naplnené predpoklady stanovené v
ustanovení§711ods.1písm.c)Občianskehozákonníka,vzneníúčinnomvčasedaniavýpovede,podľa
ktorého prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca alebo ten, kto je členom jeho domácnosti,
hrubo poškodzuje prenajatý byt, jeho príslušenstvo, spoločné priestory alebo spoločné zariadenia v
dome alebo sústavne narušuje pokojné bývanie ostatných nájomcov alebo vlastníkov bytov, ohrozuje

bezpečnosť alebo porušuje dobré mravy v dome.

19. Ustanovenie § 711 ods. 1 písm. c) Občianskeho zákonníka patrí použitým pojmom - hrubo
poškodzuje (prenajatý byt, jeho príslušenstvo, spoločné priestory alebo spoločné zariadenia v dome),
sústavne narušuje (pokojné bývanie ostatných nájomcov alebo vlastníkov bytov), ohrozuje bezpečnosť,
porušuje dobré mravy - k právnym normám s relatívne neurčitou hypotézou, t.j. k právnym normám,

ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom, a ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa
svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vymedzil sám hypotézu právnej normy zo širokého,
vopred neobmedzeného okruhu okolností.

20. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak

nájomca alebo ten, kto je členom jeho domácnosti, hrubo poškodzuje prenajatý byt, jeho príslušenstvo,
spoločné priestory alebo spoločné zariadenia v dome alebo sústavne narušuje pokojné bývanie
ostatných nájomcov alebo vlastníkov bytov, ohrozuje bezpečnosť alebo porušuje dobré mravy v dome.
Tento výpovedný dôvod má chrániť majetok a dobré meno prenajímateľa v prípade, ak nájomca alebo
osoba, ktorá s ním v dome žije, poškodzuje byt alebo jeho zariadenie, spoločné časti a spoločné

zariadenia domu alebo inak hrubo porušuje dobré mravy alebo domový poriadok v dome, kde sa byt
nachádza. Keďže ide o opakujúce sa porušovanie domového poriadku, dobrých mravov, prípadne oboch
súčasne, vyžaduje sa upozornenie prenajímateľa na takéto konanie nájomcu.

21. Výpovedný dôvod podľa § 711 ods. 1 písm. c) Občianskeho zákonníka úzko súvisí s ustanovením

§ 690 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého nájomcovia sú povinní pri výkone svojich práv dbať, aby
sa v dome vytvorilo prostredie zabezpečujúce ostatným nájomcom výkon ich práv.

22. Je nesporné, že v bytovom dome sa nachádza viacero bytov, a teda aj ostatní nájomcovia, prípadne
vlastníci týchto bytov, majú právo na nerušené bývanie a vytvorenie takého prostredia, ktoré zabezpečí

riadne zabezpečenie bytových potrieb a pohodlia všetkých nájomcov v byte. Nájomcovia sú teda povinní
pri výkone svojich práv dbať na to, aby sa v dome vytvorilo prostredie zabezpečujúce aj ostatným
nájomcom výkon ich práv. Toto ustanovenie zavádza požiadavku určitej ohľaduplnosti medzi nájomcami
navzájom.

23. Závadné správanie nájomcu sa musí vzťahovať k súžitiu v dome, v ktorom sa nachádza prenajatý
byt. Môže ísť napr. o obťažovanie ostatných nájomcov nad mieru primeranú pomerom rôznymi imisiami,
napr. nadmerným hlukom (najmä v dobe nočného kľudu), pachom, hmyzom, nečistotami, neadekvátnym
správaním, a pod. Možno tu zahrnúť i slovné či fyzické útoky voči ostatným nájomcom alebo voči
prenajímateľovi. Nemusí pritom ísť o správanie, ktoré by naplňovalo skutkovú podstatu priestupku či

trestného činu.

24. So zreteľom na uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že v odôvodnení rozhodnutia
prvoinštančnéhosúdunemáoporutvrdeniežalobkyne,žesúdprihodnotenídôkazovnesprávnehodnotil
dôkazy. Žalobkyňa vo svojom odvolaní tiež nedôvodne tvrdí, že súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko dôkazy hodnotil nesprávne, ak
uzavrel, že žalovaným použitý výpovedný dôvod bol v čase dania výpovede daný.

25. Odvolací súd na tomto mieste pripomína, že podstatou zistenia skutkového stavu veci je úsudok
sudcu o tom, ktoré z rozhodných a sporných skutočností sú pravdivé, t.j. ktoré z nich bude považovať

za preukázané poznatkami získanými vykonaním jednotlivých dôkazov.26. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobil o pravdivosti či
nepravdivosti tvrdených skutočností, vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou
vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu.

27. Hodnotenie dôkazov môže urobiť len súd, ktorý ich vykonal. Zákon nepredpisuje a ani dobre nemôže
predpisovať pravidlá, z ktorých by malo vychádzať hodnotenie jednotlivých dôkazov a hodnotenie ich
vzájomnej súvislosti. Je tomu tak preto, že hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces, ktorého
podstatou sú jednak čiastkové a jednak komplexné závery sudcu o vierohodnosti poznatkov získaných

z vykonaných dôkazov, ktoré sú potom podkladom pre záver o tom, ktoré skutočnosti stranami sporu
tvrdené má za preukázané a ktoré tak tvoria zistený skutkový stav.

28. Vierohodnosť určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu, a teda aj jeho význam z
hľadiska dôkazu pravdivosti, či nepravdivosti skutkových tvrdení, súd hodnotí jednak izolovane a jednak
v porovnaní s poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. Výsledkom celkového

hodnotenia je potom úsudok súdu o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý sa stal podkladom pre
záver o tom, či a do akej miery strana sporu splnila svoju povinnosť preukázať svoje skutkové tvrdenia.
Také hodnotenie dôkazov, ktoré vyznie v záver, že pravdivosť skutkových tvrdení nemožno potvrdiť,
ani vylúčiť, povedie k tomu, že rozhodnutie súdu vyznie nepriaznivo pre tú sporovú stranu, ktorého
pravdivosť tvrdení mala byť preukázaná. Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov pritom vyplýva, že na

nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie vykonal.

29.Podľanázoruodvolaciehosúduanivtomtosmerenemožnovyčítaťsúdužiadnepochybenie,napr.že
výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia, alebo že súd vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z dokazovanie nevyplynuli alebo že by súd opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré

vyšli v konaní najavo. Nemožno uzavrieť, že by súd pri hodnotení výsledkov dokazovania postupoval
nesprávne. Neopodstatnene preto súdu prvej inštancie žalobkyňa vytkla, že súd vyvinul „nebývalú
iniciatívu pri zháňaní výpovedí svedkov - svedkýň, keď ešte v deň pojednávania predložil písomné
výpovede tých istých svedkýň, ktoré podali totožné výpovede pred dvoma rokmi - z marca 2019“, že
súd „vyhodnotil zrejme ako pravdivé výpovede týchto žien, z ktorých dve sa zúčastnili aj pri podpisovaní

vyhlásenia zo dňa 13.12.2019, v ktorom 15 susedov vyhlásilo, že rodina R., konkrétne R. R. je človek
úctivý, nezištne pomáha, ak ho o to požiadajú. Každého pozdravia, nikoho nevyrušujú. R. R. sa stará o
poriadok v ich vchode ako aj v okolí bytovky. preto nesúhlasia s «Petíciou» proti rodine a tiež nesúhlasia
so žiadosťou o vysťahovanie rodiny R.“.

30. Ak usúdil súd prvej inštancie v prejednávanej veci, že bol naplnený výpovedný dôvod podľa §
711 ods. 1 písm. c) Občianskeho zákonníka na základe skutkových zistení, že členovia domácnosti
žalobkyne (najmä R. R.) sústavne porušujú pokojné bývanie ostatných nájomcov nadmerným hlukom,
opakovaným rušením nočného kľudu, opakovanými žiadosťami rôznych veci (napr. peňazí, potravín),
hrubým správaním sa voči nájomcom bytového domu po použití alkoholu R. R., ktorý bol upozornený

na dodržiavanie domového poriadku žalovaným dňa 16.2.2018 a 22.11.2018 (zápisnica z 16.2.2018 a
22.11.2018, č.l. 127, 128 súdneho spisu), je právne posúdenie veci súdom prvej inštancie správne.

31. Súdu prvej inštancie nemožno vytknúť ani to, že by nesprávne postupoval, ak v rozsudku vynechal
žalobcu v 1. rade a ako jedinú žalobkyňu uviedol H. R.. Z obsahu súdneho spisu totiž bezpochyby

vyplýva, že súd prvej inštancie uznesením zo dňa 27.8.2020 č.k. 42C/23/2019-94 konanie voči žalobcovi
v 1. rade zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 8.10.2022. Pokiaľ žalobkyňa navrhla, aby
odvolací súd prikázal súdu prvej inštancie po zrušení rozsudku a vrátení veci, vyžiadať od príslušnej
polície vyjadrenie, či bolo aspoň začaté trestné stíhanie voči R. R., aby si súd zaobstaral vyjadrenie
príslušného Obvodného výboru - priestupkového oddelenia, či v minulosti bolo vedené priestupkové

konanie voči R. R. na základe sťažnosti o porušovaní pravidiel spolužitia, susedských a medziľudských
vzťahov v dome na L. XX L. Q. a tiež aby súd vykonal ohliadku, na základe ktorej by aj žalovaný zistil, že
na chodbách je čisto, žalobkyňa mala možnosť v priebehu konania predkladať súdu dôkazy na podporu
svojich tvrdení, a pretože dôkazy bolo potrebné vykonať do vyhlásenia uznesenia súdu o ukončení
dokazovania, na neskôr navrhnuté dôkazy súd už nemôže prihliadať. Vecnú správnosť napadnutého

rozsudku nie je spôsobilá spochybniť ani odvolacia námietka žalobkyne, že byt, ktorého nájom žalovaný
vypovedal, je malý, a že žalovaný sa všemožne snaží vyhnať rodinu s dvoma malými deťmi na ulicu,
nakoľko predmetom sporu nie je vypratanie predmetného bytu.32. S ohľadom na uvedené odvolací súd učinil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je v medziach
otvoreného odvolacieho prieskumu správny, a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil,
vrátane vecne správneho (a odvolaním nespochybneného) výroku o trovách konania.

33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní procesne úspešnému žalovanému nepriznal voči
žalobkyninároknanáhradutrovodvolaciehokonania,keďžetrovyodvolaciehokonaniapriznaťnežiadal.
Žalobkyňa nemala úspech v odvolacom konaní, a tak jej náhrada trov odvolacieho konania nepatrí.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je

rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).Povinnosťpodľaodseku1neplatí,akjea)dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu

koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej
strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní
a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý
za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).