Rozsudok – Pracovné právo ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Wednesday, July 8, 2021

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 14Cpr/13/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317218599
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Maroš Maškovič

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2021:1317218599.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBratislavaIIIvkonanípredsudcomJUDr.MarošomMaškovičom,vprávnomsporežalobcu:

L. F., S.. XX.XX.XXXX, M. L. U. Č.. XXX, X., zastúpeného advokátkou Mgr. Silviou Moravčíkovou,
Mikulášska č. 29, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému: IUVENTA - Slovenský
inštitút mládeže so sídlom Karloveská č. 64, Bratislava, IČO: 00 157 660, zastúpenému advokátkou
Mgr. Katarínou Berkešovou, Břeclavská ulica č. 3, Malacky, o určenie neplatnosti skončenia pracovného
pomeru a o náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že skončenie pracovného pomeru výpoveďou danou
žalobcovi žalovaným dňa 01.06.2017 je n e p l a t n é.

II. Súd žalobu v časti týkajúcej sa nároku na náhradu mzdy z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 30.11.2017 sa žalobca domáhal voči žalovanému určenia neplatnosti skončenia
pracovného pomeru výpoveďou, ktorú žalovaný dňa 01.06.2017 dal žalobcovi a určenia, že pracovný
pomer strán naďalej trvá. Žalobu odôvodnil vecne tým, že dňa 20.05.1999 žalobca uzatvoril so
žalovaným pracovnú zmluvu a dňa 01.02.2017 dohodu o zmene pracovnej zmluvy, na základe ktorých

vykonával pre žalovaného prácu ako referent pre prevádzku a správu budov. Pracovný pomer bol
dohodnutý na dobu neurčitú. Dňa 01.06.2017 žalovaný doručil žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru
sodôvodnením,žepríkazomgenerálnejriaditeľkyč.6/2017zodňa31.05.2017savrámciorganizačných
zmien pracovné miesto žalobcu ruší a tak sa stal pre žalovaného nadbytočným. Žalobca, vzhľadom na
to že žalovaný si nesplnil povinnosť ponúknuť mu iné voľné pracovné miesto, hoci v čase výpovede ho
mal k dispozícii, mal za to, že výpoveď je neplatná a považoval dôvod výpovede za umelo a účelovo
vykonštruovaný, pretože údajná nadbytočnosť žalobcu nevznikla v dôsledku organizačných zmien u

žalovaného, ale v príčinnej súvislosti s uzavieraním pracovných pomerov s novými zamestnancami.
Žalobca svoje skutkové tvrdenia podporil dôkazne Pracovnou zmluvou zo dňa 20.05.1999, Dohodou
o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 01.02.2017, Oznámením o zrušení pracovného miesta zo dňa
30.05.2017, Výpoveďou zo dňa 30.05.2017 a Oznámením o trvaní na ďalšom zamestnávaní zo dňa
02.10.2017.

2. Podaním zo dňa 01.10.2020 žalobca zmenil svoj žalobný návrh (petit) tak, že súd určuje, že skončenie

pracovnéhopomeruvýpoveďoudanoužalobcovižalovanýmdňa01.06.2017jeneplatné(žalobcaupustil
od určenia, že pracovný pomer strán trvá) a zároveň sa domáhal voči žalovanému náhrady mzdy v sume
34.315,92 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 953,22 €:
- od 16.11.2017 do zaplatenia,- od 16.12.2017 do zaplatenia,
- od 16.01.2018 do zaplatenia,
- od 16.02.2018 do zaplatenia,

- od 16.03.2018 do zaplatenia,
- od 16.04.2018 do zaplatenia,
- od 16.05.2018 do zaplatenia,
- od 16.06.2018 do zaplatenia,
- od 16.07.2018 do zaplatenia,

- od 16.08.2018 do zaplatenia,
- od 16.09.2018 do zaplatenia,
- od 16.10.2018 do zaplatenia,
- od 16.11.2018 do zaplatenia,
- od 16.12.2018 do zaplatenia,
- od 16.01.2019 do zaplatenia,

- od 16.02.2019 do zaplatenia,
- od 16.03.2019 do zaplatenia,
- od 16.04.2019 do zaplatenia,
- od 16.05.2019 do zaplatenia,
- od 16.06.2019 do zaplatenia,

- od 16.07.2019 do zaplatenia,
- od 16.08.2019 do zaplatenia,
- od 16.09.2019 do zaplatenia,
- od 16.10.2019 do zaplatenia,
- od 16.11.2019 do zaplatenia,

- od 16.12.2019 do zaplatenia,
- od 16.01.2020 do zaplatenia,
- od 16.02.2020 do zaplatenia,
- od 16.03.2020 do zaplatenia,
- od 16.04.2020 do zaplatenia,

- od 16.05.2020 do zaplatenia,
- od 16.06.2020 do zaplatenia,
- od 16.07.2020 do zaplatenia,
- od 16.08.2020 do zaplatenia,
- od 16.09.2020 do zaplatenia,

- od 16.10.2020 do zaplatenia.

3. Žalobca svoj nárok na náhradu mzdy odôvodnil vecne tým, že náhradu mzdy si uplatňuje vo výške
svojho pravdepodobného mesačného zárobku od 02.10.2017, kedy bolo jeho oznámenie o trvaní
na ďalšom zamestnávaní žalovanému doručené. Podľa Platového dekrétu žalobca mal s účinnosťou

od 01.02.2017 funkčný plat v sume 950,- €. Pravdepodobný mesačný zárobok, vychádzajúc z počtu
pracovných hodín v mesiacoch júl, august a september 2017, žalobca určil v sume 953,22 € s tým, že
náhradu mzdy si uplatňuje za čas 36 mesiacov, t. j. v sume 34.315,92 €. Súčasne si uplatnil nárok na
zákonné úroky z omeškania s plnením náhrady mzdy, a to odo dňa splatnosti mzdy, t. j. po uplynutí
výplatného termínu, ktorým u žalovaného bol 15. deň v mesiaci. Súd pripustil zmenu žaloby zo dňa

01.10.2020 postupom podľa ust. § 142 v spojení s § 143 ods. 1 (a contrario) Civilného sporového
poriadku na pojednávaní konanom dňa 10.06.2021.

4. Súd uplatňujúc ustanovenie § 77 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení účinnom
od 01.06.2017 do 29.12.2017 (ďalej len „Zákonník práce“), v zmysle ktorého neplatnosť skončenia

pracovného pomeru výpoveďou môže zamestnanec uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov
odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť, zistil, že žalovaný doručil výpoveď žalobcovi dňa
01.06.2017 a prvý deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca, t. j. 01.07.2017 začala plynúť žalobcovi
trojmesačná výpovedná doba, ktorej uplynutím, teda 30.09.2017 sa pracovný pomer strán mal skončiť.
Od 30.09.2017 začala žalobcovi plynúť dvojmesačná lehota na uplatnenie práva na určenie neplatnosti

skončenia pracovného pomeru výpoveďou, ktorá uplynula dňa 30.11.2017, kedy žalobca zároveň
podal žalobu, preto možno skonštatovať včasnosť ním uplatneného určovacieho nároku v zákonnej
dvojmesačnej lehote.5. Súd prejednal pracovnoprávny spor s nariadením pojednávania podľa § 322 veta prvá zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), vykonal kontradiktórne dokazovanie listinnými
dôkazmi, prednesom právnych zástupcov procesných strán a zistil nasledovný skutkový stav sporu:

6. Na základe žalovaným na pojednávaní prednesenom vyjadrení k žalobe sa stal medzi procesnými
stranami nesporný nárok žalobcu na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou
doručenou žalobcovi dňa 01.06.2017, nakoľko žalovaný uznal, že spôsob, akým skončil so žalobcom
pracovný pomer, nebol správny. Vzhľadom na uvedené súd nemal pochybnosť o skutkovej a právnej

opodstatnenosti žalobcom uplatneného určovacieho nároku a žalobe v uvedenej časti vyhovel.

7. Vo vzťahu k nároku na náhradu mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru žalovaný namietal,
že náhradu mzdy žalobcovi riadne vyplatil v súvislosti s predchádzajúcim súdnym sporom vedeným na
Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 44Cpr/20/2017, ktorého predmetom bolo určenie neplatnosti
okamžitého skončenia toho istého pracovného pomeru zo strany žalovaného.

8. Žalobca zastával názor, že ustálená judikatúra nevylučuje uplatnenie súbežných nárokov na náhradu
mzdy, ktoré vznikli z rôznych spôsobov neplatného skončenia pracovného pomeru, teda v danom
prípade z okamžitého skončenia pracovného pomeru i výpovede tohto istého pracovného pomeru strán.

9. Žalovaný sa písomne vyjadril k právnej argumentácii žalobcu tak, že hoci žalobca uviedol, že
judikatúra nevylučuje súbežné uplatnenie nárokov na náhradu mzdy z jedného neplatne skončeného
pracovného pomeru rôznymi spôsobmi, ale nepoukázal na žiadnu konkrétnu judikatúru, ktorá takúto
možnosť pripúšťa. Žalovaný mal za to, že keď rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č. k.
4Cpr/20/2017 - 130 zo dňa 11.03.2020 (správne má byť č. k. „44Cpr/20/2017 - 130“) súd priznal

žalobcovi náhradu mzdy v sume 14.638,43 €, t. j. za obdobie 15 mesiacov a v uvedenom prípade ide o
jeden pracovný pomer, nemôže byť žalovanému (správne má byť „žalobcovi“) priznaná náhrada mzdy
duplicitne. Akákoľvek náhrada mzdy by tak z pohľadu žalovaného bola v rozpore s dobrými mravmi, a
to tiež s ohľadom na skutočnosť, že žalobca napriek ponuke ďalšieho zamestnávania (čo žalobca na
pojednávaní dňa 08.07.2021 poprel s tým, že žalovaný mu neumožnil pokračovať v práci) nemal záujem

pracovať u žalovaného. Alternatívne, v prípade nestotožnenia sa súdu s uvedeným názorom žalovaný
navrhol, aby súd použil moderačné právo a nepriznal žalobcovi náhradu mzdy za viac ako 12 mesiacov.

10. Okresný súd Bratislava III rozsudkom č. k. 44Cpr/20/2017 - 130 zo dňa 11.03.2020, uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy v sume 14.638,43 € brutto s tým že pracovný

pomer u žalovaného založený pracovnou zmluvou zo dňa 20.05.1999 končí dňom 11.03.2020. Svoje
rozhodnutiesúdprvejinštancieodôvodnilvecnetým,žemedzitýmnymrozsudkomrozhodoloneplatnosti
skončenia pracovného pomeru strán, keď žalovaný uznal, že okamžité skončenie pracovného pomeru
prevzaté žalobcom dňa 09.06.2017, je neplatné. Zo žalobcom uplatneného nároku na náhradu mzdy
z neplatného skončenia pracovného pomeru v sume 32.825,02 € za obdobie 32 mesiacov (od

09.06.2017 do 12.02.2020), s prihliadnutím na žiadosť žalovaného o zníženie náhrady mzdy, nepriznal
žalobcovi náhradu mzdy v rozsahu nad 15 mesiacov, nakoľko od 24.10.2017 sa žalobca zamestnal v
spoločnosti Europapier Slovensko, s. r. o. ako skladník a hospodár s tým, že od 02.05.2018 dosahoval
u zamestnávateľa DOPRASTAV SERVICES, s. r. o. ako samostatný technik porovnateľný (následne
po zmene na pracovný pomer na dobu určitú už vyšší) zárobok ako mal u žalovaného, teda výkon

práce možno považovať za výhodnejší pre žalobcu než u žalovaného. Súd prihliadol aj na to, že
žalobca nedeklaroval jednoznačne záujem pokračovať u žalovaného, keď sám uviedol, že stratil dôveru
žalovaného v dôsledku bezdôvodného prepustenia. Súd mal za to, že náhrada mzdy za 15 mesiacov
je dostatočnou sankciou pre žalovaného a zároveň satisfakciou pre žalobcu, preto priznal žalobcovi
náhradu mzdy za 15 mesiacov po 932,98 € (zo žalobcom vyčísleného priemerného mesačného zárobku

v sume 1.033,99 € brutto), čo spolu s náhradou mzdy za jún 2017 (643,73 €) spolu činí 14.638,43 €.

11. Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 44Cpr/20/2017 - 130 zo dňa 11.03.2020
(bod 21.) vyplýva, že žalobca bol v pracovnom pomere u zamestnávateľa Europapier Slovensko, s.
r. o., Panónska cesta 40, Bratislava od 24.10.2017 do 30.04.2018 a vymeriavací základ na odvod

poistného evidoval zamestnávateľ nasledovne: 10/2017 - 245,46 €, 11/2017 - 947,73 €, 12/2017 -
905,61 €, 01/2018 - 900,- €, 02/2018 - 825,- €, 03/2018 - 839,82 € a 04/2018 - 1.104,13 €. Následne
od 02.05.2018 bol žalobca v pracovnom pomere u zamestnávateľa DOPRASTAV SERVICES, s. r.
o., Košická 52, Bratislava a pracovný pomer trvá; vymeriavací základ na odvod poistného evidujezamestnávateľ nasledovne: 05/2018 - 1.004,35 €, 06/2018 - 1.205,91 €, 07/2018 - 1.214,25 €, 08/2018
- 1.217,90 €, 09/2018 - 1.476,79 €, 10/2018 - 1.647,47 €, 11/2018 - 1.368,01 €, 12/2018 - 1.269,53
€, 01/2019 - 1.415,77 €, 02/2019 - 1.237,66 €, 03/2019 - 1.261,01 €, 04/2019 - 1.296,23 €, 05/2019 -

2.229,30 €, 06/2019 - 1.237,66 €, 07/2019 - 1.316,56 € a 08/2019 - 1.343,29 €.

12. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd rozsudkom č. k. 7CoPr/7/2020 - 172 zo dňa 24.02.2021
zmenil žalobcom napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 44Cpr/20/2017 - 130 zo dňa 11.03.2020
tak, že priznal žalobcovi i úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z jednotlivých náhrad miezd, ktoré spolu

tvoria sumu náhrady mzdy priznanú súdom prvej inštancie a vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol (zrejme
správne malo byť, že „vo zvyšnej napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje). Odvolací
súd sa totiž nestotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie iba v časti nároku na zákonné úroky z
omeškania s poskytovaním nevyplatenej mzdy a v prevyšujúcej žalobcom napadnutej zamietajúcej časti
nároku na náhrady mzdy sa plne stotožnil s právnymi závermi súdu prvej inštancie dôvodiac tým, že
prvoinštančný súd skúmal, či žalobcovi patrí náhrada mzdy aj za ďalšie obdobie, nielen zákonný nárok

za 12 mesiacov a s prihliadnutím na platnú judikatúru zisťoval, či žalobca v tomto ďalšom období (po
uplynutí 12 mesiacov od neplatného skončenia pracovného pomeru) bol zamestnaný, ak áno, kde, na
akej pracovnej pozícii, či táto zodpovedala jeho kvalifikácii a tiež, aký dosahoval príjem. Vychádzajúc
z toho, že žalobca bol od 02.05.2018 zamestnaný v spoločnosti DOPRASTAV SERVICES, s. r. o. v
obdobnom druhu práce ako u žalovaného a dosahoval porovnateľný zárobok ako u žalovaného, ako

aj s poukazom na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej po uplynutí 12 mesiacov ustupuje sankčná a
satisfakčná funkcia náhrady mzdy do úzadia a zvýrazňuje sa jej sociálna funkcia, odvolací súd zhodne
so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovi nárok na náhradu mzdy za obdobie presahujúce
15 mesiacov nepatrí.

13. Podľa § 79 ods. 1 veta druhá a tretia Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný zamestnancovi
poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa,
keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ
umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

14. Podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce, ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť
náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť
mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci
12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36
mesiacov.

15. Vychádzajúc z citovaných ustanovení súd mal preukázaný základný zákonný predpoklad pre určenie
okamihu, odkedy žalobcovi (zamestnancovi) potenciálne prináleží nárok na náhradu mzdy z neplatného
skončenia pracovného pomeru výpoveďou, nakoľko Oznámenie o trvaní na ďalšom zamestnávaní
nesporne doručil žalovanému (zamestnávateľovi) dňa 02.10.2017 a od uvedeného dátumu až do

11.03.2020 (kedy pracovný pomer strán podľa právoplatného rozhodnutia súdu prvej inštancie v konaní
sp. zn. 44Cpr/20/2017 skončil) v zásade vznikol žalobcovi zákonný nárok na náhradu mzdy.

16. Žalobca si však v konaní uplatnil nárok na náhradu mzdy za obdobie mesiacov október 2017,
resp. od 02.10.2017 až do mesiaca september 2020 vrátane, t. j. za maximálne zákonom stanovené

obdobie 36 mesiacov napriek tomu, že súd deklaroval skončenie pracovného pomeru ku dňu
11.03.2020. Na základe v inom súdnom konaní vykonaného dokazovania (sp. zn. 44Cpr/20/2017), v
ktorom predmet sporu predstavoval totožný pracovný pomer strán, súd považoval za nepochybnú a
nespornú skutočnosť, že od mesiaca apríl 2018 permanentne v každom nasledujúcom kalendárnom
mesiaci žalobca dosahoval mzdu (v apríli 2018 v spoločnosti Europapier Slovensko, s. r. o. a od

02.05.2018 v spoločnosti DOPRASTAV SERVICES, s. r. o.) vyššiu ako u žalovaného, v dôsledku
čoho práca vykonávaná u nového zamestnávateľa bola pre žalobcu finančne výhodnejšia, a preto súd
v posudzovanom spore, reflektujúc žiadosť žalovaného o uplatnenie moderačného práva súdu, ani
neuvažoval priznať žalobcovi nárok na náhradu mzdy za obdobie presahujúce dobu 12 mesiacov od
neplatného skončenia pracovného pomeru, keďže už po približne šiestich mesiacoch od neplatného

skončenia pracovného pomeru žalobca vykazoval u nového zamestnávateľa vyšší zárobok než u
žalovaného. V súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 44Cpr/20/2017
súd ustálil i výšku priemerného mesačného zárobku v súlade s ust. § 134 Zákonníka práce v sume
932,98 €, ktorého výšku žalobca nespochybnil, preto súd si nevzhliadol dôvod, pre ktorý by mal žalobcav posudzovanom spore vychádzať z inej výšky priemerného mesačného zárobku za približne rovnaké
obdobie. So zreteľom na uvedený skutkový stav týkajúci sa ďalšieho zamestnania žalobcu u nového
zamestnávateľa a výšky priemerného mesačného zárobku žalobcu u žalovaného, súd vo všeobecnosti

vzhliadol právnu opodstatnenosť nároku na náhradu mesačnej mzdy v sume 932,98 €, a to za obdobie
október 2017 - september 2018 (12 mesiacov).

17. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

18. Zohľadniac však okolnosti predmetného pracovnoprávneho sporu, keď žalovaný už raz zaplatil
žalovanému z neplatného skončenia rovnakého pracovného pomeru náhradu mzdy za obdobie jún 2017
- september 2018, ktoré sa prelína s obdobím prichádzajúcim do úvahy v posudzovanom spore, súd
sa plne stotožnil s argumentáciou žalovaného, že náhradu mzdy nemožno žalobcovi priznať duplicitne.

Súd zastáva názor, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo žiadať náhradu mzdy, ktorú už z
jedného neplatne skončeného pracovného pomeru a za rovnaké obdobie zamestnancovi refundoval,
pričom právne neobstojí procesná obrana žalobcu, že pracovný pomer žalovaný neplatne skončil dvomi
rôznymi spôsobmi (dňa 01.06.2017 výpoveďou a dňa 09.06.2017 okamžitým skončením pracovného
pomeru). Žalobca proaktívne nepodporil svoje tvrdenie, že judikatúra súbežné uplatnenie mzdových

nárokov nevylučuje, keď nepredložil žiadne konkrétne súdne rozhodnutie, v ktorom by sa súd zaoberal
takýmto nárokom a prisvedčil názoru zamestnanca, že nie je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi,
ak zamestnanec z neplatne skončeného pracovného pomeru dvojakým spôsobom žiada v každom
zo samostatných súdnych sporov nárok na náhradu mzdy za totožné, resp. vzájomne sa prelínajúce
obdobia nevyplatenej mzdy.

19. Súd upriamujúc pozornosť na ratio decidendi (nosný dôvod), pre ktorý nároku žalobcu na náhradu
mzdy nevyhovel, považuje za nutné uviesť, že významnú úlohu pre posúdenie nároku žalobcu najmä
z hľadiska princípov spravodlivosti v posudzovanom spore zohráva fakt, že nárokované obdobie, resp.
obdobie prvých 12-tich mesiacov od neplatného skončenia pracovného pomeru spadá do obdobia, za

ktoré súd prvej inštancie už žalobcovi náhradu mzdy priznal. Iná by totiž nastala situácia, ak niektorá
časť zo zákonom stanoveného 12 mesačného obdobia, za ktoré zamestnancovi náhrada mzdy podľa §
79 ods. 2 Zákonníka obligatórne patrí, by nespadala do obdobia, za ktoré žalovaný poskytol žalobcovi
náhradu mzdy v zmysle právoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 44Cpr/20/2017
- 130 zo dňa 11.03.2020, nakoľko v takom prípade by bolo potrebné zohľadniť a priznať procesný

úspech v prevyšujúcej časti nároku na náhradu mzdy i z neplatného skončenia pracovného pomeru
výpoveďou bez ohľadu na to, že žalovaný bol finančne sankcionovaný i z neplatného okamžitého
skončenia pracovného pomeru. Uvedená skutková situácia však v predmetnom konaní nenastala.

20. Z vyššie uvedených dôvodov vzhľadom na zhodné skutkové tvrdenia strán o neplatnosti výpovede

doručenej žalobcovi dňa 01.06.2017, súd určovaciemu nároku žalobcu vyhovel a z dôvodu žalovaným
už poskytnutej náhrady mzdy žalobcovi za obdobie október 2017 - september 2018, ako aj z dôvodu
nutnosti koncentrovať sa v konkrétnom prípade výlučne na zákonom stanovené základné 12 mesačné
obdobie, po ktoré zamestnancovi náhrada mzdy patrí, súd nároku žalobcu na náhradu mzdy procesný
úspech nepriznal a žalobu v uvedenej časti ako vecne nedôvodnú zamietol.

21. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

22. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 CSP na základe princípu
úspechu strán v konaní tak, že vzhľadom na čiastočný procesný úspech každej z procesných strán,

nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnej strane. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech

bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné
(§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).