Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, October 31, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 30S/174/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5019200750
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Jančárová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5019200750.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany

Jančárovej a členov senátu JUDr. Jozefa Šuleka (sudca spravodajca) a JUDr. Zuzany Krivdovej, v
právnej veci žalobcu: T.. P. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom Ul. X. T. XXX, XXX XX W. B. T.,
právne zastúpeného advokátkou kanceláriou doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates, s.r.o., so
sídlom Hlavná 25, 040 01 Košice, IČO: 52 651 258, proti žalovanému: Obec Horný Vadičov, so sídlom
023 45 Horný Vadičov 160, právne zastúpenému: JUDr. Ivou Pavlíkovou, advokátkou so sídlom Y.
T. XX, XXX XX Z., v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného starostu obce Horný Vadičov č.
OcU-16/2019-003-SPI zo dňa 03.10.2019, takto

r o z h o d o l :

Správny súd z r u š u j e rozhodnutie starostu obce Horný Vadičov č. OcU-16/2019-003-SPI zo dňa
03.10.2019 a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Obec Horný Vadičov prijala dňa 06.09.2019 pod číslom spisu OcÚ-16/2019-SPI žiadosť žalobcu o
sprístupnenieinformáciípodľazákonač.211/2000Z.z.oslobodnomprístupekinformáciámaozmenea
doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) (ďalej len „informačný zákon“) v nasledovnom
rozsahu:

· Poverovací dekrét novo povereného riaditeľa Základnej školy Horný Vadičov, Horný Vadičov 277, 023
45 Horný Vadičov.
· Pracovnú zmluvu novo povereného riaditeľa Základnej školy Horný Vadičov, Horný Vadičov 277, 023
45 Horný Vadičov.
· Platový dekrét novo povereného riaditeľa školy obsahujúci zložku platu podľa zákona č. 553/2003 Z.z.
o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a zmene a doplnení
niektorých predpisov.

2. Obec Horný Vadičov ako povinná osoba podľa § 2 ods. 2 informačného zákona vyššie uvedenej
žiadosti žalobcu odmietol vyhovieť, a to rozhodnutím číslo OcÚ-16/2019-001-SPI zo dňa 18.19.2019
(ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) s odôvodnením, že v zmysle §9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z.
o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov pani Mgr. Q. Y. je dočasne poverená riadením školy, a teda nie je vedúcim zamestnancom

zamestnávateľa. V súčasnosti ako poverená pracovníčka nepodlieha ustanoveniu §9 ods. 3 uvedeného
zákona.3. Dňa 19.09.2019 podal žalobca písomné vyjadrenie k vyššie označenej odpovedi obce Horný Vadičov
s tým, že trval na tom, že požadované informácie podliehajú sprístupneniu.

4. Rozhodnutím starostu obce Horný Vadičov OcÚ-16/2019-003-SP1 zo dňa 19.09.2019 (ďalej len
„napadnuté rozhodnutie“ alebo „druhostupňové rozhodnutie“) bolo prvostupňové rozhodnutie potvrdené
a odvolanie žalobcu zamietnuté. Rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že žalobca žiadal sprístupniť
informácie o menovanej osobe v zmysle § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. Ďalej žalovaný poukázal
na znenie § 9 ods.3 zák. č. 211/2000 Z.z., podľa ktorého povinná osoba sprístupní na účely

informovania verejnosti osobné údaje fyzickej osoby ,ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za
podmienok ustanovených osobitným zákonom (z.428/2002 Z.z. ) o fyzickej osobe, ktorá je vedúcim
zamestnancom vykonávajúcim práce vo verejnom záujme, vedúcim zamestnancom zamestnávateľa,
ktorým je orgán verejne moci, nadriadeným v služobnom pomere alebo členom hodnotiacej komisie
alebo iného obdobného orgánu, ktorý sa zúčastňuje na procese rozhodovania o použití verejných
prostriedkov. Ďalej uviedol, že sa sprístupňujú osobné údaje v rozsahu a)titul, b)meno, c)priezvisko,

d)funkcia a deň ustanovenia alebo vymenovania do funkcie, e)pracovné zaradenie a deň začiatku
výkonu pracovnej činnosti, f) miesto výkonu funkcie alebo pracovnej činnosti a orgán, v ktorom túto
funkciu alebo činnosť vykonáva, g) mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné náležitosti
priznané za výkon funkcie alebo za výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu
alebo iného verejného rozpočtu. Žalovaný uviedol právne predpisy z ktorých vychádzal § 2 ods.1 písm.

a), b) § 3 ods. 1 a 2 a § 5 ods. 1 zák č. 596/2003 Z.z.. Žalovaný mal za to, že pokiaľ ide o osobu pani
Mgr. Q. Y., táto nie je v zmysle uvedených ustanovení vedúcim zamestnancom orgánu verejnej moci ale
iba dočasne poverenou zamestnankyňou v riadnom pracovnom pomere a to na dobu určitú.

5. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal prieskumu zákonnosti a následného zrušenia

prvostupňového rozhodnutia žalovaného zo dňa 18.09.2019 ako aj napadnutého rozhodnutia starostu
obce Horný Vadičov č. OcU-16/2019-003-SPI zo dňa 03.10.2019 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie
konanie. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že rozhodnutie zo dňa 18.09.2019 nie je vo svojej podstate
rozhodnutím, nakoľko neobsahuje základné náležitosti rozhodnutia v zmysle správneho poriadku,
ako výrok a odôvodnenie. Žalobca mal za to, že rozhodnutie neobsahovalo náležitosti formulované

v § 47 správneho poriadku a vybavenie žiadosti o informácie povinnou osobou je arbitrárne a
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Zároveň nebola splnená ani požiadavka riadneho doručenia
rozhodnutia do vlastných rúk podľa § 24 ods.1 správneho poriadku. Žalovaný teda nepostupoval
v súlade so zákonom a nevydal písomné rozhodnutie o nesprístupnení informácií podľa § 18 ods.
2 zákona o slobode informácií. Voči uvedenému rozhodnutiu žalobca podal odvolanie, o ktorom

rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, ktorým odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie
potvrdil. Žalobca uviedol, že pre poverenie riadením školy právne predpisy stanovujú dve základné
kumulatívne podmienky, a to musí ísť o pedagogického zamestnanca školy, dočasnosť poverenia,
a to do vymenovania nového riaditeľa. Z uvedeného vyplýva, že na to, aby mohol starosta dočasne
poveriť výkonom funkcie riaditeľa školy Mgr. Q. Y., okrem ďalších osobitných predpokladov stanovených

zákonom o výkone práce vo verejnom záujme a zákonom o pedagogických zamestnancoch školy musí
byť predovšetkým pedagogickým zamestnancom s pracovnoprávnym vzťahom ku škole. Podľa žalobcu
voľné miesto vedúceho zamestnanca možno obsadiť bez výberového konania len do vymenovania
riaditeľa po úspešnom vykonaní výberového konania podľa zákona o výkone práce vo verejnom záujme,
a to najdlhšie na šesť mesiacov. Výkon funkcie vedúceho pedagogického zamestnanca vyžaduje

splnenie legislatívou predpísaných striktných podmienok, čo odôvodňuje vážnosť a dôležitosť tejto
funkcie. Riaditeľ riadi školu a zodpovedá za viaceré oblasti upravené zákonom o štátnej správe v
školstve, medzi ktoré patrí aj zodpovednosť za hodnotenie pedagogických a odborných zamestnancov
či zodpovednosť za úroveň výchovno-vzdelávacej práce školy. V nadväznosti na to, vedením školy
(hoci dočasne bez výberového konania) nemožno poveriť kohokoľvek. Zákon o štátnej správe v

školstve uvádza požiadavku pedagogického zamestnanca. Zároveň zákon o výkone práce vo verejnom
záujme uvádza, že ide o dočasné (maximálne na 6 mesiacov) poverenie voľného pracovného miesta
vedúceho zamestnanca. Požiadavka splnenia kvalifikačného predpokladu predpísaného pre výkon
funkcie vedúceho zamestnanca je objektívne podmienená mierou preberanej zodpovednosti za riadenie
školy a iných zamestnancov školy. Zákon o pedagogických zamestnancoch obsahuje výpočet koho

možno považovať za vedúceho pedagogického zamestnanca. Napriek tomu, že zákon výslovne uvádza
ako vedúceho pedagogického zamestnanca len riaditeľa a nie aj dočasne povereného riaditeľa školy,
takýto výklad by bol iba formálny. Dočasne poverený riaditeľ vykonáva tie isté činnosti a zabezpečuje
dočasne chod školy v takom istom rozsahu ako riaditeľ vymenovaný na základe výberového konania.Na základe uvedeného mal žalobca za to, že Mgr. Q. Y., ako dočasne poverená riaditeľka základnej
školy v Hornom Vadičove mala postavenie vedúceho zamestnanca a z toho dôvodu podlieha § 9 ods. 3
zákona o slobode informácií. Obec Horný Vadičov ako povinná osoba podľa § 2 ods. 1 zákona o slobode

informácií bola povinná sprístupniť vyžiadané informácie vzťahujúce sa na osobu Mgr. Q. Y., keďže sa
jedná o také informácie a dokumentáciu, ktoré má mať povinná osoba k dispozícií z titulu svojej úradnej
činnosti. Predmetom žiadosti o sprístupnenie informácií boli informácie, ktoré sú povinnej osobe známe
z jej činnosti realizovanej v súlade s jej kompetenciami.

6. Podaním zo dňa 12.04.2021 sa k správnej žalobe vyjadril žalovaný a túto navrhol zamietnuť. Žalovaný
k nesprávnemu doručovaniu uviedol, že na žiadosť o sprístupnenie informácie odpovedal emailom v
zmysle žiadosti žalobcu, a to tým, že vybavil žiadosť žalobcu zo dňa 6.9.2019 v lehote ustanovenej
zákonom svojou odpoveďou čiastočne spôsobom požadovaným žalobcom ( na mailovú adresu
žalobcu), s tým, že uviedol meno , titul a postavenie dočasne poverenej pedagogickej pracovníčky
školy vedením ZŠ Horný Vadičov s uvedením právneho názoru, že postavenie tejto pracovníčky

nepodlieha jeho povinnosti sprístupniť informácie (odoslať mailom požadované doklady : - poverovací
dekrét novo povereného riaditeľa ZŠ Horný Vadičov, pracovnú zmluvu novo povereného riaditeľa ZŠ
Horný Vadičov, Platový dekrét novo povereného riaditeľa školy obsahujúci zložky platu podľa zák. č.
553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene
a doplnení niektorých zákonov) v zmysle § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000Z.z.. Žalovaný nesúhlasil s

procesnou argumentáciu žalobcu k vybaveniu jeho odvolania , teda k rozhodnutiu odvolaní a to dôvodu,
že zákon č.211/2000Z.z. v ustanovení § 19 neuvádza žiadne obsahové ani formálne náležitosti tak
odvolania ale ani rozhodnutia o odvolaní. Podľa žalovaného, je výrok a odôvodnenie dostatočne presné
a zrozumiteľné, nakoľko žalovaný citoval hmotnoprávnu normu (zákon č. 596/2003 Z.z.) ,ktorou sa
spravoval a vyvodil z tejto svoj právny názor a stanovisko, prečo nesprístupnil požadovanú informáciu.

Ako druhostupňový orgán vychádzal z rovnakého právneho názoru ako orgán 1. stupňa, avšak v
odôvodnení svojho rozhodnutia upresnil ustanovenia hmotnoprávneho predpisu aplikovaného na
vec, pričom žalobca žiadne ďalšie právne ani skutkové argumenty v odvolaní neuviedol. Žalovaný
mal za to, že v prípade riaditeľa školy, tento zodpovedá definícii ustanovenia § 9 ods.3 prvá veta
zák. č. 211/2000 Z.z. až momentom jeho vymenovania na základe návrhu rady školy a úspešného

vyhodnotenia výberového konania s ktorými musí súhlasiť. Teda osoba, ktorá prejaví vôľu tým, že
súhlasí v návrhom rady školy, podstúpi výberové konanie, je vo výberovom konaní úspešná a následne
súhlasí s vymenovaním do postavenia vedúceho zamestnanca vykonávajúceho práce vo verejnom
záujme sa musí podriadiť verejnej kontrole možnosti sprístupnenia informácií o jeho osobe v rozsahu
ustanovenom v § 9 ods.3 zák. č.211/2000 Z.z. Podľa žalobcu však dočasne poverený pedagogický

zamestnanec v zmysle §3 ods.10 zákona č.596/2003 Z.z. takou osobou nie je. Žalovaný mal za to, že
nejde o formalistický prístup z jeho strany, ale ochranu osobných údajov konkrétnej osoby. Žalovaný
súčasne vyjadril názor, že žalobca mal adresovať svoju žiadosť o poskytnutie informácie priamo na
adresu Základnej školy Horný Vadičov, ktorá je jediným zamestnávateľom riaditeľa ZŠ Horný Vadičov.
Ďalej poukázal na ustanovenie §-u 5 ods. 12 SSP v súvislosti s podanou žalobou žalobcu a vyjadril

pochybnosť o úprimnosti žalobcu získať informáciu od žalovaného , nakoľko podľa názoru žalovaného
v osobe žalobcu nejde o vážny záujem o sprístupnenie informácie ( Rozsudok NS SR sp. zn. 3 Sži
4/2014), žalobcovi bola poskytnutá informácia o dočasnosti poverenia pedagogickej zamestnankyne,
avšak žalobca nijako svoj záujem o informáciu ďalej nemodifikoval ani z poukazom na ustanovenie §-u
12 druhá veta zákona č.211/200 Z.z. Záverom konštatoval, že pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v

čase právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu, za danej situácie požadovaná informácia žalobcom
nie je aktuálna, nakoľko žalovaný na základe výberového konania schváleného radou školy vymenoval
riaditeľa školy.

7. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca replikou zo dňa 28.07.2020, v ktorej zotrval na

skutočnostiach uvedených v žalobe. Ďalej uviedol, že § 16 zákona č.211/2000 nerieši spôsob
doručovania rozhodnutia všeobecne a už vôbec nie rozhodnutia o nesprístupnení informácií. Podľa
žalobcu zákonodarca rozlišuje a upúšťa od prísneho formalizmu v prípade sprístupnenia informácií,
kedy postačuje vydanie rozhodnutia len zápisom v spise. Vo vzťahu k nesprístupneniu informácií, čo
i len sčasti, je nevyhnutné písomné rozhodnutie s náležitosťami podľa správneho poriadku. Žalovaný

podľa žalobcu zamieňa spôsob sprístupnenia so spôsobom vybavenia žiadosti. Spôsob vybavenia je
obsahovo širší pojem ako spôsob sprístupnenia a môže, ale nemusí zahŕňať sprístupnenie. Žalobca
ako jednu z povinných náležitostí žiadosti o sprístupnenie informácií podľa § 14 ods. 2 zákona o
slobode informácií uviedol práve spôsob sprístupnenia. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, žemal adresovať svoju žiadosť priamo na adresu Základnej školy Horný Vadičov. Podľa § 4 zákona č.
552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v nadväznosti aj na § 3 zákona č. 596/2003 Z.
z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v pracovnoprávnych vzťahoch voči riaditeľovi

školy vystupuje zriaďovateľ, ktorým je obec Horný Vadičov. Zároveň Ústavný súd SR judikoval, že
povinné osoby, teda aj obce sú povinné sprístupniť všetky informácie, ktoré majú k dispozícii, teda majú
plnú informačnú povinnosť. Ak by povinná osoba vyžiadanými informáciami nedisponovala mala by
povinnosť žiadosť postúpiť podľa § 15 zákona o slobode informácií. Žalobca ďalej uviedol, že má reálny
záujem na sprístupnení informácií, nakoľko na Okresnom súde Žilina prebieha konanie pod sp. zn.

41C/77/2019 vo veci určenia neplatnosti odvolania riaditeľa, zároveň na Okresnom súde Ružomberok
prebieha konanie pod sp. zn. 5Cpr/23/2019 vo veci určenia neplatnosti výpovede z pracovného pomeru.
Zdôvoduuneseniadôkaznéhobremenavprebiehajúcichsúdnychkonaniachodpovinnejosobyvyžiadal
informácie na sprístupnenie.

8. Žalovaný v písomnej replike zotrval na tom, že žalobca nemal hmotnoprávny nárok na sprístupnenie

požadovanej informácie v čase podania žiadosti. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca sa
nedomáhal sprístupnenia informácie po ukončení výberového konania na funkciu riaditeľa školy, hoc
mal na to nárok. Ďalej žalovaný uviedol, že pokiaľ v žalobca v závere svojho vyjadrenia uvádza, že
rozhodnutie odvolacieho orgánu OcU16/2019-003-SPI zo dňa 03.10.2019 v „zmysle uvedeného“ trpí
vadami podľa § 191 ods.1 písm. c).d).g) SSP, tak sa nevie vyjadriť k jeho citácii paragrafového znenia

Správneho súdneho poriadku, nakoľko žalobca paragrafovú citáciu ďalej konkrétnymi skutočnosťami
zodpovedajúcimi obsahu týchto zákonných ustanovení nerozvádza. K návrhu na zmenu žaloby
žalovanýpoukázalnato,žesprávnužalobumožnopodaťvlehote2mesiacovodoznámeniarozhodnutia
a preto na podanú zmenu žaloby nemožno prihliadnuť.

9. Z administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že administratívne konanie prebehlo tak, ako
je opísané v odseku 1 až 4 odôvodnenia tohto rozsudku. Správny súd konštatuje, že podstatou žaloby
a spornou otázkou v konaní je, či dočasne poverený riaditeľ školy je osobou, ktorá podlieha ako osoba
povinnosti sprístupnenia informácii v súlade s § 9 zákona č.211/2000 Z.z..

10. Krajský súd v Žiline, ako správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia
podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP a pri skonštatovaní absencie a existencie dôvodu nariadenia
pojednávania podľa § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP. Na termíne verejného vyhlásenia rozsudku
určeného na deň 31.10.2022, správny súd verejne vo veci vyhlásil rozsudok. Správny súd preskúmal

rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa ako aj napadnuté rozhodnutie podľa § 177 ods. 1 SSP
v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP) a dospel k záveru, že žalobou napadnuté
rozhodnutie starostu obce bolo potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c) a ods. 3 písm. a) SSP a vec
vrátiť žalovanému podľa ustanovenia § 191 ods. 4 veta prvá SSP na ďalšie konanie z nasledovných
dôvodov:

11. Podľa § 177 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“), správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti
rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

12. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

13.Podľa§191ods.1SSPsprávnysúdrozsudkomzrušínapadnutérozhodnutieorgánuverejnejsprávy
alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak

a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,

f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.14. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení
niektorých zákon (zákon o slobode informácii) v znení účinnom ku dňu právoplatnosti druhostupňového

rozhodnutia (ďalej len „informačný zákon“), osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať
informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické
osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických
osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

15. Podľa § 3 ods. 1 informačného zákona, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné
osoby k dispozícii.

16. Podľa § 3 ods. 3 informačného zákona, informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo
iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.

17. Podľa § 4 ods. 1 informačného zákona, žiadateľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá
požiada o sprístupnenie informácie.

18. Podľa § 9 ods. 3 informačného zákona, povinná osoba sprístupní na účely informovania verejnosti
osobné údaje fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených

osobitným zákonom 9) o fyzickej osobe, ktorá je verejným funkcionárom, 16a) poslancom obecného
zastupiteľstva, 16b) predstaveným v štátnej službe, 16c) odborníkom plniacim úlohy pre člena vlády
Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky
alebo podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, 16d) vedúcim zamestnancom vykonávajúcim
práce vo verejnom záujme, 16e) vedúcim zamestnancom zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej

moci, 16f) nadriadeným v služobnom pomere 16g) alebo členom hodnotiacej komisie alebo iného
obdobného orgánu, ktorý sa zúčastňuje na procese rozhodovania o použití verejných prostriedkov. 16h)
Podľa prvej vety sa sprístupňujú osobné údaje v rozsahu
a) titul,
b) meno,

c) priezvisko,
d) funkcia a deň ustanovenia alebo vymenovania do funkcie,
e) pracovné zaradenie a deň začiatku výkonu pracovnej činnosti,
f) miesto výkonu funkcie alebo pracovnej činnosti a orgán, v ktorom túto funkciu alebo činnosť vykonáva,
g) mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie alebo za

výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu.

9) Zákon č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.
16a) Čl. 2 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z.z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií
verejných funkcionárov.

16b) Zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.
16c) § 5 ods. 3 až 5 a § 9 zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov.
16d) § 25 ods. 2 písm. b) zákona č. 312/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov.
16e)§5ods.1zákonač.552/2003Z.z.ovýkoneprácvoverejnomzáujmevzneníneskoršíchpredpisov.

16f) § 9 ods. 3 Zákonníka práce.
16g) Napríklad zákon č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej
informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení
neskorších predpisov.
16h) § 2 písm. a) zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a

doplnení niektorých zákonov.

19. Podľa § 15 ods. 1 informačného zákona, ak povinná osoba, ku ktorej žiadosť smeruje, nemá
požadované informácie k dispozícii a ak má vedomosť o tom, kde možno požadovanú informáciu

získať, postúpi žiadosť do piatich dní odo dňa doručenia žiadosti povinnej osobe, ktorá má požadované
informácie k dispozícii, inak žiadosť odmietne rozhodnutím (§ 18).20. Podľa § 15 ods. 2 informačného zákona, postúpenie žiadosti povinná osoba bezodkladne oznámi
žiadateľovi.

21. Podľa § 18 ods. 1 informačného zákona, ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované
informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom
v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

22. Podľa § 18 ods. 2 informačného zákona, ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá

o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť
bola odložená ( § 14 ods. 3).

23. Podľa § 18 ods. 3 informačného zákona, ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti
neposkytlainformáciečinevydalarozhodnutieaaniinformáciunesprístupnila,predpokladása,ževydala
rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade

považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17).

24. Podľa § 19 ods. 2 informačného zákona ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje
starosta obce (primátor).

25. Podľa § 22 ods. 1 informačného zákona, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na
konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

26. Podľa § 2 zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon

o ochrane osobných údajov“), osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa identifikovanej fyzickej osoby
alebo identifikovateľnej fyzickej osoby, ktorú možno identifikovať priamo alebo nepriamo, najmä na
základe všeobecne použiteľného identifikátora, iného identifikátora, ako je napríklad meno, priezvisko,
identifikačné číslo, lokalizačné údaje,1) alebo online identifikátor, alebo na základe jednej alebo
viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú identitu, fyziologickú identitu, genetickú

identitu, psychickú identitu, mentálnu identitu, ekonomickú identitu, kultúrnu identitu alebo sociálnu
identitu.

27. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 596/2003 Z.z. štátnu správu v školstve na úseku škôl 1) a
školských zariadení 2) podľa tohto zákona vykonávajú: riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia

(ďalej len "riaditeľ").

28. Podľa § 3 ods. 10 zákona č. 596/2003 Z.z. ak zriaďovateľ odvolá riaditeľa podľa odseku 7 písm. a) až
c), e) alebo písm. f) a odseku 8, poverí pedagogického zamestnanca školy alebo školského zariadenia
vedením školy alebo školského zariadenia do vymenovania nového riaditeľa podľa osobitného predpisu.

29. Podľa § 4 zákona č. 552/2003 Z.z. právne úkony za zamestnávateľa voči zamestnancovi, ktorý je
štatutárnym orgánom, robí orgán, ktorý ho vymenoval alebo zvolil. Ak je štatutárny orgán vymenovaný
prezidentom Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu, robí právne úkony za zamestnávateľa
vedúci ústredného orgánu štátnej správy, do ktorého pôsobnosti patrí, ak osobitný predpis neustanovuje

inak. Ak je štatutárny orgán vymenovaný alebo zvolený kolektívnym orgánom podľa osobitného
predpisu, 11) robí právne úkony jeho predseda alebo iná fyzická osoba týmto orgánom poverená.
V ostatných prípadoch robí právne úkony štatutárny orgán nadriadeného orgánu. Ak zamestnávateľ
nemá nadriadený orgán, robí právne úkony štatutárny orgán zriaďovateľa. Ak zamestnávateľ nemá
nadriadený orgán ani zriaďovateľa, robí právne úkony vedúci ústredného orgánu štátnej správy, do

ktorého pôsobnosti patrí.

30. Správny súd konštatuje, že primárne spornou bola otázka právneho posúdenia veci žalovaným, a
to či dočasne poverený pedagogický zamestnanec školy funkciou riaditeľa školy je osobou, pri ktorej
je povinnosť na požiadanie podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám údaje podľa § 9 ods.

3 informačného zákona. Základom argumentácie žalobcu bolo tvrdenie, že § 9 ods. 3 informačného
zákona sa vzťahuje aj na dočasne povereného pedagogického zamestnanca, kým argumentácia
žalovaného bola založená na tom, že táto osoba nie je osobu, pri ktorej možno postupovať podľa §
9 ods. 3 informačného zákona. Po preskúmaní veci dospel správny súd k záveru, že žalovaný hocpoužil správne právne predpisy, tieto nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že pedagogický
zamestnanec dočasne poverený funkciou riaditeľa školy nespadá pod § 9 ods. 3 informačného zákona.
Podstatným je si uvedomiť skutočnosť, že informačný zákon bol zákonodarcom prijatý za účelom

verejnej kontroly štátnych orgánov (ich vedúcich zamestnancov), ktorý v určitej miere môže dopadať aj
na fyzické osoby ustanovené do riadiacich funkcií. Takouto osobou bezpochyby je riaditeľ školy, čo v
konaní nebolo sporné a na čom sa zhodli aj žalobca a žalovaný. Skutočnosť, že riaditeľovi školy môže
funkcia zaniknúť zo zákonom daných dôvodov (aj odvolaním) je bežná okolnosť, ktorá môže nastať.
Preto zákonodarca prijal aj ustanovenie o dočasnom poverení pedagogického zamestnanca riadením

školy podľa §3 ods. 10 zákona č. 596/2003 Z.z., ktorý následne reálne riadi školu počas stanoveného
obdobia do vymenovania nového riaditeľa, čo môže predstavovať dlhšie časové obdobie. Správny súd
má za to, že okamihom prijatia poverenia sa pedagogický zamestnanec, ktorý bol poverený riadením
školy sa stáva osobou, ktorá napĺňa definičné znaky osoby podľa § 9 ods. 3 informačného zákona
(vedúci zamestnanec vykonávajúci práce vo verejnom záujme v podobe riadenia školy), a preto v
zákonom stanovenom rozsahu podliehajú aj jeho údaje informačnej povinnosti podľa informačného

zákona. V danej situácii preto osoba povinná postupovať podľa zákona o slobodnom prístupe k
informáciám nepostupovala správne, keď neposkytla informácie v rozsahu požadovanom podľa § 9
ods. 3 informačného zákona a je daný dôvod na zrušenie rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods.
1 písm. c) SSP pre nesprávne právne posúdenie. Správny súd má za to, že cieľ a zmysel právnej
úpravy informačného zákona v podobe sprístupňovania údajov o príjmoch dotknutých osôb je potrebné

vykladať tak, že zákon sa vzťahuje aj na pedagogického zamestnanca povereného riadením školy, ktorý
reálne vykonáva riadiacu funkciu, a preto sú dané aj dôvody verejnej kontroly podmienok (platových), za
ktorýchtútofunkciuvykonáva. Správnysúdďalejdávažalovanémudopozornosti,žepojem„informácia“
používaný v zákone o slobode informácií je právnym pojmom, ktorého význam môže byť odlišný
od významu používaného v bežnom hovorovom jazyku. Rozhodovacou praxou bolo ustálené, že za

informáciu sa považujú aj celé dokumenty (rozhodnutia a zmluvy) alebo zvukové a obrazové záznamy.
Skutočnosť, že dokumenty a záznamy sú „informáciou“, vyplýva aj z právnych predpisov Európskej
únie. Informácia, ak má byť poskytnutá v zmysle informačného zákona, musí byť zaznamená na určitom
nosiči.

31. Správny súd k námietke žalovaného, že žaloba smeruje proti nesprávnej osobe, konštatuje, že
táto je nedôvodná, nakoľko v zmysle § 3 ods. 10 zákona č. 596/2003 Z.z., poveruje pedagogického
zamestnanca zriaďovateľ školy a tento následne je aj osobou povinnou s ohľadom na rozsah
požadovaných informácii s prihliadnutím na § 4 zákona č. 552/2003 Z.z.. Odhliadnuc od uvedeného,
ak by žalovaný nebol orgánom, ktorý mal poskytnúť informáciu tak nemal ani vo veci rozhodovať,

čo by bol taktiež dôvod na zrušenie rozhodnutia, pričom však žalovaný mal za to v čase vydania
rozhodnutia, že bol osobou, ktorá je takéto informácie povinná poskytovať, nakoľko žiadosť žalobcu
nepostúpil inému orgánu. K námietke nesprávne označeného rozhodnutia žalovaného (rozhodnutie
bolo zo dňa 03.10.2019, nie 04.10.2019), že na rozdiel od civilného súdnictva v správnom súdnictve je
potrebné zdôrazniť, že pri posudzovaní náležitostí procesných úkonov účastníkov konania je potrebné

vyvarovať sa prílišného formalizmu (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 135/04
zo dňa 24.09.2004). Z obsahu žaloby a jej príloh jednoznačne vyplynulo, že predmetom súdneho
prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. OcÚ-16/2019-003-SPI zo dňa 03.10.2019, ktoré bolo žalobcovi
doručené 04.10.2019, a preto správny súd nevidel dôvod na odstraňovanie vád žaloby, respektíve
odmietnutie žaloby. Takýto formalistický prístup nie je na mieste a nedôvodná je preto aj námietka

žalovaného. Rovnako tak nebola potrebná ani zmena žaloby, resp. precizované vymedzenie žalobných
námietok vo vzťahu k § 191 ods. 1 SSP, nakoľko z obsahu spisu (žaloby, príloh) bolo odpočiatku
zrejmé, ktoré rozhodnutie je predmetom súdneho prieskumu ako aj dôvody nesprávnosti - nezákonnosti
v podobe nesprávneho právneho posúdenia, ktoré mu žalobca vytýka. Správny súd ďalej uvádza, že aj
v odbornej literatúre napr. pri označení žalobcu je poukazované na potrebu neformálneho posudzovania

žalôb kde sa uvádza: „V prípade, pokiaľ žalobca v žalobe nesprávne označí žalovaného, správny súd
nevyzýva žalobcu na odstránenie vád podania v zmysle § 59 SSP, ale žalovaného sám určí a s takto
určeným žalovaným aj koná. Preto nesprávne, respektíve neúplné označenie žalovaného nemôže mať
za následok zamietnutie žaloby pre nedostatok pasívnej legitimácie, samozrejme, za predpokladu, že
žaloba obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti (k tomu pozri bližšie Uznesenie Najvyššieho

súdu SR z 11. augusta 2010 sp. zn. 2Sži/2/2010) (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol.
Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, 892 s.).32. Vo vzťahu k žalobným námietkam žalobcu o forme prvostupňového rozhodnutia a jeho doručovania
správny súd konštatuje, že prvostupňové rozhodnutie malo viacero nedostatok z pohľadu formálneho
obsahu, poučenia ako aj doručenia. Uvedené nedostatky však čiastočne konzumovalo rozhodnutie

žalovaného tým, že žiadne prejednal odvolanie žalobcu. V konečnom dôsledku sú v žalobe označené
nedostatky rozhodnutia orgánu prvého stupňa nepodstatné pre posúdenie tejto veci, nakoľko napadnuté
rozhodnutie žalovaného bolo zrušené pre nesprávne právne posúdenie. K argumentácia žalovaného o
neexistencii skutočného záujmu žalobcu na požadovanej informácii, správny súd uvádza, že žiadateľ o
sprístupnenie informácie túto nemusí odôvodňovať. Odhliadnuc od uvedeného žalobcove zdôvodnenie

potreby získania informácií pre účely iných súdnych konaní by bolo dostatočné, hoc tieto informácie
nemusia mať význam pre uvedené súdne konania. Obdobne námietka žalovaného, že žalobca neskôr
nežiadal informácie, keď bol ustanovený nový riaditeľ nie je dôvodná, ako ani skutočnosť, že žiadaná
informácia je už neaktuálna s ohľadom na ustanovenie nového riaditeľa školy, nakoľko súd posudzuje
žalobu s ohľadom na okolnosti vydania rozhodnutia a nie neskoršie udalosti, ktoré môžu viesť k
procesnému úkonu zo strany žalobcu alebo nemusia, nakoľko žalobca má právo na prejednanie jeho

žaloby.

33. Žalovaný pri svojom rozhodnutí teda vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto
správny súd správnou žalobou napadnuté rozhodnutie správneho orgánu druhého stupňa zrušil v súlade
s cit. ust. § 191 ods. 1 písm. c), ods. 3 písm. a) SSP a súčasne vec podľa § 191 ods. 4 veta prvá SSP

vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Povinnosťou žalovaného bude postupovať v súlade so záväzným
právnym názorom vysloveným v odôvodnení tohto rozsudku a nanovo posúdiť odvolanie a vo veci
rozhodnúť.

34. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo

čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

35. O náhrade trov konania žalobcu bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý bol
v konaní úspešný, správny súd náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanému priznal

v plnom rozsahu.

36. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

P o u č e n i e:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo
dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského
súdu v Žiline.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému
správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová
značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj,
kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo
zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“)

a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
- na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
- účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom
- rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
- v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
- vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

- nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu- patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
- rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
- sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

- nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
- podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto

právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP,

je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.