Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trebišov

Judgement was issued by Mgr. Jozef Nadzam

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 0T/57/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7918010228
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Nadzam

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2018:7918010228.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Trebišov Mgr. Jozef Nadzam na hlavnom pojednávaní konanom dňa

24.5.2018

r o z h o d o l :

Obžalovaného D. C. , nar. XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom
Q., G. XXX/X.

Podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku o s l o b o d z u j e spod skutku obžaloby, ktorý mal spáchať tak,
že dňa 2.5.2018 v čase okolo 13.30 h došiel v Q. na ul. M. R. R. pred rodinný dom č. XXX/XXX, kde

svojej bývalej družke, poškodenej D. U., ktorá sa v tom čase nachádzala na dvore tohto rodinného domu,
vulgárne vynadal a vyhrážal sa, že zbije ju a aj jej deti, avšak pri incidente k zraneniu osôb ani ku škode
na majetku nedošlo, ktorý bol právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360
ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Okresná prokuratúra Trebišov podala na tunajšom súde dňa 4.5.2018 podľa § 204 ods. 1 Tr. poriadku
obžalobu na D. C. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona

na tom skutkovom základe, ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku a zároveň aj návrh na vzatie
obvineného do väzby.

Na základe návrhu na vzatie do väzby súd vzal obvineného uznesením zo dňa 4.5.2018 do väzby z
dôvodu § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku.

Keďže obžalovaný pri výsluchu popieral spáchanie skutku, súd vytýčil termín hlavného pojednávania

na deň 24.05.2018.

Súd vykonal vo veci dokazovanie a zistil tento skutkový stav veci:

Obžalovaný tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní popieral spáchanie trestného činu
a uvádzal, že je pravdou, že išiel v inkriminovaný deň po ulici, ale po druhej strane ulice, po chodníku,
popred dom, kde býva poškodená, videl na dvore rodinného domu syna, ktorý na neho zakričal, on sa

mu prihovoril, na to vyšla z domu jeho bývalá družka D. U., táto ho volala k nim, obžalovaný tvrdil, že
celý skutok si bývalá družka vymyslela, pretože už s ňou nechce žiť, našiel si inú priateľku, a to, že sa
jej mal vyhrážať jej a deťom zabitím, je klamstvo a svoje konanie ani neľutoval, pretože sa jej zabitím
nevyhrážal.Obžalovaný tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní ako aj pri výsluchu, kde súd
rozhodol o jeho vzatí do väzby popisoval skutok rovnako a popieral spáchanie skutku. Pokiaľ ide o

I. H., druhú svedkyňu, ktorá ho má zo skutku usvedčovať, uviedol, že nehovorí pravdu, pretože je
príbuznou poškodenej. Obžalovaný poukázal aj na skutočnosť, že vzhľadom k tomu, že má novú
priateľku, poškodená mu povedala, že keď je tak, že keď ona nebude mať jeho, tak ani on nebude mať
novúpriateľku.Obžalovanýuviedol,žesvedkyňapoškodenámuniekoľkokrátpísaladoväzbyaposielala
mu finančné obnosy od 30,- € do 40,- €. Obžalovaný žiadal, aby mohol predložiť predmetné listy, ktoré

mu bývalá družka a v tomto konaní poškodená, písala, fragmenty z dvoch listov prečítal obhajca, pričom
z obsahu týchto listov okrem iného vyplýva aj samotná skutočnosť, že poškodená uvádza, že ona má
na svedomí pobyt obžalovaného vo väzbe.

Zo spáchania skutku obžalovaného v prípravnom konaní usvedčovala poškodená D. U., ktorá uvádzala,
že s obžalovaným žila v spoločnej domácnosti asi 9 rokov, majú spolu dve deti, asi tri roky jej druh často

požíva alkoholické nápoje, čo je zlé pre ich deti, uviedla, že 2.5.2018 v popoludňajších hodinách bola
sama doma na záhrade, počula kričať obžalovaného z ulice, že je kurva, že ju rozkope a keď chytí
niektoré z jej detí tak ho zabije, preto otvorila bránu, pozrela sa na obžalovaného a povedala mu, aby
odišiel preč, že už s ním žiť nechce, tvrdila, že má z D. C. strach keď je opitý, pričom v čase skutku
mal vypité, uviedla, že v minulosti sa voči nej ani deťom agresívne nesprával, potvrdila zároveň, že

D. C. nebil ani ju, ani deti pred spáchaním skutku, uviedla, že keď je opitý obáva sa toho, že ju môže
zbiť. Na hlavnom pojednávaní svedkyňa zmenila svoju výpoveď a uvádzala, že v inkriminovaný deň bol
obžalovaný opitý, vykrikoval na ňu, aby mu dala deti, na čo ona mu uviedla, že pokiaľ má inú frajerku tak
deti mu nedá, na to obžalovaný kričal, že sa zabije, keď mu nedá deti, čo ona zle rozumela v čase skutku,
ale na polícii to uvádzala ako nie zabijem sa, ale zabijem ťa. Uviedla, že na to prišla až na druhý deň,

keď sa ukľudnila a premýšľala nad priebehom skutku. Svedkyňa ďalej uvádzala, že keď je druh opitý, tak
šušle, rovnako šušle aj keď kričí a keď je opitý a kričí tak šušle ešte viac, to, že ju rozkope rozumela, je to
pravda, ale deti nie. Svedkyňa potvrdila, že za 9 rokov spolužitia sa aj pohádali ale inak sa jej nevyhrážal,
tvrdila, že nadával aj jej matke, ale zabitím sa jej nevyhrážal. Svedkyňa tvrdila, že v inkriminovaný deň sa
nebála, že obžalovaný ju rozkope ani že ju zbije, prípadne že ju zabije. Taktiež potvrdila, že obžalovaný

sa nesnažil vniknúť do jej dvora a tvrdila, že vo všeobecnosti v ten deň strach z obžalovaného nemala,
podobne ako v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní potvrdila, že v minulosti počas 9 rokov jej
fyzicky neublížil ani ju nenapadol. Svedkyňa uviedla, že počas skutku videla asi vo vzdialenosti 10 m I.
H., ktorá sa vracala z nemocnice. Svedkyňa tak isto potvrdila, že písala obžalovanému do väzby listy a
posielala mu aj peniaze. Potvrdila, že obžalovaného má rada a chce aby sa vrátil k nej a deťom.

Svedkyňa I. H. v prípravnom konaní tak isto usvedčovala obžalovaného zo spáchania skutku a tvrdila,
že dňa 2.5.2018 v čase okolo 13.30 hod. sa vracala od lekára domov, oproti rodinnému domu, kde
býva jej teta D. U. videla postávať jej bývalého druha D. C., teda obžalovaného, s ktorým sa nedávno
rozišla a s ktorým má dve maloleté deti, počula, že D. C. cez ulicu kričal, že je kurva, že ju zbije a

rozkope a že keď chytí niektoré z jej detí, ktoré má z prvého vzťahu tak ho zabije, čo počula viackrát
obžalovaného povedať po sebe. Svedkyňa tvrdila, že aj v minulosti počula kričať obžalovaného slová
na adresu poškodenej, že ju zabije.

Na hlavnom pojednávaní aj táto svedkyňa zmenila svoju výpoveď a uvádzala, že po tom, čo sa vracala

z nemocnice, pred domom na druhej strane ulice videla obžalovaného, obžalovaný kričal poškodenej,
ktorá bola na dvore svojho rodinného domu, že s ňou nechce žiť, bol opitý, veľmi mu nerozumela, počula
ešte, že obžalovaný uvádza, že keď mu nedá dieťa, tak sa zabije, na čo poškodená kričala „idze mi zabic
dzeci". Svedkyňa tvrdila, že iné vyhrážky zo strany obžalovaného na adresu poškodenej nepočula.

Vzhľadom k rozporom vo výpovediach v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní na návrh
prokurátora sudca prečítal výpoveď z prípravného konania, na čo svedkyňa uviedla, že to, čo uvádzala
v prípravnom konaní uviedla v stave nervozity, prišla po ňu poškodená, aby išla vypovedať na políciu,
tvrdila, že jej nervozita vyplývala z toho, že obžalovaný, po tom, čo spolu žili viacero rokov, jednoducho
ju opustil a má inú ženu a nechá maloleté deti a pôjde s inou ženou. Svedkyňa tvrdila, že pravdou je

to, čo uvádzala na hlavnom pojednávaní. Svedkyňa uvádzala, že poškodená bola nervózna, kričala
na celú ulicu, pretože jej uvádzal obžalovaný, že ju už nechce a že má inú frajerku, ona pociťovala
tento stav poškodenej tak, že mala strach z toho, že ju opustí a nechá aj maloleté deti. Uviedla, žepre obžalovaného pri svojom výsluchu v prípravnom konaní zle nechcela, iba si myslela, že po tom, čo
obžalovaného vypočujú, hneď ho pustia, len čo sa vystrábi z opitosti.

Svedkyňa potvrdila, že v minulosti obžalovaný poškodenú ani deti nezbil. Tak isto potvrdila, že
obžalovaný sa v ten deň nedomáhal vstupu na pozemok poškodenej.

Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov na obžalovaného vyplýva, že tento bol vo viacerých
prípadoch uznaný vinným zo spáchania priestupku, v dvoch prípadoch a to dňa 25.06.2017 v ranných

hodinách a potom v popoludňajších hodinách, pod vplyvom alkoholu mal vulgárne vynadať D. U. a
kameňomrozbiťsklenenúvýplň,popoludnímalvynadaťD.U.staršejakoajmladšej,vulgárneavyhrážať
sa im pobitím s tým, že im rozbije okno.

Z odpisu registra trestov na obžalovaného vyplýva, že tento bol doposiaľ súdom deväťkrát odsúdený za
rôznu trestnú činnosť, naposledy bol odsúdený trestným rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. 5T/5/2018

zo dňa 12.01.2018, pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona za skutok, ktorý
spáchal 08.08.2017, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov, výkon ktorého bol
podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov, trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť
dňa 08.02.2018.

Zodpisuregistratrestovnaobžalovanéhovyplýva,žetentobolnapriekmnožstvuodsúdeníibajedenkrát
vo výkone trestu odňatia slobody, z ktorého bol prepustený podmienečne dňa 19.04.2007.

Po vykonanom dokazovaní súd zhodnotil všetky dôkazy jednotlivo i vo vzájomnom súhrne a dospel k
záveru, že nebolo nepochybne a mimo akúkoľvek pochybnosť preukázané, že sa stal skutok, ktorý je

uvedený v obžalobe okresnej prokuratúry. Obžalovaný spáchanie skutku popieral od začatia trestného
stíhania tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní, pričom jeho výpovede sú totožné
v oboch prípadoch. Zo spáchania skutku obžalovaného v prípravnom konaní usvedčovala svedkyňa
poškodenáD.U.aI.H.,ktorétvrdilivprípravnomkonaní,žeobžalovanýsavyhrážalpoškodenejzabitím,
ako aj maloletým deťom. Obe svedkyne na hlavnom pojednávaní zmenili svoju výpoveď s tým, že

obžalovaný bol v tom čase pod vplyvom alkoholu, resp. opitý, v takomto stave obžalovaný šušle a je
mu zle rozumieť a v skutočnosti nekričal, že poškodenú zabije, ale že zabije seba, teda nepoužil slovo
zabijem ťa alebo zabijem sa.

Obe svedkyne zároveň potvrdili, že obžalovaný žil s poškodenou ako druh a družka počas deviatich

rokov, pričom sa nestalo, aby sa v minulosti poškodenej vyhrážal rovnakým spôsobom a taktiež sa
nestalo, aby ju niekedy v minulosti zbil a rovnako aj maloleté deti.

J. I. H. zároveň potvrdila, že obžalovaný sa nedomáhal násilnejším spôsobom v čase spáchania skutku
dostať na dvor poškodenej. Táto svedkyňa tvrdila, že v čase páchania skutku mala pocit, že poškodená

nemá strach z obžalovaného, z jeho vyhrážky, tvrdila, že mala pocit, že má strach iba z toho, že ju opustil
a že sa nechce vrátiť k nej a k jej maloletým deťom. Taktiež samotná poškodená tvrdila, že si nemyslela,
že by v ten deň ju obžalovaný mohol zabiť, rovnako nemala obavu a strach z obžalovaného.

Predpokladom naplnenia skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného vyhrážania je nielen použitie

vyhrážky smrťou ale aj možnosť vzbudenia dôvodnej obavy z vykonania, respektíve realizácie takejto
vyhrážky. Samotná poškodená v konaní pred súdom uviedla, že subjektívne nepociťovala obavu alebo
strach z vyhrážky, ktorú obžalovaný v čase spáchania skutku voči nej, respektíve jej deťom mal použiť.
Potvrdila, že v minulosti ju obžalovaný nikdy fyzicky, ani jej deti neatakoval.

Podľa názoru súdu aj samotné správanie sa poškodenej po skutku nasvedčuje tejto skutočnosti, teda,
že obavu z vyhrážok obžalovaného nemala, pretože obžalovanému písala do väzby dva listy, kde
sama naznačovala, že ho má rada, vytýka mu jeho časté požívanie alkoholických nápojov s tým, že s
obžalovaným chce naďalej žiť. Naviac obžalovanému do väzby posielala v troch prípadoch aj finančné
obnosy.

Vychádzajúc z vyššie skutočností súd dospel k záveru, že pokiaľ ide o použitie vyhrážky, sú tu
pochybnosti, či skutočne bola použitá vyhrážka zabijem Ťa, či nebola použitá vyhrážka zabijem sa, aj
v prípade, že by obžalovaný použil takúto vyhrážku, že zabije poškodenú prípadne jej deti, samotnápoškodená v konaní pred súdom uviedla, že obavy z naplnenia takejto vyhrážky nemala, čomu
nasvedčujú aj skutočnosti vyššie uvedené.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam, dospel súd k záveru, že neboli naplnené všetky
kvalifikačné znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania, nebolo preukázané, že
poškodená skutočne mala strach alebo obavu o svoj život alebo aj zdravie, pričom túto skutočnosť
potvrdila aj svedkyňa I. H., vzhľadom k správaniu sa poškodenej po skutku súd dospel k záveru, že sú
tu minimálne pochybnosti o tom, že skutok sa stal tak, ako je to uvedené v obžalobe prokuratúry, preto

obžalovaného podľa § 285 písm. a/ spod skutku obžaloby oslobodil.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho vyhlásenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Košiciach.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.