Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 31, 2012

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoE/98/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211221733
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4211221733.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., Hattalova 12/C, Bratislava,
IČO: 45 869 464, zastúpený: Advokátska kancelária Máčaj a Novák, s.r.o., Karpatská 18, Bratislava,
IČO: 35 940 875, proti povinnej: V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, L., štátny občan SR,
o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.347,87 eura s príslušenstvom a trov exekúcie,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 23. januára 2012 č. k.

9Er/1580/2011-17, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Komárno (exekučný súd) zamietol žiadosť súdneho exekútora
JUDr. Miroslava Šupu, Exekútorský úrad v Nitre, Kmeťkova 30 (EX 3456/2011), doručenú súdu
dňa 29.11.2011 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn. 9Er/l580/2011.

Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d/, 44 ods. 2 Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), § 39, § 52 ods. 1-4, § 53 ods. 1-5, § 54
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 40 ods. 1, § 45 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní, § 2 písm. a/ a b/ Zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 25 ods. 1 Zák. č. 129/2010
o spotrebiteľských úveroch § 3 ods. 1, 2 Zák. č. 258/2001 Z. z. a zistením, že podľa predmetnej zmluvy
o úvere, ktorú uzavrel oprávnený s povinným a ktorá bola podkladom pre rozhodcovský rozsudok -

exekučný titul v tomto exekučnom konaní- sa veriteľ (oprávnený), ktorý koná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti, zaviazal poskytnúť dlžníkovi (povinnému), ktorý nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, úver vo výške 1.659,70 Eur (50.000,- Sk) a dlžník
(povinný) sa zaviazal zaplatiť úver s 23 % úrokom do 25.06.2012. Na základe vyššie uvedeného teda
súd posúdil predloženú úverovú zmluvu uzavretú dňa 29.05.2007 ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere,
a preto daný právny vzťah je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve, pretože

sa vymáha plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahuje právny režim zák. č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a § 52 a nasl. O. z. Jediným exekučným titulom, pri ktorom
exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov exekučného konania, je rozsudok
vydaný v rozhodcovskom konaní. Ak totiž rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom,
súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo

exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 odseku 1 písm.
b/aleboc/.PrevyvodenietakýchtozáverovvšakmusímaťsúdkdispozíciipredovšetkýmZmluvuoúvere
so všetkými jej neoddeliteľnými prílohami, listinu obsahujúcu dohodu o tom, že riešenie sporov, ktoré
vzniknú z konkrétneho zmluvného vzťahu budú zmluvné strany riešiť v rozhodcovskom konaní. Teda
podstatná pre posúdenie spôsobilosti exekučného titulu je i rozhodcovská doložka, najmä pri plneniach
priznaných zo spotrebiteľských úverov, z ktorej vychádza aj plnenie v predmetnom rozhodcovskom

rozsudku. Súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý
bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď potom, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovýmiokolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo prípadnú nekalú povahu rozhodcovskej
doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom. Súd preskúmal predloženú
úverovú zmluvu vrátane zmluvných dojednaní Zmluvy o úvere, pričom zistil, že v čl. 11 týchto

všeobecných podmienok poskytnutia úveru (Riešenie sporov a rozhodcovská doložka) sa zmluvné
strany dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú
z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, Bankových produktov a/ alebo vykonávaní
Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy, a to v nasledujúcom
znení: a/ pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a

rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, b/ pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený
predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu alebo všeobecnému súdu.
Súd teda dospel k záveru, že v Zmluvných dojednaniach Zmluvy o úvere, ktoré tvoria neoddeliteľnú
súčasť Zmluvy o úvere, je obsiahnutá neprijateľná podmienka, a to rozhodcovská doložka v zmysle § 53
ods. 1 O. z. Táto doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou

doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti, ako najvhodnejší
spôsob rozhodovania sporu. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na
výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu.
Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu.

Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán, a preto je v zmysle § 53 ods. 5 O. z. neplatná. Súd poukazuje zároveň na rozsiahlu judikatúru
Európskeho súdneho dvora (C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98, C-244/98). Takýto postup je aj
v súlade s rozsudkom Súdneho dvora vo veci C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL vs. Cristina
Rodriguez Nogueira. K ustanoveniam právneho poriadku upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv

existuje aj interpretačné pravidlo Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993. V konkrétnej exekučnej veci,
vzhľadom na transpozíciu tejto smernice zákonom č. 150/2004 Z. z. účinným od 01.04.2004, možno
za nekalú podmienku považovať tú, ktorej zmyslom, alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi práva
alebo brániť mu v uplatňovaní práva podať žalobu, alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok a najmä
vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne arbitrážou. Rozhodcovská doložka je neprijateľná,

pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho podrobiť sa výlučne rozhodcovskému
konaniu. Vzhľadom na to, že rozhodcovská doložka je v zmysle vyššie uvedených dôvodov neplatná,
exekučný titul vydaný na základe takejto neplatnej rozhodcovskej doložky je materiálne nevykonateľný,
čo predstavuje neodstrániteľnú prekážku brániacu vykonaniu exekúcie, preto súd žiadosť súdneho
exekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúciezamietolvcelomrozsahu.Spoukazomnavyššie

uvedené skutočnosti a vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je to
uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Proti uvedenému uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, odôvodniac ho tým, že vzhľadom na to,
že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky

rozhodcovského rozsudku majú ten dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať
rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti
a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo
na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje
svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v rozhodcovskom konaní. Konkrétne to teda

znamená, že rozsudkom rozhodcovského súdu je exekučný súd viazaný rovnako, ako je viazaný
rozsudkom všeobecného súdu. Vyplýva to z § 159 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého výrok právoplatného
rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány. To isté teda platí aj v prípade, ak ide
o rozsudok rozhodcovského orgánu. V štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre
poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k

návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti,
či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na
jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov
vykonateľnétakpostránkeformálnej(zpohľaduprávnehopredpisuupravujúcehokonanie,vktorombolo
vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti

a presnosti označenia subjektov práv a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má
nútene vykonať). V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť
(skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný
súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípadepasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný
súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. V súlade so zásadou rovnocennosti
platí vyššie uvedené bez ohľadu na to, či exekučným titulom je rozsudok, ktorý vydal všeobecný

súd alebo rozhodcovský súd. Pokiaľ ide o úverové zmluvy, treba uviesť, že preskúmanie správností
rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v 45 ods. 1
písm. c/ zákona č. 244/2002 Z. z. (rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom). Z uvedeného
zákonného ustanovenia vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či

samotná zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku; nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná
podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Rozhodujúcim bude len, či plnenie, ktoré má
byť vykonané, odporuje alebo neodporuje dobrým mravom; len tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť
exekučné konanie. Úverová zmluva, ktorej plnenie je predmetom konania, predstavuje štandardnú
úverovú zmluvu, ktorou bol poskytnutý úver bankou, ktorá bola zriadená a pôsobí v Slovenskej republike
v súlade s ustanoveniami zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a podlieha dohľadu Národnej banky

Slovenska. Nejde teda o žiadny nebankový subjekt mimo dohľadu národnej banky. S uvedenými závermi
sa stotožnil aj Generálny prokurátor Slovenskej republiky, ktorý v obdobnej veci podal mimoriadne
dovolanie a žiadal napadnuté uznesenie okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Keďže
súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na právnych záveroch, ktoré nezodpovedajú právnemu
posúdeniu veci považovanému dovolacím súdom za správne a vec neposudzoval z hľadísk uvedených

v § 45 zákona č. 244/2002 Z. z., Najvyšší súd Slovenskej republiky v dovolacom konaní uznesenie
prvostupňového súdu zrušil (§ 243b ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.) a vec vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie (uznesenie sp. zn. 3 M Cdo/11/2010 zo dňa 26.09.2011 - rozhodnutie
prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0). Zároveň ako súvisiace zrušil
tiež uznesenie odvolacieho súdu odmietajúce odvolanie proti mimoriadnym dovolaním napadnutému

uzneseniu súdu prvého stupňa. Oprávnený uviedol, že zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere v ustanovení § 93b ods. 1 zakotvoval povinnosť bánk ponúknuť
svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné
vzájomné spory z obchodov (teda i zo zmlúv o úvere) budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní
stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa zákona o rozhodcovskom konaní. Inkorporovaním

rozhodcovskej doložky do Obchodných podmienok si Poštová banka, a.s. splnila svoju zákonnú
povinnosť - povinný v čl. 2 ods. 1 zmluvy o úvere výslovne potvrdil, že prijíma návrhy predložené v
Obchodných podmienkach a v čl. 2 ods. 6 zmluvy o úvere potvrdil, že si Poštová banka, a.s. splnila
povinnosť podľa § 93b zákona o bankách. Text rozhodcovskej doložky neobsahoval žiadnu alternatívu k
rozhodcovskému konaniu v súlade so zákonnou definíciou „rozhodcovskej zmluvy“ v § 3 ods. 1 zákona

č. 244/2002 Z. z. i s ustálenou praxou v odbore. Rozhodcovská doložka bola naformulovaná a dojednaná
na základe splnenia zákonnej povinnosti banky a ako taká nemôže predstavovať (nevynímajúc zreteľ zo
zásady zákazu retroaktivity v právnom poriadku Slovenskej republiky) neprijateľnú podmienku. III. Na
základe vyššie uvedeného oprávnený navrhol, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu
zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje,

alternatívne, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie
prvostupňového súdu procesným postupom podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP a dospel k tomu, že

odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP
ako vecne správne potvrdil.

Exekučné konanie začalo dňa 10.11.2011 doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie
súdnemu exekútorovi, pričom exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského

súdu zriadený pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. so sídlom Trnavská cesta 7, Bratislava,
sp. zn. IIB0310072 zo dňa 31.05.2011, ktorý podľa vyznačených doložiek nadobudol právoplatnosť dňa
07.07.2011 a vykonateľnosť dňa 11.07.2011. V exekučnom titule bola povinnému uložená povinnosť
zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 1.347,87 €, úrok vo výške 23,00 % ročne zo sumy 1.347,87 €
od 02.02.2010 do zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 1.347,87 € od

02.02.2010 do zaplatenia istiny, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú ku dňu splatnosti
úveru vo výške 129,22 €, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú odo dňa nasledujúceho
po dni predčasnej splatnosti úveru do dňa 01.02.2010 vo výške 368,67 €, sumu dlžných poplatkov vo
výške 49,04 €, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 75,79 €, všetko na bankový účetčíslo: XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v D. banke, a.s., variabilný symbol: XXXXXXXXXX, všetko do troch
dní odo dňa právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel k záveru, že súd
prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, preto potvrdzuje vecnú správnosť napadnutého
rozhodnutia, pričom uvádza, že exekučný prvostupňový súd správne vyhodnotil svoje oprávnenie

preskúmavať exekučný titul v rozsahu a za podmienok uvedených v § 45 ods. 1 Zákona o
rozhodcovskom konaní. Konanie o nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí - exekučné konanie
je integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 Ústavy SR. Toto konanie je relatívne
samostatným druhom civilného procesu, ktoré môže, ale nemusí nadväzovať na základné civilné
konanie.

V exekučnom konaní je možno nútene vykonať vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo,
zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Taktiež možno vykonať exekúciu aj na podklade
iných vykonateľných rozhodnutí, napr. na podklade rozsudkov rozhodcovských súdov. Súd v zásade
postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nepreskúmava vecnú správnosť exekučných
titulov, pretože by sa tým nezákonným spôsobom fakticky rozširovala pôsobnosť opravných

konaní, ktorých účelom je v rámci nachádzacieho konania preskúmavať možné vecné pochybenie
príslušného orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. S prehlbovaním potreby ochrany spotrebiteľov v
európskom priestore však dochádza, prostredníctvom normatívnych aktov Európskej únie a legislatívnej
činnosti zákonodarných orgánov jednotlivých členských štátov, k prelamovaniu uvedenej zásady
nepreskúmateľnosti vecnej správnosti niektorých rozhodnutí - exekučných titulov. Tak tomu je aj v

prípade predpisov na ochranu spotrebiteľa, kedy všeobecný súd, ale aj iný povolaný orgán, ktorý
rozhoduje právnu vec spotrebiteľského charakteru, musí z úradnej povinnosti prihliadať na všetky
aspekty nedovolenosti, resp. neprijateľnosti praktík, ktoré znevýhodňujú spotrebiteľa. V najširšom
zmyslejepotrebnépovažovaťzatakútozákonnúúpravupríslušnéustanoveniaObčianskehozákonníka,
ktoré okrem iného vymedzujú charakteristiku spotrebiteľského právneho vzťahu a demonštratívny

výpočet charakteristických neprijateľných zmluvných podmienok, na ktorých neprijateľnosť (neplatnosť)
prihliada súd z úradnej povinnosti vždy vtedy, keď mu to zákon umožňuje.

V prejednávanej veci nutné je trvať na tom, že požadovanú rovnováhu v právach a povinnostiach
účastníkovspotrebiteľskejzmluvyalebotiežnedostatokznačnejnerovnováhyvneprospechspotrebiteľa

niejespôsobilézaručiťuždojednanie,ktoréprávovýberuspôsoburiešeniasporuaajsubjektumajúceho
vyriešiť prípadný spor účastníkov hmotnoprávneho vzťahu zveruje žalobcovi (iniciátorovi konania) a
to tak, že tento si môže vybrať ako prejednanie (a rozhodnutie) sporu rozhodcom, tak i všeobecným
súdom. Možnosť iniciovania sporu spotrebiteľskej zmluvy aj spotrebiteľom totiž treba považovať za
skôr teoretickú (keďže tu spektrum potenciálnych požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou stranou

zmluvného vzťahu je zjavne veľmi obmedzené, pričom do takéhoto spektra samozrejme nemôže patriť
žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku - nakoľko táto práve predpokladá prvotné prejednanie a
tiež rozhodnutie sporu rozhodcom). Za neprijateľné teda treba považovať už riziko, že spotrebiteľovi jeho
zmluvný partner prakticky nanúti podrobenie sa právomoci rozhodcu v dôsledku výberu vykonaného
zmluvným partnerom spotrebiteľa a už takáto možnosť spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rovnako stále platí, že túto nerovnováhu
nie je spôsobilé eliminovať ustanovenie, ktoré prakticky rovnocennú možnosť výberu poskytuje
spotrebiteľovi, avšak len pre prípad záujmu jeho samotného viesť spor (teda len v tom prípade,
ak sa spotrebiteľ rozhodne sám stať žalobcom a niečo od svojho zmluvného partnera požadovať).
Uplatnením záverov zhora, použijúc metódy právnej argumentácie „a minori ad maius (od menšieho k

väčšiemu)“ potom bolo vylúčené dospieť k niečomu inému, než k tomu, že ak za neprijateľnú zmluvnú
podmienku musí byť považovaná rozhodcovská doložka poskytujúca spotrebiteľovi len obmedzený
prístup k všeobecnému súdu (závislý na okolnostiach, ktoré sám nemusí byť schopný ovplyvniť), nútiaca
ho však pre prípad výberu rozhodcovského súdu dodávateľom sa podrobiť právomoci rozhodcu, tým
skôr by musela byť neprijateľnou (a preto i neplatnou) taká doložka, ktorá spotrebiteľovi ani žiaden výber

neposkytuje.

Zákonnou úpravou umožňujúcou prehĺbenie uvedenej ochrany spotrebiteľa je aj činnosť súdu výkonu
rozhodnutiaaleboexekučnéhosúduprinútenomvýkonerozhodcovskéhorozsudkuvydanéhoorgánmiapostupom podľa Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. V procesnom postupe exekučného
súdu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ustanovenie § 45 ods. 1 v spojení s § 45 ods. 2
Zákona o rozhodcovskom konaní umožňuje a zároveň súd v exekučnom konaní zaväzuje (ex offo),

aby v prípade, ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo ak
rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, aby toto konanie zastavil. Exekučný súd
pritom nemôže byť obmedzený pri posudzovaní uvedených nedostatkov izolovane, iba čo do objektívne
nemožného, právom nedovoleného plnenia, poprípade plnenia, ktoré odporuje dobrým mravom, výroku

rozhodnutia samotného, ale pre naplnenie cieľov aproximačných právnych nástrojov Európskej únie
(Smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993) a postupom v súlade so zákonom sa vyžaduje, aby
toto posudzovanie prekročilo rámec skúmania len formálnej stránky právoplatnosti a vykonateľnosti
predmetného rozhodcovského rozsudku. Vo všetkých prípadoch je spotrebiteľ zaviazaný na povinnosť
zaplatiť peňažnú sumu, pričom zo samotného výroku rozhodnutia (rozhodcovského rozsudku) nemožno
bez ďalšieho vyčítať „vnútornú stránku“ nemožného, právom nedovoleného plnenia, poprípade plnenia,

ktoré odporuje dobrým mravom. Navonok (preskúmavaním len výroku) totiž nemožno ustáliť tento
súlad ani v prípade, ak by bola rozhodnutím priznaná nezvykle vysoká (nízka) suma - istina, alebo
nezvykle vysoký (nízky) úrok z omeškania (poprípade zmluvná pokuta), pretože len preskúmaním
vnútornej, obsahovej stránky plnenia možno záver o nemožnom, právom nedovolenom, alebo dobrým
mravom odporujúcom plnení vyvodiť. S plnením, ktoré možno označiť za exekučne nevykonateľné

sa totiž súd vo svojej praxi nestretol a takto ponímaný účel noriem umožňujúcej takéto preskúmanie
rozhodcovského rozsudku by sa míňal práve eurokonformnému výkladu a cieľu, ktorý si kladie európska
legislatíva. Z preskúmavanej pôsobnosti exekučného súdu v tomto prípade nemôže byť vylúčená
vecná správnosť rozhodcovského rozsudku (vo veciach na ktoré musí príslušný orgán reagovať z
úradnej povinnosti, pričom do skúmania vecnej správnosti patrí aj posudzovanie existencie právomoci

orgánu konať a rozhodnúť), pretože len tak môže byť naplnený účel, cieľ ochrany spotrebiteľa pred
nekalými praktikami dodávateľov - podnikateľov v situácii, kedy bola deklarovaná povinnosť spotrebiteľa
v rozhodnutí rozhodcovského súdu, ktorému je možné zjavne vyčítať nedôslednosť pri zákonnej
ochrane spotrebiteľa. Takto teda exekučný súd správne preskúmal predpoklady, na ktorých stojí zloženie
právomoci rozhodcovského orgánu.

Uvedený právny vzťah bol súdom prvého stupňa správne posúdený ako vzťah ochraňovaný kogentnými
ustanoveniami spotrebiteľského práva. Účastníci bez pochýb vystupujú v postavení spotrebiteľa a
dodávateľa, pretože zo všetkých skutočností daného prípadu vyplýva, že spĺňajú definíciu pojmov
dodávateľ a spotrebiteľ.

Predpokladom materiálnej a formálnej vykonateľnosti akéhokoľvek rozhodnutia, ktoré má byť
exekučným titulom je, že takéto rozhodnutie vznikne pred orgánom, ktorý koná a rozhoduje v súlade
so svojou právomocou a podľa vopred stanovených pravidiel. Rozhodcovský súd v tejto veci odvodil
svoju právomoc od rozhodcovskej doložky, ktorá je obsiahnutá v obchodných podmienkach (článok 11

obchodných podmienok - dojednaní). V zmysle doložky akékoľvek spory, ktoré v budúcnosti vzniknú,
budú riešené dohodou, cestou príslušného rozhodcovského súdu a to podľa návrhu - výberu žalobcu.
Takto koncipovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to na
škodu spotrebiteľa. Problematickým sa zdá byť skutočnosť, že predmetná doložka ako podmienka
fakticky vylučuje uplatnenie pravidiel na ochranu spotrebiteľa. Vzhľadom na podstatu úverového plnenia

oprávneného (veriteľa - dodávateľa), je viac ako predpokladané, že subjektom, ktorý bude uplatňovať
svoje nároky pred povolaným orgánom, bude práve oprávnený a povolaným orgánom pre možné
efektívnejšie dovolanie sa svojho nároku bude rozhodcovský orgán podľa výberu určeného subjektu.
V danej veci je rozhodcovská doložka súčasťou formulárovej zmluvy - obchodných podmienok, ktorú
oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého

druhu a neurčitého počtu, obsah tejto zmluvy nemal povinný ako spotrebiteľ reálnu možnosť ovplyvniť,
pričom dojednanie takejto doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v
zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Na základe takto koncipovanej doložky je nutné
konštatovať, že rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Právomoc rozhodcovského súdu teda, na základe neplatnej

rozhodcovskej doložky, založená platne nebola. Takto vydal rozhodnutie orgán, ktorý nemal vo veci
právomoc konať, preto ak dané rozhodnutie síce existuje kauzálne, je normatívne nezáväzné a
exekučne nevykonateľné. Na základe uvedeného prvostupňový súd správne žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia zamietol.Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne

správne potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.