Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, May 31, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/149/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1709210901
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1709210901.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: L.. V. G., N. Š. X.. Č.. X, H.Š., zast. Advokátska
kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r. o., so sídlom Niťová ul. č. 3, Bratislava, IČO: 36 856 592,
proti žalovanej: L. N., N. Š. X.. Č.. XX, H., zast. JUDr. Dáša Šulejová, advokátka, so sídlom Fedinova
ul. č. 16, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalobkyne a vedľajšieho účastníka proti
uzneseniuOkresnéhosúduPezinokzodňa17.decembra2015,č.k.9C/193/2009-331,pomeromhlasov

3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Pezinok zo dňa 17. decembra 2015, č. k.
9C/193/2009-331 v napadnutej časti mení tak, že vstup L. G.Y., D.. XX. XX. XXXX, N.: Š. XA, H. ako
vedľajšieho účastníka na strane žalobkyne n e p r i p ú š ť a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa pripustil zmenu žalobného petitu v tomto znení:

"... Súd určuje, že žalobkyňa L.. V. G., F.. G., D.. XX. XX. XXXX, N.: Š. X, XXX XX H., je vlastníčkou
nehnuteľností parcely registra "Y.", parc. č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 22 m2, parc. č.
XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 42 m2, parc. č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere
16 m2, nachádzajúce sa v katastrálnom území H.P., P. H., P. Z., vedené na Okresnom úrade Senec,
katastrálny odbor, ....". Zároveň pripustil vstup L. G., D.. XX. XX. XXXX, N.: Š. XA, H., ako vedľajšieho

účastníka konania na strane žalobkyne.

V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že žalobkyňa sa pôvodnou žalobou,
doručenou súdu prvého stupňa dňa 13. 11. 2009, domáhala určenia, že je vlastníčkou nehnuteľností
(pozemkov) - parcela č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria a parcela č. XX - záhrady, ktorých presná
výmera bude stanovená znaleckým posudkom - geometrickým plánom, nachádzajúce sa v katastrálnom

území H., P. H., okres Z., vedené Správou katastra Senec, Katastrálny úrad Bratislava. Nakoľko
rozhodnutie súdu v predmetnej veci záviselo od posúdenia skutočností, na ktoré boli potrebné odborné
znalosti, súd prvého stupňa uznesením č. k.: 9C/193/2009-317 zo dňa 29. 10. 2014 nariadil znalecké
dokazovanie znalcom v odbore: Geodézia a kartografia, odvetvie: geodézia a za znalca ustanovil L..
A. Š., N.: F. XX, N.. Ustanovený znalec vypracoval znalecký posudok č. X/XXXX a v stanovenej lehote
ho doručil tunajšiemu súdu. Dňa 02. 11. 2015 sa žalobkyňa vyjadrila k znaleckému posudku a navrhla

pripustiť zmenu petitu tak, ako ho súd pripustil napadnutým uznesením. Návrh na pripustenie zmeny
petitu žalobkyňa odôvodnila tým, že so závermi znaleckého posudku súhlasí, ako aj s
vypracovaným geometrickým plánom č. R.-XXXXXX/XXXX. Z posudku je zrejmé, že právny stav nie je v
súlade so stavom v teréne. Uviedla, že znalec určil geometrickým plánom nové hranice na základe stavu
užívania v teréne podľa jestvujúcich oplotení, objektov, odkvapov a druhov pozemkov. Vypracovaný
a úradne overený geometrický plán zobrazuje hranice podľa užívania jednotlivých parciel účastníkmi

konania podľa stavu v teréne (s odčlenením a vyčíslením výmer jednotlivých parciel) pre zosúladenie
držby a právneho stavu k dotknutým pozemkom. Nakoľko výsledky konania mohli byť podkladom prekonanie o zmenenom návrhu, súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 95 O. s. p. zmenu petitu pripustil.
Podaním zo dňa 10. 11. 2015 žalovaná oznámila súdu vstup L. G., D.. XX. XX. XXXX, N.: Š. XA, H.
do konania, ako vedľajšieho účastníka na strane žalobkyne. Oznámenie odôvodnila tým, že L. G., je

výlučným vlastníkom parc. reg. "Y., parc. č. XX/X o výmere 415 m2, druh pozemku záhrady a parc. reg.
"Y." parc. č. XX/X, o výmere 100 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, v k. ú. H.P., P. H.,
zapísané na LV č. XXXX. Uviedla, že dôvodom vstupu L. G. do súdneho konania je právny záujem na
jeho výsledku. Výsledok konania priamo ovplyvní právne postavenie vedľajšieho účastníka, súvisiace
s uplatňovanými nárokmi na určenie vlastníctva k novovzniknutému pozemku parc.

č. XX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 22 m2, parc. č. XX/X, zastavané plochy a nádvoria o
výmere 42 m2 a parc. č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 16 m2, v k. ú. H., ktorých určenia
vlastníctva sa domáha žalobkyňa. L. G. podľa zakresleného stavu, užíva výmeru pozemkov, ako je
výmera novovzniknutých pozemkov, ktorých určenia vlastníctva sa žalobkyňa domáha, a teda, vedľajší
účastník konania by na úkor žalovanej získal výmeru, ktorá mu neprináleží. Na dotknutých parcelách
je podľa doteraz vykonaných meraní a analýz hrubý nesúlad medzi držbou a právnym stavom na styku

pôvodného pozemku parc. č. XX (t. č. LV č. XXXX a LV č. XXX) s pozemkami parc. č. XX/X a XX (t. č.
LV č. XXXX). Platným právnym stavom je stav, ktorý je zakreslený v pôvodnej katastrálnej mape, čiže
hranice parcely a z nich definovaná výmera. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia
poukázal na to, že predpokladom účasti vedľajšieho účastníka je predovšetkým jeho vôľa vystupovať
v konaní ako vedľajší účastník a existencia právneho záujmu na výsledku konania, t. j. že jeho právne

postavenie bude výsledkom sporu ovplyvnené. Mal za to, že vedľajší účastník má právny záujem na
výsledku konania, t. j. že jeho právne postavenie bude výsledkom sporu ovplyvnené, a preto jeho vstup
do konania na strane žalobkyne pripustil.

Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie žalobkyňa a vedľajší účastník a napadli ním výrok, ktorým

súd prvého stupňa pripustil do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalobkyne, L. G.. Vedľajší
účastník v podanom odvolaní žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti
zmenil tak, že jeho vstup do konania na strane žalobkyne nepripúšťa. Poukázal na to, že spor medzi
jeho sestrou a jej susedmi sa ho žiadnym spôsobom netýka. Čo sa týka hraníc medzi jeho pozemkom
a pozemkom jeho sestry (žalobkyne) je to na ich dohode a nebudú to riešiť súdnou cestou. Preto

rozhodnutie súdu v danom spore žiadnym spôsobom nezasiahne do jeho právneho postavenia. Nie
je priamym susedom žalovanej a preto ju nemôže ukrátiť o jej výmeru pozemku.

Žalobkyňa v podanom odvolaní navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej
časti zmenil tak, že nepripúšťa vstup L. G. do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalobkyne.

Uviedla, že prípadné rozhodnutie vo veci samej sa žiadnym spôsobom nedotýka právneho záujmu
vedľajšieho účastníka. Vedľajší účastník nie je priamym susedom žalovanej, a teda rozsudok podľa
nového geometrického zamerania sa ho nijako nebude týkať. Navyše vedľajší účastník nikdy nežiadal,
aby bol prizvaný do súdneho konania, hoci mu je predmet sporu dobre známy.

Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniam žalobkyne a vedľajšieho účastníka navrhla, aby odvolací
súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil. Uviedla, že dôvodom vstupu L. G.
do konania je právny záujem na jeho výsledku. Výsledok konania priamo ovplyvní právne postavenie
vedľajšiehoúčastníka,súvisiace suplatňovanýminárokminaurčenievlastníctvaknovovzniknutému
pozemku parc. č. XX/X a parc. č. XX/X, ktorých určenia vlastníctva sa domáha žalobkyňa. L. G. podľa

zakresleného stavu užíva časť pozemku, ktorý je vo vlastníctve žalobkyne, jedná sa o približne
rovnakú výmeru pozemkov, ako je výmera novovzniknutých pozemkov, ktorých určenia vlastníctva sa
žalobkyňa domáha a teda, vedľajší účastník konania by na úkor žalovanej získal výmeru, ktorá mu
neprináleží.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s .p.), preskúmal
uznesenie v napadnutej časti, prejednal odvolania bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.
2 O. s. p.) a dospel k záveru, že uznesenie v napadnutej časti treba zmeniť.

Vedľajší účastník môže do konania vstúpiť buď z vlastnej iniciatívy alebo iniciatívy účastníka konania.

Ak účastník konania navrhne, aby určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník, súd oboznámi
s uvedeným návrhom tento subjekt a vyzve ho, aby sa k nemu vyjadril a oznámil, či
vstupuje do konania ako vedľajší účastník. Pokiaľ označený subjekt urobí procesný úkon prejavujúci
jeho vôľu vstúpiť do konania, stáva sa vedľajším účastníkom vo chvíli, keď súdu dôjde jeho písomnéoznámenie alebo keď svoj úkon urobí ústne do súdnej zápisnice; k vzniku vedľajšieho účastníctva sa
nevyžaduje rozhodnutie súdu. Pokiaľ účastníkom navrhnutý subjekt neprejaví vôľu vstúpiť do konania
v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka, nevzniká jeho vedľajšie účastníctvo; nikoho totiž nemožno

nútiť, aby sa stal vedľajším účastníkom konania. Súd z vlastnej iniciatívy neskúma, či je vedľajšie
účastníctvo prípustné, alebo neprípustné; o (ne)prípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhoduje, ak
niektorý z účastníkov namietne neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Aj vtedy, keď
vstup do konania iniciuje samotný vedľajší účastník, majú účastníci právo vyjadriť sa k jeho úkonu,
ktorým prejavil, že vstupuje do konania, a prípadne namietať neprípustnosť tohto vstupu.

Zákonným predpokladom prípustnosti vedľajšieho účastníctva v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje
ustanovenie § 93 ods. 1 O. s. p., je právny záujem vedľajšieho účastníka na úspechu účastníka, na
strane ktorého vstúpil do konania. Vedľajší účastník pomáha v konaní hlavnému účastníkovi a podporuje
ho; poskytovaním pomoci navrhovateľovi alebo odporcovi sleduje ich záujmy, robí tak ale s cieľom
prispieť k ochrane aj svojich práv plynúcich mu z hmotnoprávnych ustanovení

všeobecne záväzných právnych predpisov. Vedľajší účastník sa usiluje dosiahnuť procesný úspech ním
podporovaného účastníka, lebo výsledok sporu nepriaznivý pre účastníka, na strane ktorého v konaní
vystupuje, sa nepriaznivo prejaví aj na jeho (vedľajšieho účastníka) právnych pomeroch.

V prípadoch, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie § 93 ods. 1 O. s. p., je podstatnou podmienkou

vedľajšieho účastníctva v konaní súhlas (hlavného) účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník chce
vystupovať. Potreba súhlasu účastníka, ktorý má byť v konaní podporovaný vedľajším účastníkom,
vyplýva zo samej podstaty a účelu vedľajšieho účastníctva. Z ustanovenia § 93 O. s. p. nemožno
žiadnym spôsobom vyvodiť, že by vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať napriek nesúhlasu
„ním podporovaného" účastníka; svoj nesúhlas s vedľajším účastníctvom tento účastník nemusí ani

odôvodňovať. Je pojmovo vylúčené, aby účastník konania bol pred súdom podporovaný niekým, účasť
ktorého v konaní si neželá. To, že niekto chce v konaní pred súdom podporovať (hlavného) účastníka
konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka, automaticky neznamená, že ním poskytovaná
procesná pomoc je hlavnému účastníkovi vítaná, že mu vyhovuje a že s ňou musí za každých okolností
súhlasiť. Účel procesnej pomoci v sporovom konaní, ktorú má vedľajší účastník poskytovať (hlavnému)

účastníkovi konania, môže byť naplnený, len ak účastník, na strane ktorého chce vedľajší účastník
vystupovať, s vedľajším účastníctvom súhlasí. I keď sa určitý subjekt stáva vedľajším účastníkom už v
momente, keď súdu dôjde jeho procesný úkon obsahujúci prejav vôle vstúpiť do konania v procesnom
postavení vedľajšieho účastníka, má bezpochyby účastník konania, ktorého chce vedľajší účastník v
konanípodporovať,procesnéprávovyjadriťsvojnesúhlassjehovstupomdokonania.Trebamaťtotižna

pamäti, že v dôsledku rovnakých procesných práv a povinností môže vedľajší účastník v procesnom
zmysle (i keď len do určitej miery) zasahovať do priebehu konania a ovplyvňovať ho. Účastník konania
má preto právo svojím nesúhlasom zabrániť tomu, aby pred súdom na jeho strane v pozícii vedľajšieho
účastníka konal ten, koho účasť v konaní si neželá. Povahe a účelu občianskeho súdneho sporového
konania by sa jednoznačne priečil vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane účastníka konania,

ktorý by bol tomuto účastníkovi nanútený.

V zmysle vyššie uvedeného zodpovedá zákonu procesný postup súdu, v rámci ktorého oznámi
účastníkom konania, že určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník a vyzve ich, aby sa k
tomuto vstupu vyjadrili. Súdom vyzvaní účastníci môžu vyjadriť svoje nesúhlasné stanovisko so vstupom

vedľajšieho účastníka do konania.

V danej veci vstup vedľajšieho účastníka na strane žalobkyne navrhla samotná žalovaná. Žalobkyňa
a ani samotný vedľajší účastník (ktorý má vystupovať na strane žalobkyne) so vstupom do konania
nesúhlasili. Vedľajší účastník tak bol žalobkyni nanútený, pričom sám nemal záujem ako vedľajší

účastníkvkonanívystupovať.Nakoľkonikohonemožnonútiť,abysastalvedľajšímúčastníkomkonania,
postup súdu prvého stupňa, ktorým tento bez ďalšieho (bez toho, aby o vstupe informoval dotknutého
vedľajšieho účastníka ako i žalobkyňu a vyžiadal si ich stanovisko ku vstupu) pripustil vstup vedľajšieho
účastníka do konania, nebol správny.

Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 220 O. s.
p. zmenil tak, že vstup Imricha Kovácsa do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalobkyne
nepripustil.O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí o veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.