Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 22, 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 18Sa/9/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3022200110
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Dlugoš, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3022200110.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, sudcom JUDr. Rastislavom Dlugošom, PhD., v právnej veci žalobcu: V.

D., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. V. 2, XXX XX C. V., právne zastúpený: JUDr. Silvia Turcsányiová,
advokátka so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 42 226 279, proti žalovanému: Ministerstvo
obrany Slovenskej republiky, sekcia ľudských zdrojov, Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SEĽUZ-37-1/2022-OdSP zo dňa 04.02.2022, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje sa rozhodnutie Ministerstva obrany Slovenskej republiky, sekcia ľudských zdrojov č.
SEĽUZ-37-1/2022-OdSP zo dňa 04.02.2022 a rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia
č. VÚSZ-4531340906001-13/2019-OOČ zo dňa 02.08.2019 a vec sa vracia správnemu orgánu prvého

stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) dňa
11.04.2022 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Ministerstva obrany Slovenskej
republiky, sekcia ľudských zdrojov č. SEĽUZ-37-1/2022-OdSP zo dňa 04.02.2022 (ďalej aj „napadnuté
rozhodnutie“), potvrdzujúceho rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia (ďalej aj
„správny orgán“) č. VÚSZ-4531340906001-13/2019-OOČ zo dňa 02.08.2019 vo veci jednorazového

mimoriadneho odškodnenia, ktorým správny orgán podľa § 24 ods. 1, ods. 3 písm. i) zákona č. 328/2002
Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z.z.“) žalobcovi nepriznal jednorazové mimoriadne
odškodnenie.

Administratívne konanie

2. Zo zápisnice o rokovaní Posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia Vojenského úradu
sociálneho zabezpečenia č. 5/2019 zo dňa 21.05.2019 vyplýva, že žalobca počas služobného pomeru
profesionálneho vojaka utrpel nasledovné úrazy:
- dňa 18.09.2007 pri cvičení - kliky - mu prasklo v pravej časti hrudníka, pričom pocítil bolesť a
obmedzenie hybnosti pravej ruky (dg: distensio m. pectoralis l. dx.)
- dňa 02.02.2010 vo výcvikovom priestore Lešť pri výcviku taktiky sa pošmykol na zľadovatenej
poľnej ceste, pričom si narazil ľavé predkolenie o samopal (správa o vyšetrení služobného úrazu č.

78/11-2/2010 zo dňa 24.02.2010)
- dňa 25.04.2014 na letisku v Kuchyni pri cvičných zoskokoch s padákom utrpel podvrtnutie ľavého
kolena (správa o vyšetrení služobného úrazu č. 5.pŠU-78-23-14/2014 zo dňa 02.06.2014)-dňa08.03.2018ccao07.10hod.vrámcipozemnejvýsadkovejprípravyprirozcvičovanípocítilpridrepe
s činkou prasknutie a bolesť v ľavom kolene s obmedzením hybnosti. Utrpel podvrtnutie a natrhnutie
skríženého kolenného väzu a poranenie vnútorného menisku s nutnou artroskopickou operáciou (správa

o vyšetrení služobného úrazu č. 5.pŠU-54/9-9/2018 zo dňa 25.05.2018).

3. Dňa 18.06.2019 bola Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia (ďalej aj „VÚSZ“) doručená žiadosť
žalobcu o priznanie a vyplatenie jednorazového mimoriadneho odškodnenia podľa § 20 ods. 1 písm.
d) zákona 328/2002 Z.z.

4. VÚSZ rozhodnutím č. VÚSZ-4531340906001-13/2019-OOČ zo dňa 02.08.2019 podľa § 24 ods. 1,
ods. 3 písm. i) zákona č. 328/2002 Z.z. žalobcovi nepriznal jednorazové mimoriadne odškodnenie. Z
odôvodnenia vyplýva, že správny orgán skúmal, či v prípade žalobcu sú kumulatívne splnené podmienky
stanovené v § 24 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z., teda či u žalobcu došlo k zmene zdravotnej spôsobilosti
na výkon služby alebo bol uznaný za invalidného, či zmena zdravotnej spôsobilosti na výkon služby

alebo invalidita vznikla v dôsledku služobného úrazu a či služobný úraz bol spôsobený za nebezpečných
podmienok. VÚSZ mal za preukázané, že žalobca bol rozhodnutím Prieskumnej komisie MO SR zo dňa
17.01.2019uznanýzanespôsobiléhovykonávaťštátnuslužbuažebolPosudkovoukomisiousociálneho
zabezpečenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia uznaný za invalidného odo dňa 16.03.2019.
Hoci podľa nemožno jednoznačne určiť, že invalidita žalobcu vznikla priamo v dôsledku služobného

úrazu zo dňa 08.03.2018 (zo zápisnice PKSZ VÚSZ vyplýva, že invalidita je dôsledkom opakovaných
služobných úrazov ľavého kolenného kĺbu a pravého prsného svalu), správny orgán skonštatoval,
že z časového hľadiska došlo ku zmene zdravotnej spôsobilosti, resp. k invalidite žalobcu po vzniku
služobného úrazu zo dňa 08.03.2018.

5. VÚSZ sa tiež zaoberal otázkou, či k služobnému úrazu žalobcu zo dňa 08.03.2018 došlo za
nebezpečných podmienok, ktoré podľa § 24 ods. 3 písm. i) zákona č. 328/2002 Z.z. sú také podmienky,
keď k poškodeniu zdravia profesionálneho vojaka dôjde pri zoskokoch padákom, pri výsadkovom
výcviku, pri výcviku v podvese vrtuľníka alebo v zlaňovaní alebo spúšťaní z vrtuľníka, zo skalných
stien, z budov a iných objektov. Z potvrdenia o výsadkovom výcviku je uvedené, že žalobca utrpel úraz

počas výsadkového výcviku. Podľa Rozvrhu výcviku v danom čase mal žalobca vykonávať „Výsadkovú
prípravu - T5 Vytrvalostný beh“. Z dôkazov podľa VÚSZ vyplýva, že žalobca asi o 07:10 hod., v rámci
pozemnej výsadkovej prípravy, pri rozcvičovaní - drep - pocítil prasknutie a bolesť v ľavom kolene, s
následnou bolesťou a obmedzenou hybnosťou v ňom. Zo samotnej dokumentácie k služobnému úrazu
a z priebehu úrazového deja vyplýva, že žalobca utrpel dňa 08.03.2018 úraz pri rozcvičovaní - drepe -

a nie pri výsadkovom výcviku tak, ako to predpokladá zákon č. 328/2002 Z.z.

6. Na odvolanie žalobcu Ministerstvo obrany Slovenskej republiky rozhodnutím č. SEĽUZ-563-2/2019-
OdSP zo dňa 04.11.2019 prvostupňové rozhodnutie potvrdilo.

7. Krajský súd v Žiline, na ktorý sa žalobca obrátil správnou žalobou, rozsudkom sp. zn. 25Sa/4/2020
zo dňa 26.10.2021 zrušil rozhodnutie Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. SEĽUZ-563-2/2019-
OdSP zo dňa 04.11.2019 a vec mu vrátil na ďalšie konanie, konštatujúc nedostatky odôvodnenia a
nevyporiadanie sa s obsahom listinného dôkazu - potvrdenia zo dňa 30.05.2019 o výsadkovom výcviku
profesionálneho vojaka.

8. Rozhodnutím č. SEĽUZ-37-1/2022-OdSP zo dňa 04.02.2022 Ministerstvo obrany Slovenskej
republiky odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu VÚSZ č. VÚSZ-4531340906001-13/2019-OOČ zo dňa
02.08.2019 zamietlo a prvostupňové rozhodnutie potvrdilo. Žalovaný poukázal na to, že podmienky
vzniku služobného úrazu za nebezpečných podmienok pri výsadkovom výcviku posudzoval na základe

predpisu „Výsadková príprava č. S-Vys-3-1“. Podľa 9. bodu tohto predpisu výsadková príprava zahŕňa
pozemnú prípravu výsadkárov, organizáciu a vykonávanie zoskokov padákom, získavanie vedomostí o
prostriedkoch a spôsoboch zhadzovania bojovej techniky, munície, proviantu, spojovacích prostriedkov
a iných nákladov na padákoch. Podľa 161. bodu predpisu „Výsadková príprava č. S-Vys-3-1“ pozemná
príprava zahrňuje výučbu konštrukcie osobných výsadkových padákov, rezervných výsadkových

padákov, prístrojov a špeciálnych záchranných prostriedkov, výcvik v balení osobných a rezervných
padákov pre zoskok, oboznámenie s teoretickými základmi zoskoku padákom, výcvik v prispôsobovaní
výstroja a výzbroje na zoskok padákom a výcvik v strojení do padákov, nácvik prvkov zoskoku padákom
na zariadeniach výsadkových cvičísk, predzoskokovú prípravu pred vykonaním zoskokov (obsahujenácvik samotného zoskoku padákom, počínajúc strojením do padákov a končiac pristatím). Podľa 180.
bodu predpisu „Výsadková príprava č. S-Vys-3-1“ do komplexného pozemného nácviku prvkov zoskoku
padákom je nutné zaradiť cvičenie upevňujúce vestibulárny systém a vytrvalostný beh v teréne na

posilnenie kĺbov dolných končatín. Žalovaný uzavrel, že ním citované ustanovenia predpisov považujú
vytrvalostný beh za súčasť výsadkového výcviku, avšak za súčasť pozemnej výsadkovej prípravy
nepovažujú rozcvičovanie, prípadne cvik drep s činkou pred vytrvalostným behom v teréne. Preto u
žalobcu nedošlo dňa 08.03.2018 k služobnému úrazu za nebezpečných podmienok pri výsadkovom
výcviku pre nesplnenie všetkých zákonných kritérií pre takúto klasifikáciu.

9. Reagujúc na odvolacie námietky žalovaný poukázal ďalej na to, že podľa § 9 písm. g) zákona č.
281/2015 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov veliteľ je povinný vytvárať podmienky na predchádzanie vzniku služobných
úrazov a chorôb z povolania) profesionálneho vojaka, viesť evidenciu služobných úrazov, zabezpečiť
vyšetrenie služobného úrazu alebo choroby z povolania a viesť evidenciu dočasnej neschopnosti na

výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz (ďalej len "dočasná neschopnosť pre chorobu alebo
úraz").Postupveliteľov,vedúcichštátnychzamestnancovavedúcichzamestnancovaVojenskéhoúradu
sociálneho zabezpečenia pri evidovaní, vyšetrovaní a registrácii služobných úrazov, pri prerokúvaní
a určovaní náhrady škody upravuje smernica Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. 21/2014 o
podrobnostiach o jednorazovom mimoriadnom odškodnení, jednorazovom odškodnení pozostalých,

zvýšenom jednorazovom odškodnení pozostalých, o postupe nadriadených pri prerokúvaní a určovaní
náhrady škody a o ďalších podrobnostiach o poskytovaní v súvislosti so služobnými úrazmi a chorobami
z povolania profesionálnych vojakov v znení smernice Ministerstva obrany Slovenskej republiky
č. 53/2018 (ďalej aj „smernica č. 21/2014“). Podľa jej ustanovení vyšetrovaním služobného úrazu
profesionálneho vojaka sa zisťuje a preukazuje, ako k poškodeniu zdravia profesionálneho vojaka

došlo, kto za to zodpovedá a v akom rozsahu (čl. 11 ods. 1). Zisťovanie príčin, príčinných súvislostí a
všetkých ďalších okolností vzniku služobného úrazu profesionálneho vojaka vykonáva úrazová komisia
(čl. 11 ods. 2). Pred vydaním rozhodnutia o dávke úrazového zabezpečenia profesionálneho vojaka
posúdi veliteľ rozsah zodpovednosti za služobný úraz alebo chorobu z povolania (čl. 13 ods. 1).
Ak došlo k poškodeniu zdravia profesionálneho vojaka pri plnení služobných úloh alebo v súvislosti

s nimi, je veliteľ povinný skúmať, či daná činnosť, pri ktorej došlo k úrazu, bola súčasťou plánu
prípravy (rozvrhu výcviku) v ten deň (čl. 13 ods. 4). Na základe všetkých zistených skutočností
úrazová komisia spíše správu o vyšetrení služobného úrazu, ktorú predloží veliteľovi (čl. 13 ods. 5).
Pri jednorazovom mimoriadnom odškodnení podkladom pre vyplatenie dávky je písomná žiadosť o
jednorazové mimoriadne odškodnenie profesionálneho vojaka a správa o vyšetrení služobného úrazu,

následkom ktorého poškodený profesionálny vojak žiada o vyplatenie jednorazového mimoriadneho
odškodnenia (čl. 19 ods. 1).

10. Žalovaný vysvetlil, že veliteľ, resp. ním určená úrazová komisia síce zisťujú úrazový dej, avšak
ich zistenia tvoria len podklad pri konaní Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia ako správneho

orgánurozhodujúcehoopriznaníalebonepriznanídávkyúrazovéhozabezpečenia,t.j.ajjednorazového
mimoriadneho odškodnenia. V rámci správneho konania teda VÚSZ posudzuje aj okolnosti, za ktorých
došlo k služobnému úrazu profesionálneho vojaka a konfrontuje ich s právnou úpravou viažucou sa k
predmetnej veci. Smernica ani zákon č. 328/2002 Z.z. neoprávňujú veliteľa na vydávanie potvrdenia
o výsadkovom výcviku, na základe ktorého by určoval, že služobný úraz sa stal za nebezpečných

podmienok a ktorým by mal byť ÚSZ pri rozhodovaní viazaný. Potvrdenie zo dňa 30.05.2019 možno
podľa žalovaného považovať za preukázanie skutočnosti, že v termíne v ňom uvedenom prebiehal
výsadkový výcvik. Avšak posúdenie, za akých okolností došlo k služobnému úrazu a či boli splnené
podmienky určené internými normatívnymi aktmi a právnou úpravou na priznanie dávky úrazového
zabezpečenia, prislúcha správnemu orgánu, ktorým nie je veliteľ.

Argumentácia žalobcu

11. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že žalovaný sa opakovane nevysporiadal dostatočne s
námietkami žalobcu. Konštatuje závery s odkazmi na paragrafové znenie bez toho, aby uviedol

akýkoľvek dôvod či myšlienkový pochod ako dospel k svojmu záveru, o ktorú časť paragrafového
znenia, na ktoré odkazuje, svoje rozhodnutie opiera. Žalovaný sa bez hlbšej analýzy stotožnil s
prvostupňovým rozhodnutím bez toho, aby sa riadne a dôsledne zaoberal odvolacími námietkami
žalobcu. Dokonca ignorancia požiadavky riadne svoje rozhodnutie odôvodniť, ktorú žalovanému vytkolKrajský súd v Žiline, zachádza až tak ďaleko, že žalovaný vyslovil skutkové i právne závery bez ďalšieho
relevantného právneho odôvodnenia, zákonné ustanovenia nahrádza vlastnými svojvoľnými úvahami,
ktorými bez oprávnenia nahrádza znenie zákona. Len opakovane boli mechanicky prevzaté dôvody z

prvostupňového rozhodnutia, bez ambície vysporiadať sa s pripomienkami správneho súdu.

12. Žalobca poukázal na ustanovenie § 24 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z., podľa ktorého policajtovi
a profesionálnemu vojakovi, ktorého zdravotná spôsobilosť na výkon služby bola zmenená alebo ktorý
bol uznaný za invalidného v dôsledku služobného úrazu spôsobeného za nebezpečných podmienok,

patrí jednorazové mimoriadne odškodnenie. V nadväznosti na uvedené žalobca zdôraznil, že uvedené
ustanovenie neobsahuje termín „bezprostredne“, či formuláciu „len v dôsledku služobného úrazu, ktorý
predchádzal zmene zdravotného stavu alebo vzniku invalidity“, ako to uvádza žalovaný nesprávne
tvrdiac, že podmienkou vzniku nároku na jednorazové mimoriadne odškodnenie je bezprostrednosť
v rámci preukázaného kauzálneho priebehu medzi služobným úrazom a vznikom invalidity. Invalidita
žalobcu bola spôsobená viacerými služobnými úrazmi, nielen úrazom bezprostredne predchádzajúcim

uznaniu invalidity, pričom nie je možné jednoznačne určiť, že invalidita vznikla priamo v dôsledku
posledného služobného úrazu zo dňa 08.03.2018, keďže zo zápisnice Posudkovej komisie sociálneho
zabezpečenia VÚSZ ako aj z vývoja zdravotného stavu žalobcu vyplýva, že jeho invalidita je dôsledkom
opakovaných služobných úrazov ľavého kolenného kĺbu a pravého prsného svalu.

13.Kžalovanýmkonštatovanémunesplneniupodmienkyvznikuslužobnéhoúrazuzodňa08.03.2018za
nebezpečných podmienok žalobca uviedol, že žalovaný ani VÚSZ nie sú oprávnení posudzovať úrazový
dej služobného úrazu žalobcu. Príslušným orgánom pre posúdenie služobného úrazu (úrazového deja),
je veliteľ, resp. ním určená úrazová komisia. Žalovaný nie je oprávnený posudzovať úrazový dej
služobného úrazu žalobcu a mieru nebezpečnosti činnosti vykonávanej počas činnosti, ktorú zákon

výslovne označuje ako činnosť vykonávanú za nebezpečných podmienok. Takéto oprávnenie mu
nepriznáva zákon ani žiadny normatívny predpis. Žalovaný ani VÚSZ nie je oprávnený skúmať mieru
a intenzitu nebezpečnosti konkrétnej situácie, v ktorej došlo k vzniku služobného úrazu. Zákon pritom
nestanovuje, že služobný úraz sa musí stať počas reálne nebezpečnej situácie, ale že sa má stať počas
činnosti, ktorú definuje ako činnosť za nebezpečných podmienok.

14. Ak raz podľa žalobcu zákon jasne a výslovne stanovuje, že výsadkový výcvik je činnosťou
vykonávanou za nebezpečných podmienok, tak žalovaný je, bez ďalšieho, povinný text zákona
rešpektovať,podľanehopostupovať,akmuzovšetkýchpísomnýchpodkladovvyplýva,žekslužobnému
úrazu došlo počas výsadkového výcviku. Žalovaný opakovane zákon obchádza, keď nezákonne

skúma, či čiastková činnosť počas výsadkového výcviku bola vykonávaná v nebezpečnej situácii,
ignorujúc skutočnosť, že podľa ustanovení zákona celý výsledkový výcvik považovaný za činnosť
vykonávanú za nebezpečných podmienok. Niet právneho predpisu, ktorý by žalovaného oprávňoval
skúmať či posudzovať úrazové deje, jednotlivé čiastkové deje počas výsadkového výcviku alebo mieru
nebezpečnosti danej situácie a činnosti. Uvedený postup žalovaného je flagrantným obchádzaním

a porušovaním zákonného ustanovenia v snahe poškodiť profesionálneho vojaka a nepriznať mu
nárok, ktorý mu prislúcha z toho istého zákona, ktorý stanovuje aj podmienky pre jeho vznik.
Svojím nezákonným postupom žalovaný obchádza zákon. Vytrvalostný beh, ktorého súčasťou je aj
rozcvička z nariadenia veliteľa, je súčasťou výsadkového výcviku a zákon jednoznačne stanovuje že
výsledkový výcvik je činnosťou vykonávanou za nebezpečných podmienok. Je podľa žalobcu absurdné

požadovať, aby právny predpis stanovoval priebeh vytrvalostného behu ako aj to, že jeho súčasťou je
aj rozcvičovanie, aby sa tak predišlo zraneniu. Ako vyplýva aj z rozvrhu výcviku č. 5.pŠU-119-9/2018,
žalobca mal v čase od 7:05 do 7:50 vykonávať vytrvalostný beh, súčasťou ktorého je aj rozcvička. Túto
žalobca vykonával na pokyn veliteľa. Rozcvička bola vykonávaná celou jednotkou na pokyn veliteľa. S
prihliadnutím na ročné obdobie je pochopiteľné, že sa rozcvička vykonávala v interiéri. Jednoznačne

však išlo o súčasť vytrvalostného behu, čo potvrdil aj veliteľ a úrazová komisia. Záver žalovaného, že
žalobca neutrpel služobný úraz zo dňa 08.03.2018 za nebezpečných podmienok, je nesprávny, nemá
oporu v zistenom skutkovom stave ani naň aplikovaných právnych predpisoch.

Argumentácia žalovaného

15. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu písomne vyjadril žalovaný, požadujúc zamietnutie
správnej žaloby pre jej nedôvodnosť. Uviedol, že vzhľadom na časový horizont vzniku zmeny zdravotnej
spôsobilosti a invalidity žalobcu dospel správny orgán k záveru, že po vzniku úrazu z 18.09.2007 (úraznebol vyhodnotený ako služobný), úrazu z 02.02.2010 (úraz nebol vyhodnotený ako služobný), ani
služobnéhoúrazuz25.04.2014nedošlokzmenezdravotnejspôsobilostižalobcunavýkonštátnejslužby
a ani priamo po ich utrpení nedošlo k uznaniu invalidity. Aj po týchto úrazoch žalobca naďalej vykonával

štátnu službu profesionálneho vojaka, a teda je predpoklad, že naďalej spĺňal požadovanú zdravotnú
spôsobilosť pre výkon služby. Prvostupňový správny orgán a rovnako aj odvolací správny orgán sa preto
ďalej zaoberal len dôsledkami služobného úrazu zo dňa 08.03.2018 a v rámci správneho konania ustálil,
že z časového hľadiska došlo ku zmene zdravotnej spôsobilosti, resp. k invalidite až po vzniku ostatného
služobného úrazu.

16. Podľa žalovaného samotné ustanovenie § 24 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z., podľa ktorého „zmena
zdravotnej spôsobilosti na výkon služby alebo invalidita vznikla v dôsledku služobného úrazu“, znamená,
žezmenazdravotnejspôsobilosti,resp.invaliditavznikápriamovspojenísutrpenýmslužobnýmúrazom,
čo bolo v tomto prípade v dôsledku služobného úrazu zo dňa 08.03.2018. Vzhľadom na uvedené
bolo v ďalšom priebehu konania skúmané naplnenie zákonom stanovených podmienok na priznanie

jednorazového mimoriadneho odškodnenia v súvislosti so služobným úrazom zo dňa 08.03.2018. Ak by
sa žalobcovi zmenila zdravotná spôsobilosť už v dôsledku úrazov, ktoré predchádzali služobnému úrazu
z 08.03.2018, zdravotný stav žalobcu by mu už v čase pred 08.03.2018 neumožňoval vykonávať štátnu
službu profesionálneho vojaka, nakoľko zdravotná spôsobilosť je jednou z nevyhnutných podmienok na
výkon štátnej služby profesionálneho vojaka, a to počas celého trvania služobného pomeru akéhokoľvek

profesionálneho vojaka. Keďže žalobca bol v čase pred 08.03.2018 naďalej zdravotne spôsobilý a
zmena jeho zdravotnej spôsobilosti nastala až po služobnom úraze z 08.03.2018, je podľa logického
sledu udalostí jednoznačné, že posudzovanie podmienok jednorazového mimoriadneho odškodnenia je
možné naviazať len na okolnosti služobného úrazu z 08.03.2018.

17. K Potvrdeniu o výsadkovom výcviku profesionálneho vojaka č. p.: 5.pŠU-87-22/2019 z 30.05.2019,
ktoré na základe žiadosti žalobcu vydal a svojím podpisom potvrdil plk. Ing. V. X., vtedajší veliteľ
pluku Vojenského útvaru 2790 Žilina a v ktorom sa uvádza, že „komplexné výsadkové cvičenie,
ktoré bolo vykonané dňa 8. marca 2018 v priestoroch Vojenského útvaru 2790 Žilina, bolo vykonané
podľa rozvrhu výcviku.“, žalovaný uviedol, že toto potvrdenie nie je možné samo o sebe považovať

za dôkazný prostriedok preukazujúci, že v deň vzniku služobného úrazu žalobcu pri činnosti, pri
ktorej došlo k služobnému úrazu, vykonával výsadkový výcvik, teda že k služobnému úrazu došlo
za nebezpečných podmienok. Predmetné potvrdenie o výsadkovom výcviku možno považovať za
preukázanie skutočnosti, že v uvedenom termíne prebiehal výsadkový výcvik. Avšak posúdenie, za
akých okolnosti došlo k služobnému úrazu a či boli splnené podmienky určené príslušnou právnou

úpravou na priznanie dávky úrazového zabezpečenia, prislúcha správnemu orgánu. V tejto súvislosti
žalovaný dodal, že ani zo smernice č. 21/2014 ani zo zákona č. 328/2002 Z. z. nevyplýva veliteľovi útvaru
oprávnenie vydávať pre účely konania o priznaní jednorazového mimoriadneho odškodnenia potvrdenie
citovaného charakteru. V tomto prípade ide o vyslovene subjektívne hodnotenie veliteľa útvaru, ktoré
je však bez ohľadu na žalobcom načrtnuté tvrdenia pre súdny prieskum napadnutých rozhodnutí

irelevantné, nakoľko jediným príslušným správnym orgánom, ktorému zákon dáva kompetenciu na
rozhodovanie o dávke jednorazového mimoriadneho odškodnenia, je v tomto prípade VÚSZ a následne
na druhom stupni Ministerstvo obrany Slovenskej republiky.

18. Žalovaný pripomenul, že hlava III Výsadkového predpisu s názovom „Cvičné zoskoky padákom a

pozemná príprava výsadkárov“ obsahuje bod 21 nazvaný „Pozemná príprava na zoskok padákom“.
Podľa hlavy III bodu 21 čísla 180 Výsadkového predpisu „Do komplexu pozemného nácviku prvkov
zoskoku padákom je nutné zaradiť cvičenie upevňujúce vestibulárny systém a vytrvalostný beh v teréne
na posilnenie kĺbov dolných končatín.“ Z Rozvrhu výcviku oddielu bojovej podpory od 5. marca 2018
do 11. marca 2018 č. 5.pŠU-119-9/2018 vyplýva, že žalobca mal dňa 8. marca 2018 v čase od 7:05 do

7:50 vykonávať Výsadkovú prípravu - T5 Vytrvalostný beh, nie cvik - drep. Rozcvičovanie pri drepe s
činkou (počas ktorého došlo k služobnému úrazu) nie je možné podľa zákona č. 328/2002 Z. z., ani podľa
Výsadkového predpisu zaradiť pod cvičenie upevňujúce vestibulárny systém, a to napriek konštatovaniu
žalobcu, že „náplňou pozemnej výsadkovej prípravy je totiž cvičenie na rozvoj vestibulárneho systému.“
Pod výsadkový výcvik (napriek tomu, že tento pojem zahŕňa aj pozemnú prípravu výsadkárov) však

nie je správne zaradiť akúkoľvek činnosť žalobcu, ktorú by bolo možné subsumovať pod pojem
„cvičenie upevňujúce vestibulárny systém.“ Žalovaný zdôraznil, že predovšetkým je potrebné mať
na zreteli doslovné znenie právneho predpisu a z neho vyplývajúci úmysel zákonodarcu poskytnúť
jednorazovémimoriadneodškodnenielenvtomprípade,akkslužobnémuúrazudošlozanebezpečnýchpodmienok,ktorýchexistenciuprvostupňovýsprávnyorgánprisvojomrozhodovanínemalzadostatočne
preukázané.

Konanie na správnom súde

19. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) každý, kto
tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím
orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo

iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať
ochrany na správnom súde.

20. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
21. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou

napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej
žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Po zistení,
že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým
predmetomsúdnehoprieskumuvrámcisprávnehosúdnictva,nariadilnažiadosťžalobcunaprejednanie
správnejžalobypojednávanie,naktoromúčastnícizotrvalinaobsahusvojejskôrpísomneprezentovanej

argumentácie.

Relevantná právna úprava a právne posúdenie veci správnym súdom

22. Podľa § 29 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. za služobný úraz sa na účely tohto zákona

považuje poškodenie zdravia alebo smrť policajta alebo profesionálneho vojaka spôsobené nezávisle
od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov pri výkone služobných
činností vyplývajúcich zo služobného zaradenia policajta alebo profesionálneho vojaka, pri činnosti
vykonávanej na príkaz, pokyn alebo rozkaz nadriadeného alebo pri činnosti, ktorá je obvyklá pri plnení
služobných úloh vrátane obvyklej činnosti v čase prestávok v službe.

23. Podľa § 20 ods. 1 písm. d) zákona č. 328/2002 Z.z. policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorý
utrpel služobný úraz podľa § 29 ods. 1 až 3 alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania podľa §
29 ods. 4, sa poskytuje v rozsahu, v akom služobný úrad alebo služobný orgán za škodu zodpovedá,
jednorazové mimoriadne odškodnenie.

24. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. policajtovi a profesionálnemu vojakovi, ktorého zdravotná
spôsobilosťnavýkonslužbybolazmenenáaleboktorýboluznanýzainvalidnéhovdôsledkuslužobného
úrazu spôsobeného za nebezpečných podmienok, patrí jednorazové mimoriadne odškodnenie vo
výške najmenej desaťnásobku základu podľa § 60 a najviac päťdesiatnásobku základu podľa § 60.

Jednorazové mimoriadne odškodnenie vo výške najmenej desaťnásobku základu podľa § 60 a najviac
päťdesiatnásobku základu podľa § 60 patrí za rovnakých podmienok aj policajtovi a profesionálnemu
vojakovi, ktorého zdravotná spôsobilosť na výkon služby bola zmenená alebo ktorý bol uznaný za
invalidného v dôsledku choroby z povolania.

25. Podľa § 24 ods. 3 písm. i) zákona č. 328/2002 Z.z. nebezpečné podmienky sú také podmienky,
keď k poškodeniu zdravia policajta alebo profesionálneho vojaka dôjde pri zoskokoch padákom, pri
výsadkovom výcviku, pri výcviku v podvese vrtuľníka alebo v zlaňovaní alebo spúšťaní z vrtuľníka, zo
skalných stien, z budov a iných objektov.

26. Podľa § 13 ods. 1 smernice č. 21/2014 pred vydaním rozhodnutia o dávke úrazového zabezpečenia
profesionálnehovojakaposúdiveliteľrozsahzodpovednostizaslužobnýúrazalebochorobuzpovolania.

27. Podľa § 13 ods. 4 smernice č. 21/2014 ak došlo k poškodeniu zdravia profesionálneho vojaka pri
plnení služobných úloh alebo v súvislosti s nimi, je veliteľ povinný skúmať, či daná činnosť, pri ktorej

došlo k úrazu, bola súčasťou plánu prípravy (rozvrhu výcviku) v ten deň.

28.PodľainternéhopredpisuVýsadkováprípravač.S-Vys-3-1,hlavaI,bod9výsadkováprípravazahŕňa
(okrem iného) pozemnú prípravu výsadkárov.29. Podľa interného predpisu Výsadková príprava č. S-Vys-3-1, hlava III, bod 21, číslo 161 zoskokom
padákom musí predchádzať starostlivá a všestranná príprava. Pozemná príprava zahrňuje (okrem

iného) nácvik prvkov zoskoku padákom na zariadeniach výsadkových cvičísk.

30. Podľa interného predpisu Výsadková príprava č. S-Vys-3-1, hlava III, bod 21, číslo 180 do
komplexného pozemného nácviku prvkov zoskoku padákom je nutné zaradiť cvičenie upevňujúce
vestibulárny systém a vytrvalostný beh v teréne na posilnenie kĺbov dolných končatín.

31. Preskúmaním veci dospel správny súd k názoru, že správna žaloba je dôvodná. Správny súd
predovšetkým považuje za potrebné zdôrazniť, že úloha veliteľa (profesionálneho vojaka, ktorý je
oprávnený vydávať podriadenému profesionálnemu vojakovi vojenské rozkazy, nariadenia, príkazy
a pokyny na vykonávanie štátnej služby alebo v súvislosti s jej výkonom v určenom rozsahu - §
8 ods. 1 zákona č. 281/2015 Z.z.) v procese posudzovania a vyhodnocovania, či pri konkrétnom

úrazovom deji zasahujúcom podriadeného profesionálneho vojaka, ide alebo nejde o služobný úraz,
je kľúčová. Rovnako tak nemožno význam úlohy veliteľa odsunúť do sféry bezvýznamnosti (ako sa to
podáva z ducha argumentácie žalovaného) pri posúdení okolností, za ktorých sa služobný úraz stal.
Preto ak existuje Potvrdenie o výsadkovom výcviku profesionálneho vojaka č. p.: 5pŠU-87-22/2019
zo dňa 30.05.2019, vydané veliteľom pluku Vojenského útvaru 2790 Žilina, k pravosti ktorého neboli

vznesené zo strany správnych orgánov žiadne námietky, nemožno sa s takýmto dôkazom vyporiadať
poukazom na to, že veliteľ nemá v zmysle interných predpisov oprávnenie takéto potvrdenie vydávať.
Relevanciu uvedeného potvrdenia neznižuje ani fakt, že bolo vydané na základe žiadosti samotného
profesionálnehovojaka.Akzvyššiecitovanýchčlánkovsmerniceč.21/2014vyplýva,ževeliteľ„skúma“a
„posudzuje“,potomjepotrebnéakceptovaťajto,žeovýsledkochtakejtočinnostimôževydávaťajsprávy

a stanoviská, ktorým v procese dokazovania pred správnym orgánom je potrebné priradiť primeranú
dôkaznú hodnotu.

32. Ako vyplýva z obsahu preskúmavaného rozhodnutia, správne orgány považovali za splnenú
podmienku pre priznanie jednorazového mimoriadneho odškodnenia spočívajúcu v tom, že vznik

invalidity bol v príčinnej súvislosti so služobným úrazom, ktorý žalobca utrpel dňa 08.03.2018.
Správne orgány však nepovažovali sa splnenú ďalšiu podmienku, ktorou je, aby k služobnému úrazu
zakladajúcemu invaliditu došlo za nebezpečných podmienok. Správne orgány poukázali na interné
normatívne akty, ako aj rozvrh výcviku č. 5.pŠU-119-9/2018, podľa ktorého súčasťou výsadkového
výcviku - pozemnej prípravy výsadkárov - bol aj vytrvalostný beh, ktorý dňa 08.03.2018 mal žalobca

vykonával v časovom rozmedzí od 07:05 do 07:50. Keďže žalobca utrpel služobný úraz pri cviku drep s
činkou, neboli podľa správnych orgánov splnené všetky zákonné podmienky pre hodnotenie služobného
úrazu ako takého,ktorý bol utrpený za nebezpečných podmienok. S takýmto vyhodnotením dokazovania
sa správny súd nestotožňuje a považuje ho za predčasné.

33. Správny súd mal za preukázané, že ku dňu 08.03.2018, t.j. dňu, kedy sa mal stať úraz
vedúci k invalidite žalobcu, bol žalobca v služobnom pomere profesionálneho vojaka a podroboval
sa komplexnému výsadkovému cvičeniu realizovanému v dňoch 05.03.2018 až 09.03.2018. Hoci
v čase, kedy utrpel služobný úraz, vykonával cvik drep s činkou, nie je možné bez preskúmania
časových a služobných súvislostí realizácie tohto cviku bez ďalšieho vyhodnotiť, že nakoľko nešlo o

vytrvalostný beh, potom nešlo o súčasť výsadkového výcviku. Správne orgány zaťažili správne konanie
vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, ak nezisťovali dôvody, pre ktoré žalobca v
inkriminovanom čase nevykonával vytrvalostný beh, ale vykonával cvik s činkou. T.j. či to bolo jeho
svojvoľné rozhodnutie, ktorým porušil rozvrh výcviku vopred stanovený na deň 08.03.2018, alebo išlo
o zmenu, ktorá bola jeho nadriadeným priamo nariadená, alebo k operatívnej odchýlke od pôvodného

plánu došlo napr. z dôvodu nepriaznivého počasia, znemožňujúceho vytrvalostný beh v exteriéri.
Správny súd nemusí mať medicínske vedomosti, aby aj laicky mohol vyhodnotiť, že pre posilnenie
svalstva dolných končatín, ktorých stav pre úspešnosť výsadku bez zbytočných zranení hrá rozhodujúcu
úlohu, je popri vytrvalostnom behu vhodné aj rozcvičovanie sa formou realizácie drepu s činkou.

34. Správny súd tu upriamuje pozornosť na interný predpis Výsadková príprava č. S-Vys-3-1, hlava
III, bod 21, číslo 180, podľa ktorého do komplexného pozemného nácviku prvkov zoskoku padákom je
nutné zaradiť cvičenie upevňujúce vestibulárny systém a vytrvalostný beh v teréne na posilnenie kĺbov
dolných končatín. Vychádzajúc z princípov teleologického výkladu je potrebné zdôrazniť, že významovokruciálnym pojmom v tomto ustanovení nie je „vytrvalostný beh v teréne“, na čo sa formalisticky upäli
správne orgány, ale (1) upevnenie vestibulárneho systému a (2) posilnenie kĺbov dolných končatín.
Cieľom je teda zlepšenie fyzickej kondície profesionálneho vojaka pred samotným zoskokom padákom,

vytrvalostný beh je len prostriedkom na dosiahnutie tohto cieľa. Ak tento prostriedok dňa 08.03.2018
nebolo možné z akýchkoľvek dôvodov (napr. časových, kapacitných alebo pre zlé počasie) využiť a
namiesto toho na základe rozkazu, pokynu alebo so súhlasom veliteľa výcviku boli operatívne zvolené
iné cvičebné metódy a prostriedky, ktorým sa podroboval aj žalobca bezprostredne predtým, ako dňa
08.03.2018 utrpel služobný úraz, je potrebné konanie žalobcu pri cviku drep s činkou právne posúdiť

ako také, ktoré nevybočuje z rámca upraveného ustanovením interného predpisu Výsadková príprava
č. S-Vys-3-1, hlava III, bod 21, číslo 180.

35. S poukazom na uvedené správny súd zrušil rozhodnutie Ministerstva obrany Slovenskej republiky,
sekcia ľudských zdrojov č. SEĽUZ-37-1/2022-OdSP zo dňa 04.02.2022 a vzhľadom na potrebu
relevantného doplnenia dokazovania aj rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č.

VÚSZ-4531340906001-13/2019-OOČ zo dňa 02.08.2019 a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa
na ďalšie konanie. Voľbou vhodných dôkazných prostriedkov (najmä výsluchmi iných v inkriminovanom
čase spolucvičiacich profesionálnych vojakov alebo výsluchom veliteľa) bude potrebné objasniť dôvody,
pre ktoré žalobca dňa 08.03.2018 v ranných hodinách nevykonával vytrvalostný beh a ak správne
orgány dospejú k skutkovému zisteniu, že sa tak udialo na príkaz, resp. s vedomým súhlasom

alebo konkludentným privolením veliteľa výcviku, ktorý uvedenú cvičebnú zmenu vyhodnotil ako takú,
pomocou ktorej sa môže tiež efektívne realizovať výsadková príprava, potom je aj takúto formu cvičenia
potrebné považovať (právne posúdiť) za súčasť pozemnej výsadkovej prípravy. Iný aplikačný prístup by
vo svojich dôsledkoch viedol k prílišnému ústavne nekonformnému formalizmu pri výklade ustanovení
§ 24 ods. 1 a ods. 3 písm. i) zákona č. 328/2002 Z.z.

36. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a v konaní úspešnému žalobcovi
priznal proti žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady
trov konania rozhodne správny súd podľa § 175 ods. 2 SSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo
dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského
súdu v Trenčíne.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému

správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová
značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj,
kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo
zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“)
a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje

podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.