Uznesenie Judgement was issued on Monday, December 19, 2022

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 7Er/129/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515201150
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Szárazová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2022:8515201150.1

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska
5, 08502 Bratislava, IČO: 35724803, právne zastúpeného spoločnosťou Remedium Legal, s.r.o.,
Pajštúnska 5, 0851 02 Bratislava, IČO: 53255739, proti povinnému: A. B., nar. XX.X.XXXX, C. D. XXX,
XXX XX C. D.,
o vymoženie 122,96 eur s príslušenstvom, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie takto

r o z h o d o l :

Súd z a m i e t a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa
20.2.2015.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený spísal do zápisnice pred súdnym exekútorom dňa 20.2.2015 návrh na vykonanie exekúcie,
ktorýmsadomáhalvymoženiasumyvovýške122,96eurjejpríslušenstvaatrovkonania,atonazáklade

rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 05857/14, ktorý vydal dňa 24.10.2014 Stály rozhodcovský súd
zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., IČO: 35922761, so sídlom Karloveské rameno
8, 84104 Bratislava (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“). Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD.
následne požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V posudzovanom prípade bol ako exekučný titul predložený rozhodcovský rozsudok. Rozhodcovský
rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19.12.2014 a vykonateľnosť dňa 22.12.2014. Dňa 2.9.2008
bola medzi právnym predchodcom oprávneného (Consumer Finance Holding, a.s.) a povinným
uzatvorená Zmluva o pôžičke č. 8092695542, na základe ktorej boli povinnému poskytnuté finančné
prostriedky zo strany právneho predchodcu oprávneného. Právny predchodca oprávneného (Consumer
Finance Holding, a.s.) a oprávnený (EOS KSI Slovensko, s.r.o.) uzatvorili dňa 15.10.2012 Zmluvu

o postúpení pohľadávok. Dňa 17.7.2013 došlo medzi oprávneným, ako žalobcom, a povinným, ako
žalovaným, k uzatvoreniu ,,Dohody o uznaní záväzku“ v ktorej povinný, ako osoba pristupujúca
k záväzku, uznal čo do dôvodu a výšky záväzok vyplývajúci zo Zmluvy č. 8092695542 (číslo zákazníka
1718423) zo dňa 2.9.2008. Vychádzajúc z odôvodnenia predmetného rozhodcovského rozsudku,
právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská
zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa 17.7.2013, ktorú oprávnený súdu predložil spolu

s Dohodou o uznaní záväzku na základe výzvy súdu.

Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov
(ďalej len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1.

aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.Podľa § 44 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.3.2017, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto
lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením

zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v
konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti
sospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténaneprijateľnézmluvnépodmienky,obmedzeniealebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti
je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 3 EP v znení účinnom do 31.3.2017, súd pred vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma
okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie
exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi

predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý
bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených
rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského
rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie
spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je

splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, dodávateľ je

osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákona účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, spotrebiteľ je

fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy

nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, za neprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v

rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní.

Podľa 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, sú neprijateľné

podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, sa zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva ,

alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia súd podľa citovaných ustanovení § 44

ods. 2 a 3 EP obligatórne preskúmava žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul čo do ich súladu so zákonom. V tejto fáze posudzovania splnenia
zákonných predpokladov pre vydanie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie sa súd,
okrem iného, zaoberá i tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený
doložkou vykonateľnosti, či rozhodnutie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či

rozhodnutie je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľné tak po stránke
formálnej,akoajmateriálnej.Vychádzasapritomztvrdeníoprávnenéhovnávrhunavykonanieexekúcie
a z exekučného titulu.

Pri skúmaní, či predložený rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskom spore bol vydaný orgánom
na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej zmluvy
(resp. doložky), ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto
rozhodcovskej zmluvy (resp. doložky), čo vyplýva jednak z cit. § 44 ods. 3 EP, ako aj z viacerých
rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012,

sp. zn. 3Cdo 122/2011 konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za
exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť
otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v
uznesení zo dňa 5. decembra 2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského
súdu závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle §

44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to,
či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto
zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale
aj to, či bola uzavretá platne. Ďalej v uznesení Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.3.2012, sp. zn. 6 Cdo
1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť

spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom
konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku
so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

Podobne Súdny dvor Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť
súdu aj v rámci núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany
extenzívnymspôsobom,atonapr.ajvrozsudkuzodňa6.10.2009voveciAsturcomTelecomunicaciones
SL, kde zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol

vydaný exekučný titul, keď uviedol, že Smernica 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa
oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalúpovahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v
rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu

vyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Rozhodcovská zmluva je formulárová listina, ktorej obsah druhá strana nemá možnosť meniť

a oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania dohôd rovnakého
druhu a neurčitého počtu. Súdu je pritom z úradnej činnosti známe, že mnohí dodávatelia si práve cez
rozhodcovské súdy zabezpečujú exekučné tituly, v ktorých sú priznané aj nároky, ktoré všeobecnými
súdmi priznávané nie sú, resp. sú rozhodcovskými súdmi priznávané nároky zo zmluvných podmienok,
ktoré všeobecné súdy vyhlásili za neprijateľné. Slovenská republika má v zmysle práva EÚ záväzok
zabezpečiť, aby nekalé podmienky nezaväzovali spotrebiteľov v záujme zvýšenia kvality života. Značná

časť zabezpečenia tohto záväzku spočíva práve na súdoch a ich rozhodovacej činnosti, bez ktorej by sa
tento záväzok nemohol dosiahnuť. Súd sa preto zameral na kontrolu exekučného titulu a rozhodcovskej
zmluvy, ktorá bola podkladom pre konanie rozhodcovského súdu berúc do úvahy kritéria, na ktorých je
založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda či rozhodcovská zmluva nespôsobuje hrubý
nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l OZ).

V posudzovanom prípade bola rozhodcovská zmluva uzavretá dňa 17.7.2013. Podľa čl. 3. bodu 3.1.
tejto zmluvy sa strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z Dohody o uznaní záväzku uzatvorenej
pod zhodným číslom spisu (ACC) ako je uvedené v záhlaví tejto zmluvy (č. 2547430), vrátane sporov

o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené:

a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom
rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho

rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od
doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie
rozhodcovského rozsudku, rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa
vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu,
b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa

príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

Podľa čl. 3. bodu 3.2. rozhodcovskej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo
zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov
uvedených v bode 3.1. tohto článku zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť

za rozväzovaciu podmienku tejto Rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade,
ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v
ktorej je touto Rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu
založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako
súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými
zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej zmluvy alebo doložky osobitný, pretože v
krízových situáciách a pri vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených

záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v
súkromnoprávnomprocese,požiadavkanarešpektovanieprincípovsúkromnéhoprávaarbitromvrátane
princípu dobrých mravov je plne opodstatnená.

Občianskyzákonníkvustanovení§53ods.4písm.r/vzneníúčinnomvčaseuzavretiazmluvyoúvereza
neprijateľné označil dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto dojednanie spôsobujenerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. V zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
je takáto neprijateľná podmienka absolútne neplatná.

Znenie rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi oprávneným a povinným sa na prvý pohľad nejaví ako
neprijateľné, keďže umožňuje riešenie sporov buď pred rozhodcovským súdom alebo pred príslušným
všeobecným súdom s tým, že výber jednej z alternatív je na žalobcovi. Predmetná rozhodcovská zmluva
teda má formálne charakter rozhodcovskej zmluvy a netvorí súčasť nejakej inej formulárovej zmluvy.

Napriek tomu súd túto rozhodcovskú zmluvu (predovšetkým v časti „Predmet zmluvy“) považuje za
neprijateľnú podmienku z nižšie uvedených dôvodov.

Rozhodcovská zmluva v prejednávanej veci znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie
sporu štátnym súdom, ak ho dodávateľ vyvolá ako prvý. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho

zákonníka nie je o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale predovšetkým o
dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Súd má v
danom prípade zato, že predmetnú zmluvu v časti „Predmet zmluvy“ je nutné posúdiť ako neprijateľnú
podmienku, nakoľko praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej zmluvy je skutočnosť,
že spotrebiteľovi, teda povinnému, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným

súdom. Pre povinného to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou
osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu
účasť, čím je spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa.

Súd zároveň poukazuje aj na skutočnosť, že ani spôsob, akým bola rozhodcovská zmluva v
prejednávanom prípade koncipovaná a spotrebiteľovi predložená, nesvedčí o individuálnom dojednaní
rozhodcovskej zmluvy, ale skôr o zámernom predkladaní zmluvných podmienok, ktorým oprávnený
sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly. V danom prípade bola dohoda

o uznaní záväzku a rozhodcovská zmluva podpísané v jeden deň. Z typu písma je zrejmé, že ju
vypisovala jedna a tá istá osoba, ktorá je podpísaná za veriteľa. Všetky tieto listiny boli pritom podpísané
v mieste bydliska povinného, teda je zrejmé, že osoba vyplňujúca všetky tieto listina bola osobne
za povinným a je možné predpokladať nepripravenosť povinného na podpisovanie takýchto listín.
V dohode o uznaní je iba krátke prehlásenie o vedomosti o premlčaní dlhu a jeho následkoch (ktoré

uznaním dlhu, bez evidentne bližšieho vysvetlenia, povinný negoval vo svoj neprospech). Je teda
evidentné, že bližšie vysvetlenie následkov takýchto vyhlásení nebolo povinnému poskytnuté. Z úradnej
činnosti súdu je pritom známe, že žaloby na rozhodcovský súd podávajú takmer výlučne veritelia. Ani
vyššie predložené listiny vzhľadom na okolnosti ich zabezpečenia nepreukazujú osobitné vyjednanie
rozhodcovskej zmluvy, resp. skutočnosť, že by si povinný osobitne vymienil jej dojednanie a že by bol

riadne poučený, čo jeho prehlásenia v týchto listinách (t.j. v dohode o uznaní, rozhodcovskej zmluve)
budú pre neho znamenať. Naopak všetky uvedené listiny boli formulárové, do ktorých dopĺňala údaje
osoba vystupujúca v prospech oprávneného.

Dojednanierozhodcovskejzmluvyanáslednékonaniepredrozhodcovskýmsúdomzavyššieuvedených

okolností daného prípadu viedli vo svojom dôsledku k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana,
ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Na základe vyššie
uvedených skutočností súd dospel k záveru, že táto rozhodcovská zmluva, ktorá spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa je v zmysle § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Preto je táto rozhodcovská zmluva

v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci nebola daná, pretože
uzavretú rozhodcovskú zmluvu súd vyhodnotil ako neplatnú, čo spôsobuje nedostatok právomoci

rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť vo veci, súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k záveru,
že je vydaný v rozpore so zákonom, a preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.Na záver súd poznamenáva, že na nemožnosti rozhodnúť spor v rozhodcovskom konaní nič nemení
ani následná zmena zákona (§ 73 ods. 8 zák. č. 335/2014 Z.z.), keďže tento predpokladá

platnú rozhodcovskú zmluvu, na základe ktorej nie je založená právomoc nástupníckeho stáleho
rozhodcovského súdu. Ak rozhodcovská zmluva nebola platne dojednaná, za tohto stavu nebolo možné
postupovať v zmysle § 73 ods. 8 zák. č. 335/2014 Z.z. a určiť nový rozhodcovský súd, ktorý by mal
právomoc rozhodnúť spor.

Poučenie:

Proti tomuto uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresnom súde Stará Ľubovňa, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).