Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, December 28, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 31S/128/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5021200297
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Jančárová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5021200297.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany

Jančárovej a členov senátu JUDr. Jozefa Šuleka a Mgr. Denisy Slivovej (sudca spravodajca), v právnej
veci žalobcu: K.. X. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom U. Q. XX, XXX XX U., t. č. v Ústave na
výkon trestu odňatia slobody, A. R. C., A. štvrť XXX/XX, XXX XX A. R. C., proti žalovanému: Centrum
právnej pomoci, Kancelária Žilina, so sídlom P. O. Hviezdoslava 6, 010 01 Žilina, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo spisu: KaZA/11428/2021, ČRZ: 55562/2021 zo dňa 04. júna
2021, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Priebeh administratívneho konania

1. Centrum právnej pomoci, Kancelária Žilina rozhodnutím číslo spisu: KaZA/11428/2021, ČRZ:
55562/2021 zo dňa 04. júna 2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žiadateľovi K.. X. D. (pozn.
správnehosúdu:vtomtokonanívpostavenížalobcu)vprávnejveciosprístupnenieúdajovzozdravotnej
dokumentácie podľa § 25 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti a službách

súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov podľa
§ 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a
o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 327/2005
Z.z.“) nárok na poskytnutie právnej pomoci nepriznalo. V odôvodnení rozhodnutia uviedlo, že systém
právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi je postavený na príjmovom a majetkovom cenze, teda je
určený osobám, ktorých príjmové a majetkové pomery neumožňujú zabezpečiť si právne služby. Pre
účely posudzovania materiálnej núdze pritom najmä príjmový cenzus slúži ako objektívne kritérium

posudzovania oprávnenosti nároku žiadateľa. Dňa 26.05.2021 bola žalovanému doručená žiadosť
žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci žaloby o sprístupnenie zdravotnej dokumentácie
podľa § 25 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti. Žalovaný konštatoval, že podľa
ust. § 3 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. je daná pôsobnosť Centra, keďže ide o občianskoprávnu vec.
Podľa zákona č. 327/2005 Z.z. úspešným žiadateľom v konaní o priznaní nároku na právnu pomoc môže
byť len ten, kto súčasne preukáže splnenie všetkých troch podmienok, a to: že sa nachádza v stave
materiálnej núdze, že v prípade jeho sporu sa nejedná o zrejmú bezúspešnosť a že spor prevyšuje

hodnotu minimálnej mzdy, ak je možné ju vyčísliť v peniazoch. Podľa ust. § 4 písm. i) zákona č. 327/2005
Z.z. je materiálnou núdzou stav, keď fyzická osoba je poberateľom dávky a príspevkov k dávke v
hmotnej núdzi alebo stav, keď príjem fyzickej osoby nedosiahol 1,6-násobok sumy životného minima a
táto fyzická osoba si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojim majetkom. Podľa ust. § 6zákona č. 327/2005 Z. z. má fyzická osoba právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak
jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima a nemôže si využívanie právnych služieb
zabezpečiť svojim majetkom, nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a hodnota sporu prevyšuje hodnotu

minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Podľa ust. §
6 zákona č. 327/2005 Z.z. má fyzická osoba nárok na poskytnutie právnej pomoci s finančnou účasťou
vo výške 20 % trov právneho zastúpenia, ak jej príjem presahuje 1,4-násobok sumy životného minima a
súčasne nepresahuje 1,6-násobok uvedenej sumy a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť
svojím majetkom, nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej

mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. V prípade žiadateľa
nebolo potrebné vziať do úvahy príjem ďalšej spoločne posudzovanej osoby. V súlade s ust. § 2 zákona
č. 601/2003 Z.z. o životnom minime 1,4-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú
osobupredstavujesumu301Eura1,6-násoboksumyživotnéhominimaprejednuplnoletúfyzickúosobu
predstavuje 344 Eur. Na preukázanie príjmovej situácie žiadateľa si žalovaný zo spisu žiadateľa číslo
KaZA/10563/2021 vyhotovil fotokópie dokumentov:

- rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 30P/87/2016-84 zo dňa 11. januára 2017, ktorým súd manželstvo
žiadateľa rozviedol, mal. K. D. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal
prispievať na výživu maloletého K. výživným vo výške 30 % sumy zo životného minima na nezaopatrené,
neplnoleté dieťa,
- potvrdenie o príjme zamestnanca z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody, A. R. C. zo dňa 18. mája

2021, v ktorom je uvedená čistá mzda žiadateľa za apríl 2021 v sume 466,94 Eur,
- prehľad pohybov na účte žiadateľa v Ústave na výkon trestu odňatia slobody zo dňa 18. mája 2021, v
ktorom sú uvedené prevody na účet žiadateľa od súkromných osôb: 16. apríla 2021 - 40 Eur, 8. apríla
2021 - 30 Eur, 22. decembra 2020 - 30,00 Eur, 10. novembra 2020 - 30,00 Eur + 20,00 Eur,
- výplatné pásky z ÚVTOS A., v ktorých je uvedená čistá pracovná odmena za október 2020 v sume -

174,28 Eur, za november 2020 - 158,64 Eur, za december - 247,74 Eur, za január 2021 - 140,62 Eur,
za február 2021 - 306,39 Eur, za marec 2021 - 303,23 Eur.
Na preukázanie príjmovej situácie žiadateľa žalovaný zo spisu KaZA/11082/2021 vyhotovil fotokópiu
dokladu:
- výplatná páska žiadateľa z ÚVTOS A., v ktorom je uvedená čistá pracovná odmena za apríl 2021 -

466,94 Eur.
Žiadateľovi boli v posudzovanom období zasielané nepravidelne aj finančné príspevky od súkromných
osôb. Žalovaný vychádzal zo započítateľných príjmov žiadateľa v posudzovanom období nasledovne:
· november 2020 - 224,28 Eur (čistá mzda + finančné príspevky na účet žiadateľa)
· december 2020 - 188,64 Eur (čistá mzda + finančné príspevky na účet žiadateľa)

· január 2021 - 247,74 Eur (čistá mzda)
· február 2021 - 140,62 Eur (čistá mzda)
· marec 2021 - 306,39 Eur (čistá mzda)
· apríl 2021 - 373,23 Eur (čistá mzda + finančné príspevky na účet žiadateľa)
· máj 2021 - 466,94 Eur (čistá mzda).

Žalovaný konštatoval, že započítateľný príjem žiadateľa presahoval 1,4-násobok sumy životného
minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, t. j. sumu 301 Eur a tiež 1,6-násobok sumy životného
minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, t. j. sumu 344 Eur v mesiaci podania žiadosti (máj 2021)
a v predchádzajúcom mesiaci posudzovaného obdobia (apríl 2021). Ďalej žalovaný konštatoval, že v
mesiaci marec 2021 započítateľný príjem žiadateľa presahoval 1,4-násobok sumy životného minima pre

jednu plnoletú fyzickú osobu, t. j. sumu 301 Eur, ale nepresahoval 1,6-násobok sumy životného minima
pre jednu plnoletú fyzickú osobu, t. j. sumu 344 Eur. V mesiacoch november 2020 až február 2021
započítateľný príjem žiadateľa nedosahoval 1,4-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú
fyzickú osobu, t. j. sumu 301 Eur. Žalovaný uviedol, že čistý príjem žiadateľa v mesiaci podania žiadosti
bol vo výške 466,94 Eur a presahoval 1,6-násobok sumy životného minima ustanoveného zákonom

č. 601/2003 Z. z. o životnom minime, t. j. sumu 344 Eur platnú od 1. júla 2020, ktorá predstavuje
hornú hranicu príjmu materiálnej núdze pre jednu dospelú fyzickú osobu, o sumu 122,94 Eur. Ďalej
žalovaný konštatoval, že žalobca vychádzajúc z údajov získaných z Úradu geodézie, kartografie a
katastra Slovenskej republiky cez www.katasterportal.sk dňa 27. mája
2021anazákladeúdajovuvedenýchžiadateľomvoformulárižiadostiniejevlastníkomnehnuteľnéhoani

hnuteľného majetku, ktorého predajom alebo prenájmom by si mohol zabezpečiť využívanie právnych
služieb na ochranu svojich práv a záujmov. Žiadateľ tak vo veci žiadosti, s ktorou sa obrátil na
žalovaného, nesplnil podmienku materiálnej núdze, čím žiadateľ nesplnil jednu z troch kumulatívnych
podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc.Žalovaný konštatoval, že nie je nevyhnutne potrebné zaujať stanovisko, či žiadateľ spĺňa podmienku,
že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu k hodnote sporu a či si vie žiadateľ využívanie právnych
služieb zabezpečiť svojím majetkom. Žalovaný sa preto nezaoberal splnením ďalších podmienok, keďže

konštatoval, že by tak zbytočne zaťažoval žiadateľa byrokratickým postupom. Zároveň by dochádzalo
k nehospodárnemu nakladaniu s finančnými prostriedkami štátu.
Ďalej sa žalovaný zaoberal, či u žiadateľa sú splnené predpoklady na uplatnenie výnimky podľa § 6 ods.
2 zákona č. 327/2005 Z.z., v zmysle ktorej môže žalovaný poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou
oprávnenejosobe,akjetoprimeranéokolnostiamžiadanejprávnejpomocivprípade,akpríjmyžiadateľa

prevyšujú zákonom určenú hranicu materiálnej núdze. Predmetná právna úprava dáva žalovanému
možnosť takúto právnu pomoc poskytnúť, nie však povinnosť. Žalovaný v rámci voľnej úvahy rozhoduje
o poskytnutí právnej pomoci v tých prípadoch, kde je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci.
Celý komplex posudzovaných okolností by musel dávať obraz o tom, že bez priznania nároku na
poskytovanie právnej pomoci prostredníctvom tejto výnimky, hoci žiadateľ nespĺňa zákonné kritériá, by
neposkytnutie právnej pomoci (či už bez finančnej spoluúčasti alebo s ňou) malo vážne následky a/

alebo spôsobilo vážnu ujmu na živote, zdraví alebo právach žiadateľa. Pod primeranými okolnosťami
sa v zmysle interného usmernenia žalovaného č. 2015/2, čl. II. ods. 5 považujú také okolnosti alebo
skutkový stav a sociálna situácia žiadateľa, ktorá nasvedčuje tomu, že by neposkytnutie právnej pomoci,
či už bez finančnej spoluúčasti alebo s ňou, malo vážne následky a/alebo spôsobilo vážnu ujmu na
živote, zdraví alebo právach žiadateľa. Žalovaný v danom prípade posúdil príjmovú situáciu žiadateľa a

zároveň sa zaoberal povahou a okolnosťami sporu, v ktorom žiadateľ žiadal poskytnutie právnej pomoci
za účelom posúdenia, či v danej veci existujú také okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie nároku na
priznanie právnej pomoci napriek nesplneniu podmienky stavu materiálnej núdze. Žalovaný konštatoval,
že žalobca je v súčasnosti umiestnený v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Dubnici nad Váhom,
kde poberá pracovnú odmenu a nepravidelne finančné príspevky na účet od súkromných osôb. Vo

formulári žiadosti o poskytnutie právnej pomoci žiadateľ neuviedol žiadne výdavky. Z výplatnej pásky za
mesiac apríl 2021 je zrejmé, že žiadateľ uhradil výživné na dieťa v sume 42,96 Eur, pohľadávky cudzích
osôb v sume 37,35 Eur, náklady výkonu trestu odňatia slobody v sume 121,88 Eur. Žiadateľ požadoval
právnu pomoc v právnej veci sprístupnenia údajov zo zdravotnej dokumentácie v zmysle ust. § 25 ods.
4 zákona č. 576/2004 Z.z. Žalovaný nespochybňujúc žiadateľove právo na sprístupnenie údajov zo

zdravotnej dokumentácie, avšak vzhľadom na povahu veci mal za to, že nemožno tvrdiť, že by išlo o
takú právnu záležitosť, ktorá by spôsobila vážnu ujmu na živote, zdraví alebo právach žalobcu. Žalobca
v konaní o sprístupnenie údajov zo zdravotnej dokumentácie nemusí byť povinne zastúpený advokátom,
navyše je vysokoškolsky vzdelaný, z jeho podaní je zrejmé, že disponuje dobrým právnym vedomím,
teda je predpoklad, že si bude včas a riadne uplatňovať všetky svoje oprávnenia aj v konaní pred

súdom. Žalovaný po zvážení príjmovej, výdavkovej a celkovej sociálnej situácie žiadateľa v súvislosti s
právnou vecou, v ktorej žiadateľ žiadal o poskytnutie právnej pomoci (sprístupnenie údajov zo zdravotnej
dokumentácie), dospel k záveru, že uvedené nenasvedčuje tomu, že by neposkytnutie právnej pomoci
spôsobilo vážnu ujmu na živote, zdraví alebo právach žiadateľa alebo malo pre neho vážne následky.
Záverom žalovaný podotkol, že rozhodnutím o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci nie je

žalobcovi odňatá možnosť konať pre súdom. Žalobca sa môže dať zastupovať advokátom, ktorého si
sám zvolí (ak to považuje za potrebné), prípadne si môže podať žalobu na súd sám, avšak vzhľadom
na to, že nesplnil jednu z podmienok priznania nároku na poskytovanie právnej pomoci podľa zákona č.
327/2005 Z.z., nemá nárok na právnu pomoc v zmysle tohto zákona.

Konanie pred správnym súdom

2. Správnou žalobou zo dňa 10.06.2021 sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a
vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. Skutkovo a právne odôvodnil správnu žalobu nasledovne:
Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie je svojvoľné a nesprávne, najmä z dôvodu, že pri vyčíslení

započítateľného príjmu žalobcu neboli zohľadnené zákonné zrážky z pracovnej odmeny odsúdených
podľa § 45 ods. 2 zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody (ďalej len „zákon č. 475/2005
Z.z.“).
Vo veci započítateľného príjmu za mesiac marec 2021 žalobca uviedol, že v napadnutom rozhodnutí
žalovaný ustálil, že započítateľný príjem žalobcu v ÚVTOS A. v mesiaci marec 2021 predstavoval sumu

306,39 Eur, ktorá predstavuje čistú mzdu dosiahnutú ako pracovnú odmenu za prácu žalobcu ako
odsúdeného na pracovisku Šitex v mesiaci 02/2021 v ÚVTOS A.. Podľa žalovaného tak započítateľný
príjem žalobcu v mesiaci 03/2021 vo výške 306,39 Eur presahoval 1,4-násobok sumy životného minima
pre jednu plnoletú fyzickú osobu, t. j. 301 Eur, ale nepresahoval 1,6-násobok životného minima, t. j. sumu344 Eur. Tieto skutkové závery žalovaného sú svojvoľné, keďže nereflektujú aktuálnu právnu úpravu
zákonných zrážok z čistej pracovnej odmeny odsúdených podľa § 45 ods. 2 zákona č. 475/2005 Z.z.
Skutkové zistenie o započítateľnom príjme žalobcu v mesiaci 3/2021 vyvodil žalovaný z výplatnej pásky

za mesiac február 2021 (táto pracovná odmena bola žalobcovi vyplatená - pripísaná na účet v mesiaci
03/2021). V mesiaci 02/2021 dosiahol žalobca čistú pracovnú odmenu vo výške 306,39 Eur, z ktorej
však boli vykonané zrážky (ex lege) podľa § 45 ods. 2 zákona č. 475/2005 Z.z. na úhradu:
i) výživného - 42,96 Eur
ii) pohľadávok cudzích osôb - 24,50 Eur

iii) trov výkonu trestu („NVTOS“) - 105,82 Eur
Skutočný započítateľný príjem žalobcu v mesiaci 3/2021 (t. j. výplata za 2/2021 predstavuje podľa
žalobcu sumu vo výške 133,11 Eur (položky 96,35 Eur/osobné + 36,76 Eur/vreckové vo výplatnej páske
za 2/2021), a nie sumu 306,39 Eur v položke čistá pracovná odmena, ktorá nepredstavuje započítateľný
príjem žalobcu v zmysle § 6 zákona č. 327/2005 Z.z. Do započítateľného príjmu žalobcu (respektíve
každého odsúdeného) možno z pracovnej odmeny zarátať iba a len „osobné“ a „vreckové“. Žalobca

(odsúdený) nemá možnosť disponovať s čistou pracovnou odmenou a zabrániť vykonaniu zrážok, t. j.
nemôže namiesto zrážok zaplatiť súdny poplatok, či náklady na právne zastúpenie.
Vo veci započítateľného príjmu za mesiac apríl 2021 žalobca uviedol, že žalovaný v rozhodnutí ustálil,
že započítateľný príjem žalobcu v ÚVTOS A. v mesiaci 4/2021 predstavoval sumu vo výške 373,23
Eur. Príjem žalobcu v 4/2021 tvorí čistá mzda, ktorá bola dosiahnutá ako pracovná odmena za prácu

žalobcu na pracovisku Šitex v mesiaci 3/2021 v ÚVTOS A., pričom k tejto sume prirátal žalovaný aj
„finančné príspevky“, ktoré boli žalobcovi doručené na účet (vo výške 40 Eur dňa 16.04.2021 a 30 Eur
dňa 08.04.2021 zo strany blízkych osôb. Žalobca namietal, že skutkové zistenia vo vzťahu k „čistej
mzde“ žalobcu v mesiaci marec 2021 (vyplatenej v 4/2021) sú svojvoľné, keďže žalovaný nezohľadnil
zrážky z čistej pracovnej odmeny (303,23 Eur) na úhradu:

i) výživného - 42,96 Eur
ii) pohľadávok cudzích osôb - 24,96 Eur
iii) trov výkonu trestu („NVTOS“) - 105,51 Eur.
Skutočný príjem žalobcu z čistej pracovnej odmeny podľa žalobcu predstavuje sumu vo výške 130,50
Eur (položky 94,12 Eur/osobné + 36,38 Eur/vreckové vo výplatnej páske) a nie suma 303,23 Eur. V

mesiaci 4/2021 tak žalobca dosiahol započítateľný príjem vo výške 200,50 Eur (t. j. 130,50 Eur príjem z
práce + 70 Eur došlé peňažné prostriedky od blízkych osôb). Vo veci došlých finančných príspevkov na
účet žalobcu, žalobca namietal, že žalovaný vôbec neskúmal, akú povahu mali tieto platby, t. j. či ide o
majetok žalobcu (mzda, vrátenie dlhu, atď.), alebo či nejde o pôžičku (teda záväzok žalobcu). Skutkové
závery sú aj v tomto smere svojvoľné.

Vo vzťahu k započítateľnému príjmu v mesiaci máj 2021 žalobca uviedol, že žalovaný ustálil, že
započítateľný príjem žalobcu v mesiaci máj 2021 predstavuje suma 466,94 Eur. Výšku započítateľného
príjmu v 5/2021 vyvodil žalovaný z potvrdenia o príjme z ÚVTOS A. a z výplatnej pásky žalobcu za
4/2021, v ktorej je uvedené, že žalobcova čistá pracovná odmenu dosiahla výšku 466,96 Eur. V mesiaci
4/2021 dosiahol žalobca čistú pracovnú odmenu vo výške 466,94 Eur, z ktorej však boli vykonané zrážky

(ex lege) podľa § 45 ods. 2 zákona č. 475/2005 Z.z. na úhradu:
i) výživného - 42,96 Eur
ii) pohľadávok cudzích osôb - 37,35 Eur
iii) trov výkonu trestu („NVTOS“) - 121,88 Eur.
Skutočný započítateľný príjem žalobcu z pracovnej odmeny dosiahnutej v 4/2021 (vyplatenej v 5/2021)

tak dosiahol sumu vo výške 264,75 Eur (t. j. vo výplatnej páske uvedené osobné/208,72 Eur +
vreckové/56,03Eur).Žalobcanamietal,žeskutkovézisteniabolitakajvtomtoprípadezjavnenesprávne
a svojvoľné, keď namiesto sumy 264,75 Eur použil žalovaný sumu 466,94 Eur ako započítateľný príjem
v zmysle § 6 zákona č. 327/2005 Z.z. tvrdiac, že u žalobcu nie je daný stav materiálnej núdze.
Vo vzťahu k započítateľnému príjmu v mesiacoch 10/2020 až 2/2021 žalobca pre úplnosť namietal, že

nesprávnesúajzisteniažalovanéhoozapočítateľnompríjmevtýchtomesiacoch,vktorýchžalovanýtiež
nezohľadnil zrážky (ex lege) podľa § 45 ods. 2 zákona č. 475/2005 Z.z. Keďže však v mesiacoch 10/2020
až 2/2021 započítateľný príjem žalobcu ani v jednom prípade nepresiahol hranicu stavu materiálnej
núdze, toto pochybenie žalovaného nemalo vplyv pre vydanie rozhodnutia o zamietnutí priznania nároku
na poskytnutie právnej pomoci.

Žalobca uviedol, že súhrnne možno uzavrieť, že žalovaný vyvodil z dôkazov nesprávne skutkové závery,
t. j. skutkový stav ustálil svojvoľne, keď z výplatných pások zobral za podklad rozhodnutia údaj o „čistej
pracovnej odmene a FO“ a zrážky vo výplatnej páske už ignoroval. Zároveň namietal, že sa jedná aj
o nesprávne právne posúdenie, keďže na „čistú mzdu“ - „čistú pracovnú odmenu a FO“ (vo výplatnejpáske) mal žalovaný aplikovať zrážky podľa § 45 ods. 2 zákona č. 475/2005 Z. z. Žalobca poukázal na
to, že v prípade väzňov, žalovaný veľmi dobre vie, že sa musia zohľadniť zákonné zrážky, a že teda údaj
o čistej pracovnej odmene nepredstavuje tzv. započítateľný príjem v zmysle zákona č. 327/2005 Z.z.,

keďže toto nie prvý prípad, kedy žalobca žiadal žalovaného o poskytnutie právnej pomoci. Vzhľadom na
to, že žalobca spĺňa všetky podmienky pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, predstavuje
argumentácia žalovaného vo vzťahu k „možnosti“ poskytnúť právnu pomoc podľa § 6b ods. 2 zákona č.
327/2005 Z.z. zbytočný balast a je pre žalobcu bez právneho významu.
Žalobca namietal aj absenciu zisťovania ostatných podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie

právnej pomoci, keď žalovaný po tom, čo dospel k záveru, že žalobca nespĺňa prvú podmienku (stav
materiálnej núdze) dôvodil, že nemusel posudzovať ďalšie dve podmienky (zrejmú bezúspešnosť
sporu a hodnotu sporu). Žalobca argumentoval, že po zrušení rozhodnutia správnym súdom, bude
musieť žalovaný posúdiť aj tieto dve ďalšie podmienky, pričom ak žalovaný opäť použije svojvoľný
postup, bude musieť byť opäť takéto rozhodnutie preskúmavané v rámci správnej žaloby, čo neúmerne
predĺži celé konanie. Podľa žalobcu rozhodovanie žalovaného a príprava pre rozhodnutie vo vzťahu k

splneniu podmienky absencie zrejmej bezúspešnosti sporu a podmienky hodnoty sporu nepredstavujú
nejaké obzvlášť ťažké kognitívne schopnosti a postupy, preto neobstojí tvrdenie žalovaného, že by tak
zbytočne zaťažoval žiadateľa byrokratickým postupom a že by zároveň dochádzalo k nehospodárnemu
nakladaniu s finančnými prostriedkami štátu. Práve naopak, ak žalovaný po zrušení rozhodnutia súdom
opäť zamietne žiadosť žalobcu, vyvolá to ďalšie súdne konanie. Žalobca mal za to, že žalovaný má

povinnosť vždy rozhodnúť tak, že v odôvodnení rozhodnutia vyargumentuje všetky tri podmienky pre
priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, aby tieto podmienky mohli byť následne preskúmané
v jednom konaní o správnej žalobe. Absencia skúmania ďalších dvoch podmienok pre priznanie nároku
na poskytnutie právnej pomoci tak predstavuje svojvoľnosť a nezákonnosť rozhodnutia.

3. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 13. mája 2022 žiadal žalobu v celom rozsahu
ako bezdôvodnú zamietnuť. K námietke nezohľadnenia zrážok v zmysle zákona č. 475/2005 Z.z. z
pracovnej odmeny žalobcu uviedol, že žalobca svoju obranu opiera o argumentáciu, podľa ktorej by sa
jeho skutočný započítateľný príjem mal posudzovať až po odpočítaní zrážok, ktoré sú mu vykonávané
z jeho pracovnej odmeny v zmysle zákona č. 475/2005 Z.z. Žalovaný poukázal na to, že ust. § 7

ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z., podľa ktorého sa za príjem podľa tohto zákona považujú aj príjmy
fyzických osôb podľa osobitného predpisu po odpočítaní a) poistného na verejné zdravotné poistenie, b)
poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie
a poistného na poistenie v nezamestnanosti, c) preddavku na daň alebo dane z príjmov fyzických osôb
a d) ďalších výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a na udržanie príjmov fyzických

osôb, korešponduje aj odkazované ust. § 45 ods. 2 zákona č. 475/2005 Z.z., podľa ktorého z hrubej
pracovnej odmeny odsúdeného vykonáva a odvádza ústav zrážky podľa osobitných predpisov, zostatok
je čistá pracovná odmena. Osobitnými predpismi sú predpisy o daniach a odvodoch. Podľa § 5 ods.
1 písm. e) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu (na ktorý odkazuje poznámkou č. 6 citovaný § 7
ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. ) odmeny obvinených vo väzbe a odmeny odsúdených vo výkone trestu

odňatia slobody poskytované podľa osobitného predpisu sa považujú za príjmy zo závislej činnosti.
Zákon č. 327/2005 Z.z. uvádza taxatívnym spôsobom, po odpočítaní ktorých konkrétnych položiek,
sa výsledný príjem považuje za príjem fyzickej osoby pre účely poskytovania právnej pomoci osobe
v materiálnej núdzi. Žalovaný ako správny orgán nemôže tento taxatívny výpočet rozširovať podľa
želania žalobcu o ďalšie položky, o ktoré by sa mal ešte príjem žalobcu znížiť a dosiahnuť tak príjem

pod hranicou materiálnej núdze. Žalovaný nedisponuje takouto možnosťou správnej úvahy; za príjem
musí považovať príjmy, ktoré sú stanovené zákonom č. 327/2005 Z.z. V opačnom prípade by sa tak
otvorili zákonodarcom nezamýšľané možnosti „príjmovej optimalizácie“ žiadateľov o poskytnutie právnej
pomoci. Žalovaný pri posudzovaní materiálnej núdze žalobcu vychádzal z výšky jeho čistého príjmu tak
ako je vymedzený zákonom, čo je v prípade žalobcu jeho čistá mzda, resp. čistá pracovná odmena

a finančné príspevky od súkromných osôb zasielané na účet žalobcu v mesiacoch november 2020,
december 2020 a apríl 2021. Žalovaný poukázal na to, že každý žiadateľ o poskytnutie právnej pomoci
má čistý príjem určitej výšky, ale zároveň má každý žiadateľ výdavky rôzneho charakteru a rôznej
výšky (napr. bývanie, stravu, hygienu, ošatenie, splátky pôžičiek, hypotéky..), po odpočítaní ktorých
žiadateľovi zostáva suma finančných prostriedkov, z ktorými môže reálne disponovať. Žalovaný pri

každom žiadateľovi o poskytnutie právnej pomoci postupuje rovnako a vždy pri posudzovaní príjmovej
situácie žiadateľa vychádza z výšky jeho čistého príjmu, nezohľadňuje výdavky žiadateľa. Tieto výdavky
môže žalovaný zohľadniť iba v rámci aplikácie ust. § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z. Ak by žalovaný
v prípade žiadateľov, ktorí sú vo výkone trestu odňatia slobody, urobil výnimku a do úvahy by zobralaj ich výdavky - zrážky z príjmu (pohľadávky Zboru väzenskej a justičnej stráže, trovy výkonu trestu
odňatia slobody...), jednalo by sa o diskriminačné konanie voči tým žiadateľom, ktorí nie sú vo výkone
trestu odňatia slobody a tiež majú svoje pravidelné nevyhnutné výdavky na bývanie a bežný život, po

úhrade ktorých im zostane minimálny disponibilný príjem. Zároveň žalovaný poukázal aj na situáciu,
keď majú žiadatelia vykonávané zrážky zo mzdy, zamestnávateľ im priamo zrazí prostriedky z ich príjmu
a následne ich odvedie tretej strane bez toho, aby boli tieto prostriedky pripísané na účet žiadateľa.
Žalovaný uviedol, že žalobca sa dostal do svojho súčasného postavenia a situácie (odsúdeného)
vlastným pričinením, teda z dôvodov na jeho strane sa v súčasnosti vykonáva trest odňatia slobody, a

preto z jeho vlastného pričinenia a rozhodnutia teraz musí strpieť nevyhnutný následok, a to úhradu trov
výkonu trestu odňatia slobody.
Žalovaný poukázal na doterajšiu rozhodovaciu prax iných správnych súdov v rovnakých veciach (spor o
započítavanie zrážok z pracovnej odmeny odsúdeného) napríklad rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
sp. zn. 11S/194/2019 zo dňa 28. apríla 2020 (rovnako tiež rozsudok sp. zn. 11S/227/2019 zo dňa 24.
novembra 2020 a 11S/196/2019 zo dňa 28. apríla 2020). Ďalej poukázal aj na právoplatné rozhodnutie

Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12. decembra 2016, sp. zn. 29 Sp/16/2016-17, v ktorom
v skutkovo obdobnej veci súd riešil otázku ohľadne započítateľného príjmu osoby vo výkone trestu
odňatiaslobodypreúčelyposudzovaniastavumateriálnejnúdzevkonaníoposkytovaníprávnejpomoci,
v ktorom rozhodnutí súd uviedol: „Žiadne ustanovenie zákona č. 327/2005 Z.z. neukladá odporcovi
skúmať okrem príjmov žiadateľa aj jeho výdavky, a to bez ohľadu na skutočnosť, či tieto vyplývajú

zo zmluvných vzťahov žiadateľa alebo mu v dôsledku umiestnenia vo výkone trestu odňatia slobody
vyplývajú priamo zo zákona. Je zrejmé, že odporca pri posudzovaní príjmu žiadateľa vychádzal z jeho
príjmu, po odpočítaní povinných odvodov v súlade s § 7 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z., a teda z čistého
mesačného príjmu. Existencia oprávnených pohľadávok voči žiadateľovi, či už vyplývajúca zo zákona,
alebo zo zmluvného vzťahu nie je dôvodom na jej odpočítanie z dosahovaného príjmu.“

Pokiaľ ide o námietku o započítateľnom príjme v mesiaci apríl 2021, žalovaný uviedol, že započítateľný
príjem žalobcu v mesiaci apríl 2021 pozostával z čistej mzdy žalobcu za mesiac marec 2021 vo výške
303,23 Eur a z finančných príspevkov od súkromných osôb došlých na účet žalobcu spolu vo výške
70 Eur. Žalobca v tejto súvislosti namieta okrem nezapočítania zrážok z príjmu v zmysle zákona č.
475/2005 Z.z. aj tú skutočnosť, že žalovaný započítal do započítateľného príjmu žalobcu aj finančné

príspevky od príbuzných vo výške 70 Eur. Vo vzťahu k tejto námietke žalovaný poznamenal, že finančné
príspevky od súkromných osôb zaslané na účet žalobcu predstavujú pre neho príjem, s ktorým môže
žiadateľ voľne disponovať (uspokojovať z neho svoje súkromné výdavky), pričom nejde o príjem, ktorý
by spadal pod okruh príjmov, ktoré sa za príjem nepovažujú v zmysle ustanovenia § 7 ods. 3 zákona
č. 327/2005 Z.z. Aj v prípade, ak by finančné príspevky od súkromných osôb zaslané na účet žalobcu

nebolo možné podradiť pod započítateľný príjem žalobcu v mesiaci apríl 2021, uvedená skutočnosť by
nič nezmenila na konečnom rozhodnutí žalovaného a teda, že žalobcovi by nebol priznaný nárok na
poskytnutie právnej pomoci.
Pre posúdenie podmienky materiálnej núdze je vždy smerodajný mesiac podania žiadosti o poskytnutie
právnej pomoci. Od toho, či žiadateľ o právnu pomoc spĺňa podmienku materiálnej núdze v mesiaci

podania žiadosti, závisí, či mu bude priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci. Aj v prípade
žalobcu bol pre rozhodnutie smerodajný mesiac podania žiadosti o poskytnutie právnej pomoci, a
teda mesiac máj 2021. V tomto mesiaci žalobca nesplnil podmienku materiálnej núdze, preto nebolo
možné žalobcovi priznať nárok na poskytnutie právnej pomoci, a to aj bez ohľadu na to, či v mesiaci
apríl 2021 by žalobca podmienku materiálnej núdze splnil. Ak žiadateľ o poskytnutie právnej pomoci

nespĺňa podmienku materiálnej núdze v mesiaci podania žiadosti, je možné prihliadnuť na príjem za
predchádzajúce mesiace, avšak iba na základe aplikácie § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z., teda
ak by žalovaný priznal právnu pomoc vzhľadom na to, že priznanie právnej pomoci by bolo primerané
okolnostiam žiadanej právnej pomoci.
Žalovaný sa v prípade žalobcu zaoberal aj posúdením aplikácie ust. § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005

Z.z., avšak dospel k záveru, že u žalobcu nie je daný dôvod na aplikáciu tohto ustanovenia.
Vo vzťahu k námietke nevyhodnotenia všetkých podmienok na poskytnutie právnej pomoci v zmysle
§ 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. žalovaný uviedol, že sa nezaoberal vyhodnotením všetkých
troch podmienok na poskytnutie právnej pomoci, a teda nevyhodnotil v napadnutom rozhodnutí aj
podmienku zrejmej bezúspešnosti sporu a podmienku hodnoty sporu, s poukazom na to, že žiadateľ

o poskytnutie právnej pomoci musí spĺňať (kumulatívne) všetky tri podmienky na poskytnutie právnej
pomoci ustanovené v § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. (podmienku materiálnej núdze, podmienku
bezúspešnosti sporu a podmienku hodnoty sporu) na to, aby mohol žalovaný rozhodnúť o priznaní
nároku na poskytnutie právnej pomoci žiadateľovi. Stačí, ak žiadateľ nesplní jednu z troch zákonnýchpodmienok a nárok na poskytovanie právnej pomoci mu nemôže byť priznaný. Keďže žalobca nesplnil
podmienku materiálnej núdze, bolo zrejmé, že nie je možné mu priznať nárok na poskytnutie právnej
pomoci. Túto skutočnosť nebolo možné zmeniť ani tým, že ak by žalovaný vyhodnocoval v napadnutom

rozhodnutí podmienku bezúspešnosti sporu a podmienku materiálnej núdze. Aj v prípade, ak by žiadateľ
splnil tieto dve podmienky a žalovaný by to skonštatoval v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia,
nič by táto skutočnosť nezmenila na výroku rozhodnutia a to, že žalobca by nemal priznaný nárok na
poskytnutie právnej pomoci z dôvodu, že nesplnil podmienku materiálnej núdze. Žalovaný mal za to,
že nebolo nevyhnutné, aby sa zaoberal aj vyhodnotením podmienky bezúspešnosti sporu a podmienky

hodnoty sporu. Zároveň žalovaný prihliadal aj na hospodárnosť konania.

4. Žalobca v replike zo dňa 07.07.2022 uviedol vo vzťahu k nezohľadneniu zrážok v zmysle zákona
č. 475/2005 Z.z. z pracovnej odmeny žalobcu, že pokiaľ žalovaný poukazuje na taxatívny výpočet
odpočítateľných položiek z príjmu žiadateľa (§ 7 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.), tak zámerne
opomína, že v danej veci ide o evidentnú medzeru v právnom predpise, ktorú mal a musel žalovaný

„zakryť“ analógiou. Viazanosť štátnych orgánov v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR neznamená výlučnú a
bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení.
Ustanovenie čl. 2 ods. 2 Ústavy SR nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj
zmyslom a účelom zákona. Podľa § 90 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z.z. je odsúdený povinný uhradiť trovy
výkonu trestu. Podľa § 90 ods. 2 písm. a) zákona č. 475/2005 Z.z. od povinnosti podľa ods. 1 je odsúdený

oslobodený počas nezaradenia do práce, ak túto skutočnosť odsúdený svojím konaním nezavinil sám a
ústav ho nemohol pre nedostatok pracovných príležitostí zaradiť do práce. Z citovaného ust. § 90 zákona
č. 475/2005 Z.z vyplýva, že ak odsúdený nepracuje vo väzení (bez svojej viny) nie je povinný hradiť
trovy trestu, teda nevzniká mu žiadne pasívum. Použijúc argument „reductio ad absurdum“ tak väzeň,
ktorý nepracuje a doslova „leží“ na posteli celý deň, bude mať nárok na právnu pomoc, keďže nebude

mať žiadnu pracovnú odmenu a na druhej strane veľmi pracujúci, ktorému sa vykonáva zrážka nebude
mať nárok na právnu pomoc, keďže žalovaný tento „iluzórny“ príjem považuje za prostriedky, ktorými
si možno financovať advokáta. Pritom obidvaja väzni, t. j. „pracujúci verzus nepracujúci“, majú rovnaký
„životný štandard“ vo väznici, ani jednému nevzniká pasívum titulom trov výkonu trestu. V prípade
žalobcu sa vždy vykoná zrážka 45 % z čistej pracovnej odmeny na trovy trestu (podľa § 45 ods. 2 písm.

b/ bodu 2 zákona č. 475/2005 Z.z.), ktorá zrážka nepredstavuje pre neho žiadny benefit. Jednoducho,
ak by nepracoval, žiadne pasívum mu nevznikne. Iba vtedy a len vtedy, by bolo možné zrážku na trovy
trestu (45 %) považovať za „výdavky na bežný život“ (slovami žalovaného), ktoré sa nezohľadňujú na
započítateľný príjem žiadateľa o právnu pomoc, ak by každý odsúdený musel zaplatiť trovy trestu za
každých okolností t. j. vždy, bez ohľadu na to, či pracuje alebo nie. Žalobca mal za to, že v predmetnej

veci ide protiplánovú neúplnosť zákona - teleologickú (nepravú) medzeru v zákone (v § 7 ods. 1 zákona
č. 327/2005 Z.z.), v ktorom prípade je nutné použiť analógiu (argumentum per analogiam). Neexistuje
žiadny rozumný dôvod, prečo by zrážka na výkon trestu (z pracovnej odmeny väzňa) nemala byť
odpočítaná z príjmu, ktorý sa určuje na posudzovanie materiálnej núdze, keď táto zrážka nepredstavuje
žiaden benefit od štátu a ani zníženie pasív, či reálny výdavok z príjmu. Takáto zrážka má de facto

povahu ako zrážková daň (triviálne by sa mohla nazývať „väzenská daň z príjmu“). Žalobca uviedol,
keďže nenachádza žiaden rozumný argument pre nezohľadnenie (odpočítanie) zrážky na trovy trestu zo
započítateľného príjmu väzňa, je riešenie žalovaného v rozpore s princípom bezrozpornosti právneho
poriadku a princípom rovnosti. Dôsledkom porušenia uvedených princípov je bezdôvodná diferenciácia,
ktorej sa treba vyvarovať. Je tu otázka, či nezohľadnenie zrážky na výkon trestu je zlučiteľné s princípom

rovnosti. Prístup žalovaného (stav nezohľadňovania zrážok) princíp rovnosti porušuje, čo identifikuje
teleologickú medzeru v zákone. Doslovný výklad zákona č. 327/2005 Z.z. (§ 7 ods. 1) je zo strany
žalovaného z objektívneho teleologického hľadiska príliš úzky. Teleologické pozadie zákona č. 327/2005
Z.z. je tak v danej veci nástrojom na „uzavretie“ predmetnej medzery v dotknutom ust. § 7 ods. 1 cit.
zákona. Žalobca mal za to, že možno hovoriť aj o axiologickej medzere, keďže § 7 ods. 1 zákona

č. 327/2005 Z.z. obsahuje riešenie, ale toto riešenie je axiologicky nedostatočné, keďže zákonodarca
nezobral do úvahy existenciu danej relevantnej skutočnosti zrážky na trovy trestu, ktorá sa svojou
povahou rovná odčerpaniu peňažných prostriedkov ako pri daňovej povinnosti, resp. akémusi „odvodu“
sui generis. Hodnotový rozpor tu vzniká tak, že pre prípad väzňov, ako je žalobca, sa zrážka na trovy
trestu neodpočíta z príjmu, hoci táto nepredstavuje žiadny reálny výdavok na bežné životné potreby ako

pri civilných osobách (strava, bývanie, atď.) a ide tak o iluzórny príjem, hoci v iných prípadoch by sa
jednalo o „ďalší výdavok“ (napríklad na „dosiahnutie príjmu“) či akýsi poplatok/daň, pričom teleológia
odpočítateľných výdavkov (§ 7 ods. 1) sa vzťahuje na obidva prípady rovnako. Úplne nenáležitý,
nemiestny a nevhodný je potom argument, že sa žalobca dostal do súčasného postavenia (odsúdený)vlastným pričinením a teraz musí strpieť úhradu trov trestu. Predmetom žaloby nie je povinnosť strpieť
úhradu trov, t. j. že by túto ako takú odmietal, ale podstata sporu tkvie v tom, že tieto trovy nie sú
odpočítateľnou položkou, hoci majú podstatu „zrážkovej dane“ a tak odpočítateľné mali byť. Trovy trestu

sú špecifikom (zrážka 45 %, resp. 55 %), ktoré zákonodarca opomenul zohľadniť a je povinnosťou
štátnych orgánov vykladať ust. § 7 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. ústavne konformným spôsobom, t.
j. zobrať do úvahy (odpočítať) zrazené trovy trestu, ktoré sa vo svojom dôsledku rovnajú odčerpaniu
peňažných prostriedkov ako pri daňovej povinnosti, kedy platiteľ nedostáva žiadnu protihodnotu a tieto
prostriedky slúžia na subsidiárnu úhradu potrieb štátu (zrejme na väzenstvo). Niet pochýb, že zrážka na

trovy trestu je špecifikum, ktoré uniklo pozornosti zákonodarcu pri koncipovaní zákona č. 327/2005 Z.z.
Žalobca mal za to, že patetický odkaz žalovaného na taxatívny výpočet § 7 ods. 1 zákona č. 327/2005
Z.z. je nesprávny, keďže „argumentum a contrario“ je možno použiť až po tom, čo sa vylúčila možnosť
dotvárania práva pomocou analógie. Takúto možnosť vylúčenia analógie v danej veci nenachádzal. Per
analogiam tak možno na zrážky na trovy trestu použiť ust. § 7 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z., keďže
dane (ďalšie výdavky) majú rovnaký charakter ako zrážka na trovy trestu. Výsledok aplikácie citovaného

ustanoveniabolzostranyžalovanéhomechanickýaformalistický,tedanesprávny.Zrážkynatrovytrestu
predstavujú vo svojom dôsledku odčerpanie peňažných prostriedkov väzňa len vtedy, ak pracuje, inak
túto povinnosť nemá. Žalobca dal do pozornosti, že odsúdení nemajú nárok na minimálnu mzdu, ktorá
je určená nariadením vlády Slovenskej republiky. Suma minimálnej mzdy na rok 2022 predstavuje 646
Eur. Podľa nariadenia vlády č. 384/2006 Z.z. bola výška pracovnej tarify pre odsúdených a obvinených

zaradených do práce 246 Eur (od 01.01.2022). Je zrejmé, že pri určení výšky minimálnej pracovnej
odmeny väzňov sa berie do úvahy skutočnosť, že štát má náklady na trovy výkonu trestu. Neobstojí
teda zámer žalovaného, že zo strany väzňa ide o „výdavok“ na bežný život. Minimálna suma pracovnej
odmeny väzňa je o 400 Eur nižšia ako suma v civile. A ak ešte zo sumy odmeny zrazí štát 45 %, „akože“
na trovy trestu, pritom ak väzeň nepracuje, žiadne trovy hradiť nemusí, tak nemožno pochybovať, že

tu ide o obyčajnú zrážku s povahou „zrážkovej dane“ a žalovaný ju musí odpočítať zo započítateľného
príjmu, inak by to bolo v príkrom rozpore s teleológiou zákona č. 327/2005 Z.z. a bránenie k prístupu k
právnej pomoci. V prípade, ak sa odpočítajú zo započítateľného príjmu zrážky na trovy výkonu trestu,
žalobca by spĺňal podmienky na poskytnutie právnej pomoci.
Ohľadom ďalších zrážok (výživné, pohľadávky) žalobca uviedol, že sa nie je potrebné ďalej zaoberať,

keďže musí prisvedčiť žalovanému, že tieto predstavujú skutočné zníženie pasív, resp. ich nevzniknutie.
Mal za to, že je tu rozdiel, oproti zrážkam na trovy trestu, keď pri týchto ďalších zrážkach ide o reálny
dlh či výdavok na úhradu dlhu.
Vo vzťahu k rozhodovacej praxi súdov o započítanie zrážok z pracovnej odmeny odsúdeného žalobca
uviedol, že citovaná judikatúra vôbec nezobrala do úvahy medzeru v zákone a zrážky na trovy trestu

stavia na úroveň „bežného životného výdavku“ či prostého dlhu (zmluvného/zákonného). Preto táto
judikatúra nie je v danej veci použiteľná na danú vec, pokiaľ ide o rozhodnú otázku, či zrážka na trovy
výkonu trestu je odpočítateľnou položkou podľa § 7 ods. 1 zákona č. 327/2005, a to pre jej špecifickú
povahu. Žalobca mal za to, že odôvodnenie argumentum a contrario iba tým, že na posudzovaný prípad
sa § 7 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. z jazykového hľadiska nevzťahuje, je nenáležité. Žalobca uviedol,

keďže tu analógia prípustná je z dôvodu teleologickej medzery v zákone, tak nie je možné argumentovať
čisto formálnymi argumentami, ako to urobil žalovaný a aj súdy v citovaných rozhodnutiach. Podľa
žalobcu argumentum a contrario možno použiť až potom, čo sa jasne vylúčila možnosť dotvárania práva
pomocou analógie. Argumentum a contrario je závislý na prípustnosti analógie, a keďže táto prípustná
je, žalovaný ju mal a musel použiť. Žalobca uviedol, že to je jediné racionálne a spravodlivé riešenie. V

argumentácii súdov (v citovaných rozhodnutiach) tak možno identifikovať snahu o odôvodnenie riešenia
právnej otázky, ktoré je prospešné žalovanému (a súdom), avšak je nezlučiteľné s princípom právneho
štátu.
Ďalšia námietka žalobcu smerovala k nezohľadneniu celého sedemmesačného obdobia, žalobca
uviedol, že žalovaný dôvodil, že v zmysle § 7 ods. 4 zákona č. 327/2005 Z.z. je smerodajný mesiac

podania žiadosti o poskytnutie právnej pomoci Centru. Ak Centrum vyhodnotí, že v danom mesiaci
žiadateľ nespĺňa podmienku materiálnej núdze, nie je možné mu priznať nárok na poskytovanie právnej
pomoci ani v prípade, ak v predchádzajúcich šiestich mesiacoch spĺňal podmienku materiálnej núdze.
Uvedené podľa žalovaného neplatí iba v jedinom prípade, a to ak Centrum aplikuje § 6b ods. 2
zákona č. 327/2005 Z.z. Žalobca namietal, že tieto závery sú očividne svojvoľné. Inak povedané optikou

žalovaného, ak žiadateľ nezarobí za 6 mesiacov nič alebo len 1 Euro, ale v mesiaci podania žiadosti
dosiahnepríjem301Euraviac(t.j.nad1,4-násobokživotnéhominima),takpodmienkynaprávnupomoc
nespĺňa a vice versa, ak 6 mesiacov dosahoval príjem 500 Eur mesačne a v mesiaci podania žiadosti
by bol jeho príjem 299 Eur, tak mu právna pomoc priznaná bude. Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 327/2005Z.z. príjem na účely tohto zákona sa zisťuje za kalendárny mesiac, v ktorom bola podaná žiadosť o
poskytnutie právnej pomoci, pritom sa prihliada na príjem za posledných 6 kalendárnych mesiacov
pred podaním žiadosti a prehodnocuje sa každých 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa priznal nárok na poskytnutie právnej pomoci. Žalobca namietal, že z cit. ustanovenia žalovanému
nevyplýva povinnosť posudzovať iba príjem v mesiaci podania žiadosti, uvedené pravidlo tak ani „pri
použití veľkej dávky fantázie“ nedokáže identifikovať. Ak zákon hovorí, že sa prihliada na príjem za
posledných6kalendárnychmesiacovpredpodanímžiadostiažesaprehodnocujekaždých12mesiacov
od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa nárok na poskytovanie právnej pomoci priznal, tak nepochybne

sa neberie do úvahy len mesiac podania žiadosti. Mal za to, že ak ust. § 6 ods. 2 zákona č. 327/2005
Z.z. normuje, že podmienky na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti podľa ods. 1 písm. a) a
b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci, tak toto obdobie treba
spriemerovať. Len takéto riešenie sleduje účel zákona č. 327/2005 Z.z. Záverom žalobca zhrnul, že je
zrejmé, že žalovaný postupoval svojvoľne, ak nezobral do úvahy celé obdobie, ale len selektívne vybral
mesiace, v ktorých príjem presiahol 301 Eur.

5. Žalovaný v duplike zo dňa 23. augusta 2022 uviedol, že žalobca vo svojom vyjadrení (replike)
argumentuje tým, že neodpočítavanie zrážok z jeho pracovnej odmeny na trovy trestu pri posudzovaní
príjmu žiadateľa žalovaným za účelom vyhodnotenia, či žiadateľ spĺňa podmienky materiálnej núdze v
zmysle zákona č. 327/2005 Z.z., predstavuje zjavnú „medzeru“ v právnom predpise, ktorú mal a musel

žalovaný „zakryť“ analógiou. Uvedenú námietku žalovaný označil ako nedôvodnú a aj neaplikovateľnú
na napádanú právnu vec. Analógia predstavuje taký interpretačný postup, ktorý slúži na vykrývanie
medzier v práve, avšak uplatňuje sa najmä v súkromnom práve. V oblasti verejného práva je možnosť
analógie úplne ojedinelá. Môže sa použiť iba tam, kde ju právo výslovne predpokladá. Neprípustná je
však v odvetviach správneho a finančného práva (Ottová, E. Teória práva, Šamorín, 2010, s. 308). Tak

ako v slovenskom práve, aj v českej teórii sa analógia v správnom práve všeobecne odmieta. Napríklad
Průcha uvádza, že pre aplikáciu a interpretáciu noriem správneho práva platí, že použitie analógie pri
nich vôbec neprichádza do úvahy. To svojím spôsobom vyplýva z ich povahy (P. Průcha, Správní právo.
Obecná část. Brno 2003, s. 70). Preto pre samotný charakter správneho práva nie je analógia vôbec
prípustná. Zároveň žalovaný poukázal na to, že ust. § 7 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. predstavuje

kogentnú právnu normu, pri ktorej nie je ponechaná možnosť žalovanému na správnu úvahu, čo z príjmu
žiadateľa odpočíta a čo nie. Uvedené ustanovenie taxatívne vymedzuje, čo treba považovať za príjem
žiadateľa po odpočítaní konkrétnych zákonných položiek.
K námietke žalobcu, že bolo potrebné spriemerovať príjem žalobcu za mesiac podania žiadosti a
šesť mesiacov spätne, žalovaný uviedol, že z dikcie zákona č. 327/2005 Z.z. v ust. § 7 ods.

4 žiadnym spôsobom nevyplýva, že žalovaný má uplatňovať priemerovanie pre celé posudzované
obdobie. Prihliadanie na príjem žalobcu za 6 mesiacov spätne pred podaním žiadosti o poskytnutie
právnej pomoci žalovaný aplikuje práve v spôsobe uvedenom v ust. § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005
Z.z, pričom uvedený postup uplatnil aj v prípade žalobcu a v rozhodnutí o nepriznaní nároku aj riadne
odôvodnil závery, ktoré mu z tohto postupu vyplynuli. Žalovaný naďalej zotrval na vyjadrení zo dňa 13.

mája 2022 a žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodnú.

6. Správny súd bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok podľa § 137 ods. 4
zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v
spojenísúpravoupodľa§107ods.1písm.a)acontrario,keďúčastnícikonanianepožiadalionariadenie

pojednávania a správny súd nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné, pričom deň verejného
vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom
sídle súdu, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu správnych orgánov
oboch stupňov, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté
rozhodnutia,akoajpriebehadministratívnehokonaniapredchádzajúciichvydaniu,vychádzajúczostavu

existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že
žaloba nie je dôvodná a rozhodol o zamietnutí žaloby podľa § 190 SSP z nasledovných dôvodov:

Relevantná právna úprava

7. Podľa § 177 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“) správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti
rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.8. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) Správny poriadok
v znení účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia - 07.06.2021 (ďalej len „Správny
poriadok“) správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú

povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a
dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

9. Podľa § 1 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a
o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991

Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona
č. 8/2005 Z.z. v znení účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia - 07.06.2021 (ďalej
len „zákon č. 327/2005 Z.z.“) účelom tohto zákona je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a
zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku
svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv,
v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v azylových veciach, v konaní o administratívnom

vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny alebo v konaní o zaistení žiadateľa
o udelenie azylu podľa osobitného predpisu, oznamovateľom kriminality alebo inej protispoločenskej
činnosti 1aaa) (ďalej len "protispoločenská činnosť") alebo osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť
pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu, a prispieť k predchádzaniu vzniku právnych
sporov.

10. Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 327/2005 Z.z. fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci
bez finančnej účasti, ak
a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom 2)
a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,

b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a
c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy 5) okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu
sporu vyčísliť v peniazoch.
(2) Podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa odseku 1 písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať
počas celého trvania poskytovania právnej pomoci bez finančnej účasti.

11. Podľa § 6a ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4-násobok sumy
životného minima ustanoveného osobitným predpisom 2) a súčasne nepresahuje 1,6-násobok uvedenej
sumy a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, má právo na poskytnutie
právnej pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20%

trov právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu; 5a) splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. b)
a c) tým nie je dotknuté. Ustanovenie § 6 ods. 2 sa použije primerane.

12. Podľa § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z. za podmienok podľa odseku 1 sa oprávnená osoba
podieľa aj na úhrade odmeny mediátora, ktorá by mu patrila podľa osobitného predpisu, 5b) ak by sa

uzavrela dohoda, ktorá je výsledkom mediácie.

13. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.
(1) Za príjem podľa tohto zákona sa považujú príjmy fyzických osôb podľa osobitného predpisu po
odpočítaní

a) poistného na verejné zdravotné poistenie,
b) poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné
poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti,
c) preddavku na daň alebo dane z príjmov fyzických osôb a
d) ďalších výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a na udržanie príjmov fyzických osôb.

(2) Za príjem podľa tohto zákona sa považujú aj
a) príjmy oslobodené od dane z príjmov fyzických osôb podľa osobitného predpisu, okrem prijatých
náhradškôd,náhradnemajetkovejujmy,plneniazpoisteniamajetkuaplneniazpoisteniazodpovednosti
za škodu okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu zdaniteľného príjmu,
b) sumy vreckového pri zahraničných pracovných cestách do výšky 40 % nároku na stravné ustanovené

osobitným prepisom,
c) náhrady niektorých výdavkov zamestnancov do výšky ustanovenej osobitným predpisom,
d) ďalšie príjmy fyzických osôb podľa osobitných predpisov po odpočítaní dane z príjmu fyzickej osoby. ".(3) Z príjmov fyzických osôb, ktoré sú oslobodené od dane z príjmov fyzických osôb podľa osobitného
predpisu, sa za príjem podľa tohto zákona nepovažujú príjmy poskytované ako
a) dávka a príspevky k dávke v hmotnej núdzi a jednorazová dávka v hmotnej núdzi podľa osobitného

predpisu,
b) peňažné príspevky občanom s ťažkým zdravotným postihnutím na kompenzáciu sociálnych
dôsledkov ich ťažkého zdravotného postihnutia podľa osobitného predpisu,
c) materské podľa osobitného predpisu,
d) dávky štátnej sociálnej podpory podľa osobitného predpisu,

e) zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť,
f) štipendiá okrem štipendia poskytovaného študentovi v doktorandskom študijnom programe v dennej
forme štúdia podľa osobitného predpisu.
(4) Príjem na účely tohto zákona sa zisťuje za kalendárny mesiac, v ktorom bola podaná žiadosť o
poskytnutie právnej pomoci, pritom sa prihliada na príjem za posledných šesť kalendárnych mesiacov
pred podaním žiadosti, a prehodnocuje sa každých 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa priznal nárok na poskytnutie právnej pomoci.
(5) Za majetok podľa tohto zákona sa považujú hnuteľné veci a nehnuteľnosti, a ak to ich povaha
pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty okrem majetku, ktorý sa za majetok nepovažuje podľa
osobitného predpisu.

14. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení účinnom ku dňu právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia - 07.06.2021 (ďalej len „zákona č. 595/2033 Z.z.“) na účely tohto zákona
sa rozumie príjmom peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami
bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery
opotrebenia predmetného plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak; za nepeňažné plnenie fyzickej

osoby, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10
alebo 11, sa považuje aj prijatie zmenky ako platobného prostriedku, ktorou dlžník uhradil pohľadávku
veriteľovi, ktorý je fyzickou osobou,

15. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z.z. predmetom dane sú príjmy zo závislej činnosti

( § 5).

16.Podľa§5ods.1písm.e)zákonač.595/2003Z.z.príjmamizozávislejčinnostisúodmenyobvinených
vo väzbe a odmeny odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody poskytované podľa osobitného
predpisu.

17. Podľa § 555 Trestného poriadku
(1) Ak bol obžalovaný právoplatne uznaný za vinného, je povinný nahradiť štátu
a) trovy spojené s výkonom väzby,
b) trovy spojené s výkonom trestu odňatia slobody,

c)vyplatenúodmenuanáhraduustanovenémuobhajcoviaustanovenémuzástupcovizradovadvokátov
podľa § 47 ods. 6, ak nemá nárok na bezplatnú obhajobu alebo na obhajobu za zníženú náhradu,
d) paušálnou sumou ostatné trovy, ktoré znáša štát.
(2) Úhradu trov spojených s výkonom väzby a s výkonom trestu odňatia slobody upravuje osobitný
predpis.

(3) Paušálnu sumu podľa odseku 1 písm. d) ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá
ministerstvo spravodlivosti.
(4) Ak poškodený nepreukázal, že ustanovenie zástupcu podľa § 47 ods. 6 bolo odôvodnené, je povinný
nahradiť štátu trovy spojené s uplatňovaním jeho nároku.

18. Týmto osobitným predpisom je zákon č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene
a doplnení niektorých zákonov

19. Podľa § 90 zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia - 07.06.2021 (ďalej len „zákon

č. 475/2005 Z.z.“)
(1) Odsúdený je povinný uhradiť trovy výkonu trestu.
(2) Od povinnosti podľa odseku 1 je odsúdený oslobodenýa) počas nezaradenia do práce, ak túto skutočnosť odsúdený svojím konaním nezavinil sám a ústav ho
nemohol pre nedostatok pracovných príležitostí zaradiť do práce,
b) do dovŕšenia 18 rokov jeho veku,

c) počas zaradenia do vzdelávacích činností, ak nebol zaradený do práce a súčasne neodmietol činnosti
pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného alebo výkon prospešných prác mimo ústavu,
d) počas účasti ako svedka na súdnom konaní,
e) ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva.

20. Podľa § 45 zákona č. 475/2005 Z.z. (pracovná odmena)
(1) Odsúdenému patrí pracovná odmena podľa druhu vykonávanej práce, odpracovaného času alebo
normy spotreby práce; za čas, keď odsúdený nepracoval, mu nepatrí náhrada pracovnej odmeny. Výšku
pracovnej odmeny a podmienky jej poskytovania ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
(2) Z hrubej pracovnej odmeny odsúdeného vykonáva a odvádza ústav zrážky podľa osobitných
predpisov zostatok je čistá pracovná odmena, z ktorej sa vykonávajú zrážky, ak zostatok je vyšší ako

5% zo sumy životného minima podľa osobitného predpisu, vo výške a v poradí na úhradu
a) výživného na osoby, voči ktorým má odsúdený vyživovaciu povinnosť vrátane výživného na úhradu
nákladovzastarostlivosťodieťavústavnejstarostlivostiavýživnéhonaúhradunákladovzastarostlivosť
o dieťa v ochrannej výchove v rozsahu 30% z čistej pracovnej odmeny odsúdeného, najviac však v
úhrne 20% zo sumy životného minima podľa osobitného predpisu, 14a) pričom táto suma sa zaokrúhľuje

tak, že suma nižšia ako polovica eurocenta sa zaokrúhľuje smerom nadol na najbližší eurocent a suma
rovnajúca sa alebo vyššia ako polovica jedného eurocenta sa zaokrúhľuje smerom nahor na najbližší
eurocent,
b) trov výkonu trestu u odsúdeného
1. bez vyživovacej povinnosti v rozsahu 55% z čistej pracovnej odmeny zo sumy neprevyšujúcej sumu

životného minima podľa osobitného predpisu a zo sumy prevyšujúcej sumu životného minima podľa
osobitného predpisu v rozsahu 20% z čistej pracovnej odmeny alebo
2. s vyživovacou povinnosťou v rozsahu 45% z čistej pracovnej odmeny zo sumy neprevyšujúcej sumu
životného minima podľa osobitného predpisu a zo sumy prevyšujúcej sumu životného minima podľa
osobitného predpisu v rozsahu 10% z čistej pracovnej odmeny,

c) pohľadávok na základe rozhodnutia riaditeľa ústavu voči odsúdenému
1. bez vyživovacej povinnosti v rozsahu 10% z čistej pracovnej odmeny alebo
2. s vyživovacou povinnosťou v rozsahu 3% z čistej pracovnej odmeny,
d) pohľadávok ostatných oprávnených vedených voči odsúdenému
1. bez vyživovacej povinnosti v rozsahu 18% z čistej pracovnej odmeny alebo

2. s vyživovacou povinnosťou v rozsahu 5% z čistej pracovnej odmeny.
(3) Po vykonaní zrážok podľa odseku 2 sa zostatok čistej pracovnej odmeny rozdelí na
a) osobné konto, ktoré slúži odsúdenému na vykonávanie potrebných finančných operácií, v rozsahu
1. 5% z čistej pracovnej odmeny zo sumy neprevyšujúcej sumu životného minima podľa osobitného
predpisu,

2. 40% z čistej pracovnej odmeny zo sumy prevyšujúcej sumu životného minima podľa osobitného
predpisu,
b) vreckové konto, ktoré slúži na uspokojovanie osobných potrieb odsúdeného počas výkonu trestu, v
rozsahu 12%.
(4) Ak výška čistej pracovnej odmeny je nižšia ako 5% zo sumy životného minima podľa osobitného

predpisu, ďalšie zrážky sa nevykonávajú a jej zostatok sa použije podľa odseku 2 písm. b).
(5) Pre poradie zrážok na úhradu pohľadávok podľa odseku 2 písm. c) a d) je rozhodujúci deň,
keď bolo ústavu doručené rozhodnutie riaditeľa ústavu, nariadenie výkonu rozhodnutia súdom alebo
exekučný príkaz. Ak má niekoľko pohľadávok uvedených v odseku 2 písm. c) a d) rovnaké poradie a
ak zrážka nestačí na ich úplné uspokojenie, uspokoja sa pomerne. Poradie, ktoré mala pohľadávka u

predchádzajúceho platiteľa mzdy, zostáva v ústave nezmenené.
(6) Ak osoba, voči ktorej bol nariadený výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy, nastúpi do výkonu trestu,
postupuje sa podľa osobitného predpisu; za mzdu povinného sa považuje pracovná odmena, ak z nej
možno uspokojiť pohľadávku.
(7) Ak bol odsúdený premiestnený do iného ústavu, tento ústav preberá výkon rozhodnutia zrážkami z

jeho čistej pracovnej odmeny; zmena ústavu nemá vplyv na poradie vymáhaných pohľadávok.
(8) Premiestnenie odsúdeného do iného ústavu sa nepovažuje za zmenu platiteľa mzdy podľa
osobitného predpisu okrem platenia poistného na sociálne poistenie a príspevkov na starobné
dôchodkové sporenie, platenia poistného do zdravotnej poisťovne a plnenia odvodovej povinnosti.(9) Ustanovenia odsekov 2 až 8 sa primerane vzťahujú aj na nemocenské dávky alebo úrazové dávky
odsúdeného.
(10) Odsúdenému nevzniká nárok na minimálnu mzdu podľa osobitného predpisu.

(11) Z finančnej odmeny poskytnutej odsúdenému podľa § 50 ods. 3 písm. e) ústav vykoná zrážky podľa
osobitných predpisov.

21. Podľa § 28 zákona č. 475/2005 Z.z.
(1) Odsúdenému sa počas výkonu trestu účtujú a evidujú na jeho konte peňažné prostriedky. Konto

odsúdeného pozostáva z
a) osobného konta a
b) vreckového konta.
(2) Peňažné prostriedky možno odsúdenému zasielať poukazom poštového platobného styku alebo
bezhotovostným prevodom na účet cudzích prostriedkov ústavu; peňažné prostriedky zaslané alebo
poukázané odsúdenému sa zaevidujú na jeho osobné konto. Informáciu o doručení peňažných

prostriedkov pre odsúdeného na účet cudzích prostriedkov ústavu odsúdený potvrdí svojím podpisom.
Ak odsúdený odmietne prijať peňažné prostriedky, tie sa vrátia odosielateľovi alebo príkazcovi na
písomnú žiadosť odsúdeného. Náklady spojené s vrátením peňažných prostriedkov sa uhradia z
odmietnutej sumy peňažných prostriedkov.
(3) Odsúdenému sa okrem peňažných prostriedkov podľa odseku 2 účtujú a evidujú na jeho osobnom

konte
a) peňažné prostriedky v eurách, ktoré sa odsúdenému odňali pri nástupe na výkon trestu, pri návrate
z mimoriadneho voľna na opustenie ústavu, pri návrate z opustenia ústavu podľa § 65 ods. 1 alebo pri
návrate z prerušenia výkonu trestu,
b) peňažné prostriedky z čistej pracovnej odmeny, nemocenských dávok a úrazových dávok 13c) podľa

§ 45 ods. 3 písm. a),
c) zostatok z dôchodkovej dávky podľa osobitných predpisov (ďalej len "dôchodok") podľa § 29 ods. 8,
d) iné úrazové dávky,
e) peňažné prostriedky v eurách zaslané odsúdenému inak ako spôsobom podľa odseku 2 prvej vety.
(4) Odsúdenému sa účtujú a evidujú v účtovnej evidencii na jeho vreckovom konte

a) peňažné prostriedky z rozúčtovania pracovnej odmeny podľa § 45 ods. 3 písm. b),
b) dôchodok podľa § 29 ods. 8,
c) peňažné prostriedky vo výške zostatku podľa § 45 ods. 11 z udelenej finančnej odmeny podľa § 50
ods. 3 písm. e).
(5) Čerpanie peňažných prostriedkov na vreckovom konte sa neobmedzuje.

(6) V pokladnici ústavu sa odsúdenému uschovávajú a evidujú na jeho konte aj
a) peňažné prostriedky v cudzej mene, ktoré sa odsúdenému odňali pri nástupe do výkonu trestu, pri
návrate z mimoriadneho voľna na opustenie ústavu, pri návrate z prerušenia výkonu trestu alebo pri
návrate z opustenia ústavu podľa § 65 ods. 1,
b)peňažnéprostriedkyvcudzejmene,ktoréboliodsúdenémuzaslanéinakakospôsobompodľaodseku

2 prvej vety,
c) ceniny, cenné papiere a doklady preukazujúce existenciu účtu odsúdeného v banke alebo pobočke
zahraničnej banky.
(7)Ústavodsúdenémublokujenajehoosobnomkontepeňažnéprostriedkypotrebnévdobeprepustenia
z výkonu trestu na zabezpečenie

a) stravného na jeden deň, 14)
b) cestovných nákladov do miesta trvalého pobytu alebo miesta prechodného pobytu vo výške 10% zo
sumy životného minima. 14a)
(8) Odsúdený môže, okrem peňažných prostriedkov blokovaných podľa odseku 7, čerpať peňažné
prostriedky účtované a evidované ústavom na jeho osobnom konte najviac do výšky úhrady

a) výživného,
b) pohľadávok spojených s výkonom väzby alebo výkonom trestu,
c) v ústave evidovaných pohľadávok ostatných oprávnených.
(9) Úhrada zrážky podľa odseku 8 sa vykoná na písomnú žiadosť odsúdeného jedenkrát za kalendárny
týždeň v určený pracovný deň.

(10) Ak odsúdený nesplnil podmienky úhrady pohľadávky podľa odseku 8 a písomne požiada o čerpanie
peňažných prostriedkov z jeho osobného konta, môže peňažné prostriedky čerpať len na
a) nákup základných potrieb osobnej hygieny,
b) nákup ďalších potrieb osobnej hygieny,c) nákup základných potrieb na korešpondenciu,
d) úhradu súdnych poplatkov a správnych poplatkov,
e) nákup liekov, ktoré nemožno poskytnúť na základe zdravotného poistenia bezplatne podľa osobitného

predpisu, úhradu nevyhnutých nákladov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti
podľa osobitného predpisu.
(11) Odsúdený, ktorý je umiestnený v otvorenom oddelení, môže mať pri sebe hotovosť nepresahujúcu
trojnásobok životného minima.
(12) Peňažné prostriedky vynaložené povinnou osobou na materiálne náklady za sprístupnenie

informácií podľa osobitného predpisu je odsúdený povinný uhradiť z peňažných prostriedkov
evidovaných na jeho konte. Ak odsúdený nemá v čase prepustenia z výkonu trestu alebo po rozúčtovaní
poslednej pracovnej odmeny peňažné prostriedky, peňažné prostriedky vynaložené ústavom na
materiálne náklady za sprístupnenie informácií alebo ich časť sa stanú nenávratnými.

22. Podľa § 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 274/2018 Z.z. o zrážkach z
čistej pracovnej odmeny obvinených a odsúdených a určení zrážok na úhradu trov výkonu trestu odňatia
slobody a výšky zvýšených trov výkonu väzby a zvýšených trov výkonu trestu odňatia slobody v znení
vyhlášky č. 29/2019 Z.z. (ďalej len „vyhláška č. 274/2018 Z.z.“) táto vyhláška ustanovuje podrobnosti o
a) zrážkach z čistej pracovnej odmeny, nemocenského a úrazového príplatku (ďalej len "čistá pracovná

odmena") obvineného vo výkone väzby (ďalej len "obvinený") a odsúdeného vo výkone trestu odňatia
slobody (ďalej len "odsúdený"), ktoré vykonáva a odvádza ústav na výkon väzby, ústav na výkon trestu
odňatia slobody, ústav na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých a nemocnica pre obvinených a
odsúdených (ďalej len "ústav"),
b) nakladaní ústavu s finančnou odmenou a dávkami, ktoré nepodliehajú zrážkam,

c) určení výšky a zrážok na úhradu zvýšených trov výkonu väzby obvineného,
d) určení zrážok na úhradu zvýšených trov výkonu trestu odňatia slobody (ďalej len "výkon trestu")
odsúdeného,
e) určení zrážok na úhradu trov výkonu trestu odsúdeného.

23. Podľa § 3 vyhlášky č. 274/2018 Z.z. zrážky z čistej pracovnej odmeny a dôchodku odsúdeného na
úhradu trov výkonu trestu
(1) Suma určená na úhradu trov výkonu trestu z čistej pracovnej odmeny odsúdeného, ktorý je od úhrad
trov výkonu trestu oslobodený podľa osobitného predpisu, sa zaeviduje na jeho osobné konto.
(2) Odsúdenému oslobodenému od povinnosti hradiť trovy výkonu trestu podľa odseku 1 sa úhrada

trov výkonu trestu z čistej pracovnej odmeny podľa osobitného predpisu prvýkrát vykoná za kalendárny
mesiac nasledujúci po dovŕšení 18. roku veku.
(3) Odsúdenému, ktorý je poberateľom dôchodku podľa osobitného predpisu a zároveň je zaradený do
práce, sa nevykonávajú zrážky na trovy výkonu trestu z čistej pracovnej odmeny po poukázaní prvej
úhrady na trovy výkonu trestu z dôchodku. Ak sa zastaví vykonávanie zrážok z dôchodku na úhradu

trov výkonu trestu z dôvodu zastavenia výplaty dôchodku, odsúdenému zaradenému do práce začne
ústav vykonávať zrážky na úhradu trov výkonu trestu z čistej pracovnej odmeny za obdobie, za ktoré
neboli uhradené trovy výkonu trestu z dôchodku.
(4) Odsúdenému podľa odseku 3 prvej vety sa suma určená na úhradu trov výkonu trestu z čistej
pracovnej odmeny zaeviduje na jeho osobné konto.

(5) Ak sa u odsúdeného, ktorý je poberateľom dôchodku podľa osobitného predpisu,15) vykonala zrážka
na trovy výkonu trestu z čistej pracovnej odmeny a následne bola ústavu poukázaná prvá úhrada na
trovy výkonu trestu z dôchodku za mesiac, za ktorý sa vykonalo rozdelenie čistej pracovnej odmeny,
suma úhrady na trovy výkonu trestu z dôchodku sa prevedie na osobné konto odsúdeného.
(6) Úhrada trov výkonu trestu z čistej pracovnej odmeny alebo z dôchodku podľa osobitného predpisu

sa nepovažuje za úhradu pohľadávky podľa osobitného predpisu.

Posúdenie veci správnym súdom

24. Správny súd primárne vyhodnotil námietku žalobcu o nezohľadnení celého sedemmesačného

obdobia, keď žalobca nesúhlasil s odôvodením žalovaného, že v zmysle § 7 ods. 4 zákona č. 327/2005
Z.z.jesmerodajnýmesiacpodaniažiadostioposkytnutieprávnejpomociCentru.Vtomtosmeresprávny
súd poukazuje na to, že túto námietku vzniesol žalobca až v replike. Správny súd zdôrazňuje, že
konanie v tejto veci je konaním o všeobecnej správnej žalobe, v ktorom sa v celom rozsahu uplatnilazásada koncentrácie rozsahu a dôvodov správnej žaloby, a teda správny súd mohol pristúpiť k vecnému
vyhodnocovaniu námietok žalobcu, ktoré boli obsiahnuté v žalobných bodoch včas podanej správnej
žaloby, prípadne k ich rozvinutiu alebo doplneniu v replike a následnom vyjadrení sa žalobcu v tejto veci.

Pokiaľ v replike zo dňa 07.07.2022 boli obsiahnuté nové tvrdenia žalobcu o rozporoch preskúmavaného
rozhodnutia so zákonom, tieto vyhodnocovať vecne možné nebolo, nakoľko replika bola učinená po
nastúpení účinkov koncentrácie rozsahu a dôvodov žaloby. Ak by aj správny súd uvedenú námietku
posúdil ako rozvinie námietky o nesprávnom ustálení započítaného príjmu, nie je možné jej priznať
úspech.

25. Pokiaľ žalobca vychádzajúc z ust. § 6 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z., podľa ktorého podmienky
na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti podľa ods. 1 písm. a) a b) musí fyzická osoba
spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci, mal za to, že celé posudzované obdobie
treba spriemerovať a len spriemerovanie príjmu za celé posudzované obdobie sleduje účel zákona č.
327/2005 Z.z., správny súd dospel k záveru, že takýto výklad nie je správny. Správny súd uznáva, že aj

takýto výklad zodpovedá účelu - predmetu zákona č. 327/2005 Z.z., avšak aj výklad zvolený žalovaným
naplňujetentoúčelaviaczodpovedájazykovémuvýznamuust.§7ods.4zákonač.327/2005Z.z.,podľa
ktorého príjem na účely tohto zákona sa zisťuje za kalendárny mesiac, v ktorom bola podaná žiadosť o
poskytnutie právnej pomoci, pritom sa prihliada na príjem za posledných šesť kalendárnych mesiacov
pred podaním žiadosti, a prehodnocuje sa každých 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa priznal nárok na poskytnutie právnej pomoci, a teda žalovaný nepostupoval svojvoľne, ak sa
pridržiaval dikcie zákona č. 327/2005 Z.z. v ust. § 7 ods. 4, z ktorej nevyplýva, že žalovaný má
uplatňovať spriemerovanie pre celé posudzované obdobie, ale vyhodnocovať podmienku materiálnej
núdze v mesiaci podania žiadosti. V prípade súbehu dvoch možných výkladov, pokiaľ obidva napĺňajú
účel zákona, ktorý správny súd má za to, že spočíva v poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej

núdzi,pričomzákonodarcatútohranicustavumateriálnejnúdzeviažena1,4-násobokživotnéhominima,
je potrebné prikloniť sa k tomu výkladu, ktorý je podporený argumentmi aj jazykovými ale aj formálne
systematickými - výklad § 7 ods. 4 zákona č. 327/2005 Z.z. ako celku.

26. Na zamedzenie rôznych extrémnych prípadov, na ktoré poukazoval žalobca, keď stačí, že v mesiaci

podania žiadosti príjem žiadateľa presahuje len o 1 euro 1,4- násobok sumy životného minima, slúži
práve ust. § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z., ktorého aplikácia prichádza do úvahy, ak žiadateľ o
poskytnutie právnej pomoci nespĺňa podmienku materiálnej núdze v mesiaci podania žiadosti, vtedy
je možné prihliadnuť na (nízky) príjem za predchádzajúce mesiace ako tzv. primeranú okolnosť,
teda žalovaný môže priznať právnu pomoc vzhľadom na to, že priznanie právnej pomoci by bolo

primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci (pri zohľadnení komplexu posudzovaných okolností,
ktoré žalovaný skúma pri aplikácii § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z.).

27. Námietky žalobcu sa viažu k záveru žalovaného o ustálení výšky sumy započítateľného príjmu
pri posudzovaní podmienky poskytnutia právnej pomoci - podmienky materiálnej núdze žalobcu, a to

konkrétne v mesiacoch marec, apríl a máj 2021.

28. Správny súd primárne poukazuje na úpravu podľa § 7 zákona č. 327/2005 Z.z. Táto právna úprava
vymedzuje postup žalovaného pri vyhodnocovaní podmienky materiálnej núdze pokiaľ ide o inštitút
príjmu fyzickej osoby. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. sa za príjem fyzickej osoby pre potreby

zákona č. 327/2005 Z.z. považuje príjem fyzickej osoby podľa zákona č. 595/2003 Z.z., na ktorý zákon o
dani z príjmov odkazuje práve uvedené ustanovenie § 7 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. v poznámke 6. Z
takto zadefinovaného príjmu fyzickej osoby je v zmysle úpravy podľa § 7 zákona č. 327/2005 Z.z. možné
odpočítať pre potreby ustálenia sumy príjmu fyzickej osoby pre posúdenie podmienky materiálnej núdze
výlučne položky vymedzené v taxatívnom výpočte podľa § 7 písm. a) až d) zákona č. 327/2005 Z.z.

29. Z rozúčtovania pracovnej odmeny za obdobie 01/2021 do 8/2021 vystaveného Ústavom na výkon
trestu odňatia slobody A. vyplýva, že za obdobie 01/2021 prináleží žalobcovi čistá pracovná odmena vo
výške 140,62 Eur, z ktorej boli vykonané zrážky výživné - 42,18 Eur, cudzie pohľadávky - ZVJS - 11,25
Eur a z osobného účtu žalobcu bola odpísaná suma 63,27 Eur na úhradu nákladov trov výkonu trestu

odňatia slobody a na osobný účet bolo pripísaných 7,05 Eur a na účet vreckové - 16,87 Eur.
Za obdobie 02/2021 predstavovala čistá mzda žalobcu 306,39 Eur, z ktorej boli vykonané zrážky výživné
- 42,96 Eur, cudzie pohľadávky - ZVJS - 24,50 Eur a z osobného účtu žalobcu bola odpísaná suma108,82 na úhradu nákladov trov výkonu trestu odňatia slobody a na osobný účet bolo pripísaných 96,35
Eur a na účet vreckové - 36,76 Eur.
Za obdobie 03/2021 čistá mzda predstavovala sumu 303,23 Eur, z ktorej boli vykonané zrážky výživné

- 42,96 Eur, cudzie pohľadávky - ZVJS - 24,26 Eur a z osobného účtu žalobcu bola odpísaná suma
105,51 Eur na úhradu nákladov trov výkonu trestu odňatia slobody a na osobný účet bolo pripísaných
94,12 Eur a na účet vreckové - 36,38 Eur.
Za obdobie 04/2021 predstavovala čistá mzda žalobcu 466,94 Eur, z ktorej boli vykonané zrážky -
výživné - 42,96 Eur, cudzie pohľadávky - ZVJS - 37,35 Eur a z osobného účtu žalobcu bola odpísaná

suma 121,80 Eur a na osobný účet bolo pripísaných 208,72 Eur a na účet vreckové - 56,03 Eur.
Za obdobie 5/2021 predstavovala čistá mzda 355,31 Eur, z ktorej boli vykonané zrážky - výživné - 42,96
Eur, pohľadávka - cudzie - ZVJS - 28,42 Eur a z osobného účtu žalobcu bola odpísaná suma 110,71 Eur
a na osobný účet bolo pripísaných 130,59 Eur a na účet vreckové 42,63 Eur.
Za obdobie 6/2021 predstavovala čistá mzda žalobcu 300,88 Eur, z ktorej boli vykonané zrážky - výživné
42,96 Eur, pohľadávky - cudzie - ZVJS - 24,07 Eur a na účet osobné bola pripísaná suma 105,27 Eur -

NVTOS a na osobný účet bolo pripísaných 92,48 Eur a na účet vreckové 36,10 Eur.
Za obdobie 7/2021 predstavovala čistá mzda 298,41 Eur, z ktorej boli vykonané zrážky na úhradu
výživného - 43,61 Eur, pohľadávky - cudzie - ZVJS 23,87 EUR a z osobného účtu žalobcu bola odpísaná
suma a 88,98 Eur a na účet vreckové 35,80 Eur.

30. V nadväznosti na to pokiaľ žalobca tvrdil svojvoľnosť záveru žalovaného a nesprávne právne
posúdenie veci žalovaným pri ustálení započítateľného príjmu v mesiacoch marec, apríl a máj 2021,
keď svojvoľne vychádzal z čistej pracovnej odmeny žalobcu bez toho, aby z neho odpočítal aj zrážku
výživného, pohľadávok tretích osôb a trov výkonu trestu odňatia slobody, tak ako to v konkrétnych
sumách k týmto položkám uviedol v námietkach vymedzených v správnej žalobe, pričom správny súd

poukazuje na to, že žalobca v podanej replike zúžil rozsah námietok len vo vzťahu k zrážke na trovy
výkonu trestu odňatia slobody (žalobca „uznal“ správnosť nemožnosti zohľadnenia zrážky výživného
a pohladávok tretích osôb), nie sú tieto námietky žalobcu dôvodné. Žalovaný postupoval v súlade so
správne aplikovanou právnou úpravou podľa § 7 zákona č. 327/2005 Z.z. a na dostatočne zistený
skutkový stav aplikoval správne túto právnu úpravu a ustálil príjem žalobcu v mesiacoch marec, apríl

a máj roku 2021 vo výškach ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného (konkrétne v období
marec 2021 v sume čistej mzdy 306,39 Eur, v období apríl 2021 v sume 373,23 Eur (čistá mzda +
finančné príspevky na účet žiadateľa) a v období máj 2021 v sume 466,94 Eur (čistá mzda).

31.To,ženebolizohľadnenézákonnézrážkyzpracovnejodmenyodsúdenýchpodľa§45 ods.2zákona

č. 475/2005 Z.z., čiže absencia právneho posúdenia prejednávanej veci podľa § 45 ods. 2 zákona
č. 475/2005 Z.z., nie je nesprávnym právnym posúdením žalovaného, nakoľko aplikácia tejto právnej
úpravy s ohľadom na úpravu podľa § 7 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. v spojení s úpravou podľa § 2
písm.c),§3ods.1písm.a),§5ods.1písm.e)zákonač.595/2003Z.z.doúvahyneprichádzala,nakoľko
výživné, pohľadávky cudzích osôb a trovy výkonu trestu odňatia slobody nie sú uvedené v taxatívnom

výpočte odpočítateľných položiek podľa úpravy § 7 ods. 1 písm. a) až d) zákona č. 327/2005 Z.z.

32. Správny súd poukazuje na úpravu podľa § 45 ods. 1, 2, 3 zákona č. 475/2005 Z.z., v zmysle ktorej
sa z hrubej pracovnej odmeny odsúdeného vykonávajú a odvádzajú ústavom zrážky podľa osobitného
predpisu, kde úprava podľa § 45 ods. 2 zákona č. 475/2005 Z.z. odkazuje napríklad na zákon o dani z

príjmov - zákon č. 595/2003 Z.z. alebo na zákon č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení alebo na zákon
č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve. Po vykonaní týchto zrážok z hrubej pracovnej odmeny odsúdeného
zostáva tzv. čistá pracovná odmena. Práve táto čistá pracovná odmena je príjmom odsúdeného v zmysle
úpravy § 7 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z., z ktorej pre potreby posúdenia podmienky materiálnej núdze
je možné odpočítať výlučne položky podľa § 7 ods. 1 písm. a) až d) zákona č. 327/2005 Z.z., medzi ktoré

položka výživného, pohľadávok cudzích osôb a trov výkonu trestu odňatia slobody nepatrí. Žalovaný
postupoval v súlade s úpravou článku 2 ods. 2 Ústavy SR v spojení s § 3 ods. 1 Správneho poriadku a v
spojení s § 25 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z., teda v súlade so zásadou legality a ustálil príjem žalobcu
pre potreby vyhodnotenia podmienky materiálnej núdze. Konkrétne v mesiaci marec 2021 vychádzal
z výšky čistej mzdy v sume 306,39 Eur, v mesiaci apríl 2021 vychádzal z čistej mzdy a finančných

príspevkov pripísaných na účet žiadateľa celkom v sume 373,23 Eur a v mesiaci máj 2021 z čistej mzdy
vo výške 466,94 Eur. Závery žalovaného pri ustálení započítateľných príjmov žalobcu v označených
posudzovaných obdobiach nie je možné v nadväznosti na to hodnotiť ako svojvoľné a založené na
nesprávnom posúdení veci.33. Pokiaľ ide o právnu argumentáciu žalobcu v replike, ktorú správny súd vyhodil ako precizovanie
- rozvinutie žalobného bodu o neodpočítavaní zrážok na trovy výkonu trestu odňatia slobody podľa

§ 45 ods. 2 zákona č. 475/2005 Z.z. pri posudzovaní započítateľného príjmu žalobcu obsiahnutého
už v správnej žalobe, ktorou argumentoval v replike, že v predmetnej veci ide o teleologickú medzeru
v právnom predpise, pretože neexistuje žiadny rozumný dôvod, prečo by zrážka na výkon trestu (z
pracovnej odmeny väzňa) nemala byť odpočítaná z príjmu, ktorý sa určuje na posudzovanie materiálnej
núdze, keď táto zrážka nepredstavuje žiaden benefit od štátu a ani zníženie pasív, či reálny výdavok

z príjmu, takáto zrážka má de facto povahu ako zrážková daň (triviálne by sa mohla nazývať podľa
žalobcu „väzenská daň z príjmu“), dospel správny súd k záveru, že v predmetnej veci sa nejedná o
teleologickú medzeru v zákone, ktorú by mal správny súd uzatvoriť analógiou. Správny súd sa stotožnil
so žalobcom, že samotný taxatívny výpočet nevylučuje použitie analógie. Aby však mohol správny súd
pristúpiť k dotváraniu práva analógiou, musel by dospieť k záveru, že v predmetnej veci sa jedná o prípad
protiplánovej neúplnosti zákona. Medzery v zákone predstavujú stav, keď čosi v právnom poriadku s

ohľadom na jeho hodnoty a princípy chýba, avšak čo by v ňom súčasne jednoznačne malo byť - jedná
sa teda o stav, ktorý je v rozpore s „plánom zákonodarstva“. Až následne možno uzatvoriť medzeru
dotváraním práva - analógiou. Dotváranie práva musí byť (i) možné, (ii) odôvodnené, musí sledovať (iii)
zachovanie určitých hodnôt a malo by sa snažiť zabrániť hodnotovým rozporom v práve (iv).

34. Za účelom zistenia, či v predmetnej veci možno konštatovať medzeru v zákone sa správny súd oprel
predovšetkým o účel trov výkonu trestu odňatia slobody, ktoré kládol žalobca do jednej roviny ako daň
z príjmu a odvody (§ 7 ods. 1 písm. a/ až d/ zákona č. 327/2005 Z.z.). Správny súd dospel k záveru, že
trovy výkonu trestu nie sú protiplánovo opomenuté, t.j. neboli zákonodarcom protiplánovo opomenuté
v taxatívnom výpočte ako odpočítateľná položka pri posudzovaní výšku príjmu na účely skúmania

materiálnejnúdzežiadateľaoposkytovanieprávnejpomoci. Vzmysle§555ods.1Trestnéhoporiadkuje
žalobca ako právoplatne uznaný za vinného povinný nahradiť štátu trovy spojené s výkonom jeho trestu
odňatia slobody. Ustanovenie § 45 ods. 2 zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu upravuje vykonávanie
zrážok na výkon trestu z pracovnej odmeny odsúdeného. Podrobnosti o vykonávaní jednotlivých zrážok
sú upravené vo vyhláške MS SR č. 274/2018 Z.z. o zrážkach z čistej pracovnej odmeny obvinených a

odsúdenýchaurčenízrážoknaúhradutrovvýkonutrestuodňatiaslobodyavýškyzvýšenýchtrovvýkonu
väzby a zvýšených trov výkonu trestu odňatia slobody. Podľa dôvodovej správy k vyhláške č. 274/2018
Z.z. úhrada trov výkonu trestu odňatia slobody predstavuje príspevok odsúdeného na pokrytie nákladov
štátu spojených s jeho umiestnením v ústave na výkon väzby, ústave na výkon trestu odňatia slobody,
ústave na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých a nemocnici pre obvinených a odsúdených.

35. Správny súd na rozdiel od žalobcu nemá za to, že neodpočítavaním tejto zrážky by nastál rozpor
s princípom bezrozpornosti právneho poriadku, práve naopak, existuje rozumný dôvod, pre ktorý táto
zrážka na trovy výkonu testu má byť odpočítavaná z príjmu, ktorý sa určuje na posudzovanie materiálnej
núdze. Žalobca sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody na základe odsudzujúceho rozhodnutia

súdu, porušil alebo ohrozil záujmy chránené Trestným zákonom, následne mu vznikla povinnosť hradiť
trovy výkonu trestu odňatia slobody, ktorých rozsah (výška) predstavuje u odsúdeného s vyživovacou
povinnosťou 45 % z čistej pracovnej odmeny zo sumy neprevyšujúcej sumu životného minima podľa
osobitného predpisu a zo sumy prevyšujúcej sumu životného minima podľa osobitného predpisu v
rozsahu 10 % z čistej pracovnej odmeny. Žalobca si tak v spravodlivej miere povinne prispieva na

náklady, ktoré štát, teda daňoví poplatníci Slovenskej republiky musia znášať na umiestnenie žalobcu
v ústave na výkon trestu odňatia slobody. Dane a odvody uvedené v § 7 ods. 1 písm. a) až d) nemajú
rovnaký základ. Na rozdiel od trov výkonu trestu nie sú naviazané na právoplatné uznanie viny- na
protiprávnosť, ale platia paušálne. Správny súd sa nestotožnil s tým, že v istom ohľade sa zrážka na
trovy výkonu trestu odňatia slobody podobá povinnému odvodu a možno ňu nahliadať ako na istú formu

väzenskej dane. Na prvý pohľad sa žalobcovi môže javiť zrážka na trovy výkonu trestu ako väzenská
daň, keď povinnosť voči štátu je mu automaticky zrážaná počas zaradenia na práce. Podobnosť možno
vidieť skôr s exekúciami, splátkami u civilných osôb, a nie daňou z príjmu a odvodmi. Správny súd
uzatvára, že neidentifikoval medzeru v práve, ktorú by mal uzatvoriť analógiou. Výklad, že zrážky na
trovy výkonu trestu nie sú odpočítateľná položka z príjmu žalobcu na účely posudzovania materiálnej

núdze v zmysle zákona č. 327/2005 Z.z., nie je v rozpore s teleologickým pozadím právneho poriadku,
nebol priestor na dotváranie práva analógiou, a keďže správny súd vylúčil možnosť analógie, a v takomto
príde sa v plnom rozsahu uplatnil argument a contrario.36.Správnysúdpokiaľideonámietkužalobcuoabsenciiposudzovaniaďalšíchpodmienokprepriznanie
právnej pomoci predstavovaný vyhodnocovaním skutočnosti, či sa nejedná v danom prípade o zrejmú
bezúspešnosť sporu a podmienkou, že hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem

sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť (§ 6 ods. 1 písm. b), c) zákona č. 327/2005 Z.
z.) hodnotí správny súd ako nedôvodnú. Podmienky priznania právnej pomoci podľa § 6 ods. 1 písm.
a), b) a c) zákona č. 327/2005 Z. z. sú usporiadané kumulatívne, čo znamená, že pri nesplnení hoci
len jednej z nich nie je možné žiadateľovi právnu pomoc poskytnúť. Vzhľadom na to, že žalovaný na
základe dostatočne pre riadne rozhodnutie vo veci zisteného skutkového stavu, ktorý správne právne

posúdil, skonštatoval nesplnenie podmienky materiálnej núdze na strane žalobcu, nebol dôvod zaoberať
sa uvedenými ďalšími kumulatívnymi podmienkami poskytnutia právnej pomoci. Ani v tejto časti teda nie
je možné postupu žalovaného, ktorý nepristúpil z dôvodu nesplnenia podmienky materiálnej núdze na
strane žalobcu ku skúmaniu ďalších podmienok poskytnutia právnej pomoci vyčítať rozpor so zákonom.

37. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozhodnutia žalovaného viažuce sa k úprave § 6b ods. 2, ktoré

označil žalobca za zbytočný balast bez právneho významu, správny súd konštatuje všeobecnosť
tvrdenia žalobcu pri vymedzení tejto námietky. Odôvodnenie, ktoré sa v zmysle písomného vyhotovenia
rozhodnutia žalovaného viaže k úprave podľa § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z. je spojené práve
so základným konštatovaním, na ktorom žalovaný na základe dostatočne zisteného skutkového stavu
založil svoje rozhodnutie, teda na závere o absencii splnenia podmienky stavu materiálnej núdze na

strane žalobcu, nakoľko započítateľný príjem žalobcu ako žiadateľa presahoval 1,4-násobok sumy
životnéhominimaprejednuplnoletúfyzickúosobu,t.j.sumu301,-Euratiež1,6-násoboksumyživotného
minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu t.j. sumu 344,- Eur v mesiaci podania žiadosti, t.j. v mesiaci
máj 2021 a v jednom mesiaci z posudzovaného obdobia a to konkrétne v mesiaci apríl 2021. V takomto
prípade teda, ak príjmy prevyšujú zákonom určenú hranicu materiálnej núdze má žalovaný možnosť

poskytnúťprávnupomocsfinančnouúčasťouoprávnenejosoby,akjetoprimeranéokolnostiamžiadanej
právnej pomoci. Aplikáciou uvedeného zákonného ustanovenia § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z. sa
žalovaný vysporiadal s vymedzením dostatočného odôvodnenia, ktoré zahŕňa konkretizáciu východísk
prijatého záveru, ako aj úvahy žalovaného pri právnom posúdení veci v súvislosti s aplikáciou § 6b ods. 2
zákona č. 327/2005 Z. z. Pokiaľ námietka žalobcu v tejto časti bola založená výlučne na tvrdení žalobcu

o tom, že podmienku materiálnej núdze spĺňa, v dôsledku čoho nebol dôvod zaoberať sa splnením
podmienok pre využitie možnosti úpravy podľa § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z. nie je možné túto
námietku žalobcu hodnotiť ako dôvodnú, nakoľko žalovaný správne vychádzal zo záveru, podľa ktorého
podmienka materiálnej núdze na strane žalobcu v tejto veci naplnená nebola. Tieto skutočnosti potom
predstavujú východisko pre posudzovanie veci i podľa § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z. Žalovaný

v rozhodnutí dostatočne odôvodnil, prečo možnosť podľa uvedenej právnej úpravy nevyužil.

38. Na základe vyššie uvedených záverov správneho súdu o nedôvodnosti námietok žalobcu rozhodol
správny súd o zamietnutí žaloby podľa § 190 SSP.

39. Žaloba bola zamietnutá, preto je tomto konaní úspešným účastníkom v celom rozsahu žalovaný.
Správnysúdžalobcovinazákladeaplikácie§167ods.1SSPacontrarionáhradutrovkonanianepriznal.
Náhradu trov konania správny súd nepriznal ani žalovanému na základe skonštatovania absencie
podmienky výnimočnosti situácie a na základe aplikácie § 168 SSP a contrario.

40. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

P o u č e n i e:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP)

v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu,
ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej
republiky.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.