Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Levice

Judgement was issued by JUDr. Ľubica Cambelová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Zmeňujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 11C/253/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4309213064
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Cambelová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2011:4309213064.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou JUDr. Ľubicou Cambelovou v právnej veci žalobcu: V.. Q. M., nar.

XX.X.XXXX, A. XXX XX S. K. Č.. XX, zast. JUDr. Vladimírom Servátkom, advokátom, Pri Podlužianke
č. 3, 934 01 Levice, proti žalovanej: Q. M., nar. X.X.XXXX, A.tom XXX XX S. K. Č.. XX, t.č. bytom XXX
XX Š., V. XX, zast. JUDr. Liborom Hetmerom, advokátom, Turecká 49, 940 01 Nové Zámky, o rozvod
manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k mal. deťom T. M., N.. X.X.XXXX P. k P.
M., N.. XX.X.XXXX, maloleté deti v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Levice,

r o z h o d o l :

Súd manželstvo Q. M., nar. XX.X.XXXX a Q. M., rod. Q., nar. X.X.XXXX uzavreté dňa 23.11.1996 v

Šipiciach,zapísanévknihemanželstievMatričnéhoúraduHontianskeTesáre,vozväzkuVI,ročník1996,
strana 9, poradové číslo 4,
r o z v á d z a .

Súd na čas po rozvode z v e r u j e maloletú T., nar. X.X.XXXX a maloletú P., nar. XX.X.XXXX do
osobnej starostlivosti matky.

Maloletú T., nar. X.X.XXXX a maloletú P., nar. XX.X.XXXX bude na čas po rozvode zastupovať a
spravovať ich majetok ich matka.

Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej T., nar. 4.4.1997 sumou 140 eur mesačne a
na výživu maloletej P., nar. XX.X.XXXX sumou 100 eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti výroku
tohto rozsudku o rozvode manželstva rodičov, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred, k rukám
matky detí.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd manželstvo účastníkov konania rozviedol, pretože manželstvo
účastníkov neplní žiadnu zo svojich funkcií a nie je predpoklad, aby bolo manželské spolunažívanie
medzi účastníkmi obnovené. Žalobca uviedol, že účastníci uzavreli manželstvo po jeden a pol ročnej
známosti z lásky. V priebehu manželstva dochádzalo k bežným hádkam, ktoré však nikdy nevybočili
zo štandardu. Žalobca vykonáva zodpovedné povolanie ako príslušník Polície SR, táto práca kladie
zvýšenénárokynaduševnúodolnosťzdôvodustresovejzáťaže.Žalobcasasnažilneprenášaťproblémy

z práce do rodinného spolunažívania, naopak vo voľnom čase sa venoval deťom, ako aj žalovanej.
Zo strany žalovanej však nie vždy nachádzal adekvátne správanie, naopak, bolo mu vyčítané, že
zanedbáva ju ako aj rodinu. Výčitky žalovanej sa zintenzívnili po tom, čo žalobca začal študovať diaľkovo
na súkromnej škole sociálnych vied. Žalobca, v snahe zabezpečiť určitým spôsobom sebarealizáciuaj žalovanej ako vyučenej krajčírke, zriadil obchod s oblečením v septembri 2008, kde žalovaná ako
živnostníčka pracovala. Možno aj skutočnosť, že táto obchodná aktivita v čase krízy nebola veľmi
úspešná, sa podpísala pod depresívne stavy žalovanej. Na pojednávaní uviedol, že obchod žalovanej

nešiel. Manželka bola nervóznejšia, chudla, nejedla. Povedal jej, aby išla k lekárovi, čo odmietala.
Nespokojný bol aj s tým, že veľa fajčila. Dňa 2.10.2009 došlo medzi účastníkmi k incidentu, keď si
žalovaná chcela zafajčiť, aj keď on bol proti tomu. Chytil ju za plecia, ale neudrel ju. Zatriasol ňou a
vytrhol jej cigaretu. Po tomto chcela ešte v ten deň odísť, s čím on nesúhlasil a odišla potom na druhý
deň, keď on doma nebol. Od septembra 2009 účastníci nežijú spolu intímne a odvtedy, ako žalovaná

odišla zo spoločnej domácnosti, ani spolu nehospodária. Po odchode žalovanej sa snažil o usporiadanie
ich vzťahov. Žalobu o rozvod podal z dôvodu, že mu žalovaná povedala, keď odchádzala, že sa ku nemu
po rozvode vráti a že to skúsia dať do poriadku. Aj napriek tomu, že na pojednávaní uviedla, že sa k
nemu nevráti, žalobca trval na rozvode, pretože ho klamala.

Žalovaná s rozvodom manželstva súhlasila. Nesúhlasila s dôvodmi na rozvod uvedenými v žalobe.

Uviedla, že jej odchod zo spoločnej domácnosti bol len vyvrcholením dovtedajších rozvrátených vzťahov
ich manželstva. Od žalobcu odišla 3.10.2009, po tom, čo ju žalobca fyzicky napadol pred zrakom
maloletej P.. Poukázala na to, že žalobca ju aj v minulosti fyzicky napádal a rodinné konflikty riešil
takýmto spôsobom alebo psychickým nátlakom. Chcel v ich vzťahu diskutovať dominantne, všetky
problémy riešiť príkazmi, s čím ona nesúhlasila. Cítila sa byť z takéhoto postoja žalobcu utláčaná a

ponižovaná. Žalobca ju finančne vydeľoval peniazmi, sám chcel rozhodovať o finančných záležitostiach.
Na pojednávaní uviedla, že manželstvo účastníkov bolo zo začiatku harmonické. Neskôr sa začali
prejavovať náznaky agresivity zo strany žalobcu, čo prehliadala, pretože ho ľúbila. Väčšie problémy v
ich spolužití nastali po tom, ako si založila živnosť. Jej podnikanie však nešlo tak, ako si to predstavila.
Kvôli tomu vznikali medzi účastníkmi hádky. Pokiaľ mala nejaké psychické problémy, nešlo o žiadne

depresívne stavy, ktoré by vyžadovali, aby bola na liekoch. Počas ich spolužitia boli problémy kvôli tomu,
že žalobca obmedzoval ju aj deti. Bol prípad, že žalobca riešil tak psychické problémy, že sa zavrel
do garáže na dva - tri dni a požíval alkohol. Od septembra 2009 nežijú spolu so žalobcom intímne.
Ich intímne spolužitie už dlhšiu dobu nefungovalo dobre. 2.10.2009 ju žalobca fyzicky napadol. Sadli si
spolu, aby si vydiskutovali niektoré problémy. Na jej otázku, či ju ľúbi, odpovedal, že v danej chvíli na to

nevie odpovedať. Keď si potom zobrala cigaretu a išla na terasu, začal jej vykrúcať ruku, sácal do nej a
pokračoval v tom, aj keď sa z terasy vrátila dnu, majúc za to, že pred dcérkou jej nebude ubližovať. V
kuchyni ju hodil na kuchynský stôl, vykrúcal jej ruku. To všetko videla mal. P.. Ešte v ten deň sa rozhodla
odísť od žalobcu, čo jej však nedovolil a odišla na druhý deň.

Súd na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 23.11.1996 v Šipiciach. Majú spolu dve maloleté deti T., N..
X.X.XXXX a P., N.. XX.X.XXXX. Ich posledné spoločné bydlisko bolo v S. K. Č.. XX.

Z výsluchu účastníkov konania vyplýva, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené. Podľa žalobcu
bolo manželstvo úplne normálne do augusta 2009. Žalovanej ako živnostníčke nešiel obchod. Bola
nervóznejšia, chudla, nejedla. Bol nespokojný s tým, že veľa fajčila. Podľa žalovanej bolo manželstvo zo
začiatku harmonické. Neskôr sa začali prejavovať náznaky agresivity zo strany žalobcu, čo prehliadala,
pretože ho ľúbila. Väčšie problémy nastali podľa nej po tom, čo si založila živnosť. Podnikanie jej nešlo

tak, ako si to predstavovala. Kvôli tomu vznikali medzi účastníkmi hádky. Počas spolužitia boli problémy
kvôlitomu,žežalobcaobmedzovaljuajdeti.Chcelnapríklad,abydetizostalidoma,ajkeďsachcelihrať.
Účastníci sa kvôli tomu hádali. Pokiaľ ona mala nejaké psychické problémy, nešlo o žiadne depresívne
stavy, ktoré by vyžadovali, aby bola na liekoch. Bol prípad, že žalobca riešil tak psychické problémy,
že sa zavrel do garáže na dva - tri dni a požíval alkohol. Na deti to vplývalo tak, že ich z toho bolelo

brucho, začali plakať, pýtali sa, čo bude s nimi otec robiť. Keď sa deti medzi sebou pohádali, reagoval
žalobca tak, že deti zbil a ona ich musela zachraňovať. Keď mala P. osem - deväť mesiacov, žalobca,
ktorý bol pod vplyvom alkoholu, strkal do nej, keď mala dieťa na rukách. Vyhodil ju na terasu, zamkol
za ňou dvere. Žalobca uviedol, že nie je pravdou, že by požíval alkohol a že by sa zamkýnal v garáži.
V garáži zvykol opravovať autá a niekedy pritom alkohol požil. Alkohol požíval len sporadicky. Uviedol,

že si nemohol dovoliť požívať alkohol, vzhľadom na charakter jeho zamestnania. Nevedel totiž, kedy
ho zavolajú do práce. Boli prípady, že dokonca žalovaná deti posielala za ním a pýtali sa, či môžu ísť
von, s čím on súhlasil. Deti viedol k poriadku. Zvykli mávať porozhadzované veci a na poriadok kašľali.
Veľakrát vtedy žalovaná kričala na ne. Jeho to potom vytočilo a veľakrát dal deťom výchovnú po zadkupo upozornení, aby si veci upratali. Nie je pravdou, že by manželku zavrel na terase. Nie je pravdou, že
by strkal do žalovanej, keď mala na rukách dieťa. Podľa žalovanej, žalobca ju 2.10.2009 fyzicky napadol.
Sadli si spolu, aby si vydiskutovali niektoré problémy. Na jej otázku, či ju žalobca ľúbi, povedal, že v

danej chvíli jej nevie na to odpovedať. Keď si zobrala potom cigaretu a išla na terasu, tak sa ňu vrhol,
začal jej vykrúcať ruku, sácal do nej a pokračoval v tom aj v kuchyni, keďže sa z terasy vrátila dnu,
majúc za to, že pred dcérkou jej nebude ubližovať. V kuchyni ju hodil na kuchynský stôl, vykrúcal jej
ruku, začala kričať. To všetko videla Alexandra, ktorá sa po tom všetkom veľmi ťažko ukľudňovala. Ešte
v ten deň sa žalovaná rozhodla odísť od manžela, čo jej však nedovolil a odišla na druhý deň. Žalobca

uviedol, že 2.10.2009 došlo medzi účastníkmi k incidentu, keď si žalovaná chcela zafajčiť aj keď bol on
proti tomu. Chytil ju za plecia, zatriasol ňou a vytrhol jej cigaretu. Uviedol, že nie je pravdou to, že by bol
žalovanú bil pred Alexandrou. Pravdou je to, že ju v afekte zvalil na kuchynský stôl. Keď sa ho žalovaná
predtým spýtala, či ju ľúbi, tak jej odpovedal, že ju ľúbi, na čo mu povedala, že vie, kedy on klame. V
deň incidentu medzi manželmi chcela žalovaná odísť, ale on s tým nesúhlasil a odišla preto na druhý
deň, keď on tam nebol. Obidvaja účastníci zhodne uviedli, že od septembra 2009 intímne spolu nežijú.

Odvtedy, ako žalovaná od žalobcu odišla, nehospodária spolu. Žalobca sa snažil ešte o usporiadanie
vzťahov od odchodu žalovanej zo spoločnej domácnosti, ale bezvýsledne. Uviedol, že žalobu o rozvod
podal z dôvodu, že manželka, keď odišla, povedala mu, že sa chce rozviesť, ale prisľúbila, že sa k
nemu po rozvode vráti a že to skúsia dať do poriadku. Aj napriek tomu, že žalovaná na pojednávaní
uviedla, že sa k nemu nevráti, trval na rozvode, pretože ho oklamala. Žalovaná uvádzala, že telefonicky

uviedla žalobcovi, že sa pokúsi o obnovenie spolužitia, ale urobila tak len z dôvodu, aby tým zabránila
psychickému nátlaku zo strany žalobcu. Od prvého pojednávania v tejto veci účastníci svoje stanovisko
k rozvodu manželstva nezmenili, obidvaja na rozvode manželstva trvajú.

Zo správy Referátu poradensko-psychologických služieb Levice vyplýva, že zo psychologického

hľadiska vzhľadom na charakter osobných a vzťahových problémov medzi manželmi nie je predpoklad
pozitívnej prognózy a dlhodobej perspektívy kvalitného manželského vzťahu, harmonického spolužitia
a fungovania rodiny.

Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených

prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že
manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského

spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

Podľa§23ods.3Zákonaorodine,súdpriposudzovanímieryrozvratuvzťahovmedzimanželmiprihliada
na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vzťahy účastníkov konania sa vážne

narušili. K väčším problémom a hádkam medzi účastníkmi prichádzalo v období, keď žalovaná začala
podnikať. V podnikaní sa jej veľmi nedarilo, čo sa negatívne prejavilo aj vo vzájomných vzťahoch
medzi manželmi, ich hádkami. Z výpovede oboch manželov vyplýva, že pociťovali určitú nespokojnosť
s určitými prejavmi, správaním sa druhého manžela, napriek tomu však dokázali manželstvo a rodinu
udržať. Hádkami v poslednom období sa však ich spolužitie značne narušilo. Dňa 2.10.2009, došlo

medzi manželmi k incidentu, ktorý síce manželia neinterpretujú rovnako, avšak je nesporné, že nešlo
len o slovný konflikt. Žalobca priznal, že žalovanou zatriasol a že v afekte ju zvalil na kuchynský
stôl. Iné prejavy konania voči žalovanej, ňou uvedené, popieral. Dôsledkom tohto incidentu bol
odchod žalovanej od žalobcu v nasledujúci deň. I napriek snahe žalobcu o usporiadanie vzájomných
vzťahov, k obnoveniu spolužitia medzi manželmi už nedošlo. Žalovaná síce prisľúbila deň pred prvým

pojednávaním o rozvode, že sa pokúsi o obnovenie spolužitia, ale z jej výpovede vyplýva, že tento
jej prísľub nebol mienený vážne, ale chcela tým, ako uviedla, len zabrániť psychickému nátlaku zo
strany žalobcu. Manželstvo účastníkov konania neplní ani jednu zo spoločenských funkcií manželstva.
Manželia intímne spolu nežijú od septembra 2009, od odchodu žalovanej ani spolu nehospodária avzájomné si nepomáhajú. Ani v priebehu tohto konania k usporiadaniu ich vzájomných vzťahov nedošlo.
Manželstvoprestaloplniťajfunkciuvýchovnúvovzťahukichmaloletýmdeťom.Udržanielenformálneho
manželstva bez schopnosti manželov ako rodičov spoluvytvárať harmonické prostredie pre výchovu a

starostlivosť o maloleté deti, nie je ani v záujme maloletých detí. V manželstve účastníkov nastal vážny a
trvalý rozvrat a nie je už reálne očakávať, že by manželia dokázali obnoviť riadne manželské spolužitie.
Sú preto dané zákonné predpoklady pre rozvod manželstva účastníkov a preto súd žalobe o rozvod
vyhovel.

Príčinurozvratumanželstvaúčastníkovsúdzistilvtom,žesamanželiapovahovonezhodli.Vposlednom
období sa často hádali, narušila sa ich vzájomná komunikácia a napokon v dôsledku incidentu, ku
ktorému medzi účastníkmi došlo 2.10.2009, sa žalovaná rozhodla od žalobcu odsťahovať. Manželstvo
odvtedy prestalo plniť svoj spoločenský účel.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého

dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že matka detí si pri odchode zo spoločnej
domácnosti dňa 3.10.2009 vzala so sebou len maloletú P.. Odišla bývať ku svojej kamarátke, kde mala

k dispozícii s dcérou jednu izbu. Návrhom na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 8.10.2009 sa
domáhala, aby maloleté deti P. a T. boli zverené do jej osobnej starostlivosti. Vyplýva to z odôvodnenia
uznesenia Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 3.11.2009 č.k. 7P/298/2009-10. V odôvodnení sa ďalej
okrem iného uvádza, že matka v návrhu uviedla, že T. zatiaľ zostala u starej matky, pretože aj dovtedy
u nej bývala, má k nej citový vzťah a aj kvôli tanečnej škole, ktorú navštevuje od svojich štyroch rokov.

Vzťah k obidvom maloletým deťom sa snažila riešiť právne tak, že v konaní o rozvod vo svojom vyjadrení
navrhla zveriť obidve maloleté deti do jej osobnej starostlivosti. V konečnom stanovisku na tomto návrhu
trvala. Otec v návrhu na rozvod žiadal zverenie maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti a v
konečnom stanovisku trval na zverení T. do jeho osobnej starostlivosti a navrhol mal. P. zveriť do osobnej
starostlivosti matky. Kolízny opatrovník navrhol zveriť T. do osobnej starostlivosti otca a mal. P. do

osobnej starostlivosti matky.

Matka uviedla, že P. bola na ňu veľmi naviazaná, pretože väčšinu času trávili spolu. Pokiaľ ide o T., táto
väčšinu času trávila u matky manžela, keďže chodila na tanečnú. Matka manžela býva v Leviciach a
dcéra chodila tam na tanečnú. Tanečnú mávala štyri, aj päťkrát do týždňa, dosť aj do neskorých hodín a

preto prespávala aj v Leviciach. Matka bola viackrát za T. v škole. S T. si mailujú spolu. T. odmietla ísť k
nej z dôvodu, že nechce ísť do Š.. Matka uviedla, že T. M.šetko vyvsvetlila, prečo sa rozhodla tak, ako sa
rozhodla. Povedala jej, že akokoľvek sa rozhodne, bude jej rozhodnutie rešpektovať. Ona sa vyjadrila
tak, že chce zostať u babiny. Predtým, keď sa jej spýtala, prečo nechce chodiť domov, tak T. povedala,
že necíti doma lásku. Otec uviedol, že s T. sa ešte viac zomkli a dennodenne sa stará o ňu až na výnimky

on. Uviedol, že má aj nočné aj poobednajšie smeny, avšak majú to zakotvené v predpisoch, že ak by
ako policajt mal zverené do starostlivosti deti, tak má nárok na pravidelný pracovný čas od 7.30 hod. do
15.30 hod. Na pojednávaní 14.10.2010 matka poukazovala na to, že otec sa o dieťa nedostatočne stará.
Keď T. volá, vkuse jej hovorí, že je vonku, a to aj po 18.00 hod. Jedna známa jej povedala, že T. bola
opitá. Deti zvykli byť väčšinu času bez prítomnosti otca v dome. Keď sa pýtala T., kde je otec, povedala,

že v robote, že je doma sama. T. si zhoršila prospech, až nenormálne nadáva. Matka zistila, že T. má
priateľa, s ktorým chodí v rámci zmiešanej partie. Je toho názoru, že T. má problém s cigaretami, nakoľko
minule v škole sa vyjadrila, že niekto jej konečne išiel kúpiť cigarety. Otec uviedol, že T. je v pubertálnom
veku. Je pravdou, že zvykne nadávať, keď je nervózna, ale Alexandra je v nadávaní ešte tvrdšia. T.zvykne tráviť voľný čas s dievčatami aj chlapcami. Je to zmiešaná partia. Obvykle sú dve hodiny vonku.
T. nemá priateľa. Má len kamaráta, sami však nechodievajú, ale je to len v rámci partie chlapcov a
dievčat. Nezacítil u T., že by prišla domov opitá, alebo že by mala vypité. Cez víkend sa zvykne vypýtať

do Levíc, že chce ísť s kamarátmi. Do 19.00 hod., do 20.00 hod. je s kamarátmi najdlhšie. Niekedy sa
stáva, že T. je doma sama, keď je otec do 22.00 hod. v práci. Takýto prípad sa vyskytne v dňoch, keď
T. nemá tanečnú. Nechce už väčšinou zostávať u babiny. Matka na pojednávaní dňa 10.5.2011 uviedla,
že dospela k záveru, že žiada obidve deti do jej osobnej starostlivosti. S T. sa dohodli, že ju bude voziť
do školy aj na tanečnú. S tým súhlasila. Urobí to kvôli tomu, aby sa T. neodtrhla od kamarátov. Aj keď

matka odchádzala zo spoločnej domácnosti, bolo to po dohode s T.. Otec uviedol, že nemôže ovplyvniť
správanie mal. T., pokiaľ ide o jej správanie v škole. Toto jej správanie vyplýva z toho, že je v puberte.
Poukázal na vysvedčenie T., ktoré mala v 6. ročníku, keď ešte rodičia dieťaťa žili spolu. Uviedol, že
nedošlo k zhoršeniu prospechu T..

Zo správy Základnej školy Levice zo dňa 26.1.2009 (správne 2010) vyplýva, že mal. T. je v kolektíve

obľúbená, má veľa kamarátok. Je priateľskej povahy, občas reaguje prudko, je citlivá. Na vyučovacích
hodinách ju treba občas napomínať. Dosahuje priemerné výsledky. S jej správaním nie sú závažnejšie
problémy.

Zo správy Základnej školy Levice zo dňa 27.7.2010 vyplýva, že u mal. T. boli zmeny v správaní sa oproti

minulému obdobiu v jej väčšej citlivosti, sem tam plačlivosti.

Zo správy Základnej školy Levice zo dňa 11.10.2010 vyplýva, že zmeny v správaní mal. T. oproti
minulému obdobiu sú skôr pozitívne. Predtým bola viac citlivá, v tomto období pôsobí vyrovnanejšie.
Žiačka dosahuje momentálne podpriemerné výsledky. Jej príprava na vyučovanie je veľmi slabá.

Zo správy Základnej školy Levice zo dňa 10.3.2011 vyplýva, že mal. Radka je otvorenej, priateľskej
povahy, v kolektíve obľúbená, má veľa kamarátok. V 1. polroku jej bolo udelené napomenutie triednym
učiteľom. Dôvodom tohto napomenutia bolo vyrušovanie na hodinách. V 2. polroku v správaní mal. T.
nedošlo k zlepšeniu, nakoľko má v klasifikačnom zázname opäť zápisy o rozprávaní sa cez hodinu.

Otec sa pravidelne informuje o prospechu a správaní sa dcéry. Matka sa zaujíma o výsledky telefonicky.
Z predloženého vysvedčenia za I. polrok školského roku 2010/2011 vyplýva, že najhoršie známky -
štvorky mala z matematiky a z prírodopisu. Trojky mala z dejepisu, anglického jazyka, zemepisu, fyziky,
občianskej výuky. Najlepšie známky - jednotky, mala z hudobnej výchovy, technickej výchovy a telesnej
výchovy.

Z predloženého vysvedčenia mal. T. v Základnej škole Levice za školský rok 2008/2009 vyplýva, že z
matematiky mala mal. T. v I. polroku trojku, v druhom polroku štvorku. V druhom polroku trojku nemala
a v prvom polroku mala dve trojky, zo zemepisu a z dejepisu.

Zo správy Základnej školy v Šuranoch zo dňa 29.1.2010 vyplýva, že mal. P. kolektív triedy veľmi dobre
prijal medzi seba. Mal. P. B.a adaptovala, našla si kamarátky. Je aktívna, učivo zvláda, prípravu na
vyučovanie má dobrú. Na polročnom vysvedčení mala jednu dvojku z matematiky, ostatné známky mala
jednotky.

Z vysvedčenia P. za školský rok 2010/2011 vyplýva, že v I. polroku tohto školského roka mala samé
jednotky.

Zo správy Základnej školy v Šuranoch zo dňa 11.3.2011 vyplýva, že mal. P. má veľmi slušné správanie.
Jej domáca príprava je vždy výborná. Aktívne sa zapája aj do mimoškolskej činnosti.

Zo správy o prešetrených rodinných pomeroch podaných kolíznym opatrovníkom (pomery u matky
prešetrené prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky) zo dňa 27.9.2010 a
13.10.2010 vyplýva, že matka býva s P. v podnájme v trojizbovom byte. V čase šetrenia bol v domácnosti
poriadok, hygiena na požadovanej úrovni. Matka uviedla, že P. udržiava kontakt s otcom telefonicky,

osobnými návštevami u otca v mieste jej terajšieho bydliska a každý druhý víkend berie maloletú P.
otec k sebe. T. V. navštevuje v jej domácnosti každý druhý víkend. Matka sa vyjadrila, že rešpektuje
želanie T. zostať v starostlivosti otca, ich vzájomné vzťahy to nenarušuje. Podporuje dcéru v jej záľube
v tancovaní. Otec býva s mal. T. v trojizbovom rodinnom dome s kuchyňou a príslušenstvom, ktorý jev BSM rodičov detí. Jedná sa o starší rodinný dom, kompletne zrekonštruovaný. Domácnosť je vkusne
zariadená, udržiavaná v čistote a poriadku. Maloletá T. sa stravuje v školskej jedálni. Venuje sa svojej
záľube - tancu, pre Tanečné divadlo Urania Levice. So sestrou P. B.ú v pravidelnom kontakte, a to každý

víkend v domácnosti otca, resp. starých rodičov z otcovej strany.

Zo správy Referátu poradensko-psychologických služieb zo dňa 16.9.2010 vyplýva, že mal. T. a mal.
P. majú navzájom vytvorený blízky citový vzťah, majú sa radi a pomáhajú si. Niekedy sa pohádajú,
čo je vzhľadom na vekový rozdiel medzi súrodencami prirodzené. Každý víkend trávia deti spolu,

striedajú sa jeden víkend v spoločnej domácnosti u otca v S. K., vtedy sa stretávajú aj so sesternicami
a starými rodičmi v R., druhý víkend sú sestry spolu s mamou v Š., organizujú si rôzne výlety, návštevu
kina a podobne. Maloleté deti si na tieto pravidlá zvykli, cez týždeň v čase školského vyučovania sa
nestretávajú, sú v kontakte telefonicky alebo cez internet. Priznávajú, že by boli najradšej spolu stále,
chýbajú jedna druhej, ale dokážu rešpektovať rozhodnutie rodičov a počas týždňa žiť oddelene. Obidve
dievčatá akceptujú stanovené pravidlá a aktuálne nebol zistený nepriaznivý vplyv týchto okolností na

psychiku detí. Maloletá T. sa otvorene vyjadrila, že chce zostať bývať s otcom v rodinnom dome v S. K.,
kde má aj veku primerané povinnosti v domácnosti. Chce navštevovať ZŠ v Leviciach, chodiť k starým
rodičom v Leviciach, kde trávi čas medzi vyučovaním a tanečnou na ZUŠ. Po skončení ZŠ má v pláne
študovať na konzervatóriu v Banskej Bystrici a bývať na internáte a víkendy tráviť s rodinou. Maloletá P.
nechce raniť ani jedného z rodičov, bola by šťastná, keby žili všetci spolu ako rodina. Uvedomuje si, že to

nie je možné, už si zvykla v Š., kde sa jej páči v škole a našla si aj kamarátov. V domácnosti s matkou sa
cíti bezpečne a má pocit istoty a lásky. Teší sa na víkendové stretnutia s otcom a T.. Rodičia sú schopní
komunikovať a dohodnúť sa o starostlivosti o deti. Zo psychologického hľadiska s najmenšou ujmou na
detskej psychike je vhodné nezasahovať do aktuálne zabehnutého režimu detí, ich školských povinností
a trávenia voľného času. Obe deti sú relatívne dobre adaptované na dané podmienky a prispôsobili sa

situácii v rodine.

Zo znaleckého posudku znalkyne PhDr. Marty Halašovej, PhD., znalkyne z odboru psychológia zo dňa
20.12.2010 vyplýva, že psychologické vyšetrenie rodičov a mal. detí T. a P. bolo vykonané 8.12.2010.
Zo znaleckého posudku vyplýva, že vzájomný vzťah maloletých detí Radky a Alexandry je obojstranne

pozitívny. Vzťah T. k P. je mierne pozitívny, pripadá jej zvláštne, že môžu byť spolu len cez víkendy.
Vzťah P. k T. je veľmi pozitívny, chcela by byť so sestrou častejšie, resp. stále. Znalkyňa uviedla pri
výsluchu, že Alexandra sa vyjadrila dokonca tak, že keď by bola T. u otca, aj ona by chcela byť u otca.
Súrodenecké vzťahy u Alexandry prekrývajú jej vzťah k rodičom. Nie však identifikačný model. Tento
je jednoznačne o matke. T. nie je až tak emocionálne viazaná na P. vzhľadom k tomu, že jej vzťahy

sú orientované skôr na prostredie tanečných aktivít a rovesníkov, kamarátsku skupinu. Vzájomný citový
vzťah medzi T. a jej matkou je obojstranne skôr pozitívny. Vzťah mal. T. k matke je mierne pozitívny.
V súčasnosti má T. identifikačné vzory z prostredia tanečného krúžku. Vzťah matky k mal. T. je vysoko
pozitívny,chcelabymaťdcéruprisebe,daťjejnajavoviacláskyastarostlivosti.Podporujejuvtanečných
aktivitách. Vzájomný citový vzťah medzi T. a jej otcom je obojstranne skôr pozitívny. Vzťah mal. T. k

otcovi je mierne pozitívny. V súčasnosti má maloletá identifikačné vzory z prostredia tanečného krúžku.
Vzťah otca k mal. T. je vysoko pozitívny. Vzájomný citový vzťah medzi Alexandrou a jej matkou je
obojstranne pozitívny. Vzťah mal. P. k matke je pozitívny, pri matke sa cíti dobre, matka je pre maloletú
útočiskom v ťažkostiach (napr. strach, samota). Vzťah matky k mal. P. je veľmi pozitívny, z dcéry sa teší.
Vzájomný citový vzťah medzi P. a jej otcom je obojstranne pozitívny. Vzťah mal. P. K. otcovi je pozitívny,

otcovo úkorné vnímanie súčasnej rozvodovej situácie ju však nadmerne zaťažuje. Vzťah otca k mal. P.
je pozitívny. Usiluje sa o získanie dieťaťa do svojej starostlivosti aj s využitím väzby medzi sestrami (s
vedomým aj podvedomým zámerom spôsobiť tým návrat manželky do spoločnej domácnosti). Znalkyňa
uviedla pri výsluchu, že medzi P. a matkou sú silnejšie pozitívne vzťahy ako medzi Alexandrou a otcom.
S matkou sa dieťa identifikuje. Dieťa má dobrý vzťah aj k otcovi. Rado k nemu chodí. Znalkyňa nezistila

u P. žiadne rušivé vplyvy, čo sa týka vzťahu dieťaťa k jednému aj druhému rodičovi. jej vývin je v norme.
Bolo možné zistiť konštruktívny vzťah zo strany každého z rodičov k nej. Pokiaľ ide o vzťah Radky k
obidvom rodičom, v prvom rade zistila pri psychologickom vyšetrení, že dieťa má oveľa viac pozitívnych
väzieb mimo rodiny. Identifikuje sa s inými ľuďmi ako so svojimi rodičmi. Ide o prostredie tanečného
krúžku. V čase psychologického vyšetrenia znalkyňa zistila, že dieťa má k obidvom rodičom pozitívne

vzťahy, pričom silnejšie pozitívne vzťahy má k otcovi. Bolo by potrebné zintenzívniť vzťah dieťaťa k
matke vzhľadom k tomu, že ide o dievča. U mal. T. je naznačené odcudzenie od rodičov, otcove rozlady
spojené s matkiným odchodom ju vyčerpávajú. Citové a sociálne nasýtenie nachádza skôr v prostredí
spojenomstanečnýmiaktivitami.Súčasnúsituáciu,keďžijeuotcaaistýčasvsúvislostisnavštevovanímtanečného krúžku trávi u starej matky z otcovej strany, vníma ako prijateľnú realitu. Za najdôležitejšie pre
seba považuje úspešné ukončenie ZŠ v Leviciach a postup na konzervatórium v odbore tanec. Vyjadrila
mimorodičovské identifikačné tendencie. Zmena výchovného prostredia by bola pre T. náročná, je však

možná. Mal. P. vyjadrila najbližší vzťah k matke a k sestre. Citlivo vníma otcove citové rozlady, má
tendenciu otca chrániť aj tým, že by prešla z matkinej do jeho starostlivosti, čo však objektívne nie je
v jej záujme. Súčasný stav (výchova u matky je pre dieťa priaznivý, berúc do úvahy vývin jej osobnosti
(norma) a školskú úspešnosť. Pokiaľ ide o náročnosť v zmene výchovného prostredia, znalkyňa pri
výsluchu uviedla, že nezistila, že by išlo o náročnosť v zmene od otca k matke, ale náročnosť vyplýva

z toho, že dieťa má najsilnejšie identifikačné vzory v prostredí tých tanečných aktivít a okrem toho je
naviazaná na kolektív rovesníkov. Pokiaľ by malo dôjsť k zmene výchovného prostredia u mal. T.,
znalkyňa pri výsluchu uviedla, že pre T. je prvoradé zabezpečiť psychický komfort, aby dieťa nezažívalo
pocit viny a obidvaja rodičia by mali stáť pri dieťati a prejaviť mu toľko lásky, koľko sú schopní. Rodičia
by mali dovoliť deťom vyjadrovať a prežívať pozitívne vzťahy k druhému rodičovi. Pokiaľ by malo dôjsť
k prechodu dieťaťa do iného prostredia, najdôležitejšie by bolo potrebné zabezpečiť školu, zlepšovanie

prospechu a správania, vytváranie rovesníckeho, kamarátskeho prostredia, kde by boli minimalizované
poruchové fenomény a vplyvy a potom riešiť záujmovú činnosť dieťaťa po porade s lekárom. Matka
vníma súčasnú situáciu viac reálne, k danému stavu sa stavia aktívne, obracia sa viac do budúcnosti,
je viac optimistická, schopná robiť kompromisy, je menej komplikovaná a viac čitateľná. Zvláda výchovu
mal. P., dieťa sa vyvíja v norme, v škole dosahuje dobré výsledky. Starostlivosť o mal. T. zo strany

matky je za daných okolností nedostatočná, čo sa odráža na vývine osobnosti dieťaťa. (Treba povedať,
že aj stav pred odchodom matky z domácnosti bol podobný - dieťa bolo veľmi často u starej matky z
otcovej strany). Otec má porovnateľne kvalitné osobnostné vlastnosti, vhodné pre výchovu mal. detí,
v súčasnosti je však skôr obrátený do minulosti, snaží sa konzervovať už vlastne neexistujúci stav v
rodine. Vzniknutú situáciu po odchode manželky zo spoločnej domácnosti vníma úkorne, čím neúmerne

zaťažuje aj mal. dcéry. Vzhľadom na anankastické a paranoidné prvky v myslení a správaní odporúča
znalkyňa otcovi mal. detí psychoterapiu. Výchovný prístup otca ráta s výdatnou pomocou svojej matky,
ktorá do veľkej miery supluje (a suplovala) starostlivosť rodičov o mal. T.. Pri súčasnom prežívaní otca a
jeho pracovnom vyťažení by bola osobná starostlivosť o dve mal. deti nadlimitná. Matka má v súčasnosti
vhodnejšie osobnostné predpoklady pre výchovu a osobnú starostlivosť o deti a pre ich všestranný

psychický vývin. Znalkyňa pri výsluchu uviedla, že sa vyjadrila v tom zmysle, že ak ide o zverenie detí k
jednému rodičovi, považuje matkin osobnostný profil za vhodnejší. Pokiaľ ide o to, či z hľadiska odchodu
matky od dieťaťa, z hľadiska jej osobnosti, je to ospravedlniteľné, znalkyňa pri výsluchu uviedla, že
v tomto konkrétnom prípade matka odišla zo spoločnej domácnosti, lebo nemohla znášať správanie
manželaknej.Umatkynezistilaznalkyňanijakéznámkypsychickéhoafyzickéhotýrania.Možnoodchod

matky zo spoločnej domácnosti hodnotiť aj ako chybu, ako dočasné, nie zrelé rozhodnutie, ale vždy je
to len pohľad jedného z účastníkov, jednej strany, kým pohľad druhého účastníka, teda matky bol iný a
odchádzala s tým, že išlo už o neúnosnú situáciu. Odchádzala do provizórneho prostredia. Nie sú znaky,
že by sa bola pripravovala na odchod.

Nakoľko otec maloletej T. navrhol na pojednávaní jej výsluch, súd výsluch maloletej T. vykonal, a to
v neprítomnosti rodičov a ich právnych zástupcov, za prítomnosti kolízneho opatrovníka. Maloletá T.
uviedla, že chodí do ôsmej triedy, býva u otca. K jej záľubám patrí tanec. Zvykne chodiť zo školy domov
niekedy o 13.30 hod., o 14.30 hod. a potom ide k babine. V utorok, stredu, piatok chodí na tanečnú od
16.30 hod. do 18.30 hod. V pondelok a štvrtok chodí na doučovanie z matematiky. Z tréningu ju zoberie

otec a idú spolu do S. K.. Otec jej vždy povie, keď nebude v K. doma a ona keď nechce zostať u babiny,
tak do K. ide. V takých prípadoch asi šesťkrát sa stalo, že otec nebol doma, čo jej vopred vždy povedal.
Keď je aj sama doma, zvykne ju kontrolovať, telefonuje jej alebo sa zastaví osobne, keď má v okolí
službu. Do Š.L. A.y nechcela ísť kvôli tomu, že tu v Leviciach má kamarátov, rodinu. Chodí na tanečnú.
So sestrou sa ľúbia, aj sa hádajú veľakrát pre maličkosti. Nechcela by odísť od ocina, ale keby musela

ísť k mamine, tak by to tiež nebol problém. Aj u maminy je dobre, ale nemá tam kamarátky. Ocino sa
jej často pýta, či od neho neodíde, asi zato, že sa bojí. Ona mu hovorí, že nie. Uviedla, že zvykne
byť doma už o19.00 hod. len niekedy môže byť vonku do 19.30 hod. Nestalo sa, že by vypila alkohol
alebo že by fajčila. Má kamarátov, ktorí sa jej páčia. Bude sa snažiť ešte zlepšiť si známky z matematiky
do konca školského roka. Keď by sa mala sama rozhodnúť, tak by chcela zostať s ocinom, ale ani u

maminy by to nebolo zlé.Matka predložila súhlas s prestupom mal. T. do Základnej školy v Šuranoch na základe jej žiadosti o
predbežné prijatie do školy, pre prípad, ak bude mal. Radka zverená do jej osobnej starostlivosti po
rozvode.

Z výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že matka mala živnostenské oprávnenie v čase od
17.7.2008 do 2.11.2009.

ZomzdovéholistumatkyodChovmatF.U.s.r.o.Rastislavicevyplýva,žepriemernýčistýmesačnýpríjem

matky činí 274,28 eur (2/2010-12/2010). Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Zamestnávateľ matky
uviedol, že pracovná doba matky je pohyblivá 40 hodín týždenne s tým, že prácu môže vykonávať aj
doma v súlade so svojimi a firemnými potrebami. Má pridelené služobné auto, ktoré jej umožňuje byť na
pracovisku vždy podľa potrieb spoločnosti. Pri tomto riešení jej pracovnej dochádzky jej zamestnávateľ
vyšiel v ústrety vzhľadom na jej rodinnú situáciu. Tento ústretový krok vracia matka svojou pracovitosťou,
spoľahlivosťou a obetavosťou. S jej prácou je zamestnávateľ spokojný.

Z potvrdenia o mzde od KR PZ v Nitre vyplýva, že priemerný čistý mesačný príjem otca činí 881,77
eur (za rok 2010). Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Z oznámenia OR PZ Levice vyplýva, že dĺžka
základného času služby otca v týždni je počas celého kalendárneho mesiaca rozvrhnutá nerovnomerne
v trvaní 38 hodín, spravidla v osemhodinových zmenách. Na základe žiadosti otca je možné previesť ho

na inú funkciu v tom istom mieste výkonu služby, kde je dĺžka základného času rozvrhnutá rovnomerne
na 40 hodín.

Otec uviedol, že mesačne platí za elektrinu 45 eur, za plyn a koncesiu 87,64 eur, za telefón pre deti 25,98
eur, za jeho telefón 36,36 eur, za školskú jedáleň pre T. 17,10 eur, za internet 12,05 eur, za tanečnú školu

pre T. 7 eur, za dopravu pre neho 24 eur, pre T. X6 eur (hodnota cest. lístka na autobus). Štvrťročne
platí poistky pre T. 5,67 eur, pre P. 5,45 eur, pre neho 10,87 eur, za vodné 8,19 eur. Ročne platí daň
z nehnuteľnosti 3,69 eur. Platí splátky na úvery mesačne 56,45 eur a 69,14 eur. Výživné pre P. platí
50 eur mesačne.

Matka uviedla, že platí mesačne 150 eur za nájomné a služby s nájmom bytu poskytované, 12 eur za
internet, 40 eur za telefón, do školskej jedálne pre P. 18 až 20 eur mesačne. Pre T. W.latí výživné 50
eur mesačne.

Matka predložila SMS-ky vo fotokópii, v ktorých T. napísala, že chce byť večer v Š. (4.4.2011 o 12:53),

že oco má zas vypité (16.2.2011 o 20.10). Predložila fotokópiu o komunikácii T. z facebooku bez bližších
dát, bez dôkaznej hodnoty. Otec to považuje za zmanipulované.

Kolízny opatrovník navrhol doplniť dokazovanie vyžiadaním lekárskej správy za účelom, aby bolo možné
zistiť, či návšteva tanečnej zo strany dieťaťa je pre dieťa vzhľadom na jeho zdravotný stav podstatná.

Navrhol vyžiadať hodnotenie maloletej T., nakoľko nemá k dispozícii hodnotenie, z ktorého by vyplynulo
zanedbávanie starostlivosti o dieťa zo strany otca. Súd nepovažoval za potrebné tieto dôkazy vykonať,
nakoľko posledné hodnotenie na T. zo školy je z 10.3.2011, s obsahom ako je vyššieuvedené. Súd
nepovažoval za potrebné vyžiadať navrhovanú lekársku správu, nakoľko dieťa tanečnú navštevuje a
odborné lekárske posúdenie, či je v záujme dieťaťa návšteva tanečnej, nie je pre rozhodnutie súdu

nevyhnutné.

Súd pri rozhodovaní o výkone ich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode
prihliadol na výsledky vykonaného dokazovania a dospel k záveru, že je v záujme obidvoch maloletých
detí, aby boli zverené do osobnej starostlivosti matky. Je v ich záujme, aby vyrastali spolu, aby sa

ich súrodenecké vzťahy, zvlášť, keď ide o sestry, mohli viac upevňovať a prehlbovať. Matka detí má
pre osobnú starostlivosť o obidve deti, pre ich výchovu a pre ich všestranný vývin vhodné osobnostné
predpoklady podľa záverov znaleckého posudku, vhodnejšie, než sú osobnostné predpoklady u otca.
Zvlášť u T., podľa znalkyne, by bolo potrebné zintenzívniť jej vzťah k matke. K tomu môže prispieť práve
výchovné pôsobenie matky, ak bude T. v jej osobnej starostlivosti. Z vykonaného dokazovania vyplýva,

že maloleté deti majú vytvorený blízky citový vzťah, boli by najradšej spolu, majú sa navzájom radi,
chýbajú si a aj keď sa niekedy pohádajú, vzhľadom na ich vekový rozdiel, rozdielne záujmy a názory, je
to prirodzené (správa Referátu poradensko-psychologických služieb). Obojstranne kladné citové vzťahy
detí boli zistené aj znaleckým dokazovaním. Zvlášť maloletá P. je na T. citovo veľmi upätá, chcela bybyť so sestrou častejšie, resp. stále. Vzťah T. k P. je mierne pozitívny, pripadá jej zvláštne, že môžu
byť spolu len cez víkendy. Obidve deti majú k matke kladný citový vzťah. Alexandra je na matku veľmi
citovo viazaná. Pri matke sa cíti dobre, matka je pre ňu útočišťom v ťažkostiach. Maloletá P. sa v novom

prostredí u matky dobre adaptovala, v škole si našla okruh svojich kamarátov, dosahuje veľmi dobré
vyučovacie výsledky. Vývin dieťaťa je v norme. Maloletá T. uviedla pri pohovore na Referáte poradensko-
psychologických služieb, že chce zostať bývať s otcom v rodinnom dome v S. K., chce navštevovať
základnú školu v Leviciach, chodiť ako doteraz k starým rodičom v Leviciach. Maloletá T. rovnako u
znalkyne uviedla, že by chcela zostať bývať s otcom. Súd v konaní vykonal výsluch maloletej T. na návrh

otca. T. sa vyjadrila tak, že by nechcela odísť od otca, ale keby musela odísť k mamine, tak by to tiež
nebol problém. Keď by sa mala sama rozhodnúť, tak by chcela zostať s ocinom, ale ani u maminy by to
nebolo zlé. Z uvedeného je zrejmé, že i keď Radka preferuje otca, u ktorého by chcela bývať, pripúšťa
aj možnosť bývať u matky. Súd pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal.
T., sa nepriklonil k názoru Radky, aby na čas po rozvode bývala s otcom, pretože súd nepovažuje za
vhodnú oddelenú starostlivosť o deti zo strany rodičov. Za prvoradé súd považoval u T. potrebu rozvíjať

a upevňovať predovšetkým citové väzby medzi súrodencami, a zabezpečiť výchovné pôsobenie matky,
čo je z pohľadu T. ako dievčaťa pre jej všestranný vývin dôležité. To je možné zabezpečiť súčasne, ak
obidve deti budú zverené do osobnej starostlivosti matky, ktorá k obidvom deťom má veľmi pozitívny
citový vzťah. Súd nezistil žiaden vážny dôvod, pre ktorý by deti nemohli byť vychovávané spolu a pre
ktorý by mali byť odkázané len na mailový alebo telefonický kontakt a pre ktorý by museli čakať len na

víkendové stretnutia, aby mohli byť spolu. Zmena prostredia podľa znaleckého posudku je u T. možná,
i keď náročná. Náročnosť zmeny nevyplýva podľa znalkyne z toho, že dieťa by odišlo od otca k matke,
ale náročnosť vyplýva z toho, že dieťa má najsilnejšie identifikačné vzory v prostredí tanečných aktivít a
je naviazaná na kolektív rovesníkov. Identifikuje sa s inými ľuďmi ako s rodičmi. Matka však rešpektuje
záujem dieťaťa o tanečnú a je ochotná zabezpečiť odvoz aj dovoz dieťaťa na tanečnú. , že to urobí kvôli

tomu, aby T. neodtrhla od kamarátov. T. tak bude môcť byť spolu so sestrou, zabezpečí sa aj výchovné
pôsobenie matky na dieťa a T. sa naďalej bude môcť venovať tanečným aktivitám. Možnosť zmeny
prostredia pripúšťa aj T.. T. prostredie u matky pozná, keďže deti sú cez víkendy striedavo u matky a
u otca. Rovnako dôležité je zabezpečiť, aby T. dbala viac na domácu prípravu na vyučovanie a aby
zlepšila svoje správanie v škole. Otec od prerušenia spolužitia rodičov zabezpečoval starostlivosť o T.,

jej všestranné potreby. Napriek tomu v poslednom školskom roku sa prejavili určité negatíva v prístupe
T. k plneniu si jej školských povinností, v domácej príprave na vyučovanie, v správaní T. v škole a ani
napriek napomenutiu zo strany školy sa jej správanie v škole nezlepšilo.

Súd z vyššieuvedených dôvodov považoval v záujme zabezpečenia všestranného vývinu obidvoch

maloletých detí za vhodnejšie, ak bude zabezpečená osobná starostlivosť o obidve deti u ich matky, než
by deti mali byť v oddelenej starostlivosti toho - ktorého rodiča, v zmysle konečného návrhu otca. Súd
preto na čas po rozvode zveril obidve maloleté deti do osobnej starostlivosti matky.

Súd rozhodol, že mal. deti T. a P. bude na čas po rozvode zastupovať spravovať ich majetok ich matka.

Súd s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj možnosti a schopnosti otca,
považoval za primerané výživné stanoviť v sume 140 eur mesačne pre T. a v sume 100 eur mesačne
pre P.. Súd prihliadol na to, že T. je vekove staršia, má osobitné záujmy, chodí na tanečnú a náklady
na jej výživu sú vyššie ako na výživu mal. P.. Priemerný čistý mesačný príjem otca, ktorý nemá ďalšiu

vyživovaciu povinnosť, umožňuje, aby otec na výživu detí prispieval stanovenou sumou. Súd prihliadol
aj na to, že sčasti výživa každého z detí je zabezpečovaná aj rodinnými prídavkami 22,01 eur a sčasti
na výživu detí je povinná prispievať aj matka detí, keďže osobnou starostlivosťou o deti len čiastočne
vyživovaciu povinnosť k nim vyvažuje. Súd preto rozhodol o vyživovacej povinnosti otca k mal. deťom
na čas po rozvode tak, ako je vo výroku rozsudku uvedené.

Súd nerozhodol o úprave styku otca s maloletými deťmi, pretože rodičia úpravu styku v konečnom
stanovisku v súdnom rozhodnutí nežiadali. Úpravu styku ponechali na ich vzájomnú dohodu. Je v
záujme detí, aby sa naďalej udržiaval a rozvíjal ich vzájomný vzťah s otcom, vzhľadom na ich vzájomne
pozitívne citové väzby.

Podľa § 144 O.s.p. súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keď ide
o konanie o rozvod a okolnosti prípadu ani pomery účastníkov náhradu trov konania neodôvodňujú.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní, od dňa jeho
doručenia, na Okresnom súde Levice, v troch písomných

vyhotoveniach.
V odvolaní má byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva,
ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.

Rozsudok v časti výroku o výživnom pre maloleté dieťa je predbežne
vykonateľný.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

predpisu.

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela môže do troch mesiacov
po právoplatnosti rozsudku o rozvode oznámiť príslušnému úradu
poverenému viesť matriku, že opätovne prijíma svoje predošlé priezvisko.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.