Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, September 28, 2012

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/302/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7810211260
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7810211260.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľov: v 1. rade K.. K. K., nar. X. XX. XXXX, bytom W.,
E. Č.. XX, v 2. rade K. I., nar. XX. X. XXXX, bytom W., U. Č.. X, v 3. rade Z. J., nar. XX. X. XXXX, bytom
I., K. Č.. XX/XX, v 4. rade H. D., nar. XX. X. XXXX, bytom W., E. Č.. XX, v 5. rade V. I., nar. XX. X. XXXX,
bytom W., U. Č.. XX, v 6. rade S. Z., nar. XX. X. XXXX, bytom A., S. Č.. XXX, zastúpených S.. E. I.,
advokátkou, so sídlom v W.O., B.. O. H. Č.. X, proti odporkyni: O. Š., nar. XX. X. XXXX, bytom W. Č..

XXX, zastúpenej S.. Q. P.J., advokátom, so sídlom v W., H. Č.. X, v konaní o určenie, že nehnuteľnosť
patrí do dedičstva, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Rožňava, zo dňa 14. júna
2011, č. k. 8C/178/2010-102, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rožňava (ďalej iba „súd prvého stupňa) rozsudkom zo 14. júna 2001 určil, že nehnuteľnosť

- parcela č. X/X V. C. XXX K.X - U., zameraná geometrickým plánom č. XX/XXXX Z. W., I..W..V.., zo dňa
XX. X. XXXX, vytvorená z parcely J.-P. Č.. X, vedená na Q. Č.. XXX katastrálne územie W., v celosti
patrí do dedičstva po nebohej poručiteľke K. Z., W.. I., R.. XX. X. XXXX, naposledy bytom v W. č. XXX,
zomrelej XX. X. XXXX. Rozhodol, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa rozsudok odôvodnil tým, že podľa Q. Č.. XXX J. Ú. W. je ako vlastník parcely Č.. X
W. P. - U. V. C. XXX K.X vedená O. Š., rod. I., teda odporkyňa, ktorá spornú nehnuteľnosť nadobudla
darovacou zmluvou pod číslom C. XXX/XX - XX/XX od svojej matky J. I.. J. I. nadobudla vlastnícke
právo k tejto parcele na základe osvedčenia o vydržaní vyhotoveného vo forme notárskej zápisnice pod
R. XXX/XXXX, R. XXXXX/XXXX zo dňa X. XX. XXXX, notárom JUDr. S. F.. Osvedčenie o vydržaní
vlastníckeho práva na parcely č. 2, 3 a 4 bolo vykonané na základe písomných súhlasov právnych

nástupcov doterajších spoluvlastníkov uvedených pozemkov Š. Z., V. Š. a na základe potvrdenia obce
W.. Podľa zistení súdu prvého stupňa z písomného potvrdenia obce W. vyplýva, že podľa geometrického
plánu č. XXXXXXX-- vyhotoveného Z. W. A. XX. X. XXXX, bola z celej parcely vyčlenená N. Č..
X I. výmerou XXX K.X, parcela Č.. X s výmerou XX K.X, parcela s Č.. X výmerou XX K.X. Podľa
geometrického plánu č. XXX/XXXX, spracovaného spoločnosťou Z. W., s.r.o. zo dňa X. XX. XXXX bola
z pôvodnej parcely č. XXX vyčlenená parcela č. X o výmere XXX K.X - U.. Na katastrálnej mape z

roku XXXX pre katastrálne územie W. nefiguruje parcela Č.. XX a táto parcela je označená ako Č.. X.
Žalobcovia tvrdili, že parcela č. X, ku ktorej časti žiadajú určiť vlastnícke právo, bola v užívaní ich starých
rodičov, neskôr rodičov aj právnych predchodcov ako záhrada a ide o parcelu s pôvodným číslom XX.
Odporkyňa naopak tvrdila, že nehnuteľnosť, u ktorej si jej matka nechala osvedčiť vlastnícke právo na
základe vydržania, bola vytvorená z parcely mpč. XXX, Č. vyplýva z geometrického plánu č. XXX/XXXX
Z. W.Ň.. Súd prvého stupňa uviedol, že z výpovedí svedkov dobre znalých pomerov, žijúcich v obci W.

niekoľko rokov v susedstve účastníkov, jednoznačne a nesporne vyplýva, že sporný pozemok užívala
pani Z., teda matka navrhovateľov, predtým jej rodičia. Ohľadne užívania pozemku nikdy spory nebolia každý uznával ich vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti. Nehnuteľnosť sa užívala ako záhradka,
oberalo sa ovocie zo stromov, kosila sa tráva. Svedkovia tiež potvrdili, že odporkyňa, ani jej právni
predchodcovia záhradu nikdy neužívali. Jedine matka odporkyne J. I. vypovedala inak. Tá tvrdila, že

spornú záhradu užívala jej sestra N. J. V. W. XXXX. S poukazom na to, že sa jedná o matku odporkyne,
posúdil súd prvého stupňa jej výpoveď za účelovú. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že návrh
navrhovateľov je dôvodný a opodstatnený, keď nesporne bolo preukázané, že právni predchodcovia
navrhovateľov titulom dedenia nehnuteľnosť užívali na základe oprávnenej držby viac ako 10 rokov,
približne od roku 1930, a to pokojne a nerušene. Tak nadobudli vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti

vydržaním podľa § 116 zákona č. 141/1950 Zb. Preto súd prvého stupňa určil, že sporné nehnuteľností
patria do dedičstva po nebohej poručiteľke K.Á. Z.. Súd poukázal aj na skutočnosť, že parcela registra
C Č.. X/X bola vytvorená z parcely mpč. XX a nie z mpč. XXX, a to vychádzajúc z pozemno-knižnej a
katastrálnej mapy, ako aj v súvislosti s novým zameraním spornej parcely geometrickým plánom č. XX/
XXXX zo dňa XX. X. XXXX. O trovách konania rozhodol podľa § 150 O.s.p. s odôvodnením, že bolo v
záujme navrhovateľov usporiadať vlastnícke právo nehnuteľnostiam.

Proti rozsudku podala včas odvolanie odporkyňa, a to z dôvodov uvedených v ustanovení § 205
ods. 2 písm. c/ O.s.p., pretože záver súdu o vydržaní vlastníckeho práva nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní, navyše skutkové zistenia, z ktorých súd vychádzal, nie sú výsledkom vykonaného

dokazovania. Z vykonaného dokazovania, ani z odôvodnenia rozhodnutia nie je jasné, prečo súd pri
vymedzení vydržacej doby mal za preukázané, že držba bola oprávnená do roku 1964, i keď je známe,
že od tejto doby vydržanie možno nebolo. Odvolateľka je navyše presvedčená o tom, že parcela registra
P. Č.. X bola vytvorená z pôvodnej parcely mpč. XXX a nie z mpč. XX tak, ako to tvrdia žalobkyne.
V tomto smere poukazuje na doterajšie vyjadrenia, najmä na to, že z mapy z roku 1914 vyplýva,

že hranicu medzi mpč. XXX, XXX, XXX, XXX a pozemkami mpč. XX, XX, XX, XX, XX O. XX, od
ktorej žalobcovia odvádzajú svoje právo, tvoril potok ako prirodzená hranica v teréne. Uvedená mapa
preukazuje, že parcela mpč. XX sa nachádza na pravom brehu potoka a v žiadnom prípade nemôže
byť pochýb o tom, že by mohla zasahovať do mpč. XXX O. XXX na druhom brehu. Muselo byť známe
už právnym predchodcom navrhovateliek, že pozemok, ktorý je predmetom sporu, im patriť nemohol,

ale patril Š. F., prechod vlastníctva, od ktorého odporkyňa dostatočne presvedčivo preukázala. Od
zhotovenia geometrického plánu č. XXX/XXXX Z. W., bolo zrejmé, že parcela č. X bola vytvorená z
K.. XXX, nemožno hovoriť o objektívnom presvedčení o dobromyseľnosť držby. Dobromyseľnosť sa
vždy hodnotí z objektívneho hľadiska, nie iba z osobného presvedčenia držiteľa. Jednou z podmienok
nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, je teda oprávnenosť a dobromyseľnosť so zreteľom na

všetky okolnosti. Odvolateľka je toho názoru, že navrhovateľky nepreukázali existenciu takého právneho
titulu, navyše spochybňuje dobromyseľnosť, prípadne držby ich právnymi predchodcami. Navyše
navrhovateľky nepreukázali naliehavý právny záujem na určenie vlastníckeho práva. Súd prvého stupňa
sanevysporiadalstým,prečoneuveriltvrdeniamďalšíchsvedkov,ktorípotvrdili,žespornúnehnuteľnosť
užívali všetci (výpoveď Q. Z. O. T. C.). Súd prvého stupňa iba konštatuje, prečo neuveril výpovedi J.

I.Ä., pričom nevzal do úvahy výpoveď ďalších svedkov. Rovnako súd prvého stupňa nevyhodnotil ani tú
skutočnosť, že daň za nehnuteľnosť platila odporkyňa, resp. jej právne predchodkyne. Najzávažnejšie
pochybenie však odvolateľka vidí v tom, že súd neskúmal možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva
vydržaním odporkyňou, resp. jej právnymi predchodkyňami. Pozemky boli predmetom súdnych sporov
už od roku 1992. Pani J. sa mylne domnievala, že nadobudla i sporný pozemok, keďže v tom čase pani

Z. oznámila, že tento pozemok bude jej. Odvolateľka preto navrhuje, aby odvolací súd zrušil napadnutý
rozsudok a vec mu vrátil.

Navrhovateľky navrhli rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny a zaviazať odporkyňu

na náhradu trov odvolacieho konania. Uvádzajú, že dôkazom oprávnenosti a dobromyseľnosti držby ich
právnychpredchodcovjekúpnazmluvazrokuXXXX,zápisvpozemkovejknihevložkač.8katastrálneho
územia W. a výpovede svedkov. Uviedli ďalej, že matka odporkyne J. I. nadobudla súdnou cestou
vlastnícke právo k nehnuteľnosti parc. Č.. X a po niekoľkých rokoch sa právna predchodkyňa odporkyne,
neskôr J. I. snažili získať do svojho vlastníctva aj susednú spornú parcelu č. X pomocou nového

geometrického plánu č. XXX/XXXX. O. J. musela teda vedieť, že jeden z uvedených geometrických
plánov nie je správny.Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.
2 O.s.p.), podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne je dôvodné.

Odporkyňa odôvodnila odvolanie podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p., teda že súd
prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, a že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam, čo je odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p..

Uvedené dva odvolacie dôvody zahŕňajú pochybenia prvostupňového súdu v procese získavania a
vyhodnocovania dôkazov. Účastníci konania majú povinnosť tvrdenia a povinnosť navrhovať dôkazné
prostriedky, pričom súd rozhoduje o tom, ktorý z navrhnutých dôkazných prostriedkov sa vykonajú.

Súd síce nemá povinnosť vykonať všetky navrhnuté dôkazné prostriedky, ak však nevykoná niektoré z
dôkazných prostriedkov, ktoré boli navrhnuté a v dôsledku toho dôjde k neúplnému zisteniu skutkového
stavu, je to dôvod na podanie odvolania. Dôvodom na podanie odvolania je tiež skutočnosť, že súd
prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov vyvodil nesprávne skutkové zistenia.

Odvolací súd konštatuje, že vo veci sú dané oba odvolacie dôvody. Navyše odvolací súd uvádza, že
odôvodnenie napadnutého rozsudku nespĺňa náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p., v dôsledku
čoho z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je možné zistiť odpovede prvostupňového súdu na
relevantné námietky odporkyne.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa je založené na skutkových zisteniach, že právni predchodcovia
navrhovateľov užívali časť nehnuteľnosti vedenej v katastri nehnuteľností ako parcela registra C č.
4 na Q. Č.. XXX. Z tejto parcely bola geometrickým plánom č. XX/ XXXX zo dňa XX. X. XXXX

vyčlenená nehnuteľnosť parcela č. X/X - záhrada o výmere XXX K.2. Súd prvého stupňa uviedol, že túto
nehnuteľnosť užívali právni predchodcovia navrhovateľov už od roku 1930.

Z obsahu spisu, ako aj z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že tu existuje skutkový rozpor medzi tvrdeniami

navrhovateľov a odporkyne o tom, že z akej pôvodnej nehnuteľnosti bola vytvorená parcela evidovaná
v súčasnosti v katastri nehnuteľností v registri C pod č. 4. Zatiaľ, čo navrhovatelia tvrdia, že táto parcela
vznikla z parcely vedenej v pozemnoknižnej vložke č. X ako K.. XX, odporkyňa tvrdí, že sporná parcela
bola vytvorená z pôvodnej pozemnoknižnej parcely mpč. 135.

Z pozemnoknižnej vložky Č.. X (č. l. 8 spisu) vyplýva, že ako vlastníčka parcely mpč. 90 s výmerou 10
siah, je maloletá K. I. titulom dedenia z roku 1930. Pritom sa jedná o nebohú poručiteľku K. Z., W.. I.,
R.. XX. X. XXXX, U. XX. X. XXXX. Skutočnosť, že K. Z., W.. I. bola vlastníčkou tejto pozemno-knižnej
nehnuteľnosti, nie je medzi účastníkmi konania sporná.

Na druhej strane odporkyňa tvrdí, že parcela č. 4 bola vytvorená z parcely mpč. XXX. Vlastnícke právo
k tejto pôvodnej pozemnoknižnej parcele odvodzuje od Š. F.. Kúpnou zmluvou v roku XXXX nadobudli
S. J. a manželka O. V. Š. F. spoluvlastnícky podiel k pozemno-knižnej parcele mpč. XXX v pomere

X/X (kúpnopredajná zmluva na č. l. 24 spisu). Spoluvlastnícky podiel na ďalšiu 1/8 nadobudla právna
predchodkyňa odporkyne na základe osvedčenia o vydržaní.

Z geometrického plánu vyhotoveného Geodéziou Rožňava, s.r.o., dňa 4. 10. 2005 č. XXX/XXXX (č. l. 11

spisu)vyplýva,žeparcelaregistraP.Č..Xbolavytvorenázpôvodnejpozemnoknižnejparcelympč.XXX.Z geometrického plánu vyhotoveného Z., Š..N.., W. č. zákazky XX-XX-XXX zo dňa 24. 1. 1992 vyplýva,
že boli zamerané parcely registra P. Č.. X O. X vytvorené z parcely mpč. XXX. Na tomto geometrickom
pláne je zakreslená aj parcela č. X bez uvedenia pôvodnej pozemnoknižnej parcely.

Z kópie z pozemkovej mapy (č. l. 39 spisu) vyplýva, že hranicu medzi pôvodným pozemnoknižnými
parcelami mpč. XXX O. K.. XX tvoril potok, ktorý na tejto mape je zakreslený. Rovnako je N. viditeľný aj
na katastrálnej mape (č. l. 49), kde parcela č. X sa nachádza na pravom brehu potoka.

Odvolací súd konštatuje, že je tu nevyriešená sporná skutková otázka, z akej parcely bola vytvorená
tá časť nehnuteľnosti, ku ktorej navrhovatelia žiadajú určiť vlastnícke právo. Pokiaľ by novovytvorená
parcela č. X/X vznikla z pôvodnej pozemnoknižnej parcely K.. XX, je vlastnícke právo navrhovateľov
odvodené od ich právnej predchodkyne K. Z., rod. I.. Pokiaľ však požadovaná novovytvorená parcela

registra P. X/X je vytvorená z parcely pôvodnej pozemnoknižnej K.. XXX, ku ktorej svedčí vlastnícke
právo právnym predchodcom odporkyne, súd prvého stupňa v rozsudku neuviedol, aký titul majú právni
predchodcovia navrhovateľov na vstup do držby k tej časti parcely, ku ktorej evidenčné vlastnícke právo
svedčí právnym predchodcom odporkyne, a to Š. F., resp. S. J. I. K..

Odvolací súd konštatuje, že ani z ohliadky na mieste samom nie je možné zistiť, či sa nehnuteľnosť, ku
ktorej žiadajú navrhovatelia určiť vlastnícke právo, nachádza na pravej, alebo na ľavej strane potoka,
teda či sa nachádza na mieste pôvodnej pozemnoknižnej parcely mpč. XXX, alebo na mieste pôvodnej
pozemnoknižnej parcely K.. XX. Pokiaľ nebude možné tento skutkový spor vyriešiť doposiaľ vykonanými

dôkazmi,budepotrebnévykonaťznaleckédokazovanietak,akotonavrhlinavrhovateľkynapojednávaní
dňa 14. júna 2011.

Pokiaľ bude dokazovaním zistené, že žiadaná parcela registra P. X/X je vytvorená z pôvodnej

pozemnoknižnej parcely K.. XXX, chýba v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa úvaha o titule
vstupu do držby a odôvodnenie dobromyseľnosti a nerušenosti držby počas vydržacej doby.

Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nedostatočne zisteného

skutkového stavu, navyše odôvodnenie rozsudku je nedostatočné, nemal odvolací súd inú možnosť ako
zrušiť napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.

Úlohou súdu prvého stupňa bude doplniť dokazovanie naznačeným spôsobom, vyhodnotiť vykonané

dôkazy spôsobom uvedeným v § 132 a nasl. O.s.p. a následne rozhodnúť. Pri novom rozhodnutí je súd
prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa o doterajších trovách konania vrátanie trov

odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/04 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.