Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, February 10, 2020

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 17Csp/9/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117201874
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mgr. Miriam Plavčáková

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2020:1117201874.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v právnej veci žalobcu: dňa N. W., N. XX.XX.XXXX, A. M. X. XXX, zastúpený:

Mgr. Jakub Malý, advokát, Advokátska kancelária DETVAI LUDIK MALÝ UDVAROS, so sídlom Cukrová
14, Bratislava, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807
598, zastúpený: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, so sídlom Majerníkova 3/A, Bratislava, IČO:
42 185 190 o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.806,40 € spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,05 % ročne zo sumy 3.806,40 € od 01.02.2017 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania podľa miery úspechu vo výške 23,46 % v lehote
troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 01.02.2017, sa žalobca od žalovaného domáhal vydania
bezdôvodného obohatenia vo výške 6.165,92 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 6.165,92 € od 01.02.2017 do zaplatenia.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca so žalovaným dňa 18.10.2006 uzatvorili Zmluvu o úvere (ďalej len
"Zmluva"), predmetom ktorej bol záväzok žalovaného poskytnúť žalobcovi pôžičku vo výške 724,96 €
(ďalej len "Pôžička") a taktiež záväzok žalobcu vrátiť Pôžičku žalovanému v 7 pravidelných mesačných
splátkachvovýške103,57€,počnúc21.11.2006.ŽalobcaPôžičkunesplácal,pretožalovanýpodalnávrh
na zaplatenie sumy Pôžičky spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy Pôžičky
od 26.12.2006 do zaplatenia a náhrady trov konania vo výške 215,69 € na Stály rozhodcovský súd

spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. (ďalej len "SRS"), ktorý rozsudkom sp.zn. SR 3383/07 zo dňa
05.06.2007 návrh žalovaného potvrdil. Návrh na vykonanie exekúcie žalovaný podal na Exekútorský
úrad súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, pričom táto bola vedená pod sp.zn. EX 3176/07 (ďalej
len "Exekúcia"). Okresný súd Galanta vo veci exekúcie žalovaného ako oprávneného proti žalobcovi
ako povinnému uznesením zo dňa 19.07.2012, č.k. 12Er/917/2007-14 exekúciu zastavil a náhradu
trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal, pričom toto rozhodnutie odôvodnil tým, že preskúmaním
Zmluvy a Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej len "VPPÚ") predstavujúceho Pôžičku zistil,

ževtýchtojeobsiahnutáneprijateľnázmluvnápodmienka,konkrétnerozhodcovskádoložkaataktiež,že
zo Zmluvy vyplýva, že sa jedná o spotrebiteľský úver. Súd taktiež skonštatoval, že je zrejmé, že Zmluva
bola vopred pripravená žalovaným pre veľký počet spotrebiteľov, a preto žalobca nemohol ovplyvniťobsah Zmluvy. Dňa 25.11.2016 podal žalobca na Okresný súd Malacky žalobu o určenie neplatnosti
Zmluvy. Exekúcia bola vykonaná zrážkami zo mzdy žalobcu v celkovej výške 6.890,88 €, konkrétne za:
- december 2013 vo výške 209,41 €,

- január 2014 vo výške 387,30 €,
- február 2014 vo výške 332,20 €,
- marec 2014 vo výške 215,44 €,
- apríl 2014 vo výške 232,21 €,
- máj 2014 vo výške 502,12 €,

- jún 2014 vo výške 297,50 €,
- júl 2014 vo výške 298,61 €,
- august 2014 vo výške 381,83 €,
- september 2014 vo výške 271,29 €,
- október 2014 vo výške 272,91 €,
- november 2014 vo výške 578,56 €,

- december 2014 vo výške 380,50 €,
- január 2015 vo výške 237,26 €,
- február 2015 vo výške 6,75 €,
- marec 2015 vo výške 300,55 €,
- apríl 2015 vo výške 235,86 €,

- máj 2015 vo výške 635,86 €,
- jún 2015 vo výške 365,07 €,
- júl 2015 vo výške 454,52 €,
- august 2015 vo výške 295,71 €.

Žalobca teda žalovanému uhradil sumu v celkovej výške 6.890,88 €, pričom Pôžička predstavovala
sumu vo výške 724,96 €. Žalovaný sa teda bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu o sumu 6.165,92 €.

3. Na preukázanie svojich tvrdení predložil:
- Zmluva o úvere zo dňa 18.10.2006 (č.l. 8)

- Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (č.l. 9)
- Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 3383/07 zo dňa 05.06.2007 (č.l. 10-11)
- Uznesenie Okresného súdu Galanta, č.k. 12Er/917/2007-14, zo dňa 19.07.2012 (č.l. 12-16)
- Uznesenie Krajského súdu v Trnave, č.k. 24CoE/313/2014-60, zo dňa 16.12.2015 (č.l. 17-28)
- Potvrdenie o vykonaných zrážkach zo mzdy zo dňa 28.12.2016 (č.l. 29)

4. Podaním zo dňa 08.03.2017 sa žalovaný vyjadril k žalobe tak, že nárok žalobcu je premlčaný a navyše
každá úhrada bola vykonaná prostredníctvom exekučného konania, v ktorom sa nepripúšťa navrátenie
do pôvodného stavu, čo sa považuje za jeden z dôvodov zjavne nedôvodnej žaloby. Zároveň žalovaný
poukázal na skutočnosť, že žalobca žiada o zaplatenie sumy 6.156,92 €, na účet žalovaného však bola

pripísaná iba suma vo výške 5.334,68 €, zvyšnú časť predstavujú trovy exekučného konania a preto
je podľa žalovaného nárok žalobcu vo výške 822,24 € nedôvodný. Žalobca podľa žalovaného taktiež
nepreukázal naliehavý právny záujem na určení úveru za bezúročný a bez poplatkov. Ďalej uviedol,
že nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, nakoľko Zmluva nebola nikdy právoplatne
vyhlásená za neplatnú a preto došlo k plneniu na základe Zmluvy. Žalovaný ma taktiež za to, že nárok

žalobcu v rozsahu 3.184,06 € je premlčaný v subjektívnej dvojročnej premlčacej lehote, konkrétne dňa
13.01.2017,pričomžalobabolanasúdpodanáaždňa01.02.2017.Ďalejžalovanýuviedol,žeZmluvunie
je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nakoľko na základe Zmluvy poskytol žalovaný
žalobcovi úver vo výške 464,71 €, v súvislosti s čím poukázal na ustanovenie zákona o č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len "ZoSÚ") je spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý

spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania a taktiež uviedol,
že ZoSÚ sa vzťahoval na spotrebiteľské úvery až na základe novelizácie účinnej odo dňa 01.01.2008.
Podľa žalovaného je v danom prípade vylúčené použitie iného zákona ako zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodný zákonník (ďalej len "ObZ"), nakoľko si so žalobcom v Zmluve v zmysle VPPÚ dohodli, že sa
ich vzťahy vyplývajúce zo Zmluvy budú spravovať ObZ, a preto by aplikácia iného zákona bola v rozpore

s ObZ. Aplikácia právnych predpisov slúžiacich na ochranu spotrebiteľa je vylúčená, nakoľko v čase
uzatvorenia Zmluvy boli podľa kogentného ustanovenia ObZ zmluvy o úvere absolútnym obchodom.
Ďalej žalovaný uviedol, že povinnosť uvádzať RPMN relativizuje nesprávne uvedenie vzorca na jeho
výpočet v ZoSÚ a okrem toho sa do RPMN nezapočítavali zmluvné sankcie, pričom poplatok dojednanýv Zmluve nemá povahu poplatku, ktorý je spotrebiteľ povinný zaplatiť v súvislosti s poskytnutím úveru,
preto nárok na jeho zaplatenie nie je neuvedením RPMN dotknutý. Žalobca podpisom Zmluvy vyjadril
súhlas so zmluvnými podmienkami a taktiež s VPPÚ, konkrétne s bodom 6, podľa ktorého sa v prípade,

ak sa stane splatným celý dlh naraz v zmysle bodu 4 VPPÚ, zaväzuje sa dlžník (žalobca) zaplatiť
žalovanému úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy. Žalovaný taktiež poukázal na
neodstrániteľné prekážku konania, ktorú predstavuje existencia veci rozhodnutej, nakoľko rozsudkom
Stáleho rozhodcovského súdu, sp.zn. SR 3383/07, zo dňa 05.06.2007 bolo rozhodnuté o platnosti
jednotlivých častí Zmluvy. V závere žalovaný uviedol, že prípadná nesprávnosť predmetného rozsudku

je irelevantná a res iudicata (prekážka veci rozhodnutej) naďalej existuje.

5. Na pojednávaní konanom dňa 07.11.2017 žalobca uviedol, že Zmluva je absolútne neplatná pre
neprijateľné zmluvné podmienky a taktiež preto, že jej text je nečitateľný, žalobca ho nemal možnosť
žiadnym spôsobom ovplyvniť a VPPÚ neboli v Zmluve, neboli s ňou pevne spojené. S prekážkou res
iuducata sa žalobca nestotožnil, nakoľko sa jednalo o úplne iné konanie, predmetom ktorého bola iná

skutočnosť a zároveň poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 15.11.2016, sp.zn.
23CoE/318/2016, podľa ktorého neplatná rozhodcovská doložka nemohla platne založiť právomoc
rozhodcovského súdu, a preto ide o nulitný právny akt a na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému
obohateniu (ďalej len "BO").
Žalovaný doplnil, že podľa neho začala premlčacia lehota plynúť zaplatením príslušnej splátky úveru nad

rámec zákonom ustanovenej povinnosti. Podľa žalobcu jeho nárok nie je premlčaný, pretože vzhľadom
na nečitateľnosť Zmluvy a nemožnosť žalobcu oboznámiť sa s jej obsahom nemohol žalobca vedieť,
v akej výške bude plniť príslušenstvo pohľadávky a taktiež žalobca svoj dlh ani neplnil, takže nemal
vedomosť o jeho výške. Žalobca tvrdil, že sa o BO dozvedel až doručením uznesenia Krajského
súdu v Trnave, ktorý potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa o zastavení exekúcie a bolo tu taktiež

uvedené, že zmluva je neplatná pre neprijateľné zmluvné podmienky. K trovám exekúcie uviedol,
že predstavujú škodu, ktorá žalobcovi vznikla v súvislosti s týmto konaním a následnou exekúciou.
Žalovaný s tvrdeniami žalobcu nesúhlasil, pretože žalobca mohol požiadať o informáciu o výške dlhu od
žalovaného. Žalovaný poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 01.12.2006, sp.zn.
C 361/04, a uviedol, že má za to, že žalobca musí súdu preukázať včasnosť uplatnenia nároku.

Žalobca ďalej tvrdil, že žalovanému ešte pred začatím tohto konania zasielal žalovanému listy ohľadom
vydania BO.

6. Podaním, doručeným súdu dňa 23.11.2017, doručil žalovaný na výzvu súdu:
- Rozsudok Krajského súdu v Nitre, č.k. 25Co/695/2016-125, zo dňa 14.06.2017 (č.l. 58-66)

- Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 5Co/341/2016-56, zo dňa 17.05.2017 (č.l. 68-78)
- Rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 7C/195/2012-149, zo dňa 30.06.2016 (č.l. 80-86)
- Rozsudok Okresného súdu Prešov, č.k. 12C/110/2016-38, zo dňa 18.05.2017 (č.l. 88-95)
- Rozsudok Okresného súdu Levice, č.k. 13C/19/2014-100, zo dňa 11.04.2017 (č.l. 96-106)

7. V podaní zo dňa 10.04.2018 (čl. 116) žalobca zotrval na tom, že Zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom
úvere, nakoľko s poukazom na § 23a zákona č. 634/1992 Zb. ide o zmluvu uzatvorenú podľa ObZ
a jej charakteristickým znakom je, že sa uzatvárala vo viacerých prípadoch a je z nej zrejmé, že
spotrebiteľ (žalobca) obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnil. Poskytnutý úver spĺňa náležitosti
spotrebiteľského úveru podľa § 2 písm. a) a písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z.. Podľa žalobcu v

prejednávanej veci nie je daná prekážka veci rozhodnutej ako tvrdil žalovaný, nakoľko SRS v konaní
rozhodoval o nároku žalovaného voči žalobcovi na zaplatenie sumy 22.080 Sk s príslušenstvom.

8. Na pojednávaní konanom dňa 27.04.2018 (čl. 129) žalovaný doplnil, že obligatórnou súčasťou BO
je získanie majetkového prospechu, žalovaný však nezískal majetkový prospech vo výške žalovanej

istiny, teda vo výške 6.165,92 €, ale vo výške 4.510,14 €, nakoľko časť uplatneného nároku vo výške
1.655,78 € predstavuje trovy súdneho exekútora. Taktiež opätovne vzniesol námietku premlčania,
nakoľko premlčacia lehota podľa žalovaného uplynula dňa 13.01.2017, keďže posledná premlčaná
splátka bola uhradená dňa 13.01.2015. Uhradením istiny mal podľa žalovaného žalobca vedomosť
o tom, že uhrádza sumy nad rámec istiny, preto mu subjektívna premlčacia doba začala plynúť dňa

14.03.2014, preto celková premlčaná suma vrátane istiny predstavuje sumu 3.184,06 €. V súvislosti
s premlčaním žalovaný poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn. 3 Cdo 169/2017 zo dňa 10.01.2018,
v ktorom NS SR uviedol, že pre záver dozvedieť sa o tom, že došlo k BO a o tom, kto ho získal je
vždy rozhodujúce skutkové zistenie stavu a nie posúdenie právnej kvalifikácie. Žalovaný súdu doručiluznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 3 Cdo 169/2017, zo dňa 10.01.2018, konečné
vyúčtovanie exekučného konania - daňový doklad zo dňa 17.09.2015, prehľad splátok a pokút pokiaľ
ide o aktuálny stav ku dňu 11.09.2015. Žalobca doplnil, že sumu zodpovedajúcu výške trov exekučného

konania si žalobca v tomto konaní uplatňuje ako náhradu škody, ktorá mu vznikla následkom neplatnosti
Zmluvy. K náhrade škody vo výške trov exekučného konania uviedol, že v takomto prípade sa žalobca
mal náhrady tejto škody domáhať od exekútora tak, ako to upravuje § 35 Exekučného poriadku.
Žalobca k nutnosti zrušenia rozhodcovského rozsudku uviedol, že toto v súlade s uznesením Krajského
súdu v Bratislave, sp.zn. 6Co 579/2013, zo dňa 23.10.2013, nie nutné, pretože nemožno akceptovať

rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu. Nebolo
teda nutné zo strany žalobcu podať návrh na zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku. Žalobca
uviedol aj to, žalovaný inicioval rozhodcovské konanie na základe neplatnej rozhodcovskej doložky a
teda neexistoval právny dôvod na iniciovanie takéhoto konania.

9. Podaním zo dňa 03.10.2018 (čl. 134) žalobca doplnil, že pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej

doby je podstatný okamih, kedy sa oprávnená osoba (žalobca) o vzniku BO aj reálne dozvedel, teda
okamih, kedy mal žalobca vedomosť o uzatvorení Zmluvy a o povinnostiach, ktoré mu zo Zmluvy
vyplývajú a taktiež, že na Zmluvu sa vzťahuje zákonná fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Keďže
Zmluva bola nečitateľná a nebola možnosť sa s ňou riadne oboznámiť, o bezdôvodnom obohatení
sa žalobca mohol dozvedieť až na základe doručenia uznesenia Krajského súdu v Trnave, č.k.

24CoE/313/2014-60, zo dňa 16.12.2015. Následne poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove,
sp.zn. 22Co/48/2018 zo dňa 17.05.2018. Žalobca taktiež poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn. 6 M
Cdo 9/2012, podľa ktorého neinformovanosť spotrebiteľa mu nemôže byť na škodu. Spolu s podaním
žalobca súdu doručil uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 4 Obdo/34/2008, zo dňa
28.10.2009 (č.l. 138-142), rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 5 Cdo 121/2009,

zo dňa 23.02.2011 (č.l. 143-153), uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 6 M Cdo
9/2012, zo dňa 16.01.2013 (č.l. 154-162), rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 3Co/157/2017,
zo dňa 01.02.2018 (č.l. 163-168), rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 22Co/48/2018, zo dňa
17.05.2018 (č.l. 169-175).

10. Na pojednávaní konanom dňa 16.10.2018 (čl. 187) žalobcu tvrdil, že subjektívna premlčacia doba
začala plynúť momentom, kedy sa žalobca dozvedel o BO, teda momentom udelenia plnej moci na
zastupovanie v konaní jeho právnemu zástupcovi, čo bolo dňa 24.06.2016.

11. Podaním zo dňa 31.10.2018 (čl. 195) sa žalovaný vyjadril k začiatku plynutia subjektívnej premlčacej

doby tak, že s poukazom na rozhodnutie NS SR sp.zn. 1 Cdo 67/2011 sa žalobca o BO dozvedel
zaplatením príslušnej splátky úveru nad rámec zákonom stanovenej povinnosti, teda dňa 14.02.2014,
najneskôr z uznesenia, ktorým Okresný súd Galanta exekučné konanie zastavil. Žalovaný evidoval voči
žalobcovi pohľadávku zo zmluvy, preto plnenie žalobcu v prospech žalovaného nepredstavuje BO.
Nie každé plnenie nad rámec istiny je možné považovať za plnenie bez právneho dôvodu. Pohľadávka

žalovaného voči žalobcovi sa stala splatná dňa 26.12.2006, k úhrade istiny došlo dňa 14.02.2014, teda
viac ako 8 rokov po splatnosti dlhu. Žalobca svoj dlh zo Zmluvy nezaplatil žalovanému včas, preto
žalovanému vznikol aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania podľa § 517 Občianskeho zákonníka.
Spolu s podaním žalovaný súdu doručil aj Konečné vyúčtovanie exekučného konania - daňový doklad
zo dňa 17.09.2015 a uznesenie Okresného súdu Galanta, č.k. 12Er/917/2007-14, zo dňa 19.07.2012.

12. Na pojednávaní konanom dňa 14.10.2019 (čl. 250) súd uviedol predbežné právne posúdenie veci
tak, že súdu sa javí časť nároku ako premlčaná z dôvodu uplynutia subjektívnej premlčacej doby,
konkrétne sa jedná o všetky splátky resp. platby, ktoré žalobca vykonal pred dátumom 01.02.2015, no
z obsahu spisu nebolo možné uzatvoriť, ktorých konkrétnych platieb sa to týka. Súdu sa ako premlčané

javilizrážkyzomzdyzaobdobiejanuár2015astaršie,čoznamená,ženepremlčanésúzrážkyvcelkovej
výške 2.293,74 €, z čoho reálne zaplatená žalovanému bola časť vo výške 2.150,62 €. Ďalej súd uviedol,
že nepovažuje za dôvodné tvrdenia žalovaného, že sa v danom prípade nejedná o spotrebiteľský vzťah.
V danom prípade sa s poukazom na § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa
(ďalej len "ZoOS") a § 2 a § 3 ZoSÚ. Napriek tomu, že v rozhodujúcom čase úverovú zmluvu upravoval

iba ObZ, čo však v zmysle zásady, že špeciálna právna úprava má prednosť pred všeobecnou právnou
úpravou, nevylučovalo aplikáciu uvedených zákonných ustanovení týkajúcich sa spotrebiteľa. Následne
súd poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, č.k. 5Co/140/10-67 zo dňa 30.04.2010
a sp.zn. 8Cob/201/2013 zo dňa 21.01.2016. Tým pádom bola Zmluva neplatná minimálne v častidojednaného úroku z omeškania pre rozpor s dobrými mravmi, nakoľko napr. v rozhodnutí Najvyššieho
súduSlovenskejrepubliky,sp.zn.6MObdo5/2009bolivyhodnotenéakoneprimeranéúrokyzomeškania
vo výške 0,1 % denne. Vo vzťahu k dozvedeniu sa o BO žalobcom súd uviedol, že z pripojeného

exekučného spisu vyplýva, že exekučný súd si nechal pripojiť spis rozhodcovského súdu a z tohto
vyplýva, že žalobcovi bol rozhodcovský rozsudok doručený dňa 20.06.2007 a zároveň mu bola doručená
aj žaloba s prílohami dňa 21.05.2007. Z uvedených listín teda vyplýva, že ak by aj žalobca nepoznal
obsah Zmluvy, musel sa o jej obsahu, resp. o nárokoch požadovaných žalovaným dozvedieť najneskôr
zo žaloby a jej príloh v rozhodcovskom konaní, ktoré mu boli doručené dňa 21.05.2007, resp. z

rozhodcovského rozsudku, ktorý mu bol doručený dňa 20.06.2007.

13. Podaním zo dňa 13.11.2019 (čl. 259) žalobca na výzvu súdu doplnil skutkové tvrdenia k nároku
na náhradu škody tak, že ako náhradu škody si uplatňuje v tomto konaní nárok zodpovedajúci
výške trov súdneho exekútora vo výške 1.655,78 €, trov exekučného konania vo výške 111,49 € a
trovy rozhodcovského konania vo výške 215,69 €. Škoda žalobcovi vznikla ako dôsledok neplatne

uzavretej rozhodcovskej doložky, na základe ktorej žalovaný protiprávne inicioval rozhodcovské konanie
a následne aj exekučné konanie. Žalobca poukázal na ustanovenie § 199 ods. 1 prvá veta Exekučného
poriadku, nakoľko žalobca uhradil trovy exekútora v mene žalovaného, no exekučné konanie bolo
zastavené z dôvodu, ktorý možno pričítať žalovanému, a preto mal povinnosť uhradiť trovy exekučného
konania žalovaný. V závere žalobca uviedol výpis zrážok zo mzdy žalobcu, ktoré boli vykonané

nasledovne:

- dňa 14.01.2014 vo výške 209,41 € za obdobie december 2013,
- dňa 14.02.2014 vo výške 387,30 € za obdobie január 2014,
- dňa 14.03.2014 vo výške 332,20 € za obdobie február 2014,

- dňa 14.04.2014 vo výške 215,44 € za obdobie marec 2014,
- dňa 14.05.2014 vo výške 232,21 € za obdobie apríl 2014,
- dňa 12.06.2014 vo výške 502,12 € za obdobie máj 2014,
- dňa 09.07.2014 vo výške 297,50 € za obdobie jún 2014,
- dňa 08.08.2014 vo výške 298,61 € za obdobie júl 2014,

- dňa 09.09.2014 vo výške 381,83 € za obdobie august 2014,
- dňa 09.10.2014 vo výške 271,29 € za obdobie september 2014,
- dňa 10.11.2014 vo výške 272,91 € za obdobie október 2014,
- dňa 05.12.2014 vo výške 578,56 € za obdobie november 2014,
- dňa 12.01.2015 vo výške 380,50 € za obdobie december 2014,

- dňa 09.02.2015 vo výške 237,26 € za obdobie január 2015,
- dňa 11.03.2015 vo výške 6,75 € za obdobie február 2015,
- dňa 13.04.2015 vo výške 300,55 € za obdobie marec 2015,
- dňa 12.05.2015 vo výške 235,86 € za obdobie apríl 2015,
- dňa 11.06.2015 vo výške 635,28 € za obdobie máj 2015,

- dňa 10.07.2015 vo výške 365,07 € za obdobie jún 2015,
- dňa 10.08.2015 vo výške 454,52 € za obdobie júl 2015,
- dňa 10.09.2015 vo výške 295,71 € za obdobie august 2015.

14. Na pojednávaní konanom dňa 10.02.2020 súd doplnil svoj predbežný právny názor k uplatnenému

nárokunanáhradutak,žetentosamujavíakonepremlčanýakocelokzdôvodu,žeovýšketrovsúdneho
exekútora sa žalobca mohol dozvedieť najskôr po ukončení exekúcie, pričom k zaplateniu poslednej
splátky došlo dňa 10.09.2015 a od tohto dňa do podania žaloby neuplynula premlčacia lehota 2 roky.

15. Súd vykonal dokazovanie listinami, tvoriacimi obsah súdneho spisu, a oboznámil sa s rozhodnutiami

súdov, ktoré predložili alebo označili procesné strany a ostatným obsahom súdneho spisu.

Z vykonaného dokazovania a z nesporných tvrdení procesných strán mal súd za preukázaný nasledujúci
skutkový stav:

16. Zo zmluvy o úvere mal súd za preukázané, že žalobca so žalovaným uzatvorili dňa 18.10.2006
zmluvu, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru žalovaným žalobcovi vo výške 14.000 Sk (464,71
€), ktorý sa žalobca zaviazal splatiť v siedmych mesačných splátkach vo výške 3.120 Sk (103,57 €)
počnúc dňom 21.11.2006. Žalobca sa zaviazal žalovanému zaplatiť sumu v celkovej výške 21.840Sk (724,96 €). Administratívny poplatok za poskytnutie úveru predstavoval sumu vo výške 7.840 Sk
(260,24 €) Zmluva neobsahovala údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len "RPMN"), ani o
ďalších povinnostiach dlžníka, najmä o úroku z omeškania vo výške 0,25% denne, ktorý je podľa obsahu

rozhodcovského rozsudku obsiahnutý v bode 06. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru.

17. Rozsudkom, sp.zn. SR 3383/07, zo dňa 05.06.2007 rozhodol SRS na návrh žalovaného tak, že
žalobca je povinný žalobcovi zaplatiť sumu 22.080 Sk (732,92 €) spolu s úrokom z omeškania vo výške
0,25 % denne zo sumy 21.840 Sk (724,96 €) a trovy rozhodcovského konania vo výške 6.498 Sk (215,69

€). Z obsahu rozhodnutia vyplýva, že rozhodcovský súd svoju právomoc na prejednanie a rozhodnutie
veciodvodilzrozhodcovskejdoložky,obsiahnutejvbode17Všeobecnýchpodmienokposkytnutiaúveru.

18. Z uznesenia Okresného súdu Galanta, č.k. 12Er/917/2007-14, zo dňa 19.07.2012 mal súd za
preukázané, že exekúciu, ktorá sa začala povedením vydaným Okresným súdom Galanta č. 5202
024701* zo dňa 30.08.2007 na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku SRS, sp.zn. SR

3383/07, zo dňa 05.06.2007, tento súd zastavil z dôvodu, že v Zmluve a VPPÚ je obsiahnutá neprijateľná
zmluvná podmienka, a to rozhodcovská doložka. Exekútorovi súd náhradu trov exekučného konania
nepriznal.

19. Z uznesenia Krajského súdu v Trnave, č.k. 24CoE/313/2014-60, zo dňa 16.12.2015 mal súd za

preukázané, že tento súd rozhodol o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu v Galante,
č.k. 12Er/917/2007-14, zo dňa 19.07.2012 tak, že toto potvrdil.

20. Z potvrdenia o vykonaných zrážkach zo mzdy mal súd za preukázané, že žalobcovi boli vykonávané
zrážky zo mzdy súdnym exekútorom v celkovej výške 6.890,88 €, pričom z prílohy tohto potvrdenia je

zrejmé, že zrážky boli vykonávané tak, ako to žalobca tvrdil vo svojom podaní zo dňa 13.11.2019.

21. Z Konečného vyúčtovania exekučného konania - daňový doklad mal súd za preukázané, že od
žalobcu bol v rámci exekúcie vymožený nárok vo výške 6.990,46 €, z toho trovy súdneho exekútora
predstavovali sumu vo výške 1.655,78 €.

22. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka číslo: 23636/B, mal
súd za preukázané, že žalovaný má ako predmet činnosti odo dňa 14.03.2001 zapísané poskytovanie
úverov z vlastných zdrojov.

23. Z listiny Konečné vyúčtovanie exekučného konania- daňový doklad zo dňa 17.9.2015 mal súd za
preukázané, že uvedeným listom súdny exekútor JUDr. Krutý oznámil JUDr. Máčajovi, že v exekúcii
EX 3176/07 vedenej oprávneným POHOTOVOSŤ, s.r.o., zastúpeným JUDr. Máčajom, v neprospech
povinného N. W., bolo vymožené spolu 6.999,46 €, že čoho suma1.655,78 predstavovala trovy súdneho
exekútora, suma 215,69 € predstavovala trovy konania, suma 94,89 € trovy právneho zastúpenia (tri

úkony právnej služby á 31,63 €) a suma 16.60 € predstavovala poplatok za vydanie poverenia. Povinný
ku dňu11.9.2015 uhradil celú pohľadávku, vrátane trov exekúcie a exekučné konanie bolo ukončené.

24. Skutkový stav zistený z ostatných vykonaných dôkazov súd nebude sumarizovať, nakoľko je vo
vzťahu k rozhodnutiu súdu nadbytočný.

Predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia a na
náhradu škody, spolu vo výške 6.165,92 € s príslušenstvom.

Skutkové a právne závery súdu:

25. V konaní v zásade nebol sporný skutkový stav veci. Sporné boli viaceré právne otázky - či sa v
danom prípade jedná o spotrebiteľský vzťah, či sa na Zmluvu vzťahujú ustanovenia ZoSÚ, či je Zmluva
platná, či došlo k BO žalobcu na úkor žalovaného a v akom rozsahu, či žalovaný spôsobil žalobcovi
škodu a či a aká časť uplatneného nároku je premlčaná.
Existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci

26. Žalovaný namietal, že nie sú splnené podmienky na vedenie tohto konania (napr. v podaní zo dňa
8.3.2017) pre neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, za ktorý označil prekážku právoplatne
rozhodnutej veci; za predchádzajúce právoplatné rozhodnutie o tejto veci označil rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. sp. zn. SR 3383/07.27. Na tomto mieste súd podotýka, že otázkou platnosti rozhodcovskej doložky k Zmluve sa už zaoberali
Okresný súd Galanta a Krajský súd v Trnave, ktoré vo veci sp. zn. 12Er/917/2007-14 zo dňa 19.7.2012
(rozhodnutie prvej inštancie) a 24CoE/313/2014-60 zo dňa 16.12.2015 (rozhodnutie druhej inštancie)

dospeli k záveru, že rozhodcovská doložka k Zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je
podľa § 53 ods. 4 neplatná. Neplatnosť rozhodcovskej zmluvy/doložky spôsobila, že rozhodcovský súd
nemal zákonné oprávnenie vec prejednať a rozhodnúť o nej.
28. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní účinného v čase uzatvorenia
Zmluvy (Forma rozhodcovskej zmluvy), rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo

formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
29. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní účinného v čase uzatvorenia
Zmluvy, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná,
ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo
vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných
zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

30. Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc
vec prejednať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom právomoci
rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či
už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. ..... Iba platná rozhodcovská zmluva môže
totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna

neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý. (uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 5. decembra 2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012)
31. Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky
k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.). Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu,
inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente

podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom
alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej
zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli (§ 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z.). Ak v určitej veci nedošlo
k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani
nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre

vydaniektoréhoneboladanáprávomocrozhodcovskéhosúdu,akceptovalbyvykonateľnosťrozhodnutia
vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu "rozhodnutia" nevykonateľného,
majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom
konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, v rozhodcovskom konaní prípadne nenamietal
neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa

zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde, je tu irelevantná. (uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 13. 10. 2011, sp. zn. 3 Cdo 146/2011)
32. Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného v čase uzatvorenia Zmluvy, časť obsahu
zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo
záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim

zmluvu známe alebo k návrhu priložené.
33. Úverová Zmluva, ktorú medzi sebou procesné strany uzatvorili, odkazovala vo svojom texte na
Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Určenie časti obsahu Zmluvy takýmto spôsobom umožňuje
ustanovenie § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka. Avšak vo Všeobecných podmienkach poskytnutia
úveru, ktoré neboli podpísané žiadnou zmluvnou stranou, bola v bode 17 obsiahnutá aj rozhodcovská

doložka. Zákon o rozhodcovskom konaní ustanovil pre rozhodcovskú zmluvu, vrátane rozhodcovskej
doložky, ako podmienku platnosti kvalifikovanú písomnú formu, ktorá je dodržaná iba v prípade
dokumentu, podpísaného oboma zmluvnými stranami, prípadne ak ide o vzájomné vymenené a
podpísané listy. Rozhodcovská doložka obsiahnutá vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru
túto kvalifikovanú písomnú formu nespĺňa, preto nebola medzi procesnými stranami platne dojednaná.

Dôvody neplatnosti rozhodcovskej doložky boli ustálené aj v Exekučnom konaní. V prípade, že
rozhodcovská zmluva/doložka nebola platne uzatvorená, nebola daná ani právomoc rozhodcovského
súdu vec prejednať a rozhodnúť a na jeho prípadné rozhodnutie je potrebné hľadieť, ako keby ani
nebolo vydané (nulitné rozhodnutie, paakt). Rozhodnutie vydané orgánom, ktorý na jeho vydanie nemal
právomoc, nemôže predstavovať a ani nepredstavuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu

k tomuto konania. Žiadnu právnu relevenciu v tejto súvislosti potom nemôže mať ani to, či sa žalobca
zákonom ustanoveným postupom domáhal zrušenia nulitného rozhodnutia (paktu).
34. Na základe vyššie uvedených skutočností súd konštatuje, že prekážka právoplatne rozhodnutej veci,
ako ju namietal žalovaný, vo veci nie je daná.Spotrebiteľský charakter Zmluvy
35. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoOS účinného v čase uzatvorenia Zmluvy, na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú

spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti.
36. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoOS účinného v čase uzatvorenia Zmluvy, na účely tohto zákona sa
rozumie predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby.
37. Podľa § 2 ZoSÚ účinného v čase uzatvorenia Zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku
a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou

1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o
spotrebiteľskom úvere,
2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru
alebo kúpnej ceny služieb,
3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na

úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ
nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými
poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb
bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,
4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,

5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby
veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej
alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené
veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru,
d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z

hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého
spotrebiteľského úveru,
e)poplatkamiakákoľvekplatba,ktorújespotrebiteľpovinnýzaplatiťveriteľovipriposkytnutíúveru,okrem
úrokov.
38. Podľa § 3 ods. 1 ZoSÚ účinného v čase uzatvorenia Zmluvy, veriteľom je fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
39. Podľa § 3 ods. 2 ZoSÚ účinného v čase uzatvorenia Zmluvy, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej
bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
40. Podľa § 52 ods. 1 OZ účinného v čase uzatvorenia Zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna

zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa
§ 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
41. Podľa § 52 ods. 2 OZ účinného v čase uzatvorenia Zmluvy, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

42. Podľa § 52 ods. 3 OZ účinného v čase uzatvorenia Zmluvy, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.
43. Žalobca je v Zmluve označený menom, priezviskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu
- Zmluva vo vzťahu k identifikácii žalobcu neobsahuje žiadne údaje, ktoré by svedčili o podnikateľskej

činnosti žalobcu alebo o tom, že žalobca pri uzatváraní Zmluvy vystupoval v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti - takéto skutočnosti žalovaný ani netvrdil, preto je žalobca
spotrebiteľom podľa § 52 ods. 3 OZ a s prihliadnutím na to, že žalovaný pri uzatváraní Zmluvy vystupoval
vrámcipredmetusvojejpodnikateľskejčinnostijeZmluvaspotrebiteľskouzmluvoupodľa§52ods.1OZ.
44. Z ust. § 23a zák. č. 634/1992 Zb. účinného v čase uzavretia zmluvy vyplýva, že typovou zmluvou

sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadov, ak je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Z odseku 2 uvedeného zákona vyplýva,
že typová zmluva nesmie obsahovať tu špecifikované neprimerané podmienky, ako aj podmienky,
ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. Preto je správny záver súdu prvého stupňa, že predmetnázmluva o úvere je svojím charakterom občianskoprávnou zmluvou, hoci v Občianskom zákonníku nie
je ako spotrebiteľská zmluva výslovne upravená. Na predmetnú zmluvu je potrebné aplikovať normy
spotrebiteľského práva, nakoľko na spotrebiteľské vzťahy sa vždy použijú normy spotrebiteľského práva

(aj normy európskeho práva) a ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech,
a to bez ohľadu na to, podľa akých zákonov bola spotrebiteľská zmluva uzatvorená, resp. či došlo k
voľbe práva alebo ide o absolútny obchod podľa Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti je potrebné
uviesť, že vstupom Slovenskej republiky do európskeho a právneho systému boli do Občianskeho
zákonníka zák. č. 150/2004 Z.z. s účinnosťou od 01.04.2004 v piatej hlave začlenené ustanovenia

o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 až § 60). Uvedená právna úprava má základ v Smernici Rady č.
93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Podľa prechodných
a záverečných ustanovení k úpravám účinným od 01.04.2004 (§ 897f ods. 3) spotrebiteľské zmluvy
podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s
ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona do troch mesiacoch odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto
zákona. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53, 54

sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona. Z uvedeného vyplýva, že aj
na zmluvu uzavretú pred účinnosťou zák. č. 150/2004 Z.z., je potrebné považovať za spotrebiteľskú
zmluvu a aplikovať na ňu ust. Občianskeho zákonníka. V danom prípade účastníci uzatvorili z hľadiska
podstatných náležitostí úverovú zmluvu, ktorá je absolútnym obchodným vzťahom v zmysle ust. § 261
ods. 3 písm. d) Obch. zákonníka a spravuje sa ust. § 479 a nasl. Obch. zákonníka. Zároveň však ide

o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje ust. § 52 a nasl. Obč. zákonníka, ako aj ust. osobitného
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym
obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obch. zákonníka, vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy
v postavení dodávateľa a spotrebiteľa, ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ
nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento právny vzťah aplikovať ust.

§ 52 a nasl. Obč. zákonníka o ochrane spotrebiteľa a ustanovenia zák. č. 258/2001 Z.z.. (rozhodnutie
KS BA 8Cob/201/2013 z 21. 01. 2016)
45. Aj s prihliadnutím na vyššie citované rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Cob/201/2013
z 21. 01. 2016, ktoré sa vzťahuje na úverovú zmluvu totožného veriteľa, uzavretú v čase, kedy platila
totožná právna úprava ako v čase uzavretia Zmluvy, je nepochybné, že Zmluvu je nevyhnutné považovať

za zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.z..

Platnosť Zmluvy a jej častí
46. Žalobca si uplatnil v konaní nárok na vydanie BO, ktoré vzniklo plnením z neplatnej zmluvy. Preto
súd prednostne posudzoval platnosť Zmluvy ako predbežnú otázku na účely vyhodnotenia dôvodnosti

nároku na vydanie BO.
47. . V tejto súvislosti súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalovaného, že na takomto určení nie je
naliehavý právny záujem - žalobca sa totiž nedomáhal v petite žaloby určenia neplatnosti Zmluvy, kedy
by dotknutá námietka žalovaného mohla byť na mieste.
48. Pre posúdenie platnosti úverovej zmluvy (či už celku alebo časti) bolo potrebné vyporiadať sa s tým,

či dohodnutý poplatok a úrok je primeraný a v súlade so zákonom.
49. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
50. Podľa § 53 ods. 1 OZ účinného v čase uzatvorenia Zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
51. Podľa § 53 ods. 2 OZ účinného v čase uzatvorenia Zmluvy, ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje
na predmet plnenia alebo cenu plnenia.
52. Podľa § 53 ods. 4 OZ účinného v čase uzatvorenia Zmluvy, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

53. Administratívny poplatok bol v prejednávanej veci dojednaný vo výške 7.840 Sk (260,24 €), čo
predstavuje 56 % poskytnutej istiny úveru - pre porovnanie banky mali obdobný poplatok za spracovanie
zmluvy len vo výške 1%-2 %. Dojednanie administratívneho poplatku vo výške 260,24 €, t.j. 56 %
poskytnutej istiny úveru nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi
dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, oprávňuje dodávateľa na neprimerane vysoké

plnenie,apretojevzmyslegenerálnejklauzulyuvedenejv§53ods.1OZavakoajvdôsledkuporušenia
princípu dobrých mravov neprijateľná. Dojednanie o administratívnom poplatku predstavuje vedľajšie
zmluvné cenové dojednanie (keďže cenovým dojednaním vo vzťahu k hlavnému predmetu plnenia je
pri zmluve o úvere dojednanie o úroku), preto toto dojednanie podlieha prieskumu v zmysle § 53 ods. 1Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že dojednanie o administratívnom
poplatku predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je podľa § 53 ods. 4 OZ neplatná.
54. Za neprimerane vysoký, a teda v rozpore s dobrými mravmi, možno považovať aj úrok z omeškania

vo výške 0,1% denne, keď vzhľadom na dĺžku trvania súdneho sporu je suma takto určených úrokov
z omeškania pri pohľadávke na zaplatenie 54 375 Sk celkom 274 267,50 Sk (9 104,01 Eur), teda viac
ako 504% a pri pohľadávke na zaplatenie 18 575 Sk celkom 93 042,18 Sk (3 088,43 Eur), teda viac
ako 500%. Túto skutočnosť je preto potrebné posudzovať aj v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka o
neplatnosti právnych úkonov pre rozpor s dobrými mravmi, ktorý platí aj pre obchodné záväzkové vzťahy

a podľa ktorého absolútne neplatným je každý právny úkon, ktorý sa svojim obsahom alebo účelom
dobrým mravom prieči.
Prípustnosť výšky úrokovej sadzby závisí od okolností, za akých boli úroky dohodnuté, najmä od
dôvodov, ktoré účastníkov viedli k dohode, od charakteru záväzku povinnej strany a hroziacich
dôsledkov ich nesplnenia i od záväzkov, ktoré na seba vzala druhá strana zmluvného vzťahu. Ak výška
dohodnutých úrokov podstatnou mierou prevyšuje hornú hranicu úrokovej sadzby, ktorú poskytovali

banky v čase dohody účastníkov a nevyžadovali si to okolnosti súvisiace so záväzkom povinnej strany,
resp. hroziace dôsledky nesplnenia záväzku, potom by takáto dohoda bola v rozpore so zásadami
poctivého obchodného styku a právu z takejto dohody nemožno priznať ochranu. Bolo povinnosťou
súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu o uplatnenom úroku z omeškania rozhodnúť až po tom, ako
vyhodnotí vyššie uvedené skutočnosti. Ani súd prvého stupňa a ani odvolací súd tak nepostupovali,

z toho dôvodu dovolací súd považuje námietky generálneho prokurátora, uvedené v mimoriadnom
dovolaní, za dôvodné. (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 MObdo 5/2009).
55. Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý
požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho
nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke

"uspokojí"bezohľadunato,vakejsituáciisanachádzadlžník,sprimeranouvýškouodplaty(odmeny)za
užívaniepožičanejistinyaktorýsvojevoľnépeňažnéprostriedkymieni"zhodnotiť"obvyklýmspôsobom.
Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o
úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá
preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi

neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška
úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru
vdobedojednaniaobvyklú,určenúnajmäsprihliadnutímknajvyššímúrokovýmsadzbám,uplatňovaným
bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. apríla 2012,
sp. zn. 5 Cdo 26/2011).

56. Pokiaľ potom zmluvné strany dojednali v zmluve úrok z omeškania, ktorý je síce v súlade s
úpravou § 369 ods. 1 Obch. zákonníka, ale presahuje úrok z omeškania prípustný podľa § 517 ods. 2
Obč. zákonníka, dojednanie úroku z omeškania nad výšku prípustnú podľa predpisov Obč. zákonníka
predstavuje neprijateľnú a absolútne neplatnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy. Súd je povinný na
neplatnosť zmluvnej podmienky prihliadať a nepriznať na základe nej požadované plnenie. Uvedený

záver vyplýva napríklad z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Co/284/2010 zo dňa 13.10.2010.
(rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 8Cob/201/2013, zo dňa 21.01.2016).
57. Vo VPPÚ bol pre prípad neplnenia dlhu zo strany žalobcu stanovený úrok z omeškania vo výške
0,25 % denne z dlžnej sumy, ktorý bol žalovanému priznaný SRS. Denný úrok vo výške 0,25 % denne
predstavuje ročný úrok z omeškania vo výške 91,25 %. Žalobca pri pohľadávke vo výške 464,71 €

(14.000 Sk) s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne celkovo zaplatil žalovanému 4.510,14 €,
teda viac ako 900 %.
58. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 6 MObdo 5/2009 deklaroval ako v rozpore s dobrými
mravmi úrok z omeškania vo výške 0,1 % denne, nakoľko v danom prípade došlo k zaplateniu 500 %
dlžnej sumy. V prejednávanej veci bol dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne a došlo k

zaplateniu viac ako 900 % dlžnej sumy, je nutné dojednanie o úroku z meškania vo výške 0,25 % denne
vyhodnotiť ako odporujúce § 39 OZ a teda neplatné.
59. Súd teda dospel k záveru, že dojednaná Zmluva je neplatná v časti dojednaného úroku z omeškania
vo výške 0,25 % denne ako aj v časti dojednaného administratívneho poplatku. Preto bolo povinnosťou
žalobcu zaplatiť žalovanému sumu poskytnutého úveru, teda sumu 14.000,- Sk/464,71 € a vzhľadom na

kompenzačnú námietku žalovaného aj zákonný úrok z omeškania z uvedenej sumy po dobu omeškania.
Žalovaná istina bola podľa zmluvy splatná v siedmych mesačných splátkach so splatnosťou prvej splátky
dňa 21.11.2006; splatnosť poslednej splátky potom bola dňa 21.7.2007. Podľa nesporného tvrdeniužalovaného v podaní zo dňa 31.10.2018 došlo k predčasnej splatnosti celého poskytnutého úveru dňa
26.12.2006. K úhrade istiny v tejto výške došlo podľa výpisu splátok a pokút dňa 14.2.2014.
60. Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani

v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
61.Podľa§517ods.1OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

62. Podľa § 10a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2009,
výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008.
63. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej
sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu.
64. Základná úroková sadzba NBS k prvému dňu omeškania (nasledujúci deň po splatnosti celej istiny

poskytnutého úveru, čo bol dňa 27.12.2006) bola vo výške 4,75 %.
65. Žalovaný mal teda nárok na úrok z omeškania za obdobie od 27.12.2006 do 14.2.2014 vo výške
určenej podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády SR, t.j. vo výške 9,5 % ročne z dlžnej
istiny vo výške 464,71 €; oprávnená suma úroku z omeškania po celú dobu omeškania je spolu 315,32
€. Spolu bol teda žalovaný oprávnený požadovať od žalobcu titulom Zmluvy sumu 780,03 € (istina +

zákonné úroky z omeškania).
Bezdôvodné obohatenie
66. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
67. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
68. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.
69. Pretože je Zmluva je čiastočne neplatná a žalobca plnil žalovanému aj na základe neplatnej časti
zmluvy, je žalovaný podľa § 457 OZ povinný žalobcovi vrátiť to, čo od žalobcu dostal titulom neplatnej

zmluvy dostal.
70. Žalovaný od žalobcu titulom Zmluvy dostal celkom 5.334,68 € (ako vyplýva z dokumentu
predloženého žalovaným Splátky a pokuty čl. 121), pričom mal nárok iba na zaplatenie sumy 780,03 €.
Zvyšok sumy, teda suma vo výške 4.554,65 € (5.334,68 €- 780,03) predstavuje plnenie, ktoré žalovaný
získal od žalobcu titulom neplatnej časti Zmluvy.

71. Súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalovaného, že nenastala ani jedna z foriem BO, pretože
Zmluva nikdy nebola právoplatne vyhlásená za neplatnú - z ustanovení OZ, ktoré upravujú BO takáto
podmienka nevyplýva. Nárok na vydanie BO v prípade neplatnej zmluvy nie je podmienený tým, aby o
neplatnosti rozhodol súd, prípadne iný príslušný orgán - záver o neplatnosti zmluvy je preto oprávnený
urobiť aj súd, ktorý rozhoduje o nároku na vydanie BO, čo aj súd v prejednávanej veci urobil.

Premlčanie nároku na vydanie BO
72. Žalovaný namietal premlčanie nároku na vydanie BO v rozsahu 3.184,06 € ku dňu 13.1.2017.
Žalobca trval na tom, že k premlčaniu žalovaného nároku nedošlo, pretože o vzniku BO sa reálne
dozvedel až vtedy, keď získal vedomosť o obsahu Zmluvy a povinnostiach, ktoré mu zo zmluvy vyplývajú
(čo nevedel pre nečitateľnosť zmluvy) - toto sa podľa vlastných tvrdení mohol dozvedieť až z rozhodnutia

Krajského súdu v Trnave č.k. 24CoE/313/2014-60 zo dňa 16.12.2015, a keď sa dozvedel to, že na
Zmluvu sa vzťahuje zákonná fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti - toto zistil od svojho advokáta, keď
mu dňa 24.6.2016 udelil plnomocenstvo.
73. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
74. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.
75. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.76. Podľa § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní
navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by
aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

77. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia (BO) je právom majetkovým, ktoré v súlade s § 100
ods. 1 Občianskeho zákonníka podlieha premlčaniu. Pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia
Občiansky zákonník upravuje subjektívnu ako aj objektívnu premlčaciu dobu. Ak sa povinný subjekt
premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia
priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených dôb.

78. Subjektívna premlčacia doba je upravená v ustanovení § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka -
začiatok jej plynutia sa odvíja od okamihu, kedy sa oprávnený z BO dozvedel, že došlo k BO a o tom,
kto sa na jeho úkor obohatil.
79. Premlčacie doby (tak subjektívna ako aj objektívna) pri BO začínajú spravidla plynúť rôzne - v
závislosti od druhu BO (napr. komentár k § 107 OZ ASPI).
80. K bezdôvodnému obohateniu získanému plnením bez právneho dôvodu (§ 452), ak právny dôvod

neexistoval od začiatku, dochádza okamihom poskytnutia plnenia. Týmto okamihom je tiež určený
začiatok objektívnej premlčacej doby. Subjektívna premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa
postihnutý dozvedel, že plnil bez právneho dôvodu, a komu plnil.
81. Bezdôvodné obohatenie získané plnením, ktorého právny dôvod neskôr odpadol (§ 452), vzniká
a objektívna doba pre premlčanie práva na jeho vydanie preto začína plynúť okamihom odpadnutia

právneho dôvodu poskytnutého plnenia. Začiatok subjektívnej premlčacej doby sa zhoduje s okamihom,
keď sa oprávnený dozvedel o tom, komu plnil a o odpadnutí právneho dôvodu tohto plnenia.
82.AkideoBOzískanéplnenímzneplatnéhoprávnehoúkonu(§452),trebarozlišovaťprípadyrelatívnej
a absolútnej neplatnosti právneho úkonu, z ktorého sa plnilo.
83. V prípade relatívne neplatného právneho úkonu o BO možno hovoriť len od okamihu úspešného

dovolania sa relatívnej neplatnosti, t.j. keď prejav oprávneného (dotknutého) došiel druhému účastníkovi
(účastníkom) právneho úkonu. Tento deň treba zásadne považovať za rozhodujúci okamih na určenie
začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby. Úspešným dovolaním sa relatívnej neplatnosti právneho
úkonu začína súčasne plynúť aj objektívna premlčacia doba. Do času dovolania sa neplatnosti takéhoto
právneho úkonu, treba právny úkon považovať za platný (§ 40a). Na tom nič nemení skutočnosť, že

účinky neplatnosti právneho úkonu nastávajú od jeho vzniku (ex tunc).
84. Bezdôvodné obohatenie získané z absolútne neplatného právneho úkonu vzniká spravidla od
samého vzniku právneho úkonu. Objektívna premlčacia doba začne teda plynúť už od vzniku takéhoto
právneho úkonu, resp. od poskytnutia plnenia na základe absolútne neplatného právneho úkonu.
Subjektívna premlčacia doba začne plynúť odvtedy, keď sa oprávnený dozvie, že bolo získané

bezdôvodné obohatenie a kto ho získal. Tieto okolnosti sa oprávnený obvykle dozvie už v čase vzniku
absolútne neplatného právneho úkonu resp. vtedy, keď na základe takéhoto úkonu poskytol plnenie.
(napr. ÚS sp. zn. III. ÚS 158/99: "Ak je právny úkon neplatný od samého počiatku (absolútna neplatnosť),
tak akékoľvek plnenie na jeho základe poskytnuté je od tohto okamihu plnením z neplatného právneho
úkonu, t.j. bezdôvodným obohatením a týmto okamžikom začína plynúť objektívna lehota na jeho

vydanie.")
85. Pretože tvrdený dôvod neplatnosti Zmluvy v danom prípade nespadá pod § 40a Občianskeho
zákonníka (relatívna neplatnosť právneho úkonu), jedná sa o absolútnu neplatnosť právneho úkonu,
pri ktorom objektívna premlčacia doba začala plynúť poskytnutím každej jednotlivej splátky, nad rámec
zaplatenej istiny.

86. V konaní bolo (okrem iného) sporné, kedy začala plynúť subjektívna premlčacia doba na vydanie
bezdôvodného obohatenia.
87. Súd sa stotožňuje s názorom žalobcu, že pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby sa
vyžaduje skutočná a nie len predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, kto na jeho úkor získal
majetkový prospech (napr. rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33 Odo/306/2005).

88. Na začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie neoprávnene
získaného majetkového prospechu sa vyžaduje skutočná, a nie iba predpokladaná vedomosť
oprávneného o tom, kto na jeho úkor získal majetkový prospech. Nie je rozhodujúce, že oprávnený sa
mohol o tom dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti. Z IV (s. 649)
89. Skutočná vedomosť oprávneného/žalobcu o tom, kto na jeho úkor získal majetkový prospech a v

akej výške predstavuje vedomosť o rozhodujúcich skutkových okolnostiach.
90. Žalobca tvrdil, že o bezdôvodnom obohatení sa dozvedel z rozhodnutia Krajského súdu v Trnave
č.k. 24CoE/313/2014-60 zo dňa 16.12.2015, z ktorého získal vedomosť o obsahu Uzatvorenej zmluvy,
ktorej obsah mu bol skôr neznámy pre jej nezrozumiteľnosť/nečitateľnosť. Uvedené tvrdenie žalobcunezodpovedá obsahu pripojeného súdneho spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. 12Er/917/2007, v
ktorom sa okrem iného nachádza kópia spisu rozhodcovského súdu - z tohto spisu vyplýva to, že
žalovaný v tomto konaní svoje nároky voči žalobcovi zo Zmluvy špecifikoval v Návrhu na začatie

rozhodcovského konania, ktorý bol osobne žalobcovi v uvedenom konaní doručený dňa 21.5.2007 a
rovnako bol žalobcovi doručený do vlastných rúk dňa 20.06.2007 aj vydaný rozhodcovský rozsudok,
ktorým bolo o nárokoch žalovaného zo Zmluvy rozhodnuté. Napriek tomu, že Rozhodcovský rozsudok
súd (z dôvodov uvedených vyššie) vyhodnotil ako nulitné rozhodnutie, bol spôsobilý sprostredkovať
žalobcovirovnakoakoNávrhnazačatierozhodcovskéhokonaniavšetkyrelevantnéinformácieoobsahu

Zmluvy a o obsahu všetkých nárokov žalovaného zo Zmluvy voči nemu. Súd teda konštatuje, že žalobca
sa o obsahu Zmluvy a nárokov, ktoré zo Zmluvy vyplývajú dozvedel najneskôr 20.6.2007.
91. V konaní nebolo spochybnené, že o zákonnej fikcii bezúročnosti a bezpoplatkovosti sa mohol
žalobca dozvedieť od svojho advokáta, keď mu dňa 24.6.2016 udelil plnomocenstvo, avšak zistenie
tohto konkrétneho poznatku podľa súdu nemá žiadny právne relevantný vplyv na to, kedy sa žalobca
o BO dozvedel.

92. Podľa § 2 zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky (účinného v čase
od uzatvorenia Zmluvy do doručenia Návrhu na začatie rozhodcovského konania a rozsudku
rozhodcovského súdu), o všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom
uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne
záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná.

93. Napriek tvrdeniu žalobcu, že o BO sa dozvedel od svojho právneho zástupcu, tomuto tvrdeniu s
prihliadnutím na § 2 zákona č. 1/1993 Z.z. nemožno priznať právnu relevanciu. O prípadných dôvodov
neplatnosti zmluvy o úvere vzhľadom na nevyvrátiteľnú právnu domnienku znalosti právnych predpisov
mal žalobca podľa § 2 zákona č. 1/1993 Z.z. vedomosť už pri podpise zmluvy o úvere, rovnako mal
vedomosť už pri podpise úverovej zmluvy o tom, kto je veriteľom zo zmluvy a o tom, komu a kedy

jednotlivé splátky úveru spláca. Žalobca od svojho právneho zástupcu získal iba vedomosť o právnom
posúdení veci, čo však nemožno stotožniť s dozvedením sa o rozhodujúcich skutkových okolnostiach
pre účely zistenia vzniku bezdôvodného obohatenia.
94. Na základe týchto skutočností súd uzavrel, že subjektívna lehota na vydanie prípadného BO (z
absolútne neplatného právneho úkonu) začala plynúť zaplatením príslušnej splátky úveru nad rámec

zmluvne ustanovenej povinnosti. Pretože už splátkou zaplatenou dňa 14.2.2014 si žalobca splnil
zmluvne ustanovenú povinnosť, pri zaplatení každej ďalšej splátky (t.j. splátky zaplatené od 14.3.2014)
mal podľa § 2 zákona č. 1/1993 Z.z. vedomosť, že poskytuje plnenie nad rámec ustanovený Zmluvou a
platnými zákonmi. Na základe týchto skutočností súd vyhodnotil ako premlčaný nárok na zaplatenie BO
z peňažných plnení, zaplatených viac ako dva roky pred doručením žaloby na súd, t.j. zaplatených skôr

ako 1.2.2015. Neskôr zaplatené peňažné sumy, ktoré žalovaný obdržal na účely zmluvy, ako vyplýva
z dokumentu žalovaného Splátky a pokuty (čl. 121), spolu v sume 2. 150,62 € súd vyhodnotil ako
nepremlčané.
95. Pretože žalobca poskytol titulom plnenia z neplatnej zmluvy spolu 4.554,65 €, uvedená suma
predstavuje podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, ktoré je žalovaný

povinnýžalobcovivydať.Vdôsledkuúspešneuplatnenejnámietkypremlčaniaježalovanýpovinnývydať
žalobcovi iba nepremlčanú časť získaného BO vo výške 2. 150,62 € (táto suma predstavuje sumár
platieb žalobcu, ktoré získal žalovaný a ktoré boli zaplatené v čase najviac dva roky pred podaním žaloby
na súd. Vo zvyšnej časti uplatneného nároku na zaplatenie BO súd žalobu zamietol pre premlčanie
nároku.

Náhrada škody
96. Žalobca si v tomto konaní od žalovaného (popri nároku na vydanie BO) uplatnil nárok na náhradu
škody, ktorá mu mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného, spočívajúcom v tom, že
žalovaný inicioval rozhodcovské konanie na základe neplatnej rozhodcovskej doložky a teda neexistoval

právny dôvod na iniciovanie takéhoto konania. Titulom škody si žalobca od žalovaného uplatňoval sumu
1.655,78 €, predstavujúcu trovy súdneho exekútora a trovy exekučného konania.
97. Vzhľadom na námietku premlčania, vznesenú žalovaným, sa súd prednostne zaoberal tým, či
žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody nie je premlčaný.
98. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo

dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
99. Premlčanie sa pri nároku na náhradu škody odvíja od okamihu, kedy sa poškodený dozvedel o
škode, jej celej výške a o tom, kto za túto škodu zodpovedá. Porovnaním súm, zrazených žalobcovi
súdnym exekútorom v Exekučnom konaní a splátok úveru, je zrejmé, že pri vykonávaní exekúcie boližalobcovi zrážané postupne viaceré sumy, z ktorých časť bola poukázaná oprávnenému na úhradu
ním vymáhaného nároku a jeho trov a časť si ponechával súdny exekútor na úhradu trov konania
a trov exekúcie. Zo súdneho spisu nevyplýva, či a kedy bola nejaká suma trov exekučného konania

poukázaná žalovanému ako oprávnenému v Exekučnom konaní, prípadne jeho právnemu zástupcovi,
ani to ktorú konkrétnu časť zrazenej sumy jednotlivej zrážky si ponechal súdny exekútor na úhradu
svojich trov. Výšku konečných trov exekúcie/konania je možné zistiť až z listiny Konečné vyúčtovanie
exekučného konania- daňový doklad zo dňa 17.9.2015 - až z uvedenej listiny mal žalobca teoreticky
možnosť zistiť, aká časť súm, ktoré mu boli zrazené, bola určená na účely trov exekučného konania

a trov exekúcie. Preto sa žalobca podľa súdu mohol najskôr dozvedieť o škode z uvedenej listiny.
Vzhľadom na to, že výška trov súdneho exekútora sa podľa zákona odvíja od výšky vymoženej sumy,
ktorá nebola vopred známa vo vzťahu k príslušenstvu vymáhanej pohľadávky a potreby vykonania
vopred neurčeného počtu úkonov súdneho exekútora, a nebolo ani zrejmé, či v exekučnom konaní
dôjde k vymoženiu trov oprávneného, výšku trov exekučného konania bolo možné určiť/vyčísliť najskôr
po vymožení celej vymáhanej sumy- uvedené súdny exekútor urobil bezodkladne vydaním Konečného

vyúčtovania exekučného konania. Odo dňa vydania Konečného vyúčtovania exekučného konania do
začatia tohto konania neubehli dva roky, preto súd námietku žalovaného vo vzťahu k uplatnenej škode
vyhodnotil v celom rozsahu ako nedôvodnú.
100. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
101. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

102. Vzhľadom na to, že J.. K. nesplatila dve po sebe idúce splátky, Pohotovosť sa 9. októbra 2008
obrátila na Stály rozhodcovský súd, ktorý 3. novembra 2008 vydal rozhodcovské rozhodnutie ukladajúce
dotknutej osobe povinnosť zaplatiť tejto spoločnosti najmä sumu 48 820 SKK (1 620,53 eura), ako aj
úroky z omeškania vo výške 39 120 SKK (1 298,55 eura) a trovy konania v sume 9 928 SKK (329,55
eura). Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 15. decembra 2008 a vykonateľnosť 18. decembra

2008.
Na základe tohto rozhodnutia 9. marca 2009 požiadal exekútor Okresný súd Stará Ľubovňa o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie na sumu 3 467 eur. Uznesením z 31. júla 2009 tento súd prerušil
exekučné konanie, poukazujúc na porušenie dobrých mravov, pokiaľ ide o trovy právneho zastupovania
žalobcu v exekučnom konaní, ktoré prekročili sumu 94,61 eura, a pokiaľ ide o úroky z omeškania vo

výške 0,25 % denne zo sumy 1 298,52 eura plynúce od 21. júla 2008 až do zániku dlhu.
Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon
právoplatného rozhodcovského nálezu, vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto
účelom k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave, aj bez návrhu posúdiť

neprimeranosť sankcie obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom,
ak je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné vykonať také posúdenie v rámci obdobných
konaní na základe vnútroštátneho práva.( Z Uznesenia Súdneho dvora EU zo dňa 16.11.2010, Vec
C-76/10, Pohotovosť s. r. o./Iveta Korčkovská)
103. Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc

vec prejednať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom právomoci
rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či
už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Ak teda právomoc rozhodcovského súdu je
závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods.
2 Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol

vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní
posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to,
či bola uzavretá platne. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského
súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za
následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 5. decembra

2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012, citované v uznesení OS BA III 49Er/2128/2012 zo dňa 19.6.2013).
104.Priposudzovanínárokunanáhraduškodyjevždynutnéskúmaťkauzálnynexus(príčinnúsúvislosť)
medzi protiprávnym konaním a vznikom samotnej škody.
105. Zrážky zo mzdy sa vykonávali žalobcovi v období od 12/2013-8/2015. Žalovaný pred začatím
vykonávaniazrážokzomzdyžalobcumuselvedieťotom,žerozhodcovskádoložkavZmluvejeneplatná

(napr. z uznesenia OS BA III sp. zn. 49Er/2128/2012 zo dňa 19.6.2013, v ktorom súd z uvedeného
dôvodu zamietol žiadosť súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na základe
rozhodcovského rozsudku, vydaného na základe rovnakej formy rozhodcovskej doložky žalovaného),
ako aj o tom, že požadovaný úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne je dojednaný neplatne z dôvoduneprijateľná zmluvnej podmienky, ktorým bol dojednaný (napr. z Uznesenia Súdneho dvora EU zo dňa
16.11.2010, Vec C-76/10, Pohotovosť s. r. o./J. K.).
106. Podľa § 415 OZ, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na

majetku, na prírode a životnom prostredí.
107. Občiansky zákonník v ustanovení § 415 zakotvuje všeobecnú preventívnu povinnosť - t.j. povinnosť
počínať si tak, aby sa nikomu neškodilo (neminem laedere). Počínanie si podľa dotknutého zákonného
ustanovenia môže spočívať tak v konaní ako aj v opomenutí niečo vykonať. Porušením preventívnej
povinnosti, ktorým vznikla škoda na zdraví, majetku, na prírode alebo na životnom prostredí, vznikne

všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420.
108. Žalovaný je obchodnou spoločnosťou, ktorá podľa výpisu z Obchodného registra od roku 2001
(teda dlhodobo) poskytovala pôžičky ako nebankový subjekt na základe zmlúv formulárového typu. Ak
by si aj žalovaný pri poskytnutí pôžičky/úveru žalobcovi nebol vedomý toho, že ním pripravená zmluvná
dokumentácia, ktorú používal v množstve prípadov trpí právnymi vadami (o čom súd pochybuje),
musel si toho byť vedomý od vtedy, ako súdy začali jeho zmluvnej dokumentácii dotknuté právne

vady vytýkať. Od právoplatnosti prvých rozhodnutí, ktoré konštatovali právne vady vo formulárových
zmluvách, ktoré žalovaný opakovane používal pri svojej obchodnej činnosti, bol žalovaný povinný,
ak by bol postupoval s odbornou starostlivosťou, dať svoju zmluvnú dokumentáciu dať do súladu s
platným právnym poriadkom. A po zistení neplatnosti ním používaných rozhodcovských zmlúv (ak si
jej nebol vedomý od samého začiatku) mal urobiť bezodkladne všetky opatrenia jednak na zosúladenie

rozhodcovských zmlúv zo zákonom a jednak aj na ukončenie všetkých exekúcii, ktoré prebiehali na
podklade rozhodcovských rozhodnutí, vydaných rozhodcovským súdom, ktorého oprávnenie vzniklo na
základe neplatných rozhodcovských doložiek. Keď tak žalovaný neurobil, porušil všeobecnú preventívnu
povinnosť, vymedzenú v ustanovení § 415 OZ.
109. Súd ďalej skúmal, či je medzi vyššie vymedzeným porušením všeobecnej preventívnej povinnosti

žalovaného a žalobcom označenou škodou príčinná súvislosť.
110. Je nepochybné, že v dôsledku vykonávanej exekúcie sa majetok žalobcu zmenšil v rozsahu ním
označenej škody. Rovnako je nepochybné, že ak by nebola vedená exekúcia, k zmenšeniu majetku
žalobcu by nebolo bývalo došlo. K zmenšeniu majetku žalobcu by nebolo bývalo došlo ani v prípade,
ak by žalobca ním podaný návrh na vykonanie exekúcie vzal späť včas, t.j. pred tým, ako súdny

exekútor začal vykonávať zrážky z príjmu žalobcu. Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru,
že zmenšeniu majetku žalobcu (ku škode žalobcu) došlo v dôsledku porušenia preventívnej povinnosti
žalovaného,atovrozsahutvrdenomžalobcom,pričomnedošlokpremlčaniunárokužalobcunanáhradu
škody. Súd preto vyhodnotil nárok žalobcu na náhradu škody ako dôvodný v celom rozsahu.

Úrok z omeškania
111. Podľa § 517 ods. 1, veta prvá, OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
112. Podľa § 517 ods. 2, OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z

omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
113. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený
v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
114. Podľa § 10c Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. (Prechodné ustanovenie k
úprave účinnej od 1. februára 2013). Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov

z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.
115. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. účinného do 31.1.2013,
výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

116. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná od 16.3.2016 do súčasnosti bola 0,00
%, výška úrokov z omeškania je preto 8,00 %.
117. Vzhľadom na to, že doba splnenia nárokov na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je stanovená
právnym predpisom a v posudzovanom prípade nebola dohodnutá ani sporovými stranami, splatnosť
nároku nastala prvý deň po tom, čo bol žalovaný vyzvaný na plnenie. Na tom nemôže okamih, kedy

nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie súdu, ktorým bola určená výška bezdôvodného obohatenia, nič
zmeniť. (rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn. 6Co/339/2017, zo dňa 31.10.2017).
118. Pri nároku na vydanie BO, rovnako aj pri nároku na náhradu škody, Občiansky zákonník
neustanovuje čas plnenia, ani čas plnenia nie je určený dohodou zmluvný strán (keďže sa nejedná ozmluvný záväzok, ale o mimozmluvný), preto je v prípade posudzovania nároku na zaplatenie úrokov z
omeškania z dôvodne uplatnených nárokov potrebné postupovať podľa § 563 OZ. V prejednávanej veci
žalobca neuviedol presný deň, kedy žalovaného vyzval na dobrovoľné splnenie žalovaných nárokov, iba

uviedol, že sa tak stalo pred začatím tohto konania. Toto skutkové tvrdenie žalovaný žiadnym spôsobom
nepoprel, preto ho súd považoval za nesporné. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania odo dňa spísania
žaloby a jej doručenia na súd, t.j. od 1.2.2017. Ak súd vychádza z toho, že výzvy na dobrovoľné
splnenie povinnosti (predžalobné výzvy) sa spravidla uskutočňujú v krátkom časovom období pred
podaním žaloby (spravidla maximálne niekoľko mesiacov), súdu sa javilo ako pravdepodobné, že výzva

na dobrovoľné plnenie musela byť žalovanému doručená najviac v lehote jedného roka pred podaním
žaloby, kedy bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0 % (od 16.3.2016 do súčasnosti). Prvým
dňom omeškania v danom prípade bol nasledujúci deň po uskutočnení výzvy na dobrovoľné splnenie
záväzku, kedy bola základná úroková sadzba ECB rovnako vo výške 0 %. Súd preto vyhodnotil ako
dôvodný nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania, uplatnený za obdobie nasledujúce od prvého
dňa omeškania, a to z istiny, ktorú vyhodnotil ako dôvodne uplatnenú, vo výške určenej podľa § 517 OZ v

spojení s § 3 a 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Vo zvyšku uplatneného úroku z omeškania, t.j. v
časti úroku z omeškania, presahujúceho vyššie uvedenú výšku a v časti úroku z omeškania z nedôvodne
uplatnenej istiny, súd žalobu zamietol.
Ďalšie námietky žalovaného
119. Ako nedôvodné súd vyhodnotil aj ďalšie námietky žalovaného.

120. Žalovaný namietal, že v exekučnom konaní sa nepripúšťa navrátenie do pôvodného stavu, preto
je celý nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní nedôvodný.
121.Podľa§61Exekučnéhoporiadku,navráteniedopredošléhostavujevexekučnomkonanívylúčené.
122. Vyššie uvedené zákonné ustanovenie, na ktoré odkazoval vo svojej námietke žalovaný, sa vzťahuje
na exekučné konanie, nie na civilné konanie, v ktorom je prejednávaný nárok žalobcu, preto uvedené

ustanovenie nemožno v tomto konaní uplatňovať. Z dotknutého zákonného ustanovenia ani nevyplýva,
že v prípade neoprávneného vedenia/uskutočnenia exekúcie je vylúčená aplikácia ustanovení OZ o
škode a BO, teda to, že dotknutá osoba nemá právo takýchto nárokov sa domáhať.
123.Neboladôvodnáaninámietkažalovaného,žesaprípadnejškodymalžalobcadomáhaťodsúdneho
exekútora podľa Exekučného poriadku.

124. Podľa § 33 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekútor zodpovedá za
škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona.
125. Z rozhodnutia NS SR sp.zn. 3Cdo/75/2015, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk NS a súdov
Slovenskej republiky č. 8/2016, pod poradovým č. 74, ktorého právna veta znie: "Zodpovednosť súdneho
exekútora za škodu podľa § 33 ods. 1 zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok) a zodpovednosť štátu za škodu
podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o
zmene niektorých zákonov, ktorá bola spôsobená súdnym exekútorom pri výkone exekučnej činnosti,
sa vzájomne nevylučujú.
126. Pokiaľ ide o vzájomný vzťah medzi zodpovednosťou exekútora podľa § 33 ods. 1 Exekučného

poriadku a zodpovednosťou štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. treba uviesť, že zodpovednosť
exekútora za škodu pri výkone funkcie exekútora je širšia ako podľa zákona č. 514/2003 Z.z. (porovnaj
napr. II. ÚS 165/2012, IV. ÚS 607/2013).
Exekučný poriadok ani zákon č. 514/2003 Z.z. priamo nestanovujú prioritu alebo výlučnosť
zodpovednosti za škodu podľa niektorého z nich; obe zodpovednosti stoja vedľa seba. Z ich dikcie

možno vyvodiť, že za škodu spôsobenú exekútorom pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z
povereniasúdupodľaosobitnéhopredpisu(činnostiuvedenévustanoveniach§29až§194Exekučného
poriadku), zodpovedá vedľa štátu (s následným právom regresu) rovnako sám exekútor, a to za
podmienok uvedených v § 33 ods. 1 Exekučného poriadku (podobne II. ÚS 289/2008).
Z uvedeného teda vyplýva, že závisí výlučne na rozhodnutí poškodeného, či bude náhradu škody

požadovať podľa zákona č. 514/2003 Z.z. alebo či predmetný nárok bude uplatňovať priamo od
exekútora podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku. Preto záver odvolacieho súdu, že žalovaný exekútor
nie je pasívne legitimovaný v konaní o náhradu škody spôsobenej pri výkone exekučnej činnosti, nie je
vecne správny. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23.03.2016, sp. zn. 3Cdo/75/2015,
obdobneajrozhodnutieNSSRz23.marca2016sp.zn.3Cdo75/2015,ktorébolopublikovanévZbierke

stanovísk NS a súdov Slovenskej republiky č. 8/2016, pod poradovým č. 74)
127. V súvislosti s námietkou pasívnej legitimácie žalovaného vo vzťahu k uplatnenému nároku na
náhradu škody súd uvádza, že uplatnenie všeobecnej zodpovednosti podľa občianskeho zákonníka
a zodpovednosti súdneho exekútora podľa Exekučného poriadku sa vzájomne nevylučujú, ani právnepredpisy neurčujú, že si oprávnená osoba musí prioritne uplatniť niektorý z týchto druhov zodpovednosti
a druhý si môže uplatniť až následne. V danom prípade patrila voľba druhu zodpovednosti,
vrátane pasívne vecne legitimovanej osoby žalobcovi, ktorý si zvolil všeobecnú zodpovednosť

podľa občianskeho zákonníka, ktorej uplatnenie nie je ani vylúčené ani obmedzené ustanoveniami
Exekučného poriadku o zodpovednosti za škodu, spôsobenú súdnym exekútorom.
Trovy konania
128. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

129.Podľa§255ods.1C.s.p.,súdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.
130. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobca si v konaní
uplatnil nárok vo výške 6.165,92 €, z ktorej mu bola priznaná suma vo výške 3.806,40 €. Z uvedeného
vyplýva, že percentuálny úspech žalobcu je 61,73 %, žalovaného 38,27 %. V konaní bol úspešnejší
žalobca, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu v spore vo výške 23,46
% (61,73 % - 38,27 %).

131. O lehote na splnenie povinností, uložených žalovanému rozsudkom súd rozhodol podľa § 232 ods.
3 C.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127

ods. 1 C.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolacie dôvody).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C. s. p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 C. s. p.). V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá

vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona.