Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Sunday, August 15, 2021

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 4Tk/1/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121010043
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Martin Floriš, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2021:2121010043.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Mgr. Martinom Florišom PhD., v trestnej veci proti obžalovanej

Y. G., nar.: XX.XX.XXXX v O. N., pre zločin obchodovania s ľuďmi podľa § 179 ods. 2, ods. 3 písm. f) Tr.
zákona s poukazom na § 138 písm. i) Tr. zák., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.08.2021, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná:

X Y. G., nar. XX.X.XXXX v O. N.,
bytom : O. N., J. námestie XXXX/XX

sa uznáva za vinnú, že

v bode 1/

obž. Y. G.

v presne nezistenom období roku 2015 do 16. júla roku 2015 , kedy bola vzatá do väzby ,v meste O.
N., na J. námestí č.XXXX/XX, vo svojom byte č.XX, v spálni, na posteli, pravidelne, viackrát do týždňa
využila maloleté V.K.J., nar. XX.X.XXXX, bytom I. S., X. č.XXX/XX a mal. V.N., nar. XX.X.XXXX, bytom
E., č.XXX na fotenie záberov ich nahého tela v rôznych vyzývavých pózach, s obnaženými pohlavnými
orgánmi, ako i v erotickej spodnej bielizni, z ktorých fotografických záberov, vyhotovených fotoaparátom
zn. Nikon i prostredníctvom viacerých, počtom nezistených videonahrávok a to minimálne 500 fotiek u
mal. V.K.J. a minimálne 300 fotiek u mal. V.N., z ktorých bolo zrejmé, že ide o maloleté osoby ženského

pohlavia, ktoré mala vyhotovovať na objednávky obv. V. F. B. /stíhaného v samostatnom trestnom konaní
už od prípravného konania/, za účelom vopred dohodnutej finančnej odmeny a rôznych vecných darov /
mobilné telefóny, oblečenie, kozmetika a pod./ jednak maloletým ako i jej samej a tieto vyhotovené
zábery mu pravidelne osobne odovzdávala,

v bode 2/

obž.: Y. G. spoločne s obž. M. V. a S. P. (vylúčenými na samostatné konanie) ,
v presne nezistenom období roku 2015 spoločne s obž. V. F. B. /vylúčeným na samostatné trestné
konanie už v prípravnom konaní, prezývaný „šéf, A., alebo M."/,po vopred rozdelených úlohách týmto
obvineným, ako ich hlavným koordinátorom a to o spôsobe ich komunikácie cez mobilné telefóny,
ktoré im tento obvinený zakúpil, spôsobe stretávania sa na vopred dohodnutých miestach, spôsobe
finančného odmeňovania za dohodnuté služby, spočívajúce vo vyhľadávaní mladých a maloletých

dievčat,' za účelom ich fotenia a to najmä ich nahých aktov tiel sa tieto obžalované pravidelne stretávali,
vymieňajúc si získané informácie o získaných dievčatách za účelom vyhotovovania ich fotografií avideozáznamov , majúce charakter detskej pornografie , pričom obž. M. V., konajúc na pokyn „šéfa"
najskôr na takúto prácu oslovila obž. Y. G. s prísľubom pravidelných finančných odmien od „šéfa", táto
následne oslovila s ponukou na zabezpečenie dievčat na fotenie aj obž. S. P., ktorá súhlasila s fotením

jej maloletej dcéry V.N., nar.XX.X.XXXX. Vyhotovené fotky , znázorňujúcu maloletú V.N., nar.XX.X.XXXX
nielen v detskom oblečení, ale najmä jej fotky nahého tela v erotických, vyzývavých pózach v počte
najmenej 300 a tiež videozáznamov jej nahého tela, spolu s obdobnými fotkami nahého tela maloletej
V.K.J., nar. XX.X.XXXX , ktorú na fotenie oslovila prostredníctvom obž. Y. G. maloletá V.N., spolu s
vyhotovenými fotkami o počte najmenej 500 a tiež videozáznami jej nahého tela , ktoré obom maloletým

vyhotovovala obž. Y. G. tieto obžalovaná odovzdávala priamo alebo aj prostredníctvom obž. M. V.
obv. V. F. B., ktorý obžalovaným za tieto služby poskytoval rôzne finančné odmeny, tiež pre obž. S.
P., ako aj pre maloleté a tiež im poskytoval rôzne iné výhody, spočívajúce v kupovaní darčekov a
poskytovaním rôznych iných finančných výhod. Obž. S. P. sa naviac podujala zabezpečovať za vopred
sľúbenú finančnú odmenu od „šéfa" ďalšie mladé dievčatá na fotenie pornografických snímok, za týmto
účelom zabezpečila aj zoznam takýchto dievčat, ktorý odovzdala obž. Y. G., aby tieto dievčatá oslovila,

pričom s ponukou takéhoto druhu fotenia oslovovala dievčatá i obž. M. V., ktorým bližšie nezisteným
dievčatám obv. V. F. B. ponúkal výkon prostitúcie a to takým spôsobom, že ich fotografie a videozáznamy
prostredníctvom osobných kontaktov zasielal svojej klientele. na území Slovenskej republiky , ako aj v
zahraničí a potom, ako bol prejavený záujem o niektoré z dievčat, tieto sprostredkovával za finančnú
odmenu na sexuálne služby,

t e d a

v bode 1 / obž. Y. G.

- využila dieťa na výrobu detskej pornografie a podieľala sa na takejto výrobe

v bode2/ obž. Y. G.

-zlákala dieťa aj s jeho súhlasom, na účel inej formy sexuálneho vykorisťovania, vrátane detskej
pornografie, či nútenej služby a spáchali uvedený čin závažnejším spôsobom konania - páchaním
trestného činu organizovanou skupinou,

čím spáchala

v bode 1/ obž. Y. G.
zločin výroby detskej pornografie podľa §368 ods.1 Trestného zákona,

v bode 2/ obž. Y. G.
zločin obchodovania s ľuďmi podľa §179 ods.2, ods.3 písm. f/ Trestného zákona., s poukazom na §138
písm. i/ Trestného zákona

a za to sa odsudzuje:

obžalovaná Y. G.

Podľa § 179 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j), l)

a n) Trestného zákona, § 41 ods. 2 Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zákona k úhrnnému trestu odňatia slobody
v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, sa obžalovanej
výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá za súčasného uloženia probačného dohľadu nad

jej správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 51 ods. 4 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanej
ukladajú aj primerané povinnosti spočívajúce v príkaze :nepriblížiť sa k osobám :
- N. K., nar.: XX.XX.XXXX,
- S. I., nar.: XX.XX.XXXX,

- I. J., nar.: XX.XX.XXXX,
- I. H. Z., nar. XX.XX.XXXX,
- O. I., nar.: XX.XX.XXXX,
- I. P. G., nar.: XX.XX.XXXX,
na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia určenej osoby alebo v

určenom mieste, kde sa takáto osoba zdržuje alebo ktoré navštevuje, s výnimkou úkonov trestného
konania,naktorésúpredvolaní,alebosvýnimkoupredvolaniaorgánovverejnejmoci,naktorésúpovinní
dostaviť sa.

Podľa§51ods.2Trestnéhozákonavspojenís§51ods.3písm.c)af)Trestnéhozákonasaobžalovanej
ukladajú aj primerané povinnosti spočívajúce v zákaze :

1) stretávania sa s osobami:
- N. K., nar.: XX.XX.XXXX,
- S. I., nar.: XX.XX.XXXX,
- I. J., nar.: XX.XX.XXXX,
- I. H. Z., nar. XX.XX.XXXX,

- O. I., nar.: XX.XX.XXXX,
- I. P. G., nar.: XX.XX.XXXX,

2) kontaktu s osobami :
- N. K., nar.: XX.XX.XXXX,

- S. I., nar.: XX.XX.XXXX,
- I. J., nar.: XX.XX.XXXX,
- I. H. Z., nar. XX.XX.XXXX,
- O. I., nar.: XX.XX.XXXX,
- I. P. G., nar.: XX.XX.XXXX,

v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo
inými obdobnými prostriedkami.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 51 ods. 4 písm. k) Trestného zákona per analogiam,

sa obžalovanej ukladá povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne
o zamestnanie, resp. v prípade existencie zamestnania toto preukázať a zdokladovať príjmy zo
zamestnania plynúce.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd u r č u j e obžalovanej skúšobnú dobu vo výmere 5 (päť) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Výrok o vine

Podľa § 172 ods. 2 Trestného poriadku tento rozsudok (v rozsahu výroku o vine) neobsahuje
odôvodnenie, nakoľko prokurátor a obžalovaná sa po vyhlásení tohto rozsudku vzdali práva podať
odvolanie a obžalovaná zároveň vyhlásila, že nesúhlasí s podaním odvolania vo svoj prospech osobami

uvedenými v § 308 ods. 2 Trestného poriadku.

Výrok o treste

V prípade výroku o treste pre obžalovanú G., súd zobral do úvahy viaceré skutočnosti konkrétneho

prípadu.
Vzhľadom na osobu páchateľky a jej pomery (ako aj na ustanovenie § 38 ods. 2 Trestného zákona)
mal súd za jednoznačne preukázané, že vzhľadom na uznanie viny obžalovanej prichádzala do úvahy
poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona (priznala sa k spáchaniu trestného
činu a trestný čin úprimne oľutovala, obžalovaná sa ku skutku priznala, túto skutočnosť umocňuje fakt,

že z výpovede obžalovanej došlo k rozkrytiu organizovanej skupiny, o ktorej OČTK nemali dovtedyžiadne relevantné informácie a to aj napriek riziku, že obvinená sa vystaví riziku stíhania za prísnejšie
posudzovaný trestný čin [čo sa aj v praxi udialo], čo svedčí aj o úprimnosti vykonaného priznania). U
obžalovanej súd zistil poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. n) Trestného zákona (napomáhala

pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom), keďže obžalovaná vypovedala v tejto a inej
trestnej veci (v vo veci samostatne stíhaného obv. G.), kde napomáhala OČTK pri odhaľovaní závažnej
trestnej činnosti. Keďže obvinená pred spáchaním skutku viedla riadny život, prichádzala do úvahy aj
poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák.
V prípade priťažujúcich okolností, súd mal za to, že nie je daná žiadna priťahujúca okolnosť.

S poukazom na vyššie uvedené súd poukazuje na ustálenú judikatúru, ktorej závery najvhodnejšie
(podľa názoru súdu najzrozumiteľnejšie) formuluje uznesenie KS v Trenčíne, sp. zn.: 23To/72/2018 zo
dňa 09. 07. 2018.
,,Ku skutočnosti, že na hlavnom pojednávaní bolo súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine, súd
môže (resp. musí) pri rozhodovaní o treste prihliadnuť najmä jedným z troch nasledovných spôsobov,
pričom ich kumulácia neprichádza do úvahy.

1) Na predmetné „vyhlásenie“ bude súd prihliadať ako na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/Tr.
zák., pretože obžalovaný významne napomohol súdu na hlavnom pojednávaní pri rozhodovaní o vine
(dokazovanie k výroku o vine sa nevykonáva, výrok o vine nemožno napadnúť odvolaním).
2) Ďalej môže súd v zhode so Stanoviskom trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky,sp.zn.Tpj55/2016zodňa27.júna2017uverejnenépodč.44/2017napredmetné„vyhlásenie“

prihliadnuť ako na okolnosť odôvodňujúcu mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods.4
Tr. zák. per analógiam tak, ako je tomu v konaní o dohode o vine a treste(...).
3) Napokon môže súd pri rozhodovaní o treste na predmetné „vyhlásenie“ prihliadnuť ako na jednu z
viacerých okolností odôvodňujúcich mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. z dôvodu
neprimeranej prísnosti použitia trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom. Súdy samozrejme

nemajú ľubovôľu pri výbere jedného z vyššie uvedených postupov pri rozhodovaní o treste. Použitie
jednej z vyššie uvedených troch variant (pričom posledná je najpriaznivejšia) je podmienené dodržaním
zásad pre ukladanie trestov podľa § 34 Tr. zák. To najmä znamená, že výberom jednej z týchto variant
nebude narušený ani záujem ochrany spoločnosti ani záujem na výchove páchateľa. Tu má senát
odvolacieho súdu na mysli najmä variant 2) a 3) o mimoriadnom znížení trestu.“

Z tohto titulu pre konajúci súd zvolil tretiu načrtnutú možnosť, keďže po prijatom vyhlásení o vine
obžalovanej postupoval podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., keďže mal za to, že v prípade obžalovanej sú dané
okolnosti hodné osobitného zreteľa, pričom súd prihliadol aj na ustálenú judikatúru.

R II/1967: Okolnosti, ako je dobrovoľná náhrada spôsobenej škody, úprimná ľútosť nad spáchaným

trestným činom a vedenie riadneho života pred spáchaním činu, sú poľahčujúce okolnosti v zmysle §
36 TZ, na ktoré súd prihliadne pri výmere trestu, spravidla v rámci príslušnej trestnej sadzby. Takéto
okolnosti je potrebné považovať za obvyklé a nie mimoriadne okolnosti prípadu, ktoré nemôžu odôvodniť
zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu. Len v prípade, ak by niektoré poľahčujúce okolnosti
uvedené v § 36 boli tak intenzívne alebo závažné, že by výnimočne znižovali závažnosť činu, bolo by

možné ich posúdiť ako výnimočné okolnosti prípadu v zmysle § 40 ods. 1. Samotné priznanie sa, ľútosť
nad jeho spáchaním, predchádzajúci riadny život, náhrada škody a pod. však spravidla nebude možné
považovať za tak mimoriadne okolnosti, aby odôvodňovali použitie ust. § 40 TZ. (Upravené znenie).

R 3/1970: Mimoriadne pomery páchateľa, ktoré odôvodňujú mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody

pod dolnú hranicu trestnej sadzby, môžu spočívať aj v tom, že sa páchateľ stará o osoby, ktoré sú na jeho
výživu alebo výchovu odkázané. TZ nevyžaduje, aby v takýchto prípadoch išlo o povinnosť vyplývajúcu
zo zákona. Môže ísť aj o povinnosť, ktorá vyplýva z morálnych zásad spoločnosti.

R 47/1974: Vážnu chorobu páchateľa je možné považovať za mimoriadne pomery páchateľa

odôvodňujúce uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby za
predpokladu, že trest v jej rámci by bol pre páchateľa obzvlášť problémový alebo by mal pre neho
obzvlášť nepriaznivé následky. Pritom musí byť splnený aj ďalší predpoklad, teda že sa účel trestu v
danom prípade dosiahne aj trestom kratšieho trvania.

Z citovanej judikatúry, ako aj interpretácie zákonnej úpravy mal súd za to, že v zmysle § 39 ods. 1
Trestnéhozákonamusíísťocelkomvýnimočnéprípady.Uvedenéustanovenieumožňujeuloženietrestu
aj tým páchateľom, u ktorých by uloženie trestu v rámci trestnej sadzby nezodpovedalo konkrétnym
okolnostiam prípadu alebo pomerom páchateľa. Takýmito okolnosťami budú najmä inak poľahčujúceokolnosti, za predpokladu, že ich rozsah alebo význam prekračujú hranice bežné pre priznanie statusu
poľahčujúcich okolností, napr. osobné pomery páchateľa, silné citové rozrušenie, nevyliečiteľná choroba
páchateľa a pod. Mimoriadne okolnosti vo svojej podstate vyžadujú aby súd starostlivo a dôkladne zvážil

ich povahu. Musí ísť o také okolnosti, ktoré sa pri posudzovanej trestnej činnosti bežne nevyskytujú
alebo len v ojedinelých prípadoch. Pomermi páchateľa sa rozumejú okolnosti bezprostredne súvisiace
s osobou páchateľa, ktoré nesúvisia s trestným činom a existujú v čase rozhodovania o treste. Takýmito
pomermi môže byť napr. skutočnosť, že sa páchateľ sám stará o viacero osôb, ktoré sú na neho
odkázané, ťažká, nevyliečiteľná choroba páchateľa a pod. Súd pri rozhodovaní o mimoriadnom znížení

trestu musí zistiť nielen skutočnosti nasvedčujúce mimoriadnym okolnostiam prípadu alebo pomerom
páchateľa ale aj odôvodniť, prečo považuje uloženie trestu v rámci trestnej sadzby za neprimerané (k
tomu viď Novocký, J.: Komentár k § 39 Trestného zákona, portál epi.sk).
Súd po zrelej úvahe dospel k názoru, že predpoklady na mimoriadne zníženie trestu v zmysle § 39 ods.
1 Trestného zákona sú dané. Mimoriadne zníženie trestu prichádza do úvahy len v prípade špecifických
okolností, ktoré sú tak závažné, že robia posudzovanú vec úplne mimoriadnou. Podľa názoru súdu

takéto okolnosti boli zistené a spočívajú v kombinácií viacerých faktorov (z nich niektoré sú zároveň
poľahčujúcimi okolnosťami:
- Spolupráca obžalovanej s OČTK v miere, ktorá robí posudzovaný stav celkom výnimočným a v
miere, v ktorej si sama obžalovaná privodila riziko stíhania za prísnejšie kvalifikovaný skutok (zločin
obchodovania z ľuďmi spáchaný organizovanou skupinou) v stave, keď OČTK nemali o činnosti tejto

žiadne zodpovedajúce informácie (inými slovami - kritický postoj obžalovanej k trestnej činnosti a
adekvátna spolupráca s OČTK aj v inej trestnej veci resp. veci skupinového charakteru),
- Napomáhanie v trestnej veci samostatne stíhané obvineného, ktoré ak nebolo plne vyťažené, nemožno
rozhodne pripísať na vrub obžalovanej,
- Riadny život pred spáchaním skutku a po jeho spáchaní a vedenie riadneho života od prepustenia z

väzby až po súčasnosť,
- Vyhlásenie obžalovanej v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. o vine, ktorým mimochodom
obžalovaná priznáva spáchanie skutku organizovanou skupinou, ktorej existencia v inom konaní bude
ešte predmetom rozsiahleho dokazovania a teda obžalovaná sa vystavuje riziku priznania sa k niečomu,
čoho pojmové znaky (spáchanie skutku organizovanou skupinou) budú ešte podrobne skúmané,

- Existencia rozsiahlych prieťahov v trestnom konaní,

V prípade osoby obžalovanej súd musel nevyhnutne pripustiť, že v trestnej veci vznikli neodôvodnené
prieťahy, za ktoré nemohla obžalovaná (skôr skupinový charakter veci a liknavosť znaleckého
dokazovania, či oneskorenie spôsobené s potrebou právnej pomoci zo zahraničia). Možno bez

akýchkoľvek pochybností uviesť, že obžalovaná (pôvodne väzobne stíhaná) bol prepustená z väzby dňa
17.03.2016 /obžalovaná bola vo väzbe od 16.07.2015 do 17.03.2016, avšak prieťahy sama nezavinila,
keďže sa ku skutku v podstate priznala už 22.07.2015/ a od tohto momentu OČTK a následne súd
s jej osobou nekonal nielen prednostne a urýchlene (tento režim by bolo možné čiastočne avšak nie
bezbreho akceptovať, vzhľadom na prepustenie z väzby a stratu statusu veci ako väzobnej), ale konal

s rozsiahlymi prieťahmi. Je pravdou, že konanie determinovali aj uplatnenia práv spoločne stíhaných
osôb, tieto však bolo nutné sanovať urýchlením postupu OČTK a súdu, čo sa nestalo. S poukazom na
vyššie uvedené mal súd za to, že bolo porušené právo obžalovanej na prerokovanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Tento stav v zmysle judikatúry možno považovať ako dôvod mimoriadneho zníženia trestu v

zmysle § 39 ods. 1 Tr. zákona, čo súd považoval za vhodné a účelné.

Podľa čl. 48 ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby
jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek
trestnom čine, z ktorého je obvinený. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu

byť vylúčené buď po dobu celého alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo
národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana
súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by
vzhľadom na osobitné okolnosti mohla byť verejnosť konania na ujmu záujmom spravodlivosti.Podľa § 2 ods. 7 Trestného poriadku každý má právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo a v
primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom v jeho prítomnosti tak, aby sa mohol

vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote je nepochybne významným zásahom do
princípov zaručujúcich právo na spravodlivý proces. Neodôvodnené prieťahy a neprimeraná dĺžka
trestného konania sú závažným a nežiaducim javom, ktorý nielen odporuje zmyslu práva obžalovaného,

ale i prípadných poškodených na spravodlivý proces, ale je aj v rozpore so základnými zásadami
trestného práva a odporuje účelu trestného konania.

V danom prípade súd v tejto súvislosti poukazuje na významnú skutočnosť, že od spáchania skutku up-
lynulo viac ako 6 rokov, samotné trestné stíhanie voči obžalovanej je vedené tiež viac ako 6 rokov. Dĺžku
trestného konania súd, keďže nebola spôsobená prieťahmi a obštrukciami na strane obžalovanej, po-

važuje za neodôvodnenú a neprimeranú (vzhľadom na rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské
práva dĺžku trvania trestného konania prevyšujúcu 6 rokov je potrebné považovať za výnimočnú a v prí-
pade absencie významných dôvodov pre prekročenie tejto hranice, nie je možné trestné stíhanie dlh-
šieho trvania tolerovať). Podmienka rýchlosti konania musí byť splnená, aby sa zabránilo tomu, aby bol
obžalovaná príliš dlho vystavený trestnému stíhaniu, s čím sú spojené zásahy do jej práv a slobôd, a

aby nebola vystavený neistote o svojom osude (trestné stíhanie má totiž vplyv na jej povesť, postave-
nie v zamestnaní ako aj v spoločnosti, čo už samo osobe možno považovať za určitú formu sankcie).
Postavenie obvinenej je stresujúce (napriek formálnej deklarácii rešpektovania prezumpcie neviny to-
tiž naša spoločnosť obvinené osoby prakticky stotožňuje s osobami odsúdenými) a negatívne ovplyv-
ňuje život obvinenej prinajmenšom tým, že aktuálna hrozba trestu komplikuje obvinenej možnosť viesť

a plánovať ďalší osobný život. Plynutím času sa znižuje záujem spoločnosti na potrestaní páchateľa a
slabne potreba jednak individuálnej prevencie a tiež potreba generálnej prevencie (výchovné a odstra-
šujúce účinky trestu na ostatných členov spoločnosti sa plynutím času znižujú). Neprimeranou dĺžkou
trestného stíhania sa vytráca základný vzťah medzi protiprávnym konaním páchateľa a ukladaným tres-
tom. Doba, ktorá uplynie od spáchania trestného činu až po meritórne rozhodnutie má bezprostredný

vplyv na účel trestu, ktorý má byť uložením určitého trestu dosiahnutý. Judikatúra Európskeho súdu pre
ľudské práva, ale tiež Ústavného súdu Slovenskej republiky a ďalších všeobecných súdov, vychádzajúc
z príslušných medzinárodných dohovorov, ktorým je aj Slovenská republika viazaná, v prípadoch dlhšie
trvajúceho trestného stíhania na túto skutočnosť reaguje miernejším postihom páchateľa trestného činu.

Obžalovaná od spáchania skutku vedie riadny život, je riadne zamestnaná viac ako 5 rokov a má
primeraný legálny príjem. V takomto prípade sa stráca preventívny účinok trestu, ktorý by v prípade jej
prísneho uloženia bol len neopodstatnenou retribúciou resp. zastrašením, ktorého význam sa celkom
stráca po uplynutí tak dlhého času trestného konania. S poukazom na uvedené preto súdu obžalovanej
považoval za správne a vhodné uložiť trest mimoriadne znížený postupom podľa § 39 ods. 1 Tr. zák.,

teda uložil trest tak, bol kompenzovaný neprimeraný zásad do osobných práv obžalovanej spočívajúci v
neprimeranej dĺžke trestného konania. Je nutné zopakovať, že dĺžka trestného konania bola len jedným
z dôvodov pre aplikáciu § 39 ods. 1 Tr. zák.

V zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona súd konštatoval kladný pomer poľahčujúcich okolností k

priťažujúcim okolnostiam (3:0) - a to aj z ohľadom na ich závažnosť.
Výmera základnej trestnej sadzby pre obžalovanú bola v mesiacoch :
1) Základná výmera 84 - 120 mesiacov
2) Po aplikácii § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona (84 - 108 mesiacov).
3) Výmera po aplikácii § 41 ods. 2 Trestného poriadku - viacčinný súbeh skutkov s nich aspoň jeden

je zločinom (84 - 144 mesiacov)
4) po aplikácii záverov Stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 27. júna 2017 sp. zn. Tpj 55/2016 k aplikácií § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona (56
mesiacov - 144 mesiacov)
5) vzhľadom na znenie § 39 ods. 3 písm. d) Tr. zák. mohol súd v prípadoch hodných osobitného zreteľa

uložiť obžalovanej trest znížený až 2 roky (t.j. 24 mesiacov).I.Akprirozhodovaníotrestemajúbyťpoužitéustanoveniaoúpravetrestnejsadzbyuvedenejvosobitnej
časti Trestného zákona z dôvodu uvedeného v § 38 ods. 3, ods. 4, ods. 5, ods. 6 Trestného zákona,
§ 39 ods. 4 Trestného zákona a § 41 ods. 2 Trestného zákona, konkrétne rozpätie trestnej sadzby sa

určí tak, že najprv sa urobí úprava trestnej sadzby podľa príslušných ustanovení § 38 Trestného zákona.
Následne sa vykoná úprava takto stanovenej trestnej sadzby podľa režimu § 41 ods. 2 Trestného zákona
a napokon sa určí konkrétne rozpätie trestnej sadzby podľa § 39 ods. 4 Trestného zákona.

II. Zvýšenie hornej hranice trestnej sadzby podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona a zníženie dolnej hranice

trestnej sadzby podľa § 39 ods. 4 Trestného zákona sa vykoná len s prihliadnutím na upravenú hornú,
resp. dolnú hranicu trestnej sadzby, pričom ustanovenie § 38 ods. 8 veta za bodkočiarkou Trestného
zákona sa v týchto prípadoch nepoužije.

III. Pod pojmom zákonom stanovená trestná sadzba sa rozumie sadzba trestu odňatia slobody uvedená
v osobitnej časti Trestného zákona po jej úprave podľa ustanovení všeobecnej časti Trestného zákona;

to neplatí, pokiaľ ide o zločin, ktorý sa považuje za obzvlášť závažný v zmysle § 11 ods. 3 Trestného
zákona. (Zbierka stanovísk NSSR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 32/2009)

Vzhľadom na charakter skutku súd uložil obžalovanej trest s podmienečným odkladom s nariadením
probačného dohľadu a zamedzením kontaktu s poškodenými, ako aj osobami zainteresovanými na

trestnej činnosti v akejkoľvek podstatnej miere a uložením povinnosti zamestnať sa, resp. preukazovať
príjmy zo zamestnania.

Výrok o náhrade škody

Nakoľko tento výrok nebol riadne a včas uplatnený a vyčíslený (ani zo strany jednej z poškodených), o
nároku poškodených súd nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní od jeho oznámenia. Oznámením
rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v

neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie sa podáva na súde, proti
ktorému rozsudok smeruje. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.