Decision was made at the court Správny súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Ondrej Hvišč, PhD.
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/2/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7020200009
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Hvišč, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7020200009.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a členov
senátu JUDr. Jany Raganovej a Moniky Géciovej, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. D., E. F., štátna príslušnosť E. F., právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Marián
Jusko s.r.o., so sídlom Račí potok 3, 040 01 Košice, IČO: 53 769 589, proti žalovanému: Riaditeľstvo
hraničnej a cudzineckej polície Prešov, so sídlom Jarkova 31, 080 01 Prešov, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-PO2-137-002/2019 zo dňa 24.10.2019, takto
r o z h o d o l :
I. Správnu žalobu z a m i e t a.
II. Právo na náhradu trov konania účastníkom konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Správnou žalobou zo dňa 12.01.2020, doručenou tunajšiemu správnemu súdu dňa 13.01.2020,
podanou v zákonom stanovenej lehote (§ 181 ods. 1 zák. č. 162/2015 Správny súdny poriadok, ďalej
len „SSP“), sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-PO2-137-002/2019 zo
dňa 24.10.2019 ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č. HCP-PO6-1986-014-KP zo dňa
3.7.2019, a vrátenia veci na ďalšie konanie.
Administratívne konanie.
2. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalovaný ako druhostupňový správny orgán podľa
ustanovenia § 59 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len
„ zákon o správnom konaní“) svojím rozhodnutím vydaným pod č. PPZ-HCP-PO2-137-002/2019 zo
dňa 24.10.2019, potvrdil rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Košice, ktoré ako
príslušný prvostupňový správny orgán (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) svojím rozhodnutím
vydaným pod č. PPZ-HCP-PO6-1986-014/2019-KP zo dňa 03.07.2019, žalobcovi v zmysle ustanovenia
§ 48 ods. 2 písm. h) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) zamieta žiadosť o udelenie
trvalého pobytu na päť rokov na území Slovenskej republiky, v zmysle ktorého policajný útvar zamietne
žiadosť o udelenie trvalého pobytu na päť rokov, ak stanovisko podľa § 125 ods. 6 obsahuje nesúhlas
s udelením trvalého pobytu.
3. Z predloženého administratívneho spisu doručeného z prvostupňového správneho orgánu vyplynulo,
že žalobca, ako štátny príslušník tretej krajiny podal dňa 05.04.2019 na prvostupňovom správnom
orgáne žiadosť o udelenie trvalého pobytu na päť rokov v zmysle § 43 ods. 1 písm. a) zákona o
pobyte cudzincov, ktorá bola zaevidovaná pod č. PPZ-HCP-PO6-1986/2019-KP. Na základe povinnosti
ustanovenej v § 125 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov prvostupňový správny orgán požiadaldňa 05.04.2019 písomnosťou spracovanou pod číslom písomnosti PPZ-HCP-PO6-1986-004/2019-KP
Slovenskú informačnú službu o stanovisko k žalobcovi, ako žiadateľovi o udelenie pobytu.
4. Prvostupňovému správnemu orgánu dňa 22.05.2019 pod číslom PPZ-HCP-PO6-2019/013810-002
zo dňa 17.05.2019 bola prostredníctvom žalovaného doručená informácia Úradu hraničnej a
cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru Bratislava (ďalej len „ÚHCP P PZ“) číslo PPZ-HCP-
OCP1-2019/032864-002 zo dňa 15.05.2019, ktorou ÚHCP P PZ oznamuje prvostupňovému správnemu
orgánu, že v prípade žalobcu má prvostupňový správny orgán postupovať podľa § 48 ods. 2 písm. h)
zákona o pobyte cudzincov. K tejto skutočnosti zaslal prvostupňový správny orgán žalobcovi v zmysle
§ 33 ods. 2 zákona o správnom konaní výzvu na vyjadrenie sa pred vydaním rozhodnutia a to v lehote
do 7 dní od prevzatia výzvy v zmysle § 27 ods. 1 a 2 správneho poriadku. Žalobca svoje právo vyjadriť
sa využil a v stanovenej lehote sa vyjadril.
5. Na základe dokazovania, že žalobca argumentmi uvádzanými vo svojom vyjadrení nespochybnil
resp. ničím nevyvrátil zistenia prvostupňového správneho orgánu, dospel prvostupňový správny orgán k
záveru, že bol naplnený zákonný dôvod na zamietnutie žiadosti žalobcu vo veci udelenia trvalého pobytu
na päť rokov na území Slovenskej, čo dňa 03. 07. 2019 vyústilo do vydania rozhodnutia pod číslom
písomnosti PPZ-HCP-PO6-1986-014/2019-KP, ktorým sa na základe ustanovenia § 48 ods. 2 písm. h)
zákona o pobyte cudzincov zamietol žiadosť žalobcu o udelenie trvalého pobytu na päť rokov na území
Slovenskej republiky, ktorú si žalobca podal podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov. Dňa
30.07.2019 bolo na prvostupňový správny orgán doručené odvolanie žalobcu, spísané dňa 29.07.2019,
proti rozhodnutiu vydanému prvostupňovým správnym orgánom č. PPZ-HCP-PO6-1986-014/2019-KP
zo dňa 03.07.2019.
6.Žalovanýuvádza,žeporiadnomposúdenípodkladovdoloženýchprvostupňovýmsprávnymorgánom,
ako aj námietok uvádzaných žalobcom v odvolaní dospel k záveru, že v prípade žalobcu boli naplnené
zákonné dôvody na vydanie napadnutého rozhodnutia, a preto v zmysle ustanovenia § 59 ods. 2 zákona
osprávnomkonanínapadnutérozhodnutiepotvrdilaodvolaniežalobcuprotitomutorozhodnutiuvplnom
rozsahu zamietol. Rozhodnutie vydané žalovaným, prevzal žalobca prostredníctvom splnomocnenej
osoby dňa 12.11.2019, čím zároveň rozhodnutie žalovaného, nadobudlo právoplatnosť.
7. V odôvodnení rozhodnutia žalovaného správneho orgánu sa okrem iného uvádza: „K námietke
týkajúcej sa nesúhlasného stanoviska odvolací orgán uvádza, že z obsahu súvisiaceho spisového
materiálu ako aj z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že adresátom informácie o nesúhlasnom
stanovisku je ÚHCP P PZ. Informácia obsiahnutá v stanovisku požíva ochranu podľa zákona číslo
215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o ochrane utajovaných skutočností”). V zmysle § 35 ods. 3
Zákona o ochrane utajovaných skutočností sa s utajovanou skutočnosťou môže jednorázovo oboznámiť
ajosobavkonanípredštátnymorgánomnazákladesúhlasuvedúceho,doktoréhopôsobnostiutajovaná
skutočnosť patrí v rozsahu potrebnom na konanie, a to advokát, notár, znalec, tlmočník, Súdny exekútor
alebo starosta obce po podpísaní vyhlásenia o mlčanlivosti a poučení o povinnostiach pri ochrane
utajovaných skutočností a možných následkoch ich porušenia. V súlade s ustanovením § 35 ods. 3
Zákona o ochrane utajovaných skutočností účastník konania nie je osobou oprávnenou na oboznámenie
sa s informáciou, ktorá je predmetom ochrany podľa Zákona o ochrane utajovaných skutočností. Z
uvedeného dôvodu sa písomnosť nenachádza v spisovom materiáli cudzinca a môže byt' sprístupnená
iba v zmysle ustanovenia § 26 Vyhlášky číslo 453/2007 Z. z. Národného bezpečnostného úradu o
administratívnej bezpečnosti.“
Správna žaloba, vyjadrenie žalovaného, replika a duplika.
8. V podanej správnej žalobe žalobca uviedol, že je príslušníkom E. F., ktorá sa v zmysle právnych
predpisov Slovenskej republiky považuje za tretiu krajinu. Ďalej ozrejmil: „Na území Slovenskej republiky
sa zdržiavam dlhší čas a žijú tu aj moji bratia. Vzal som si za manželku Slovenku, s ktorou sa staráme
spoločne o dve deti a spoločne aj podnikáme. Z uvedených dôvodov som požiadal na Oddelení
cudzineckej polície Policajného zboru Košice o udelenie trvalého pobytu na 5 rokov v zmysle zákona
o pobyte cudzincov.“9. K procesnému priebehu administratívneho konania žalobca v správnej žalobe uviedol: „Na základe
uvedeného mi bola doručená Výzva na vyjadrenie sa pred vydaním meritórneho rozhodnutia vo veci
neudelenia trvalého pobytu, z ktorej nebolo zrejme k čomu sa mám vyjadriť, pretože z predmetnej výzvy
vyplývala jediná skutočnosť a to, že nebolo dané súhlasné stanovisko buď Slovenskou informačnou
služboualeboVojenskýmspravodajstvomnaudeleniemôjhopobytu.Zuvedenéhodôvodusompožiadal
o nahliadnutie do spisu, aby som mal možnosť oboznámiť sa so všetkými skutočnosťami významnými
pre rozhodnutie vo veci a to v zmysle poučenia uvedeného vo výzve. Moja žiadosť bola bezdôvodne
zamietnutá. Vzhľadom na to, že som od začiatku nevedel, voči čomu sa mám brániť, uviedol som len,
že som bezúhonný občan žijúci na území Slovenskej republiky, preto nevidím dôvod, prečo by konajúci
úrad obdržal nesúhlasné stanovisko. Spomenuté orgány majú povinnosť prihliadať na záujmy štátu v
rozsahu svojej pôsobnosti a keďže som ženatý so Slovenkou a spoločne sa staráme o dve deti, mám
tu zázemie i priateľov, nikdy som nebol trestaný, nikdy som nevyvíjal žiadnu činnosť proti Slovenskej
republike, riadne platím dane, požiadal som, aby si konajúci orgán vyžiadal na doplnenie podkladov
dôvody, pre ktoré bolo zaslané nesúhlasné stanovisko a zároveň som opätovne požiadal o nahliadnutie
do spisu a následne o udelenie pobytu, o ktorý som žiadal. Rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície
Policajného zboru Košice pod spis. značkou HCP-PO6-1986-014/2019-KP zo dňa 3.8.2019 bola moja
žiadosť o udelenie trvalého pobytu na 5 rokov zamietnutá v zmysle § 48 ods. 2 písm. h.) zákona o pobyte
cudzincov.“
10. V ďalšej časti správnej žaloby citoval svoje odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého
stupňa a uviedol:
„Žalovaný vo svojom odôvodnení reprodukoval stanovisko prvostupňového orgánu, pričom sa vyjadril,
že mi podľa úradného záznamu bola daná možnosť nahliadnutia do spisu, čo nie je pravda. O možnosti
nahliadnuť do spisu som s nikým nehovoril. Zároveň cudzinecká polícia mala možnosť kontaktovať
môjho právneho zástupcu v tejto veci a neučinila tak a to viac v prípade, keď žiadala o doplnenie
plnomocenstva. Pokiaľ by aj bola daná možnosť na nahliadnutie dňa 26.9.2019, tento termín bol daný
až po rozhodnutí vo veci samej. Je teda otázne, akým spôsobom by som sa mohol brániť.
Odvolací orgán uvádza, že sa informácia o nesúhlasnom stanovisku nenachádza v spise, pretože
používa ochranu v zmysle zákona o ochrane utajovaných skutočností, pričom uvádza, že nie som
osobou, ktorá by v zmysle uvedeného zákona sa mohla oboznámiť s utajovanou skutočnosťou. Avšak
sám odvolací orgán poukazuje na § 35 predmetného zákona, kde takouto osobou ja okrem iných aj
advokát. Nikto ma neupozornil v čase, keď som nemal právne zastúpenie na takúto závažnú skutočnosť
a tak ako som už uvádzal, môjmu právnemu zástupcovi táto možnosť nebola daná. Uvedeným postupom
bolo porušené moje právo na spravodlivý proces.
Podotýkam, že oba správne orgány porušujú i vlastné interné predpisy. Dovoľujem si požiadať
Vážený súd, aby zabezpečil do súdneho spisu túto listinu. Odvolací orgán poukazuje na rozpor medzi
dotazníkom a skutočnosťou, že som uvádzal, že s manželkou sme vybudovali spoločne podnik so
zameraním na výrobu zmrzliny. Je potrebné si uvedomiť, že neovládam slovenský jazyk ako rodený
Slovák a preto nie je možné, aby sa tak prísne posudzovali rozpory v informáciách, ktoré nemajú
a nemôžu mať vplyv na proces udelenia trvalého pobytu. Je zrejmé, že sám nemôžem podnikať na
území Slovenskej republiky a podnikateľským subjektom je samozrejme spoločnosť mojej manželky,
preto nevidím dôvod na to, aby toto bol dôvod na zamietnutie mojej žiadosti. Pokiaľ sa mám vyjadriť
k informáciám o mojej rodine, nie je mi zrejmé, akým spôsobom správny orgán skúmal údaje o mojej
rodine, ale na území Slovenskej republiky legálne žijú moji dvaja bratia. Nikdy som taktiež netvrdil,
že manželstvom získam oprávnenie na trvalý pobyt automaticky, ale uvádzal som to ako jednu zo
závažných skutočností, ktoré som považoval za potrebné uviesť, že mám na území Slovenskej republiky
najmä rodinné zázemie.
Na základe uvedeného tvrdím, že rozhodnutia sú založené na nesprávnom právnom posúdení veci ako
aj na nedostatočne zistenom skutkovom stave, prvostupňový ani druhostupňový orgán sa nevysporiadal
soskutočnosťami,naktorésompoukazoval,naviacbolidokonaniazabezpečenétakédôkazy,kuktorým
som nemal možnosť sa vyjadriť, resp. sa v spise ani nenachádzajú, nebolo mi umožnené nahliadnuť do
spisu a preto obe rozhodnutia sú nepreskúmateľné a zmätočné, zároveň postupom bolo porušené moje
ústavné právo na spravodlivý proces, a takéto porušenia právnych predpisov odobril svojim rozhodnutím
i druhostupňový orgán.
11.Ksprávnejžalobesanavýzvusúduvyjadrilžalovanýsprávnyorgánvoformevyjadreniač.PPZ-HCP-
PO2-035857/2020-003 zo dňa 5.6.2020. Vo vyjadrení správny orgán zrekapituloval priebeh správnehokonania a zopakoval svoju argumentáciu, ktorú použil na odôvodnenie svojho rozhodnutia. V závere
uviedol, že nesúhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania.
12. Na výzvu súdu sa vyjadril vo forme repliky právny zástupca žalobcu, listom zo dňa 3.7.2020, v ktorom
stručnezopakovalsvojuargumentáciuzosprávnejžaloby.Rovnakotakurobilajžalovanýsprávnyorgán,
ktorý sa na výzvu súdu vyjadril dňa 8.7.2020 vo forme dupliky, v ktorej odkázal na svoje vyjadrenie zo
dňa 5.6.2020.
Konanie na správnom súde a právny názor správneho súdu.
13. Krajský súd v Košiciach ako správny súd v konaní podľa zákona č. 162/2015 Z. z. v platnom znení
(Správny súdny poriadok) a podľa ust. § 177 a nasl. SSP preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie
žalovaného a po oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného a správneho orgánu
prvého stupňa, v právnych medziach správnej žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP), dospel k záveru, že
žaloba žalobcu nie je dôvodná z ďalej uvedených dôvodov.
14. Správny súd na prejednanie veci nariadil v zmysle ustanovenia § 107 ods. 1 písm. a) SSP na základe
žiadosti žalovaného pojednávanie, ktoré vykonal štyri krát a to dňa 30.3.2022, 20.4.2022, 1.6.2022 a dňa
14.12.2022, na ktorom aj rozhodol. Na pojednávaní sa zúčastnil právny zástupca žalovaného a žalobca
a jeho právny zástupca. Právny zástupca žalobcu, ktorý bol prítomný na pojednávaní, zopakoval svoju
doterajšiu argumentáciu a žiadal sa oboznámiť s utajovanou skutočnosťou, ktorá bola podkladom pre
vydanie rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.
15. Správny súd si dňa 27.7.2022 vyžiadal od ÚHCP P PZ spisový materiál, ktorý obsahuje stanovisko v
zmysle § 125 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov, ktorý je indikovaný v liste (správe) vedenom pod sp. zn.
PPZ-HCP-OCP1-2019/032864-002zodňa15.05.2019,ktorýsanachádzaakosúčasťadministratívneho
spisu Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Prešov, ktorý bol predložený súdu na preskúmanie.
Na uvedené dožiadanie reagoval žalovaný správny orgán listom č. PPZ-HCP-PO2-2022/021157-008
dňa 8.8.2022 tak, že uvedeným stanoviskom nedisponuje, nakoľko informácia v ňom obsiahnutá požíva
ochranu podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností.
16. Následne správny súd vyzval dňa 20.10.2022 Slovenskú informačnú službu, aby mu poskytla k
nahliadnutiu utajený registratúrny záznam v súvislosti s vypracovaným dokumentom (stanoviskom) v
zmysle § 125 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov, ktorý sa týka žalobcu A. B.. Na základe tohto stanoviska
bola Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky – Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a
cudzineckej polície vypracovaná správa zo dňa 15.05.2019, sp. zn. PPZ-HCP-OCP1-2019/032864/002,
ktorá je súčasťou administratívneho spisu Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Prešov a ktorá
ukladala RHCP Prešov v prípade žalobcu zabezpečiť postup útvaru v riadiacej pôsobnosti podľa § 48
ods. 2 písm. h) zákona o pobyte cudzincov.
17. Slovenská informačná služba (ďalej len „SIS“) listom č. SIS-77/33-V-38-1/2022-S zo dňa 9.11.2022,
v utajenom režime, poskytla súdu k nahliadnutiu informácie, ktoré viedli konajúce správne orgány
k postupu a rozhodnutiu v zmysle § 48 ods. 2 písm. h) zákona o pobyte cudzincov. Správny súd v tejto
súvislosti konštatuje, že informácia, ktorá bola sprístupnená SIS vyššie uvedeným listom pre potreby
žalobcu v konaní o udelení trvalého pobytu, bola dôvodná a kvalifikovaná na to, aby stanovisko podľa §
125 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov obsahovalo nesúhlas s udelením trvalého pobytu pre žalobcu.
18. K žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácie SIS, ktorá sa ho týka, správny súd dáva do pozornosti
§ 35 ods. 3 zák. č. 215/2004 Z. z. zákona o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, z ktorého vyplýva, že nie je oprávnený dať súhlas na oboznámenie sa s takouto
informáciou, nakoľko nie je štátnym orgánom, do ktorého pôsobnosti utajovaná skutočnosť patrí.
19. Podľa § 48 ods. 2 písm. h) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie
trvalého pobytu, ak stanovisko podľa § 125 ods. 6 obsahuje nesúhlas s udelením trvalého pobytu.
Podľa § 125 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar si na posúdenie žiadosti o udelenie
prechodného pobytu a žiadosti o udelenie trvalého pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny staršieho
ako 14 rokov vyžiada stanovisko Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva, ktorí prinesúhlase s udelením pobytu zašlú nesúhlasné stanovisko policajnému útvaru do pätnástich dní od
doručenia žiadosti o stanovisko. Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo v stanovisku
podľa predchádzajúcej vety prihliadajú na záujmy štátu v rozsahu svojej pôsobnosti.
Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a
právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.
Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a
vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe
alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre
rozhodnutie určuje správny orgán.
Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
20. Správny súd overil skutkový stav a zistil, že sa zhoduje so stavom uvedeným v bodoch 2. až
8. rozsudku. Podstatou namietaných skutočností voči rozhodnutiu a postupu žalovaného správneho
orgánu v preskúmavanej právnej veci je námietka žalobcu, že sa nedozvedel o dôvodoch zamietnutia
jeho žiadosti o udelenie trvalého pobytu a jednak to, že nebol dodržaný procesný postup takým
spôsobom, že nemal možnosť nahliadnutia do spisu. Správny súd sa pri posúdení tejto právnej veci
zaoberal v prvom rade otázkou vzťahujúcou sa na aplikáciu ust. § 48 ods. 2 písm. h) zákona o pobyte
cudzincov, ktorého aplikáciu zvolil žalovaný pri vydaní rozhodnutia č. PPZ-HCP-PO2-137-002/2019 zo
dňa 24.10.2019, resp. či tento postup bolo možné považovať za zákonne udržateľný.
21. Pre naplnenie dôvodu na zamietnutie žiadosti podľa § 48 ods. 2 písm. h) zákona č. 404/2011
Z. z. pritom postačuje, že stanovisko podľa § 125 ods. 6 obsahuje nesúhlas s udelením trvalého
pobytu. V takom prípade zákon ukladá orgánu verejnej správy obligatórne postupovať tak, že žiadosť
zamietne. Ako bolo uvedené v bode 17. rozsudku, po oboznámení sa so závažnými skutočnosťami
nebol zistený poznatok zo strany súdu o arbitrárnom postupe orgánov verejnej správy. Orgán verejnej
správy vychádzal pri zisťovaní skutkového stavu z relevantných podkladov a tieto aj v odôvodnení
uvádzal. Správnu úvahu žalovaný použil v rámci stanovených zákonných limitov, keďže pôvodca
utajovanú informáciu neodtajnil. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou
postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. Orgán verejnej
správy vykonal riadne dokazovanie, v zodpovedajúcom rozsahu, náležite zistil skutkový stav veci
a žalovaný v napadnutom rozhodnutí prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo. Napadnuté
rozhodnutia obsahujú všetky zákonom kladené náležitosti a sú riadne odôvodnené. Žalovaný sa v
rozhodnutí vyrovnal so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu, podrobne
rozobral predložené dôkazy aj skutkový stav, ktorý správne právne vyhodnotil. S poukazom na vyššie
uvedené dôvody dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové
rozhodnutie, sú vecne správne, zákonne udržateľné a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190
SSP zamietol.
22. Ohľadom námietky žalobcu, že nemal možnosť nahliadnutia do spisu správny súd v tejto súvislosti
uvádza, že k tejto námietke sa už v odvolacom konaní vyjadril žalovaný správny orgán a túto
argumentáciu pojal do odôvodnenia svojho rozhodnutia, kde sa uvádza: „K uvedenému odvolací orgán
uvádza, že v súvisiacom spisovom materiáli sa od účastníka konania nachádza len jedna žiadosť o
nazretie do spisového materiálu, a to uvedená v jeho vyjadrení, ktoré osobne doručil správnemu orgánu
dňa 02.07.2019, a ktoré správny orgán pod číslom PPZ-HCP-P06-1986-013/2019-KP uvedeného dňa
zaevidoval. Zároveň sa v súvisiacom spisovom materiáli pod číslom PPZ-HCP-P06-1986-019/2019-
KP zo dňa 26.09.2019 nachádza úradný záznam napísaný a podpísaný policajtkou správneho orgánu,
ppor. Mgr. G. B., v ktorom je uvedené, že správny orgán v deň vydania napadnutého rozhodnutia, t.
j. dňa 03.07.2019 opakovane, telefonicky kontaktoval účastníka konania, ktorý v tom čase ešte nemalsplnomocneného zástupcu, na telefónnom čísle, ktoré mal k dispozícii, avšak toto bolo počas dňa
vypnuté. Ďalej je uvedené, že dňa 26.09 2019 bol účastník konania správnym orgánom telefonicky
kontaktovaný a vyzvaný, aby sa tohto dňa alebo najbližší pracovný deň dostavil na správny orgán, z
dôvodu doloženia osvedčenej plnej moci na jeho zastupovanie, aby mohol správny orgán pokračovať
v odvolacom konaní a zároveň, aby umožnil účastníkovi konania nahliadnuť do spisového materiálu.
Účastník konania uviedol, že vyrozumie ešte dnes, t. j. dňa 26. 09. 2019 splnomocnenú osobu, aby sa
dostavila na správny orgán a doložila osvedčenú plnú moc a nahliadla do spisového materiálu. Správny
orgán upovedomil účastníka konania aj o možnosti písomného predvolania, resp. jeho splnomocneného
zástupcu na účel nahliadnutia do spisového materiálu, ale účastník konania utvrdil správny orgán, že
telefonické vyrozumenie mu dostatočne vyhovuje a splnomocnená osoba sa dňa 26.09.2019, alebo
najneskôr nasledujúci pracovný deň dostaví na správny orgán za uvedeným účelom. Účastník konania,
ako ani splnomocnená osoba sa na správny orgán dňa 26.09.2019, ani nasledujúci pracovný deň za
uvedeným účelom nedostavili.“
23. Vzhľadom na vyššie uvedené a na dátum vydania samotného napádaného rozhodnutia, t.j.
24.10.2019, bolo záujmom účastníka konania, resp. jeho právneho zástupcu, aby sa v stanovený čas
dostavil na správny orgán a oboznámil sa celým administratívnym spisom pred vydaním samotného
rozhodnutia. Keďže možnosť (nie len formálnu, ale aj dostatočne časovo reálnu) na oboznámenie sa
s administratívnym spisom účastník konania mal, ktorú však nevyužil, nemožno tento postup hodnotiť
ako nezákonný zo strany správneho orgánu.
24. V tomto prípade má súd za to, že správny orgán na takto zistený skutkový stav aplikoval správny
právny predpis. Vychádzajúc z vyššie uvedeného mal súd za to, že nie je daný dôvod na zrušenie
preskúmavaného rozhodnutia.
25. Správny súd na základe vyššie uvedeného právneho názoru dospel k záveru, že správna žaloba nie
je dôvodná a rozhodnutie žalovaného správneho orgánu je zákonné.
26. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 a nasl. SSP tak, že účastníkom nepriznal nárok
na ich náhradu, nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému žiadne trovy konania nevznikli.
27. Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods.4 Správneho súdneho poriadku).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od
doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského
súdu v Košiciach
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia,
údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal
za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej alebo opomenutého sťažovateľa
musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak
má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/ (v sociálnych
veciach, vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia,
je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.