Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, November 29, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/110/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215203527
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1215203527.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu

JUDr. Juraja Považana a JUDr. Jany Richterovej v právnej veci žalobcov: X/ A.. S.. S. P., P.., R..
XX.XX.XXXX, D. V. XX, D., X/ X.. C. P., R.. XX.XX.XXXX, D. N. XXXX/X, H., V. U..: K.. S. P., D. F. J. X, D.,
X/ K.. S. P., R.. XX.XX.XXXX, D. F. J. XXX/X, D., proti žalovanému: S. L., R.. XX.XX.XXXX, D. H. X, D., v
zast. Studio Legale, s.r.o., so sídlom Galandova 3, Bratislava, o neplatnosť právneho úkonu, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 19C/34/2017-390 zo dňa 22.04.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach m e n í tak,
že žalobu zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcom 1/ až 3/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. konanie v časti petitu o zrušenie uznesenia Krajského
súdu v Bratislave sp.zn. 30Co 27/1997 zo dňa 31.10.1997, ktorým sa vec vrátila do stavu pred týmto
uznesením to je do stavu stanoveného právoplatného štátneho Notárstva Bratislava - mesto o dedičstve
sp.zn. D 20533/77 zo dňa 21.11.1977 zastavil. II. súd určil, že podiel v rozsahu 3/4 v pomere k celku k
nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXX, Katastrálneho územia C., D.-K..Č.. R. K., D. XXX, pozemky
registra KN "C" parcela parc.č.XXXXX zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 132 m2, parcela parc.č.

XXXXX záhrada vo výmere 839 m2 a stavba sup. č. XXXX na parcele parc.č. XXXXX p a t r í do
dedičstva po K. P.J., W.. D., R.. XX.X.XXXX, zomrelej v D. XX.XX.XXXX. III. Vo zvyšnej časti žalobu
žalobcov zamietol. IV. Žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 132a ods. 1, § 134 ods. 1, 2, § 135a
ods.1,§460,§507a ods.1a3Občianskehozákonníkaavecnetým,žežaloboupodanounatunajšísúd
dňa 13.02.2015 sa pôvodne domáhal žalobca v 1.rade zrušenia uznesenia Krajského súdu v Bratislave

sp. zn. 33Co/27/97 zo dňa 31.10.1997 ako nedôvodného, nezákonného a neplatného právneho úkonu,
ktorý vznikol porušením základného práva účastníčky konania (K. P.) na spravodlivé súdne konanie.

3. Súd vykonal dokazovanie prednesom žalobcov, žalovaného, právnej zástupkyne žalovaného,
oboznámenímsasobsahomlistín,ktorésúsúčasťousúdnehospisu,akoajoboznámenímsasobsahom
dedičského spisu D 41/93 a 65D/881/2012 a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Z rozhodnutia Štátneho notárstva Bratislava-mesto zo dňa 21.11.1977, právoplatného dňa
21.11.1977, registrovaného dňa 30.11.1977, č. k. D 2533/77, vyplýva, že dedičstvo po neb. O. L., ktoré
tvorí nehnuteľný majetok nachádzajúci sa v k. ú. D., na LV č. XXX, N.. Č.. XXXXX, A. Č.. XXX a dvor vo
výmere 132 m2, parc. č. XXXXX, záhrada vo výmere 839 m2 v celosti a ďalšie, nadobúda zo závetu vcelosti K. P., R.. XX. XX. XXXX. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že poručiteľka zanechala závet a
jedinoudedičkouvcelostijeK.P..NeopomenuteľnýasúčasnejedinýzákonnýdedičS.L.sisvojzákonný
podiel neuplatňoval. Z rozsudku bývalého Mestského súdu v Bratislave zo dňa 14.06.1995, č.k. 11Co

32/95-116 vyplýva, že súd odvolanie S. L. zo dňa 31.07.1991 proti rozhodnutiu bývalého Štátneho
notárstva Bratislava-mesto odmietol z dôvodu vzdania sa práva S. L. na odvolanie. Z rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.02.1997, č.k. 1Cdo 121/96, vyplýva, že NS SR rozsudok bývalého
Mestského súdu v Bratislave zo dňa 14.06.1995, č. k. 11Co 32/95-116, o odmietnutí odvolania S. L.
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že je potrebné zistiť, či žalovaný (tam ako dedič) bol

v dedičskom konaní riadne zastúpený. Z uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.10.1997,
č. k. 33Co 27/97-153 vyplýva, že odvolací súd následne zrušil rozhodnutie bývalého Mestského súdu
v Bratislave zo dňa 14.06.1995, č.k. 11Co 32/92-116, o odmietnutí odvolania S. L. proti rozhodnutiu
bývalého Štátneho notárstva Bratislava-mesto, č. k. D 2533/77 zo dňa 21.11.1977, a to z dôvodu, že S.
L. nebol v konaní o dedičstve platne zastúpený a rozhodnutie teda bolo vydané bez splnenia podmienok
konania. Z uznesenia Okresného súdu Bratislava II zo dňa 20.10.1998, č.k. D 41/93 (Dnot 6/94), vyplýva,

že súd určil, že medzi aktíva dedičstva po O. L. patrí aj sporná nehnuteľnosť a potvrdil nadobudnutie
dedičstva tak, že 1/4 podiel získala do dedičstva K. P. a 3/4 S. L.. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva,
že závet poručiteľky bol neplatný v časti, v ktorej nezahŕňal neopomenuteľného dediča S. L., ktorému
patrí podiel vo výške 3/4 zákonného podielu. Na odvolanie K. P. Krajský súd v Bratislave uznesením zo
dňa 30.04.1999, č.k. 23Co 51/99-58, uvedené rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že zrušením

rozhodnutia bývalého štátneho notárstva sa vec dostala do štádia začatého konania - prejednania
dedičstva po poručiteľke O. L.. Z rozhodnutia Štátneho notárstva Bratislava II zo dňa 04. 06. 1992, č. k.
D 781/91, vyplýva, že štátne notárstvo povolilo obnovu dedičského konania po O. L. z dôvodu, že plná
moc, na základe ktorej mala O. D. zastupovať S. L. sa v spise nenachádza. Z odôvodnenia rozhodnutia
vyplýva aj to, že dňa 18.05.1992 bolo Obvodnou prokuratúrou Bratislava 1 odložené preverovanie

oznámenia K. P. o odcudzení dvoch plných mocí z dedičského spisu, z dôvodu, že nebolo preukázané,
že by plné moci vôbec existovali.

5. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 09.09.1993, č.k. 11Co 49/93-104, zrušil uvedené
rozhodnutie Štátneho notárstva zo dňa 04.06.1992 a vrátil vec Obvodnému súdu Bratislava 2 na ďalšie

konanie z dôvodu potreby zistenia, či ku dňu 09. 08. 1977 existovala alebo neexistovala plná moc
udelená O. D. S. L..

6. Z podania K. P. zo dňa 15.07.1991, doručeného Štátnemu notárstvu Bratislava II dňa 16.07.1991,
sp. zn. D 781/91, označeného ako Námietky proti návrhu na obnovu konania, vyplýva, že Ministerstvo

spravodlivosti SR zaslalo K. P. list zo dňa 30.04.1991, ktorým odpovedalo S. L. na jeho odvolanie z
27.03.1991 proti rozhodnutiu bývalého Štátneho notárstva Bratislava-mesto, sp. zn. D 2533/77, vďaka
čomu sa dozvedela prvýkrát o úkonoch S. L..

7. Z listu S. L. zo dňa 27. 03. 1991 označeného ako Odvolanie proti rozhodnutiu štát. notárstva

dňa 21.IX.1977 č.dv.2533/77 vo veci dedičstva, doručeného na Ministerstvo spravodlivosti SR dňa
12.04.1991, vyplýva, že S. L. sa obrátil na Ministerstvo spravodlivosti SR s prosbou o znovuprešetrenie
rozhodnutia štátneho notárstva zo dňa 21.11.1977 pod číslom 2533/77, s odôvodnením, že ich
majetok bol prevedený na K. P. na základe fingovanej závete, v predmetnej veci došlo k porušeniu
zákona, pretože štátna notárka S. L. neupovedomila o neuplatnení si svojho zákonného podielu ako

neopomenuteľného dediča, keďže štátnej notárke žiadne prehlásenie neposkytol, a tak svojvoľne
rozhodla o dedičstve. V predmetnom podaní uviedol, že od roku 1969 trvale žije v J. a v čase, keď jeho
matka O. L. bola ťažko chorá, vznikli obavy v rodine jeho manželky, že majetok prepadne v prospech
štátu, preto riešenie videli v napísaní závetu na jednu zo sestier jeho manželky, ktorá následne odovzdá
majetok S. L. a jeho rodine. Pri návšteve S. L. C. D. sa k prísľubu nehlásila. Jeho matka nemala žiaden

dôvod ho vydediť a už vôbec nie jeho dcéry.

8. Z výpisu z evidencie nehnuteľností Strediska geodézie Bratislava č. XXX z roku XXXX vyplýva, že
K. P. bola jedinou vlastníčkou spornej nehnuteľnosti.

9. Zo zápisnice Štátneho notárstva Bratislava-mesto zo dňa 21.11.1977, č.k. D 2533/77 vyplýva, že
O. D. ako splnomocnená zástupkyňa neopomenuteľného dediča S. L. si neuplatňuje za dediča zákonný
podiel a uznáva v celom rozsahu závet. Z osvedčenia o dedičstve, č. k. 65D/881/2012-24, vyplýva, žeK. P. zomrela 17.11.2012 a dedičmi po nej sú A.. S.. S. P., P.., X.. C. P. O. S. P.. Z výpisu z knihy úmrtí
zo dňa 11.08.1977 vyplýva, že pohreb vybavovala K. P.J..

10. Z notárskej zápisnice zo dňa 06.09.1977, sp. zn. N 437/77, vyplýva, že O. L. spísala do notárskej
zápisnicezávet,ktorým,zanechávapreprípadsvojejsmrticelýmajetok,ktorývlastníK.P.,atoajnapriek
poučeniu o neopomenuteľných dedičoch.

11. Z výzvy na zaplatenie daňového nedoplatku vyplýva, že K. P. dlhovala za rok 1978 na domovej

dani 117,00 Kčs.

12. Z rozhodnutia Hlavného mesta SR Bratislavy č. 1/12/055753-36/11/401756, zo dňa 07.05.2012,
vyplýva, že K. P. bola vyrubená daň za záhrady, zastavané plochy a nádvoria a stavby na bývanie,
ktorú K. P. zaplatila dňa 16.05.2012. Z prihlášky k odberu elektriny zo dňa 04.08.1979, že odberateľom
sa stala od 04.08.1979 K. P. po O. L.. Z návrhu na združené poistenie stavieb a združené poistenie

domácnosti zo dňa 25.07.1981 vyplýva, že K. P. uzavrela k predmetnej nehnuteľnosti poistnú zmluvu.
Z potvrdenia zo dňa 25.09.1983 vyplýva, že Združenie záhradkárov udelilo súhlas K. P. k odberu vody.
Z výpisu z listu vlastníctva zo dňa 18.04.2022 č.XXX pre k. ú. C. vyplýva, že vlastníkom sporného
podielu v pomere 3/4 k celku k predmetným nehnuteľnostiam je v súčasnosti S. L. t.j. žalovaný. Súd
má za preukázané, že rozhodnutím Štátneho notárstva Bratislava-mesto zo dňa 21.11.1977, č. k. D

2533/77, nadobudla nehnuteľnosť zapísanú na LV. č. XXX v celosti K. P. zo závetu. Súčasne má súd
za preukázané, že aktuálne je na základe rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II zo dňa 20.10.1998,
č.k. D 41/93, potvrdeného odvolacím súdom, podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti S. L. v podiele
pomerom 3/4 k celku.

13. V spore sa žalobcovia domáhali určenia, že 3/4 nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX,
Katastrálneho územia C., D.-K..Č.. R. K., D. XXX, pozemky registra KN "C" parcela parc.č.XXXXX
zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 132 m2, parcela parc.č. XXXXX záhrada vo výmere 839 m2
a stavba sup. č. XXXX na parcele parc.č. XXXXX, ktorého je ako vlastník v súčasnosti zapísaný
žalovaný, patria do dedičstva po K. P., W.. D., nar. XX.X.XXXX, zomrelej C. D. XX.XX.XXXX. Nakoľko

ide o určovaciu žalobu podľa § 137 písm. c) CSP a preto bolo potrebné, aby súd skúmal naliehavý
právny záujem na takomto určení. Žalobcovia tvrdili, že nehnuteľnosti že aj podiel v pomere 3/4 k
celku na nehnuteľnostiach patril ku dňu smrti do vlastníctva poručiteľky, preto majú byť predmetom
prejednania dedičstva po poručiteľke. Aj keď sa určovacou žalobou v zásade riešia otázky právneho
vzťahu existujúceho ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, súdna judikatúra pripustila výnimky práve vo forme

žalôb, že určitá vec patrí do dedičstva resp. že určitá osoba bola ku dňu smrti vlastníkom veci (porovnaj
napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/26/07, 3Cdo/44/08) a ďalšie novšie rozhodnutia
Ústavného súdu SR, či Najvyššieho súdu SR, ktoré nepospochybňujú procesnú prípustnosť žalôb o
určenie, že veci patria do dedičstva alebo boli v čase smrti vlastníctvom poručiteľa (napr. I.ÚS 151/2016,
Najvyšší súd SR sp. zn. 5Cdo/157/2018, 7Cdo/291/2019). Preto podľa názoru súdu majú žalobcovia

naliehavý právny záujem na takomto určení zodpovedajúcemu ustálenej súdnej praxi. Podľa názoru
súdu vzhľadom na zápis na LV č. XXX, keď ako spoluvlastník sporného podielu v pomere 3/4 k
celku k týmto nehnuteľnostiam je zapísaný žalovaný, avšak podľa tvrdenia žalobcov tento sporný
spoluvlastnícky podiel žalovaného patrí do dedičstva po ich právnej predchodkyni (manželke a matke)
nebohej K. P. , tak bez rozhodnutia súdu nie je možné vyriešiť spornosť zápisu spoluvlastníckych

vzťahov a len na základe takéhoto rozhodnutia súdu bude možné prejednať sporný spoluvlastnícky
podiel v dedičskom konaní po nebohej K. P..

14. Vykonaným dokazovaním má súd za preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že právna
predchodkyňa žalobcov nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX,

Katastrálneho územia C., D.-K..Č.. R. K., D. XXX, pozemky registra KN "C" parcela parc.č.XXXXX
zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 132 m2, parcela parc.č. XXXXX záhrada vo výmere 839 m2
a stavba sup. č. XXXX na parcele parc.č. XXXXX a to rozhodnutím bývalého Štátneho notárstva
Bratislava-mesto zo dňa 21.11.1977, právoplatného dňa 21.11.1977, registrovaného dňa 30.11.1977, č.
k. D 2533/77, v dedičskom konaní po nebohej O. L. v celosti ako závetná dedička. Ďalej má súd za

preukázané, že predmetné rozhodnutie bolo zrušené rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave zo dňa
31.10.1997, č. k. 33Co 27/97-153 . Tým sa vec dostala do štádia opätovného prejednania dedičstva po
poručiteľke O. L.. Následne uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 20.10.1998, č.k. D 41/93
(Dnot 6/94) bolo dedičstvo po O. L. vyporiadané tak, že 1/4 podielu v pomere k celku získala závetnádedička K. P. a 3/4 podielu v pomere k celku zákonný dedič S. L.. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva,
že závet poručiteľky bol neplatný v časti, v ktorej nezahŕňal neopomenuteľného dediča S. L., ktorému
patrí podiel vo výške 3/4 zákonného podielu. Na odvolanie K. P. Krajský súd v Bratislave uznesením zo

dňa 30. 04. 1999, č. k. 23Co 51/99-58, uvedené rozhodnutie potvrdil.

15. Žalobcovia v spore po pripustenej zmene petitu) v podstate namietali, že sporný podiel v pomere
3/4 k celku na nehnuteľnostiach, ktorý je v súčasnosti zapísaný na LV č. XXX v prospech žalovaného,
nadobudla ich právna predchodkyňa K. P., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX a po ktorej sú dedičmi a

to vydržaním na základe toho, že dedičské konanie po nebohej O. L. vedené na Štátnom notárstve
Bratislava pod sp. zn. D2533/77 bolo riadne uzavreté a ich právna predchodkyňa K. P. sa stala
vlastníčkou sporných nehnuteľností v celosti, čo zodpovedalo aj zápisu do katastra nehnuteľností.
Žalobcovia ako právni nástupcovia po K. P. nehnuteľnosť riadne užívajú a udržiavajú, preto sa dožadujú
zosúladenia zápisu v katastri nehnuteľností. Žalovaný až po smrti jeho splnomocnenej zástupkyne
pani D. začal tvrdiť, že o dedičskom konaní po svojej matke nevedel a žiadal obnovu konania. Nikdy

však nenamietal notársku zápisnicu o prejednaní dedičstva z roku 1977, preto je dodnes platná.
Právna predchodkyňa žalobcov (K. P.) sa najneskôr dňa 30.11.1987 stala vlastníčkou aj sporných 3/4
nehnuteľností z dôvodu vydržania (uplynutia 10 ročnej vydržacej doby) i uplynutia trojročnej lehoty na
vymáhanie dedičstva, a preto bola ich vlastníčkou aj ku dňu svojej smrti t.j. ku dňu 17.11.2012.

16. Súd uvádza, že vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade
splnenia zákonom určených podmienok (týkajúcich sa držby, držiteľa, predmetu držby a vydržacej doby)
dochádza k nemu priamo zo zákona. Podmienky vydržania sú pritom stanovené tak, že musia byť
splnené kumulatívne - ak z nich nie je splnená čo i len jedna, nedochádza k vydržaniu. Za držiteľa sa
považuje osoba, ktorá fakticky ovláda vec. Pri oprávnenej držbe musí ísť o také faktické ovládanie veci,

pri ktorom je daná vôľa nakladať s vecou ako so svojou. Dobrá viera, ktorá je podkladom tejto vôle,
vyjadruje vnútorný (psychický) stav držiteľa, ktorý sám o sebe nemôže byť predmetom dokazovania.
Toto vnútorné presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne a že si neprisvojuje cudziu vec, sa
však navonok prejavuje jeho konkrétnym správaním, a to už môže byť predmetom dokazovania a
posudzovania. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere alebo nie je, treba vždy hodnotiť objektívne a

nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samého účastníka, a vždy treba brať do
úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného
prípadu od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti
o tom, že mu vec (právo) patrí. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých
vôbec mohlo vlastnícke právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu) vzniku vlastníctva. Dobrá

viera zaniká v okamžiku, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať
pochybnosť o tom, že mu vec právom patrí. Na tom nič nemení skutočnosť, že držiteľ bol aj naďalej
(subjektívne) v dobrej viere. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že
mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek
tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti

konkrétneho prípadu od každého požadovať (z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 1.3.2011, sp.zn.
5Cdo/30/2010). Oprávnená držba sa nemôže zakladať na takom omyle držiteľa, ktorému sa mohol pri
normálnej opatrnosti vyhnúť. Treba zdôrazniť, že ide o opatrnosť normálnu, obvyklú, posudzovanú z
objektívneho hľadiska. Omyl držiteľa musí byť ospravedlniteľný. Ak omyl presahuje rámec bežného,
zvyčajného posudzovania vecí, nie je ospravedlniteľný. Držiteľ, ktorý drží vec na základe takého omylu,

môže byť v síce dobrej viere, no nie so zreteľom na všetky okolnosti, a preto nemôže byť držiteľom
oprávneným (z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.9.2010, sp.zn. 5Cdo/234/2009).

17. S poukazom na uvedené súd preto predovšetkým posudzoval, či právna predchodkyňa
žalobcov splnila zákonné podmienky vydržania vlastníckeho práva k podielu v pomere 3/4 k celku k

nehnuteľnostiam zapísaných na LV č.XXX podľa § 134 Občianskeho zákonníka. Pre posúdenie tejto
skutočnosti bolo potrebné skúmať, či právna predchodkyňa žalobcov užívala predmetné nehnuteľnosti
počas zákonom stanovenej vydržacej doby v dobrej viere, že ich platne nadobudla na základe
rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva Bratislava-mesto zo dňa 21.11.1977, právoplatného dňa
21.11.1977, registrovaného dňa 30.11.1977, č.k. D 2533/77, v dedičskom konaní po nebohej O.

L. v celosti ako závetná dedička. Žalovaný v konaní vydržanie vlastníckeho práva k spornej časti
nehnuteľností právnou predchodkyňou žalobcov namietal a tvrdil, že rozhodnutie v dedičskom
konaní v roku 1977 bolo zrušené, nemohlo teda dôjsť k žiadnemu vydržaniu zo strany právnej
predchodkyne žalobcov. V prípade, že aj by k nemu došlo, namietal predovšetkým dobrú vieru právnejpredchodkyne žalobcov, ktorá vedela, že žalovaný nie je v dedičskom konaní zastúpený, a preto
nesplnila hmotnoprávne podmienky vydržania vlastníckeho práva. Rozhodnutie o ktoré sa opiera toto
tvrdenie z roku 1977 v dedičskom konaní je ničotný titul a nemôže na základe neho dôjsť k vydržaniu,

aj keby boli splnené ostatné hmotnoprávne podmienky vydržania.

18. K tomu súd uvádza, že v konaní žalovaný ničím relevantne nepreukázal, že právna predchodkyňa
žalobcov mala vedomosť o tom, že žalovaný nebol v dedičskom konaní č. D 2533/77 v čase
prejednania dedičstva a vydania rozhodnutia zo dňa 22.11.1977 po nebohej O. L. riadne procesne

zastúpený. Naopak celý čas v následných konaniach, po tom, čo žalovaný spochybnil túto skutočnosť
opakovane tvrdila, že mala vedomosť o riadnom zastúpení žalovaného na základe plnomocenstva
udeleného žalovaným O. D.. Ako vyplýva zo rozhodnutia Štátneho notárstva Bratislava-mesto zo dňa
21.11.1977, právoplatného dňa 21.11.1977, registrovaného dňa 30.11.1977, č.k. D 2533/77 Štátne
notárstvo konalo s O. D. ako so splnomocnenou zástupkyňou žalovaného. V tejto súvislosti súd uvádza,
ženiejeúlohouúčastníkakonania vkonanípredorgánomverejnejmociposudzovaťpodmienkykonania

a teda ani posudzovať skutočnosť, či ten ktorý účastník konania je riadne procesne zastúpený, toto
je kompetenciou a úlohou konajúceho orgánu, ktorý skúma procesné podmienky konania z úradnej
povinnosti. Ak teda štátne notárstvo konalo s O. D. ako splnomocnenou zástupkyňou žalovaného,
nemohla mať a na základe vykonaného dokazovania ani nemala právna predchodkyňa žalobcov v čase
vydania rozhodnutia o nadobudnutí dedičstva po O. L. v roku 1977 nepochybná závetná dedička

vedomosť o tom, že toto procesné splnomocnenie buď to neexistuje (t.j. že sa nachádza v spise, či je
spis riadne zažurnalizovaný a pod.), alebo plnomocenstvo nie je relevantné (pre jeho rozsah, obsah,
iné vady) na zastupovanie žalovaného v tomto dedičskom konaní. Právna predchodkyňa žalobcov
po tom, čo došlo k spochybneniu zastúpenia žalovaného v dedičskom konania zo strany žalovaného
vždy konzistentne uvádzala, že predmetné plnomocenstvo O. D. od žalovaného mala, že sa v tom

čase nachádzalo v spise D 2533/77. Súd v tejto súvislosti poukazuje predovšetkým na skutočnosť,
že zo samotnej zápisnice o prejednaní dedičstva zo dňa 21.11.1977 vyplýva, že sa dostavila na
konanie závetná dedička K. P. a splnomocnená zástupkyňa dediča zo zákona (žalovaného) O. D..
Zápisnicu pritom nespisovala, neoverovala totožnosť a procesné postavenie účastníkov, relevantnosť
splnomocnenia právna predchodkyňa žalobcov, ale zapisovateľka a štátna notárka, ktoré predmetnú

zápisnicu aj podpísali a rozhodnutie podpísala štátna notárka. Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že
nebolo sporné ani namietané skutkové tvrdenie žalovaného, ktoré sám uviedol, a to že sa zúčastnil na
pohrebe svojej matky a už vtedy sa dozvedel, že nehnuteľnosti zdedila K. P.. Uvádzal, že z dôvodu
odsúdenia za nelegálne opustenie republiky sa však do roku 1989 nemohol na Slovensko vrátiť a matka
žalovaného urobila závet v prospech právnej predchodkyne žalobcov z dôvodu, že žalovaný nemohol

prísť na Slovensko. Už v roku 1978-1979 riešil vec s S.. Á., ktorý napísal veľa upomienok a začal písať
žalobcom dopisy Tieto skutkové tvrdenia, ktoré žalobcovia účinne popierali však ničím nepreukázal,
nepredložil jediný dôkaz o tom, že jeho advokát písal či už K. P., alebo na štátne notárstvo, alebo na
súd prípadne iný orgán), a to až do roku 1991, kedy napísal list zo dňa 27.03.1991 adresovaný na
Ministerstvu spravodlivosti SR, označený ako odvolanie voči rozhodnutiu štátneho notárstva zo dňa

21.IX. 1977 č.2533/77 vo veci dedičstva. V čase od rozhodnutia štátneho notárstva dňa 21.11.1977 až
do tohto momentu nebolo v spore preukázané žiadne spochybnenie rozhodnutia štátneho notárstva
v dedičskom konaní po nebohej O. L. zo strany žalovaného (alebo kohokoľvek iného), ktorým došlo
k deklarovaniu nadobudnutia dedičstva po menovanej K. P.. Na základe tohto rozhodnutia došlo
aj k zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v celosti v jej prospech. Predmetné nehnuteľnosti

právna predchodkyňa žalobcov K. P. nerušene a v dobrej viere, že jej patria v celosti na základe
závetu a rozhodnutia štátneho orgánu a následného zápisu v evidencii nehnuteľností na LV č. XXX na
základe nadobúdacieho titulu D 2533/77 (čl. 302) užívala spolu so svojou rodinou minimálne do roku
1991, kedy došlo k spochybneniu nadobudnutia predmetných nehnuteľností K. P. v celom rozsahu.
Preto súd uzavrel, že právna predchodkyňa žalobcov užívala predmetné nehnuteľnosti v dobrej viere

v rozhodnutie príslušného štátneho orgánu, že ich nadobudla na základe závetu poručiteľky O. L. ako
závetná dedička v celosti, ku dňu smrti poručiteľky, čo mala potvrdené aj právoplatným rozhodnutím
Štátneho notárstva zo dňa 21.11.1977 v dedičskom konaní D 2533/77. Tieto nehnuteľnosti užívala ako
oprávnená držiteľka minimálne počas celej zákonnej 10 ročnej vydržacej lehoty, ktorá začala plynúť
dňa 21.11.1977 a uplynula dňa 22.11.1987, ale aj následne až do roku 1991, kedy došlo objektívne k

spochybneniu jej vlastníckeho práva v podiele v pomere 3/4 k celku zo strany žalovaného t,j, celkom
za dobu cca 14 rokov.19. K námietkam žalovaného ohľadom dobrej viery právnej predchodkyne žalobcov K. P., ktorá vedela,
že žalovaný je dedičom po O. L. a že nie je v dedičskom konaní zastúpený, a preto nesplnila všetky
hmotnoprávne podmienky vydržania vlastníckeho práva súd uvádza, že z vykonaného dokazovania

vyplýva, že K. P. síce mala vedomosť o tom, že žalovaný je dedičom po O. L., avšak nebolo preukázané,
žeby mala až do spochybnenia jeho zastúpenia v dedičskom konaní O. D. t.j. do roku 1991 nejakú
vedomosť o tom, že žalovaný nie je v dedičskom konaní riadne zastúpený. Práve naopak mala za
to, že bol zastúpený O. D. na základe plnomocenstva, o ktorom mala vedomosť. Súd ďalej uvádza, že
dedičstvo sa nadobúda momentom smrti poručiteľa, rozhodnutie v dedičskom konaní len deklaruje stav

existujúci v čase smrti poručiteľa. Právna predchodkyňa žalobcov K. P. bola závetnou dedičkou celého
majetku O. L. na základe jej platného závetu. V prípade opomenutia zákonného dediča v závete a teda
relatívnej neplatnosti závetu v tejto časti, relatívna neplatnosť závetu nenastáva automaticky a bez po
prejavenia vôle neopomenuteľného zákonného dediča o tom, že v tejto časti napáda závet poručiteľky
z tohto dôvodu ako relatívne neplatný. V čase konania dedičského konania v roku 1977 nebol závet
neopomenuteľným dedičom napadnutý, čo vyslovene vyplýva zo zápisnice o prejednaní dedičstva na

Štátnom notárstve v konaní D 2533/77 zo dňa 21.11.1977, kde splnomocnená zástupkyňa jediného
dediča zo zákona po oboznámení sa s obsahom závetu napísaného vo forme notárskej zápisnice dňa
13.07.1977 pod č. NZ 423/77 podľa ktorého celý majetok zanechala poručiteľka K. P. vyhlasuje, že
si neuplatňuje za dediča zákonný podiel a uznáva v celom rozsahu závet. Preto nemala K. P. ani
pri náležitej starostlivosti z jej strany objektívne vedomosť o spochybnení svojho dedičského práva

k majetku po O. L. v celosti neopomenuteľným zákonným dedičom t.j. žalovaným. Ani vykonaným
dokazovaním v spore nebola ničím spochybnená objektívne existujúca dobrá viera K. P. o tom, že
nadobudla nehnuteľnosti po O. L. ako nespochybnená závetná dedička v celosti t.j. vrátane sporného
vlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach v pomere 3/4 k celku. V tejto súvislosti súd neposlednom
rade poukazuje aj na skutočnosť, že žalovaný ničím nevyvrátil skutkové tvrdenie žalobcov, že k

spochybňovaniu jeho zastúpenia v dedičskom konaní O. D. došlo až po jej smrti, ani skutkové tvrdenie,
že O. D. bola u neho na návšteve v Kanade niekedy v roku 1978-1980, t.j. po vydaní rozhodnutia
v dedičskom konaní po poručiteľke O. L. v roku 1977, v ktorom ho táto mala ako splnomocnená
zástupkyňa zastupovať. S poukazom na vyššie uvedené súd preto námietky žalovaného týkajúce sa
dobrej viery právnej predchodkyne žalobcov K. P. vyhodnotil ako nedôvodné.

20. Ďalej súd uvádza, že žalovaný v konaní namietal, že rozhodnutie v dedičskom konaní v
roku 1977 bolo zrušené, je ničotným titulom a nemohlo teda dôjsť k žiadnemu vydržaniu zo strany
právnej predchodkyne žalobcov na jeho základe, aj keby boli splnené ostatné hmotnoprávne podmienky
vydržania právnou predchodkyňou žalobcov. K tomu súd opakovane uvádza, že dedičstvo sa nadobúda

smrťou poručiteľa a rozhodnutie v dedičskom konaní len deklaruje nadobudnutie dedičstva v čase smrti
poručiteľa. Preto aj rozhodnutie v dedičskom konaní po zrušení rozhodnutia Štátneho notárstva zo
dňa 21.11.1977 č.k. D 2566/77, ktoré bolo vydané Okresným súdom Bratislava II dňa 20. 10. 1998,
č. k. D 41/93 (Dnot 6/94), deklarovalo len stav existujúci v čase smrti poručiteľky O. L.. Medzitým
však K. P.H.B. na základe splnenia hmotnoprávnych podmienok pre vydržanie nadobudla vlastnícke

právo aj k spornému podielu v pomere 3/4 k celku na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č.XXX a to
titulom vydržania, keďže vydržacia 10 ročná lehota jej začala plynúť 21.112.1977 a uplynula najneskôr
22.11.1987.

21. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd uzavrel, že právna predchodkyňa žalobcov

nehnuteľnosti po K. L.E.S. užívala ako oprávnená držiteľka počas vydržacej lehoty, ktorá začala plynúť
dňa 21.11.1977 a uplynula dňa 22.11.1987. Občiansky zákonník č. 64/1964 Zb. platný a účinný v roku
1977 nepoznal inštitút nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Toto umožnila až právna úprava
platná a účinná od 01.04.1983, ktorá však umožnila do vydržacej doby započítať aj dobu pred jej
účinnosťou. Preto podľa názoru súdu právna predchodkyňa žalobcov K. P. splnila všetky kumulatívne

hmotnoprávne podmienky vydržania v zmysle platnej zákonnej úpravy a stala sa vlastníčkou aj sporného
podielu v pomere 3/4 k celku na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č.XXX a to dňom 22.11.1987.
Z uvedeného dôvodu bola preto aj v čase svojej smrti t.j. ku dňu 17.11.2012 vlastníčkou tohto podielu
na nehnuteľnostiach. Preto súd v tejto časti žalobe žalobcov vyhovel.
Žalobcovia sa okrem určenia, že sporný podiel na nehnuteľnostiach patrí do dedičstva po poručiteľke K.

P. domáhali aj určenia príslušnej správe katastra vykonať na základe rozhodnutia nasledovné zmeny
zápisu v katastrálnom operáte na LV č. XXX, Katastrálneho územia C., D.-K..Č.. R. K., D. XXX, pozemky
registra KN "C" parcela parc. č. XXXXX zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 132 m2, parcela parc.č.
XXXXX záhrada vo výmere 839 m2 a stavba sup. č. XXXX na parcele parc.č. XXXXX, časť B: zápis L.S., R.. XX.XX.XXXX ,XXXX D. O., C. D..P.. spol. podiel 3/4 vymazať a nahradit' zápisom: P. K., W.. D.,
R.. XX.X.XXXX, V.Í. XX, XXX XX D., spoluvlastnícky podiel 3/4. K tomu súd uvádza, že rozhodnutie
súdu o tom, že nehnuteľnosti patria do dedičstva nenahrádza dedičské konanie, ale na jeho základe je

možné prejednať sporný spoluvlastnícky podiel v dedičskom konaní po poručiteľke K. P.. Až následne
na podklade dedičského rozhodnutia je možné vykonať zápis v katastri nehnuteľností. Preto súd žalobu
žalobcov v tejto časti ako nedôvodnú zamietol.

22. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP podľa pomeru úspechu strán v spore.

Žalobca bol v spore úspešný v jednom určovacom petite, ktorému súd vyhovel a žalovaný taktiež v
jednom určovacom petite, ktorý súd zamietol.

23. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie okrem výroku ktorým súd prvej inštancie v časti zastavil
konanie podal odvolanie žalovaný, ktorý žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zmenil a žalobu
zamietol. Svoje odvolanie odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. h/ a f/ CSP a ďalej tým, že v právnej

teórii nie je úplne jasné, či pri žalobách o určenie, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi (je
možné analogicky použiť aj v súvislosti s dedičskými konaniami), sa má vykonávať dokazovanie len
ku dňu smrti poručiteľa, alebo je potreba vziať do úvahy aj právne skutočnosti, ktoré nastali po tejto
okolnosti.Problémombytutakbolaotázkaurčeniamomentu,kuktorémusamávykonávaťdokazovanie.
Táto otázka je riešená odlišne samotným Najvyšším súdom SR, a to dokonca v rámci rozhodnutí

publikovaných v ZSR. Zatiaľ čo v uznesení sp. zn. 3Cdo 154/2010 zo 16. decembra 2010, ZSR, 2011,
č. 32 je skonštatované, že „určenie sa tu vzťahuje k okamihu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali
po tomto okamihu nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu“, z rozsudku sp. zn. 6Cdo 47/2012 z 30. apríla

2013, ZSR, 2014, č. 125 jednoznačne vyplýva, že meritom dokazovania majú byť skutočnosti týkajúce
sa splnenia zákonných podmienok pre vydržanie, ku ktorému malo dôjsť až po smrti poručiteľa.
Obmedzenie dokazovania len do momentu smrti poručiteľa by pritom v procesnej rovine znamenalo,
že v takomto konaní by v podstate mohol absentovať ten, kto by túto skutočnosť spochybňoval, t. j.
žalovaný. V súdnom konaní súd nesprávne dokazoval „čas“ po smrti poručiteľky O. L. a to ešte skôr,

ako bolo právoplatne rozhodnuté v samotnom dedičskom konaní, pričom súdna rozhodovacia prax nie
je v daných prípadoch konzistentná. V tejto súvislosti by sme chceli poukázať na skutočnosť, že v
danom prípade sa dostáva proti sebe dobromyseľnosť vydržateľa versus dobromyseľnosť pôvodného
vlastníka. Sme toho názoru, že pripustením tejto právnej konštrukcie (vydržanie Právnej predchodkyne
pred skončením dedičského konania) sa dostáva žalovaný ako zákonný dedič do znevýhodneného

právneho postavenia, pretože de facto nemohol vydržanie závetnej dedičky ovplyvňovať. Kým závetnej
dedičke bolo o tých istých Nehnuteľnostiach rozhodnuté už Rozhodnutím Štátneho notárstva Bratislava
- mesto, č. k. D 2533/77 zo dňa 21.11.1977, tak zákonnému dedičovi až v roku 2009. Žalovaný veril,
že mu Nehnuteľnosti patria, čo vyplýva z jeho výpovede z 06.09.2021, ale právne priznané mu boli
až v roku 1999, kedy bol zapísaný ako vlastník Nehnuteľnosti do príslušnej správny katastra. V tom

čase už však malo dôjsť k údajnému vydržaniu závetnej dedičky na podklade Rozhodnutia Štátneho
notárstva Bratislava - mesto, č. k. D 2533/77 zo dňa 21.11.1977, zrušeného z dôvodu porušenia
práv a oprávnených záujmov zákonného dediča. Z dôvodu týchto argumentov považujeme pripustenie
vydržania pred právoplatným rozhodnutím o dedičstve k tým istým Nehnuteľnostiam za nespravodlivé
pre žalovaného. Súd však mal dostatočným spôsobom vysvetliť, prečo je dobromyseľnosť vydržateľa

silnejšia ako dobromyseľnosť pôvodného vlastníka - žalovaného, a či považuje nemožnosť žalovaného
zasiahnuť do vydržania závetnej dedičky za súladnú s hmotným právom. Pokiaľ by sme pripustili
možnosť vydržania Nehnuteľnosti pred právoplatným skončením dedičského konania, sme toho názoru,
že neboli splnené všetky kumulatívne podmienky požadované zákonom na vydržanie, ktorými sú:
vydržacia doba, prípustný predmet držby a dobrá viera. Žalovaný počas súdneho konania namietal, že

minimálne jedna z podmienok absentuje a tou je dobrá viera právnej predchodkyne. Žalovaný vo svojej
výpovedi zo dňa 06.09.2021 uviedol, cit.: „Keď som bol na pohrebe tak P. rodina si myslela, že im všetko
patrí a už vtedy som išiel za právnikom, tieto doklady môžeme predložiť, a chcel som aby sa tento
problém vyriešil, oni mi povedali, že to držia pre mňa aby som si z toho nerobil starosti a že to je moje a to
nie je žiadny problém a že to moja matka chcela lebo ja som jediný syn a som mal s matkou veľmi dobré

vzťahy...“ Už len táto skutočnosť, tento rozhovor znamená, že Právna predchodkyňa nebola v dobrej
viere, že jej Nehnuteľnosti patria. Ďalšou právnou skutočnosťou, ktorá poukazuje na nedostatok dobrej
viery Právnej predchodkyne je to, že žalovaný nebol v pôvodnom dedičskom konaní platne zastúpený.
Prvostupňový súd s ohľadom na tento argument žalovaného uzavrel, že K. P. vedela, že S. L. je právnezastúpený O. D., pretože v zápisnici z dedičského konania sa uvádza, že O. D. je splnomocnená
zástupkyňa syna poručiteľky S. L.. S uvedeným právnym názorom sa žalovaný nestotožňuje. V zápisnici
niesúuvedenézákladnéinformácieoplnejmoci,minimálnedeňudelenia,zčohovyplýva,žežiadnaplná

moc nebola do konania založená. O. D. nebola na tento úkon splnomocnená. O tomto bolo právoplatne
rozhodnuté práve v citovanom Uznesení Krajského súdu Bratislava č. k. 23Co 51/99-58 z 30.04.1999.
Žalovaný poukazuje na Uznesenie Krajského súdu Bratislava č. k. 23Co 51/99-58 z 30.04.1999. V
odôvodnení tohto uznesenia sa uvádza, že cit.: „negatívnych skutočností, ktoré buď priamo vylučujú
existenciu plnej moci (prehlásenie S. D., O. H.) alebo ju (plnú moc žalovaného) spochybňujú (zmienka

manželky žalovaného ohľadom plnej moci bez údaju dôvodu jej udelenia) bolo viac ako ju (plnú moc
žalovaného) preukazujúcich, preto súd dospel k záveru, že dedič S. L. nebol v konaní o dedičstve
platne zastúpený“. Je potrebné v tejto súvislosti podotknúť, že L., P. O. D. sa navzájom poznali, právna
predchodkyňa K. P. je príbuzná O. D., ktorá mala údajne zastupovať žalovaného v pôvodnom dedičskom
konaní. Preto je tu veľká pochybnosť, v akom postavení vystupovala O. D., či skutočne hájila práva
a oprávnené záujmy zákonného dediča, alebo konala v zhode s K.W. P. o tom, aké vyhlásenie vydá

v pôvodnom dedičskom konaní. Je zrejmé, že existenciu plnej moci odmietli S.Á. D., O.D. H., čo sú
najbližšie osoby O. D.. Žalobcovia vo svojej argumentácii uviedli, že je nelogické, aby prijali dedičstvo,
ktoré by malo aj tak patriť žalovanému, a zároveň tak vypadnúť z poradovníka na pridelenie pozemku
v I. K.. Žalobcovia v tejto súvislosti predložili súdu ako dôkaz prípis Odboru výstavby a územného
plánovania Obvodného národného výboru Bratislava - I., Vajanského nábrežia č. 3 z 07.08.1974. Z

daného listu však naopak vyplýva, že cit.: „...okrem lokality „D., ktorá sa pre výstavbu len pripravuje,
niet prakticky v obvode I. K. možností pre pridelenie pozemku do osobného užívania na IBV.“ Možnosť
získania pozemku do osobného užívania tak bola v roku 1974 (t. j. 3 roky pred smrťou poručiteľky) veľmi
nepravdepodobná vzhľadom na vysoký počet záujemcov, čo sa aj potvrdilo, pretože do smrti poručiteľky
nedostali P. žiadne právo na pridelenie pozemku. Nepravdivé je tak vyjadrenie P., že prišli o možnosť

získania lukratívneho pozemku v I. K., pretože táto možnosť bola veľmi mizivá. Z uvedeného podľa
nášho názoru vyplýva, že právna predchodkyňa nejednala v pôvodnom dedičskom konaní a po uzavretí
dedičského konania v dobrej viere, že jej Nehnuteľnosti patria, pretože podľa nášho názoru vedela, že
synporučiteľkymázáujemoNehnuteľnostiposvojejmatke,ažesaujmeichdržbyhneď,akotoumožnia
zákony, o čom svedčí výpoveď žalovaného na pojednávaní dňa 06.09.2021. S poukazom na nedostatok

plnej moci príbuznej K. P. - O. D. v pôvodnom dedičskom konaní a to, že žalovaný v roku 1991 začal s
uplatňovaním svojich práv, objektívne spochybňuje dobrú vieru Právnej predchodkyne. Pokiaľ by sme
súhlasili s právnym názorom prvostupňového súdu, že po smrti poručiteľky nastali právne skutočnosti, s
ktorými zákon spája zmenu vlastníctva k Nehnuteľnostiam aj pred skončením dedičského konania, tak
je potrebné upozorniť na fakt, že v súdnom konaní nebolo dokázané, že Mária Chudíková bola skutočne

vlastníčkou Nehnuteľností v čase jej smrti. Vo vzťahu k žalovanému bolo tiež vydané súdne rozhodnutie
v dedičskom konaní. Je nesporné, že v prípade žalovaného Krajský súd v Bratislave Uznesením č. k.
23Co 51/99 -58 z 30.04.1999 potvrdil, že žalovaný zdedil Nehnuteľnosti po svojej matke. Toto potvrdenie
zo strany súdu sa uskutočnilo dňa 30.04.1999 a je právoplatné. Následne, na základe tohto rozhodnutia
Krajského súdu v Bratislave, bol vykonaný záznam v katastri nehnuteľností. Zápis vlastníckeho práva

žalovaného k % - nám Nehnuteľností do príslušnej správy katastra nehnuteľností bol vykonaný v roku
1999. Je pravdou, že vlastníctvo k Nehnuteľnostiam bolo žalovanému potvrdené ku dňu smrti jeho
matky, avšak žalovaný od smrti svojej matky a zároveň počnúc rokom 1999, kedy mu bolo dedičstvo
aj právoplatne potvrdené súdom, žalovaný subjektívne veril, že mu Nehnuteľnosti v zdedenom podiely
patria. Žalovaný tiež platil daň z nehnuteľnosti tak, ako predtým K. P.. A v konečnom dôsledku v roku

2010 podal na súd žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k
Nehnuteľnostiam. Táto žaloba je vedená pod spis. zn. 10C 173/2010 a konanie je prerušené do doby
právoplatného rozhodnutia v tomto súdnom konaní. Boj o svoje dedičstvo, platenie dane z nehnuteľnosti
a podanie žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sú objektívnou okolnosťou,
ktorá potvrdzuje dobrú vieru žalovaného, že mu Nehnuteľnosti patria. Pokiaľ by sme posudzovali vec

rovnako ako pri vydržateľovi a pôvodnom vlastníkovi, tak žalovaný najneskôr v roku 2009 Nehnuteľnosti
tiež vydržal. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalobcovia podali žalobu na súd až v roku 2015,
na čo upozornil žalovaný vo svojej záverečnej reči. Žalovaný tak prelomil vlastnícke právo svojich
predchodcov. Opäť sa dostáva do konfliktu dobromyseľnosť vydržateľa a pôvodného vlastníka. Súd sa
však dôsledne nezaoberal dobromyseľnosťou žalovaného.

24. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia, ktorí s odvolaním nesúhlasia. V otázke nadobudnutia
vlastníctva vydržaním je významné len posúdenie dobromyseľnosti držiteľa a nie pôvodného vlastníka.
NavyševdanomprípadepôvodnouvýlučnouvlastníčkounehnuteľnostíbolaO.L.aodroku1977K.P.nazáklade riadne skončeného dedičského konania a právoplatného rozhodnutia, ktoré vytvorilo prekážku
res iudicata. Právne irelevantný je tiež odkaz žalovaného na rozsudok NS SR 6Cdo/47/2012, pretože
ten rieši špecifický prípad vydržania a to na základe notárskeho osvedčenia. Otázka žalovaného, či

súd považuje nemožnosť žalovaného zasiahnuť do vydržania závetnej dedičky za súladnú s právom
za bezpredmetnú a špekulatívnu. Žalovaný vedel, ako syn poručiteľky je povinný prispieť štátnemu
notárstvu k spoľahlivému a úplnému zisteniu stavu dedičstva. Vedel, že poručiteľka zanechala závet a
mal možnosť urobiť všetko na zabezpečenie ochrany svojich práv a záujmov hneď po pohrebe matky.
K. P. bola po právoplatne skončenom dedičskom konaní po O.. L. v dobrej viere, že jej nehnuteľnosti

patria. Žalobcovia taktiež uvádzajú, že prostriedky procesnej obrany uplatnené po vyhlásení uznesenia
o skončení dokazovania považujú za neúčinné.

25. K vyjadreniu žalobcov sa vyjadril žalovaný, ktorý trvá na svojej argumentácii, ktorá je
obsahom odvolania. Trvá na tom, že v danom prípade chýba ten, kto by mohol spochybňovať
údajné vydržanie právnej predchodkyne žalobcov, a to žalovaný, pretože jeho dedičské právo

bolo právoplatne súdne priznané až po uplynutí vydržacej lehoty. V tejto súvislosti žalovaný
poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 154/2010 zo 16. decembra 2010,
ZSR, 2011, č. 32 a Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 47/2012 z 30. apríla 2013, ZSR,
2014, č. 125, ktoré v téme vydržania, resp. k stanoveniu času dokazovania vydržania, zaujali
rozdielne právne názory. Je irelevantné, že predmetné rozhodnutia sa týkajú vydržania na podklade
notárskych osvedčení, pretože podstata právneho problému spočíva v čase, v akom sa má vydržanie
dokazovať. Žalovaný má nepochybne horšie právne postavenie v danom súdnom spore. Žalovaný podľa

napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu v čase právoplatného rozhodnutia o dedičstve po svojej
matke už vlastne nebol vlastníkom zdedených Nehnuteľností. Dobromyseľnosť pôvodného vlastníka -
žalovanéhomohlanastúpiťažvroku1999,kýmúdajnádobromyseľnosťprávnejpredchodkynežalobcov
už v roku 1977. Preto sa v danom prípade dostáva proti sebe dobromyseľnosť vydržateľa versus
dobromyseľnosť pôvodného vlastníka. Žalovaný zotrváva na námietke, že súd žiadnym spôsobom

nevysvetlil, prečo vykonal dokazovanie vydržania po smrti poručiteľky O. L. bez toho, aby zdôvodnil
absenciu právoplatného rozhodnutia v dedičskom konaní. A to hlavne s poukazom na zachovanie
rovnakého právneho postavenia závetného ale aj zákonného dediča a syna poručiteľky O. L. pri
výkone svojich práv. Nie je pravdou, že žalovaný v danej veci nekonal, ako tvrdia žalobcovia. Naopak,
hneď ako zistil relevantné informácie, najmä informáciu o výlučnom vlastníckom práve žalobcov k

dedičskej podstate po svojej matke, „obnovil“ dedičské konanie a o jeho dedičské právo mu bolo
súdne právne priznané. Žalovaný je presvedčený o tom, že právnej predchodkyni chýbala dobrá viere,
že jej Nehnuteľnosti po poručiteľke patria. Žalobcovia bagatelizujú závery Uznesenia Krajského súdu
Bratislava č. k. 23Co 51/99-58 z 30.04.1999. Je faktom, že v pôvodnom dedičskom konaní nebol
žalovaný platne zastúpený. Vzhľadom na výpoveď žalovaného z 06.09.2021, ako aj to, že existenciu

plnej moci odmietli S. D., O. H., čo sú najbližšie osoby O. D., nemohlo dôjsť k vydržaniu Nehnuteľností
právnou predchodkyňou žalobcov, pretože jej chýbala dobrá viera, jedna z podmienok vydržania. Pokiaľ
by aj súd bol toho názoru, že mohlo dôjsť k vydržaniu Nehnuteľností právnou predchodkyňou žalobcov,
čo žalovaný odmieta, tak žalovaný poukázal na to, že aj on potom vydržal Nehnuteľnosti a to v roku
2009. Uviedli sme súdu objektívne skutočnosti - boj o svoje dedičstvo, platenie dane z nehnuteľnosti

a podanie žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktoré potvrdzujú dobrú vieru
žalovaného, že mu Nehnuteľnosti patria. Splnením druhej podmienky - 10 ročnej vydržacej lehoty sa
žalovanému Nehnuteľnosti v podiely % „navrátili“ do vlastníctva titulom vydržania. Je to tá istá situácia,
ako keď vydržala Nehnuteľnosti K. P.. Nakoľko v našom právnom poriadku naďalej platí zásada, že
nikto nemôže previesť viac práv ako má sám, sme toho názoru, že pokiaľ súd dokazoval čas po smrti

poručiteľky O. L., mal by dokazovať celú časovú os až po smrť právnej predchodkyne žalobcov, a to sa
v danom prípade nestalo. Záverom žalovaný uvádza, že zotrváva na svojom Odvolaní a navrhuje, aby
odvolací súd Rozsudok zmenil tak, že žalobu zamieta, alebo alternatívne zrušil Rozsudok a vrátil vec
na ďalšie konanie a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

26. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia, ktorí odmietajú názor žalovaného o jeho horšom
právnom postavení v danom súdnom spore. Už v roku 1977 mal možnosť urobiť všetko na zabezpečenie
svojich dedičských práv. Výlučné vlastníctvo nehnuteľností p. P. bolo po právoplatne skončenom
dedičskom konaní v novembri 1977 zavedené aj do operátu katastra. Žalobcovia nesúhlasia stým, že by aj žalovaný vydržal nehnuteľnosti a že súd mal skúmať celú časovú os až po smrť
právnej predchodkyne žalobcov. Podľa ustálenej judikatúry súdov SR, ako aj ESĽP dobromyseľnému
nadobúdateľovi vlastníckeho práva musí byť v právnom štáte poskytnutá súdna ochrana aj pred

pôvodným vlastníkom.

27. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380
ods. 1 C.s.p. (t. j. v celom rozsahu) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím
súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie

žalovaného v rozsahu jeho odvolania je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť
podľa § 388 C.s.p.

28. Žalobcovia sa svojou žalobou po jej ustálení v priebehu konania domáhali určenia, že K. P., resp. jej
právni nástupcovia, sú vlastníkmi nehnuteľností v J..Ú.. D., zapísané na LV č. XXX, N.. Č.. XXXXX-dom
a dvor vo výmere 132 m2, par. č. XXXXX- záhrada vo výmere 939 m2. Na žalobe týkajúcej sa určenia

neplatnosti právneho úkonu - uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31. 10. 1997, č. k. 30Co
27/1997 žalobca netrval. Právny zástupca žalovaného súhlasil so zastavením konania v časti o určenie
neplatnosti právneho úkonu. Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 11.02.2020 v tejto časti
konanie zastavil. Žalobca ďalej zotrval na žalobe v časti určenia že p. K. P. resp. jej právni nástupcovia
sú vlastníkmi nehnuteľnosti v J..Ú.. D. U. na Q. Č.. XXX parc. č. XXXXX-dom a dvor vo výmere 132 m2,

parc. č. XXXXX-záhrada vo výmere 939 m2 v celosti.

29. Odvolací súd v tejto súvislosti musí poukázať na uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 20.
10. 1998, č. k. D 41/93 (Dnot 6/94), z ktorého vyplýva, že súd určil, že medzi aktíva dedičstva po O. L.
patrí aj sporná nehnuteľnosť a potvrdil nadobudnutie dedičstva tak, že 1/4 podiel získala do dedičstva

K. P. a 3/4 S. L.. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že závet poručiteľky bol neplatný v časti, v ktorej
nezahŕňal neopomenuteľného dediča S. L., ktorému patrí podiel vo výške 3/4 zákonného podielu. Na
odvolanie K. P. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 30.04.1999, č. k. 23Co 51/99-58, uvedené
rozhodnutie potvrdil.

30. Teda ohľadom sporených nehnuteľností je súd viazaný posledným právoplatným rozhodnutím súdu
v dedičskom konaní zo dňa 20.10.1998, č.k. D 41/93 (Dnot 6/94), potvrdeným odvolacím súdom
zo dňa 30.04.1999, č. k. 23Co 51/99-58. Na základe ktorého aktíva dedičstva po O. L. a to aj
spornú nehnuteľnosť nadobudol žalobca v podiele 3 a v podiele 1 K. P.. Súd v tomto rozhodnutí
taktiež určil, že závet poručiteľky bol neplatný v časti, v ktorej nezahŕňal neopomenuteľného dediča

S. L., ktorému patrí podiel vo výške 3/4 zákonného podielu. Uvedenému rozhodnutie v dedičskom
konaní predchádzalo rozhodnutie bývalého Štátneho notárstva Bratislava-mesto zo dňa 21. 11.
1977, právoplatného dňa 21.11.1977 , na základe ktorého právna predchodkyňa žalobcov nadobudla
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, Katastrálneho územia C., D.-K..Č.. R. K.,
D. XXX, pozemky registra KN "C" parcela parc.č.XXXXX zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 132

m2,parcelaparc.č.XXXXXzáhradavovýmere839m2astavbasup.č.XXXXnaparceleparc.č.XXXXX.
Predmetné rozhodnutie Štátneho notárstva bolo zrušené rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 31.10.1997, č.k. 33Co 27/97-153. Posledným rozhodnutím súdov v dedičskej veci po nebohej O.
L., je teda rozhodnutie zo dňa 20.10.1998, č. k. D 41/93, ktorým sú súdy viazané a teda, že žalovaný je
dedičom vo výške 3/4 zákonného podielu. Nemožno teda uvažovať o vydržaní právnou predchodkyňou

žalobcov 10 rokov po rozhodnutí štátneho notárstva, keďže týmto rozhodnutím nebolo právoplatne
skončené dedičské konanie. Dedičské konanie bolo právoplatne skončené až už viackrát spomínaným
rozhodnutím zo dňa 20.10.1998, ktoré bolo potvrdené aj odvolacím súdom a nadobudlo právoplatnosť.
Pokiaľ by sme teda aj pripustili právny názor, že by žalobcovia (a ich právna predchodkyňa) vydržali
vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti po 10 rokoch odo dňa rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva

Bratislava-mesto zo dňa 21.11.1977, právoplatného dňa 21.11.1977, keďže tieto by užívala ich právna
predchodkyňa ako oprávnená dedička, rovnaká situácia by nastala u žalobcu po rozhodnutí Okresného
súdu Bratislava II zo dňa 20.10.1998, č.k. D 41/93. Teda žalobca by nehnuteľnosti po 10 rokoch odo dňa
predmetného rozhodnutia mohol vydržal ako oprávnený vlastník, ktorého vlastníctvo mu bolo priznané
právoplatným rozhodnutím súdu. Nebolo teda možné vyhovieť žalobe žalobcov.

31. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov zmenil rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p.
a to tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.32. O náhrade trov celého konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a 2 v spojení s § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V konaní bol plne úspešný žalovaný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd

prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).