Rozsudok Judgement was issued on Monday, November 14, 2022

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5C/18/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8220200704
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Rebej
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2022:8220200704.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom Mgr. Marekom Rebejom v spore žalobkýň: 1/ A. A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. D. XX, XXX XX E., 2/ A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX E., obe žalobkyne
právne zastúpené: JUDr. Lýdia Figura Molnárová, advokátka, so sídlom Hlavná 145/167, 044 13 Valaliky
- Košťany proti žalovanému: G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX E., právne zastúpený:
JUDr. Ivan Vanko, advokát, so sídlom Floriánska 19, 040 01 Košice, o odstránenie nelegálnej stavby,

takto

r o z h o d o l :

I. Konanie o žalobnom návrhu v časti odstránenia stavby z titulu nedovolenej stavby z a s t a v u j e
a vec p o s t u p u j estavebnému úradu Mesta Bardejov, Radničné námestie č. 16, 085 01 Bardejov.

II. V prevyšujúcej časti žalobuz a m i e t a .

III. Stranám sporu n e p r i z n á v nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Žalobkyne žalobou doručenou súdu dňa 21.04.2020 a doplnenou podaním doručeným súdu dňa
12.07.2021 sa voči žalovanému domáhajú odstránenia neoprávnenej a nepovolenej stavby postavenej
na parcele č. CKN XXXX/X , druh stavby 10 – rodinný dom súp. č. XXX, ktorý je zapísaný Okresným
úradom Bardejov, katastrálnym odborom na LV č. XXXX v okrese E., obci E., k.ú. E. a to na náklady
žalovaného. Zároveň žiadajú priznať nárok na náhradu trov konania.
1.2. Svoju žalobu odôvodnili žalobkyne tým, že žalovaný ako ich bezprostredný sused začal počas

roka 2019 s výstavbou rodinného domu na parcele CKN č. XXXX/X k.ú. E. bez stavebného povolenia.
Aj napriek výzve zo dňa 12.04.2019, ktorú obdržal od Orgánu štátneho stavebného dohľadu mesta
E., aby okamžite zastavil akékoľvek stavebné práce, v prácach pokračoval naďalej. Dňa 27.05.2019
bolo vydané rozhodnutie o okamžitom zastavení prác na stavbe s okamžitou platnosťou od Orgánu
štátneho stavebného dohľadu mesta E., ktoré žalovaný nerešpektoval. Vyústilo to k tomu, že dňa
10.06.2019 žalobkyne podali podnet na Okresnú prokuratúru v Bardejove na prešetrenie marenia
úradnéhorozhodnutiazodňa27.05.2019.Dňa31.07.2019boloprotižalovanémuzačatétrestnéstíhanie

a súčasne vznesené obvinenie pre prečin marenia úradného rozhodnutia. Dňa 21.08.2019 mu bolo
doručené rozhodnutie o zastavení stavebného konania. Jeho bezohľadné konanie a nerešpektovanie
zákonov vyústilo k tomu, že bol zadržaný v cele na 24 hod. Aj po týchto skutočnostiach v prácach
pokračuje. Dňa 14.11.2019 boli predvolaní na Stavebný úrad mesta Bardejov na dodatočné stavebné
povolenie na rozostavanú stavbu, ktorú si dal zamerať 30.05.2019 a následne žiadal zapísať
geometrickýplánnarozostavanústavbu,ktorápresahujedosusednýchparcielCKNč.XXXX/XaCKNč.

XXXX,sčímžalobkyneakovlastníčkyparcielnesúhlasia.Dňa05.09.2019podaližiadosťnanezapísanie
geometrického plánu, to sa nestalo a následne odporca dňa 16.10.2019 si dal zamerať svoju predmetnú
parcelu CKN č. XXXX opäť. Preklasifikoval starý chliev na inú budovu, získal na ňu súpisné číslo. Dňa03.01.2020 si podal žiadosť o vydanie stavebného povolenia na stavbu „Rodinný dom – stavebné úpravy
– nadstavba“ – zmena dokončenej stavby spojená so zmenou v užívaní na pozemku parc. č. CKN
č. XXXX/X stavba so súpisným číslom XXXX v k.ú. E., s čím žalobkyne ako vlastníčky susediacich

pozemkov nebudú súhlasiť vzhľadom na to, že k tejto parcele, na ktorú sa žalovaný snaží získať
ich súhlas, nie je žiadna prístupová ani príjazdová cesta, ani jedno parkovacie miesto. Jediný prístup
k uvedenej parcele vedie cez 0,75 cm chodníček okolo jeho súčasného pozemku na parcele č. CKN
XXXX/X, na ktorom má postavený rodinný dom, ktorý obýva. Na parcele, kde sa snaží získať stavebné
povolenie nie sú inžinierske siete, ani kanalizácia. Žalovaný požiadal o ďalšie stavebné povolenie na

uvedenej parcele. Tento pozemok počas uplynulých dlhých 42 rokov príbuzní majiteľky užívali ako
záhradku, na ktorú bol len peší prístup cez železničnú trať.

2.1. Uznesením Okresného súdu Bardejov zo dňa 08.09.2020 č.k. 5C/18/2020-73 súd na návrh
žalobkýň v súlade s ustanovením § 79 Civilného sporového poriadku pripustil do konania na žalujúcu
stranu E. I., nar. XX.XX.XXXX ako žalobkyňu v 3. rade a B. F., nar. XX.XX.XXXX ako žalobcu v 4. rade,

keďže podľa LV č. XXXX nehnuteľnosť, ktorá je predmetom konania, je v podielovom spoluvlastníctve
žalobkyne v 2. rade, E. I. a B. F.. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 10.09.2020.
2.2. Následne uznesením tunajšieho súdu zo dňa 11.10.2021 č.k. 5C/18/2020-313 súd konanie medzi
žalobcami v 3. a 4. rade a žalovaným zastavil z dôvodu, že títo žalobcovia vzali svoju žalobu späť.
Dôvodom späťvzatia žaloby je skutočnosť, že títo prestali byť podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností

zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. E. a to na základe rozhodnutia Okresného úradu Bardejov, k.ú., číslo
vkladu G. XXXX/XXXX, resp. G. XXXX/XXXX zo dňa 03.11.2020, ktorým sa povolil vklad vlastníckeho
práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech žalobkyne A. F.. Uvedené uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňom 30.10.2021.

3. Písomným podaním, doručeným súdu dňa 22.09.2020 žalovaný navrhol podanú žalobu zamietnuť
a priznať mu náhradu trov konania. Žalobu považuje v celom rozsahu za neopodstatnenú a nedôvodnú,
pretože stavba je legálna a má platné stavebné povolenie. Poukázal na konanie vedené pred tunajším
súdom pod sp. zn. 9C/23/2020 a tiež na Rozhodnutie Mesta E. ako stavebného úradu zo dňa 25.05.2020
č. J. XX/XXXX o povolení zmeny dokončenej stavby. Uviedol, že žalobkyne na neho podávajú rôzne

nedôvodné a neopodstatnené podania, ktoré žalovanému spôsobili aj nezákonné trestné stíhanie
a zadržanie. Pre nečinnosť Mesta E. ako stavebného úradu žalovaný dňa 12.01.2020 podal podnet na
Okresnú prokuratúru v Bardejove, ktorá tento vybavila odložením dňa 11.03.2020 sp. zn. Pd 1/2020
z dôvodu, že stavebný úrad nekoná a konanie prerušil na dobu odo dňa doručenia rozhodnutia na
predloženie dôkazu, že na súde bol podaný návrh na rozhodnutie v spornej veci.

4. V písomnom podaní, doručenom súdu dňa 09.10.2020 žalobkyne uviedli, že dňa 22.01.2019
podal žalovaný žiadosť na vydanie stavebného povolenia pod č. J. XXXX/XXXX a dňa 02.05.2019
žiadosť o vydanie dodatočného povolenia pod č. J. XXXX/XXXX, pričom stále ide o stavebné konanie
k tej istej nehnuteľnosti. Preto je tu prekážka litispendencie. Nie je pravdou, že stavba žalovaného

je legálna a má platné stavebné povolenie, keďže dňa 27.05.2019 Mesto E. v konaní č. J. XXXX/
XXXX vydalo rozhodnutie o okamžitom zastavení prác na stavbe a dňa 21.08.2019 ďalším rozhodnutím
stavebnékonaniezastavilo.Dňa02.05.2019podalžalovanýžiadosťovydaniedodatočnéhostavebného
povolenia č. J. XXXX/XXXX, o ktorej však už raz stavebný úrad rozhodol tak, že konanie zastavil. Na
základe námietok žalobkýň teda stavebný úrad toto konanie o dodatočnom povolení stavby prerušil

do doby rozhodnutia súdom. Žalovaný stále nedisponuje žiadnym právoplatným a vykonateľným
rozhodnutím o povolení stavby, resp. dodatočnom povolení stavby a teda stavia načierno. Preto
nemôže požívať právnu ochranu a dodatočne mu ju úrady predsa nemôžu zhojiť. V tomto prípade ide
o neoprávnenú stavbu, táto sa uskutočňuje sčasti na cudzom pozemku a požiarna ochrana a budúca
prístupová cesta má viesť cez pozemok žalobkyne v 2. rade. Stavba žalovaného pritom nemôže byť

nikdy povolená z dôvodu, že nespĺňa náležitosti a podmienky stanovené Stavebným zákonom a na
neho viaznuce všeobecne záväzné právne predpisy a príslušné STN (odstavné a parkovacie stojisko,
3m šírka prístupovej cesty a jej napojenie na verejnú komunikáciu, vzájomné odstupy stavieb, rozpor
s verejnými záujmami). Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak niekto zriadi stavbu na cudzom
pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba

odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil. Súd nesmie odoprieť ochranu s odôvodnením, že vec patrí
do pôsobnosti stavebného úradu (uznesenie NS SR z 10.03.2015 sp. zn. 8Cdo/175/2014). Žalobkyne
majú za to, že celé konanie na stavebnom úrade je nezákonné a akoby ani neexistovalo, preto je
namieste postup podľa § 135c Občianskeho zákonníka a poskytnutie ochrany žalobkyniam. V tomtoprípade ide aj o neoprávnenú stavbu v zmysle Občianskeho zákonníka, žalovaný ako stavebník v celej
tejto veci nebol a nie je dobromyseľný. Od začiatku vedel, že stavia neoprávnene na cudzom pozemku,
hrubým spôsobom porušil svoje povinnosti, začal a pokračuje v stavbe napriek upozorneniu, že stavia na

cudzom pozemku a bez existencie právoplatného a vykonateľného stavebného povolenia. V danej veci
došlo k nespočetnému množstvu chýb zo strany orgánov štátnej správy na úseku stavebného zákona.
Žalovaný ťaží z týchto chýb, využíva ich vo svoj prospech a nepretržite pokračuje v stavebných prácach,
hoci na ich realizáciu nemá žiadne stavebné povolenie. Tým, že stavebný úrad nekoná a neukladá
žalovanémupokutyajkeďvie,žeideočiernustavbu,tátosanaďalejžalovanýmstavia.Jepretopotrebné

to všetko už raz zastaviť a nariadiť odstránenie tejto čiernej stavby. Je nepredstaviteľné, aby žalovaný
s výsmechom a ukazovaním rôznych gest, ukazoval svoju „nedotknuteľnosť“ a ohrozoval žalobcov, ktorí
sú denne-denne vystavení takémuto správaniu žalovaného. Ďalej je nepredstaviteľné, aby pri výstavbe
čiernejstavbychodilžalovanýpopozemkochžalobcovvčase,keďtítosúvpráci. Nazákladeuvedeného
žiadajú, aby súd nariadil žalovanému odstrániť neoprávnenú a nepovolenú stavbu – rodinný dom súp.
č. XXX postavený na parcele CKN č. XXXX/X, zapísaný na LV č. XXXX k.ú. E. a to na jeho náklady.

5. Podaním, doručeným súdu dňa 27.10.2020 žalovaný zotrval na svojom vyjadrení k žalobe. Okrem
toho uviedol, že disponuje statickým posudkom K. B. E., v ktorom je jasne popísané a uvedené s apelom
na chyby v statike, že je potrebné v predmetnej stavbe pokračovať, nakoľko je možné, že by mohlo
dôjsť k deštrukcii a tak k vzniku škody. Bezpodmienečne je nevyhnutná okamžitá sanácia a renovácia

podľa tohto statického posudku, aby sa predišlo vzniku škôd na majetku tak žalovaného, ako aj susedov.
Predmetný statický posudok je súčasťou administratívneho spisu na stavebnom úrade Bardejov pod
č. J. XXXX/XXXX. O danom stave bol informovaný stavebný úrad Mesta Bardejov, príslušné orgány
policajného zboru SR a Mestská polícia Bardejov, zo strany ktorých má žalovaný pravidelné kontroly na
základe vyfabulovaných oznámení susedov (žalobcov), ktoré sú na úrovni šikanovania presahujúcich

medze pravidiel občianskeho spolunažívania. Žalovaný je neustále predvolávaný na políciu k podaniam
susedov, čomu chce zabrániť podaním trestného oznámenia za ohováranie, resp. iným primeraným
spôsobom.

6. Uznesením zo dňa 09.08.2021 č.k. 8C/9/2021-129 tunajší súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým

žalovanému uložil povinnosť zdržať sa akéhokoľvek výkonu stavebných prác, realizácie stavebných
prác alebo akýchkoľvek iných stavebných činností na rodinnom dome súpisné číslo XXX na pozemku
parcela KN C č. XXXX/X o výmere 178 m2 zapísané na LV č. XXXX, kat.úz. E. a na inej budove
súpisné číslo XXXX na pozemku parcela KN C č. XXXX/X o výmere 31 m2 zapísané na LV č.
XXXX, kat.úz. E.. Proti uvedenému uzneseniu podal žalovaný odvolanie, pričom Krajský súd v Prešove

uznesením zo dňa 15.11.2021 č.k. 20Co/38/2021-196 uzneseniu súdu prvej inštancie potvrdil s tým,
že toto neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia veci sp.zn. 5C/18/2020 vedenej
na Okresnom súde Bardejov. Nariadené neodkladné opatrenie sa stalo vykonateľným dňa 12.08.2021
a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 23.12.2021.

7. Súd na prejednanie a rozhodnutie sporu nariadil viaceré pojednávania. V priebehu konania súd
vykonal dokazovanie vykonaním obhliadky na mieste samom, vykonaním znaleckých dokazovaní
a oboznámením znaleckého posudku Ing. Eduarda Treščáka č. 2/2021 zo dňa 27.01.2022 a znaleckého
posudku Ing. Tomáša Vargu, PhD. č. 2/2022 zo dňa 03.02.2022, ďalej oboznámením listín a to: žiadosť
o odstránenie chátrajúcej a polozrúcanej stavby žalobkyne v 1. rade adresovaná Mestskému úradu

Bardejov zo dňa 16.05.2018; oznámenie žalobkyne v 2. rade adresované Mestskému úradu Bardejov zo
dňa 14.06.2018; odpoveď Mesta Bardejov adresovaná žalobkyni v 1. rade zo dňa 19.06.2018; odpoveď
Mesta Bardejov adresovaná žalobkyni v 2. rade zo dňa 21.06.2018; výzva Mesta Bardejov, orgánu
štátneho stavebného dohľadu zo dňa 12.04.2019 adresovaná žalovanému; rozhodnutie Mesta Bardejov
o okamžitom zastavení prác na stavbe zo dňa 27.05.2019; list žalobkyne v 1. rade adresovaný Okresnej

prokuratúre Bardejov zo dňa 10.06.2019; list žalobkyne v 2. rade adresovaný Okresnej prokuratúre
Bardejov zo dňa 10.06.2019; oznámenie Mestského úradu Bardejov o začatí stavebného konania
podľa § 88a zo dňa 24.10.2019; rozhodnutie Mesta Bardejov o prerušení konania o dodatočnom
povolení stavby zo dňa 16.12.2019; list žalobkyne v 2. rade adresovaný OR PZ Bardejov zo dňa
09.01.2020; list žalobkyne v 1. rade adresovaný OR PZ Bardejov zo dňa 17.01.2020; stanovisko

žalobkýň adresované Mestu Bardejov zo dňa 04.02.2020; stanovisko Mesta Bardejov adresované
žalobkyniam zo dňa 11.02.2020; žiadosť o odstránenie nelegálnej stavby žalobkýň v 1.- a 2. rade
adresované Mestskému úradu Bardejov zo dňa 12.03.2020; oznámenie Mesta Bardejov o začatí
stavebného konania a nariadenie ústneho pojednávania zo dňa 09.03.2020; LV č. XXX; LV č. XXXX;LV č. XXXX; sťažnosť žalobkýň na nečinnosť stavebného úradu v Bardejove adresovaná Stavebnej
komoreSRzodňa26.05.2020;sťažnosťžalobkynev1.radezodňa25.05.2019adresovanáMinisterstvu
vnútra SR – Prezídium hasičského a záchranného zboru; sťažnosť žalobkýň na postup Mestského

úradu v Bardejove adresovaná Okresnému úradu Prešov – odbor výstavby a bytovej politiky zo dňa
25.05.2020; výzva Mesta Bardejov zo dňa 07.02.2011 adresovaná B. a F. L.; oznámenie žalobkýň
adresované Mestu Bardejov zo dňa 10.06.2020; LV č. XXXX; žiadosť žalobkýň v 1. a 2. rade
o prešetrenie adresovaná Mestskému úradu Bardejov zo dňa 07.09.2020; výrez z katastrálnej mapy;
odpoveď Mesta Bardejov adresovaná žalobkyni v 2. rade zo dňa 21.06.2018; výzva Mesta Bardejov

- orgánu štátneho stavebného dohľadu zo dňa 12.04.2019 adresovaná žalovanému; rozhodnutie
o okamžitom zastavení prác na stavbe zo dňa 27.05.2019; rozhodnutie o zastavení stavebného konania
zo dňa 21.08.2019; list Mesta Bardejov adresovaný žalobkyni v 2. rade označený ako „Chronologický
postup – žiadosť o vydanie stavebného povolenia“ zo dňa 04.11.2019; list žalobkýň adresovaný
Mestskému úradu Bardejov zo dňa 01.04.2019; list žalobkýň adresovaný Mestskému úradu Bardejov zo
dňa 04.04.2019; výzva žalobkyne v 2. rade na zastavenie stavebných prác na stavbe zo dňa 17.05.2019

adresovaná Mestskému úradu Bardejov; výzva žalobkyne v 2. rade na zastavenie stavebných prác
na stavbe adresovaná Mestskému úradu Bardejov zo dňa 16.05.2019; oznámenie o výkone štátneho
stavebného dozoru zo dňa 29.07.2019; výzva žalobkyne v 2. rade na zastavenie stavebných prác
adresovaná Mestskému úradu Bardejov zo dňa 31.07.2019; list žalobkýň adresovaný Mestskému
úradu Bardejov zo dňa 14.11.2019; list žalobkýň adresovaný Okresnému úradu Bardejov zo dňa

13.11.2019; rozhodnutie Mesta Bardejov o dodatočnom povolení stavby zo dňa 28.09.2020; výzva na
zastavenie v pokračovaní stavebných prác Mesta Bardejov – orgánu štátneho stavebného dohľadu
adresovaná žalovanému zo dňa 15.10.2020; výzva na zastavenie v pokračovaní stavebných prác Mesta
Bardejov – orgánu štátneho stavebného dohľadu adresovaná žalovanému zo dňa 29.10.2020; podnet
právnej zástupkyne žalobkýň adresovaný hlavnému kontrolórovi Mesta Bardejov zo dňa 11.02.2021;

vytyčovací náčrt vypracovaný K. M. I. zo dňa 28.08.2007; vytyčovací náčrt vypracovaný B. N. zo
dňa 20.08.2010; vytyčovací náčrt vypracovaný spoločnosťou DGRS s.r.o. zo dňa 01.06.2017; kópia
katastrálnej mapy vyhotovená 17.05.2019; geometrický plán vyhotovený B. O. zo dňa 16.10.2019;
odpoveď Okresného úradu Bardejov – katastrálny odbor zo dňa 14.06.2019 adresovaná žalovanému;
geometrický plán vyhotovený K. I. zo dňa 30.05.2019; kópia katastrálnej mapy zo dňa 08.10.2019;

zameranie stavby – obvodový múr na parcele C KN č. 3024 vyhotovené Ing. Trudičom; statický posudok
stavby vyhotovený K. B. E.; statické riešenie stavby – Rodinný dom – prístavba, nadstavba, projektant
K. B. A.; rozhodnutie Okresného úradu Bardejov, katastrálny odbor; aktuálny LV č. XXXX; odpoveď
Mesta Bardejov na žiadosť o udelenie súhlasu o odstránenie plota a nelegálnych stavieb zo dňa
14.07.2021 adresované žalovanému; rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej

politiky zo dňa 18.03.2021; rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky zo
dňa 13.10.2020; rozhodnutie Mesta Bardejov o zastavení konania vo veci vydania stavebného povolenia
zo dňa 26.04.2021 adresované žalovanému; vyjadrenie Stavebnej komory SR adresované právnej
zástupkyni žalobkýň zo dňa 12.03.2022, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

8. Z listu vlastníctva č. XXX k.ú. E. vyplýva, že A. B., M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, E. je
evidovaná ako výlučná vlastníčka parcely CKN č. XXXX – záhrada o výmere 652 m2 a stavby – rodinný
dom súp. č. XXXX postavený na parcele č. XXXX/X. Právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba XXXX
je evidovaný na LV XXX. Ako titul nadobudnutia je evidované M. P. XX/XX, Q. XXXX/XX, R.. R. H.. P.
H. XXX/XX, Q. XXX/XX.

9. Z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. E. vyplýva, že A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, E. je evidovaná
ako výlučná vlastníčka parcely CKN XXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 469 m2 a stavby –
rodinný dom súp. č. XXXX postavený na parcele č. XXXX/X. Ako titul nadobudnutia je uvedené: H. XXX/
XX- XXX/XX, Darovacia zmluva a vecné bremeno – V XXX/XXXX, Darovacia zmluva zo dňa 09.09.2020

– V XXXX/XXXX zo dňa 03.11.2020 a Darovacia zmluva zo dňa 18.09.2020 V XXXX/XXXX zo dňa
03.11.2020.

10.Zlistuvlastníctvač.XXXXk.ú.E.vyplýva,žeG.H.,nar.XX.XX.XXXX,bytomC.D.XX,E.jevýlučným
vlastníkom parcely CKN č. XXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 178 m2, CKN č. XXXX/X

– zastavaná plocha a nádvorie o výmere 31 m2 a CKN č. XXXX – záhrada o výmere 482 m2. Rovnako
tak je vlastníkom stavby – rodinný dom súp. č. XXX postavený na parcele CKN č. XXXX/X a stavby súp.
č. XXXX postavenej na parcele č. CKN XXXX/X. Ako titul nadobudnutia je uvedené: Kúpna zmluva S.
XX/XX – G. XXX/XXXX zo dňa 22.03.2017 a oznámenie o súp. čísle J. XXXX/XX-XX, Q. XXXX/XXXX.11. Zo záverov znaleckého posudku znalca Ing. Eduarda Treščáka č. 2/2021 zo dňa 27.01.2022 vyplýva,
že stavba na pozemku CKN č. XXXX/X do parciel CKN č. XXXX/X F. XXXX nezachádza, podľa

geometrického plánu č. XXXXXX-X/XXXX sa upravuje hranica medzi danými pozemkami v rámci opravy
zákresu v platenej katastrálnej mape. Časť oporného múru – novovytvorená parcela CKN č. XXXX/X
o výmere 3 m2 je vytvorená z parcely žalobkyne CKN č. XXXX/X a zasahuje do jej vlastníctva.

12. Z vyjadrenia znalca počas obhliadky vykonanej na pozemku žalobkyne v 2. rade dňa 09.09.2022

vyplýva, že ohľadne zasiahnutia stavby do pozemku žalobkyne v 2. rade zistil, že stavba ako taká je
na hranici pozemku, ale múrik okolo stavby už zasahuje do cudzieho pozemku z bočnej, aj zo zadnej
strany domu. Pri meraní boli vytýčené body, ktoré znázornil aj na múriku. Čiže celá časť za drôteným
plotom presahuje do pozemku žalobkyne v 2. rade. Z obhliadky vykonanej na pozemku žalovaného
vyplynulo, že v tomto prípade sa jedná o roh domu, ktorý – ako uviedol aj v znaleckom posudku, kde
je aj meračský náčrt z THM zamerania - je zakreslený ako pravouhlá budova a je aj naznačené, ako to

malo ísť z uvedeného rohu na plot. Pri mapovaní bol bod určený spôsobom (nevie, len si to domýšľa, že
možno tam boli stromy, alebo niečo také) - ortogenálnou metódou. To znamená, že bolo stanične z rohu
domu na plot, urobila sa priamka a urobili sa geodetické body. Tým pádom vzniklo to, že predmetný
bod – keďže bol určený takýmto spôsobom, že z bodu na bod – tak sa urobila priamka a tým pádom
z budovy vznikol tzv. lichobežník. Teda nie pravouhlá budova, aká je v skutočnosti, ale ten bod sa tým

pádom posunul ako smerom na mape. Predmetná stavba je znázornená ešte aj na mape z roku 1938,
kde je takisto pravouhlá tak, ako hranica, ktorá je nemenná. Do katastrálnej mapy sa teda tento bod
dostal chybne. Keďže je chybne určený, tak budova vyzerá, že nie je pravouhlá, ale že je lichobežník.
V skutočnosti je ale pravouhlá a aj pri mapovaní bola pravouhlá. Len chybným výpočtom sa urobil bod
na terajšej mape. Čiže je to akoby chyba v katastrálnej mape. Z tohto titulu je aj potom naznačené, ako

by mala byť úprava spravená. Bod je v skutočnosti tak, ako je v náčrtoch. A v tom mieste bol aj v roku
1938, aj pri mapovaní tam bol. Určili ho z bodu na bod ortogenálnou metódou, dali dĺžku a určili ho tu
a nie, kde bol v skutočnosti. Budova pri mapovaní nebola posunutá o pol metra, ale stále bola postavená
tak, ako je teraz. Proste to je nemenný bod, ktorý sa v prírode nemenil. Zákres tej stavby z roku 1938
je taký, ako je aj pôvodne v teréne. Je to pravouhlá budova, nie lichobežníková. Hranica podľa tejto

mapy je tak, že ide na roh domu a z rohu domu ide ďalej. A keďže oni tento bod určili z rohu a urobili
priamku, tak automaticky je bod zle spočítaný a je zle uvedený aj na terajšej katastrálnej mape. Znalec
predložil náčrt z mapovania, kde je znázornená hlavná budova, ktorá tu bola aj v roku 1938. Prístavba
pri mapovaní bola zaznačená ako chliev. Samozrejme pri mapovaní nemerali spodok. Zamerali múr,
ako bol a tak sa aj zaznačil do mapy, lebo do katastrálnej mapy sa stále stavba vyznačuje priemetom

zvislého múru so zemským telesom. Jeho predpoklad je, že asi ten múr bol v tom čase pod zemou,
alebo nevie, či bola táto pivnica vtedy tu. Asi pravdepodobne áno. Takže pri mapovaní čiara a stavba,
ktorá je zakreslená predstavovala priemer múru. Neriešila aký je základ. Toto vyjadrenie sa týka len
geodetických vecí, keďže znalec nie je stavbár.

13. Žalobkyňa v 2. rade počas obhliadky na mieste samom dňa 09.09.2022 uviedla, že žiada, aby
betónový múrik/základová doska z jej pozemku boli odstránené. Ďalej okrem iného uviedla, že svoj
pozemok zakúpili v roku 1977 s tým, že tu stál starý sypanec. Zakúpili celkom 500 m2 v celosti, teda túto
prednú časť pozemku s tým, že na rohoch sypanca bola hranica. Hranica je podľa jej názoru nemenná.
Že pod tým je pivnica ju nezaujíma, lebo žalovaný si mal urobiť tak, že tú časť, kde je pivnica, mal

zamurovať a užívať len svoju časť. Ale toto (ukazuje na múrik) je už na jej pozemku a ona nesúhlasí
s tým, aby žalovaný si svojvoľne urobil základovú dosku. Minimálne sa mal so žalobkyňou dohodnúť,
alebo sa jej opýtať. A nie, že sa jej vysmieva rovno do očí a urobil tieto veci rovno a bez povolenia.
S uvedeným stavom žalobkyňa v 2. rade absolútne nesúhlasí. V žiadnom prípade tadiaľ neviedla ani
žiadna cesta, nebol prístup k žalovaného parcele, pretože táto celá časť (parcela žalobkyne v 2. rade, aj

parcela žalovaného) bola pôvodne majetkom jednej osoby. Ona v roku 1977 odpredala rodine žalobkyne
tých 500 m2 v celosti. Môže zdokladovať kúpnopredajnú zmluvu k tomu, ako pozemok kúpili, aj ako bola
hranica. Tým, že na jeho pozemku bol postavený starý dom a tu bol postavený sypanec, tak hranica sa
určila na rohoch sypanca. Pán H. bez stavebného povolenia a tiež bez búracieho povolenia svojvoľne
zbúral sypanec a hranicu porušil. Tým pádom si zavolal geodetov, aby mu vytýčili body. Nemá pravdu,

že pán I. vytýčil tak, ako žalovaný ukazoval, pretože pán I. vytýčil body inde (ukazuje kam), dal sem
žalobkyni body a žalovaný si časť svojvoľne primuroval. Následne si dal v máji 2019 od pána I. vyhotoviť
geometrický plán bez vedomia a podpisu žalobkyne v 2. rade. Žalobkyňa sa potom náhodne z geodézie
dozvedela,žežalovanýsisvojvoľneidedaťzapísaťčasťjejpozemku,prislučkovaťtoksvojmupozemku,aby jej tu potom dal vecné bremeno. S tým však žalobkyňa v 2. rade nesúhlasila, uvedený geometrický
plán sa nezapísal a následne si dal žalovaný vyhotoviť ďalší geometrický plán, kde rozdelil svoju parcelu
na dve časti. Potom si tiež požiadal o pridelenie parcelného čísla na starý chliev. A opäť požiadal, aby

mu dali stavebné povolenie aj na chliev. Táto stavba už bola postavená, bola v štádiu riešenia, keďže už
bolo podané aj na súde. A on si požiadal o ďalšie stavebné povolenie. Žalobkyňa v 2. rade si myslí, že
tu sa nejedná o žiadnu prístavbu, nadstavbu tak ako to žalovaný klasifikuje vo svojej žiadosti, lebo podľa
stavebného zákona sypanec ani nie je súčasťou rodinného domu. Čiže on, keď chcel robiť prestavbu
rodinného domu, mal si to robiť na svojej časti a nemal použiť aj sypanec. A nemá pravdu, že predmetná

pivnica je od roku 1946, či koľko a že tu stál rodinný dom. Tu rodinný dom nikdy nestál. Súd si môže
k tomu pozrieť staré katastrálne mapy.

14. Žalovaný v rámci obhliadky na mieste samom dňa 09.09.2022 okrem iného uviedol, že pivnica
pod domom existuje sto rokov. Voľným okom pod betónom vidieť aj staré kamene. Keď nehnuteľnosť
žalovaný kúpil, tak pán I. (geodet) urobil chybu v tom, ako dal zameriavacie bodky. Potom si zaplatila

geodeta aj pani suseda (žalobkyňa v 2. rade) a zrazu sa zistilo, že žalovaný je na jej pozemku. Aj keď
si svoj dom zateplí, má za to, že stále na pozemku žalobkyne v 2. rade nebude. Sporný múrik je stará
40 cm hrubá pivnica (jej stena) a nevie prečo to geodet nazval ako oporný múr. V čase, keď bol znalec
O. merať kvôli znaleckému posudku bola zima a padal sneh, preto ho tam žalovaný nemohol pustiť, ale
teraz, keď sa tam pôjdu účastníci obhliadky pozrieť, tak zistia, že je to ozaj stará pivnica a zbúrať sa

nedá. Žalovaný má za to, že nič zlé neurobil a nič nové tu nepostavil. Na starú pivnicu postavil plotňu,
potom aby pani A. bola spokojná, tak postavil ako postavil. Žalovaný teda nič nepostavil na pozemku
žalobkyne v 2. rade. Dokonca z tejto zadnej časti pozemku žalobkyne v 2. rade bol kedysi pred 50 rokmi
prístup na jeho parcelu. Potom susedovci kúpili svoj pozemok, ale z tejto zadnej časti sa chodilo kedysi
priamo na pozemok žalovaného. Na potvrdenie toho, že nejde o novopostavený oporný múr, ale o stenu

starej pivnice môže z jej vnútornej časti prestrčiť tyč, ktorá v miestach obhliadky vyjde von, lebo v pivnici
má okienko, ktoré mu však zasypali hlinou.

15. Zo záverov znaleckého posudku znalca Ing. Tomáša Vargu, PhD č. 2/2022 zo dňa 03.02.2022
vyplýva, že R-RD z konštrukčného a technologického hľadiska je relatívne nenáročná budova. A tomu

mala byť prispôsobená aj projektová dokumentácia, vrátane časti statiky. Za najkomplexnejší statický
posudok možno považovať posudok Ing. Tomáša Kocúra. Aj jemu však chýba posúdenie základových
pásov pod pôvodným murivom, ktoré sa stalo súčasťou nového R-RD, posúdenie železobetónového
schodiska a grafická (výkresová) časť. Pri obhliadke R-RD neboli zistené žiadne trhliny, praskliny, ktoré
by signalizovali lokálne poklesy alebo celkové sadanie muriva R-RD. Možno preto predpokladať, že

základové pásy pod pôvodným murivom vyhovujú aj pre nový R-RD. Na základe obhliadky a zistených
skutočností sa R-RD javí ako staticky dostatočne odolný a stabilný a možno ho považovať za spoľahlivý.
Výstavbu R-RD možno odporúčať čo najskôr dokončiť.

16. Z doplnenia skutkových tvrdení v zmysle § 150 C.s.p. zo strany žalobkyne v 2. rade na pojednávaní

konanom dňa 15.11.2022 vo vzťahu k nadobudnutiu jej patriacej nehnuteľnosti vyplýva, že si to pamätá
z rozprávania jej rodičov, ktorí odkúpili pozemok vo výmere 500 m2 od pani Q., ktorá bola jednak
vlastníčkoupozemku,ktorýterazvlastnížalobkyňav2.radeazároveňbolavlastníčkouajtohopozemku,
ktorý v súčasnosti vlastní žalovaný. Rodičia žalobkyne v 2. rade odkúpili v celosti 500 m2 a zvyšná časť
ostala pôvodnej vlastníčke pani Q.. V tom čase ich pozemok bol prázdny, nezastavaný. Bola to vlastne

záhrada. Na pozemku, ktorý zostal pani Q. bol starý schátraný dom. Bol tam dom a postavený chliev.
Pri dome bol postavený aj sypanec, ktorý žalovaný p. H. zbúral. Tento sypanec tvoril hranicu pozemku.
Chliev bol postavený na druhej strane pozemku. Rodičia žalobkyne v 2. rade si odkúpený pozemok
oplotili a svojich 500 m2 aj užívali. Za týmto plotom sa nachádzal sypanec, starý dom a na druhej strane
chliev. Hranica sa vymerala podľa rohov sypanca. Pod sypancom bola postavená pivnica, ktorá bola

prístupná z pozemku pani Q.. Oni ju nikdy neužívali. Tak žalobkyňa, ako aj žalovaný si dali geodetmi
vytýčiť priebeh hranice pozemku. Na výzvu súdu, aby upresnila, či žalovaný po tom, ako odkúpil svoj
pozemok, posunul plot do pozemku žalobkyne, žalobkyňa uviedla, že nie. Plot zostal na hranici, kde bol
postavený aj predtým. Žalovaný sa v roku 2019 pokúsil tie 3 m2, ktoré zasahujú do jej pozemku pričleniť
k svojej parcele a to bez súhlasu žalobkyne. Na toto sa ona na katastri ohradila. A preto k tomu nedošlo.

17. Mesto Bardejov ako príslušný stavebný úrad rozhodnutím zo dňa 27.05.2019 pod sp. zn. ŽP XXXX/
XXXX s okamžitou platnosťou zastavilo všetky stavebné práce na rozostavanej stavbe „Rodinný dom
– stavebné úpravy, prístavba a nadstavba“, súp. č. XXX na pozemku parc. CKN č. XXXX v k.ú. E.stavebníkovi G. H., bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E.. Na základe výsledkov stavebného konania pri
miestnom zisťovaní dňa 02.04.2019 a pri výkone štátneho stavebného dohľadu dňa 03.04.2019 bolo
zistené, že na uvedenej stavbe boli zahájené stavebné práce bez príslušného povolenia stavebného

úradu v zmysle stavebného zákona. Pri opätovnom šetrení dňa 12.04.2019 bolo zistené, že na uvedenej
stavbe boli zrealizované ďalšie zásahy v rozpore so stavebným zákonom a preto boli stavebné práce
povereným zamestnancom stavebného úradu osobne ústne zastavené. Pri ďalšom šetrení bolo zistené,
že stavebník v nepovolenej činnosti pokračuje a uložené opatrenie o zastavení stavebných prác
nerešpektuje. V prácach na stavbe bude možné pokračovať až po vykonaní nápravy a to tým, že budú

predložené doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými
stavebným zákonom a osobitnými predpismi a to len na základe právoplatného nového rozhodnutia
stavebného úradu vo veci.

18. Z rozhodnutia stavebného úradu Mesta Bardejov zo dňa 21.08.2019 č. J. XXXX/XXXX vyplýva, že
podľa § 60 ods. 2 písm. f) stavebného zákona sa stavebné konanie zastavuje, keďže bolo zistené, že na

uvedenej stavbe boli zahájené stavebné práce bez príslušného povolenia stavebného úradu v zmysle
stavebného zákona.

19. Rozhodnutím Mesta Bardejov zo dňa 16.12.2019 číslo XXXX/XXXX boli žalobkyne v nadväznosti
na nimi vznesené občianskoprávne námietky vo vzťahu ku konaniu o dodatočnom povolení stavby

žalovaného odkázané na súdne konanie, keďže tieto námietky vyplývajú z vlastníckych práv
k pozemkom, o ktorých prináleží rozhodnúť súdu, prípadne inému príslušnému orgánu. Zároveň konanie
o dodatočnom povolení stavby žalovaného stavebný úrad prerušil do doby, kým rozhodnutie súdu
nenadobudne právoplatnosť.

20.ZvýzvyMestaBardejovzodňa15.10.2020a29.10.2020č.J.XXXX/XXXXvyplýva,žestavebnýúrad
opakovane vyzýval žalovaného k okamžitému zastaveniu stavebných prác až do doby nadobudnutia
právoplatnosti dodatočného povolenia stavby, resp. do doby nadobudnutia právoplatnosti nového
rozhodnutia stavebného úradu v predmetnej veci, keďže bolo šetrením zistené, že stavebník v prácach
pokračuje bez platného stavebného povolenia.

21. Listom zo dňa 14.07.2021 č. J. XXXX/XXXX stavebný úrad Mesta Bardejov okrem iného oznámil
žalovanému, že k uvedenému dňu nemá právoplatné dodatočné stavebné povolenie a rozhodnutím
o odvolaní číslo spisu: R./XXXXXX-XXX zo dňa 18.03.2021 podľa § 59 ods. 3 zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní odvolací orgán zrušil rozhodnutie mesta Bardejov č. J. XXXX/XXXX zo dňa

28.09.2020 (rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby) a vec vrátil správnemu orgánu, ktorý ho vydal
na nové prejednanie a rozhodnutie. Zároveň rozhodnutím zo dňa 07.06.2021 stavebný úrad Mesta
Bardejov konanie vo veci dodatočného povolenia (odstránenia) stavby prerušil do doby právoplatného
rozhodnutia súdu vo veci.

22. Podľa § 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), podľa tohto zákona
sa postupuje, ak je daná právomoc súdu, pokiaľ Civilný mimosporový poriadok, Správny súdny poriadok
alebo iný zákon neustanovuje inak.

23. Podľa § 3 C.s.p., súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci,

ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

24. Podľa § 4 C.s.p., iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.

25. Podľa § 9 C.s.p., ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie

bezodkladne zastaví.

26. Podľa § 10 ods. 1 C.s.p., ak spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky,
súd konanie bezodkladne zastaví a spor alebo vec mu postúpi. Právne účinky spojené s podaním žaloby
zostávajú zachované.

27. Podľa § 161 ods. 2 C.s.p., ak ide o nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.28. Podľa § 88a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)
(ďalej len ako „stavebný zákon“), ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného
povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v

určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami
chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi.
Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad
posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov
predložených v stavebnom konaní.

29. Podľa § 88a ods. 2 stavebného zákona, ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej
lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi
odstránenie stavby.

30. Podľa § 117 ods. 1 stavebného zákona, stavebným úradom je obec. Pôsobnosť stavebného úradu

je preneseným výkonom štátnej správy.

31. Podľa § 118 stavebného zákona, vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná obec
ako stavebný úrad, vykonáva štátnu správu v druhom stupni krajský stavebný úrad.

32. Podľa § 137 C.s.p., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie

je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

33. Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na
to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady

toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „vlastník stavby“).

34. Podľa § 135c ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže
ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.

35. Podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka, súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom
pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné
na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

36. Žalobkyne sa podanou žalobou v zmysle jej zmeny pripustenej uznesením vyhláseným na

pojednávaní dňa 29.04.2022 domáhajú odstránenia neoprávnenej a nepovolenej stavby postavenej na
parcele č. CKN XXXX/X , druh stavby 10 – rodinný dom súp. č. XXX, ktorý je zapísaný Okresným úradom
Bardejov, katastrálnym odborom na LV č. XXXX v okrese E., obci E., k.ú. E.. K tomu súd konštatuje,
že neoprávnenou stavbou je stavba, ktorá bola postavená na cudzom pozemku bez toho, aby vlastník
stavby mal k jej postaveniu na cudzom pozemku občianskoprávne oprávnenie. Nepovolenou stavbou je

stavba, ktorá bola zrealizovaná v rozpore so stavebnými predpismi, najmä bez stavebného povolenia.

37. Pokiaľ ide o žalobu, ktorou sa žalobkyne domáhali odstránenia stavby ako stavby nepovolenej,
keďže žalovaný nedisponuje stavebným povolením v zmysle stavebného zákona, tak súd v prvom rade
skúmal, či je daná právomoc súdu konať a rozhodovať o tomto žalobnom návrhu žalobkýň. V zmysle §

3 C.s.p. súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa
zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány a zároveň v zmysle § 4 C.s.p. súdy prejednávajú iné
spory a veci, len ak to ustanovuje zákon. Z uvedeného vymedzenia právomoci súdu v civilnom sporovom
konaní vyplýva, že súdy v sporovom konaní prejednávajú všetky právne záležitosti súkromnoprávneho
charakteru a na základe konkrétneho zákonného ustanovenia aj iné právne záležitosti. Zároveň platí,

že pokiaľ by určitá právna záležitosť nebola v kompetenčných predpisoch pokrytá vôbec, teda by
nespadala do právomoci žiadneho iného orgánu ochrany práva, platí nevyvrátiteľná domnienka, že patrí
do právomoci súdu.38. Súkromnoprávne vzťahy, z ktorých vychádzajú súkromnoprávne spory a iné veci, sú
charakterizované najmä právnou rovnosťou a vôľovou autonómiou ich účastníkov. Ich postavenie
je rovnocenné, čo znamená, že jeden z účastníkov súkromnoprávneho vzťahu nie je oprávnený

jednostranne ukladať povinnosti druhému účastníkovi a ani sám autoritatívne vynucovať splnenie
povinnosti druhého účastníka súkromnoprávneho vzťahu. Verejnoprávne vzťahy ako vzťahy upravené
normami verejného práva sú postavené na princípe nadriadenosti a podriadenosti subjektov (princíp
subordinácie). Pre tieto právne vzťahy je typické, že jeden zo subjektov (orgán verejnej moci)
ukladá jednostranne druhému účastníkovi právneho vzťahu na základe zákona a presne ustanoveným

spôsobom povinnosti prostredníctvom autoritatívnych administratívnoprávnych aktov aplikácie práva. V
týchto vzťahoch vystupuje zjavne do popredia princíp nerovnosti účastníkov a chýba tu autonómia vôle
podriadeného účastníka.

39. Súd konštatuje, že základným právnym predpisom, ktorý upravuje zo stavebného hľadiska realizáciu
stavieb je zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon).

Uvedený právny predpis okrem iného upravuje aj podmienky realizácie stavieb, ich zmeny a udržiavacie
práce, ktoré môžu byť uskutočňované iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia
stavebnému úradu (§ 54 a nasl.). Zákon podrobne upravuje, kto môže požiadať o vydanie stavebného
povolenia, aké náležitosti musí obsahovať žiadosť o stavebné povolenie, komu sa uvedená žiadosť
podáva, kto je účastníkom stavebného konania, priebeh stavebného konania, náležitosti stavebného

povolenia. V zmysle § 66 ods. 1 stavebného zákona v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné
podmienkyuskutočneniaaužívaniastavbyarozhodneonámietkachúčastníkovkonania.Stavebnýúrad
zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby,
komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne iných
predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým

vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie. Zároveň z
§ 117 ods. 1 stavebného zákona vyplýva, že stavebným úradom je obec a pôsobnosť stavebného úradu
je preneseným výkonom štátnej správy. Z uvedeného zákonného vymedzenia stavebného konania,
vrátane stavebného povolenia vyplýva, že záležitosť ohľadne stavebného povolenia na stavbu nie je
súkromnoprávnou záležitosťou. Ide o verejnoprávnu záležitosť, keďže tu na jednej strane vystupuje

stavebný úrad ako orgán verejnej moci, ktorý koná na základe stavebného zákona a na základe žiadosti
stavebníka a za podmienok upravených v stavebných predpisoch vydáva stavebné povolenie.

40. Z uvedeného vyplýva, že keďže spor ohľadne stavby bez stavebného povolenia nie je
súkromnoprávnym sporom, nie je daná právomoc súdu konať v zmysle § 3 Civilného sporového

poriadku. Zároveň ani z osobitného predpisu nevyplýva, aby uvedená právomoc súdu konať o tomto
spore vyplývala z osobitného predpisu v zmysle § 4 Civilného sporového poriadku. Práve naopak.
Z ustanovenia § 88a stavebného zákona jednoznačne vyplýva, že právnou záležitosťou odstránenia
nepovolenej stavby, t.j. stavby bez stavebného povolenia sa zaoberá, t.j. prejednáva a rozhoduje
stavebný úrad, ktorým je obec. Keďže súd dospel k záveru, že nie je daná právomoc súdu konať

a rozhodnúť v civilnom sporovom konaní v zmysle C.s.p. o odstránenie nepovolenej stavby, tak v zmysle
§ 161 ods. 2 v spojení s § 10 ods. 1 C.s.p. prvým výrokom tohto rozsudku konanie o tomto žalobnom
návrhu v časti odstránenia stavby zastavil a vec postúpil stavebnému úradu, ktorým v danom prípade
je Mesto Bardejov, Radničné námestie č. 16, 085 01 Bardejov, keďže predmetná stavba sa nachádza
v jeho katastrálnom území.

41. Pokiaľ ide o odstránenie predmetnej stavby ako stavby neoprávnenej, tak ustanovenie § 135c
Občianskeho zákonníka upravuje právnu záležitosť tzv. neoprávnenej stavby. Pre aplikáciu § 135c
Občianskehozákonníkasavyžaduje1./stavba,2./ktorájeneoprávnenezriadená,3./ktorájenacudzom
pozemku. Súd v danom prípade konštatuje, že sa jedná o súkromnoprávny spor a v tomto prípade je

daná právomoc súdu konať a rozhodnúť v zmysle § 3 Civilného sporového poriadku.

42. Pokiaľ ide o prvý zákonný predpoklad tzv. neoprávnenej stavby, tak súd poukazuje na znenie
§ 43 ods. 1 stavebného zákona. V zmysle uvedeného ustanovenia je stavba stavebná konštrukcia
postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej

osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie a) spojenie pevným
základom, b) upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu, c)
ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe, d) pripojenie na siete a zariadenia
technického vybavenia územia a e) umiestnenie pod zemou. Podľa § 43a ods. 1 stavebného zákona,stavby sa podľa stavebnotechnického vyhotovenia a účelu členia na pozemné stavby a inžinierske
stavby. Pozemné stavby sú priestorovo sústredené zastrešené budovy vrátane podzemných priestorov,
ktoré sú stavebnotechnicky vhodné a určené na ochranu ľudí, zvierat alebo vecí; nemusia mať steny, ale

musia mať strechu. Podľa účelu sa členia na bytové budovy a nebytové budovy. Na účely tejto žaloby
je podstatné ustanovenie § 43b ods. 1 stavebného zákona, ktoré definuje bytové budovy ako stavby,
ktorých najmenej polovica podlahovej plochy je určená na bývanie. Medzi bytové budovy patria a) bytové
domy, b) rodinné domy, c) ostatné budovy na bývanie, napríklad detské domovy, študentské domovy,
domovy dôchodcov a útulky pre bezdomovcov. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, žalobkyne sa

podanou žalobou domáhajú odstránenia stavby postavenej na parcele č. CKN XXXX/X, druh stavby –
rodinný dom súp. č. XXX, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX. Uvedený rodinný dom je stavbou v zmysle
stavebného zákona. Teda prvý predpoklad pre aplikáciu § 135c Občianskeho zákonníka bol v konaní
preukázaný.

43. Ďalšími náležitosťami pre aplikáciu § 135c Občianskeho zákonníka je neoprávnené zriadenie stavby

a to na cudzom pozemku. Pod cudzím pozemkom sa rozumie pozemok pod stavbou, ktorý nepatrí
vlastníkovi stavby. Ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka sa vzťahuje aj na ten stav, ak sa na
cudzom pozemku nachádza čo i len časť stavby.

44. Žalobkyne sa podanou žalobou domáhali odstránenia celej stavby postavenej na parcele č. CKN

XXXX/X, druh stavby 10 – rodinný dom súp. č. XXX, ktorý je zapísaný Okresným úradom Bardejov,
katastrálnym odborom na LV č. XXXX. Z vykonaného dokazovania, a to predovšetkým v zmysle
záverov znaleckého dokazovania znalcom Ing. Eduardom Treščákom vyplynulo, že predmetná stavba
žalovanéhodopozemkovCKNč.XXXX/XaCKNč.XXXXvovlastníctvežalobkynev1.radenezasahuje.
Z uvedeného dokazovania zároveň vyplynulo, že časť oporného múru zasahuje do pozemku CKN

parcelné č. XXXX/X žalobkyne v 2. rade a to celkovo o výmere 3 m2. Ďalej z dokazovania vyplynulo,
a to predovšetkým obhliadkou na mieste samom, že znalcom v znaleckom posudku označený oporný
múr predstavuje betónovú základovú dosku tzv. platňu, ktorú žalovaný zhotovil nad pivnicou, ktorá sa
nachádza pod zemským povrchom a len horná časť vyčnieva nad. Súčasne zo skutkových tvrdení
žalobkynev2.radevrámciobhliadkynamiestesamomakoajnapojednávanídňa15.11.2022vyplynulo,

že pozemok, ktorý v súčasnosti vlastní (CKN č. XXXX/X), ako aj pozemky (CKN č. XXXX/X, CKN č.
XXXX/X), ktorý vlastní žalovaný, pôvodne vlastnila jedna osoba a to p. Q.. Od tejto pôvodnej vlastníčky
rodičia žalobkyne v 2. rade v roku 1977 odkúpili pozemok (cca 500 m2), ktorý je v súčasnosti evidovaný
ako parcela CKN č. XXXX/X a ktorý vlastní žalobkyňa v 2. rade ako výlučný vlastník. Zvyšnú časť
pozemku, ktorý v súčasnosti vlastní žalovaný, zostala v tom čase (rok 1977) vo vlastníctve p. Q.. V roku

1977, keď rodičia žalobkyne v 2. rade nadobudli pozemok v súčasnosti evidovaný ako CKN č. XXXX/
X, tak na pozemku, ktorý zostal vo vlastníctve p. Q. a ktorý v súčasnosti vlastní žalovaný (parcela CKN
č. XXXX/X, CKN č. XXXX/X) sa nachádzal dom, chliev a pri dome bol postavený sypanec, pričom pod
sypancom bola postavená pivnica. Uvedené skutkové závery ohľadne stavieb nachádzajúcich sa na
pozemku vo vlastníctve žalovaného vyplynuli aj zo skutkových tvrdení samotného žalovaného.

45. Ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka reguluje usporiadanie vzťahov medzi vlastníkom
pozemku a vlastníkom tzv. neoprávnenej stavby na cudzom pozemku. Za neoprávnenú stavu sa v
zmysle§135cObčianskehozákonníkapovažujetakástavba,ktorústavebníkzriadinacudzompozemku
bez toho, aby mal k tomu občianskoprávny titul, umožňujúci mu zriadiť stavbu na cudzom pozemku.

Znamená to, že pre označenie stavby ako neoprávnenej je rozhodujúce, či stavebník mal hmotnoprávny
titul na pozemku stavať. Pokiaľ stavebník nemá žiadne právo k cudziemu pozemku, ide z jeho strany
o neoprávnený zásah do vlastníckeho práva k pozemku, ktorý je potrebné riešiť spôsobom určeným
v § 135c Občianskeho zákonníka a usporiadať tak pomery medzi dvoma vzájomne si konkurujúcimi
vlastníckymi právami.

46. Súd zdôrazňuje, že v civilnom sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má
jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s nesplnením v podobe vecne
nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou
tvrdenia a medzi povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana

sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné
bremeno ako procesný inštitút v civilnom sporovom konaní spočíva v zodpovednosti strany za to, že
v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli
preukázané tvrdenia strany, tento dôkazné bremeno neuniesol, čoho následkom je rozhodnutie súdu voveci samej v jeho neprospech. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a
povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje
sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena, ako aj

nositeľa dôkazného bremena.

47. Súd má za to, že žalobkyne neuniesli v predmetnom civilnom sporovom konaní bremeno dôkazu
ohľadne ich skutkového tvrdenia, že stavba vo vlastníctve žalovaného je neoprávnenou stavbou
v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka. V zmysle znenia § 135c Občianskeho zákonníka pri

posudzovaní neoprávnenosti stavby je rozhodujúci moment zriadenia stavby. Teda pre posúdenie, či
stavba, ktorej odstránenia sa žalobkyne v tomto konaní domáhajú, je neoprávnená, sú rozhodujúce
skutkové okolnosti v čase jej zriadenia. Ako bolo vyššie konštatované, žalobkyne sa podanou žalobou
domáhali voči žalovanému odstránenia celej stavby – rodinného domu súp. č. XXX postavenej na
parcele č. CKN XXXX/X, avšak ako vyplynulo z dokazovania do pozemku žalobkyne v 2. rade CKN č.
XXXX/X zasahuje iba časť stavby žalovaného a to konkrétne časť pivnice. Zároveň bolo preukázané,

že uvedená pivnica, nad ktorou bol postavený sypanec, sa na uvedenom pozemku nachádzala v čase,
keď pozemok žalobkyne v 2. rade (CKN č. XXXX/X) do ktorého pivnica zasahuje, ako aj samotná
pivnica ako aj v súčasnosti pozemky vo vlastníctve žalovaného (CKN č. XXXX/X, CKN č. XXXX/X)
patrili do vlastníctva tej istej osoby pani Q.. Teda v čase zriadenia pivnice p. Q. ako vlastníčka všetkých
v súčasnosti predmetných parciel teraz evidovaných ako CKN č. XXXX/X, CKN č. XXXX/X, CKN č.

XXXX/X mala občianskoprávne oprávnenie uvedenú pivnicu postaviť. Z uvedeného dôvodu predmetná
pivnica nemôže predstavovať neoprávnenú stavbu v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka. Žalobkyne
v tomto smere neuniesli dôkazné bremeno, ktoré by odôvodňovali záver, že v čase zriadenia uvedenej
stavby, t.j. pivnice nemal pôvodný stavebník oprávnenie na jej postavenie.

48. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd druhým výrokom tohto rozsudku žalobu žalobkýň o odstránenie
stavby v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka zamietol ako nedôvodnú, keďže uvedená stavba nie
je neoprávnenou stavbou.

49.Podľa§262ods.1C.s.p.,onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

50. Podľa § 255 ods.1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

51. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

52. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

53. V zmysle § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 C.s.p. by žalovanému
patrila náhrada trov konania v celom rozsahu, keďže v časti odstránenia nepovolenej stavby žalobkyne
procesne zavinili zastavenie konania uplatnením tohto nároku v civilnom sporovom súdnom konaní,
keďže na jeho prejednanie a rozhodnutie nemá sporový súd právomoc (§ 256 ods. 1 C.s.p.) a v časti
žaloby o odstránenie neoprávnenej stavby boli žalobkyne vecne neúspešné (§ 255 ods. 1 C.s.p.). Súd

však postupom podľa § 257 C.s.p. stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal, pričom
dôvody hodné osobitného zreteľa videl s poukazom na skutkové okolnosti predmetného sporu. Žalovaný
napriek zákazu stavebného úradu Mesta Bardejov vykonávať stavebné práce na rodinnom dome, tieto
naďalej vykonával, čo viedlo aj k nariadeniu neodkladného opatrenia, ktorým súd na návrh žalobkýň
žalovanémuuložilpovinnosťzdržaťsaakéhokoľvekvýkonustavebnýchprác,realizáciestavebnýchprác

alebo akýchkoľvek iných stavebných činností na rodinnom dome. Žalovaný vykonávaním uvedených
stavebnýchprácnapriekzákazustavebnéhoúraduzasiaholdoprávžalobkýňakovlastníčoksusediacich
pozemkov. Žalobkyne museli znášať uvedenú stavebnú činnosť žalovaného, čím dochádzalo k sporom
medzi stranami sporu. Žalovaný uvedeným konaním spôsobil zhoršenie obvyklého spôsobu života
žalobkýň.Zároveňbolovkonanípreukázanétvrdenie(hocilenzčasti)žalobkýň,žečasťstavby–pivnica

žalovaného zasahuje do pozemku žalobkyne v 2. rade, avšak vzhľadom na dobu jej zriadenia, súd
nemohol žalobe vyhovieť ani len z časti. Napriek neúspechu žalobkýň v tomto spore, súd nepovažuje
za spravodlivé, aby žalobkyne ako osoby dotknuté vyššie opísaným konaním žalovaného, znášalitrovy konania samotného žalovaného. Zároveň súd poznamenáva, že o dôvodnosti samotného návrhu
žalobkýň na odstránenie nepovolenej stavby bude rozhodnuté až stavebným úradom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd
Bardejov, v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Podľa ust. § 365 ods.1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods.2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods.3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).