Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 27, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2Tos/105/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4322010521
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Formel Kováčová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4322010521.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD. a
členiek senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD., v trestnej veci
proti odsúdenému L. C., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c/,
písmeno d/, odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona, o sťažnosti odsúdeného L. C. proti uzneseniu

Okresného súdu Levice zo dňa 26. 9. 2022 sp. zn. 4Nt/45/2022, na neverejnom zasadnutí konanom v
Nitre dňa 28. decembra 2022, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného L. C. z a m i e t a, pretože
nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Levice (ďalej len „súd I. stupňa“) podľa § 399 ods. 2 Tr.

por. zamietol návrh odsúdeného L. C. (ďalej len „odsúdený“) na povolenie obnovy konania pôvodne
vedeného na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 3T/31/2021 s poukazom na ustanovenie § 394 ods.
1, ods. 5 Tr. por.

Súd I. stupňa uviedol, že odsúdený podal návrh na povolenie obnovy konania z dôvodu, že v jeho
trestnom konaní neprebehlo žiadne dokazovanie, bol vyhotovený zjednodušený rozsudok, chýba

odôvodnenie a nevie akými úvahami a dôkazmi sa súd zaoberal. Pri domovej prehliadke mu bola
nájdená len marihuana, nie pervitín, čo v danom rozsudku chýba a o spomínanom pervitíne sa dozvedel
od vyšetrovateľa KRPZ, ktorý v uznesení o vznesení obvinenia uviedol, že sa mal priznať k nákupu
pervitínu, čo nie je pravda. O pervitíne sa dozvedel od tzv. kajúcnikov - svedkov, ktorí vystupujú v jeho
prípade. Poukázal na ustanovenie § 363 Tr. por. a nasl. a nález GP SR č. IV/3 PZ 22/21/1000-20,
IV/3 PZ 49/21/1000-5. Vyšetrovateľ vraj formálne potvrdil, že vierohodnosť výpovedí svedkov bola

preverovaná, ale v skutočnosti vierohodnosť kajúcnikov nie je ničím preukázaná a verifikovaná. Preto ak
niet iných objektívnych dôkazov, ktoré by podporovali skutkové tvrdenia výlučne svedkov (kajúcnikov),
dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu odporuje judikatúre ESĽP a čl. 6 ods. 1 Dohovoru
(rozsudok ESĽP vo veci Adamčo c/a Slovenská republika) a § 2 ods. 10 Tr. por. Na základe uvedených
skutočností má za to, že sú splnené dôvody na obnovu konania podľa § 394 Tr. poriadku a navrhol,
aby súd povolil obnovu konania, keďže vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré

by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi, odôvodniť iné
rozhodnutie o vine.

Súd I. stupňa poukázal na to, čo sa myslí novými dôkazmi a skutočnosťami, ktoré neboli rozhodujúcemu
orgánuskôrznámeakonštatoval,ženezistilžiadneskutočnosti,ktorébyodôvodňovalipovolenieobnovy
konania. Nezistil žiadny nový dôkaz súdu skôr neznámy, pre ktorý by bolo možné povoliť obnovu

konania.Poukázal na to, že zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 17. 5. 2021 v trestnej veci odsúdeného
sp. zn. 3T/31/2021 vyplýva, že za prítomnosti zvoleného obhajcu JUDr. Juraja Gavalca po prednesení
obžaloby a po poučení podľa § 257 Tr. por. urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por.,

že sa cíti byť vinný zo skutku, ktorý je uvedený v obžalobe a na všetky otázky, ktoré mu boli kladené
podľa § 333 odsek 3 písmeno c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por. odpovedal „áno“. Súd potom podľa § 257 ods. 7
Tr. por. prijal jeho vyhlásenie o vine a zároveň vyhlásil s poukazom na § 257 ods. 8 Tr. por., že nebude
vykonávať dokazovanie v rozsahu, v ktorom sa priznal ku skutku. Vyhlásením o vine na hlavnom
pojednávaní sa výslovne vzdal práva vykonať na hlavnom pojednávaní dokazovanie kontradiktórnym

spôsobom vypočutím svedkov, ktorí ho z trestnej činnosti usvedčovali, klásť im otázky, resp. odstraňovať
rozpory, na ktoré poukazuje v návrhu na povolenie obnovy konania.
Ďalej konštatoval, že odsúdený po vykonaní dokazovania v uvedenom rozsahu, jeho obhajca ani
prokurátor nemali návrhy na doplnenie dokazovania a odsúdený sa po vyhlásení rozsudku a po poučení
o opravnom prostriedku výslovne vzdal práva na podanie odvolania a súčasne nesúhlasil s
podaním odvolania v jeho prospech oprávnenými osobami, čím vyslovil svoju spokojnosť s rozsudkom

v znení ako bol na hlavnom pojednávaní dňa 17. 5. 2021 vyhlásený.
Súd I. stupňa ďalej konštatoval, že v prípravnom konaní boli po zákonnom poučení o následkoch
krivého obvinenia a krivej výpovede vypočutí svedkovia I. K., U. M., P. M. a U. M., ktorí ho usvedčili
zo spáchania trestnej činnosti kladenej mu za vinu, ku ktorej sa na hlavnom pojednávaní priznal.
O výsluchoch svedkov bol vždy vyrozumený zvolený obhajca, ktorý nevyužil možnosť zúčastniť sa

výsluchov. V spisovom materiáli sú aj listinné dôkazy, najmä zápisnica o domovej prehliadke zo dňa
17. 9. 2020, znalecké posudky KEÚ PZ, prepisy z uskutočnenej telekomunikačnej prevádzky medzi
odsúdeným a ďalšími osobami (aj vypočutými svedkami). Z vyšetrovacieho spisu tiež vyplýva, že
odsúdený pri preštudovaní spisového materiálu nemal ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania alebo
na zopakovanie výsluchov svedkov.

Z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Tdo/44/2021 zo dňa 18. 10. 2021
vyplýva, že podľa § 382 písm. b/ Tr. por. bolo odmietnuté jeho dovolanie proti rozsudku Okresného súdu
Levice sp. zn. 3T/31/2021 zo dňa 17. 5. 2021. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení
poukázal na vyhlásenie odsúdeného o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., ktoré bolo na
hlavnom pojednávaní v predmetnej trestnej veci prijaté, čím sa vzdal práva podať odvolanie a teda nie

je ani osobou oprávnenou na podanie dovolania v danej veci.
Súd I. stupňa súčasne v napadnutom uznesení konštatoval, že obnova konania je mimoriadnym
opravným prostriedkom, ktorého účelom je odstrániť nedostatky v skutkových zisteniach tých
právoplatných rozhodnutí, v ktorých príčiny nedostatkov vyšli najavo až po nadobudnutí právoplatnosti
pôvodného rozhodnutia. Týmito príčinami sa rozumejú nové skutočnosti alebo nové dôkazy. Účelom

obnovy konania nie je posúdiť celkovú zákonnosť a správnosť postupu konania ani odôvodnenosť
pôvodného rozhodnutia. V zmysle vyššie uvedeného potom súd I. stupňa konštatoval, že nevyšli v tejto
veci žiadne nové skutočnosti a dôkazy, ktoré by odôvodňovali povolenie obnovy konania.
Pokiaľ ide o pôvodné prvostupňové rozhodnutie v prejednávanej veci, súd I. stupňa zdôraznil, že v danej
veci zo žiadnych skutočností nevyplýva, že by vypočutí svedkovia mali postavenie tzv. „kajúcnikov“ a

ich výpovede boli podporené aj ďalšími dôkazmi. Z pripojeného spisového materiálu nevyplynuli žiadne
skutočnosti, že by orgány činné v trestnom konaní alebo sudca v pôvodnom konaní porušili svoje
povinnosti a dopustili sa trestného činu.
Z uvedených dôvodov súd I. stupňa návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania v právoplatne
skončenej veci vedenej pod sp. zn. 3T/31/2021 zamietol, keďže nezistil žiadne dôvody obnovy konania

uvedené v ustanovení § 394 Tr. por.

Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení podal sťažnosť odsúdený, ktorú písomne zdôvodnil
zaujatosťou sudkyne a tvrdením, že uznesenie trpí procesnými vadami, keď súd I. stupňa neakceptoval
ním uvádzané nové skutočnosti, najmä že jeho vec je postavená na výpovediach „kajúcnikov“, že mu

nebol zaistený pervitín a nebola zohľadnená novela Trestného zákona účinná od 1. 5. 2022.
S poukazom na uvedené navrhol zrušiť napadnuté uznesenie a uložiť súdu I. stupňa opätovne vo veci
konať a rozhodnúť a vyhovieť jeho návrhu.

Obhajkyňa sťažnosť odsúdeného písomne odôvodnila, pričom uvádzala, že návrh na obnovu konania

bol podaný z dôvodu, že pervitín nebol počas domovej prehliadky zaistený, svedkovia, ktorí voči nemu
svedčili, boli stíhaní pre § 171 Tr. zák. a priznal sa v pôvodnom konaní iba z obavy z výšky trestu.
Zdôraznila,žeoskutočnosti,žesvedkoviabolistíhaní,sadozvedelodsúdenýažposkončenípôvodného
trestného konania. Za skutočnosť odôvodňujúcu povolenie obnovy konania považuje tiež to, že orgányčinné v trestnom konaní nemali postupovať voči svedkom v zmysle § 2 ods. 6, ods. 10 Tr. por. a uviedla,
že motiváciou na poskytnutie svedeckých výpovedí proti odsúdenému mala byť práve poskytnutá
beztrestnosť. Okrem toho konštatovala, že výpovede svedkov boli rozporné v spojení so skutočnosťou,

že v byte sa počas domovej prehliadky nenašiel pervitín. Uvedené skutočnosti môžu odôvodniť iné
rozhodnutie o vine, z ktorého dôvodu považuje napadnuté uznesenie za nesprávne.
Navrhla, aby sťažnostný súd zrušil napadnuté uznesenie súdu I. stupňa a sám rozhodol o povolení
obnovy konania, resp. aby vec vrátil súdu I. stupňa na nové rozhodnutie.

Krajský súd v Nitre, ako nadriadený súd, na základe riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou
podľa § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por., preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia,
proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku a dospel k záveru,
že sťažnosť nie je dôvodná.

Po preskúmaní spisového materiálu a postupu súdu I. stupňa pri rozhodovaní o návrhu odsúdeného

na povolenie obnovy konania nadriadený súd zistil, že súd I. stupňa postupoval zákonne a rozhodol
správne, pričom svoje rozhodnutie aj adekvátne odôvodnil, preto naň nadriadený súd ako na správne
poukazuje.

Nadriadený súd sa v celom rozsahu stotožnil s názorom súdu I. stupňa. Nad rámec dôvodov uvedených

v odôvodnení napadnutého uznesenia udáva, že novým dôkazom, príp. novou skutočnosťou súdu skôr
neznámou, nie sú návrhy odsúdeného na konštatovanie, že ho usvedčovali iba svedkovia „kajúcnici“,
ani návrhy na preverenie či uvedení svedkovia boli užívateľmi drog, rovnako ani tvrdenie, že pri domovej
prehliadke mu nebol zaistený pervitín. Opätovne treba zdôrazniť, že svedkovia vypočutí v prípravnom
konaní, najmä I. K., P. M., U. M. a U. M., vypovedali po riadnom zákonnom poučení, nebolo im priznané

procesné postavenie tzv. „kajúcnickov“, išlo o vypočutie riadnych svedkov v zmysle Trestného poriadku
a sama skutočnosť, že ich takto označuje odsúdený, je právne irelevantná. Súdu nie je známe, že by
uvedeným svedkom bola ponúknutá akákoľvek „dohoda“ zo strany orgánov činných v trestnom konaní
ako uvádza odsúdený alebo že by im bolo podmienečne zastavené trestné stíhanie vedené voči nim ako
spolupracujúcich obvinených. Preto nebol dôvod sa vyjadrovať k citovanému rozhodnutiu Generálnej

prokuratúry SR, ktoré nemá žiadny súvis s prejednávanou trestnou vecou odsúdeného. Ani prípadné
následné trestné stíhania týchto svedkov za drogovú trestnú činnosť neznamenajú nezákonnosť ich
výpovedí v tomto trestnom konaní. Tu treba tiež pripomenúť rozpornosť tvrdenia odsúdeného, ktorý
na jednej strane namieta, že svedkom bola ponúknutá beztrestnosť a na druhej strane tvrdí, že novou
skutočnosťou by malo byť to, že boli neskôr za drogovú trestnú činnosť odsúdení.

Pokiaľ ide o usvedčujúce dôkazy zabezpečené v prípravnom konaní okrem vyššie uvedených svedkov,
treba zdôrazniť aj výsledky znaleckých posudkov a listinné dôkazy, najmä prepisy záznamov z
telekomunikačnej prevádzky, ktoré všetky dôkazy v súhrne usvedčovali odsúdeného zo spáchanej
trestnej činnosti. V neposlednom rade boli uvedené dôkazy podporené aj jeho priznaním viny a

vyhlásením na hlavnom pojednávaní podľa § 257 Tr. por., ktoré urobil slobodne a dobrovoľne za
prítomnosti obhajcu po možnosti sa s ním poradiť.

V pôvodnom konaní boli všetky dôkazy vykonané v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku, boli
riadne vyhodnotené a iba sama skutočnosť, že odsúdený namieta spôsob hodnotenia dôkazov, nie je

dôvodom obnovy konania. Žiadnemu z dôkazov sa nepripisuje „a priori“ výsostné postavenie, ale
dôkazy sa hodnotia v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. každý jednotlivo i vo vzájomnom súhrne s ostatnými
dôkazmi, pričom tieto hodnotí súd podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu.

K námietke odsúdeného, že počas domovej prehliadky u neho nebol zaistený pervitín, iba marihuana,
krajský súd konštatuje, že ani to nie je dôvodom na povolenie obnovy konania, keďže táto skutočnosť
bola známa od počiatku. Okrem toho jednotliví svedkovia vypočutí v prípravnom konaní sa vyjadrovali
k tomu, že si kupovali a zabezpečovali od odsúdeného pervitín aj marihuanu a skutočnosť, že práve v
čase vykonania domovej prehliadky doma nemal žiadny pervitín ho viny nezbavuje.

Pokiaľ ide o námietku odsúdeného smerovanú k absencii odôvodnenia pôvodného rozhodnutia
Okresného súdu Levice zo dňa 17. 5. 2021 sp. zn. 3T/31/2021, nadriadený súd konštatuje, že súd I.
stupňa aj v tomto smere postupoval správne v súlade s ustanovením § 172 ods. 2 Tr. por., keďže vprípade vzdania sa odvolania odsúdeným a prokurátorom, Trestný poriadok umožňuje súdu vypracovať
zjednodušený rozsudok, t.j. bez odôvodnenia.

Ani jeden z vyššie uvádzaných dôvodov podania návrhu na obnovu konania odsúdeným nie je novou
skutočnosťou alebo dôkazom súdu v pôvodnom konaní neznámou a preto nespĺňa podmienku, že ide
o dôkaz, ktorý vyšiel najavo alebo bol súdu skôr neznámy, a ktorý by súčasne mohol odôvodniť iné
rozhodnutie o vine a treste odsúdeného.

S poukazom na uvedené skutočnosti ani nadriadený súd nezistil žiadne nové skutočnosti v jeho
prospech, ktoré by súčasne boli dôvodom na povolenie obnovy konania v zmysle ustanovenia § 394
ods. 1 Tr. por. Skutočnosti uvádzané odsúdeným v návrhu na povolenie obnovy konania, resp. počas
verejného zasadnutia pred súdom I. stupňa, nie sú zákonnými a dostatočnými dôvodmi na povolenie
obnovy konania. Krajský súd uvádza, že aj trest bol odsúdenému správne ukladaný podľa § 172 ods. 2
Tr. zák., dokonca znížený postupom podľa § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák.

V predmetnom konaní teda krajský súd zistil, že hoci boli splnené formálne náležitosti návrhu na
povolenie obnovy konania podľa § 399 ods. 1 Tr. por., t.j. návrh podala osoba na to oprávnená, smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému je obnova konania prípustná a nie je v zmysle § 395 Tr. por. vylúčená,
nebola súčasne zistená existencia nových skutočností alebo dôkazov súdu skôr neznámych, ktoré

by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné
rozhodnutie o vine odsúdeného, alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest odsúdeného bol v
zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v
zrejmom rozpore s účelom trestu.

Krajský súd nezistil v postupe súdu I. stupňa pri prerokovávaní jeho návrhu na povolenie obnovy
konania a pri vydaní napadnutého rozhodnutia žiadne porušenie ustanovení Trestného poriadku,
pričom napadnuté uznesenie je aj riadne odôvodnené v súlade s ustanovením § 168 Tr. por. a preto
odsúdenýmvytýkané„nedostatky“považujeibazaformujehoobranyasnahuoopätovnéprehodnotenie
vykonaných dôkazov, na čo neslúži inštitút obnovy konania.

Vo vzťahu ku skutočnosti, že od 1. 5. 2022 bolo novelou Trestného zákona č. 105/2022 okrem iných
zmenené aj ustanovenie § 172 Tr. zák., je potrebné uviesť, že ani to nie je dôvodom na povolenie
obnovy konania poukazujúc na skutkovú a právnu vetu pôvodného rozhodnutia sp. zn. 3T/31/2021,
keďže bol odsúdený za zadovažovanie, prechovávanie a predaj nielen marihuany ale i pervitínu, čo by

podľa aktuálnej právnej úpravy bolo právne kvalifikované podľa § 172 ods. 1, ods. 3, ods. 4, ods. 6 písm.
b/ Tr. zák., za čo je možné uložiť rovnako ako podľa pôvodnej právnej kvalifikácie trest odňatia slobody
v rozpätí 10 až 15 rokov.

Pokiaľ ide o námietku zaujatosti voči zákonnej sudkyni prejednávajúcej návrh na obnovu konania na

súde I. stupňa vznesenej po vyhlásení napadnutého uznesenia, k tejto krajský súd uvádza, že nie je
dôvod o nej rozhodovať, keďže bola vznesená až v čase, kedy už uvedená sudkyňa vo veci rozhodla a
súčasne bola podaná oneskorene a z procesných dôvodov, pričom o takej námietke sa s ohľadom na
ustanovenie § 32 ods. 6 Tr. por. nekoná.

Na podklade hore uvedených skutočností a s odkazom na zákonné a správne dôvody napadnutého
uznesenia, bola sťažnosť odsúdeného ako nedôvodná zamietnutá, keďže neboli zistené žiadne dôvody
na zmenu napadnutého uznesenia, ktoré by boli v prospech odsúdeného a ani žiadne také nesprávnosti
v konaní, ktoré napadnutému uzneseniu predchádzalo (ani namietané porušenie zásad trestného
konania uvedených v § 2 ods. 6, ods. 10 Tr. por.), ktoré by mohli spôsobiť nezákonnosť rozhodnutia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.