Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, September 29, 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24Sa/8/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6022200177
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6022200177.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosprávnysúd,vkonanípredsudkyňouJUDr.DrahomírouMikulajovou,

v právnej veci žalobkyne: J. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X, XXX XX B.K., proti žalovanej: Sociálna
poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovanej č. 9306-2/2022-BA zo dňa 18. februára 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobkyni právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Žiadosťou zo dňa 16.05.2021 doručenou prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Banská Štiavnica Sociálnej poisťovni, pobočka Žiar nad Hronom požiadala žalobkyňa o dávku v
nezamestnanosti, nakoľko odo dňa 16.05.2021 bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
K žiadosti žalobkyňa predložila dňa 02.06.2021 „Vyhlásenie na účely posúdenia zachovania centra
záujmov“ podľa čl. 65 ods. 2, 3 a 5 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o
koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v platnom znení (ďalej len „Základné nariadenie“) a čl. 11
ods.1NariadeniaEurópskehoparlamentuaRady(ES)č.987/2009(ďalejlen„Vykonávacienariadenie“),

ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho
zabezpečenia. Zároveň predložila vypísané tlačivo „Skutočnosti vo vzťahu k výkonu zamestnania
alebo samostatnej zárobkovej činnosti v členskom štáte Európskej únie“, pracovné zmluvy uzavreté so
zamestnávateľom v Nemecku.

Prvostupňové administratívne rozhodnutie

2. Sociálna poisťovňa, pobočka Žiar nad Hronom (ďalej aj len orgán verejnej správy prvého stupňa)
rozhodnutím č. 6701/2021-ZH-DvN zo dňa 02.12.2021 rozhodla, že žalobkyňa nemá nárok na dávku v
nezamestnanosti podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej aj len
„Zákon o sociálnom poistení“ alebo „zákon č. 461/2003 Z. z.“) a podľa čl. 61 Základného nariadenia.

3. Uplatnená dávka v nezamestnanosti nebola žalobkyni priznaná z dôvodu, že z vykonaného
dokazovania mal orgán verejnej správy prvého stupňa preukázané, že za štát jej bydliska na účely

aplikácie čl. 61 a čl. 62. Základného nariadenia je potrebné považovať štát výkonu zárobkovej činnosti
žalobkyne. Vychádzal zo všetkých dostupných a preukázaných údajov vyplývajúcich z informačného
systému Sociálnej poisťovne, z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, z pokladov od
zamestnávateľa TÚLAVÁ LABKA, z potvrdenia kompetentnej inštitúcie príslušného štátu EÚ - Nemeckáspolková republika, z údajov uvedených v Žiadosti o dávku v nezamestnanosti a vo Vyhlásení na účely
posúdenia bydliska. Mal za preukázané, že v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie
uvádzačov o zamestnanie (od 16.05.2017 do 15.05.2021) na území Slovenskej republiky žalobkyňa

preukázala dobu poistenia v nezamestnanosti u zamestnávateľa Občianske združenie TÚLAVÁ LABKA
od 01.11.2017 do 31.03.2018 (151 dní) a na území Nemecka od 15.08.2018 do 14.05.2019 (273 dní) a
od 15.05.2019 do 14.05.2019 (731 dní). Z vykonaného dokazovania ohľadne zachovania pracovných,
rodinných, osobných a iných väzieb na Slovensku počas vykonávania zárobkovej činnosti na území
inéhočlenskéhoštátuEÚorgánverejnejsprávyprvéhostupňadospelkzáveru,ževobdobízamestnania

naúzemíNemeckamalažalobkyňacentrumzáujmovnajehoúzemí,kdesazdržiavalaodapríla2018do
mája 2021. Posledný pracovný pomer trval od 15.05.2019 do 14.05.2021, uzatvorený bol na dobu určitú
a ukončený zo strany zamestnávateľa. Konštatoval, že pracovná história na území Slovenskej republiky
bola kratšia v porovnaní s pracovnou históriou v Nemecku. Členstvo v občianskom združení TÚLAVÁ
LABKA nemožno považovať za významnejšie ako skutočnosť, že celková doba pobytu na území iného
členského štátu EÚ-Nemecko bola viac ako 3 roky, medzi obdobiami zamestnaní sa zdržiavala na území

Nemecka a prioritne bola orientovaná na pracovný trh v inom členskom štáte EÚ.

4. Vzhľadom na to, že bezprostredne pred uplatnením nároku na dávku v nezamestnanosti žalobkyňa
neukončila dobu poistenia v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov a počas
posledného zamestnania v inom členskom štáte Európskej únie nebolo jej bydlisko na území Slovenskej

republiky, čl. 65 ods. 2 a 5 Základného nariadenia sa na ňu nevzťahuje a nie je možné použiť pravidlo
sčítania dôb poistenia v zmysle čl. 61 Základného nariadenia.

5. Proti rozhodnutiu prvostupňové orgánu verejnej správy podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom
namietala najmä nesprávne právne posúdenie veci a tvrdila, že podľa v čl. 65 Základného nariadenia nie

je vylúčené sčítanie dôb poistenia kvôli miestu bydliska. Podľa jej názoru sú dva roky poistenia na území
Nemecka postačujúce na podmienky vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti podľa slovenských
právnych predpisov. V Základnom nariadení sa neuvádza nič o jej návratoch na Slovensko počas
dovolenky iba dvakrát ročne, o neexistencii manžela, detí a nehnuteľností, ako hlavných dôvodoch
nepriznania nároku na dávku v nezamestnanosti na Slovensku. Trvalé bydlisko má stále na Slovensku

a jej návrat na Slovensko je jasným dôkazom o zachovaní jej väzieb na Slovensko aj napriek práci v
zahraničí.

Druhostupňové administratívne rozhodnutie

6.Sociálnapoisťovňa,ústredie,akoodvolacíorgán(ďalejajlen„žalovaná“)rozhodnutímč.9306-2/2022-
BA zo dňa 18.02.2022 odvolanie žalobkyne zamietla a potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej
poisťovne, pobočka Žiar nad Hronom č. 6701/2021-ZH-DvN zo dňa 02.12.2021.

7. V odôvodnení rozhodnutia žalovaná konštatovala, že príslušná nemecká inštitúcia osvedčila

žalobkyni vo formulári U002 obdobie poistenia od 15.08.2018 do 14.05.2019 a od 15.05.2019 do
14.05.2021. Nakoľko v prvostupňovom konaní bola preukázaná v posudzovanom období doba poistenia
v nezamestnanosti dosiahnutá na území iného členského štátu EÚ, bola Sociálna poisťovňa povinná
posúdiť, či je možné takúto dobu zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade
s čl. 61 Základného nariadenia. V zmysle čl. 61 ods. 2 Základného nariadenia je možné zohľadniť

doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté podľa právnych predpisov členského štátu EÚ, ako
keby boli dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov v prípade, že daná osoba bezprostredne
pred zaradením do evidencie uvádzačov o zamestnanie ukončila doby poistenia dosiahnuté v súlade
so slovenskými právnymi predpismi. Výnimku z tohto pravidla predstavujú prípady uvedené v čl. 65
ods. 5 písm. a) Základného nariadenia, t. j. prípady, kedy si dotknutá osoba počas svojej poslednej

činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba na území členského štátu EÚ,
zachovala bydlisko na území Slovenskej republiky (v zmysle čl. 1, písm. j) Základného nariadenia a čl.
11 Vykonávacieho nariadenia).

8. Keďže žiadateľka o dávku bezprostredne pred zaradením do evidencie uvádzačov o zamestnanie

nedosiahla dobu poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej slovenskej legislatívy, bolo by možné
zohľadniť dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území Nemecka do celkovej doby poistenia
v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 ods. 1 Základného nariadenia, len v prípade preukázania
zachovania pevných väzieb a bydliska na území Slovenskej republiky počas výkonu poslednéhozamestnania na území členského štátu Európskej únie. V konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti
sa posudzuje zachovanie väzieb na území Slovenskej republiky na základe celkového zhodnotenia
všetkých dostupných informácií, t. j. údajov a skutočností známych z rozhodovacieho procesu a

údajov osvedčených žiadateľkou uvedených v žiadosti a vo vyhlásení na účely posúdenia zachovania
centra záujmov. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovanej vyplýva, že vykonala test za účelom určenia
centra záujmov a bydliska dotknutej osoby v zmysle čl. 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia (strana
3 a 4 odôvodnenia rozhodnutia žalovanej). V tejto súvislosti žalovaná poukázala aj na rozhodnutie
Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. U2 z 12.06.2009 (o rozsahu

pôsobnosti čl. 65 ods. 2 Základného nariadenia), z ktorého vyplýva záver, že za prijateľné možno
považovať prenesenie zodpovednosti za platbu týchto dávok z príslušného štátu na štát bydliska
v prípade cezhraničných pracovníkov, t. j. pracovníkov, ktorí sa do štátu bydliska spravidla denne
alebo aspoň raz za týždeň vracajú, pričom by bolo už viac neprijateľné, ak by sa príliš širokým
výkladom pojmu bydlisko mala rozšíriť oblasť uplatnenia čl. 65 Základného nariadenia aj na osoby,
ktoré majú dosť stabilné zamestnanie alebo samostatne zárobkovú činnosť v členskom štáte, a ktoré

nechali svoje rodiny vo svojej krajine pôvodu. V súlade s uvedeným rozhodnutím Správnej komisie,
boli celková dĺžka pobytu cca 3 roky, stabilná pracovná situácia v Nemecku, prioritná orientácia na
nemecký pracovný trh, prítomnosť teraz už bývalého priateľa na území Nemecka, primeraná bytová
situácia v zahraničí, krátkodobá pracovná história na Slovensku, daňová povinnosť na území Nemecka,
vyhodnotené silnejšie ako ostatné skutočnosti (deklarované návraty na Slovensko dvakrát ročne,

členstvo v občianskom združení TÚLAVÁ LABKA), ktoré žiadateľka uviedla ako väzby k Slovensku.
Odvolací orgán mal zo spisového materiálu za preukázané, že počas výkonu zárobkovej činnosti v
Nemecku sa žalobkyňa v tom čase dlhodobo zdržiavala, bývala, trávila pracovný čas aj mimopracovný
čas, platila zákonné odvody i dane na území Nemecka. Všetky tieto skutočnosti preukazujú vytvorenie
centra záujmov navrhovateľky počas posledného zamestnania na území Nemecka.

9. Žalovaná konštatovala, že so zreteľom na všetky dostupné informácie nie je možné považovať
bydlisko žalobkyne počas jej posledného zamestnania v členskom štáte Európskej únie za zachované
na území Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že nebola bezprostredne pred
zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistená v nezamestnanosti v zmysle slovenských

právnych predpisov, nie je možné dobu poistenia v nezamestnanosti získanú na území Nemecka
zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 Základného nariadenia.

10. Žalovaná uviedla, že možnosť uplatniť si nárok na dávku v nezamestnanosti v inom štáte ako v
štáte posledného zamestnania, je len výnimkou zo všeobecného pravidla, ktoré určuje, že nárok na túto

dávku si má nezamestná osoba prednostne uplatniť v štáte posledného zamestnania, lebo v tomto štáte
platila poistné pre prípad nezamestnanosti. Tým sa podporí rovnomerné a spravodlivé rozdeľovanie
finančných nákladov medzi inštitúciami prijímajúcimi poistné a medzi inštitúciami následne vyplácajúcimi
dávky. Cieľom nariadenia je podporiť hľadanie práce v tom členskom štáte, v ktorom dotknutá osoba
bezprostredne predtým platila príspevky na poistenie v nezamestnanosti a zároveň aj to, aby tento štát

niesol bremeno výplaty dávky v nezamestnanosti.

11. Žalovaná konštatovala, že žalobkyňa mala zákonnú možnosť požiadať o dávku v nezamestnanosti
na území Nemecka. Fyzická osoba vykonávajúca zárobkovú činnosť v členskom štáte EÚ, podlieha
právnym predpisom tohto štátu, a teda je v tejto krajine aj sociálne poistená podľa podmienok

vnútroštátnej legislatívy. Koordinačné predpisy určujú, že pri skončení výkonu zárobkovej činnosti by
si nezamestnaní mali uplatňovať nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte, v ktorom práve skončili
zamestnanie. V prípade priznania nároku na túto dávku, má dotknutá osoba možnosť v zmysle čl.
64 Základného nariadenia požiadať o export priznanej dávky v nezamestnanosti do ktoréhokoľvek
členského štátu EÚ, t. j. aj na územie Slovenskej republiky. Žalobkyňa neuviedla dôvod, prečo si

neuplatnila nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte svojho posledného zamestnania. V prípade, keď
nezamestnaný nevyužije túto možnosť a požiada o dávku v nezamestnanosti v inom členskom štáte,
tento členský štát je v zmysle koordinačných predpisov povinný skúmať, či je možné dobu poistenia v
nezamestnanosti dosiahnutú v zahraničí zohľadniť, čo možno len podľa čl. 65 Základného nariadenia,
t. j. v prípade zachovania pevných väzieb a bydliska v členskom štáte, v ktorom si dotknutá osoba

uplatňujenároknadávkuvnezamestnanosti.Dobupoisteniavnezamestnanostizískanúnaúzemíiného
členského štátu nemôže Sociálna poisťovňa zhodnotiť automaticky na účely vzniku nároku na dávku v
nezamestnanosti. Je povinná vyhodnotiť všetky relevantné skutočnosti preukázané v konaní.12. Žalovaná k pojmu „bydlisko“ uviedla, že v zmysle koordinačných Nariadení je potrebné bydlisko
chápať v širších súvislostiach ako miesto, kde sa fyzická osoba trvalejšie zdržuje, kde je jej centrum
záujmov, kde trávi čas v mimopracovnom čase. Dôležitá na posúdenie bydliska je aj rodinná situácia a

rodinné väzby dotknutej osoby a taktiež povaha vykonávanej zárobkovej činnosti vo vzťahu k jej trvalosti,
stabilite a dĺžke trvania. Žalovaná k pojmu bydlisko v zmysle čl. 1 písm. j) Zákonného nariadenia uviedla,
že bydliskom je miesto, kde osoba zvyčajne býva. Poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 1Sžsk/38/2017 zo dňa 27.11.2018, v ktorom Najvyšší súd SR v bode 26 jednoznačne konštatoval,
že na zachovanie bydliska a centra záujmov na Slovensku nepostačuje len zachovanie si evidovaného

trvalého pobytu, čo je do veľkej miery len administratívna skutočnosť, ktorá neodzrkadľuje realitu.

13. K odvolacej námietke neuznania sčítania dôb poistenia na Slovensku a v Nemecku bez udania
dôvodu, žalovaná poukázala na skutočnosť, že v zmysle čl. 61 a čl. 65 ods. 5 Základného nariadenia
doba poistenia v nezamestnanosti dosiahnutá na území iného členského štátu EÚ môže byť zohľadnená
na účely nároku na dávku v nezamestnanosti jedine v prípade, ak bezprostredne pred zaradením

do evidencie uvádzačov o zamestnanie ukončila dotknutá osoba dobu poistenia v nezamestnanosti
dosiahnutú na Slovensku. Výnimočne je možné zohľadniť dobu poistenia dosiahnutú na území iného
členského štátu, ktorá je poslednou, a to v prípade, ak si počas výkonu zárobkovej činnosti na území
iného členského štátu žiadateľ zachová centrum záujmov a bydlisko na území Slovenskej republiky.
Preto otázka bydliska je aj v prípade žiadateľky zásadná, keď bezprostredne pred zaradením do

evidencie uchádzačov o zamestnania nedosiahla dobu poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej
Slovenskej legislatívy. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že počas výkonu zamestnania v Nemecku
si navrhovateľka nezachovala bydlisko na Slovensku, a preto dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorú
dosiahla v Nemecku nebolo možné zohľadniť.

14. K odvolacej námietke, že v Základnom nariadení sa nič neuvádza o návratoch na Slovensko
počas dovolenky dvakrát ročne, o neexistencii manžela, detí a nehnuteľností ako hlavných dôvodoch
nepriznania nároku na dávku v nezamestnanosti na Slovensku, žalovaná poukázala na to, že centrum
záujmov bolo posúdené v súlade s čl. 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia, ktorý stanovuje postup
vykonávania Základného nariadenia a určuje sa na základe celkového posúdenia všetkých dostupných

informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami.

15. Uzavrel, že v konaní o nároku žalobkyne na dávku v nezamestnanosti bolo posúdené zachovanie
jej väzieb na území Slovenskej republiky v súlade s čl. 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia. Dĺžka
prítomnosti na území členských štátov Európskej únie - čl.11 ods. 1 písm. a) Vykonávacieho nariadenia

cca 3 roky), aj situácia navrhovateľky - čl. 11 ods. 1 písm. b) Vykonávacieho nariadenia (stabilná
pracovná situácia v Nemecku, prioritná orientácia na nemecký pracovný trh, prítomnosť teraz už
bývalého priateľa na území Nemecka, primeraná bytová situácia v zahraničí, krátkodobá pracovná
história na Slovensku, daňová povinnosť na území Nemecka, deklarované návraty na Slovensko,
členstvo v občianskom združení TÚLAVÁ LABKA) preukazujú, že žiadateľka si väzby so Slovenskou

republikou počas výkonu činnosti zamestnanca v Nemecku, nezachovala.

Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobkyne.

16. V zákonom stanovenej lehote podala žalobkyňa na tunajšom správnom súde správnu žalobu

v sociálnych veciach, ktorou sa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej Sociálnej
poisťovne, ústredie č. 9306-2/2022-BA zo dňa 18.02.2022 ako aj rozhodnutia Sociálnej poisťovne,
pobočka Žiar na Hronom č. 6701/2021-ZH-DvN zo dňa 02.12.2021, ktoré rozhodnutia ako nespravodlivé
navrhla zrušiť s tým, aby jej peňažné dávky boli priznané a vyplatené.

17. Žalobkyňa v žalobe poukázala na rozhodné skutočnosti, ktoré podľa nej preukazujú, že jej centrum
záujmovabydliskoboloaajnaďalejjenaSlovensku,atopoukazomnapravidelnénávratyzarodinou,na
zachovanie trvalého pobytu na Slovensku, členstvo v občianskom združení TÚLAVÁ LABKA. Hlavným
dôkazom zachovania pevných väzieb so Slovenskom je podľa žalobkyne samotný návrat na Slovensko.

18. Žalobkyňa namietala subjektívne vyhodnotenie jej väzieb k Slovensku iba na základe neexistencie
manžela, detí a nehnuteľnosti. Uviedla, že s odôvodnením rozhodnutia žalovanej nesúhlasí a nepociťuje
férový a individuálny prístup, aký si vyžaduje každá žiadosť. Zároveň uviedla, že individuálny prístupposudzovania,ktorýjejbolzdôrazňovanývytváramožnostiohýbaniaprávnychnoriempracovníkmi,ktorí
rozhodujú o iných ľuďoch.

19. Žalobkyňa nesúhlasila so záverom žalovanej, podľa ktorého bezprostredne pred zaradením do
evidencie uvádzačov o zamestnanie nedosiahla dobu poistenia v zmysle platnej Slovenskej legislatívy,
pretože nemecká inštitúcia jej osvedčila celkovú dobu poistenia v rozsahu až 1004 dní.

20. Napokon žalobkyňa čestne prehlásila, že pracovníčka nemeckého Úradu práce ju informovala o

nutnosti požiadať o dávku v nezamestnanosti na Slovensku a zároveň poukázala na nevedomosť
ohľadne možnosti požiadať si o dávku v nezamestnanosti na území Nemecka.

Vyjadrenie žalovanej k žalobe

21. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe trvala na zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a

žalobu navrhla zamietnuť podľa § 190 SSP. Zotrvala na argumentácii uvedenej v odôvodnení žalobou
napadnutého rozhodnutia. Konštatovala, že stredisko životných záujmov žalobkyne bolo v danom čase
na území Nemecka - v konaní bolo preukázané, že žalobkyňa počas výkonu zamestnania v Nemecku
sa v tomto čase dlhodobo zdržiavala, bývala, trávila pracovný čas aj mimo pracovný čas, platila zákonné
odvody i dane na území Nemecka. Všetky tieto skutočnosti preukazujú vytvorenie centra záujmov

žalobkyne počas posledného zamestnania práve na území Nemecka. Nakoľko žalobkyňa nebola
bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistená v nezamestnanosti
v zmysle Slovenských právnych predpisov a bydlisko si v danom období na Slovensku nezachovala,
nebolo možné dobu poistenia v nezamestnanosti získanú na území Nemecka zohľadniť na účely vzniku
nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 Základného nariadenia.

22. Pokiaľ žalobkyňa poukázala na rozhodné skutočnosti, ktoré podľa nej preukazujú, že jej centrum
záujmov a bydlisko bolo a aj naďalej je na Slovensku, žalovaná uviedla, že na pravidelné návraty
žalobkyne na územie Slovenska (dvakrát ročne/v lete a počas Vianočných sviatkov a Silvestra/v trvaní
dvoch týždňov až jedného mesiaca) bolo pri posudzovaní miesta jej bydliska prihliadnuté. Návšteva

rodinných príslušníkov na Slovensku a strávenie s nimi voľného času alebo dovolenky neznamená bez
ďalšieho, že nemajú osoby usadené v zahraničí záujem po uplynutí týchto kratších časových úsekov
naďalej pracovať v zahraničí. Uvedené preto nepreukazuje zachovanie väzieb žalobkyne na Slovensku
počas jej prítomnosti v zahraničí, kde sa zdržiavala s teraz už bývalým priateľom. K zachovanému
trvalému pobytu žalovaná uviedla, že pojem „trvalý pobyt“ nie je možné stotožňovať s pojmom

„bydlisko“ v zmysle čl. 1 písm. j) Základného nariadenia, podľa ktorého bydliskom je miesto, kde osoba
zvyčajne býva. Opakovane poukázala na závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1Sžfk/38/2017, podľa ktorého na zachovanie bydliska a centra záujmov na Slovensku nepostačuje len
zachovanie si evidovaného trvalého pobytu, čo je len administratívna skutočnosť, ktorá neodzrkadľuje
realitu. V konaní bolo prihliadnuté aj na členstvo žalobkyne v občianskom združení TÚLAVÁ LABKA.

Uvedené však bolo potrebné porovnať s ostatnými preukázanými skutočnosťami, najmä s celkovou
dĺžkou pobytu cca 3 roky, stabilnou pracovnou situáciou v Nemecku, prioritnou orientáciou na nemecký
pracovný trh, prítomnosťou teraz už bývalého priateľa na území Nemecka, primeranou bytovou situáciou
v zahraničí, krátkodobou pracovnou históriou na Slovensku, daňovou povinnosťou na území Nemecka,
ktoré jednoznačným spôsobom nepreukazujú zachovanie bydliska žalobkyne na Slovensku. Žalovaná

odmietala tvrdené subjektívne posúdenie väzieb žalobkyne k Slovensku iba na základe neexistencie
manžela, detí a nehnuteľnosti. Zdôraznila, že posúdenie zachovania väzieb bolo uskutočnené na
základe všetkých zistených skutočností, ktoré boli následne vyhodnotené komplexne vo vzájomnej
súvislosti. Rozhodujúce skutočnosti svedčiace o mieste bydliska dotknutej osoby sú bez pochybností
stanovené v čl. 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia. V zmysle čl. 11 ods. 1 písm. b) Vykonávacieho

nariadenia rodinná situácia a bytová situácia sú skutočnosťami svedčiacimi o celkovej situácii dotknutej
osoby. Práve celková situácia osoby, dĺžka a trvalosť jej prítomnosti na území členských štátov EÚ
sú rozhodujúcimi skutočnosťami, na základe ktorých je možné posúdiť bydlisko dotknutej osoby.
Nakoľko sa žalobkyňa zdržiavala v zahraničí s teraz už bývalým priateľom, bolo usúdené, že pracovná
situácia žalobkyne svedčí o vytvorení centra jej záujmov mimo územia Slovenska. Pri posúdení

rodinnej situácie žalobkyne nebolo podstatnou skutočnosťou existencia manželského zväzku, resp.
bezdetnosť. Žalovaná zdôraznila, že pri posudzovaní bydliska žalobkyne bolo na jej bytovú situáciu
prihliadnuté v celkovom kontexte s ďalšími skutočnosťami preukázanými v konaní o jej nároku na dávkuv nezamestnanosti, t. j. dĺžku pobytu v zahraničí, pracovnú situáciu, rodinnú situáciu a štát bydliska na
daňové účely.

23. K namietanému neuznaniu celkovej doby poistenia v rozsahu 1004 dní potvrdenej nemeckou
inštitúciou žalovaná uviedla, že žalobkyňa bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o
zamestnanie nemala uzatvorený pracovnoprávny vzťah v zmysle slovenskej legislatívy, t. j. zákona č.
311/2001Z.z.Zákonníkapráce,atedanebolapovinnepoistenávnezamestnanostiztituluzamestnanca
na území Slovenska. Posledný pracovnoprávny vzťah pred zaradením do evidencie uchádzačov o

zamestnanie preukázala žalobkyňa na území Nemecka. Preto zhodnotenie doby poistenia dosiahnutej
žalobkyňou na území Nemecka podliehalo posúdeniu, či je možné takúto dobu zohľadniť v konaní o
nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade so Základným nariadením, ktorú si žalobkyňa uplatnila
na Slovensku. Žalovaná mala za preukázané, že počas výkonu zamestnania v Nemecku si žalobkyňa
nezachovala bydlisko na Slovensku. Preto dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorú dosiahla na území
Nemecka nebolo možné zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti. Na účely vzniku

tohto nároku žalobkyňa preukázala podľa § 104 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení dobu poistenia
v nezamestnanosti v počte 151 dní u zamestnávateľa TÚLAVÁ LABKA od 01.11.2017 do 31.03.2018.
Podľa zákona sa však vyžaduje doba poistenia v nezamestnanosti najmenej 730 dní, preto žalobkyňa
nesplnila základnú podmienku vzniku tohto nároku.

24. K námietke žalobkyne, že nemala vedomosť ohľadom možnosti požiadať o dávku v nezamestnanosti
na území Nemecka žalovaná uviedla, že žalobkyňa si mala pred odchodom na Slovensko zistiť
podrobnéinformácieazásadyvoveciuplatnenianárokunadávkuvnezamestnanosti,napríkladmailom,
telefonicky alebo osobne. Informácie týkajúce sa podmienok vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti
na území Slovenska, postupu pri návrate zo štátu Európskej únie, vrátanie možnosti exportu priznanej

dávky v nezamestnanosti, je možné získať aj z webstránky Sociálnej poisťovne, kde je upozornenie,
že občania pracujúci v zahraničí pri podaní žiadosti o dávku v nezamestnanosti, by mali pamätať na
to, že v oblasti sociálneho zabezpečenia podliehajú právnym predpisom tej krajiny, v ktorej pracujú.
To znamená, že vo svojich povinnostiach, ale aj pri svojich nárokoch podliehajú krajine, kde si platia/
platili poistné na sociálne poistenie. Preto o dávku v nezamestnanosti by mali požiadať v krajine, kde

pôsobili. Žalobkyňa preukázala platenie poistenia v nezamestnanosti naposledy na území Nemecka,
preto si mala požiadať o dávku v nezamestnanosti na území Nemecka. Žalobkyňa sa slobodne rozhodla
ukončiť v danom čase jej pobyt v Nemecku bez uplatnenia nároku na dávku v nezamestnanosti na
jeho území, a teda si mala a mohla uvedomiť dôsledky svojho konania, z čoho žalovaná vyvodzuje
jej uzrozumenie s prípadným následným nezabezpečením po strate zamestnania. Žalobkyňa nemôže

tento fakt zvrátiť tým, že sa domáha vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v inom členskom štáte,
hoci aj takom, kde si zachovala isté väzby. Pokiaľ by bola žalobkyni priznaná dávka v nezamestnanosti
na Slovensku (zo slovenského sociálneho systému), predmetný postup by nezodpovedal účelu, ktorý
sleduje Základné nariadenie, a to rovnomerné a spravodlivé rozdeľovanie finančných nákladov medzi
inštitúciami prijímajúcimi poistné a následne medzi inštitúciami vyplácajúcimi dávky. Cieľom čl. 61 ods.

2 Základného nariadenia je podporiť hľadanie práce v tom členskom štáte, v ktorom dotknutá osoba
bezprostredne predtým platila príspevky na poistenie v nezamestnanosti a zároveň aj to, aby tento štát
niesol bremeno výplaty dávok v nezamestnanosti. Na priznanie dávky v nezamestnanosti, uplatnenej
na území Slovenska, je dôležité splnenie podmienok v zmysle Zákona o sociálnom poistením spojení
so Základným nariadením a Vykonávacím nariadením.

25. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) zákona č.
162/2015 Z. z. - Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) na návrh žalobkyne, ktoré sa uskutočnilo dňa
29.09.2022, za účasti oboch účastníkov konania.

26. Na pojednávaní sa žalobkyňa a poverená zástupkyňa žalovanej vyjadrovali v zhode s obsahom
ich písomných podaní. Žalobkyňa sa dovolávala vydania spravodlivého rozhodnutia. Uviedla, že do
Nemecka išla pracovať najmä kvôli bývalému priateľovi, avšak väzby na Slovensku si zachovala a
dôkazom toho je skutočnosť, že sa na Slovensko aj vrátila. Nikto ju neinformoval, že si má nárok uplatniť
v Nemecku. Poverená zástupkyňa žalovanej poukázala na to, že aj na web stránke Sociálnej poisťovne

je uvedený postup, ako majú postupovať nezamestnaní, vracajúci sa z členských štátov EÚ, kde boli
naposledy poistení pre prípad nezamestnanosti. Žalovaná posudzovala miesto bydliska v zmysle čl.
11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia a nie podľa ods. 2, keďže nemecká inštitúcia nemala dôvod
posudzovať miesto bydliska, kde nebol nárok uplatnený a v podstate nebol spor medzi inštitúciami.Dôvody odchodu a pohnútky návratu na Slovensko sú v danom prípade právne irelevantné. Z právnej
úpravy je zrejmé, že otázku miesta bydliska prislúcha posúdiť príslušnej inštitúcii (Sociálnej poisťovni)
toho štátu, kde je uplatnená dávka. Žalovaná zo všetkých dostupných informácií a údajov vyvodila záver,

že žalobkyňa si centrum záujmov a bydlisko počas doby posledného poistenia platného v Nemecku
nezachovala na Slovensku, ale v Nemecku.

Posúdenie veci správnym súdom

27. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10 SSP a § 13
ods. 3 SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej a postup, ktorý mu predchádzal
(vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah
žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny
súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP.
Preskúmaním veci dospel správny súd k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne, preto podľa § 190

SSP žalobu zamietol.

28. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

29. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v

ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

30. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

31. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP; sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

32. Podľa § 190 SSP; ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

33. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa
rozhodovalo v správnom konaní. Úloha súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov
verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda v tom,
či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne

a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s
účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia
je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia
(porovnaj závery Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo 32/2014).

34. Predmetom súdneho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 9306-2/2022-
BA zo dňa 18.02.2022, ktorým táto postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.
odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietla a potvrdila prvostupňové administratívne rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, pobočka Žiar nad Hronom č. 6701/2021-ZH-DVN zo dňa 02.12.2021, ktorým bolo

rozhodnuté, že žalobkyňa nemá nárok na dávku v nezamestnanosti podľa § 104 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z. z. a podľa článku 61 Základného nariadenia, pretože v posudzovanom období posledných
štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie (16.05.2017-15.05.2021)
nepreukázala potrebnú dobu poistenia v nezamestnanosti (najmenej dva roky), ktorú by bolo možné
zohľadniť na účely nároku na dávku v nezamestnanosti.

35. Podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou,
ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy
preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné aktyEurópskychspoločenstievaEurópskejúniemajúprednosťpredzákonmiSlovenskejrepubliky.Prevzatie
právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády
podľa čl. 120 ods. 2.

36. Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom prijmú v oblasti sociálneho
zabezpečenia opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na poskytnutie voľného pohybu pracovníkov; za týmto
účelom uzavrie dohody, ktoré migrujúcim pracovníkom bez ohľadu na to, či ide o zamestnancov, a na
nich závislým osobám zabezpečia: a/ započítanie všetkých období braných do úvahy podľa zákonov
príslušných krajín za účelom získania a trvania nároku na dávky a vypočítanie ich výšky; b/ vyplácanie

dávok osobám s bydliskom na území členských štátov.

37. Podľa čl. 1 písm. f/ Základného nariadenia; „cezhraničný pracovník“ znamená každú osobu, ktorá
vykonáva činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte a ktorá
má bydlisko v inom členskom štáte, do ktorého sa vracia spravidla denne alebo aspoň raz za týždeň.

38. Podľa čl. 1 písm. j/ Základného nariadenia; „bydlisko" znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva.

39. Podľa čl. 1 písm. k/ Základného nariadenia; „pobyt" znamená prechodné bydlisko.

40. Podľa čl. 3 ods. 1 písm. h/ Základného nariadenia; toto nariadenie sa vzťahuje na všetky právne

predpisy, ktoré sa týkajú týchto častí sociálneho zabezpečenia: dávky v nezamestnanosti.

41. Podľa § 13 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., v znení platnom v rozhodnom období; z poistenia v
nezamestnanosti sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytuje dávka v nezamestnanosti.

42. Podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak
v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v
nezamestnanosti najmenej dva roky.

43. Podľa čl. 61 ods. 1 Základného nariadenia; príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne

predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky
dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu
zohľadnídobypoistenia,zamestnaniaalebosamostatnejzárobkovejčinnostidosiahnutépodľaprávnych
predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré
uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia,

vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov
iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli
dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.

44. Podľa čl. 61 ods. 2 Základného nariadenia; s výnimkou prípadov uvedených v čl. 65 ods. 5 písm.

a/ sa uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v
súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky: - doby poistenia, ak tieto
právne predpisy vyžadujú doby poistenia, - doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby
zamestnania, alebo - doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby
samostatnej zárobkovej činnosti.

45. Podľa čl. 65 ods. 2 Základného nariadenia; úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas svojej poslednej
činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, mala bydlisko v členskom štáte
inom, ako je príslušný štát a ktorá má naďalej bydlisko v tomto štáte, alebo sa vráti do tohto štátu, má
byť k dispozícii službám zamestnanosti v členskom štáte bydliska. Bez toho, aby bol dotknutý článok 64,

úplne nezamestnaná osoba môže ako doplňujúci krok prihlásiť sa u služieb zamestnanosti členského
štátu, v ktorom vykonávala svoju poslednú činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná
osoba.

46. Podľa čl. 65 ods. 5 Základného nariadenia; nezamestnaná osoba uvedená v prvej a druhej vete

odseku 2 poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na
ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne
zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska.47. Podľa čl. 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia; ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcií dvoch alebo
viacerých členských štátov o určení bydliska osoby, na ktorú sa uplatňuje Základné nariadenie, tieto
inštitúcie po vzájomnej dohode určia centrum záujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia

všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať: a)
dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov; b) situáciu dotknutej osoby vrátane: i)
povahyaosobitnýchvlastnostíkaždejvykonávanejčinnosti,predovšetkýmmiesta,kdesatakátočinnosť
zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy; ii) jej rodinného stavu
a rodinných väzieb; iii) vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti; iv) v prípade študentov zdroja

ich príjmov; v) jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná; vi) členského štátu, ktorý sa
považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely.

48. Podľa čl. 11 ods. 2 Vykonávacieho nariadenia; ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z
príslušných skutočností, ako sa uvádzajú v odseku 1, nevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami,
na určenie skutočného miesta bydliska osoby sa za rozhodujúci považuje úmysel tejto osoby, tak ako

vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu.

49. V súlade s čl. 61 ods. 2 Základného nariadenia je možné zohľadniť doby poistenia v nezamestnanosti
dosiahnuté podľa právnych predpisov členského štátu Európskej únie, ako keby boli dosiahnuté podľa
slovenských právnych predpisov v prípade, že daná osoba bezprostredne pred zaradením do evidencie

uchádzačov o zamestnanie ukončila doby poistenia dosiahnuté v súlade so slovenskými právnymi
predpismi. Výnimku z tohto pravidla predstavujú prípady uvedené v čl. 65 ods. 5 písm. a) Základného
nariadenia.

50. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa po tom, čo jej skončil pracovný pomer v Nemecku

dňa 15.05.2021 na základe žiadosti bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade
práce dňa 16.05.2021, podala žiadosť na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica o
dávku v nezamestnanosti, ktorá bola doručená Sociálnej poisťovni, pobočka Žiar nad Hronom dňa
25.05.2021. V posudzovanom období (počas posledných štyroch rokov pred zaradením do evidencie
uchádzačov o zamestnanie, t. j. od 16.05.2017 do 15.05.2021) žalobkyňa preukázala dobu poistenia

v nezamestnanosti na území SR u zamestnávateľa TÚLAVÁ LABKA od 01.11.2017 do 31.03.2018, v
počte 151 dní. V rozhodnom období bola preukázaná tiež doba poistenia v súvislosti so zamestnaním v
členskomštáteEÚNemeckouzamestnávateľaAdeccoPersonaldienstleistungenGmbH,Erfurtvobdobí
od 13.08.2018 do 14.05.2019 (273 dní) a u zamestnávateľa MODIS IT Outsourcing GmbH, Dűsseldorf
v období od 15.05.2019 do 15.05.2021 (731 dní), spolu 1004 dní.

51. Medzi žalobkyňou a žalovanou nie je sporné, že žalobkyňa dosiahla v posudzovanom období pred
zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie vyššie uvedenú dobu poistenia v nezamestnanosti
dosiahnutú jednak na území Slovenska a jednak na území iného členského štátu Európskej únie
Nemecka. Právna úprava Slovenskej republiky - ustanovenie § 104 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení

vyžaduje splniť podmienku pre priznanie nároku na dávku v nezamestnanosti byť poistený najmenej
dva roky v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Je
zrejmé, že žalobkyňa nebola poistená najmenej dva roky u zamestnávateľa v Slovenskej republike. Pre
to, aby bolo možné zohľadniť doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté v inom členskom štáte,
bolo potrebné posúdiť nárok uplatnenej dávky v zmysle príslušných ustanovení Základného nariadenia

a Vykonávacieho nariadenia. Nebolo spornou skutočnosťou medzi účastníkmi konania, že posledný
pracovnoprávny vzťah pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie žalobkyňa preukázala
na území Nemecka. Otázka možného zohľadnenia dosiahnutej doby poistenia v Nemecku záviselo od
posúdenia toho, či si žalobkyňa zachovala alebo nezachovala bydlisko na Slovensku v dobe trvania
posledného poistenia v nezamestnanosti. V konaní je spornou práve táto skutková otázka, či žalovaná

zo zistení v prejednávanej veci správne ustálila pojem „bydlisko“ žalobkyne.

52. Podľa žalobkyne žalovaná nepostupovala správne, ak jej neboli zohľadnené doby postenia v
nezamestnanosti dosiahnuté v Nemecku, pretože bydlisko a centrum záujmov mala a má stále na
Slovensku, naopak žalovaná zastávala názor, že žalobkyňa si v danom období na Slovensku bydlisko

a centrum záujmov nezachovala.

53. Koordinačné nariadenia všeobecne určujú, že pri skončení výkonu zárobkovej činnosti si
nezamestnaná osoba má uplatňovať nárok na dávku v nezamestnanosti v členskom štáte, v ktorompráve skončila zamestnanie. Následne, v prípade jej priznania má možnosť v zmysle čl. 64 Základného
nariadeniapožiadaťoexportdávkyvnezamestnanostinaúzemieSR,ktorýpovoľujeinštitúciačlenského
štátu príslušná na výplatu dávky. Nesplnenie podmienok na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti

v jednom členskom štáte nezakladá pritom nárok na automatické priznanie dávky v nezamestnanosti
v inom členskom štáte.

54. Zo všeobecného pravidla príslušnosti členského štátu posledného zamestnania existuje výnimka,
kedy môže byť na výplatu dávky v nezamestnanosti príslušný iný členský štát ako členský štát

poslednéhozamestnania,atočlenskýštátbydliska.Vtakomprípadesaprísneskúmazachovaniecentra
záujmov osoby v tomto inom členskom štáte počas obdobia posledného zamestnania v členskom štáte
zamestnania podľa kritérií uvedených v čl. 11 Vykonávacieho nariadenia. Kritériami na určenie centra
záujmov sú: dĺžka obdobia zdržiavania sa na území daného štátu, dĺžka a stabilita výkonu zárobkovej
činnosti, dĺžka trvania pracovnej zmluvy, rodinný stav a rodinné väzby, bytová situácia a stabilita tejto
situácie a miesto, kde dochádza k zdaňovaniu príjmov.

55. Žalovaná posudzovala uplatnený nárok na dávku v nezamestnanosti žalobkyne v súlade s čl. 11
ods. 1 Vykonávacieho nariadenia, keď vykonala posúdenie zachovania väzieb žalobkyne na území
Slovenskej republiky, a to v zmysle kritérií uvedených v predmetnom článku Vykonávacieho nariadenia.
Test vykonaný v zmysle týchto kritérií, teda vyhodnotenie uvedených skutočností bol žalovanou

podrobne uvedený v odôvodnení rozhodnutia (strana 3 posledný odsek a strana 4 rozhodnutia
žalovanej). Z obsahu odôvodnenia týchto rozhodnutí jednoznačne vyplýva, aké skutočnosti vzala
Sociálna poisťovňa do úvahy pri ustaľovaní záveru, že bydlisko (centrum záujmov) žalobkyne sa
nachádzalo v inom členskom štáte - Nemecku, prečo si žalobkyňa bydlisko na území Slovenskej
republiky počas výkonu činnosti zamestnankyne na území Nemecka v rozhodnom období nezachovala.

56.Pokiaľžalobkyňavžalobetvrdila,žejejbydliskoboloaajnaďalejjenaSlovensku,dôkazomčohoboli
jej pravidelné návraty za rodinou, zachovanie si trvalého pobytu na Slovensku, členstvo v občianskom
združení TÚLAVÁ LABKA a samotný návrat na Slovensku, správny súd nepovažuje túto argumentáciu
za relevantnú prelomiť záver žalovanej, že v posudzovanom období centrum záujmov a bydliska u

žalobkyne bol v Nemecku. Zachovanie si trvalého pobytu neznamená, že je zachované aj bydlisko. Aj
v takomto prípade môže dôjsť, v danom prípade aj došlo, k zmene bydliska pre účely posudzovania
nároku na dávku v zmysle Základného nariadenia a Vykonávacieho nariadenia.

57. Správny súd k pojmu „bydlisko“ uvádza, že ho nie je možné stotožňovať s pojmom „trvalý pobyt“.

V zmysle č1. 1 písm. j) Základného nariadenia „bydlisko“ je miesto, kde osoba zvyčajne býva. Pojem
„bydlisko“ je potrebné chápať v širších súvislostiach ako miesto, kde sa fyzická osoba trvalejšie zdržuje,
kde je jej centrum záujmov, kde trávi čas v mimopracovnom čase. Najvyšší súd Slovenskej republiky, v
rozsudku sp. zn. 1 Sžsk/38/2017 zo dňa 27.11.2018 konštatoval (v bode 26), že na zachovanie bydliska
a centra záujmov na Slovensku nepostačuje len zachovanie si evidovaného trvalého pobytu, čo je do

veľkej miery len administratívna skutočnosť, ktorá neodzrkadľuje realitu. V bode 30 odôvodnenia tohto
rozsudku NS SR uviedol, že otázka bydliska je koncipovaná ako otázka faktická, ktorá je objektivizovaná
až do tej miery, že niekedy ani úmysel (počiatočný alebo i trvajúci) a snaha dotknutej osoby nestačia na
zachovanie bydliska v krajine pôvodu. Na tieto účely nie je rozhodujúca na prvom mieste citová väzba k
svojmu rodisku či rodičom, ani viac či menej určitý plán raz v budúcnosti sa opäť presťahovať do krajiny

pôvodu, ale skutočné bydlisko, teda miesto, kde osoba zvyčajne býva. „Bydlisko“ predstavuje v zmysle
článku 1 písm. j) Základného nariadenia v spojení s čl. 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenie autonómny
pojem vlastný právu Únie (rozsudok C - 90/97 Swaddling, body 28 a 29), na čo poukázal Najvyšší súd
SR v rozsudku sp. zn. 7Sžsk/91/2020 zo dňa 30.06.2021.

58. Rozhodujúcimi skutočnosťami svedčiacimi o mieste bydliska dotknutej osoby sú stanovené v čl. 11
ods. 1 Vykonávacieho nariadenia. Žalobkyňa namietala nesprávne zohľadnenie jej rodinnej situácie. V
zmysle čl. 11 ods. 1 písm. b) Vykonávacieho nariadenia je rodinná situácia a bytová situácia jednou zo
skutočností svedčiacich o celkovej situácii dotknutej osoby. V predmetnej veci bolo preukázané bydlisko
žalobkyne v Nemecku v tom čase s blízkou osobou, bývalým priateľom, bola preukázaná stabilná bytová

situácia (v zásade neodlišujúca sa od bytovej situácie mladých ľudí bývajúcich na Slovensku), Žalobkyňa
deklarovala návraty na Slovensko dvakrát ročne počas dovolenky, v lete a počas Vianočných sviatkov.
Aj keď osoby trvalo usadené v zahraničí navštívia dvakrát ročne svojich rodinných príslušníkov na
Slovensku, strávia s nimi voľný čas alebo dovolenku, neznamená to bez ďalšieho, že nemajú po uplynutítýchto kratších časových úsekov dlhodobý záujem (v tom čase) v zahraničí zotrvať. Táto skutočnosť
sama o sebe bez ďalšieho nepreukazuje zachovanie väzieb žalobkyne na Slovensku.

59. Žalovaná správne poukázala na to, že úmysel žalobkyne a pohnútka vrátiť sa na Slovensko nie
sú relevantnými skutočnosťami, keďže tento sa posudzuje len v zmysle čl. 11 ods. 2 Vykonávacieho
nariadenia, keď sa považuje za rozhodujúci v prípade, ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z
príslušných skutočností ako sa uvádzajú v ods. 1, nevedie k určeniu skutočného miesta bydliska, čo ale
nie je prípad žalobkyne. Skutočnosti - ako prítomnosť rodičov na Slovensku, trvalý pobyt na Slovensku,

členstvo v občianskom združení TÚLAVÁ LABKA nie sú silnejšie na vyvrátenie záveru o ustálení centra
záujmov žalobkyne v relevantnom období v Nemecku podľa vyhodnotenia kritérií podľa čl. 11 ods. 2
Vykonávacieho nariadenia.

60. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že dôkazom toho, že jej väzby zostali zachované so Slovenskom je
skutočnosť, že sa na Slovensko vrátila, nepovažuje správny súd za rozhodujúce. Keby táto skutočnosť

mala byť sama o sebe rozhodujúcou, potom by koordinačné nariadenia boli obsolétnymi. Ani úmysel,
ani dôvody odchodu zo zahraničia nie sú rozhodujúcimi skutočnosťami svedčiacimi o bydlisku dotknutej
osoby, napokon v zásade vo väčšine obdobných prípadov účastníci konania vždy tvrdia, že ich úmyslom
bolo raz sa vrátiť na Slovensko. Rozhodujúcim je zistenie skutočností, a to z objektívnych okolností v
zmysle vyhodnotenia skutočností uvedených v čl. 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia, či tieto okolnosti

nasvedčujúúmyslužalobkyneprávevrozhodnomobdobíbývaťvNemecku.Keďženešloosporinštitúcií
v zmysle článku 11 Vykonávacieho nariadenia, posúdenie bydliska bolo výlučnou právomocou Sociálnej
poisťovne Slovenska, teda tej inštitúcie, kde bol uplatnený nárok na dávku v nezamestnanosti, ktorá
potom postupovala správne, ak pristúpila k aplikácii kritérií plynúcich z čl. 11 ods. 1 Vykonávacieho
nariadenia (porovnaj napr. závery vyplývajúce z rozsudkov Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžso/26/2016

zo dňa 30.01.2018 a rozsudok sp. zn. 10Sžsk/5/2016 zo dňa 13.12.2017, ako aj Najvyššieho správneho
súdu SR sp. zn. 7Sžsk/50/2021 zo dňa 09.02.2022).

61. Správny súd dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj jemu
predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je

logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené so záverom, že žalobkyňa nespĺňa zákonné podmienky
pre vznik nároku na dávku v nezamestnanosti. Z čl. 61 a čl. 65 ods. 5 Základného nariadenia vyplýva
základná zásada, uplatňovaná pri zohľadňovaní dôb poistenia v nezamestnanosti dosiahnutých na
území iného členského štátu EÚ, a to, že doba poistenia v nezamestnanosti dosiahnutá na území
iného členského štátu EÚ (v predmetnej veci na území Nemecka) môže byť zohľadnená na účely

nároku na dávku v nezamestnanosti jedine v prípade, ak bezprostredne pred zaradením do evidencie
uchádzačov o zamestnanie ukončila dotknutá osoba doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté na
Slovensku. Iba vo výnimočných prípadoch je možné zohľadniť dobu poistenia dosiahnutú na území
iného členského štátu únie pokiaľ je dosiahnutá ako posledná. Touto výnimkou zo základnej zásady
je situácia, ak si žiadateľ zachová počas výkonu zárobkovej činnosti na území iného členského štátu

EÚ centrum záujmov a bydlisko na území Slovenskej republiky. Otázka bydliska je teda zásadná aj v
prípade žalobkyne, pričom správny súd má za to, že žalovaná riadne a dostatočne preukázala, že počas
výkonu zamestnania v Nemecku si žalobkyňa bydlisko na Slovensku nezachovala.

62. Žalobkyňa v žalobe uvádzala, že pociťuje neférový prístup pri posudzovaní jej žiadosti, že zamietavé

stanovisko je postavené na subjektívnom pohľade, pričom individuálny prístup posudzovania, ktorý
jej bol zdôrazňovaný vytvára možnosti ohýbania právnych noriem. Rozhodnutie preto považuje za
nespravodlivé.

63. Garanciou pred vydávaním arbitrárnych rozhodnutí, teda na základe svojvôle rozhodujúcich štátnych

orgánov je riadne odôvodnenie rozhodnutí. Napadnuté rozhodnutie žalovanej spĺňa formálne i obsahové
náležitosti rozhodnutia v zmysle § 209 zákona č. 461/2003 Z. z. Z odôvodnenia druhostupňového ako
aj prvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne je zrejmé, ktoré skutočnosti boli jeho podkladom,
akými úvahami bola žalovaná vedená pri hodnotení dôkazov a pri aplikovaní právnych predpisov, na
základe ktorých rozhodla. Je preskúmateľná úvaha pri posudzovaní kritérií v zmysle čl. 11 ods. 1

Vykonávacieho nariadenia. Bolo dostatočne zrozumiteľným spôsobom ozrejmené, ktoré skutočnosti boli
vyhodnotené ako relevantné pre záver o centre záujmov a bydlisku žalobkyne v relevantnom období
v čase posledného poistenia v nezamestnanosti. Rozhodnutia spĺňajú požiadavku zrozumiteľnosti a
preskúmateľnosti. To, že odôvodnenie rozhodnutia je obšírne nespôsobuje jeho nezrozumiteľnosť. Jepravdou, že každá žiadosť žiadateľa o dávku v nezamestnanosti musí byť posúdená s prihliadnutím na
konkrétneúdajeainformácietýkajúcesažiadateľa,tedaukaždéhosaposudzujúskutočnostivzmyslečl.
11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia. Výsledok takéhoto posúdenia musí byť zrozumiteľne odôvodnený,

preskúmateľným spôsobom, čím má byť práve vylúčená arbitrárnosť rozhodnutí, či možnosť ohýbania
právnych noriem ako uvádza žalobkyňa. V predmetnej veci žalovaná uviedla čo bolo podkladom
rozhodnutia, k akým zisteniam dospela a aký vyvodila záver. Nezodpovedá skutočnosti tvrdenie
žalobkyne,žeprimárnebolozohľadnenéto,ženemámanžela,deti,resp.nevlastnížiadnunehnuteľnosť.
Z odôvodnenia rozhodnutia žalovanej, zo zhromaždených dôkazov a podkladov rozhodnutia vyplýva, že

Sociálna poisťovňa posudzovala všetky skutočnosti v zmysle čl. 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia.
Až vyhodnotením všetkých dospela k záveru, s ktorým sa stotožnil správny súd, o bydlisku žalobkyne v
Nemecku, o tom, že žalobkyňa si v tom čase nezachovala centrum záujmov na Slovensku. Nešlo pritom
len o miesto výkonu práce, ale zohľadnené boli všetky posudzované informácie. Samotné rodinné väzby
a intenzita návštev boli tiež posúdené vo vzájomnej súvislosti s ostatnými hodnotenými skutočnosťami,
pričom im bol priznaný nižší význam oproti hodnotným údajom ako stabilná pracovná situácia v

Nemecku, prioritná orientácia na nemecký pracovný trh, prítomnosť blízkej osoby v tom čase priateľa
na území Nemecka, spoločné bývanie, spoločné trávenie mimopracovného času, primeraná bytová
situácia v zahraničí, daňová a odvodová povinnosť na území Nemecka. Správny súd nespochybňuje
dôležitosť väzieb k rodine, k miestu odkiaľ pochádza, avšak pre účely vyhodnotenia bydliska v zmysle
čl. 1 písm. j) Základného nariadenia v spojení s čl. 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia sú tieto nie

jedinými skutočnosťami majúcimi význam pre záver o bydlisku žiadateľa o dávku v nezamestnanosti.
Pokiaľ by sa mali stať významné len tie skutočnosti, ktorými žalobkyňa odôvodňovala zachovanie centra
záujmov na Slovensku a zachovanie bydliska na Slovensku (pričom zachovanie trvalého pobytu nie je
relevantné), potom by celá právna úprava - čl. 11 Vykonávacieho nariadenia vyznievala obsolétne. V
danom prípade Sociálna poisťovňa postupovala objektívne, ak hodnotila všetky skutočnosti v zmysle čl.

11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia.

64. Výkladové pravidlá ako aplikovať relevantné články Základného nariadenia a Vykonávacieho
nariadenia vyplývajú z rozhodnutia Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho
zabezpečenia č. U2 zo dňa 12.06.2009 (o rozsahu pôsobnosti článku 65 ods. 2 Základného nariadenia),

z ktorého vyplýva záver, že za prijateľné možno považovať prenesenie zodpovednosti za platbu dávky
z nezamestnanosti z príslušného štátu na štát bydliska v prípade cezhraničných pracovníkov, t. j.
pracovníkov,ktorísadoštátubydliskaspravidladennealeboaspoňrazzatýždeňvracajú,pričombybolo
už viac neprijateľné, ak by sa príliš širokým výkladom pojmu bydlisko mala rozširovať oblasť uplatnenia
článku 65 Základného nariadenia aj na osoby, ktoré majú dosť stabilné zamestnanie alebo samostatne

zárobkovú činnosť v členskom štáte, a ktoré nechali svoje rodiny vo svojej krajine pôvodu.

65. Správny súd má za to, že žalovaná postupovala aj v súlade s vyššie uvedeným rozhodnutím
Správnej komisie pre koordináciu systémov Sociálneho zabezpečenia pri ustaľovaní záveru o zachovaní
alebo nezachovaní bydliska a centra záujmov na území iného členského štátu. Nakoľko žalobkyňa

nemala počas posledného zamestnania v Nemecku zachované bydlisko/centrum záujmov na území
Slovenska, bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nebola poistená
v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov, žalovaná dospela k správnemu právnemu
záveru, že nebolo možné žalobkyni zohľadniť doby poistenia v nezamestnanosti získané na území
Nemecka pri posudzovaní nároku na uplatnenú dávku v nezamestnanosti podľa slovenských právnych

predpisov. Keďže túto dobu získanú v Nemecku nebolo možné započítať, žalobkyňa nesplnila zákonom
stanovenú podmienku v zmysle § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., teda dobu poistenia v
nezamestnanosti najmenej dva roky (730 dní) v období posledných štyroch rokov pred zaradením do
evidencie uchádzačov o zamestnanie, keď zohľadnená mohla byť iba doba poistenia v nezamestnanosti
v trvaní 151 dní u slovenského zamestnávateľa. Preto bolo rozhodnutie žalovanej napadnuté žalobou

vydané v súlade s § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v spojení s čl. 61 Základného nariadenia,
ak žalobkyni nárok na uplatnenú dávku v nezamestnanosti nepriznala, keďže pre priznanie takéhoto
nároku žalobkyňa neplnila zákonom stanovené požiadavky.

66. Nad rámec vyššie uvedeného správny súd poznamenáva, že nebolo možné z hľadiska posúdenia

zákonnosti rozhodnutia prihliadnuť na tvrdenie žalobkyne, že nevedela ako má postupovať, že bola
uvedená do omylu pracovníčkou inštitúcie v Nemecku. Súd pritom poukazuje na zásady rímskeho
práva, že „neznalosť zákona neospravedlňuje“ a zároveň „práva patria bdelým“. Napokon, tak ako
poukázala poverená zástupkyňa žalovanej na pojednávaní, na verejne prístupnej webstránke Sociálnejpoisťovne je uvedený postup, ako majú postupovať nezamestnaní, vracajúci sa z členských štátov,
kde boli naposledy poistení pre prípad nezamestnanosti. Je pritom užitočné oboznámiť sa s týmito
informáciami už pred vycestovaním do zahraničia. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe konštatovala, že

žalobkyňa sa slobodne rozhodla ukončiť v danom čase jej pobyt v Nemecku bez uplatnenia nároku
na dávku v nezamestnanosti na území Nemecka, a teda si mala a mohla uvedomiť dôsledky svojho
konania, z čoho žalovaná vyvodila jej uzrozumenie s prípadným následným nezabezpečením po strate
zamestnania. S predmetným záverom žalovanej sa správny súd stotožňuje, ako aj s tým, že žalobkyňa
nemôže tento fakt zvrátiť tým, že sa domáha vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v inom

členskom štáte, hoci aj v takom, kde si zachovala isté väzby. Priznanie dávky v nezamestnanosti za
danej situácie by nezodpovedalo účelu, ktorý sleduje Základné nariadenie, ktorým je rovnomerné a
spravodlivé rozdeľovanie finančných nákladov medzi inštitúciami prijímajúcimi poistné a následne medzi
inštitúciami vyplácajúcimi dávky.

67. Žalobkyňa sa dožadovala zrušenia „nespravodlivého“ rozhodnutia, čo indikuje záver, že v zásade

uznáva zákonnosť rozhodnutia, ktoré však voči nej vyznieva nespravodlivo. Správny súd k uvedenému
konštatuje, že dávky v nezamestnanosti sú dávkami z verejného systému sociálneho poistenia,
pričom celá filozofia právnej úpravy tohto systému vychádza z kombinácie princípu zásluhovosti, z
princípu individuálnej zodpovednosti a z princípu osobnej participácie poistenca na tvorbe zdrojov
a primeranej miery solidarity. Pokiaľ by správny súd akceptoval stanovisko žalobkyne, došlo by

k porušeniu predmetných princípov. Preto vo vzťahu k všetkých zúčastneným na tomto verejnom
systéme sociálneho poistenia predmetné rozhodnutie nevyznieva nespravodlivo, ale predovšetkým ide
o rozhodnutie zákonné.

68. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

Žalobkyni, ktorá v konaní nemala úspech právo na náhradu trov konania nepriznal podľa § 167 ods. 1
SSP a contrario.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP
a § 439 ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú

sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť
podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania

podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľaleboopomenutýsťažovateľnemusíbyťvkonaníokasačnejsťažnostizastúpenýadvokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).