Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, September 29, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/230/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201465
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Belavá

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1019201465.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie

Belavej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Valérie Žiliakovej, v právnej veci žalobcu: A.G.T.
TRANS, s.r.o., so sídlom Podunajská 25, 821 06 Bratislava, IČO: 35 915 005, zastúpený advokátskou
kanceláriou: KADUC & PARTNERS s. r. o., so sídlom Trojičné námestie 4, 917 01 Trnava, pobočka
Panenská 23, 811 03 Bratislava, IČO: 50 290 762, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor
opravných prostriedkov, so sídlom Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, IČO: 00 151 866, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutí žalovaného číslo: OU-BA-OOP1-2019/083856 zo dňa 20.08.2019; číslo: OU-BA-
OOP1-2019/083857 zo dňa 15.08.2019; číslo: OU-BA-OOP1-2019/083852 zo dňa 20.08.2019; číslo:

OU-BA-OOP1-2019/094018 zo dňa 20.08.2019; číslo: OU-BA-OOP1-2019/083854 zo dňa 20.08.2019,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Krajský súd v Bratislave žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Rozhodnutia správnych orgánov.

1. Okresný úrad Bratislava, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií (ďalej len ,,prvostupňový

správny orgán”), svojím rozhodnutím Číslo: OU-BA-OCDPK-2019/026943 zo dňa 16.05.2019, uložil
žalobcovi podľa § 28 ods. 5 v spojení s § 28 ods. 9, ods. 10 a § 31 ods. 6 zákona č. 474/2013 Z.z. o
výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o výbere mýta”) pokutu vo výške 480,-EUR
podľa § 28 ods. 1 písm. e) zákona o výbere mýta za to, že sa ako prevádzkovateľ motorového vozidla
X. (ďalej len „vozidlo“) dopustil spáchania správnych deliktov tým že:
1. dňa 17.05.2017 v čase o 06:41:49 hod. pri užívaní vymedzeného úseku cesty D02-004: Bratislava-

Petržalka 2 - Bratislava-Petržalka 1, nezadal do palubnej jednotky správny počet náprav vozidla tak, aby
zodpovedal skutočnému stavu vozidla a vznikol tým nedoplatok mýta, čím spáchal správny delikt podľa
§ 28 ods. 1 písm. e) zákona o výbere mýta;
2. dňa 17.05.2017 v čase o 09:42:49 hod. pri užívaní vymedzeného úseku cesty D02-004: Bratislava-
Petržalka 1 - Bratislava-Petržalka 2, nezadal do palubnej jednotky správny počet náprav vozidla tak, aby
zodpovedal skutočnému stavu vozidla a vznikol tým nedoplatok mýta, čím spáchal správny delikt podľa
§ 28 ods. 1 písm. e) zákona o výbere mýta;

3. dňa 17.05.2017 v čase o 18:06:32 hod. pri užívaní vymedzeného úseku cesty D02-004: Bratislava-
Petržalka 2 - Bratislava-Petržalka 1, nezadal do palubnej jednotky správny počet náprav vozidla tak, aby
zodpovedal skutočnému stavu vozidla a vznikol tým nedoplatok mýta, čím spáchal správny delikt podľa
§ 28 ods. 1 písm. e) zákona o výbere mýta;4. dňa 17.05.2017 v čase o 21:08:02 hod. pri užívaní vymedzeného úseku cesty D02-004: Bratislava-
Petržalka 1 - Bratislava-Petržalka 2, nezadal do palubnej jednotky správny počet náprav vozidla tak, aby
zodpovedal skutočnému stavu vozidla a vznikol tým nedoplatok mýta, čím spáchal správny delikt podľa

§ 28 ods. 1 písm. e) zákona o výbere mýta;
a zároveň žalobcovi podľa § 31 ods. 8 zákona o výbere mýta uložil povinnosť uhradiť štátu trovy
konania spojené s prejednaním správneho deliktu vo výške 30,-EUR, všetko v lehote 15 dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty.

Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný Okresný úrad Bratislava,
odbor opravných prostriedkov, ako odvolací orgán, rozhodnutím Č.: OU-BA-OOP1-2019/083856 zo dňa
20.08.2019 podľa § 59 ods. 2 SP odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu potvrdil.

2. Prvostupňový správny orgán svojím rozhodnutím Číslo: OU-BA-OCDPK-2019/026645 zo dňa

16.05.2019, uložil žalobcovi podľa § 28 ods. 5 v spojení s § 28 ods. 9, ods. 10 a § 31 ods. 6 zákona o
výbere mýta pokutu vo výške 480,-EUR podľa § 28 ods. 1 písm. e) zákona o výbere mýta za to, že sa
ako prevádzkovateľ motorového vozidla X. dopustil spáchania správnych deliktov tým že:
1. dňa 15.05.2017 v čase o 06:56:30 hod. pri užívaní vymedzeného úseku cesty D02-004: Bratislava-
Petržalka 2 - Bratislava-Petržalka 1, nezadal do palubnej jednotky správny počet náprav vozidla tak, aby

zodpovedal skutočnému stavu vozidla a vznikol tým nedoplatok mýta, čím spáchal správny delikt podľa
§ 28 ods. 1 písm. e) zákona o výbere mýta;
2. dňa 15.05.2017 v čase o 10:03:41 hod. pri užívaní vymedzeného úseku cesty D02-004: Bratislava-
Petržalka 1 - Bratislava-Petržalka 2, nezadal do palubnej jednotky správny počet náprav vozidla tak, aby
zodpovedal skutočnému stavu vozidla a vznikol tým nedoplatok mýta, čím spáchal správny delikt podľa

§ 28 ods. 1 písm. e) zákona o výbere mýta;
3. dňa 15.05.2017 v čase o 17:31:50 hod. pri užívaní vymedzeného úseku cesty D02-004: Bratislava-
Petržalka 2 - Bratislava-Petržalka 1, nezadal do palubnej jednotky správny počet náprav vozidla tak, aby
zodpovedal skutočnému stavu vozidla a vznikol tým nedoplatok mýta, čím spáchal správny delikt podľa
§ 28 ods. 1 písm. e) zákona o výbere mýta;

4. dňa 15.05.2017 v čase o 22:55:09 hod. pri užívaní vymedzeného úseku cesty D02-004: Bratislava-
Petržalka 1 - Bratislava-Petržalka 2, nezadal do palubnej jednotky správny počet náprav vozidla tak, aby
zodpovedal skutočnému stavu vozidla a vznikol tým nedoplatok mýta, čím spáchal správny delikt podľa
§ 28 ods. 1 písm. e) zákona o výbere mýta
a zároveň žalobcovi podľa § 31 ods. 8 zákona o výbere mýta uložil povinnosť uhradiť štátu trovy

konania spojené s prejednaním správneho deliktu vo výške 30,-EUR, všetko v lehote 15 dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty.

Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný Okresný úrad Bratislava,
odbor opravných prostriedkov, ako odvolací orgán, rozhodnutím Č.: OU-BA-OOP1-2019/083857 zo dňa

15.08.2019 podľa § 59 ods. 2 SP odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu potvrdil.

3. Prvostupňový správny orgán svojím rozhodnutím Číslo: OU-BA-OCDPK-2019/026977 zo dňa
16.05.2019, uložil žalobcovi podľa § 28 ods. 5 v spojení s § 28 ods. 9, ods. 10 a § 31 ods. 6 zákona o

výbere mýta pokutu vo výške 480,-EUR podľa § 28 ods. 1 písm. e) zákona o výbere mýta za to, že sa
ako prevádzkovateľ motorového vozidla X. dopustil spáchania správnych deliktov tým že:
1. dňa 22.05.2017 v čase o 07:11:28 hod. pri užívaní vymedzeného úseku cesty D02-004: Bratislava-
Petržalka 2 - Bratislava-Petržalka 1, nezadal do palubnej jednotky správny počet náprav vozidla tak, aby
zodpovedal skutočnému stavu vozidla a vznikol tým nedoplatok mýta, čím spáchal správny delikt podľa

§ 28 ods. 1 písm. e) zákona o výbere mýta;
2. dňa 22.05.2017 v čase o 10:46:30 hod. pri užívaní vymedzeného úseku cesty D02-004: Bratislava-
Petržalka 1 - Bratislava-Petržalka 2, nezadal do palubnej jednotky správny počet náprav vozidla tak, aby
zodpovedal skutočnému stavu vozidla a vznikol tým nedoplatok mýta, čím spáchal správny delikt podľa
§ 28 ods. 1 písm. e) zákona o výbere mýta

a zároveň žalobcovi podľa § 31 ods. 8 zákona o výbere mýta uložil povinnosť uhradiť štátu trovy
konania spojené s prejednaním správneho deliktu vo výške 30,-EUR, všetko v lehote 15 dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty.Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný Okresný úrad Bratislava,
odbor opravných prostriedkov, ako odvolací orgán, rozhodnutím Č.: OU-BA-OOP1-2019/083852 zo dňa
20.08.2019 podľa § 59 ods. 2 SP odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho

orgánu potvrdil.

4. Prvostupňový správny orgán svojím rozhodnutím Číslo: OU-BA-OCDPK-2019/026918 zo dňa
14.05.2019, uložil žalobcovi podľa § 28 ods. 5 v spojení s § 28 ods. 9, ods. 10 a § 31 ods. 6 zákona o
výbere mýta pokutu vo výške 480,-EUR podľa § 28 ods. 1 písm. e) zákona o výbere mýta za to, že sa

ako prevádzkovateľ motorového vozidla X. dopustil spáchania správnych deliktov tým že:
1. dňa 16.05.2017 v čase o 02:17:18 hod. pri užívaní vymedzeného úseku cesty D02-004: Bratislava-
Petržalka 2 - Bratislava-Petržalka 1, nezadal do palubnej jednotky správny počet náprav vozidla tak, aby
zodpovedal skutočnému stavu vozidla a vznikol tým nedoplatok mýta, čím spáchal správny delikt podľa
§ 28 ods. 1 písm. e) zákona o výbere mýta;
2. dňa 16.05.2017 v čase o 11:36:01 hod. pri užívaní vymedzeného úseku cesty D02-004: Bratislava-

Petržalka 1 - Bratislava-Petržalka 2, nezadal do palubnej jednotky správny počet náprav vozidla tak, aby
zodpovedal skutočnému stavu vozidla a vznikol tým nedoplatok mýta, čím spáchal správny delikt podľa
§ 28 ods. 1 písm. e) zákona o výbere mýta;
3. dňa 16.05.2017 v čase o 17:53:49 hod. pri užívaní vymedzeného úseku cesty D02-004: Bratislava-
Petržalka 2 - Bratislava-Petržalka 1, nezadal do palubnej jednotky správny počet náprav vozidla tak, aby

zodpovedal skutočnému stavu vozidla a vznikol tým nedoplatok mýta, čím spáchal správny delikt podľa
§ 28 ods. 1 písm. e) zákona o výbere mýta;
4. dňa 16.05.2017 v čase o 20:45:15 hod. pri užívaní vymedzeného úseku cesty D02-004: Bratislava-
Petržalka 1 - Bratislava-Petržalka 2, nezadal do palubnej jednotky správny počet náprav vozidla tak, aby
zodpovedal skutočnému stavu vozidla a vznikol tým nedoplatok mýta, čím spáchal správny delikt podľa

§ 28 ods. 1 písm. e) zákona o výbere mýta
a zároveň žalobcovi podľa § 31 ods. 8 zákona o výbere mýta uložil povinnosť uhradiť štátu trovy
konania spojené s prejednaním správneho deliktu vo výške 30,-EUR, všetko v lehote 15 dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty.

Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný Okresný úrad Bratislava,
odbor opravných prostriedkov, ako odvolací orgán, rozhodnutím Č.: OU-BA-OOP1-2019/094018 zo dňa
20.08.2019 podľa § 59 ods. 2 SP odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu potvrdil.

5. Prvostupňový správny orgán svojím rozhodnutím Číslo: OU-BA-OCDPK-2019/026950 zo dňa
16.05.2019, uložil žalobcovi podľa § 28 ods. 5 v spojení s § 28 ods. 9, ods. 10 a § 31 ods. 6 zákona o
výbere mýta pokutu vo výške 480,-EUR podľa § 28 ods. 1 písm. e) zákona o výbere mýta za to, že sa
ako prevádzkovateľ motorového vozidla X. dopustil spáchania správnych deliktov tým že:
1. dňa 18.05.2017 v čase o 06:51:28 hod. pri užívaní vymedzeného úseku cesty D02-004: Bratislava-

Petržalka 2 - Bratislava-Petržalka 1, nezadal do palubnej jednotky správny počet náprav vozidla tak, aby
zodpovedal skutočnému stavu vozidla a vznikol tým nedoplatok mýta, čím spáchal správny delikt podľa
§ 28 ods. 1 písm. e) zákona o výbere mýta;
2. dňa 18.05.2017 v čase o 10:20:49 hod. pri užívaní vymedzeného úseku cesty D02-004: Bratislava-
Petržalka 1 - Bratislava-Petržalka 2, nezadal do palubnej jednotky správny počet náprav vozidla tak, aby

zodpovedal skutočnému stavu vozidla a vznikol tým nedoplatok mýta, čím spáchal správny delikt podľa
§ 28 ods. 1 písm. e) zákona o výbere mýta;
3. dňa 18.05.2017 v čase o 17:18:06 hod. pri užívaní vymedzeného úseku cesty D02-004: Bratislava-
Petržalka 2 - Bratislava-Petržalka 1, nezadal do palubnej jednotky správny počet náprav vozidla tak, aby
zodpovedal skutočnému stavu vozidla a vznikol tým nedoplatok mýta, čím spáchal správny delikt podľa

§ 28 ods. 1 písm. e) zákona o výbere mýta;
4. dňa 18.05.2017 v čase o 21:59:49 hod. pri užívaní vymedzeného úseku cesty D02-004: Bratislava-
Petržalka 1 - Bratislava-Petržalka 2, nezadal do palubnej jednotky správny počet náprav vozidla tak, aby
zodpovedal skutočnému stavu vozidla a vznikol tým nedoplatok mýta, čím spáchal správny delikt podľa
§ 28 ods. 1 písm. e) zákona o výbere mýta

a zároveň žalobcovi podľa § 31 ods. 8 zákona o výbere mýta uložil povinnosť uhradiť štátu trovy
konania spojené s prejednaním správneho deliktu vo výške 30,-EUR, všetko v lehote 15 dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty.Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný Okresný úrad Bratislava,
odbor opravných prostriedkov, ako odvolací orgán, rozhodnutím Č.: OU-BA-OOP1-2019/083854 zo dňa
20.08.2019 podľa § 59 ods. 2 SP odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho

orgánu potvrdil.

II. Žaloba.

6. V zákonnej lehote žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.10.2019 sa žalobca domáha

preskúmania napadnutých rozhodnutí, ktoré žiada zrušiť a s poukazom na princíp sankčnej moderácie
vymedzený v § 198 ods. 1 písm. b) zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej
len „SSP“), aby súd upustil od uloženia sankcie, keďže účel správneho trestania možno dosiahnuť aj
samotným prejednaním veci.

7. K skutkovému stavu veci žalobca uviedol, že všetky rozhodnutia o uložení pokuty za správny delikt sa

týkali rovnakého vozidla, rovnakého úseku cesty a časového obdobia, ktoré vytvára celistvý kontinuálny
úsek po sebe nasledujúcich pracovných dní (prerušený len víkendom a dňom 19.05.2017, za ktorý už
bola žalobcovi uložená pokuta v minulosti). V minulosti uložené pokuty za rovnaký správny delikt podľa
§ 28 ods. 1 písm. e) zákona o výbere mýta, išlo o rovnaké vozidlo s evidenčným číslom X.-XXXES,
správne delikty boli spáchané na rovnakom úseku cesty. Žalobca všetky predošlé pokuty, ktoré mu boli

udelené v roku 2018, včas a riadne uhradil.

8. Žalobca namieta nesprávny aplikačný postup žalovaného pri posúdení odvolaní, ktorý spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci, ako aj v následnom nesprávnom potvrdení napadnutých
rozhodnutí, ako aj nedostatočné odôvodnenie napadnutých rozhodnutí.

9. Nesprávne právne posúdenie žalobca vidí v skutkovo analogickej veci, ktorú posudzoval Krajský
súd v Prešove pod sp. zn. 5S/11/2017, v ktorej skutkové okolnosti sú porovnateľné so skutkovými
okolnosťami žalobcu, ktorý dospel k záveru, že uloženie pokuty dvakrát za jedno a to isté porušenie,
tzn. ten istý skutok, je v rozpore o zásadou „ne bis in idem", a pokutu nie je možné udeliť. Krajský súd

posudzoval správny delikt spáchaný v rozmedzí niekoľkých dní, rovnako ako je to v prípade žalobcu,
preto na skutkovú podobnosť by sa mali aplikovať rovnaké postupy, subsumovaním pod rovnaké právne
normy. Preto ani v prípade žalobcu nie je možné udeliť opakovane viacero pokút.
Uvedený názor korešponduje aj s ustanovením § 29 ods. 5 zákona o výbere mýta, v zmysle ktorého,
za viac správnych deliktov podľa § 28 ods. 1 písm. a), b) a e) zákona o výbere mýta toho istého

prevádzkovateľa vozidla spáchaných v priebehu jedného kalendárneho dňa tým istým vozidlom sa v
jednom samostatnom rozkaznom konaní uloží pokuta podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na správny
deliktnajprísnejšiepostihnuteľný.Viacerésamostatnékonaniavedenépodľapredošlejvetyniejemožné
spojiť do jedného konania.
S ustanovením §29 ods. 5 zákona o výbere mýta v konaní o správnom delikte súvisí ustanovenie § 28

ods. 9 zákona o výbere mýta, v zmysle ktorého, za viac správnych deliktov toho istého prevádzkovateľa
vozidlaspáchanýchvpriebehujednéhokalendárnehodňatýmistýmvozidlomsavjednomsamostatnom
konaní uloží pokuta podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný.
Viaceré samostatné konania vedené podľa predošlej vety za viaceré kalendárne dni nie je možné spojiť
do jedného konania.

Aplikácia oboch ustanovení (§ 28 ods. 9 a §29 ods. 5 zákona o výbere mýta) je nielenže zlučiteľná, ale
mala by sa praktizovať s ohľadom na zásadu „ne bis in idem“.

10. Žalobca je názoru, že konania vykonané počas viacerých kalendárnych dní by sa mali posudzovať
samostatne v osobitných konaniach, pričom ak správny orgán po posúdení skutkových okolností zistí, že

tieto sú porovnateľné s tými, ktoré sa týkajú účastníka konania v ďalších skutkovo a časovo príbuzných
konaniach, tak by pokutu udeliť nemal, za predpokladu, že v jednom z týchto totožných konaní pokuta
už udelená bola. Správny orgán by nemal vnímať jednotlivé konania izolovane, ale vo vzájomných
súvislostiach. Predmetné ustanovenia zákona o výbere mýta by nemali slúžiť k „reťazeniu“ pokút, ale
k tomu, aby správny orgán dokázal spravodlivo a proporcionálne potrestať porušenie zákona. Účelom

formálnejprekážkyvtýchtoustanoveniachjevytvoriťprocesnýpriestorpresprávnyorgán,vktorombude
môcť preskúmať konanie ohraničené jedným kalendárnym dňom. Aplikačný proces nemôže prebehnúť
izolovane, preto správny orgán by mal zobrať do úvahy aj to, či už bol prevádzkovateľ vozidla (alebovodič vozidla) za totožný protiprávny čin potrestaný. Ak áno, tak by mu ďalšiu pokutu, v duchu zásady
„ne bis in idem“ už udeliť nemal.
Uvedený názor vyplýva aj z doterajšej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj

Európskeho súdu pre ľudské práva, zaoberajúcou sa analógiou v oblasti správneho trestania, z ktorej
vyplýva, že správne delikty patria do kategórie trestných obvinení v zmysle ČI. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Pri nedostatku špeciálnej právnej úpravy v oblasti
správneho trestania je potrebné aplikovať na základe analógie pravidlá ukladania trestu zakotvené v
Trestnom zákone. V tomto prípade sa jedná o zásadu „ne bis in idem“, ktorá je zásadou procesného

trestného práva a znamená, že v tej istej veci nemožno rozhodnúť znova.

11. Na základe uvedeného žalobca zdôraznil, že správne delikty, ktoré boli spáchané kontinuálne, v
jednom časovom rámci, rovnakou osobou (subjektom), v rovnakom priestore a na základe rovnakého
omylu (jednorazové zlé nastavenie palubnej jednotky, ktoré pretrvávalo viacero dní), mal správny orgán
vyhodnotiť ako totožné porušenie zákona, a v súlade so zásadou ne bis in idem, a nemal udeliť žalobcovi

vpredmetnýchkonaniachosprávnomdeliktepokutu,keďžežalobcoviužbolauloženávminulostipokuta
za totožné konanie.
Predmetnú námietku žalobca dostatočne jasne argumentoval prvostupňovému správnemu orgánu aj
žalovanému. V tejto súvislosti žalobca namieta, že žalovaný sa s uvedenou argumentáciou žalobcu
dostatočne nevysporiadal a to ani na žalobcom uvedenú judikatúru, čo spôsobuje také zásadné vady

napadnutých rozhodnutí, pre ktoré je treba rozhodnutia zrušiť.

III. Vyjadrenie žalovaného.

12. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne, podaním zo dňa 21.02.2020, doručeným súdu dňa

24.02.2020 s tým, že napadnuté rozhodnutia sú zákonné, vychádzajú zo správneho a úplného zistenia
skutkového stavu veci a naň správne aplikovaných právnych noriem. Žalobu navrhol zamietnuť a
žalobcovi náhradu trov konania nepriznať.

13. Žalovaný v svojom vyjadrení uviedol celú chronológiu administratívneho konania a k samotným

námietkam uviedol, že podľa § 28 ods. 9 zákona o výbere mýta, za viac správnych deliktov podľa ods.
1 toho istého prevádzkovateľa vozidla spáchaných v priebehu jedného kalendárneho dňa tým istým
vozidlom sa v jednom samostatnom konaní uloží pokuta podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na správny
delikt najprísnejšie postihnuteľný. Viaceré samostatné konania vedené podľa prvej vety, za viaceré
kalendárne dni nie je možné spojiť do jedného konania. Z uvedeného vyplýva, že o správnych deliktoch

za viaceré kalendárne dni toho istého prevádzkovateľa vozidla, konajúci správny orgán rozhodne a uloží
sankciu vo viacerých samostatných konaniach, a teda nemôže ísť o pokračujúci správny delikt, o ktorom
sa má rozhodnúť jedným rozhodnutím.
Absorpčná zásada v zmysle § 28 ods. 9 zákona o výbere mýta, sa môže uplatniť len v rámci jedného
kalendárneho dňa t.j. ak sa prevádzkovateľ dopustil napr. štyroch správnych deliktov v priebehu jedného

kalendárneho dňa, uloží sa len jedna pokuta.
Nakoľko vo všetkých prípadoch ide o druhovo rovnaké správne delikty a všetky sú postihnuteľné
rovnakousankciou,uložísaibajednasankcia,čozodpovedájednému(hociktorému)správnemudeliktu.
V danom prípade teda nebolo možné použiť analogia legis na ktorú poukazuje žalobca v súvislosti
s trestným konaním, lebo druhá veta ustanovenia § 28 ods. 9 zákona o výbere mýta, takýto postup

jednoznačne vylučuje. Zákonodarca v zákone o výbere mýta jasne a zrozumiteľne vymedzil, ktoré
konanie možno v rámci viacerých čiastkových útokov absorbovať do jedného skutku, za ktorý môže
byť uložená jedna sankcia, aby sa zabránilo špekulatívnym konaniam zo strany prevádzkovateľov
motorovýchvozidiel,ktoríbymohlipritakejtointerpretáciizákonavyužívaťvymedzenéúsekybezúhrady
mýta viacero dní, resp. mesiacov a následne by mohla byť uložená len jedna sankcia, čo by bolo v

rozpore s účelom zákona.

14. K argumentácii žalobcu, ktorý poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 5S/11/2017
a že žalovaný sa s námietkou vo vzťahu k zásade „ne bis in idem“ dostatočne nevysporiadal, žalovaný
uviedol, že je na rozhodnutí súdu, že ak by sa s názorom žalobcu stotožnil, je potrebné rozlišovať,

či súdne rozhodnutie „iba“ interpretuje relevantné ustanovenia hmotného resp. procesného práva na
konkrétny prípad (výklad práva), alebo či sa rozhodnutím „dotvára“ právo nad rámec bežného výkladu
pri absencii práva napr. vo forme použitia analógie. V prípade „dotvárania“ chýbajúcich ustanovení môže
mať rozhodnutie súdu charakter precedensu. Odhliadnuc od toho, že právna prax považuje za záväznéiba rozsudky a nálezy Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, v uvedenom prípade nechýba
základná zákonná úprava, takže netreba používať analógiu k trestnému konaniu a nie je potrebné ďalšie
špeciálne odôvodňovanie postupov správnych orgánov, lebo znenie príslušných ustanovení zákona o

výbere mýta, ktoré si žalobca vysvetľuje nesprávne, nedávajú priestor na ich dezinterpretáciu. Preto
prevádzkovatelia, ktorí svoje zákonné povinnosti opomenú, musia znášať riziko a uloženie sankcií za
každý skutok samostatne v rámci rôznych kalendárnych dní.

IV. Replika k vyjadreniu žalovaného.

15. Žalobca sa v replike doručenej súdu elektronicky dňa 27.03.2020, k vyjadreniu žalovaného, ktoré
pozostáva z chronologického zhrnutia priebehu konania v kombinácii s repetíciou zákonného rámca
a teoretickej analýzy o údajnej nemožnosti aplikácie absorpčnej zásady s presahom do doktrinálnych
úvah o sudcovskej tvorbe práva, vyjadril k žalovaným prezentovanou nemožnosťou aplikácie absorpčnej
zásady.

16. Argumentácia nemožnosti aplikácie absorpčnej zásady vychádza z formalistického prístupu
žalovaného k výkladu relevantných právnych noriem, ktorý opomína vecnú (skutkovú), ako aj právnu
argumentáciu žalobcu.
Žalovaný mal dôsledne zohľadniť skutkový stav a to, že porušenie zákona zo strany žalobcu bolo

kontinuálne, v jednom časovom rámci, rovnakou osobou (subjektom), v rovnakom priestore a na základe
rovnakého omylu. Preto na základe spoľahlivo a objektívne zisteného skutkového stavu mal aplikovať -
na základe analógie - princíp ne bis in idem a udeliť žalobcovi sankciu len jednorazovo, tzn. mal aplikovať
absorpčnú zásadu.
Žalovaný neuviedol dôvody, prečo sa v danom prípade - zo skutkového hľadiska - nejedná o totožné

porušenie zákona.

V. Administratívne konanie.

17. Z administratívneho spisu súd zistil, že rozhodnutiam prvostupňového správneho orgánu o uložení

pokút č. OU-BA-OCDPK-2019/026943 zo dňa 16.05.2019, č. OU-BA-OCDPK-2019/026645 zo dňa
16.05.2019, č. OU-BA-OCDPK-2019/026977 zo dňa 16.05.2019, č. OU-BA-OCDPK-2019/026918 zo
dňa 14.05.2019 a č. OU-BA-OCDPK-2019/026950 zo dňa 16.05.2019, predchádzali rozkazné konania,
na základe kontrol stacionárnym elektronickým zariadením v zmysle § 29 ods. 3 zákona o výbere mýta
spoločnosťou U., H..U.., poverenou správcom výberu mýta, B. J. U., H..U... Proti týmto rozkazom podal

žalobca odpory. Prvostupňový správny orgán sa s tvrdeniami v odporoch nestotožnil a pokračoval v
konaní na základe ktorého vydal vyššie uvedené rozhodnutia z dôvodu, že žalobca ako prevádzkovateľ
vozidla nezadal do palubnej jednotky správny počet náprav tak, aby zodpovedal skutočnému stavu
vozidla, čím vznikol nedoplatok mýta.
Prvostupňový správny orgán vydal:

Dňa 16.05.2019 rozhodnutie č. OU-BA-OCDPK-2019/026943 o uložení pokuty vo výške 480,-EUR
za to, že dňa 17.05.2017 v časoch: o 06:41:49 h, 09:42:49 h, 18:06:32 h, 21:08:02 h pri užívaní
vymedzeného úseku D02-004: Bratislava-Petržalka 2 - Bratislava-Petržalka 1 (2 x) a Bratislava-
Petržalka l - Bratislava-Petržalka 2 (tiež 2x), nezadal do palubnej jednotky správny počet náprav tak,
aby zodpovedal skutočnému stavu, čím vznikol nedoplatok mýta. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené

27.05.2019.
Dňa l6.05.2019 rozhodnutie č. OU-BA-OCDPK-2019/026645 o uložení pokuty vo výške 480,-EUR
za to, že dňa 15.05.2017 v časoch: o 06:56:30 h, 10:03:41 h, 10:31:50 h, 22:55:09 h pri užívaní
vymedzeného úseku D02-004: Bratislava-Petržalka 2 - Bratislava-Petržalka 1 (2 x) a Bratislava-
Petržalka l - Bratislava-Petržalka 2 (tiež 2x), nezadal do palubnej jednotky správny počet náprav tak,

aby zodpovedal skutočnému stavu, čím vznikol nedoplatok mýta. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené
12.06.2019.
Dňa 16.05.2019 rozhodnutie č. OU-BA-OCDPK-2019/026977 o uložení pokuty vo výške 480,-EUR za
to, že dňa 22.05.2017 v časoch: o 07:11:28 h, 10:46:30 h pri užívaní vymedzeného úseku D02-004:
Bratislava-Petržalka 2 - Bratislava-Petržalka 1 (1 x) a Bratislava-Petržalka 1 - Bratislava-Petržalka 2

(tiež lx), nezadal do palubnej jednotky správny počet náprav tak, aby zodpovedal skutočnému stavu,
čím vznikol nedoplatok mýta. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené 12.06.2019.
Dňa 14.05.2019 rozhodnutie č. OU-BA-OCDPK-2019/026918 o uložení pokuty vo výške 480,-EUR
za to, že dňa 16.05.2017 v časoch: o 02:17:18 h, 11:36:01 h, 17:53:49 h, 20:45:15 h pri užívanívymedzeného úseku D02-004: Bratislava-Petržalka 2 - Bratislava-Petržalka 1 (2 x) a Bratislava-
Petržalka l - Bratislava-Petržalka 2 (tiež 2x), nezadal do palubnej jednotky správny počet náprav tak,
aby zodpovedal skutočnému stavu, čím vznikol nedoplatok mýta. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené

20.06.2019.
Dňa 16.05.2019 rozhodnutie č. OU-BA-OCDPK-2019/026950 o uložení pokuty vo výške 480,-EUR
za to, že dňa 18.05.2017 v časoch: o 06:51:28 h, 10:20:49 h, 17:18:06 h, 21:59:49 h pri užívaní
vymedzeného úseku D02-004: Bratislava-Petržalka 2 - Bratislava-Petržalka 1 (2 x) a Bratislava-
Petržalka l - Bratislava-Petržalka 2 (tiež 2x), nezadal do palubnej jednotky správny počet náprav tak,

aby zodpovedal skutočnému stavu, čím vznikol nedoplatok mýta. Rozhodnutie bolo účastníkovi konania
žalobcovi doručené 27.05.2019.

18. Proti rozhodnutiam prvostupňového správneho orgánu podal žalobca odvolania v zákonom
stanovených lehotách, v ktorých namietal v zásade rovnaké skutočnosti aké sú predmetom žaloby.
Žalovaný ako druhostupňový správny orgán napadnutými rozhodnutiami č. OU-BA-OOP1/2019/083856

zo dňa 20.08.2019, č. OU-BA- OOP1/2019/083857 zo dňa 15.08.2019, č. OU-BA-OOP1/2019/083852
zodňa20.08.2019,č.OU-BA-OOP1-2019/094018zodňa20.08.2019,č.OU-BA-OOP1-2019/083854zo
dňa 20.08.2019, zamietol odvolania žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutia, pričom k jednotlivým
námietkam uviedol, že podľa § 28 ods. 9 zákona o výbere mýta, za viac správnych deliktov podľa ods.
1 toho istého prevádzkovateľa vozidla spáchaných v priebehu jedného kalendárneho dňa tým istým

vozidlom sa v jednom samostatnom konaní uloží pokuta podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na správny
delikt najprísnejšie postihnuteľný. Viaceré samostatné konania vedené podľa prvej vety, za viaceré
kalendárne dni nie je možné spojiť do jedného konania. Z uvedeného vyplýva, že o správnych deliktoch
za viaceré kalendárne dni toho istého prevádzkovateľa vozidla konajúci správny orgán rozhodne a
uloží sankciu vo viacerých samostatných konaniach, a teda nemôže ísť o pokračujúci správny delikt, o

ktorom sa má rozhodnúť jedným rozhodnutím. Absorpčná zásada v zmysle § 28 ods. 9 zákona o výbere
mýta sa môže uplatniť len v rámci jedného kalendárneho dňa, t.j. ak sa prevádzkovateľ dopustil napr.
štyroch správnych deliktov v priebehu jedného kalendárneho dňa, uloží sa len jedna pokuta. Nakoľko
vo všetkých prípadoch ide o druhovo rovnaké správne delikty a všetky sú postihnuteľné rovnakou
sankciou, uloží sa iba jedna sankcia, čo zodpovedá jednému (hociktorému) správnemu deliktu. V danom

prípade teda nebolo možné použiť analogiu legis na ktorú poukazuje žalobca v súvislosti s trestným
konaním, lebo druhá veta ust. § 28 ods. 9 zákona o výbere mýta takýto postup jednoznačne vylučuje.
Zákonodarca v zákone o výbere mýta jasne a zrozumiteľne vymedzil, ktoré konanie možno v rámci
viacerých čiastkových útokov absorbovať do jedného skutku, za ktorý môže byť uložená jedna sankcia,
aby sa zabránilo špekulatívnym konaniam zo strany prevádzkovateľov motorových vozidiel, ktorí by

mohli pri takejto interpretácii zákona využívať vymedzené úseky bez hradenia mýta viacero dní, resp.
mesiacov a následne by mohla byť uložená len jedna sankcia, čo by bolo v rozpore s účelom zákona.

VI. Verejné vyhlásenie rozsudku.

19. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 9 ods. 1 SSP rozhodol vo veci
rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 29.09.2022, postupujúc podľa § 107 ods. 2 a § 137 ods. 4 SSP
s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu
a na internetovej stránke Krajského súdu v Bratislave.

VII. Právne posúdenie žaloby.

20. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutia a dospel k záveru, že žaloba nie je
dôvodná.

21. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

22.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.23. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade
s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách
§ 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a)

SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy
pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom
postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho
konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť
rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V

rámci správneho súdnictva súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe,
najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym
orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto zistenie súdu musí
smerovať k tomu, či objasnenie skutkového stavu správnym orgánom je úplné a jeho postup zákonný.

24. Podľa § 28 ods. 1 písm. e) zákona č. 474/2013 Z.z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov

pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len ,,zákon o výbere mýta”), správneho deliktu na úseku výberu mýta sa dopustí prevádzkovateľ vozidla,
ktorý nezadá do palubnej jednotky správny počet náprav vozidla tak, aby zodpovedal skutočnému stavu
vozidla a vznikne tým nedoplatok mýta.

25. Podľa § 28 ods. 5 zákona o výbere mýta, za správny delikt podľa odseku 1 písm. b) alebo písm. e)
sa uloží pokuta vo výške od 480 eur do 2 000 eur.

26. Podľa § 28 ods. 9 zákona o výbere mýta, za viac správnych deliktov podľa odseku 1 toho istého
prevádzkovateľa vozidla spáchaných v priebehu jedného kalendárneho dňa tým istým vozidlom sa

v jednom samostatnom konaní uloží pokuta podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na správny delikt
najprísnejšie postihnuteľný. Viaceré samostatné konania vedené podľa prvej vety za viaceré kalendárne
dni nie je možné spojiť do jedného konania.

27. Podľa § 28 ods. 10 zákona o výbere mýta, o viacerých správnych deliktoch podľa odseku 1

toho istého prevádzkovateľa spáchaných v priebehu jedného kalendárneho dňa rôznymi vozidlami
sa rozhodne a pokuta sa uloží osobitne vo viacerých samostatných konaniach vedených podľa
vozidla, ktorým bol správny delikt spáchaný. Samostatné konania o všetkých správnych deliktoch toho
istého prevádzkovateľa podľa odseku 1 spáchaných v priebehu jedného kalendárneho dňa viacerými
vozidlami nie je možné spojiť do jedného konania ani o takýchto správnych deliktoch rozhodnúť jedným

rozhodnutím.

28. Podľa § 28 ods. 14 zákona o výbere mýta, pokutu možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď
sa príslušný okresný úrad dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa
porušenia povinnosti. Pri určovaní výšky pokuty sa prihliadne na závažnosť, spôsob, čas trvania a

následky porušenia povinnosti.

29. Podľa § 31 ods. 6 zákona o výbere mýta, prevádzkovateľovi vozidla obvinenému zo spáchania
správneho deliktu podľa § 28 ods. 1 písm. a), b) alebo písm. e) nemožno v konaní o správnom delikte
vedenom po zrušení rozkazu uložiť vyššiu pokutu, než bola uvedená v rozkaze.

30. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), správne orgány
postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu
a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich
povinností.

31. Podľa § 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), rozhodnutie musí byť v súlade
so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo
spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

32. Podľa § 47 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), v odôvodnení
rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami
bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základektorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami
k podkladom rozhodnutia.

VIII. Závery správneho súdu.

33. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo v medziach žalobných dôvodov preskúmať zákonnosť
rozhodnutí žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutia špecifikované v odsekoch 1. až 5. tohto
rozhodnutia, vo vzťahu k zásadnej námietke, že uloženie pokuty opakovane za jedno a to isté porušenie,

tzn. ten istý skutok, je v rozpore o zásadou „ne bis in idem" a aplikácia ustanovení § 28 ods. 9 a § 29
ods. 5 zákona o výbere mýta, je nielenže zlučiteľná, ale mala by sa praktizovať s ohľadom na zásadu
„ne bis in idem“ (žalobcovi bolo uložených päť sankcií v krátkom časovom úseku po sebe nasledujúcich
dňoch za totožné porušenie zákona). Žalobca tiež s poukazom na tzv. absorpčnú zásadu požadoval
posúdenie možnosti využitia sankčnej moderácie.

34. Na tomto mieste správny súd poznamenáva, že účelom zákona o výbere mýta je, aby
prevádzkovatelia motorových vozidiel prevádzkovali motorové vozidlá na úsekoch, kde je potrebné platiť
mýto tak, že mýto majú riadne zaplatené a pokiaľ sa tak nestane, musia znášať riziko uloženia sankcie
za každý jednotlivý skutok samostatne v rámci rôznych kalendárnych dní.

35. Námietky žalobcu uvedené v odsekoch 9. až 11. tohto rozhodnutia, že uloženie pokuty dvakrát resp.
opakovane za jedno a to isté porušenie, tzn. ten istý skutok, je v rozpore o zásadou „ne bis in idem“, že
aplikácia ustanovení § 28 ods. 9 a § ,29 ods. 5 zákona o výbere mýta je nielenže zlučiteľná, ale mala by
sa praktizovať s ohľadom na zásadu „ne bis in idem“, súd vyhodnotil ako nedôvodné.
Správnysúdjenázoru,ževdanomprípadenebolomožnépostupovaťvintenciách§12ods.2správneho

poriadku s využitím absorpčnej zásady, pretože zákon o výbere mýta vo vzťahu k správnemu poriadku
ako „lex specialis“ obsahuje špeciálne ustanovenie § 28 ods. 9. Jednou zo základných podmienok na
kvalifikovanie viacerých čiastkových skutkov ako jeden skutok, teda ako pokračujúci správny delikt, je
potrebné,abybolomožnéuložiťsankciuvjednomkonaní.Tútopodmienkuvšakvylučuje§28ods.9veta
druhá zákona o výbere mýta, v zmysle ktorého „Viaceré samostatné konania vedené podľa prvej vety

za viaceré kalendárne dni nie je možné spojiť do jedného konania.“ Z uvedených zákonných ustanovení
jednoznačne vyplýva, že absorpčná zásada môže byť využitá len v rámci jedného kalendárneho dňa,
t.j. ak sa vodič motorového vozidla dopustí správneho deliktu tým, že neuhradí mýto a vedie motorové
vozidlo v rámci jedného kalendárneho dňa na viacerých úsekoch cesty, kde je potrebné mať uhradené
mýto, toto konanie sa spojí pre viaceré skutky do jedného konania a uloží sa samostatná pokuta za

viacero konaní, ktoré boli spáchané v rámci jedného kalendárneho dňa (čo je prípad žalobcu).
Súd výklad a aplikáciu ust. § 28 ods. 9 vety druhej zákona o výbere mýta uzatvára s tým, že toto
ustanovenie logicky jednoznačne vylučuje, aby bolo vedené jedno konanie za viaceré kalendárne dni. O
správnych deliktoch za viaceré kalendárne dni toho istého prevádzkovateľa motorového vozidla správny
orgán koná a sankciu uloží v samostatných konaniach vedených osobitne, a to bez ohľadu na to, že

išlo o to isté motorové vozidlo s ktorým bol správny delikt spáchaný, t.zn. osobitne pre každé porušenie
zákonnejpovinnosti.Konanieosprávnychdeliktochzaviacerékalendárnedni,ajkeďdošlokrovnakému
porušeniu zákona, nemožno spájať do spoločného konania, ani nemožno o takých správnych deliktoch
rozhodnúť jedným rozhodnutím. Takáto aplikácia zákona by bola v rozpore s účelom zákona o výbere
mýta uvedeným v odseku 34. tohto rozhodnutia.

36. Námietku žalobcu nezohľadnenia skutkov ako pokračujúceho správneho deliktu, za ktorý mala byť
uložená jedna sankcia, súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
Vyhodnotenie odôvodnenia správnym súdom sa prekrýva s odôvodnením uvedeným v
predchádzajúcom odseku. Zároveň súd opäť poukazuje na účel zákona o výbere mýta, ktorým je

vymedzené, ktoré konanie možno v rámci viacerých čiastkových skutkov absorbovať do jedného
skutku, za ktorý môže byť uložená jedna sankcia, pretože účelom zákona o výbere mýta bolo zabrániť
špekulatívnym konaniam zo strany prevádzkovateľov motorových vozidiel, ktorí by mohli využívať cesty
bez hradenia mýta viacero dní, resp. mesiacov a následne by mohla byť uložená len sankcia podľa §
28 ods. 4 zákona o výbere mýta vo výške 1.500,-EUR až do 10.000,-EUR. Takýto výklad zákona vo

vzťahu k skutkovým zisteniam správneho orgánu, je nelogický a aj v rozpore s jeho účelom, ktorým je,
aby prevádzkovatelia motorových vozidiel prevádzkovali vozidlá na úsekoch, kde je potrebné platiť mýto
tak, že mýto majú riadne zaplatené a pokiaľ sa tak nestane, musia znášať riziko uloženia sankcie za
každý jednotlivý skutok samostatne v rámci rôznych kalendárnych dní.37. Námietku žalobcu, že na základe analógie je potrebné aplikovať pravidlá pre ukladanie úhrnného
trestu, keď analogické použitie absorpčnej zásady platí aj pri jednočinnom súbehu a správny orgán

nemal vnímať jednotlivé konania izolovane ale vo vzájomných súvislostiach, súd vyhodnotil ako
nedôvodnú.
Súd v tejto súvislosti má potrebu zdôrazniť, že iba pri nedostatku špeciálnej úpravy v predpisoch
upravujúcich správne delikty je potrebné použiť „analogiae legis“ trestnoprávnu tzv. absorpčnú zásadu.
Zbiehajúce sa delikty sú tak postihnuté len trestom určeným pre najťažší z nich, čo pri rovnakých

sadzbách pokút znamená, že správny orgán posúdi závažnosť deliktu a úhrnný trest uloží podľa sadzby
za najzávažnejší z nich. V preskúmavanej veci ale nejde o taký prípad, nakoľko zákon o výbere mýta,
ktorý je vo vzťahu k správnemu poriadku „lex specialis“ obsahuje špeciálne ustanovenie § 28 ods. 9,
ako súd už uviedol v odseku 35. tohto rozhodnutia, z ktorého vyplýva, že absorpčná zásada môže byť
využitá len v rámci jedného kalendárneho dňa.
„Na použitie analógie v správnom trestaní by teda mali existovať tri kumulatívne podmienky:

medzera v zákone, použitím analógie neutrpí páchateľ a zároveň jej použitím neutrpí príslušný
chránený záujem.“ (Kukliš, Ľ.: Správne trestanie v judikatúre NS SR (súčasný vývoj). In: Správne
súdnictvo a rekodifikácia civilného práva procesného. Pôsobnosť a organizácia správneho súdnictva v
Slovenskej republike. Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie, Bratislava, Univerzita
Komenského v Bratislave, právnická fakulta, 2012, s. 327 - 336.).

Aj Najvyšší správny súd ČR v rozsudku sp.zn. 9As/103/2012-41 zo dňa 12.09.2013 konštatoval, že
aplikácia analógie „ ... sa uplatní iba a práve v prípade medzery v práve, teda za situácie, kedy použiteľný
právny predpis príslušnú úpravu neobsahuje alebo je táto úprava neúplná. Pokiaľ by naopak správny
poriadok či zákon o verejných zákazkách obsahoval vlastnú dostatočnú právnu úpravu trestania súbehu
správnych deliktov alebo odkaz na iný právny predpis, aplikácia analógie by bola v tomto rozsahu

vylúčená.“
Analógiou v správnom trestaní sa zaoberal Najvyšší správny súd ČR aj v rozsudku sp. zn. 1As/27/2008
zo dňa 16.04.2008, v ktorom uviedol, že „Použitie analógie v správnom trestaní je prípustné, a to v
obmedzenom rozsahu iba tak, kedy to, čo má byť aplikované, určitú otázku vôbec nerieši, ak nevedie
takýto výklad k ujme účastníka konania a ani k ujme na ochrane hodnôt, na ktorých vytváraní a ochrane

je verejný záujem.“

38. Vychádzajúc zo skutkových zistení v danej veci mal správny súd za to, že žalobca ako
prevádzkovateľ motorového vozidla svojím konaním špecifikovaným v prvostupňových rozhodnutiach
v odsekoch 1. až 5. tohto rozhodnutia, užívaním vymedzených úsekov ciest vozidlom bez úhrady

mýta, spáchal v dňoch na seba nadväzujúcich správne delikty, ktoré možno klasifikovať ako správne
delikty spáchané opakovane aplikujúc analogicky § 122 ods. 9 Trestného zákona. Toto ustanovenie
obsahuje legálnu definíciu trestného činu spáchaného opakovane, pod ktorým sa rozumie situácia,
ak páchateľ postupne spáchal viac rovnakých trestných činov opakovanými samostatnými činmi (v
danom prípade viac rovnakých správnych deliktov), medzi ktorými nie je žiadna objektívna alebo

subjektívna súvislosť, pričom trestnosť každého z nich sa posudzuje samostatne. Žalobca spáchal
viacero rovnakých správnych deliktov opakovanými samostatnými činmi, nakoľko každý kalendárny deň
(t.j. dňa 15.05.2017, 16.05.2017, 17.05.2017, 18.05.2017, 22.05.2017) tým istým motorovým vozidlom
užíval vymedzený úsek cesty bez úhrady mýta, pričom k naplneniu znakov skutkovej podstaty tohto
správneho deliktu došlo ukončením užívania predmetnej cesty v daný konkrétny deň. Žalobca vstúpil na

vymedzený úsek cesty vozidlom bez úhrady mýta a neskôr ho opustil použijúc úsek cesty nepodliehajúci
úhrade mýta, čím došlo k dokonaniu správneho deliktu.
V takomto prípade nemožno hovoriť o pokračovacom správnom delikte vo vzťahu ku skorším skutkom
a nemožno analogicky aplikovať definíciu pokračovacieho trestného činu uvedenú v § 122 ods. 10
Trestného zákona, v zmysle ktorej sa za pokračujúci trestný čin považuje, ak páchateľ pokračoval

v páchaní toho istého trestného činu, pričom trestnosť všetkých čiastkových úkonov sa posudzuje
ako jeden trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v
čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer
páchateľa spáchať uvedený trestný čin. V preskúmavanej veci však žalobca nepokračoval v páchaní
toho istého správneho deliktu, nakoľko každé jeho konanie v daný deň naplnilo znaky skutkovej podstaty

správneho deliktu podľa § 28 ods. 1 písm. e) zákona o výbere mýta a nešlo iba o čiastkové úkony toho
istého páchateľa, ktoré by sa mali posudzovať ako jeden správny delikt.39. Najvyšší správny súd ČR v rozsudku sp. zn. 6As 116/2017 zo dňa 12.07.2017 konštatoval, že
„Opakovanie deliktuálneho konania však zahŕňa viac izolovaných skutkov (v zásade ide o pojem
zastrešujúci súbeh alebo recidívu), zatiaľ čo pokračovanie predstavuje skutok jediný. V zásade ide o

pojmy navzájom sa vylučujúce“.
Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 2Tz 32/2005 zo dňa 08.01.2005 poukázal na to, že „Rozhodujúcim
znakom pokračovania v trestnom čine je, že jednotlivé útoky, z ktorých každý napĺňa znaky toho istého
trestného činu, sú po subjektívnej stránke spojené s jedným a tým istým zámerom páchateľa v tomto
význame, že už od počiatku zamýšľa aspoň v hrubých rysoch aj ďalšie útoky, a že po objektívnej stránke

sa jednotlivé útoky javia ako postupné realizovanie tohto jediného zámeru. Pokračovanie v trestnom
čine pritom vyžaduje aj blízku súvislosť v čase a predmete útoku. Aj keď časovú súvislosť nemožno
presne ohraničiť, spravidla pôjde o niekoľko dní, týždňov, či mesiacov. Spomenutá časová súvislosť je
z objektívneho hľadiska najvýznamnejšia.“
Najvyšší súd SR v rozsudku 3Asan/22/2019 zo dňa 17.10.2019 uviedol, „Z hľadiska posudzovania
obdobia, ktoré je relevantné v prípade zohľadňovania predchádzajúceho právoplatného rozhodnutia na

iné následné správne konania, kasačný súd zdôrazňuje, že absorpčnú zásadu je možné aplikovať najmä
v prípadoch, keď boli viaceré porušenia právnych predpisov zistené jednou kontrolou daného subjektu.“

40. V závere správny súd už len zhŕňa, že žalovaný postupoval správne, keď uložil žalobcovi za
jednotlivé kalendárne dni 15.05.2017, 16.05.2017, 17.05.2017, 18.05.2017, 22.05.2017, v ktorých bola

vykonaná kontrola, sankcie za spáchanie rovnakých správnych deliktov. Keďže v jeden kalendárny deň
napr. 15.05.2017, kedy bola vykonaná kontrola, žalobca spáchal viac správnych deliktov, bola pokuta
uložená v súlade s § 29 ods. 5 vety prvej zákona o výbere mýta v jednom samostatnom konaní podľa §
28 ods. 9 zákona o výbere mýta (tu možno hovoriť o použití absorpčnej zásady, keď v priebehu jedného
kalendárneho dňa došlo k spáchaniu viacerých správnych deliktov tým istým vozidlom a uložená bola

iba jedna sankcia v súlade s § 28 ods. 9 zákona o výbere mýta).
Žalovaný nemohol za všetky kalendárne dni (15.05.2017, 16.05.2017, 17.05.2017, 18.05.2017,
22.05.2017) uložiť jednu sankciu, nemohol tieto ani spojiť v správnom konaní na jedno konanie, pretože
konaniekaždéhokalendárnehodňazačalonapodkladeinejkontroly.Išlooviacerékontrolyuskutočnené
žalovaným, pričom správny delikt spáchaný žalobcom bol totožný. Pre úplnosť súd poznamenáva, že

išlo o viacčinný súbeh rovnorodý, keďže žalobca viacerými skutkami spáchal viac správnych deliktov
rovnakej povahy.

41. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 9. tohto rozhodnutia, že nesprávne právne posúdenie vidí v
skutkovo analogickej veci, ktorú posudzoval Krajský súd v Prešove pod sp. zn. 5S/11/2017, v ktorej

skutkové okolnosti sú porovnateľné so skutkovými okolnosťami žalobcu, kde súd vyhovel žalobe,
správny súd vyhodnotil ako irelevantnú.
Súdna prax považuje za záväzné iba rozsudky a nálezy Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR,
Súdneho dvora EÚ (najvyššie súdne autority), a preto správny súd nevzhliada pri svojom rozhodovaní
byť viazaný rozhodnutím iného súdu toho istého stupňa. Takýto postup nie je v rozpore ani s koncepciu

požiadavky právnej istoty, t.j. predvídateľnosťou súdnych rozhodnutí, pokiaľ s právnym názorom súdu
toho istého stupňa nesúhlasí a svoj právny názor riadne odôvodní.

42. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní administratívnych spisov a napadnutých rozhodnutí v danej
veci dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov postupovali v súlade s citovanou právnou

úpravou, vo veciach si zadovážili dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutí,
v odôvodnení rozhodnutí uviedli dôvody, na základe ktorých vo veciach rozhodli a žalovaný sa v
dôvodoch svojich rozhodnutí náležite vysporiadal s odvolacími námietkami. Napadnuté rozhodnutia
žalovaného, ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu súd považuje za vecne správne, a preto žalobu
ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.

IX. Trovy konania.

43.Onáhradetrovkonaniasúdrozhodolpodľa§168vspojenís§175ods.1SSPtak,keďžeúspešnému
žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si neuplatnil (ide o orgán štátnej

správy), súd žalovanému právo náhradu trov konania nepriznal.

44. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote
30 dní od doručenia rozhodnutia. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP)

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti

neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).