Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 16, 2022

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/50/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5721202739
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2022:5721202739.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcov v rade 1/: D. P., F..

XX.X.XXXX, T. E. XXXX/X, XXX XX, E., v rade 2/: I. G., F.. XX.X.XXXX, T. T. XXXX/X, XXX XX, E., v rade
3/: T. Ž., F.. XX.X.XXXX, T. D.. G. XXXX/X, XXX XX, E., právne zastúpených JUDr. Gabrielou Reichovou,
advokátkou so sídlom Pavla Mudroňa 26, 036 01, Martin, IČO: 42 071 135, proti žalovanej: E.. G. Ž.,
F.. XX.X.XXXX, T. O.. Q. XXXX/X, XXX XX, E., právne zastúpenej AK JUDr. Repáň a partneri, s.r.o., so
sídlom M. R. Štefánika 25, 036 01, Martin, IČO: 50 711 776, v konaní o určenie dedičského práva, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje sa, že listina o vydedení spísaná poručiteľom T. Ž., F.. X.X.XXXX, naposledy bytom E., O.
Q. XXXX/X, ktorý zomrel XX.X.XXXX, formou notárskej zápisnice na notárskom úrade JUDr. Miroslava

Debnára v Martine, Vajanského nám. 1 č. N 540/2002, NZ 571/2002 dňa 7.10.2002,

j e n e p l a t n á

a žalobcovia v rade 1/, 2/, 3/ sú dedičmi po poručiteľovi T. Ž., F.. X.X.XXXX, zomrelom XX.X.XXXX,
naposledy bytom E., O. Q. XXXX/X.

II. Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

III. Žalobcovia v rade 1/, 2/, 3/ oprávnení spoločne a nerozdielne, majú proti žalovanej právo na náhradu
trov konania v plnom rozsahu.

IV.Ovýškenáhradytrovkonaniažalobcovvrade1/,2/,3/rozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 2.9.2021 sa žalobcovia v rade 1/ až 3/ proti žalovanej v
rade 1/ až 3/ domáhali určenia, že dôvod vydedenia žalobcov poručiteľom T. Ž., F.. X.X.XXXX, ktorý
zomrel XX.X.XXXX, uvedený v listine o vydedení zo dňa 7.10.2002 tak, že žalobcovia o poručiteľa trvalo
neprejavujú opravdivý záujem, ktorý by ako potomkovia mali prejavovať, nie je daný. Listina o vydedení
poručiteľa T. Ž. je neplatná a žalobcovia sú dedičmi po poručiteľovi T. Ž..

2. Žalobcovia žalobu odôvodnili tou skutočnosťou, že uznesením Okresného súdu Martin zo dňa

6.7.2021, právoplatným 12.8.2021, sp. zn. 18D/93/2021, Dnot 112/2021 vydaným JUDr. Irenou
Kolcunovou, notárkou a poverenou súdnou komisárkou v dedičskej veci po zomrelom T. Ž., F..
X.X.XXXX,naposledybytomE.,O.Q.XXXX/X,zomrelomXX.X.XXXX,boližalobcoviaodkázanívlehotedojednéhomesiacaodprávoplatnostitohtouzneseniapodaťnaOkresnomsúdeMartinžalobuourčenie
dedičského práva.

3. Na základe závetu a listiny o vydedení poručiteľa spísaného vo forme notárskej zápisnice sp. zn. N
540/2002, NZ 571/2002 dňa 7.10.2002 notárom JUDr. Miroslavom Debnárom bola ustanovená žalovaná
ako jediná závetná dedička poručiteľa, pričom súčasne došlo k vydedeniu v listine označených osôb
(žalobcov) z dôvodu, že tieto o poručiteľa trvalo neprejavujú opravdivý záujem, ktorí by ako potomkovia
mali prejavovať. Zároveň poručiteľ určil, že dôsledky vydedenia sa vzťahujú aj na potomkov vyššie

uvedených detí, ktorí o neho takisto neprejavujú žiaden záujem.

4. Žalobcovia za formálny nedostatok notárskej zápisnice považovali za potrebné poukázať na to, že
listina o vydedení obsahuje nesprávne identifikačné údaje vydedených potomkov, a to žalobcov 1/ a
2/, keď u oboch sa uvádzajú nesprávne dátumy narodenia. Žalobkyňa 1/ sa narodila XX.X.XXXX a nie
XX.X.XXXX. Žalobkyňa 2/ sa narodila XX.X.XXXX a nie ako je nesprávne v listine o vydedení uvedené

XX.X.XXXX. Za formálny nedostatok notárskej zápisnice považovali aj neuvedenie jej podstatnej
formálnej náležitosti v zmysle § 47 písm. e/ a to údaja o tom, ako bola preukázaná totožnosť účastníka.
Uvedený údaj vyžaduje uvedenie druhu dokladu totožnosti, z ktorého bola totožnosť osoby zistená a v
prípade preukazu totožnosti aj uvedenie jeho čísla. Tento podstatný údaj (na akom podklade spisujúci
notár overil totožnosť osoby) v zápisnici chýba.

5. Ako dôvod vydedenia poručiteľ uviedol dôvod podľa § 469a ods. b/ Občianskeho zákonníka
vymedzený v listine o vydedení tak, že o neho ako otca žalobcovia neprejavujú opravdivý záujem, ktorý
by ako potomkovia mali prejavovať. Listina o vydedení neobsahuje žiadnu ďalšiu skutkovú konkretizáciu
uplatneného dôvodu vydedenia. Žalobcovia zastávali názor, že samotné uvedenie (len) zákonného

dôvodu bez ďalšieho konkrétneho skutkového opisu správania vydedených potomkov, ktoré zakladá
dôvod vydedenia, je neurčité a spôsobuje nepreukázateľnosť existencie uplatneného dôvodu vydedenia
podľa § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka. Dôvod vydedenia uvedený v listine o vydedení
len zákonnou formuláciou tohto dôvodu, bez jeho konkrétneho skutkového vymedzenia, je materiálnym
nedostatkom listiny o vydedení a zakladá neurčitosť tohto právneho úkonu s následkom jeho absolútnej

neplatnosti.

6. Vydedenie ako jednostranný právny úkon poručiteľa musí spĺňať určité materiálne a formálne
náležitosti. Materiálnou náležitosťou vydedenia je okrem všeobecných požiadaviek pre platnosť
právneho úkonu, existencia konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone. Rozširovanie týchto

dôvodov nie je prípustné. Dovolací súd poznamenal, že dôvod vydedenia musí byť pod sankciou
neplatnosti právneho úkonu konkretizovaný tak, aby bol zrozumiteľný nielen dotknutému subjektu, ale
aj subjektu nezúčastnenému (por. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka) (Rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/194/2011).

7. Súčasne žalobcovia zásadne popierali, že by správanie k otcovi bolo prejavom trvalého nedostatku
opravdivého záujmu. Predovšetkým považovali za potrebné uviesť, že v roku 1981 sa ich rodičia
rozviedli. Dôvodom rozvodu bol v tom čase už existujúci mimomanželský vzťah otca žalobcov so
žalovanou. Vzťahy detí k otcovej novej manželke (rodine) boli teda od začiatku poznačené situáciou
medzi rodičmi žalobcov tesne pred rozvodom, ale najmä po ňom. Mama žalobcov sa s touto situáciou

zmierovala len veľmi ťažko a pomaly a aj oni samotní rozvod do určitej miery vnímali ako neželaný
zásah do (z pohľadu žalobcov) fungujúcej rodiny. Žiaľ, po sobáši so žalovanou v roku 1982 sa
určité obdobie otec žalobcov takmer prestal s nimi stýkať. Ich vzťah (najmä pokiaľ ide o žalobcu 3/) bol
v porozvodovom období poznačený okrem iného aj tým, že tento sa musel domáhať výživného voči
otcovivsúdnomkonanípočassvojhovysokoškolskéhoštúdia.Sotcomsanapriektomusnažiliudržiavať

naďalej kontakt, aj keď jeho realizácia bola veľmi komplikovaná kvôli požiadavkám a postojom jeho novej
manželky. V praxi to znamenalo, že žalobcovia s otcom sa museli stretávať doslova tajne, resp. tak, aby
satonedozvedelajehomanželka.Boliodkázanínastretnutiavpráci(vtomčasežalobkyňa1/aneskôraj
žalobca 3/ pracovali rovnako ako otec v ZŤS), alebo na krátke návštevy v domácnostiach žalobcov. Vždy
sivšakgratulovalikusviatkom,kmeninámanarodeninám,dávalisidarčekykVianociam.Darčeky,alebo

malá finančná hotovosť (najmä vnúčatám) pri jeho návštevách bola z jeho strany okomentovaná takmer
vždy s dovetkom “nepovedz G.”. Aj keď časom, v neskoršom dospelom veku žalobcov fungovala medzi
nimi a žalovanou určitá komunikácia, vzťah žalobcov s otcom bol do určitej miery poznačený, avšak
nie z ich rozhodnutia, ale najmä ako dôsledok takéhoto panovačného správania žalovanej (nielen vočižalobcom, ale aj voči ich otcovi). Žalobcovia sú preto presvedčení, že aj spísanie závetu a ich vydedenie
ako detí bolo iniciatívou žalovanej, nie otcovou skutočnou vôľou. Otec žiadnemu zo žalobcov za celý
svoj život ani len nenaznačil, že ich považuje za nevďačné deti, alebo, že pociťuje akýkoľvek nedostatok

záujmu z ich strany. Nie je preto pravda, že žalobcovia o otca neprejavovali opravdivý záujem; podľa ich
pracovných a aktuálnych osobných možností boli v primeranom kontakte.

8. Žalobkyňa v rade 1/ aj po rozvode pracovala v jednej budove, len o dve poschodia vyššie, takže s
otcom bola takmer každý deň. Do jej domácnosti prichádzal aj (vždy sám) na krátke návštevy, rovnako

ako neskôr k ostatným súrodencom. Vždy bol u nich vítaný. Bolo však zrejmé, že ich navštevuje tak,
aby sa o tom nedozvedela jeho manželka. Vždy sa ponáhľal, napríklad, keď prinášal neskôr už deťom
žalobcov (svojim vnúčatám) Mikuláša, spravidla ho len odovzdal a ponáhľal sa domov, alebo sa len
krátko zastavil na kávu. Na Vianoce doniesol vždy peniaze, aby sa kúpili vnúčatám nejaké darčeky.
Otcovi podali vždy pomocnú ruku, keď to potreboval. Oslovil ich napríklad, keď potreboval vykonať
stavebné úpravy v jeho byte, tieto vykonával s bývalým manželom žalobkyne v rade 1/, ktorá vie o

tom, že jej brat (žalobca v rade 3/) mu pomáhal s rekonštrukčnými prácami v kúpeľni, vnuk E. (syn
žalobkyne v rade 1/) mu pomáhal s vodoinštaláciou, ona mu opakovane zapožičala špeciálny vysávač
z jej vtedajšieho pracoviska a pod.. Keď bol na operácii v Prahe po rozvode, aj v roku 2016, boli ho v
nemocnici navštíviť. Žalobkyňa 1/ síce v období rokov 2000 - 2020 žila trvalo v Taliansku a na Slovensko
chodilalennapravidelnénávštevy(spravidla)včaseVianoc,avšakpočasnichsavždystretlaajsotcom.

Vždy doviezla pre otca a aj pre žalovanú darčeky (najmä oblečenie). Za celé tie roky jej darčeky prijímali.
Ostatnúčasťrokažalobkyňavrade1/kontaktsotcomudržiavalanajmätelefonicky,volalisipravidelneaj
niekoľkokrát za mesiac, ako bolo potrebné. Napríklad v roku 2002 po príchode na Slovensko oslavovala
svoje XX. narodeniny, kde pozvala celú rodinu, otca a jeho manželku nevynímajúc. Oslavy sa zúčastnili
nielen na slávnostnom obede v reštaurácii, ale následne sa obaja presunuli ešte ku nej domov, kde v

oslave pokračovali. Otec sa zúčastnil aj svadieb dvoch detí žalobkyne v rade 1/ - E. (XXXX) a E. (XXXX).

9. Žalobcovia v rade 2/ a 3/ žili v Martine a s otcom sa stretávali bežne, žalobca v rade 3/ spočiatku
najmä v práci, ale navštevoval ich aj v ich domácnostiach. Nikdy za celé roky, sa im nesťažoval, že
sa mu z ich strany nedostáva náležitej pozornosti, alebo, že by mali niečo vo vzťahu k nemu zmeniť.

Gratulovali si pravidelne navzájom k meninám, či narodeninám, bol na ich svadbách. Je pravdou, že
ich vzťah s jeho manželkou nebol nijako vrúcny, skôr bol z ich strany len tolerovaný, podľa ich názoru
ho žalovaná dokázala neprimerane ovplyvňovať a zasahovala tak aj do ich vzťahov. Žalobkyňa brade
2/ v 90-tych rokoch bývala v Martine, časť Sever, v tesnej blízkosti prevádzky, ktorú na dôchodku aj so
svojimi príbuznými prevádzkoval otec (predajňa ovocia a zeleniny). Takmer každý deň k nemu aspoň na

chvíľu odskočila, často jej nabalil tašku, dokonca aj pre mamu žalobcov (vtedy už imobilnú), o ktorú sa
v tom čase už niekoľko rokov dennodenne starala. Žalobca v rade 3/ býval po skončení vysokej školy
v Košiciach a následne mu otec pomohol so získaním bytu v Martine, blízko jeho bytu. Vždy, keď to
otec potreboval, mu pomohol, nikdy ho neodmietol. Pomáhal mu aj pri prerábkach bytu s rekonštrukciou
kúpeľne.

10. S otcom žalobcovia udržiavali riadny kontakt a to až do jeho smrti, v poslednom období bol priamy
kontakt komplikovaný kvôli situácii s COVID-19. Otec žalobcov sa zúčastnil napríklad na svadbe svojich
vnúčat (v roku 2013 aj 2016). Ak by ich vzťahy boli také narušené, že by žalobcovia o neho prestali
prejavovať už skôr skutočný záujem, na takejto rodinnej akcii by pravdepodobne chýbal. Nestalo sa tak,

svadby sa vždy rád zúčastnil (aj so žalovanou). V roku 2018 otcovi všetci žalobcovia ako darček k jeho
XX-tym narodeninám venovali kúpeľný rehabilitačný pobyt v hoteli Rezident v Turčianskych Tepliciach
pre dve osoby, ktorý využil aj so žalovanou.

11. Na dôkaz svojich tvrdení žalobcovia navrhli výsluch strán sporu, výsluch svedka O.. D. M. (otcovho

brata), výsluch svedka E. P. (otcov vnuk), výsluch svedka E. P.Í. (otcov vnuk), výsluch svedka O.F.. E.
U. (otcova vnučka), výsluch svedka T. H. G. (otcova vnučka), výsluch svedka F. P. (pravnučka), výsluch
svedka D. Č. (rodinná priateľka), výsluch svedka T. M. (rodinná priateľka), predložili 5 fotografií (svadby
vnúčat)+2fotografie(svadbyžalobkynevrade2/ažalobcuvrade3/)-dokladopobytevhoteliRezident.

12. V priebehu konania žalobcovia na žalobe zotrvali.

13. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila prvýkrát podaním urobeným prostredníctvom jej právneho zástupcu,
ktoré bolo datované dňa 28.10.2021. V tomto podaní žalovaná žalobu namietala a žiadala ju zamietnuť.Žalovaná mala za to, že na v žalobe vymedzených petitoch nemôžu mať žalobcovia naliehavý právny
záujem, nakoľko v zmysle ustanovenia § 137 písm. c) Zákona č. 160/2015 C.s.p. je možné domáhať sa
„určenia, či tu právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem“. Znamená to, že ak petit znie

o určenie „že listina o vydedení poručiteľa je neplatná a žalobcovia sú dedičmi po poručiteľovi T. Ž., tak
na takéto určenie nemajú žalobcovia naliehavý právny záujem a súd takejto žalobe vyhovieť nemôže.

14. V časti I. podanej žaloby sú uvedené skutočnosti, ktoré žalovaná nerozporuje, nakoľko vyplývajú z
predchádzajúcich konaní a vznesených námietok v dedičskom konaní zo strany žalobcov.

15. V časti II. podanej žaloby je taktiež uvedená nepochybná skutočnosť, že žalovaná bola ustanovená
ako jediná závetná dedička a to v znení spísanej notárskej zápisnice zo dňa 7.10.2002 pod číslom N
540/2002, NZ 571/2002, v zmysle ktorej sa žalovaná stala jedinou závetnou dedičkou zanechaného
hnuteľného a nehnuteľného majetku po poručiteľovi a v zmysle ktorej boli neopomenuteľní dedičia, t.j.
žalobcovia,vydedeníztamuvedenéhodôvodu,t.j.ženeprejavovalioporučiteľatrvaloopravdivýzáujem,

ktorý by ako potomkovia prejavovať mali.

16. Daný dôvod vydedenia plne zodpovedal stavu správania sa žalobcov voči poručiteľovi pred spísaním
tohto vydedenia, t.j. dňom 7.10.2002. Preto ani túto časť žalovaná, čo do uvedenej argumentácie
nerozporovala a poukázala na to, že jej manžel pri dôslednom zvážení si prezentovaného postoja

nezáujmu žalobcov o jeho osobu sa rozhodol spísať u osoby povolanej, t.j. notára „Zápisnicu o zriadení
závetu a o vydedení“. K takémuto postupu a rozhodnutiu poručiteľa ho doviedlo správanie sa žalobcov,
kedy dané rozhodnutie o vydedení bolo notárovi JUDr. Miroslavovi Debnárovi zdôvodnené aj písomným
prehlásením nebohého a vymedzením skutočného nezáujmu žalobcov v písomnej forme poručiteľa
odovzdanej notárovi. Toto bolo priložené k notárskej zápisnici a musí tvoriť obsah spisu notára. Žalovaná

žiadala, aby súd od Notárskeho úradu JUDr. Miroslava Debnára vyžiadal spisový materiál k tejto
zápisnici, nakoľko tento bol notárovi predložený ako dôvod pre spísanie závetu a listiny o vydedení.

17. Na preukázanie týchto skutočností žalovaná žiadala vyžiadať súdom z archívu notárskeho úradu
JUDr. Miroslava Debnára prílohy k notárskej zápisnici zo dňa 7.10.2002.

18. Vyššie uvedená príloha notárskej zápisnice ako i nižšie uvedený skutkový stav sú základom tvrdenia
žalovanej, že správanie sa žalobcov k poručiteľovi pred dňom 7.10.2002 bolo absolútne v rozpore s
tým, že potomkovia potom, ako sa osamostatnia, udržujú so svojimi rodičmi úzke vzťahy, vzájomne
sa navštevujú, a zaujímajú sa o ich zdravotný stav a v konečnom dôsledku sa zúčastnia na pohrebe

rodičov, čo je považované za súlad s morálkou, s dobrými mravmi. Správanie sa odlišne od týchto
zažitých zvyklostí je obsiahnuté v popísanom dôvode vydedenia, preto nemôže byť považované takéto
vymedzenie za nedostatočné a neplatné, keď počas obdobia k inému stavu ako trvalému nezáujmu zo
strany žalobcov nedochádzalo. Potom nie je možné konštatovať iné, ako to, že takéto správanie spĺňalo
predpoklady vymedzené v ustanovení § 469a ods. 1 písm. b).

19. Za takto prezentovaného a tvrdeného stavu nemôže nastať stav, že by uskutočnené vydedenie
nebolo právne účinné a že by sa žalobcovia mohli stať dedičmi po poručiteľovi. Javí sa byť preto
potrebné,predostatočnéaúplnévykreslenieskutočnýchokolnostídanéhoprípadutietorozvinúťvtomto
vyjadrení.

20. V časti III. podanej žaloby k argumentácií o nesprávnom identifikovaní údajov vydedených potomkov
a to žalobcov v rade 1/ a 2/ žalovaná uviedla, že daná listina obsahuje, čo do dedičov identifikáciu osôb,
čo do mena priezviska, ktorá je zhodná s okruhom dedičov po poručiteľovi. Je pravdou, že u žalobkyne
v rade 1/ a u žalobkyne v rade 2/ došlo k zámene dátumov narodenia, ale zjavne sa v tomto prípade
jedná o pisársku chybu a z obsahu listiny vyplýva, že išlo o deti poručiteľa a zámena dátumov narodenia

ako jediný nesprávny údaj nemôže byť vzťahovaný na neplatnosť celej listiny. Je nutné vychádzať z
obsahu listiny podľa ktorého je možné prijať záver jednoznačného identifikovania okruhu dedičov po
poručiteľovi a osôb, ktoré sú vydedené. Nie je možné potom stotožniť sa s tým, čo uvádzajú žalobcovia,
že nesprávne identifikačné údaje vydedených potomkov spôsobujú taký nedostatok notárskej zápisnice,
ktorý má za následok neplatnosť tejto listiny o vydedení.

21. Listina o vydedení pri tejto pisárskej chybe je platná, jej obsah zodpovedá vôli poručiteľa
a z danej listiny je potrebné vychádzať ako v tomto konaní, tak i v dedičskom konaní. Daný
nedostatok je spôsobený výkonom činnosti notára, ktorému boli predložené všetky nacionálie do úvahy
prichádzajúcich dedičov nepochybne v dobrých dátumoch narodenia, avšak nesprávne uvedených vdanej listine. Daný úrad bol pre poručiteľa inštitúciou, v ktorú poručiteľ vkladal nádej spísania závetu
v zákonom predpísanej forme ako listiny o vydedení, všetko v súlade so zákonom po prezentovaní
jednoznačných dôvodov vydedenia vlastnoručne napísaným prehlásením zo strany poručiteľa. Preto

nie je možné uskutočniť tak striktný výklad, aký uskutočnili žalobcovia, aby bolo možné danú listinu
vyhodnotiť z týchto dôvodov za neplatnú.
22. Žalovaná tvrdila, že ak je v napadnutej listine uvedený dôvod trvalého neprejavovania opravdivého
záujmu zo strany žalobcov, tak tento existoval pred 7.10.2002, lebo v období od roku 1989 až do roku
2002 žalobcovia neprejavovali záujem o poručiteľa.

23. Tu je potrebné uviesť, že manželstvo poručiteľa so žalovanou bolo uzavreté v roku 1982 a poručiteľ
po rozvode manželstva zanechal žalobcom a ich matke všetok svoj majetok s výnimkou motorového
vozidla Škoda a čierno-bieleho televízora. Nasťahoval sa do jednoizbového bytu žalovanej na ulici G.,
kedyjehobytazariadenieponechalbývalejmanželkeažalobcomavzťahyboliztohtodôvodunarušené.
Poručiteľ však kontakt so žalobcami neodmietal, čo však nebolo akceptované na strane žalobcov.

24. Pokiaľ by mala žalovaná hodnotiť jednotlivé obdobia styku nebohého manžela s deťmi, tak žalobkyňa
v rade 1/ od roku 1982 až do 2013 nebola v žiadnom kontakte so svojím otcom. Podmienky na vydedenie
dané boli. Od roku 2013 do roku 2018 ho navštevovala jedenkrát ročne v januári, alebo vo februári
daného roku v čase, kedy bola na dovolenke na Slovensku a po roku 2018 neriešila žiadny kontakt so

svojím otcom. Ak je pre rozhodovanie danej veci dôležitý stav, ktorý predchádzal rozhodnutiu poručiteľa,
tak tento stav bol nemenný od roku 1982 až do spísania závetu a vydedenia. Následné pokusy o
stretávanie sa s otcom, pozvanie na oslavu do reštaurácie Jakub pri príležitosti XX. narodenín poručiteľa
bolo premyslené konanie a ziskuchtivé z jej strany, nakoľko podľa žalovanej vyhodnotila vek poručiteľa
a predpoklad možného majetkového prospechu.

25. Čo sa týka žalobkyne v rade 2/, obdobný stav platil aj u tejto žalobkyne. Nikdy, hoci bývala na
Slovensku v tom istom meste, na tom istom sídlisku ako poručiteľ, ho sama nikdy nenavštívila. Ak ho
navštívila, tak jedine s žalobkyňou v rade 1/ a to jedenkrát do roka v období rokov 2013 - 2018 a to všetko
v čase pobytu žalobkyne v rade 1/ na Slovensku. Obdobne aj správanie tejto žalobkyne zodpovedalo

iba ekonomickým úmyslom, nie opravdivému záujmu o poručiteľa.

26. U žalobcu v rade 3/ bol stav obdobný. Taktiež býval v jednom meste, na jednom sídlisku, ale
návštevu otca realizoval iba z ekonomických dôvodov, bez prejavu hocijakej náklonnosti, citu, súcitu a s
ekonomickým úmyslom. Žalobca v rade 3/ sa s poručiteľom nestýkal od roku 1982 do roku 2008. V tomto

období rokov 2008 - 2010 počas jedného týždňa navštívil žalobca v rade 3/ poručiteľa a keď zistil, že sa
vykonáva rekonštrukcia kúpeľne, tak prišiel niekoľkokrát v priebehu týždňa. Od roku 2010 do roku 2013
nebol v žiadnom kontakte s otcom. Ak bol spisovaný závet v roku 2002, tak od zhruba roku 1990, kedy
prispel poručiteľ k zakúpeniu bytu tohto žalobcu, tak do spísania závetu viac ako 10 rokov s poručiteľom
nekomunikoval a nebol v žiadnom kontakte.

27. Z vyššie uvedených období je teda nepochybné, že žalobcovia pred spísaním závetu o poručiteľa
neprejavovali žiaden záujem viac ako 12 rokov. Tento začali prejavovať pozvaním pri príležitosti XX.
narodenín poručiteľa do reštaurácie Jakub v roku 2013, avšak ani po tomto období sa záujem žalobcov
voči otcovi nezvýšil. Práve naopak, uvedené XX. narodeniny je možné vyhodnotiť, iba ako snahu o

profitovaní na majetku poručiteľa s prihliadnutím na jeho vek. Nikdy žalobcovia nekontaktovali poručiteľa
z vlastnej vôle. Tento sa na svoje deti tešil, avšak vždy musel to byť on, ktorý zdvihol telefón a zavolal.
Nikdy žalobcovia pred spísaním závetu nenavštevovali poručiteľa pri príležitosti výročitých sviatkov,
narodenín, menín a podobne. Nikdy mu do času spísania závetu nedonášali žiadne pozornosti, dary,
okrem liečebného pobytu, na ktorý sa odvolávajú vo svojej podanej žalobe.

28. Žalovaná opätovne zdôraznila, že pre hodnotenie opodstatnenosti použitia zákonom určeného
dôvodu na vydedenie je rozhodné obdobie pred spísaním listiny o vydedení, tak do jej spísania tento
zákonný dôvod plne zodpovedá ignorovaniu žalobcov vzťahu s rodičom a žiadne iné vymedzenie ako
neprejavovanie opravdivého záujmu potomkov o svojho otca, nie je možné akceptovať. Ak žalobcovia

uviedli, že listina má formálny nedostatok, že daný dôvod vydedenia nie je konkretizovaný a nie je
zrozumiteľný pre dotknutý subjekt, alebo tretie osoby, tak daný stav trvalého nezáujmu od roku 1980
do roku 2002 nie je potrebné konkretizovať inak ako trvajúcim nezáujmom potomkov o poručiteľa, lebo
nebolo obdobie počas cca 12 rokov, kedy by žalobcovia otca navštevovali.29. Žalovaná súčasne pripustila, že žalobcovia začala prejavovať určitý záujem v období rokov 2013
- 2018, avšak tento záujem podľa jej názoru bol čisto ekonomický a vypočítavý s prihliadnutím na vek

poručiteľa a nejednalo sa o záujem pravdivý. Ak dieťa má totiž záujem o svojho rodiča, nemôže byť
prekážkou druhý manžel. Zavŕšením tejto ignorancie osoby otca žalobcov je skutočnosť, že hoci všetci
žalobcovia boli upovedomení o tom, že jeho zdravotný stav si vyžiadal umiestnenie dňom 7.9.2020 do
DSS v Martine, nikdy ho tam neprišli pozrieť, nikdy mu neposlali žiadne peniaze, nikdy mu neprispeli
na pobyt v tomto zariadení, i keď vedeli, že jeho dôchodok je 500 € a náklady spojené s pobytom sú

700 € mesačne. Žalovaná upovedomila žalobcov o pobyte otca v tomto zariadení, ako aj o zdravotnom
stave poručiteľa, avšak tí mu podporu neposkytli a tento stav nezáujmu zotrval zo strany žalobcov až do
smrti poručiteľa dňa 27.1.2021. Žalovaná sama zabezpečila všetky úkony spojené s pohrebom vrátane
pochovania, vybavovania parte a oznámenia žalobkyne v rade 1/ o tom, že otec zomrel, aj o tom, kedy
bude pohreb, avšak ani jeden zo žalobcov sa pohrebu nezúčastnil.

30. Žalovaná ďalej tvrdila, že nemôže byť pravdou ani tvrdenie o tom, že z titulu postoja žalovanej a jej
osoby dochádzalo k tajnému stretávaniu žalobcov s poručiteľom. To preto, že poručiteľ od roku uzavretia
manželstva so žalovanou mal pracovisko a kanceláriu na ulici I. H. v Martine a nie v areáli ZŤS, kde
sa mali so žalobcami spoločne stretávať. Je vylúčené tvrdenie žalobcov o tom, že sa stretávali v práci
a tajne. Nikdy nemohla žalobkyňa pracovať v jednej bude s poručiteľom z vyššie uvedeného dôvodu.

Obdobne nie je pravda o návšteve žalobcov poručiteľa po operácií v Prahe v roku 2016. Poručiteľ bol
operovaný v roku 1986.

31. Žalovaná na dôkaz svojich tvrdení pripojila dôkazy o návšteve poručiteľa v DSS a zaplatení jeho
pobytu a navrhla výsluch O.. D. M. a výsluch E.. E. D., súrodencov poručiteľa, ktorí mohli jej tvrdenia

potvrdiť.

32. Žalobcovia reagovali replikou datovanou dňa 14.12.2021, na súd došlou 20.12.2021. V nej
žalobcovia uviedli, že pokiaľ ide o prípustnosť žaloby o určenie právnej skutočnosti (neexistencia
dôvodu vydedenia a neplatnosť listiny o vydedení), táto je daná s poukazom na ust. § 194 CMP.

Spornou skutočnosťou v danom prípade je určenie skutkových otázok podstatných pre rozhodnutie
súdu v dedičskej veci po poručiteľovi, teda určenia, či dôvod vydedenia žalobcov podľa § 469a písm.
b/ Občianskeho zákonníka bol daný, a či listina o vydedení je platná. Podanou žalobou sa domáhajú
žalobcovia určenia dedičského práva (v zmysle právoplatného uznesenia súdu v konaní o dedičstve)
a určenia právnej skutočnosti, keď prípustnosť takejto žaloby (formulovanej ako určenie rozhodujúcej

a spornej skutkovej okolnosti v dedičskom konaní) umožňuje osobitný právny predpis (§ 194 CMP). Z
uvedeného teda vyplýva, že neobstojí námietka žalovanej o neexistencii naliehavého právneho záujmu
žalobcov na požadovanom určení.

33. Žalobcovia nemajú informáciu o dodatočnej konkretizácii dôvodu vydedenia vo forme písomného

vyhlásenia poručiteľa pred notárom, môžu vychádzať len z obsahu listiny o vydedení, ktorá neobsahuje
žiadnu prílohu. V tejto listine samotnej dôvod vydedenia nie je vôbec konkretizovaný uvedením určitého
(ne)konania žalobcov, ktoré svojou intenzitou a charakterom malo naplniť dôvod vydedenia podľa § 469a
písm. b/ Občianskeho zákonníka. Zastávajú názor, že dôvod vydedenia musí byť v listine o vydedení
uvedený tak, aby bol zrozumiteľný a to v špecifikácii určitého konania čo do jeho charakteru, spôsobu a

časového rámca tak, aby mohlo byť posúdené, či takéto konanie napĺňa prípadne dôvody vydedenia v
zmysle ust. § 469a Občianskeho zákonníka. Uvedenie (len) zákonnej formulácie dôvodu vydedenia nie
je takouto dostatočnou špecifikáciou. Pokiaľ ide o dôvody, ktoré uvádza žalovaná ako dôvody vydedenia
(nenavštevovanie poručiteľa, prehliadanie jeho sviatkov, nedonášanie darov a pod.) tieto nemôžu byť
(dodatočne) ako dôvody poručiteľa akceptované, pretože sú len následným vyjadrením (názorom)

žalovanej ku vzťahu poručiteľa a žalobcov a jej vlastným hodnotením situácie bez toho, že by takýto
konkrétny názor poručiteľa vyplýval z listiny o vydedení. Konkretizáciu dôvodu vydedenia musí pritom
obsahovať listina o vydedení, existenciu týchto dôvodov nie je možné nahrádzať dokazovaním v konaní
o určenie dedičského práva, keďže nie je zrejmé, ktoré konrétne dôvody poručiteľa viedli k vyhotoveniu
listinyovydedení.Dôvodyvydedeniamusiabyťuvedenévlistineovydedení,atokonkrétnymskutkovým

opisom. Iba odkaz na niektoré ustanovenie zákona môže spôsobiť dôkaznú núdzu (Š. I. P., Občiansky
zákonník II., § 451 - 880. Komentár. Praha. B.. U.. T. 2015).34. Žalobcovia trvali na tom, že listina o vydedení obsahuje nesprávne údaje o žalobkyniach 1/ a 2/, u
žalobkyne 2/ je nesprávne uvedené aj bydlisko, neobsahuje náležitosti podľa § 47 Zákona č. 323/1992
Zb. v platnom znení (Notársky poriadok), teda údaj o tom, ako bola preukázaná totožnosť účastníka (§

47 písm. e/ zák.). t. j. napr. z akého preukazu totožnosti, ktorými svedkami alebo akým iným konkrétnym
spôsobom. Takýto údaj notárska zápisnica zo dňa 7.10.2002 neobsahuje.

35. Ak notárska zápisnica neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, nie je možné na takýto
úkon ako na riadne vyhotovenú notársku zápisnicu prihliadať, a teda listina o vydedení nie je vyhotovená

vo forme, ktorú zákon v ust. § 469a ods. 3 k § 476 Občianskeho zákonníka pripúšťa (úkon urobený
vlastnou rukou, v písomnej forme za súčasnej účasti svedkov, alebo vo forme notárskej zápisnice).

36. Pokiaľ šlo o vzájomný vzťah poručiteľa a žalobcov, žalobcovia zotrvali na všetkých tvrdeniach,
ktoré uviedli s tým, že na výslovné priania otca sa stretnutia uskutočňovali v domácnostiach detí a
zhruba po roku 2002 sa však o týchto stretnutiach dozvedela aj žalovaná, keďže žalobkyňa v rade 1/

začala otca navštevovať aj v jeho domácnosti. V tom čase ale žalobkyňa v rade 1/ žila v Taliansku a
na Slovensko prichádzala len počas dovolenky a spravidla vždy na Vianoce. Vtedy sa s otcom vždy
stretla. Žalobkyňa navštívila otca aj po rozvode rodičov v roku 1981, keď bol operovaný v Prahe. Všetci
žalobcovia otca navštevovali aj po jeho operácii stehenného krčka v roku 2015. Žalobkyňa v rade 2/
opakovanežalovanejajpomocvstarostlivostiootca,ktorúaleonaodmietala.Žalobcavrade3/pomohol

otcovi s rekonštrukciou kúpeľne v jeho byte. Samotný otec žalobcom nikdy nedostatok záujmu nevyčítal.
O umiestnení otca v DDS v septembri 2021 sa od žalovanej dozvedeli až po približne 10 dňoch od jeho
umiestnenia s vysvetlením, že to skôr nestihla. Pomoc, ktorú jej ponúkali, žalovaná odmietala s tým, že
to všetko zvláda. Úmrtie otca žalovaná oznámila len žalobkyni v rade 1/ telefonicky s tým, že pohreb
vzhľadom na momentálnu situáciu robiť nebude a že rozlúčku nad hrobom naplánuje na jar a to z dôvodu

pandémie COVID-19. Na pohrebe sa teda žalobcovia nezúčastnili, keďže o ňom nevedeli a žalovaná
tvrdila, že ho robiť nebude.

37. K tomuto podaniu pripojili písomné vyhlásenie otcovho brata O.. D. M. a písomné vyhlásenie C. C..

38. Žalovaná reagovala duplikou zo dňa 18.1.2022, kde uviedla, že samotný poručiteľ veľmi dôsledne
zvažoval spísanie listiny o vydedení a zodpovedne sa na to pripravil aj spísaním svojho postoja k tejto
situácií s deťmi (žalobcami). Oslovil osobu znalú práva, osobu na to poverenú, na ktorú sa obrátil s
plnou dôverou o spísanie dokumentu, ktorý mal zabezpečiť jeho vôľu o dispozícií s jeho majetkom pre
prípadsmrti.Tátovôľaporučiteľabolatedavrozhodnomčase,bolaodzrkadľujúcaskutočnýstavvzťahov

poručiteľa a žalobcov a nebola ničím ovplyvnená, ako sa to snažia žalobcovia tvrdiť vo svojej žalobe.
Bola výsledkom neskutočného sklamania poručiteľa zo svojich detí a viedla k rozhodnému stanovisku
potomkov vydediť. Potvrdením tohto rozhodnutia je jeho písomné prehlásenie doručené notárovi v
čase požiadania spísania listiny o vydedení, ktoré zostalo u notára ako podklad pre identifikovanie
dôvodov vydedenia. Preto tvrdenia žalobcov o ovplyvnení poručiteľa zo strany žalovanej nemajú žiaden

relevantný základ, lebo rozhodnutie poručiteľa vychádzalo z neskutočného sklamania z absolútnej
ignorácie jeho osoby zo strany detí. Teda vyvrcholenie tohto stavu nezáujmu žalobcov zodpovedalo
rozhodnutiu, ktoré je zachytené v notárskej zápisnici o vydedení na písomnom podklade, ktorý bol
spísaný vlastnou rukou nebohého, kde tento potvrdil svoje vnútorné prežívanie situácie nezáujmu detí
o jeho osobu. Vyššie opísaný dokument bol odovzdaný spisujúcemu notárovi a z toho dôvodu žalovaná

požadovala a požaduje vyžiadať zápisnicu notára z jeho archívu a spisu, ktorý bol na túto notársku
zápisnicu u notára založený, v ktorom by sa mal prejav nebohého nachádzať. Toto je aj dôkazom toho,
že tvrdenie uvedené vo vyjadrení žalobcov o tom, že ide o dodatočné konkretizovanie dôvodu vydedenia
je nepravda a taktiež je nepravda to, že tieto dôvody vydedenia sú iba následným vyjadrením žalovanej.

39. Tento dôkaz bude preukázaním aj toho, že nie je pravda tvrdenie žalobcov o tom, že zo strany
žalovanejideibaonáslednévyjadreniekuvzťahuporučiteľasosvojimideťmiažetentodôvodvydedenia
nevyplýva z listiny o vydedení. Takto stanovený dôvod vydedenia je identifikovaný v listine spísanej
notáromajeblízkozákonnémuzneniudôvoduvydedenia.Jevšaknemožnédokazovaťto,čosanestalo.
Táto negatívna teória nemôže byť vyhodnocovaná na ťarchu žalovanej. Táto nemá ako preukázať

podrobnejšie stav nezáujmu o poručiteľa zo strany detí, keď tento stav sa inak ani popísať nedá ako
trvalý a opravdivý nezáujem dieťaťa o rodiča. Neexistujú skutočností, ktoré by sa dali identifikovať
inak. Takto vymedzený dôvod absolútneho nekontaktovania sa žalobcov s poručiteľom nie je možné
ani gramatický nazvať a vymedziť inak. Aké iné konkrétnosti mal poručiteľ v listine uviesť, keď kontaktnebol žiaden. Nemôže súd takýto stav z tohto dôvodu vyhodnotiť ako nedostatočne špecifikovaný dôvod
vydedenia, čoho sa domáhajú žalobcovia. Aj nezainteresovaná osoba musí pri vymedzení absolútneho
nekontaktovania rodiča zo strany detí niekoľko rokov vyhodnotiť tak, že tento kontakt neprebieha a nie

je tento stav možné spochybniť žiadnym extenzívnym výkladom právneho dôvodu vydedenia. Žalovaná
poukázala tiež na skutočnosť, že dôkazné bremeno v tom smere, že žalobcovia preukazovali skutočný
záujem o svojho otca, je na žalobcoch. V ostanom zotrvala na svojich predchádzajúcich tvrdeniach.

40. Súd si vyžiadal z archívu spis N 540/2002, NZ 571/2002 v súvislosti s dôkaznými návrhmi žalovanej

a na pojednávaní nariadenom na deň 17.3.2022 vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a čítaním
listín pripojených do súdneho spisu.

41. Strany sporu vo svojich prednesoch zotrvali na svojej predchádzajúcej argumentácii rovnako, ako
ich právni zástupcovia zotrvali na svojich predchádzajúcich stanoviskách.

42. Žalobkyňa v rade 1/ D. P. vo svojej výpovedi uviedla, že po roku 1981, keď sa poručiteľ - ich otec
rozviedol s ich matkou po 26 rokoch manželstva, vnímali to ako deti ťažko, ale to nebolo dôvodom, aby
na otca zanevreli.

43. Žalobkyňa v rade 1/ zopakovala, že v 80-tych rokoch, keď jej otec pracoval v Martinských strojárňach

a aj ona bola ich zamestnankyňou, ich kancelárie boli v jednej budove a teda sa mohla s otcom denno -
dennestretávať.Onzaňouajdokancelárieprichádzal,aleboonazaním.Vtedybolaužvydatá,maladve
deti. Ešte v roku 1981, keď bol otec hospitalizovaný v Prahe, ho navštívila v nemocnici, kde sa stretla aj
s jeho partnerkou - žalovanou. V roku 1988 bola zase ona operovaná a otec ju navštevoval v nemocnici.
Aj keď v minulom storočí otca nenavštevovali v jeho domácnosti vzhľadom na vzťah k jeho manželke,

otca požiadala, aby ich navštívil, keď chce vidieť jej rodinu, čo on robil. S otcom si telefonovali, dávali si
darčeky pri rodinných príležitostiach v jej domácnosti. Pri príležitosti jeho XX rokov mu vystrojili oslavu
v jej domácnosti a vtedy dokonca poslala darček aj pre jeho manželku. V roku 1997 sa ženil jej mladší
syn, ktorá otca normálne pozval na svadbu a otec sa tejto svadby zúčastnil. Otec im však dával najavo,
že veľmi nechce, aby sa o ich stretnutiach dozvedala jeho nová manželka a preto je jej ľúto, že dnes ich

vzťah je prezentovaný tak, že o otca nemala záujem. Situácia sa prelomila v roku 2002, keď žalobkyňa v
rade 1/ s ročným oneskorením pre pobyt v zahraničí oslavovala XX. narodeniny. Zorganizovala oslavu v
reštaurácii Jakub, kde pozvala otca a na jeho prianie aj žalovanú. Obaja sa tohto posedenia v reštaurácii
zúčastnili. Následne po ukončení oslavy v reštaurácii sa presunuli do bytu žalobkyne v rade 1/ na
Ľadovni, kde zotrvali do 3.00 hod. ráno nasledujúceho dňa. Pri tejto príležitosti si dokonca žalobkyňa v

rade 1/ so žalovanou potykala. Táto oslava sa odohrala v lete roku 2002 a preto žalobkyňa v rade 1/
vyslovila domnienku, že ak otec v jeseni 2002 spísal listinu formou notárskej zápisnice o vydedení, bolo
to zrejme z toho dôvodu, že podľahol nátlaku manželky a jeho jedinou motiváciou bolo, aby z bytu, ktorý
odkúpil otec, neskôr pri jeho úmrtí, jeho deti (žalobcov), žalovaná nemusela vyplácať. Inak si takúto
reakciu zo strany otca nevie vysvetliť. Rovnako je pre ňu nepochopiteľné, že by otec nebol opravil chyby

v súvislosti s dátumami narodenia u svojich detí v notárskej zápisnici, ak by si ju bol podrobne prečítal.
V roku 2019, keď sa žalobkyňa zdržiavala ešte stále v Taliansku, tak si s otcom posielala SMS správy,
vo vyššom veku už, keď si s ním chcela telefonovať, žalovaná, ktorá otcov telefón zdvihla, nechcela jej
dať otca k telefónu s tým, že on si už nič nepamätá. O smrti otca sa dozvedela od žalovanej. Vedela, že
otec zomrel v ústave a ona sama ponúkla žalovanej o pomoc s vybavovaním pohrebu, avšak žalovaná

ju informovala, že pohreb nebude vzhľadom na pandemickú situáciu, žalobkyňa sa zúčastnila až obradu
uloženia urny z jari 2021. O konaní tohto obradu sa dozvedela od žalovanej. V reakcii na námietky
žalovanej žalobkyňa poopravila rok otcovej hospitalizácie v Prahe a pripustila, že k týmto udalostiam
mohlo dôjsť v roku 1986. Potvrdila, že do roku 2002 do domácnosti otca nechodila a táto situácia sa
zmenila až po roku 2002.

44. Žalobkyňa v rade 2/ vo svojej výpovedi uviedla, že bola otcovým miláčikom, čo jej súrodenci často
zazlievali a po odchode otca zo spoločnej domácnosti zdieľala spoločnú domácnosť s matkou až do
roku 1995. Keďže preciťovala matku bolesť z rozchodu s manželom, nedokázala z tohto dôvodu jeho
novú manželku nikdy prijať, alebo akceptovať. Aj ona navštívila otca v roku 1981, keď skolaboval v

Prahe a kontaktovala sa dokonca s jeho ošetrujúcou lekárkou. V roku 1982 pri návšteve otca na jeho
pracovisku, ktoré v tom čase sa už nachádzalo na ul. I.. H. v Martine, sa stretla s jeho novou manželkou
a podelila sa s ňou o kyticu snežienok, ktoré si kúpila. V roku 1985 otca osobne pozvala v práci na
jej svadbu, ktorej sa otec zúčastnil a dokonca v roku 1986 ju s jej najstarším synom priviezol domov zpôrodnice, pretože manžela mala v tom čase služobne vzdialeného. Po narodení druhého dieťaťa v roku
1987, sa odsťahovala do Bratislavy, kde pobývala približne dva roky, v tom čase s otcom komunikovala
telefonicky a kontaktovala ho na jeho pracovisku. Po úraze matky sa následne do Martina vrátila a až do

jej smrti v roku 1995 ju opatrovala. Okolo roku 1992 - 1993 otec začal podnikať prevádzkovaním stánku
so zeleninou a ovocím, ktorý sa nachádzal neďaleko jej bytu a v tomto období, dá sa povedať, bola s
ním v kontakte takmer denne na tomto jeho pracovisku. Otca kontaktovala aj telefonicky, avšak pravdou
je, že len na jeho pracovisku. S otcom si rôznym spôsobom vypomáhali, pravdou však je, že v jeho
domácnosti ho nenavštevovala a ani on ju do svojej domácnosti, ktorú viedol so žalovanou, nepozýval.

Každý rok na Mikuláša otec navštevoval jej domácnosť približne do 15 rokov veku jej detí a nosil im
mikulášske darčeky. Potvrdila, že v roku 2002, keď žalobkyňa v rade 1/ oslavovala XX. narodeniny,
zúčastnila sa tejto oslavy celá rodina a aj otec so svojou novou manželkou. V tom období sa žalovanú už
žalobkyňa v rade 2/ snažila akceptovať, ale práve v tomto období medzi ňou a otcom začalo dochádzať
k nedorozumeniam a to v dôsledku výčitiek otca vzťahujúcich sa k jej fyzickému vzhľadu. Tieto problémy
sa potom vyhrotili okolo roku 2013 na svadbe dcéry žalobcu v rade 3/ a po tomto období už vzťahy

medzi žalobkyňou v rade 2/ a jej otcom ochladli. Deti ale zorganizovali otcovi oslavu XX. narodenín a
pri príležitosti XX. narodenín otca kúpili otcovi a jeho manželke - žalovanej - rekreačný poukaz. Do istej
miery ju prekvapila skutočnosť, že otec po sebe zanechal dedičstvo, keďže pred ňou sa vyjadroval tak,
že celý jeho majetok je písaný na žalovanú. Žalobkyňa v rade 2/ popísala fotografie, ktoré žalobcovia
pripojili do súdneho spisu a boli zhotovené zo svadby vnúčat poručiteľa z roku 2017 a z roku 2013.

Rovnako popísala fotografiu z vlastnej svadby z roku 1983. Na všetkých týchto svadbách ako rodinných
udalostiach sa poručiteľ zúčastnil. Žalobkyňa v rade 2/ tvrdila, že o pohrebe otca sa dozvedela až po
uložení urny do zeme.

45. Žalobca v rade 3/ uviedol, že v čase rozvodu rodičov mal XX, či XX rokov, bol v puberte a dôvod

rozchodu rodičov ho nezaujímal, nikdy sa o ňom nedozvedel a so samotným rozvodom rodičov nejaký
problém nemal. Bol študentom priemyslovky, po ukončení priemyslovky začal študovať na vysokej škole
v Košiciach, kde sa oženil a počas vysokoškolského štúdia sa mu v roku 1984 narodilo prvé dieťa. Druhé
dieťa sa mu narodilo o 5 rokov neskôr. Ak sa počas vysokoškolských štúdií vracal do rodiska z Košíc,
tak chodieval aj so svojou, dnes už bývalou manželkou, do domácnosti otca a neskôr, keď si založili

domácnosť v Martine, chodil otec aj k nim. On výhrady voči jeho novej manželke nemal. Domácnosť
otca a jeho manželky žalovanej navštevovali aj ich deti. Po ukončení vysokej školy však sa z dôvodu
zamestnania zdržiaval opakovane v zahraničí, preto jeho návštevy také časté neboli, ale otca s deťmi
a jeho domácnosť navštevovala jeho manželka. Potom, keď sa vrátil, pričom nevedel, či to bolo ešte
pred rokom 2002, alebo už neskôr, jeho vzťahy s otcom začali akosi chladnúť. Zrejme to spôsoboval

charakter ich pováh, keď jeden od druhého často očakávali, že sa ozve ten druhý a z takejto pozície
neustúpili. Postupne možno posledných 6 - 7 rokov pred smrťou otca už stratili kontakt. V roku 2002 sa
však zúčastnil osláv XX. narodenín žalobkyne v rade 1/, avšak kvôli zdravotným problémom manželky
musel z reštaurácie odísť skôr, ako oslava v reštaurácii skončila a osláv v byte sestry sa už nezúčastnil.
Domácnosť otca prestal navštevovať, keď mali dievčatá okolo XX - XX rokov. V tomto období sa aj

s manželkou rozviedol, avšak do roku 2002 sa s otcom určite kontaktoval, aj si spolu telefonovali a
približne raz za 3 - 4 mesiace sa stretli.

46. Žalovaná pri svojom výsluchu uviedla, že poručiteľ sa so svojou prvou manželkou - matkou žalobcov
- rozviedol v roku 1981 a ona sa za neho vydala v roku 1982. Svojej manželke a deťom, ktoré v tom čase

boli takmer dospelé, nechal celý zariadený byt a každému z detí okolo 20.000 Sk titulom mládežníckeho
sporenia. Ich manželstvo bolo veľmi pekné, manželia intenzívne žili, veľa cestovali. Až okolo roku 2013
ich oslovila žalobkyňa v rade 1/ s tým, že poručiteľ bude mať XX-tku, že ich pozývajú na oslavu. Vtedy sa
podľa výpovede žalovanej stretla rodina prvýkrát na oslave XX-tky poručiteľa v reštaurácii U Jakuba
v Martine a žalovaná tvrdila, že dovtedy nikoho z rodiny žalobcov nepoznala. Manžel ju však prehovoril s

tým, že ide o iniciatívu jeho detí. Tvrdila však, že do roku 2002, keď poručiteľ spísal listinu o vydedení, šlo
o úplne hluché obdobie, keď ho deti nekontaktovali a sama sa nevedela vyjadriť k tomu, či ich poručiteľ
vôbec navštevoval, podľa jej názoru však nie tak často, ako bolo tvrdené. Na druhej strane však tvrdeniu
žalovanej o tom, že do roku 2013 nepoznala nikoho zo strany žalujúcej, odporovala tá skutočnosť, že
žalovaná následne uviedla, že sa navštevovala s rodinou žalobcu v rade 3/, s jeho exmanželkou a deťmi,

kým boli maličké. Potom však, čo sa žalobca v rade 3/ rozviedol, jeho manželka odišla pracovať do
Ostravy, avšak deťmi zostali bývať s ním, tak ich s manželom navštevovali a aj poručiteľove vnúčatá
(deti žalobcu v rade 3/), chodievali do ich domácnosti. Dokonca im finančne vypomáhali, vypomáhali
so starostlivosťou počas choroby a pod.. Ona s manželom pripustila však, že po rozvode žalobcu vrade 3/ sa vzťahy postupne začali ochladzovať. Kategoricky popierala, že by sa zúčastnila osláv XX.
narodenín žalobkyne v rade 1/ v roku 2002 v reštaurácii U Jakuba a tvrdila, že túto reštauráciu navštívila
až v roku 2013, keď poručiteľ oslavoval XX. narodeniny a potom sa stretla v inej reštaurácii s deťmi

poručiteľa pri oslave jeho XX. narodenín. Sama však tvrdila, že proti návštevám žalobcov, ich rodín vo
svojej domácnosti námietky nemala.

47. Poslednú časť výpovede žalovaná venovala obdobiu posledných rokov, či mesiacov života
poručiteľa, kde pokiaľ šlo o kontakty žalobcov s otcom, umiestneným v tom období už v Domove

sociálnych služieb, resp. pokiaľ ide o smrť otca, uloženie urny, či pohreb, sa vyjadrenia žalovanej
a žalobcov rozchádzali. Tieto skutočnosti z pohľadu platnosti listiny o vydedení z roku 2002 neboli
relevantné a preto sa im pri opise skutkového stavu veci súd podrobnejšie nebude venovať. Žalovaná
tiež tvrdila, že jej manžel - poručiteľa - sa na spísanie notárskej zápisnice pripravoval aj duševne. Doma
si robil poznámky s tým, čo chcel JUDr. Miroslavovi Debnárovi, ktorý notársku zápisnicu spísal, povedať.

48. Súd si od JUDr. Ireny Kolcunovej, notárky so sídlom v Martine, A. Kmeťa 17 vyžiadal spis N 540/02,
NZ 571/02 z notárskeho úradu neb. JUDr. Miroslava Debnára, ktorý spísal vyššie uvádzanú notársku
zápisnicu, avšak z predmetného spisu súdu oslovená notárka zaslala len osvedčený odpis kritickej
notárskej zápisnice bez príloh, ktoré sa v danom spise nenachádzali.

49. Z osvedčeného odpisu notárskej zápisnice N 540/2002, NZ 571/2002 súd zistil, že dňa 7.10.2002
sa mal T. Ž., poručiteľ, nar. X.X.XXXX, trvale bytom E., K.. S.. F. XXXX/X, dostaviť pred notára JUDr.
Miroslava Debnára, so sídlom v Martine, Vajanského námestie 1, za účelom spísania závetu a listiny
o vydedení. V notárskej zápisnici absentuje údaj o tom, akým zákonným spôsobom bola preukázaná
totožnosť účastníka. Z obsahu listiny vyplýva, že poručiteľ T. Ž. pre prípad svojej smrti zanecháva celý

svoj hnuteľný i nehnuteľný majetok, ako i práva s nim spojené, jedinej závetnej dedičke E.. G. Ž., S..
W.Á., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E., K.. S.. F. XXXX/X a zároveň týmto vydeďuje jeho deti, O.. T. Ž.L.,
nar. XX.X.XXXX, bytom E., K.. Č., D. P., S.. Ž., nar. XX.X.XXXX, bytom E., K.. E. a I. G., S.. Ž., nar.
XX.X.XXXX,bytomE.,K..T.X,pretožeoneho(poručiteľa)akootcatrvaloneprejavujúopravdivýzáujem,
ktorý by ako potomkovia mali prejavovať. Súčasne poručiteľ určil, že dôsledky vydedenia sa vzťahujú aj

na potomkov vyššie uvedených detí, ktorí o neho tak isto, ako ich rodičia, neprejavujú žiaden záujem.

50. Notárska zápisnica obsahovala aj vyhlásenie o tom, že závet bol urobený po dôkladnom zvážení bez
nahovárania a nátlaku a je poslednou vôľou T. Ž. a vyhlásenie notára, ktorý notársku zápisnicu vyhotovil,
že bola účastníkovi prečítaná, vysvetlený mu bol jej obsah, čo on (účastník) osvedčil, že je vyhotovená v

súladesjehovôľou,schváliljuanaznaksúhlasuajvlastnoručnepodpísal.Listinaobsahujevlastnoručný
podpis T. Ž., ktorý žiadna zo strán nespochybnila a podpis neb. JUDr. Miroslava Debnára, notára v
Martine.

51. Nároky žalobcov uplatnené žalobou súd posudzoval v zmysle príslušných ustanovení Civilného

sporového poriadku (Zákon č. 160/2015 Z.z.) a Občianskeho zákonníka (Zákon č. 40/1964 Zb.).

52. Podľa § 461 ods. 1 Obč. zákonníka dedí sa zo zákona, zo závetu, alebo z oboch týchto dôvodov.

53. Podľa § 473 ods. 1 Obč. zákonníka v prvej skupine dedičia poručiteľovi deti a manžel, každý z nich

rovnakým dielom.

54. Podľa § 469a ods. 1 Obč. zákonníka poručiteľ môže vydediť potomka

a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe, alebo v

iných závažných prípadoch,
b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,
d) trvalo vedie neusporiadaný život.

55. Podľa § 469a ods. 2 Obč. zákonníka pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú
sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2.56. Podľa § 469a ods. 3 Obč. zákonníka o náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne
ustanovenia § 476 a § 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

57. Podľa § 476 ods. 1 Obč. zákonníka poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho
zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov, alebo vo forme notárskej zápisnice.

58. Podľa § 476 ods. 2 Obč. zákonníka v každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy
bol podpísaný, inak je neplatný.

59. Podľa § 479 Obč. zákonníka maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich
dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského
podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu
uvedených potomkov.

60. Podľa § 47 Zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení
účinnom k 7.10.2002, keď bola spísaná notárska zápisnica N 540/2002, NZ 571/2002, notárska
zápisnica musí obsahovať

a) miesto, deň, mesiac a rok spísania notárskej zápisnice,

b) meno, priezvisko a sídlo notára,
c) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a trvalé bydlisko účastníkov, ich zástupcov, svedkov,
dôverníkov a tlmočníkov,
d) vyhlásenie účastníkov, že sú spôsobilí na právne úkony,
e) údaj o tom, ako bola preukázaná totožnosť účastníkov a svedkov

f) obsah právneho úkonu,
g) údaj o tom, že zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená,
h) podpisy účastníkov, alebo ich zástupcov, a ak boli prizvaní, tiež svedkov, dôverníkov a tlmočníkov,
ch) odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis.

61.Vzmysle§48ods.1Notárskehoporiadku,aknotárnepoznáúčastníkov,svedkovúkonu,dôverníkov,
alebo tlmočníkov osobne, títo musia preukázať svoju totožnosť platným úradným preukazom, alebo ich
totožnosť musí byť potvrdená dvoma svedkami totožnosti.

62. Podľa § 137 písm. c) C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu

právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

63. Podľa § 137 písm. d) C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej
skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

64. Už z nahliadnutia do notárskej zápisnice, vo forme ktorej bol spísaný závet a listina o vydedení, súd
zistil, že je skutočne pravdou, že notárska zápisnica nie je presná, pokiaľ ide o vyjadrenie generálií detí
poručiteľa, kde je zrejmé, že v prípade žalobkyne v rade 1/ a žalobkyne v rade 2/ boli prehodené dátumy
narodenia. Za podstatnejší formálny nedostatok tejto zápisnice z pohľadu Zákona č. 323/1992 Zb. súd

považoval skutočnosť, že v zápisnici absentuje údaj o tom, ako bola preukázaná totožnosť poručiteľa
- neb. T. Ž.Á..

65. Notárska zápisnica je verejnou listinou, u ktorej pri dokazovaní sa vychádza z toho, že potvrdzuje
pravdivosť, čo je v nej osvedčené, alebo potvrdené, ak nie je preukázaný opak. Ak notárska zápisnica

nemá všetky náležitosti predpísané zákonom, nepovažuje sa za verejnú listinu (R 61/1977).

66. Podľa presvedčenia súdu už samotná absencia údajov o tom, ako bola preukázaná totožnosť
poručiteľa, teda overenie totožnosti v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 48 ods. 1 Zákona č.
323/1992 Zb., podľa presvedčenia súdu robí notársku zápisnicu neplatnou a to z pohľadu jej rozporu

s ustanovením § 47 písm. e) Zákona 323/1992 Zb.. Keďže však ide o notársku zápisnicu o právnom
úkone vydedenia, je nutné jej obsah preskúmať nielen z hľadiska existencie formálnych náležitostí
z pohľadu § 476 Obč. zákonníka a § 47 Zákona č. 323/1992 Zb., ale aj z pohľadu materiálnych
náležitostí, medzi ktoré patria všeobecné požiadavky pre platnosť právnych úkonov, ako aj existenciakonkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone, a to v súlade s taxatívnym vymedzením v zmysle
§ 469a ods. 1 Obč. zákonníka. Uvedený dôvod vydedenia v súlade s taxatívnym vymedzením v zmysle
§ 469a ods. 1 Obč. zákonníka, poručiteľ musí uviesť s časovou a miestnou špecifikáciou tak, aby

bol preskúmateľný, bez čoho je listina o vydedení absolútne neplatná. Práve v absencii uvedenia
konkrétnych skutkov žalobcov s miestnym a časovým vymedzením v listine o vydedení spísanej vyššie
uvedenou notárskou zápisnicou, ktoré vymedzenie by umožnilo preskúmateľnosť existencie takého
dôvodu, súd považoval za najväčší nedostatok úkonu vydedenia obsiahnutého vo vyššie uvedenej
notárskej zápisnici, ktorý podľa presvedčenia súdu robil túto listinu, pokiaľ ide o vydedenie žalobcov

ako zákonných dedičov poručiteľa, absolútne neplatnou. Dôvod vydedenia musí byť totiž pod sankciou
neplatnosti právneho úkonu konkretizovaný tak, aby bol zrozumiteľný, nielen dotknutému subjektu,
ale aj subjektu nezúčastnenému (§ 37 ods. 1 Obč. zákonníka) (viď uznesenie Najvyššieho súdu
SR 4Cdo/194/2011 zo dňa 26.7.2012). Aj keď z podstaty veci, aj z judikatúry vyplýva, že existenciu
dôvodov vydedenia je možné zisťovať a preukazovať len do momentu spísania listiny o vydedení,
existencia týchto dôvodov bola pre súd, ale aj pre samotné strany sporu nepreskúmateľná, keďže

pre nedostatok skutkovej konkretizácie tohto dôvodu vo vzťahu k jednotlivým žalobcom, naskytuje sa
potreba dokazovania ohľadne existencie, resp. neexistencie takýchto dôvodov, teoreticky až do útleho
detstva samotných žalobcov po deň spísania listiny. Preto súd absenciu konkretizácie tohto dôvodu
(podľa § 469a ods. 1 písm. b) Obč. zákonníka) skutkovým a časovým vymedzením považoval za dôvod
absolútnej neplatnosti tohto právneho úkonu vydedenia, obsiahnutého v notárskej zápisnici, v dôsledku

čoho žalobcovia sú zákonnými dedičmi po neb. poručiteľovi T. Ž..

67. V tomto smere sa súd tiež stotožnil s argumentáciou žalovanej strany, že konkretizáciu dôvodu
vydedenia spočívajúceho v neprejavovaní opravdivého záujmu, ktorý by ako potomok prejavovať mal,
dokazovanímohľadnesprávaniažalobcovvrade1/až3/,niejemožnénahrádzať,nakoľkoniejezrejmé,

v akom konaní žalobcov v rade 1/ až 3/ poručiteľ videl dôvod vydedenia právne definovaný v ust. § 469a
ods. 1 písm. b) Obč. zákonníka. Keďže rovnako ako závet, aj listina o vydedení musí spĺňať prísne
formálne a materiálne náležitosti a to najmä, ak je robená formou notárskej zápisnice, je zrejmé, že
takéto skutkové vymedzenie správania žalobcov v rade 1/ až 3/ ako deti poručiteľa, musí byť obsiahnuté
priamo v listine, ktorá je notárskou zápisnicou. Preto akékoľvek poznámky, ktoré sú výsledkom prípravy

poručiteľa na rokovanie s notárom a na spísanie notárskej zápisnice nie sú pre právnu perfektnosť
úkonu vydedenia vo forme notárskej zápisnice, relevantné. Nie sú totiž žiadnym doplnením notárskej z
zápisnice, alebo prílohou notárskej zápisnice, čo nakoniec vyplýva aj zo samotného obsahu napadnutej
notárskejzápisnice,ktorýnažiadnytakýtoúkonneodkazuje.Naviacvzhľadomnaskutočnosť,ženotárka
súdu zaslala obsah požadovaného spisu neb. notára JUDr. Miroslava Debnára, je pre súd zrejmé, že sa

takéto poznámky v spise nezachovali a z tohto dôvodu súd už opakovane ich od notárky nežiadal a to aj
vzhľadom na právnu argumentáciu, ktorú súd uvádza vyššie. Pokiaľ ho žalovaná a jej právny zástupca
chceli v konaní predložiť, mali možnosť ako účastníci dedičského konania nahliadať do predmetného
spisu, dať z neho vyrobiť fotokópie a mali možnosť za predpokladu, že by takáto listina existovala, sami
ju predložiť súdu. Preto doplnenie dokazovania opakovaným požadovaním spisu súd ako nehospodárne

zamietol.

68. Súd takto dospel k presvedčeniu, že nielen právny úkon vydedenia urobený vo forme notárskej
zápisnice je pre materiálny nedostatok dostatočne určitého opisu konania, resp. nekonania žalobcov
ako deti poručiteľa neplatný, ale pre nedostatok formálnej náležitosti vyžadovanej v ust. § 47 písm. e)

vo vzťahu k § 48 ods. 1 Zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti, je neplatná samotná
notárska zápisnica, teda listina obsahujúca právny úkon vydedenia. V tomto prípade ide o určenie
právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d) C.s.p., pričom v tomto smere sa súd stotožňuje s tvrdením
žalobcov, že právo domáhať sa takéhoto určenia vyplýva pre žalobcov zo samotného ust. § 194 ods.
1 C.m.p. (Zákon č. 161/2015 Z.z.),. podľa ktorého ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia

sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého
dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na
podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako mesiac.

69. V tomto prípade boli žalobcovia odkázaní na podanie takejto žaloby vyššie uvádzaným uznesením

notárky JUDr. Ireny Kolcunovej sp. zn. 18D/93/2021, Dnot 112/2021 zo dňa 6.7.2021. Žalobcovia sa
teda domáhali určenia neplatnosti listiny o vydedení aj neplatnosti právneho úkonu, ktorý zachytáva.70. Súd ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku, určil, že táto listina je pre nedostatok materiálnej
aj formálnej náležitosti neplatná a z tejto skutočnosti následne vyplýva ďalší právny záver a pre
rozhodnutie, ktorého sa žalobcovia domáhali v súlade s ust. § 137 písm. c) C.s.p. a totiž, že žalobcovia

v rade 1/ až 3/ sú potom zákonnými dedičmi po nebohom poručiteľovi T. Ž..

71. Súd z týchto dôvodov rozhodol tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku. Na druhej strane
súd nerobil stranami sporu navrhnuté rozsiahle dokazovanie, ktoré malo smerovať k tomu, či skutočne
žalobcovia svojím konaním naplnili dôvod vydedenia uvedený v samotnej notárskej zápisnici. Súd k

takémuto rozsiahlemu dokazovaniu, ktoré by smerovalo k podrobnému skúmaniu konania žalobcov v
určitom časovom úseku ich života a života poručiteľa za pomoci svedkov, nepristúpil práve preto, že
už oboznámením sa so samotným obsahom napadnutej notárskej zápisnice vzhľadom na jej formálne
a materiálne nedostatky, mohol konštatovať, že žalobcovia sú dedičmi po nebohom, a že predmetná
listina a právny úkon v nej obsiahnutý, sú neplatné. Preto preukazovanie toho, či žalobcovia skutočne
dali poručiteľovi dôvod pre vydedenie, ktorý je uvedený v napadnutej listine, bolo nadbytočné. Na druhej

strane však súd vzhľadom na výsledky dokazovania, ktoré z pohľadu hospodárnosti konania obmedzil,
nemohol konštatovať, že mal nepochybne preukázané, že takýto dôvod daný nie je. Súd preto žalobu
v tejto časti zamietol.

72. Tento nedostatok však z pohľadu úspešnosti strán v spore považoval súd za zanedbateľný, a preto

o trovách konania rozhodoval v zmysle článku 4 ods. 1 C.s.p. podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a
žalobcom, ktorí boli v konaní plne úspešní, priznal proti žalovanej právo na náhradu v plnom rozsahu.
Z pohľadu predmetu konania šlo podľa presvedčenia súdu o nedeliteľný predmet sporu, a preto súd
rozhodol o nárokoch žalobcov tak, že žalobcovia sú vo vzťahu k žalovanej oprávnení na náhradu trov
konania spoločne a nerozdielne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.