Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 29, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/3/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1715200056
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Degmová Pospíšilová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1715200056.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a

sudcov JUDr. Valérie Kleinovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobcu: D.. L. O., Z.. XX.X.XXXX,
B. E. X, X., zastúpený: GHS Legal, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom v Bratislave, Lazaretská 3/A,
proti žalovanej: D.. L. O., Z.. XX.X.XXXX, B. E. X, X., zastúpená: Advokátska kancelária MULARČÍK A
PARTNERI, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Nám. M. Benku 15, P.O. BOX 285, o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa
16. augusta 2018 č. k. 12C 2/2015-359 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti, ktorou zrušil podielové spoluvlastníctvo

strán sporu k hnuteľným veciam a prikázal ich do výlučného vlastníctva žalovanej p o t v r d z u j e.

V časti, v ktorej uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu vo výške 2.836,36 eur do 30 dní od
jeho právoplatnosti a v súvisiacej časti o nároku žalobcu na náhradu trov konania, napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k hnuteľným
veciam:

- lampa PROPER, biela, 230V, E27, 60 W
- lampy COLLEA, nástenné, 230V, G9, 40W, IP54 - 5 ks
- lampy NAUTILUS Spike, kábel a zástrčka, 230V, GU10, 35W, IP65 - 3 ks
- lampy DROP, biele - 2 ks
- lampy SUN, stropné, 230V, E27, 75W - 2 ks
- trojdverová TV skrinka STV 41 JAB, 180x60x41 cm
- komoda DW33, natur, trojdverová, tri zásuvky, 154x50x94cm

- šatník DD 108, natur, 108x60x195 cm
- posteľ BLOMM 194x205 cm, 82/V al-nohy BON
- rošt SOLE, lamely/kov 194x205 cm
- mužské matrace BODY TOP 205x97 cm-2 ks
- šatník KOMANDOR
- farebný TV Samsung
- DVD prehrávač SONY

- krbové kachle A-17-001: TRIA a prikázal ich do výlučného vlastníctva žalovanej. Žalovanej uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu vo výške 2 836,36 eur do 30 dní od jeho právoplatnosti. Žalobcovi
priznal nárok na plnú náhradu trov konania z prisúdenej sumy finančnej náhrady.2. Vychádzal zo žaloby žalobcu, ktorou sa domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva strán sporu
k hnuteľným veciam: svietidlá -lampy, nábytok a bytové zariadenie, elektronika /lampa PROPER, biela,
230V, E27, 60 W, lampy COLLEA, nástenné, 230V, G9, 40W, IP54 - 5 ks, lampy NAUTILUS Spike,

kábel a zástrčka, 230V, GU10, 35W, IP65 - 3 ks, lampy DROP, biele - 2 ks, lampy SUN, stropné,
230V, E27, 75W - 2 ks, trojdverová TV skrinka, komoda, šatník DD 108, LCD televízor Samsung, DVD
prehrávač SONY, posteľ BLOMM 194x205 cm, 82/V al-nohy BON, mužské matrace BODY TOP 205x97
cm-2 ks a kachle A-17-001 TRIA a ich vyporiadania prikázaním do výlučného vlastníctva žalovanej za
náhradu vo výške 5 065,-eur. Žalobu skutkovo odôvodnil tvrdením, že on a žalovaná sú podielovými

spoluvlastníkmi týchto hnuteľných vecí, každý o veľkosti podielu 1/2 k celku, že tieto nadobudli kúpou
ešte pred uzatvorením manželstva za účelom zariadenia rodinného domu s.č. XXXX v U., H. X., ktorý
taktiež nadobudli pred uzavretím manželstva, bez výslovnej dohody o určení veľkosti ich vzájomných
spoluvlastníckych podielov. V marci 2011 opustil spoločnú domácnosť so žalovanou a rozsudkom
Okresného súdu Pezinok zo dňa 12.2.2013 sp. zn. 28P/175/2012 bolo ich manželstvo rozvedené. V
tabuľke uvádza ceny jednotlivých hnuteľných vecí, vychádzajúc z cien, za ktoré sa porovnateľné veci

pohybovali v čase jeho odchodu zo spoločnej domácnosti, s prihliadnutím na ich opotrebenie.

3. Za prostriedky procesného útoku v žalobe označil listinné dôkazy, ktoré k žalobe pripojil rozsudok o
rozvode manželstva, faktúry a pokladničné doklady o nákupe hnuteľných vecí.

4. Žalovaná so žalobou nesúhlasila z dôvodu, že dňa 26.6.2012 strany uzavreli Vyhlásenie o majetku,
keď na základe jeho čl. IV. vyhlásili, že žalovaná po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov
nadobudne všetky hnuteľné veci, nachádzajúce sa v nehnuteľnosti - rodinný dom s. č. XXXX s výnimkou
vecí tam uvedených, ktoré nadobudne do výlučného vlastníctva žalobca. Zároveň vyhlásili, že ostatné
hnuteľné veci, ktoré budú predmetom zaniknutého BSM, vyporiadajú tak, že každý preberie do svojho

výlučného vlastníctva tie hnuteľné veci, ktoré bude mať ku dňu podpísania tejto dohody u seba v
držbe. Z tohto vyhlásenia jednoznačne považovala za zrejmé, že žalobca deklaroval a vyhlásil ešte
v roku 2012, že hnuteľné veci, ktoré sú predmetom tohto konania a nachádzali sa v tom čase v
nehnuteľnosti /rodinnom dome s.č. XXXX/ patria do BSM a tieto nadobudne výlučne žalovaná. Bez
ohľadu na uvedené so žalobou nesúhlasila z dôvodu, že označené hnuteľné veci majú podľa nej nižšiu

než vyčíslenú hodnotu vzhľadom na ich amortizáciu, opotrebenie a ich užívanie. V prípade, ak žalobca
na ním požadovanej výške primeranej náhrady trvá, navrhla, aby boli prikázané žalobcovi s povinnosťou
jej túto náhradu vyplatiť.

5. Prostriedky procesnej obrany vo vyjadrení neoznačila. Následne do spisu doložila listinný dôkaz -

Vyhlásenie o majetku zo dňa 26.6.2012 s Prílohou č. 1.

6. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie výsluchom strán sporu, listinnými dôkazmi
strán sporu, písomnými znaleckými posudkami znalcov z odboru strojárstvo, odvetvie odhad
hodnoty strojových zariadení, z odboru bytové zariadenie, odvetvie nábytok, bytové doplnky, z

odboru elektronika, odvetvie odhad hodnoty elektrotechnických zariadení a elektroniky a vykonaným
dokazovaním zistil, že strany sporu uzavreli manželstvo dňa 27.6.2009, ktorým dňom im zo zákona
vzniklo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu Pezinok zo dňa 12.2.2013 sp. zn. 28P/175/2012. Dňa 26.6.2012 strany sporu, ešte
ako manželia, spísali písomné vyhlásenie o majetku, podľa obsahu ktorého: v čl. II. deklarovali zhodnú

vedomosť, že hnuteľné veci, uvedené v čl. III vyhlásenia / všetky umelecké predmety, nachádzajúce sa v
rodinnom dome s.č.XXXX, špecifikované v Prílohe č. 1, sauna zn. Klafs, stereo sústava, pozostávajúca
z gramofónu, zosilňovačov a reproduktorov/ nadobudol žalobca v dobe pred uzavretím manželstva
a z tohto dôvodu nie sú predmetom BSM a v čl. IV. sa strany ako manželia dohodli, že po zániku
BSM rozvodom uzatvoria dohodu o vyporiadaní BSM, na základe ktorej žalovaná nadobudne do svojho

výlučného vlastníctva všetky hnuteľné veci, nachádzajúce sa v rodinnom dome s výnimkou hnuteľných
vecí /obrazy a umelecké predmety, nachádzajúce sa v rodinnom dome, ktoré nie sú vo výlučnom
vlastníctve žalobcu, vína, nachádzajúce sa v rodinnom dome a finančné prostriedky, uložené na tam
označenom bankovom účte, vedenom v UniCredit Bank Slovakia a.s./. Záverom strany prehlásili, že
ostatné hnuteľné veci, ktoré budú predmetom zaniknutého BSM, manželia vyporiadajú na základe

dohody tak, že každý preberie do svojho výlučného vlastníctva tie hnuteľné veci, ktoré bude mať ku dňu
podpísania tejto dohody u seba v držbe.7. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie na podanej žalobe zotrval. K vyjadreniu žalovanej k
žalobenaprvompojednávanívovecinamietol,ženímoznačenévžalobehnuteľnévecistranynadobudli
pred uzavretím manželstva, teda do 27.6.2009, v rozpätí rokov 2007 - 2009, na základe vzájomnej

dohody do ich podielového spoluvlastníctva, prevažne z prostriedkov žalovanej, hradených ale z ich
spoločného účtu v peňažnom ústave, za účelom zariadenia spoločného rodinného domu, ktorý spoločne
stavali a v ktorom plánovali spoločnú budúcnosť. Všetky tieto veci zostali po jeho odchode v rodinnom
dome v užívaní žalovanej a ich spoločnej maloletej dcéry.

8. Právny zástupca žalobcu navrhol na prvom pojednávaní vo veci vykonať znalecké dokazovanie na
odborné stanovenia výšky primeranej náhrady.

9. Právny zástupca žalovanej na prvom pojednávaní vo veci v konaní namietal, že Vyhlásenie o
majetku, ktoré strany uzavreli, dostatočne určito vymedzuje veci, patriace v tom čase do výlučného
vlastníctva, ako aj že všetky hnuteľné veci, nachádzajúce sa v rodinnom dome v Pezinku, nadobudne

žalovaná. Žalobca podľa neho nespomenul ďalšie veci nadobudnuté do podielového spoluvlastníctva,
nepreukázal, že vzniklo podielové spoluvlastníctvo, ani v akom rozsahu. Žalovaná s návrhom na
zrušenie podielového spoluvlastníctva súhlasí, o veci nemá záujem a navrhuje ich prikázať žalobcovi
za náhradu vo výške, určenej žalobcom v žalobe.

10. Vychádzal z výpovede žalovanej na prvom pojednávaní vo veci, ktorá vypovedala o ich spoločnom
účte, resp. účte, ktorého bola ona majiteľom spolu so žalobcom, na ktorý bol poukazovaný plat žalobcu
okolo 5 000,-Sk mesačne, jej rodičovský príspevok počas materskej dovolenky a jej príjem, ako realitnej
maklérky a z tohto účtu bolo všetko kupované. Veci vyberali spolu so žalobcom, kupovali a doniesli do
rodinného domu a spoločne ich užívali do februára 2011, odvtedy ich užíva ona s ich maloletou dcérou.

Dodala, že všetky dohody, ktoré spolu so žalobcom uzavreli /Vyhlásenie o majetku v tomto konaní,
dohodu o výživnom, darovaciu zmluvu o prevode jeho spoluvlastníckeho podielu na ich maloletú dcéru/,
dodatočne napadol na súde.

11. K výpovedi žalovanej sa žalobca vyjadril tak, že s prikázaním hnuteľných vecí do jeho výlučného

vlastníctva nesúhlasí, pretože boli kupované do rodinného domu, svietidlá sú tam napojené, kachle
napojené na komín, sedačka je na rozmery v obývačke, naviac od februára 2011 ich užíva výlučne
žalovaná. Mal za nelogické, aby mu boli prikázané, keď už má zariadený nový život. K spoločnému účtu
uviedol, že bez ohľadu na to, že kúpne ceny boli hradené z tohto účtu, za trvania ich spolužitia mali
len tento jeden spoločný účet, a to do júna 2012, z ktorého spoločne nakupovali a zabezpečovali chod

spoločnej domácnosti a potreby rodiny.

12. Písomným odborným vyjadrením č. 01/2018 zo dňa 26.2.2018 znalca D.. K. K. z odboru bytové
zariadenie, odvetvie nábytok, bytové doplnky, bola stanovená všeobecná hodnota hnuteľných vecí:
lampa PROPER, biela, 230V, E27, 60 W, lampy COLLEA, nástenné, 230V, G9, 40W, IP54 - 5 ks, lampy

NAUTILUS Spike, kábel a zástrčka, 230V, GU10, 35W, IP65 - 3 ks, lampy DROP, biele - 2 ks, lampy
SUN, stropné, 230V, E27, 75W - 2 ks, podľa dokladu žalobcu /čl.243 spisu/ kúpených dňa 10.2.2009
za sumu 33 610,-Sk; ďalej trojdverová TV skrinka STV 41 JAB, 180x60x41 cm, komoda DW33, natur,
trojdverová, tri zásuvky, 154x50x94cm, šatník DD 108, natur, 108x60x195 cm a posteľ BLOMM 194x205
cm, 82/V al-nohy BON s roštom SOLE, lamely/kov 194x205 cm, mužské matrace BODY TOP 205x97

cm-2 ks a šatník KOMANDOR - krbové kachle A-17-001: TRIA, , podľa dokladov žalobcu /čl.246-248
spisu/ kúpených dňa 22.1.2008 a 30.6.2008 za sumu spolu 215 459,80 Sk, a to vo výške 1 821,87,-eur,
s prihliadnutím na základnú amortizáciu, životnosť, typ výrobku a jeho užívanie a vzťahu k obstarávacej
cene.

13. Písomným odborným vyjadrením č.1/2018 zo dňa 26.2.2018 znalca D.. T. A. z odboru elektronika,
odvetvie odhad hodnoty elektrotechnických zariadení a elektroniky, bola stanovená všeobecná hodnota
hnuteľných vecí: farebný televízor zn. Samsung a DVD prehrávač zn. Sony, podľa dokladu žalobcu /
čl.107a112spisu/kúpenýchdňa15.3.2008za1407,-eur/vzahraničí/adňa28.3.2008za12340,-Sk,vo
výške 84,49,-eur s prihliadnutím na skutočnosť, že obe zariadenia sú po svojej životnosti a nepredajné.

14. Písomným znaleckým posudkom č. 05/2018 zo dňa 18.2.2018 znalca D.. F. U. z odboru strojárstvo,
odvetvie odhad hodnoty strojových zariadení, bola stanovená všeobecná hodnota hnuteľnej veci -krbové kachle A-17-001: TRIA, podľa dokladu žalobcu /čl.212 spisu/ kúpenej dňa 22.10.2007 za sumu
70 000,-Sk, vo výške 930,-eur.

15. Po doručení výsledkov znaleckého dokazovania stranám sporu žalovaná s prikázaním označených
hnuteľných vecí do jej výlučného vlastníctva za náhradu, vyčíslenú znalcami, súhlasila. Žiadala, aby
ju súd zaviazal k splneniu peňažnej povinnosti v splátkach po 30,-eur mesačne z dôvodu vážnych
zdravotných problémov a zdravotných problémov maloletej dcéry s tým, že jej finančná situácia
neumožňuje zaplatiť podiel žalobcovi jednorazovo. Žalobca sa k znaleckým úkonom písomne nevyjadril.

So splátkami peňažného plnenia nesúhlasil, údajné zdravotné problémy žalovanej a ich maloletej dcéry
mal za nepreukázané a nepovažoval ich za dôvod pre stanovenie splátok.

16. Ustálený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil podľa § 136 ods. 1,2 Občianskeho
zákonníka /ďalej len OZ“/, § 137 ods. 2 OZ, § 141 ods. 1 OZ a § 142 ods. 1 OZ. Konštatoval, že
spoluvlastníctvo zaniká z tých istých dôvodov, z ktorých dochádza k zániku vlastníckeho práva /prevod

vlastníctva na iného, spotrebovanie alebo zničenie veci tvoriacej jeho predmet a pod./. Pri úprave
zániku podielového spoluvlastníctva právna úprava vychádza podľa súdu prvej inštancie zo zásady, že
nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníkom vzťahu. Jedným zo spôsobov zániku podielového
spoluvlastníctva je dohoda spoluvlastníkov o jeho zrušení a vyporiadaní. Tejto forme zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva dáva OZ prednosť pred jeho zrušením a vyporiadaním na

základe súdneho rozhodnutia. Podľa súdu prvej inštancie právo každého spoluvlastníka obrátiť sa
kedykoľvek na súd s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vyplýva zo
zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu /Nemo in
communione potest invitus detineri - Nikoho nemožno držať v spoluvlastníctve proti jeho vôli/, keď však
dôvodom pre podanie takéhoto návrhu spravidla býva skutočnosť, že medzi spoluvlastníkmi došlo k

nezhode ohľadom hospodárenia so spoločnou vecou, prípadne, že sa spoluvlastníci nedohodli o zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva.

17. Tiež argumentoval, že v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva musí súd
spoľahlivo zistiť okruh spoluvlastníkov a výšku ich podielov. Návrhmi strán sporu na spôsob vyporiadania

nie je viazaný. Jednotlivé zákonné spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a ich poradie
sú pre súd záväzné /viď uznesenie NS SR 6Cdo 204/2010 zo dňa 23.3.2011/. 28. Prvý spôsob -
reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov prichádza do úvahy podľa súdu
prvej inštancie len tam, kde je predmet spoluvlastníctva reálne deliteľný. Druhý spôsob - prikázanie
veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu prichádza do úvahy v prípade,

že rozdelenie predmetu spoluvlastníctva nie je dobre možné, pričom súd prihliada na účelné využitie
veci, v rámci ktorého možno okrem veľkosti spoluvlastníckych podielov zohľadniť viaceré skutočnosti
rozhodujúce pre rozhodnutie o tom, ktorému z účastníkov bude vec prikázaná do vlastníctva. Pre
rozhodnutie súdu, komu bude nehnuteľnosť prikázaná, nie je absolútne rozhodujúca ani výška podielov
ani účelné využitie veci, ale ide o súhrn skutočností, ktoré sú v danej veci relevantné“ / rozsudok NS

ČR sp. zn. 122Cdo 1644/2005/.

18. Zhrnul, že predmetom sporu bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán
sporu k hnuteľným veciam /svietidlá, nábytok a bytové zariadenie, kachle, TV prijímať a DVD
prehrávač, špecifikované v žalobe/, ktoré preukázateľne strany sporu nadobudli v období od 22.10.2007

do 10.2.2009, pred uzavretím ich manželstva dňa 27.6.2009, spoločne, zo spoločných finančných
prostriedkov za účelom spoločného užívania, bez dohody o veľkosti ich podielov k tej ktorej hnuteľnej
veci, na základe čoho predbežne uzavrel, že v žalobe označené veci sú v podielovom spoluvlastníctve
žalobcu a žalovanej, ako podielových spoluvlastníkov, každého v rovnakej výške podielu 1/2 k celku,
čo v konečnom dôsledku nesporovala ani samotná žalovaná. Právne posúdil, že stranami sporu tak bol

vyčerpaný celý okruh podielových spoluvlastníkov /zachovaná aktívna a pasívna vecná legitimácia/.

19. Pokiaľ žalovaná po doručení žaloby tvrdila a preukazovala existenciu dôvodov hodných osobitného
zreteľa, pre ktoré by prichádzalo do úvahy zamietnutie žaloby podľa § 142 ods. 2 OZ predložením
Vyhlásenia o majetku zo dňa 26.6.2012, preskúmaním jeho obsahu z hľadiska logického, gramatického,

jazykového, v súlade s výkladovým pravidlom § 35 ods. 2 OZ dospel súd prvej inštancie k záveru,
že vôľou zmluvných strán Vyhlásenia o majetku zo dňa 26.6.2012 bolo predbežne upraviť vzájomné
nároky, vyplývajúce z bezpodielového spoluvlastníctva manželov, teda k veciam, ktoré strany nadobudli
za trvania ich manželstva ku dňu spísania Vyhlásenia, čomu zodpovedá text vyhlásenia na viacerýchmiestach, ako aj záverečné vyhlásenie o tom, že „ostatné“ /teda nie patriace do výlučného vlastníctva
žalobcu a nie uvedené v predchádzajúcich článkoch Vyhlásenia/ hnuteľné veci, ktoré budú predmetom
zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov, si manželia vyporiadajú . Zaujal názor, že

hnuteľné veci, ktorých vyporiadania sa žalobca touto žalobou domáha, vzhľadom na obdobie, kedy
boli nadobudnuté a zákonnú úpravu nadobúdania vecí do BSM, neboli a ani nemohli byť predmetom
zmluvnej dohody strán sporu vo Vyhlásení o majetku, týkajúcom sa výlučne vecí patriacich do BSM a
patriacich výlučne žalobcovi.

20. Nezistiac dôvody pre zamietnutie žaloby v súlade s ostatným procesným stanoviskom strán sporu
a skutočnosťou, že žiadna z hnuteľných vecí nie je reálne deliteľná, podielové spoluvlastníctvo strán
sporu k označeným hnuteľným veciam zrušil a tieto prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej, s
prihliadnutím aj na účel, na aký boli pôvodne zakúpené a ich dlhodobé užívanie žalovanou a žalovanú
zaviazal na zaplatenie žalobcovi primeranej náhrady za jeho spoluvlastnícky podiel vo výške 2 836,36
eur /84,49 eur + 930,-eur + 1 821,87 eur/, stanovenej znaleckým dokazovaním. Uviedol, že zákonom

stanovená lehota na plnenie je zásadne trojdňová, keď len v odôvodnených prípadoch môže súd určiť
lehotu dlhšiu, prípadne určiť, že plnenie možno vykonať v splátkach, ktorá výroková časť však musí
byť podložená zistením všetkých potrebných skutočností, odôvodňujúcich záver súdu, že vzhľadom
na povahu prejednávanej veci, na povinný nárok a osobné pomery strán je vhodné určiť na splnenie
lehotu dlhšiu než tri dni od právoplatnosti rozsudku alebo určiť, že peňažné plnenie možno uskutočniť

v splátkach.“ /R 78/1966/. V tomto konkrétnom prípade určil súd prvej inštancie žalovanej lehotu na
splnenie peňažnej povinnosti 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku nie z dôvodov, o ktoré opierala
žalovaná požiadavku na povolenie plnenia v splátkach, pretože mal za to, že tieto dôvody relevantne
dôkazne nepodložila a neuviedla, ako by mali súvisieť s jej ne/schopnosťou splniť dlh jednorazovo,
avšak na tomto mieste prihliadol na správanie sa žalobcu, ktorý proti žalovanej po rozvode manželstva

iniciuje viaceré súdne spory, majúce svoj právny základ v pôvodných dohodách medzi stranami sporu
v čase nasledujúcom po odsťahovaní sa žalobcu zo spoločnej domácnosti /dohoda rodičov o výživnom
na ich spoločné maloleté dieťa, platnosť darovacej zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu žalobcu
k nehnuteľnostiam na maloletú dcéru a v konečnom dôsledku aj toto konanie a ďalší spor o zrušenie
a vyporiadanie ďalších hnuteľných vecí, nachádzajúcich sa v rodinnom dome, v ktorom býva žalovaná

s maloletou dcérou/. Zmenu žaloby žalobcu zo dňa 6.12.2017 jej rozšírením o ďalších 42 hnuteľných
vecí súd nepripustil a vylúčil ju na samostatné konanie, aktuálne vedené pod sp. zn. 4C 1/2018. Pri
tom vzal do úvahy skutočnosť, že sám žalobca vedením uvedených sporov proti žalovanej, ak chce
úspešne brániť nie len záujmy svoje, ale aj záujmy maloletej dcéry strán sporu, vynakladané finančné
prostriedky žalovanou na právne zastúpenie určite neprispievajú k jej dostatočnej solventnosti tak, aby

bez ďalšieho bola schopná splniť v tomto konaní uloženú peňažnú povinnosť v relatívne krátkej lehote
3 dni na plnenie.

21. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1,2 C.s.p.
(zásada úspechu v konaní), majúc za to, že pri rozhodovaní o náhrade trov v konaní o zrušenie a

vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sa za úspech vo veci považuje, ak súd vyhovie žalobe a
zruší spoluvlastníctvo spôsobom, ktorý bol navrhovaný /R 54/1973, rozsudok NS ČSR 3Cz 4/1980 zo
dňa 28.3.1980, uznesenie NS SR 4MCdo 10/2012 zo dňa 26.7.2012/. Žalobcovi priznal plný nárok na
náhradu trov, avšak z výšky prisúdenej náhrady za spoluvlastnícky podiel.

22. Proti tomuto rozsudku podala riadne a včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie
žalovaná a žiadala ho zmeniť tak, že zruší podielové spoluvlastníctvo strán sporu k relevantným
hnuteľným veciam a uloží jej povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu vo výške 1.418,18 eur v splátkach
po 100 eur mesačne splatných vždy do 15.dňa v mesiaci vopred až do úplného zaplatenia náhrady pod
následkom straty výhody splátok s tým, že prvá splátka sa stane zročnou po doručení tohto rozsudku.

Zároveň navrhla žiadnej zo strán sporu nepriznať nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej
inštancie a jej priznať v plnom rozsahu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Namietala správnosť
napadnutého rozsudku v rozsahu určenej výšky náhrady 2.836,36 eur majúc za to, že táto hodnota
vyplynula zo znaleckého dokazovania vykonaného vo veci vo vzťahu k všetkým vyporiadavaným
hnuteľným veciam. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zrušil podielové spoluvlastníctvo strán

sporu a hnuteľné veci prikázal do jej vlastníctva, preto v zmysle ust. § 142 ods. 1 OZ by mala byť povinná
zaplatiť žalobcovi náhradu vo výške 1 ich hodnoty, t. j. vo výške 1.418,18 eur, keďže so žalobcom boli
podielovými spoluvlastníkmi týchto vecí každý v podiele 1. Súhlasila s prikázaním vecí do jej výlučnéhovlastníctva,avšaknamietalasprávnosťrozhodnutiasúduprvejinštanciepokiaľideonepovolenieplnenia
v splátkach vzhľadom na jej nepriaznivú ekonomickú situáciu.

23. Žalobca vo svojej odvolacej replike realizovanej prostredníctvom svojho právneho zástupcu
písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 05.11.2018 poukázal na ust. § 142 ods. 1
OZ, ktoré bolo podľa jeho názoru súdom prvej inštancie správne aplikované. Výšku náhrady považoval
za primeranú, keď ust. § 142 ods. 1 OZ neustanovuje spôsob stanovenia jej výšky. Uviedol, že podľa
znaleckého posudku vypracovaného vo veci všeobecnú hodnotu nie je možné pokladať jednoznačne

za hodnotový ekvivalent trhovej ceny majetku. Mal za to, že vo vyjadrení zo dňa 20.04.2018 žalovaná
s úhradou sumy určenej znaleckým posudkom súhlasila. Súdom prvej inštancie určenú výšku náhrady
za odstupujúci spoluvlastnícky podiel označil za primeranú a spravodlivú, keď i podľa znalca trhová
cena je individuálnym prístupom k hodnote tovaru. Pokiaľ ide o žalovanou požadovanú možnosť splátok
namietal, že tento nárok nepodložila žiadnymi skutočnosťami a neuviedla, ako ňou uvádzané dôvody
súvisia s jej neschopnosťou uhradiť mu úhradu jednorázovo. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

žiadal ako vecne správny potvrdiť.

24. Ďalšie písomné podania v rámci odvolacieho konania strany sporu nepodali.

25. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 34 CSP) prejednal vec podľa § 378 ods. 1, § 379

a § 380 ods. 1 CSP bez pojednávania s poukazom na ust. § 385 ods. 1 CSP a postupom podľa
§ 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP. Vec prejednal v celosti vzhľadom na ust. § 142 ods.
1 OZ, podľa ktorého ak nedôjde k dohode spoluvlastníkov, súd zruší spoluvlastníctvo a vykoná jeho
vyporiadanie jednotlivými po sebe nasledujúcimi a chronologicky nadväzujúcimi spôsobmi. Konanie
o zrušenie a zároveň aj vyporiadanie spoluvlastníctva je teda jedným a jednotným súdnym konaním

a nepozostáva z jednotlivých nárokov. Súdne konanie teda nemožno rozdeliť do jednotlivých častí s
jednotlivými samostatne žalovateľnými a očakávanými výrokmi súdneho rozhodnutia podliehajúcimi
exekučným následkom a jeho jednotlivé časti teda nemôžu byť samostatne predmetom odvolacieho
prieskumu. Strany sporu však s rozhodnutím súdu prvej inštancie ohľadom zrušenia ich podielového
spoluvlastníctva a prikázania vecí do výlučného vlastníctva žalovanej súhlasili, odvolací súd preto

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v týchto častiach ako vecne správny podľa ust.§ 387 ods. 1
CSP potvrdil. Pokiaľ však ide o výšku sumy, ktorú má byť žalovaná povinná titulom náhrady za tieto veci
prikázané do jej výlučného vlastníctva žalobcovi zaplatiť, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie
žalovanej proti výslovne odvolaním napadnutej časti o výške náhrady za prikázané hnuteľné veci do jej
výlučnéhovlastníctvajedôvodnéanapadnutýrozsudoksúduprvejinštanciejepotrebnévtomtorozsahu

zrušiť a vec v tomto rozsahu vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, s tým
však, že odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie o nepreukázaní žiadnych
dôvodov pre plnenie náhrady žalovanou žalobcovi v splátkach. Na vysvetlenie danej problematiky je
potrebné uviesť, že lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku ( § 232 ods. 3 CS).
Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu ( § 232 ods. 3 veta druhá CSP) alebo určiť, že

plneniesamáuskutočniťvsplátkach(§232ods.4CSP),keďvšakurčeniedlhšejlehotynaplnenieako3
dníalebopovoleniesplátokmusíbyťvždyadekvátnedôvodomzistenýmvpomerochdlžníkasozreteľom
na konkrétne okolnosti prípadu, nakoľko dôvodnosť odchýlky od základnej lehoty 3 dni vyplýva priamo
z dikcie zákonného ustanovenia. Tieto individuálne okolnosti by mali byť dostatočne závažné na to, aby
bolo možné prijať záver, že povolenie splátok je práve v tomto konkrétnom prípade a práve vzhľadom na

určité špecifické dôvody prípadu opodstatnené. Mali by byť však najmä preukázané, keď i v tomto smere
platí zásada povinnosti unesenia dôkazného bremena o tvrdeniach pre účely výnimočného povolenia
súdom splácania priznanej sumy v splátkach. Súd je preto povinný takéto výnimočné rozhodnutie
podložiť konkrétnymi preukázanými okolnosťami odôvodňujúcimi takéto rozhodnutie, pričom jeho
závery musia byť podložené zistením takých skutočností, ktoré tento záver presvedčivo odôvodňujú, čo

v danej veci doposiaľ absentuje. Odvolací súd sa preto s právnou argumentáciou súdu prvej inštancie k
nedôvodnosti žiadosti žalovanej o povolenie splácania náhrady v splátkach stotožňuje. Ak by v priebehu
ďalšieho konania žalovaná produkovala dôkazy v snahe splnenia svojej dôkaznej povinnosti k povoleniu
plnenia v splátkach, bude súdom prvej inštancie potrebné vziať do úvahy výšku peňažnej náhrady, ktorá
sa vo všeobecnosti nejaví ako likvidačná, a zároveň skutočnosť, že žalovaná s prikázaním vecí do jej

výlučného vlastníctva súhlasila, a dĺžku súdneho konania, počas ktorého mohla žalovaná s výkonom i
ňou očakávaného súdneho rozhodnutia počítať a očakávanú sumu plnenia sa mala snažiť nakumulovať
v záujme predídenia finančných ťažkostí s výkonom rozhodnutia súvisiacich.26. Pokiaľ ide o výšku žalobcovi priznanej finančnej náhrady za hnuteľné veci prikázané do výlučného
vlastníctva žalovanej, súd prvej inštancie túto ustálil na sume 2.836,36 eur, keď podľa odôvodnenia
rozhodnutia túto sumu určil podľa záverov znaleckého dokazovania nariadeného vo veci. Podľa týchto

záverov v zmysle písomných odborných vyjadrení však všeobecná hodnota relevantných vecí bola
celkovo 2.836,36 eur, s tým, že žalovaná je ich spoluvlastníčkou o veľkosti podielu 1 a teda za ustupujúci
spoluvlastnícky podiel je bez ďalšieho povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1 takto odborne
ustálenej všeobecnej hodnoty vecí. Súd prvej inštancie však svoj právny záver o tejto skutkovej a právnej
otázke veci neodôvodnil dostatočne, keď len stručne a stroho uviedol, že sumu určil podľa znaleckých

záverov. Neuviedol, akými úvahami sa pri rozhodovaní v tomto smere riadil a jeho rozhodnutie v tejto
časti je preto odvolacím súdom nepreskúmateľné, nakoľko nie je možné zistiť, či vec nesprávne právne
posúdil a pri určení výšky sumy za odstupujúci spoluvlastnícky podiel sa dopustil omylu, alebo vzhľadom
na záver znaleckého dokazovania, podľa ktorého všeobecná hodnota vecí nemusí zohľadňovať cenu
trhovú, zaujal iné právne stanovisko k adekvátnej hodnote vecí prikazovaných do výlučného vlastníctva
žalovanej. Uvedeným závadným procesným postupom porušil právo strán sporu na spravodlivé súdne

konania vzhľadom na ich nemožnosť brániť sa proti vysloveným argumentom v rámci odvolacieho
konaniaaajnemožnosťriadnehopreskúmaniaprávnychzáverovsúduprvejinštanciesúdomodvolacím.

27. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výslovne žalovanou
napadnutej časti o výške finančnej náhrady za veci prikázané do jej výlučného vlastníctva podľa ust.

§ 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil, keďže vyššie uvedeným závadným procesným postupom súd
prvej inštancie porušil právo strán sporu na spravodlivé súdne konanie a vzhľadom na dvojinštančnosť
súdneho konania, v zmysle ktorého chýbajúce právne argumenty a závery súdu prvej inštancie nie
je možné nahrádzať súdom odvolacím v záujme predídenia prekvapivým rozhodnutiam bez možnosti
podania riadneho opravného prostriedku, nie je možné uvedený nedostatok napraviť súdom odvolacím.

28. Podľa ust. § 391 ods. 1 CSP odvolací súd vrátil vec v zrušenom rozsahu súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keď jeho úlohou bude o výške povinnosti žalovanej voči
žalobcoviopätovnerozhodnúťanovérozhodnutieotejtočastižalobyodôvodniťzákonuzodpovedajúcim
spôsobom (§ 220 ods. 2 CSP) za účelom jeho preskúmateľnosti stranami sporu a prípadne aj súdom

odvolacím.

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom konečnom
rozhodnutí o veci ( § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 3 CSP).

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
( dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha ( dovolací návrh) ( § 428 CSP).