Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, September 27, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1To/41/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615010053
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marcela Kosová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1615010053.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Marcely Kosovej a členov

senátu JUDr. Petra Šamka a JUDr. Jána Goliana, PhD., v trestnej veci obžalovaného U. C., pre
pokračovací zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 233 ods. 1
písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného zákona a iné o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Malacky zo dňa 17.05.2021, sp. zn. 3T/12/2015, dňa 28.09.2022 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e sa rozsudok Okresného súdu Malacky sp. zn.
3T/12/2015 zo dňa 17.05.2021 vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovanému U. C., nar. XX.XX.XXXX,

u k l a d á

podľa § 233 ods, 3 Tr. zák. v znení účinnom do 31.12.2020 s poukazom na § 38 ods. 2, § 41 ods. 1,
ods. 2, § 39 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. s poukazom na § 49 ods. 1 Tr. zák. sa výkon uloženého trestu
podmienečne odkladá na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 5 (päť) rokov.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. h/ Tr. zák. u k l a d á obžalovanému U. C. povinnosť spočívajúcu v
príkazepodrobiťsavsúčinnostisprobačnýmamediačnýmúradníkomaleboinýmodborníkomprogramu
sociálneho výcviku, alebo inému výchovnému programu.

Podľa § 58 ods. 3 Tr. zák. sa obžalovanému U. C., nar. XX.XX.XXXX u k l a d á trest prepadnutia

majetku.

Podľa § 59 ods. 2 Tr. zák. vlastníkom prepadnutého majetku sa stáva Slovenská republika.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 17.05.2021, sp. zn. 3T/12/2015 bol obžalovaný U.
C. uznaný vinným v bode 1/ až 4/ z pokračovacieho zločinu legalizácie príjmu z trestnej činnosti
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 233 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. b) Tr. zák., v bode 5/ zo zločinu
legalizácie príjmu z trestnej činnosti spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 233 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm.

b) Tr. zák. a v bode 6/ zo zločinu legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a), ods.
3 písm. b) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že1/ najneskôr dňa 06,04.2011 mu bol od doposiaľ nestotožnenej osoby predložený min. Odborný posudok
z kontroly originality k vozidlu zn. AUDI Q7 s pozmeneným VIN: Z (pôvodné VIN: Z v hodnote 27.536,- €,
ktoré bolo odcudzené neznámym páchateľom od 21.30 h. dňa 02.03.2011 do 09.45 h. dňa 03.03.2011

v Rakúsku, následne v tento deň na vtedajšom Obvodnom úrade pre cestnú dopravu a komunikácie v
Malackách (ďalej len „OÚ Malacky“) podal v mene osoby J. L. Žiadosť o uznanie typového schválenia
jednotlivo dovezeného vozidla z členského štátu/iného zmluvného štátu (ďalej len „žiadosť o uznanie
typového schválenia“), ku ktorej okrem uvedeného Odborného posudku z kontroly originality doložil
za účelom zakrytia nelegálneho pôvodu vozidla aj ním vyhotovenú sfalšovanú kúpnu zmluvu z dňa

02.04.2011, v ktorej bol ako predávajúci uvedený A. D. - J. D. a ako kupujúci J. L., na základe čoho
OÚ Malacky v zmysle § 16 ods. 4 zákona č, 725/2004 Z.z. vydal dňa 12.04.2011 pod č. 2011/495
Rozhodnutie o uznaní typového schválenia jednotlivo dovezeného vozidla (ďalej len „Rozhodnutie o
uznaní typového schválenia“), pričom dňa 11.04.2011 toto vozidlo predal osobe C. W., ktorá následne
dňa 15.04.2011 doložila predmetné rozhodnutie spolu s kúpnou zmluvou a odborným posudkom z
kontroly originality na ODI v Sali k žiadosti o zapísanie motorového vozidla do evidencie a pristavila

predmetné motorové vozidlo ku kontrole výrobného čísla, ktoré bolo dňa 15.04.2011 zapísané do
evidencie vozidiel na osobu C. W. a pridelené EČ: SA-XXXBZ,

2/ najneskôr dňa 02.05.2011 mu bol od doposiaľ nestotožnenej osoby predložený min. Odborný
posudok z kontroly originality k vozidlu zn. Porsche Cayenne s pozmeneným VIN: Z (pôvodnéVIN: Z

PZ8LA91333) v hodnote 61.625,- €, ktoré bolo odcudzené neznámym páchateľom od 18.00 h. dňa
21.03.2011do06.30h.dňa22.03.2011vRakúsku,následnevtentodeňnavtedajšomOÚMalackypodal
v mene osoby L. R.. Žiadosť o uznanie typového schválenia, ku ktorej okrem uvedeného Odborného
posudku z kontroly originality doložil za účelom zakrytia nelegálneho pôvodu vozidla aj ním vyhotovenú
sfalšovanú kúpnu zmluvu z dňa 28.04.2011, v ktorej ako predávajúceho uviedol osobu T. L. a ako

kupujúcehoosobuL.R.,nazákladečohoOÚMalackyvzmysle§16ods.4zákonač.725/2004Z.z.vydal
dňa 05.05.2011 pod č. M/XXXX/XXXXX Rozhodnutie o uznaní typového schválenia, dňa 27.05,2011
toto rozhodnutie doložil spolu s odborným posudkom z kontroly originality na ODI v Malackách k
žiadosti o zapísanie motorového vozidla do evidencie a pristavil predmetné motorové vozidlo ku kontrole
výrobného čísla, čím dosiahol to, že dňa 27.05.2011 bolo vozidlo zapísané do evidencie vozidiel na

osobu L. R. a pridelené EČ: MA-XXXCK,

3/ najneskôr dňa 09.05.2011 mu bol od doposiaľ nestotožnenej osoby predložený min. Odborný posudok
z kontroly originality k vozidlu zn. Škoda Octavia s pozmeneným VIN: A (pôvodné VIN: A v hodnote
15.315,- €, ktoré bolo odcudzené neznámym páchateľom od 21.00 h. dňa 12.12.2010 do 06.45 h. dňa

13.12.2010 v obci Šoporňa, následne v tento deň na vtedajšom OÚ Malacky podal v mene osoby L.
R. Žiadosť o uznanie typového schválenia, ku ktorej okrem uvedeného Odborného posudku z kontroly
originality doložil za účelom zakrytia nelegálneho pôvodu vozidla aj ním vyhotovenú sfalšovanú kúpnu
zmluvu zdňa 03.05.2011, vktorej ako predávajúceho uviedol osobu B. C. a ako kupujúceho osobu L. R.,
na základe čoho OÚ Malacky v zmysle § 16 ods. 4 zákona č. 725/2004 Z.z. vydal dňa 20.05.2011 pod č.

M/XXXX/XXXXX Rozhodnutie o uznaní typového schválenia, pričom dňa 18.05.2011 toto vozidlo predal
osobe G. K. za kúpnu cenu vo výške 14.000,- €, ktorá následne dňa 25.05.2011 doložila predmetné
rozhodnutie spolu s kúpnou zmluvou a odborným posudkom z kontroly originality na ODI v Galante
k žiadosti o zapísanie motorového vozidla do evidencie a pristavila predmetné motorové vozidlo ku
kontrole výrobného čísla, ktoré bolo dňa 25.05.2011 zapísané do evidencie vozidiel na osobu G. K. a

pridelené EČ: GA-XXXDC,

4/ najneskôr dňa 30.05.2011 mu bol od doposiaľ nestotožnenej osoby predložený min. Odborný posudok
z kontroly originality k vozidlu zn. Mercedes-Benz C 220CDI s pozmeneným VIN: Z (pôvodné VIN: Z
v hodnote 21.976,- €, ktoré bolo neoprávnene odňaté z dispozície vlastníka VW, následne v tento deň

na OÚ Malacky podal Žiadosť o uznanie typového schválenia, ku ktorej okrem uvedeného Odborného
posudku z kontroly originality doložil za účelom zakrytia nelegálneho pôvodu vozidla aj ním vyhotovenú
sfalšovanúkúpnuzmluvuzdňa22.5.2011,vktorejbolakopredávajúciuvedenýA.D.-J.D.aakokupujúci
obvinený U. C., na základe čoho OÚ Malacky v zmysle § 16 ods. 4 zákona č. 725/2004 Z.z. vydal dňa
31.05.2011 pod č. M/XXXX/XXXXX Rozhodnutie o uznám typového schválenia, pričom dňa 01.06.2011

toto vozidlo predal spol. M N. s.r.o. za kúpnu cenu vo výške 28.000,- €, ktorá v ten istý deň doložila
predmetné rozhodnutie spolu s kúpnou zmluvou a odborným posudkom z kontroly originality na KDÍ
v Bratislave k žiadosti o zapísanie motorového vozidla do evidencie a pristavila predmetné motorovévozidlo ku kontrole výrobného čísla, ktoré bolo dňa 01.06.2011 zapísané do evidencie vozidiel na spol.
M N. s.r.o. a pridelené EČ: BL-XXXBO,

5/ najneskôr dňa 01.12.2011 mu bol od doposiaľ nestotožnenej osoby predložený min. Odborný posudok
z kontroly originality k vozidlu zn. AUDI Q 7 s pozmeneným VIN: VIN:Z (pôvodné VIN: Z v hodnote
39.520,- €, ktoré bolo odcudzené neznámym páchateľom dňa 30.08.2011 od 02.00h do 08.30h v
Maďarsku, následne v tento deň na OÚ Malacky podal Žiadosť o uznanie typového schválenia, ku ktorej
okrem uvedeného Odborného posudku z kontroly originality doložil za účelom zakrytia nelegálneho

pôvodu vozidla aj ním vyhotovenú sfalšovanú kúpnu zmluvu z dňa 20.11.2011, v ktorej bol ako
predávajúci uvedený L. M. a ako kupujúci obvinený U. C., na základe čoho OÚ Malacky v zmysle § 16
ods. 4 zákona č. 725/2004 Z.z. vydal dňa 05.12.2011 pod č. M/XXXX/XXXXX Rozhodnutie o uznaní
typového schválenia, pričom dňa 09.12.2011 toto vozidlo predal osobe L. K. za kúpnu cenu vo výške
37.500,- €, ktorý dňa 12.12.2011 doložil predmetné rozhodnutie spolu s kúpnou zmluvou a odborným
posudkom z kontroly originality na ODI v Nových Zámkoch k žiadosti o zapísanie motorového vozidla do

evidencie a pristavil predmetné motorové vozidlo ku kontrole výrobného čísla, ktoré bolo dňa 12.12.2011
zapísané do evidencie vozidiel na osobu L. K. a pridelené EC: NZ- XXXEG,

6/ od presne nezisteného času od dňa 26.07.2011 do dňa 03.02.2012 nechal na motorovom vozidle zn.
BMW 525xd, AC kombi, EČ: BA-XXXVF, rok výroby 2009 v hodnote 28.030, 32 €, ktoré bolo odcudzené

v čase od 19.30 h. dňa 25.07.2011 do 06.30 h. dňa 26.07.2011 v Novej Dedinke, pozmeniť pôvodné
identifikačné číslo VIN: Z na VIN: Z a toto vozidlo následne používal do dňa 03.02.2012, pričom svoje
pôvodné vozidlo zn. BMW 525D, AC kombi, rok výroby 2005, VIN: Z dal na neznáme miesto.

Za to bol obžalovanému U. C. uložený podľa § 233 ods. 3 Tr. zák., s poukazom na § 38 ods. 2 Tr. zák.,

§ 41 ods. 1, 2 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere sedem rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a)
Tr. zák. okresný súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 58 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. mu bol uložený trest prepadnutia
majetku. Podľa § 59 ods. 2 Tr. zák. okresný súd konštatoval, že vlastníkom prepadnutého majetku sa
stáva Slovenská republika.

Okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia podrobne uviedol, aké konkrétne dokazovanie v trestnej
veci vykonal, a to výsluchy obžalovaného, svedkov, znaleckých posudkov a množstva listinných
dôkazov.Nazákladenehodospelkzáveru,ževinaobžalovanéhozožalovanýchskutkovjejednoznačne
preukázaná. Obžalovaný popieral vinu zo spáchanie skutkov. Bránil sa najmä tvrdením, že nevedel, že

vozidlá pochádzajú z trestnej činnosti, nakoľko od záujemcov vždy obdržal doklad o kontrole originality,
ktorý mal preukazovať legálny pôvod vozidla. Poukázal na to, že prihlasoval podobným spôsobom
množstvo motorových vozidiel, takmer 700, a to aj na vypočutých svedkov L. a R., pričom nikdy s tým
nebol problém.

Okresný súd konštatoval, že sporným medzi stranami bolo predovšetkým to, či bola zo strany
obžalovaného naplnená subjektívna stránka skutkovej podstaty prejednávanej trestnej činnosti, či bolo
bez pochybností preukázané, že obžalovaný mal vedomosť o primáme spáchanom trestnom čine,
a následne konal v úmysle zatajiť existenciu takéhoto príjmu, či zakryť jeho pôvod konaním, ktoré
má tvoriť skutok, prípadne vykonávanie takej aktivity, v dôsledku ktorej by príjem navonok pôsobil

ako v súlade získaný so zákonom, a teda či došlo k naplneniu s tým súvisiacej objektívnej stránky
prejednávaných trestných činov. Obžalovaný U. C. je subjektom plne trestne zodpovedným z hľadiska
veku a príčetnosti. V danom prípade je prítomný objekt ako záujem chránený normami trestného
práva, teda záujem spoločnosti na ochrane majetku a majetkových práv fyzických a právnických osôb.
Objektom tohto trestného činu je cudzí majetok resp. majetkové práva, a to vo vzťahu k veciam získaným

trestnou činnosťou. Zatajiť existenciu takého príjmu alebo veci, zakryť ich pôvod v trestnom čine,
prípadne vykonávanie takej aktivity, v dôsledku ktorej by príjem navonok pôsobil ako v súlade získaný
so zákonom, sa predovšetkým rozumie tzv. pranie špinavých peňazí. V danom prípade ide o úmyselný
trestný čin. Okresný súd teda posudzoval charakter konania obžalovaného tak, ako je definované v
skutkových vetách obžaloby, najmä či konanie obžalovaného spĺňa znaky skutkovej podstaty trestného

činulegalizáciepríjmuztrestnejčinnostitak,akojedefinovanývustanoveniach§233Trestnéhozákona,
primáme so zameraním jednoznačného preukázania úmyselného zavinenia zo strany obžalovaného. Je
potrebnéupriamiťpozornosťajnamedzinárodnúúpravudanejproblematiky,základomktorejjeDohovor
Rady Európy o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zhabaní a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti zodňa 08.11.1990 (ďalej len „Dohovor“), najmä s poukazom na čl. 6 ods. 2, kde sa uvádza, že vedomosť,
úmysel alebo motív ako znak činov uvedených v čl. 6 ods. 1 Dohovoru sa posúdi podľa objektívnych
skutkových okolností. Je potrebné v tejto súvislosti uviesť, že členské štáty Rady Európy sa dohodli na

jednotnom postihu úmyselného konania, ktoré smeruje k zatajeniu alebo zakrytiu nedovoleného pôvodu
majetku. Z uvádzanej medzinárodnej úpravy jednoznačne vyplýva, že záver o zavinení obžalovaného
musí byť podložený výsledkami dokazovania, pričom okolnosti subjektívneho charakteru možno vyvodiť
aj nepriamo a to z okolností objektívnej povahy, z ktorých potom možno podľa zásad logického myslenia
dospieť k záveru o existencii vnútorného vzťahu páchateľa trestnej činnosti k porušeniu resp. ohrozeniu

záujmu chráneného Trestným zákonom.

Súd prvého stupňa ustálil, že obžalovaný musel mat vedomosť, že s takýmito motorovými vozidlami nie
je všetko v poriadku, keďže vozidlá nikdy ani nevidel, vyhotovoval k nim od počiatku neplatné kúpne
zmluvy a pre účely ich prihlasovania využíval tzv. „biele kone“, kde vôbec neprišlo k úhrade kúpnej ceny.
Muselo byť obžalovanému od počiatku zrejmé, že jeho konanie slúži na zakrytie nelegálneho pôvodu

motorových vozidiel, pričom tak konal úmyselne, a to minimálne v úmysle nepriamom, keď vedel, že
svojim konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, alebo vedel, že svojim konaním
môže takéto porušenie alebo ohrozenie spôsobiť a pre prípad, že sa tak stane, bol s tým uzrozumený.
Vo vzťahu ku skutku v bode 6 bola vina obžalovaného jednoznačne preukázaná najmä jeho vlastnou
výpoveďou, keď na hlavnom pojednávaní potvrdil, že po vyzdvihnutí vozidla po jeho oprave si ihneď

všimol zmien, ktoré na vozidle nastali. Sám uviedol, že vozidlo bolo iné, bolo to vlastne nové vozidlo,
pričom na základe svojich zistení vyžiadal aj svoje pôvodné motorové vozidlo, ktoré mu bolo vrátené vo
forme dielov a tie následne predal. Napriek týmto jeho vlastným zisteniam, toto motorové vozidlo užíval
a chcel ho aj predať.

Vo vzťahu k uloženému trestu okresný súd uviedol, že prihliadol najmä na spôsob spáchania
jednotlivých činov, ich následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a
na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, vychádzal zo zásady, že trest je
právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada
proporcionálnosti trestu). Z hľadiska osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovaného vyhodnotil,

že obžalovaný má jeden záznam v registri trestov. Bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu
Nitra sp. zn. 6T/12/2012 zo dňa 03.02.2012, právoplatným 29.05.2012 pre trestný čin usmrtenia podľa
§ 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody podmienečne
na dva roky so skúšobnou dobou v trvaní tri roky do 29.05.2015, osvedčenie nastalo dňa 12.02.2016.
Súčasne bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu v cestnej premávke na

štyri roky. Z uznesenia Okresného súdu Nitra sp. zn. 6T/12/2012 zo dňa 03.11.2015 bolo zistené, že súd
odsúdenému U. C. podmienečne upustil od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
a súčasne určil skúšobnú dobu v trvaní štyri roky. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.11.2015.
Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona zisťoval aj pomer a závažnosť poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností a nezistil možnosť použitia poľahčujúcej okolnosti, ale ani priťažujúcich okolností, keďže súd

ukladal úhrnný trest, podľa zásad uvedených v § 41 ods. 2 Trestného zákona, tzn. s použitím asperácie.
S poukazom na uvedené, súd nemohol zarátať aj priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h) Tr. zákona,
keďže by mu bola táto skutočnosť zohľadnená dva krát, čo je neprípustné. V prípade obžalovaného je
najprísnejšia trestná sadzba za zločin legalizácie príjmu z trestnej činností spolupáchateľstvom podľa
§ 233 ods. 3 Trestného zákona, a to sedem až dvanásť rokov. Po zvýšení hornej hranice o jednu

tretinu je horná hranica trestnej sadzby trinásť rokov a osem mesiacov, teda konkrétna trestná sadzba
obžalovaného je sedem rokov až trinásť rokov a osem mesiacov odňatia slobody. Dospel k záveru,
že na ochranu spoločnosti za súčasného splnenia prevýchovnej funkcie trestu, postačí obžalovanému
uloženie trestu na samej dolnej hranici trestnej sadzby. Obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch
pred spáchaním tohto trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, preto

ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Súčasne s poukazom na § 51
ods. 3 Tr. zákona obligatórne uložil trest prepadnutia majetku, ktorého vlastníkom sa stáva Slovenská
republika (§ 59 ods. 2 Tr. zákona).

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie obžalovaný U. C.. V dôvodoch odvolania prostredníctvom

obhajcu uviedol, že odvolací súd vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí v tejto veci uviedol, že
je potrebné, aby sa okresný súd dôsledne zaoberal podstatnými znakmi žalovanej trestnej činnosti,
keďže jej podstatou je úmysel páchateľa zatajiť existenciu príjmu, či zakryť jeho pôvod v trestnom čine
konaním,ktorémátvoriťskutok,prípadnevykonávanietakejaktivity,vdôsledkuktorejbypríjemnavonokpôsobil ako získaný v súlade so zákonom. Odvolací súd súčasne poukázal, že konanie definované ako
legalizácia príjmu z trestnej činnosti musí byť postavená na preukázaní toho, že najprv bol spáchaný
primárny trestný čin, či už obžalovaným páchateľom alebo inou osobou, o čom musel mať obžalovaný

vedomosť, ktorá skutočnosť musí byť bez pochybnosti preukázaná. Upozornil, že v tomto kontexte
vyznieva aj článok 6 ods. 2 Dohovoru, podľa ktorého nie je rozhodujúca skutočnosť, či je primárny
trestný čin predmetom zákonodarstva strany, môže byť stanovené, že tieto trestné činy sa nevzťahujú
na osoby, ktoré spáchali primárny trestný čin, vedomosť úmysel alebo motív ako znak činov uvedených
v trestných činoch legalizácie sa posúdi podľa objektívnych skutkových okolností. Falošné, či nepravé

kúpne zmluvy nepreukazujú bez ďalšieho skutočnosť, že obžalovaný sa podieľal alebo mal vedomosť
o primárnej trestnej činnosti, nestačí tu iba domnienka, musí ísť o skutočnosť preukázanú.

Obhajoba uviedla, že nie je možné súhlasiť so záverom súdu prvého stupňa, pretože sa s okolnosťami
uvádzanými odvolacím súdom doslova nezaoberal a jeho závery nemožno považovať za starostlivé
uváženie všetkých okolností prípadu, pretože ignoroval podstatné znaky žalovanej trestnej činnosti.

Zavinenie možno preukázať subjektívnymi a objektívnymi okolnosťami prípadu, pričom konkrétnou
analýzou možno jednoznačne konštatovať, že vo vzťahu k okolnosti, či obžalovaný vedel, že
spolupôsobím pri legalizácii odcudzených motorových vozidiel alebo nie, platí jednoznačný záver,
že tieto okolnosti z aspektu jeho pozitívnej vôle nie sú preukázané. Je pravdou, že sa v minulosti
živil dovozom vozidiel zo zahraničia a prihlasoval ich do evidencie, neskôr sa živil už len ich

prihlasovaním. Za týmto účelom ho kontaktovali fyzické osoby a iné subjekty. Takto do evidencie
prihlásil ročne 200 až 250 vozidiel. Túto činnosť vykonával asi tri až štyri roky. Vždy som obdržal
doklad o kontrole originality a technický preukaz k vozidlu. Tým, že mal k dispozícii výstup z
kontroly originality nemohol vedieť, že niektoré prihlasované vozidlo pochádza z trestnej činnosti.
Cieľom kontroly originality je odhaliť neoprávnené zásahy do vozidla, nelegálne zmeny VIN čísla,

stáčanie kilometrov ale aj falšovanie dokladov a iné. Postup pri prihlasovaní vozidiel bol taký, že
keď obžalovaného niekto požiadal o realizáciu potrebných úkonov na prihlásenie vozidla, vždy musel
predložiť aj doklad o kontrole originality, technický preukaz a prípadne zmluvu. Ak prihlasoval vozidlo
z iného okresu do okresu Malacky, tak potreboval osobu z konkrétneho okresu, a to bol obžalovaný
a páni L. alebo R.. Nakoľko mal od týchto osôb plnú moc, vypisoval kúpne zmluvy v ich mene.

Nie je možné rozporovať zásah do trestným zákonom chráneného objektu, ale aj napriek tomu je
potrebné posúdiť, kto je skutočne zodpovedný za tento zásah. Aj keď nie je súd za tieto zistenia
zodpovedný, vyvodená zodpovednosť obžalovaného sekundárne umožňuje, aby skutočný páchatelia
alebo páchateľ unikol trestnému stíhaniu a trestu, pretože napadnutý rozsudok smeruje k tomu, aby sa
trestnéstíhanievsúvislostisfalšovanímdokladovpotrebnýchpriprihlasovanímotorovýchvozidielvôbec

nezačalo. Obžalovaný nemal dosah na výsledky zistení a overenie plnenia podmienok na vykonáva-
nie kontroly originality. Použil len doklady, ktoré mu boli predložené vo vedomí, že skutočne údaje o
výsledkoch kontroly originality, vyhodnotení vozidiel, vyhodnotení identifikátorov vozidiel, vyhodnotení
požadovaných dokladov, vyhodnotení údajov v príslušných informačných systémoch a záveroch o
spôsobilosti, dočasnej spôsobilosti alebo nespôsobilosti vozidiel na prevádzku v cestnej premávke sú

pravdivé. Je kontrolované nie len vozidlo ale aj skúmaná pravosť dokladov zo štátu pôvodu vozidla.

Obhajca záverom uviedol, že je pravdou, že obžalovaný túto činnosť vykonával samostatne a vo
vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Na hlavnom pojednávaní aj v
prípravnom konaní uviedol, aká bola cena za prihlásenie vozidla. Tieto služby poskytoval neoprávnene

a bola jeho zárobkovou činnosťou a priznáva, že na túto činnosť nemal oprávnenie, ale určite nemal
vedomosť, že v niektorých prípadoch dochádza k prihláseniu vozidiel do evidencie, ktoré pochádzali z
trestnej činnosti. Súd prvého stupňa dostatočne nevysvetlil a ani sa neriadil rozhodnutím odvolacieho
súdu, pretože neuviedol dostatočné dôvody na ktorých svoje rozhodnutie založil, pretože nie je zistené,
že obžalovaný konal za účelom zakrytia nelegálneho pôvodu vozidiel, ale, že vykonával prihlasovanie

vozidiel ako sústavnú činnosť za účelom dosiahnutia zisku, a pritom na túto činnosť nemal oprávnenie
podľa osobitného predpisu. Odvolaciemu sudu navrhol, aby odvolaniu vyhovel a vec opätovne vrátil
súdu prvého stupňa.

Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného za splnenia podmienok

uvedených v § 293 ods. 5, ods. 7 Tr. por.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca obžalovaného uviedol, si je vedomý toho, že sa
pohybuje v mantineloch konečného návrhu, avšak musí sa vyjadriť k tomu, že nie je zrejmé, prečoOkresný súd v Malackách tak tvrdošijne trval na svojom. Nikto netvrdí, že obžalovaný je svätý, on
dobre vedel, že vykonáva činnosť, na ktorú nemá povolenie, a že z tejto činnosti má zisk. Treba ho
ale odsúdiť za to, čo prípadne spáchal a nie za to, čo nespáchal. V Malackách evidentne chránia ľudí,

ktorí zodpovedajú za údaje, ktorých výsledkom sú potvrdené testy originality. Ako je možné, že toľko
vozidiel bolo touto organizáciou odobrených a boli im vydané testy originality, a ani jedna z takýchto
osôb nefiguruje ani v tomto konaní. Vôbec nie je preukázaný úmysel konania obžalovaného vo vzťahu
k žalovanému trestnému činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti. Doklady o originalite jednotlivých
vozidiel boli vydané organizáciou, ktorá je na to určená zo zákona, nikdy nebolo preukázané, že by v

tomto zmysle čokoľvek obžalovaný falšoval. Obhajca preto navrhol vyhovieť odvolaniu.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zástupkyňa krajskej prokuratúry navrhla odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Napadnutý rozsudok považuje za zákonný a správny.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Tr. por. ) primárne konštatoval prípustnosť odvolania

(§ 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por.

Krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného je sčasti dôvodné.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na
chyby,ktoréneboliodvolaniuvytýkané,prihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovalipodaniedovolaniapodľa

§ 371 ods. 1.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradil od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa

spoločnosťou.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj ak bolo napadnutým
rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.

Podľa § 321 ods. 2 Tr. zák. veta prvá, ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací
súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. veta prvá odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové
rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený
alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.

K rozhodnutiu o vine.

Krajský súd v Bratislave už v tejto veci rozhodoval, a to uznesením zo dňa 05.02.2020 pod sp. zn.
2To/42/2018, kedy zrušil v tom čase napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a uviedol, že bude
potrebné, aby sa okresný súd dôsledne zaoberal podstatnými znakmi žalovanej trestnej činnosti, keďže

jejpodstatoujeúmyselpáchateľazatajiťexistenciupríjmu,čizakryťjehopôvodvtrestnomčinekonaním,
ktoré má tvoriť skutok, prípadne vykonávanie takej aktivity, v dôsledku ktorej by príjem navonok pôsobil
ako v súlade získaný so zákonom.

V tejto súvislosti krajský súd uvádza, že okresný súd vo svojom rozsudku podrobne vysvetlil, ako dospel

k záveru, že obžalovaný sa dopustil žalovanej trestnej činnosti, a teda ja k tomu, že bol naplnený
úmysel jeho konania v zmysle skutkových viet rozsudku a jeho následku. Obžalovaný priznal, že dané
vozidlá prihlasoval on, v určitých prípadoch uzatváral zmluvy na svoju osobu alebo na osoby svedkov
(okresný súd ich definoval ako „biele kone“). Je potrebné uviesť, že trestný čin legalizácie príjmu ztrestnej činnosti spácha ten, kto zastiera pôvod alebo inak usiluje, aby bolo podstatne sťažené alebo
znemožnené zistenie pôvodu veci alebo inej majetkovej hodnoty, ktorá bola získaná trestným činom.
Ide o rozličné formy konania všeobecne nazývané ako pranie špinavých peňazí, keďže takáto činnosť

má slúžiť k sťaženiu alebo znemožneniu odhalenia a objasnenia základného trestného činu, z ktorého
pramení tento nelegálny zisk.

V konaní obžalovaného bolo na základe vykonaného dokazovania ustálené zavinenie vo forme
nepriameho úmyslu. Uvedený záver vychádza najmä z povahy veci, ako bola súdom prvého stupňa

objasnená, z chovania obžalovaného, ktorý vo viacerých prípadoch uzatváral so svedkami zmluvy,
hoci títo uviedli, že nemali o takomto množstve uzavretých zmlúv vedomosť, predkladal uzatvorené
zmluvy a uviedol ako predávajúcich osoby, ktoré o takomto vedomosť nemali. Konaním obžalovaného
sa tak dostali do „obehu“ v Slovenskej republike vozidlá, ktoré boli pôvodným majiteľom odcudzené.
Krajský súd pripúšťa, že sa na tomto konaní mohli podieľať aj iné osoby, ktoré zabezpečovali kontroly
originality, ale je potrebné pripomenúť, že súd je viazaný obžalovacou zásadou trestné konania, preto

môže rozhodovať len o tom, čo prokurátor zažaluje a nemôže ustáliť vinu aj osôb, ktoré nie sú súčasťou
tej ktorej obžaloby.

K rozhodnutiu o treste.

Odvolací súd pripomína, že trest je opatrením štátneho donútenia, ktorý sa ukladá páchateľovi za
spáchaný trestný čin. Trest môže priamo postihnúť len páchateľa trestného činu (zásada personality
trestu), je následkom trestného činu, a preto musí byť úmerný spáchanému trestnému činu (zásada
proporcionality trestu). Základnou funkciou trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred
páchateľmi, ktorá sa uskutočňuje jednak prvkom donútenia a jednak prvkom výchovy. Trest vyjadruje

aj morálne odsúdenie páchateľa trestného činu. Pri ukladaní trestu súd prihliadne najmä na spôsob
spáchanie činu, jeho následok a zavinenie, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného,
jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Osobu páchateľa treba vyhodnotiť vo všetkých súvislostiach i z
hľadiskaprognózyjehobudúcehovývojasprávaniavspojitostisospáchanýmtrestnýmčinom,významný
je spôsob života a správanie sa obžalovaného, či jeho postoj k spáchanému trestnému činu.

Krajský súd vo vzťahu k účelu trestu pripomína, že treba dodržiavať princíp úmernosti represie, aby
táto neprekročila mieru nevyhnutnú pre splnenie účelu trestu. Ani príliš prísny, ale ani príliš mierny trest
totiž nepôsobia výchovne. V každom jednom prípade musí súd pri rozhodovaní o treste prihliadať na
jednotlivé okolnosti prípadu, ako i na pomery páchateľa. Len trest vymeraný s maximálnym ohľadom na

charakter jednotlivého prípadu môže byť trestom primeraným, a teda aj zákonným, a nemá páchateľovi
spôsobiť zbytočné útrapy. Ako najzávažnejší zásah do základných ľudských práv nesmie byť trest
ukladaný mechanicky, bez zváženia všetkých okolností konkrétneho prípadu a pomerov každého
jedného páchateľa. Nesmie byť prejavom neprimeraného inštitucionalizovaného násilia spoločnosti voči
jednotlivcovi, ale musí byť spravodlivý a vyvážený.

Krajský súd, pokiaľ ide o uložený trest uvádza, že tresty uložené okresným súdom obžalovanému
boli v čase ich ukladania primerané a zákonné. Krajský súd však musel reflektovať na dĺžku trestného
konania, ktoré nebolo spôsobené obžalovaným. Obžalovaný sa dopustil žalovaných skutkov pred viac
ako desiatimi rokmi. Z uvedených dôvodoch preto pristúpil krajský súd k zmierneniu pôvodne uloženého

trestu odňatia slobody aplikujúc § 39 Tr. zák., keďže za danej situácie by uloženie nepodmienečného
trestu neplnilo žiadny výchovný účel, akcentovala by sa iba represívna funkcia trestu. Pri ukladaní
trestu za mimoriadneho zníženia dolnej hranice trestnej sadzby bolo potrebné prihliadnuť aj na osobu
obžalovaného, ktorý a od spáchania predmetnej trestnej činnosti nedostal do rozporu so zákonom.
Krajský súd opakuje, že trest nepodmienečný uložený obžalovanému bol okresným súdom v čase jeho

rozhodovania zákonný a správny, avšak v dôsledku vyššie uvedených skutočností bolo potrebné ho
zmierniť, a to aj čo do výmery, aj čo do druhu tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Krajský súd však rovnako ako súd okresný obligatórne uložil obžalovanému C. trest prepadnutia
majetku v zmysle § 58 ods. 3 Tr. zák., ktoré ustanovenie reaguje na dôsledný postih páchateľov
najzávažnejších taxatívne uvedených trestných činov, vrátane postihu ich majetku. Pri uložení takéhoto

trest súd neskúma, či a v akom rozsahu nadobudol páchateľ majetok trestnou činnosťou. Pre uloženie
tohto trestu je jedinou zákonodarca určil jedinú podmienku, a to je výhradne odsúdenie pre stanovený
trestný čin. trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 223 ods. 3 Tr. zák. je jedným z
taxatívne vymenovaných trestných činov v tomto ustanovení. Podľa § 59 ods. 3 Tr. zák. sa vlastníkomprepadnutého majetku stáva štát. Krajský súd pripomína, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
zaniká spolu s právoplatnosťou rozhodnutia súdu o prepadnutí majetku za predpokladu, že trvalo ku
dňu rozhodnutia o prepadnutí majetku.

Krajský súd uzatvára, že odvolanie obžalovaného vo vzťahu k vine obžalovaného vyhodnotil z vyššie
uvedených skutočností ako nedôvodné, pričom na základe odvolania pristúpil k zmierneniu uloženého
trestu. Tresty uložené odvolacím súdom po zrušení napadnutého rozsudku v tejto časti na základe
odvolania obžalovanej spĺňajú všetky svoje funkcie, a to jednak represívnu funkciu, výchovnú funkciu vo

vzťahu ku konkrétnemu páchateľovi ako aj jeho prostredníctvom na ostatných občanov, takto uložené
tresty sú zákonné a primerané. Senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.