Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, May 26, 2022

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 7Cb/34/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2516206854
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Poništová PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2022:2516206854.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Luciou Poništovou, Ph.D. v právnom spore žalobcu: Slovenská

republika, za ktorú koná Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so
sídlom v Bratislave, Dobrovičova 12, IČO: 00 156 621, proti žalovanému: Flügel & Klement, s. r. o., so
sídlom v Piešťanoch, Hurbanova 7/2477, IČO: 44 640 153, právne zastúpený JUDr. Jánom Havlátom,
advokátom so sídlom advokátskej kancelárie v Bratislave, Rudnayovo námestie 1, o zaplatenie
59.548,80 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.
II. Súd priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa po oprave žaloby domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi

59.548,80 eur spolu s úrokom s omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 59.548,80 eur od 6.10.2012
do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 1.680 eur. Žalobu odôvodnil tým,
že na základe Zmluvy o dielo č. 1121/2011-420MPRV SR zo dňa 1.12.2001, účinnej dňom 7.12.2011
vykonal žalovaný generálnu opravu obehového elektrického výťahu PATERNOSTER nachádzajúceho
sa v administratívnej budove sídla žalobcu. Vykonané dielo bolo odovzdané do užívania žalobcovi dňa
22.6.2012. Celková cena diela bola pôvodne dohodnutá na 359.352,04 eur s DPH pričom Dodatkom
č. 1 k Zmluve o dielo zo dňa 11.6.2012 bola upravená na sumu 357.480 s DPH. Celková cena

diela bola žalovanému uhradená v troch faktúrach doručených dňa 15.12.2011 v sume 200.000 eur
s DPH, z dňa 19.6.2012 v sume 84.000 eur s DPH a dňa 7.8.2012 v sume 73.480 eur s DPH.
Výťah po siedmych mesiacoch prevádzky začal vykazovať vady a pravidelne dochádzalo k jeho
nefunkčnosti. V období od 19.3.2013 do 12.5.2014 prebiehala korešpondencia medzi Ministerstvom
a zhotoviteľom diela ohľadom častého nahlasovania vád dňa 19.3.2013 (porucha elektromotora), dňa
22.8.2013 (porucha spojky a brzdy), a ich bezplatného odstraňovania zhotoviteľom v rámci záručnej
doby. Na základe pravidelnej revízie obehového výťahu PATERNOSTER spoločnosťou Hasil-HD, s.r.o.,

bol odstavený z prevádzky pre poškodené puzdro na spojke obehového výťahu dňa 25.11.2013.
Predmetné poruchy boli nahlásené zhotoviteľovi listom č. 3289/2013 zo dňa 27.11.2013, avšak poruchy
neboli zhotoviteľom diela po uplatnenej reklamácii uznané a riadne a včas odstránené, preto je obehový
výťah PATERNOSTER do dnešného dňa nefunkčný. Na základe odborného vyjadrenia č. 88/2014 zo
dňa 14.4.2014 znalcom Doc. Ing. Jána Podhorského, PhD. a Ing. Ivana Brezianského zo znaleckého
ústavusúdnehoinžinierstvažilinskejuniverzityvŽiline,ktorýmibolnezávisleodborneposúdenýsúčasný
technický stav odstaveného obehového výťahu Paternoster, žalobca listom č. 12570/2014 zo dňa

28.4.2014 a listom č. S:2476/2016-420, Z-17642/2016 zo dňa 30.6.2016 v rámci reklamácie oznámil
žalovanému presne špecifikované vady diela (podrobnejšie viď žalobu II. písmeno a) až h) - pozn.
sudcu). Ďalej uviedol, že o týchto skrytých vadách diela v strojovej časti výťahu a výťahovej šachte sa
dozvedel až po doručení predmetného odborného vyjadrenia dňa 14.4.2014. Žalobca vyzval žalovanéhok začatiu odstraňovania vyššie špecifikovaných reklamovaných vád diela a to v termíne do siedmych
pracovných dní odo dňa doručenia predmetného oznámenia. Žalovaný však riadne a včas nepristúpil
k odstraňovaniu oznámených skrytých vád diela ani na základe predžalobnej výzvy a pokusu o zmier

na úhradu primeranej zľavy z ceny diela listu č. S-2476/2016-420, Z-27281/2016 zo dňa 12.10.2016.
Žalobou sa žalobca domáha priznania primeranej zľavy z ceny diela, ktorú vyčíslil na sumu 59.548,80
eur s DPH.

2. Dňa 16.1.2017 pod č. k. 7Cb/34/2016-85 Okresný súd Piešťany vydal platobný rozkaz, ktorým žalobe

v plnom rozsahu vyhovel.

3. Proti predmetnému platobnému rozkazu podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu
včas odpor s odôvodnením, v ktorom namietal, že vady, od ktorých žalobca odôvodňuje svoj žalobný
nárok, sú skryté vady, pretože nešlo o také časti diela, ktoré by boli zakryté inými častiami diela alebo
by inak boli neprístupné, teda ide o zjavné vady diela, ktoré mohli byť zistené pri ohliadke diela, ktorú

bol objednávateľ povinný vykonať pri prevzatí diela alebo bezprostredne po jeho prevzatí, ak by bola zo
strany objednávateľa t.j. žalobcu vynaložená dostatočná odborná starostlivosť. Žalovaný teda namieta,
že žalobca ako objednávateľ nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť bez zbytočného odkladu vady diela,
ktoré mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri vykonávaní ohliadky uskutočnenej podľa § 562
odsek 1 Obchodného zákonníka, keďže tieto vady diela boli zo strany žalobcu písomne uplatnené voči

žalovanému až listom č. 12570/2014 zo dňa 28.4.2014 (t.j. viac ako 10 mesiacov po prevzatí diela) a
vada v podobe nevymenenia nosných orgánov reťazí až listom č. 2476/2016-420 zo dňa 30.6.2016 (t.j.
viac ako 12 mesiacov po prevzatí diela). Z uvedeného dôvodu navrhol, aby súd zrušil platobný rozkaz
a žalobu zamietol.

4. Uznesením zo dňa 21.7.2017 Okresný súd Piešťany pod č. k. 7Cb/34/2016-125 predmetný platobný
rozkaz, z dôvodu včas podaného odporu s vecným odôvodnením, zrušil.

5. Rozsudkom zo dňa 11.3.2019 Okresný súd Piešťany pod č. k. 7Cb/34/2016-401 žalobu zamietol
a žalovanému priznal plnú náhradu trov konania voči žalobcovi. Dôvodom zamietnutia žaloby bol

nedostatok aktívnej vecnej legitimácie štátu - Slovenskej republiky, ktorá vystupovala ako žalobca,
pričom z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že predmetnú zmluvu o dielo vrátane jeho dodatku
uzatvorilo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky ako subjekt s vlastnou
právnou subjektivitou.

6. Krajský súd uznesením zo dňa 30.6.2012 pod č. k. 31Cob/75/2009-479 na základe odvolania žalobcu
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
V odôvodnení uviedol, že súd prvej inštancie zamietol žalobu pre nedostatok aktívnej legitimácie na
strane žalobcu bez toho, aby využil všetky procesné možnosti na to, aby odstránil nedostatok procesnej
podmienky, keď zo žaloby nie je zrejmé, ktorá osoba resp. ktoré osoby sú žalobcom, bez odstránenia

ktorej nemožno hodnotiť správnosť relevantných právnych otázok. Súdu prvého stupňa uložil povinnosť
pokúsiť sa odstrániť vadu žaloby postupom v zmysle § 129 CSP a v závislosti od výsledku pokusu
odstránenie vady žaloby opätovne vec prejednať a to najme zo sústredením sa na sporné otázky ako
aj odvolacie argumenty odvolateľa tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných
ustanovení a potom vo veci znova rozhodnúť.

7. Uznesením zo dňa 25.6.2021 pod č. k. 7Cb/34/2016-589 Okresný súd Piešťany uložil žalobcovi, aby
opravil/doplnil neúplné podanie/žalobu v časti označenia žalobcu a to aby riadne označil osobu žalobcu/
žalobcov tak, že z tohto označenia bude zrejmé, či je žalobcom Slovenská republika (v danom prípade
nech výslovne uvedie názov štátneho orgánu, alebo právnickej osoby, ktorá za štát koná označením

„v zastúpení“ alebo „za ktorý koná“)alebo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, alebo
sú v danom prípade žalobcami: 1/ Slovenská republika zastúpená príslušným štátnym orgánom a 2/
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.

8. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.6.2021 žalobca opravil podanie v označení odporcu tak,

že uviedol, že žalobcom je Slovenská republika za ktorú koná Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja
vidieka SR. Uviedol, že MPRVSR ako ústredný orgán štátnej správy uzatvoril zmluvu o dielo ako správca
majetkuštátuvmeneštátu.Podľa§2odsek1a2zákonač.278/1993Z.z.osprávemajetkuštátuvznení
neskorších predpisov majetkom štátu sú veci vo vlastníctve Slovenskej republiky vrátane finančnýchprostriedkov, ako aj pohľadávky a iné majetkové práva Slovenskej republiky. Slovenská republika ako
právnická osoba vlastní majetok a nakladá s ním prostredníctvom správcom majetku štátu v súlade s
týmto zákonom. Správca podľa § 1 odsek 1 písmena a) b) a d) zákona o správe majetku štátu môže

nadobúdať majetok len do vlastníctva štátu. Správca majetku štátu vykonáva právne úkony pri správe
majetku štátu v mene štátu. Správca koná v mene štátu pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa
týkajú majetku štátu, ktorý spravuje alebo sporného majetku, ktorého správcom by mal byť podľa tohto
zákona alebo podľa osobitných predpisov. Ďalej poukázal na to, že Slovenská republika je vlastníkom
majetku štátu t.j. aj pohľadávok štátu, s týmto majetkom nakladá prostredníctvom správcov majetku

štátu. Poukázal na zákon č. 374/2014 Z.z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, voči ktorému má zákon o správe majetku štátu subsidiárnu pôsobnosť. Na správu pohľadávok
štátu sa vzťahuje § 2 odsek 1 a 2 zákona o správe majetku štátu, preto správca pohľadávky štátu
vykonáva právne úkony v mene Slovenskej republiky, vrátane konania pred súdmi a inými orgánmi.
V zmysle § 2 odsek 1 písmena a) zákona o pohľadávkach štátu, pohľadávkou štátu je právo štátu na
peňažné plnenie, ktoré vzniklo zo zákona, na základe zákona, s činnosti správcu pohľadávky štátu alebo

na základe činnosti správcu pohľadávky štátu, jeho hodnota je určená alebo určiteľná a dlžník je známy.
Z uvedeného tak jednoznačne vyplýva, že pohľadávkami štátu sú aj súkromné pohľadávky štátu, teda
tie, ktoré vznikli na záväzkového vzťahu, služobného alebo pracovného pomeru, náhrady škody a pod.
Ich spoločným znakom je, že ide o pohľadávky bez exekučného titulu. V kontexte vyššie uvedeného je
preto nárok na zľavu z ceny diela uplatňovaný v tomto konaní pohľadávkou štátu aj napriek skutočnosti,

že v zmluve o dielo nie je podľa názoru prvoinštančného súdu jednoznačne zadefinovaná Slovenská
republika a ako účastník zmluvného vzťahu. Z citovaného ustanovenia podľa žalobcu vyplýva, že zákon
o pohľadávkach štátu sa vzťahu aj na pohľadávky ktoré vznikli v rámci záväzkových vzťahov upravených
v Občianskom či Obchodnom zákonníku. Žalobca zdôraznil, že akékoľvek finančné plnenie, ktoré by v
prípade úspechu v tomto spore žalobca získal by bolo pripísané jedine v prospech štátnej pokladnice

nie v prospech samostatnej rozpočtovej kapitoly MPRVSR.

9. Súd z listinných dôkazov - Zmluva o dielo na generálnu opravu obehového výťahu MPRV SR č.
1121/2011-240/MPRV SR zo dňa 01.12.2011, príloha č. 1, 2 a dodatok č. 1 k predmetnej zmluve,
preberací protokol a ďalšieho spisového materiálu - zistil nasledovný skutkový stav veci:

10. Dňa 1.12.2011 uzatvorilo na strane objednávateľa Ministerstvo Pôdohospodárstva a rozvoja vidieka
Slovenskej republiky (ďalej len ministerstvo) a žalovaný na strane zhotoviteľa zmluvu o dielo, predmetom
zmluvy bolo vykonanie generálnej opravy obehového elektrického výťahu paternoster nachádzajúceho
sa v administratívnej budove ministerstva. Cena predmetu diela bola dojednaná vo výške 359.352 eur.

Žalovaný sa zaviazal dodať dielo do 6 mesiacov odo dňa podpísania zmluvy a ministerstvo sa zaviazalo
uhradiť na bankové konto zhotoviteľa zmluvnú cenu diela. Vykonané dielo bolo do užívania odovzdané
ministerstvu dňa 22.06.2012. Dňa 11.06.2012 uzavrelo ministerstvo a žalovaný k predmetnej zmluve
o dielo dodatok č. 1, predmetom ktorého ktorého bola nová dohoda o cene diela v sume 357.480 eur .
Žalovaný faktúrami č. 2011024, 2012011 a 2012014 vyúčtoval ministerstvu cenu predmetu diela celkovo

vo výške 357.480,- eur. Cena diela bola žalovanému uhradená dňa 15.12.2011 v sume 200 000,- Eur,
dňa 19.06.2012 v sume 84 000,- Eur a 73480 Eur dňa 07.08.2012.

11. Výťah po 7 mesiacoch začal vykazovať vady a dochádzalo k jeho nefunkčnosti. Listom zo dňa
27.11.2013 ministerstvo poruchy oznámilo žalovanému a žiadalo odstránenie poruchy. Ministerstvo

listami zo dňa 28.04.2014 a zo dňa 30.06.2016 oznámilo žalovanému vady diela a vyzvalo žalovaného
ich odstránenie. Výzvou zo dňa 12.10.2016 ministerstvo vyzvalo žalovaného na úhradu primeranej
zľavy z ceny diela v sume 59548,80 Eur.

12. Podľa § 536 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať

určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie
určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej
opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie
vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Cena musí byť v zmluve
dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu

uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

13. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení účinnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy o dielo, tento zákon upravuje správu majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky(ďalej len "majetok štátu") vo verejnoprospešnej a nepodnikateľskej sfére, ktorú vykonáva správca
majetku štátu (ďalej len "správca"), a to
a) štátna rozpočtová organizácia a štátna príspevková organizácia,

b) štátny fond,
c) verejnoprávna inštitúcia, ak na základe zákona spravuje majetok štátu,
d) iná právnická osoba, ak na základe zákona spravuje majetok štátu.
14. Tento zákon sa nevzťahuje na
a) nakladanie s majetkom štátu, pri ktorom dochádza k plneniu záväzkov 4) v rámci predmetu činnosti

správcu alebo v súvislosti s ním,
b) nakladanie s majetkom štátu, ktoré upravujú osobitné predpisy,
c) hospodárenie s peňažnými prostriedkami štátu, ktoré upravuje osobitný predpis,
d) správu cenných papierov.

15. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 374/2014 Z.z., o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení účinnom ku dňu podania žaloby, tento zákon upravuje
a) správu pohľadávok Slovenskej republiky (ďalej len "štát"),
b) konsolidáciu pohľadávok štátu.

16. Podľa § 2 zákona č. 374/2014 Z.z., o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom ku dňu podania žaloby, na účely tohto zákona
a) pohľadávkou štátu je právo štátu na peňažné plnenie, ktoré vzniklo zo zákona, na základe zákona,
z činnosti správcu pohľadávky štátu alebo na základe činnosti správcu pohľadávky štátu, jeho hodnota
je určená alebo určiteľná a dlžník je známy,
b)verejnoupohľadávkouštátujeprávoštátunapeňažnéplnenie,ktorévzniklorozhodnutím,schváleným

zmierom alebo výkazom nedoplatkov podľa všeobecného predpisu o správnom konaní alebo osobitných
predpisov,
c) súkromnou pohľadávkou štátu je právo štátu na peňažné plnenie, iné ako podľa písmena b),
d) dátum splatnosti je posledný deň, kedy je dlžník povinný splniť dlh bez toho, aby sa dostal do
omeškania s jeho plnením; na účely tohto zákona sa za dátum splatnosti považuje aj deň vykonateľnosti

rozhodnutia, na ktorého základe splatná pohľadávka prešla do vlastníctva štátu,
e) splatnou pohľadávkou štátu je pohľadávka štátu, ktorá nebola uhradená do dátumu jej splatnosti.

17. Podľa § 3 ods. 1 a 2 citovaného zákona, správcom na účely tohto zákona je správca majetku štátu
podľa osobitného predpisu, ak spravuje pohľadávky štátu; správcom je aj právnická osoba, z ktorej

činnosti vznikajú pohľadávky, ktorých výnos je podľa osobitných predpisov príjmom štátneho rozpočtu
alebo štátny orgán bez právnej subjektivity, ak podľa osobitných predpisov spravuje pohľadávky štátu.

18. Správou pohľadávky štátu na účely tohto zákona je súhrn oprávnení a povinností, na ktorých základe
je správca oprávnený s pohľadávkou štátu nakladať, uplatňovať a vymáhať ju v mene štátu.

19. Podľa § 14 ods. 3 citovaného zákona, konsolidáciu pohľadávok štátu vykonáva poverená osoba na
základe zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu vo vlastnom mene a na vlastný účet.

20.Podľa§22ods.1a2citovanéhozákona,správcajepovinnýdo31.decembra2015odplatnepostúpiť

písomnou zmluvou na poverenú osobu splatné pohľadávky štátu, ktoré vznikli do 31. decembra 2013.
Poverená osoba je povinná v tejto lehote postúpenie pohľadávky štátu prijať. Na postúpenie pohľadávky
štátu sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak odsek 2 neustanovuje inak. Pohľadávku štátu
nie je správca povinný postúpiť, ak ide o pohľadávku štátu, ktorá sa vymáha v konaní podľa osobitných
predpisov (Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Zákon Národnej rady Slovenskej

republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene
a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných
dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti
(Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov) alebo prebieha výkon
rozhodnutia na pohľadávku štátu podľa všeobecného predpisu o správnom konaní. Postúpiť nemožno

pohľadávku štátu, ak
a) ide o pohľadávku štátu, ktorej vymáhajúci orgán je ustanovený osobitným predpisom,
b) od vymáhania pohľadávky štátu správca trvale upustil,c) ide o pohľadávku štátu, ku ktorej je uzavretá dohoda o splátkach alebo dohoda o odklade platenia,
ak § 17 neustanovuje inak,
d) ide o pohľadávku štátu z trvajúceho zmluvného vzťahu,

e) dlžníkom je správca,
f) dlžníkom je poverená osoba.
Právo nakladať s postúpenou pohľadávkou štátu prechádza na poverenú osobu dňom účinnosti zmluvy
o postúpení. Poverená osoba nemôže túto pohľadávku štátu ďalej postúpiť. Správca odpíše pohľadávku
štátu z účtovnej evidencie ku dňu účinnosti zmluvy o postúpení. Správca je povinný odovzdať poverenej

osobe všetky doklady a poskytnúť všetky potrebné informácie, ktoré sa týkajú postúpenej pohľadávky
štátu. Postúpenie pohľadávky štátu oznamuje dlžníkovi poverená osoba. Ak je splnenie postúpenej
pohľadávky štátu zabezpečené záložným právom, ručením alebo iným spôsobom, správca je povinný o
postúpenípohľadávkyštátuinformovaťosobu,ktorázabezpečeniepohľadávkyštátuposkytla;toneplatí,
ak je touto osobou dlžník. Správca neručí poverenej osobe za vymožiteľnosť postúpenej pohľadávky
štátu.

21. V danej veci bolo sporné, či Slovenská republika, za ktorú koná ministerstvo, má v spore aktívnu
vecnú legitimáciu, t.j. či je nositeľom hmotného práva oprávňujúceho žalobcu na uplatnenie vád z
diela voči zhotoviteľovi a v konečnom dôsledku aj aktívnu procesnú legitimáciu, t.j., či je subjektom
oprávneným na vymáhanie pohľadávky.

22. Je nepochybné, že zmluvný vzťah založený zmluvou o dielo vznikol medzi ministerstvom a
žalovaným. Ministerstvo predmetnú zmluvu uzatvorilo vo vlastnom mene. Súd už v poradí prvom
rozsudku zdôraznil, že štát ako spôsobilú stranu sporu nemožno zamieňať s jeho rozpočtovými
organizáciami, ktoré majú vlastnú subjektivitu a vystupujú v právnych vzťahoch vo svojom mene.

Ministerstvo je rozpočtovou organizáciou s vlastnou právnou subjektivitou, zároveň však je aj správcom
majetkuštátu,ktorývykonávaprávneúkonyprisprávemajetkuštátuvmeneštátu. Ministerstvouzavrelo
predmetnú zmluvu o dielo vrátane jeho dodatku vo svojom vlastnom mene ako subjekt s vlastnou
právnou subjektivitou. V tejto súvislosti súd poukazuje napr. na uznesenie Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 23.9.2014, sp. zn. 2Cob/140/2013, v ktorom rovnako ako v tomto prípade súd konštatoval, že

„štát ako spôsobilého účastníka konania nemožno zamieňať s jeho rozpočtovými organizáciami, ktoré
majú vlastnú subjektivitu a a vystupujú v právnych vzťahoch vo svojom mene. Ministerstvá ako právnické
osoby majú samostatnú spôsobilosť mať práva a povinnosti vo všetkých sporoch, v ktorých sú zo zákona
nositeľom práv alebo povinností. Uvedené postavenia nemožno zamieňať s postavením v iných veciach,
v ktorých vystupujú len ako organizačná zložka štátu v jeho mene. Od správneho rozlíšenia postavenia

ministerstva v konkrétnom prípade závisí aj správne riešenie vecnej legitimácie v prejednávanom spore.“
Ďalej krajský súd v dodal, že „v rámci správy majetku štátu sa nevylučuje, aby správca pri výkone správy
vstúpil do záväzkového vzťahu súkromnoprávnej povahy s treťou osobou. V takomto prípade vznikom
záväzkoprávneho vzťahu spravidla štát priamo práva a povinnosti nenadobúda, preto ak v súvislosti
s porušením takéhoto záväzkového vzťahu vznikne pohľadávka alebo záväzok zo zmluvy, ide o

pohľadávku, z ktorej je oprávnený resp. povinný priamo správca, a nie štát.“

23. V tomto prípade ministerstvo uzatvorilo zmluvu, ktorá je síce je nazvaná ako zmluva o dielo,
predmetom zmluvy však nebolo vytvorenie nového diela (napr. výstavba komplexu nehnuteľností), ktoré
by sa zhotovením stávalo majetkom štátu, ale oprava výťahu ako súčasti administratívnej budovy vo

vlastníctve štátu, ktorá bola zverená do správy ministerstva. Ministerstvo teda uzatvorilo predmetnú
zmluvu v rámci výkonu činnosti správcu so subjektom súkromného práva, pričom vzájomné vzťahy
založené zmluvou sa riadia ustanoveniami Obchodného zákonníka. Ide teda o prípad, na ktorý pamätá
práve ustanovenie § 1 ods. 2 písm. a) zákona o správe majetku štátu pri negatívnom vymedzení
rozsahu úpravy, a podľa ktorého aplikácia zákona o práve majetku štátu je na daný vzťah vylúčená.

Predmetné ustanovenie totiž jednoznačne vylučuje aplikáciu zákona č. 278/1993 Z.z., ak 1/ ide o
nakladaniesmajetkomštátu(to,žeideomajetokštátuaministerstvojevpozíciisprávcujenesporné),2/
dochádza k plneniu záväzkov podľa § 261 a nasl. Obchodného zákonníka (táto skutočnosť jednoznačne
vyplýva zo zmluvy o dielo), 3/ v rámci predmetu činnosti správcu (ide o údržbu výťahu ako súčasti
administratívnej budovy, ktoré má ministerstvo v užívaní, teda spadá do predmetu činnosti správcu).

Ministerstvotedakonalosprávne,akzmluvuodielouzatvorilovovlastnommene,uplatnilosivovlastnom
mene práva z vád diela, a vo vlastnom mene si mohlo pohľadávku uplatniť na súde do účinnosti zákona
o pohľadávkach štátu, t.j. do 31.12.2014.24. Žalovaný počas konania argumentoval tým, že ide o pohľadávku štátu s poukazom na zákon č.
374/2014 Z.z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť
k 1.1.2015, teda viac ako 2 roky po tom, čo mala vzniknúť údajná pohľadávka z titulu uplatnenia nárokov

z vád diela, pričom z prechodných ustanovení zákona vyplýva, že správca je povinný do 31. decembra
2015 odplatne postúpiť písomnou zmluvou na poverenú osobu splatné pohľadávky štátu, ktoré vznikli
do 31. decembra 2013. Poverená osoba je povinná v tejto lehote postúpenie pohľadávky štátu prijať.
Z dôvodovej správy k prijatému zákonu možno zistiť, že nový zákon je reakciou na neefektívny systém
vymáhania pohľadávok štátu prostredníctvom správcov, kedy každý správca majetku štátu pri vymáhaní

pohľadávok štátu uplatňuje vlastné postupy a zároveň vystupuje v jednotlivých konaniach samostatne.
Tento systém vymáhania pohľadávok štátu spôsobuje nejednotnosť ich uplatňovania a zároveň má
za následok roztrieštenosť veriteľského postavenia štátu. Návrh zákona preto upravuje nakladanie s
pohľadávkami vo vlastníctve Slovenskej republiky vykonávané správcami majetku štátu a konsolidáciu
pohľadávok štátu právnickou osobou so 100% majetkovou účasťou štátu. Zákon rozlišuje medzi tzv.
verejnými pohľadávkami a súkromnými pohľadávkami, avšak v ustanovení § 22 ukladá správcovi

povinnosť vo vzťahu ku všetkým pohľadávkam vzniknutým do 31.12.2013, tieto postúpiť na vymáhanie
poverenej osobe. Zo samotného petitu žaloby vyplýva, že žalobca považuje svoju údajnú pohľadávku
za splatnú dňom 5.10.2012, keďže od 6.10.2012 sa domáha úrokov z omeškania z celej žalovanej
sumy. Súd ma za to, že od 1.1.2015 bol oprávneným subjektom na podanie žaloby poverená osoba v
zmysle zákona o pohľadávkach státu, na ktorú malo ministerstvo povinnosť postúpiť splatnú pohľadávku

štátu v zmysle § 22 zákona. Následne len poverená osoba mohla predmetnú pohľadávku vymáhať vo
vlastnom mene a na vlastný účet (§14 ods. 3). Ako už bolo spomenuté, zákon síce rozlišuje medzi
tzv. verejnými pohľadávkami a súkromnými pohľadávkami a v prípade súkromných pohľadávok dáva
správcovi na výber, či bude pohľadávku vymáhať sám v mene štátu, alebo uzatvorí zmluvu s poverenou
osobou (pozri § 16 zákona), avšak súd má za to, že zákonodarca túto voľbu správcu zakotvil pre

pohľadávky, ktoré vznikli po 31.12.2013, pričom pre tzv. „staré“ pohľadávky, vzniknuté do 31.12.2013
správcovi jednoznačne uložil povinnosť tieto pohľadávky postúpiť na vymáhanie poverenej osobe.
Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že hoci štát v prípade preukázania opodstatnenosti
žaloby by bol nositeľom hmotného práva, nie je aktívne procesne legitimovaným subjektom vzhľadom
na ustanovenie § 22 zákona o pohľadávkach štátu. Jediným oprávneným subjektom na vymáhanie

predmetnej pohľadávky by bola oprávnená osoba v zmysle citovaného zákona. Preto súd žalobu
zamietol.

25. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

26. Keďže žalovaný mal v konaní plný úspech, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Piešťany, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech

bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania
je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.