Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 26, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/10/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112232772
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4112232772.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu

JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v spore žalobcu: C. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., Z..,
zastúpenom: X/E.. E. Y., advokát so sídlom v X., Y. 2/ JÁNSKY & PARTNERS s.r.o., IČO: 47249650, so
sídlom v Nitre, Štúrova 13, proti žalovanému: E. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., M. XX, zastúpenom:
AdvokátskakanceláriaVISLEGISs.r.o.sosídlomPanenská7,Bratislava,ozaplateniesumy202233,94
eura s príslušenstvom, o odvolaniach strán proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 02. augusta
2021 pod č.k.19C/128/2013-1104 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie právneho zástupcu žalobcu JÁNSKY & PARTNERS s.r.o., IČO: 47249650, so sídlom v

Nitre, Štúrova 13 o d m i e t a .

II. Odvolanie žalobcu proti vyhovujúcej časti rozsudku o d m i e t a .

III. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

IV. Žalobcovi odníma spätne od 26.02.2020 priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov.

V. Žalovanému odníma spätne od 19.07.2022 priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov.

VI. Žiadna strana nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške
101 796,88 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 101 796,88 eura
od 23.5.2012 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu

zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V
dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy vo výške 202 233,94 eura
postúpenej pohľadávky od JUDr. Y., svojho otca titulom vrátenia kúpnej ceny vyplatenej žalovanému
a uznania dlhu žalovaným dňa 20.10. 20211. Vo veci rozhodol rozsudkom pod č. k. 19C/128/2013
- 762 zo dňa 12.12.2019 tak, že žalovaného v 1. rade zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 185 636,98
eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 185 636,98 eura od 23.5.2012 do
zaplatenia (I. výrok). Konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 202

233,94 eura od 1.12.2008 do 22.5.2012 zastavil (II. výrok). Vo zvyšku žalobu voči žalovanému v 1. rade
zamietol (III. výrok), žalobu voči žalovanej v 2. rade zamietol v celom rozsahu (IV. výrok) a trovy konania
priznal žalobcovi voči žalovanému v 1. rade v rozsahu 83,58 % (V. výrok) a žalovanej v 2. rade voči
žalobcovi v rozsahu 100 % (VI. výrok). Mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu ažalovaným došlo dňa 26.9.2007 k uzavretiu kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností
nachádzajúcich sa v obci X., katastrálnom území B., zapísaných R. katastra X. na LV č. XXXX, a to
pozemok parc. č. XXXX o výmere 414 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, stavba súp.

č. XXXX (rodinný dom) na parcele č. XXXX za kúpnu cenu vo výške 6 310 000 Sk zo žalovaného
ako predávajúceho na JUDr. E. Y. (právneho predchodcu žalobcu) ako kupujúceho. V kúpnej zmluve
si strany sporu dojednali spôsob zaplatenia kúpnej ceny v niekoľkých splátkach a zároveň si dohodli
výhradu vlastníckeho práva až do úplného zaplatenia kúpnej ceny. Predchodca žalobcu dojednanú
kúpnu cenu v celom rozsahu nezaplatil a k zavkladovaniu vlastníckeho práva v prospech predchodcu

žalobcu nikdy nedošlo. Dňa 20.10.2011 žalovaný podpísal uznanie dlhu, v ktorom vyhlásil, že uznáva
svoj dlh voči JUDr. E. Y. v celkovej sume 202 233,94 eura (6 092 499,60 Sk) titulom záloh kúpnej ceny v
zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 26.9.2007. Toto uznanie považoval za platný právny úkon. Po vykonanom
dokazovaní dospel k záveru o dôvodnosti nároku žalobcu vo vzťahu k žalovanému v rozsahu sumy
185 636,98 eura (žalovaným uznaný dlh v sume 202 233,94 eura - uznanie dlhu JUDr. E. Y. v sume 16
596,96 eura = 185 636,98 eura), ktorú sumu žalobcovi vo vzťahu k žalovanému priznal. V zostávajúcej

časti žalobu zamietol. Za nedôvodné považoval započítavanie ďalších pohľadávok, na ktoré žalovaný
v priebehu konania poukazoval a námietku premlčania vznesenú žalovaným. Vo vzťahu k žalovanej v 2.
rade žalobu zamietol v celom rozsahu s poukazom na nedostatok jej pasívnej vecnej legitimácie. Voči
rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie obidve sporové strany. Krajský súd v Nitre rozsudkom
č. k. 25Co/50/2020-915 zo dňa 23.9.2020 rozsudok súdu prvej inštancie v II. časti výroku o zastavení

konania vo vzťahu k žalovanej v 2. rade potvrdil, rovnako potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v IV.
zamietajúcom výroku voči žalovanej v 2. rade a v VI. výroku o trovách konania žalovanej v 2. rade voči
žalobcovi. Odvolací súd v ostatnej časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Stotožnil so závermi súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby vo
vzťahu k žalovanej v 2. rade a v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

Pokiaľ ide o námietky žalovaného, ktorý v konaní poukazoval na skutočnosť, že medzi predchodcom
žalobcuažalovanýmdošlokuzavretiutzv.fixnejzmluvy,odvolacísúduviedol,žerozhodujúcejeuznanie
dlhu žalovaným, preto ustanoveniam o fixnej zmluve nevenoval pozornosť. Odvolací súd konštatoval,
že nárok na vrátenie kúpnej ceny je daný, súd prvej inštancie však nevenoval dostatočnú pozornosť
započítaciemu návrhu žalovaného.

1.2. Po doplnení dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že v konaní nebolo sporným, že
dňa 26.9.2007 žalovaný ako predávajúci a JUDr. E. Y. ako kupujúci uzavreli kúpnu zmluvu na kúpu
nehnuteľnosti za kúpnu cenu vo výške 6 310 000 Sk. V článku III. bode 2 kúpnej zmluvy sa zmluvné

strany dojednali, že kúpna cena bude uhradená v plnej výške prevodom na účet predávajúceho, pričom
finančné prostriedky budú uhradené z hypotekárneho úveru poskytnutého kupujúcemu Slovenskou
sporiteľnou, a.s., pobočka X. alebo V., a.s., pobočka X.. Hypotekárny úver bude kupujúcemu poskytnutý
na základe predloženého daňového priznania za rok 2007, z tohto dôvodu zaplatenie zostatku kúpnej
zmluvy bude viazané k dátumu 30.4.2008. Podľa článku III. bodu 3 kúpnej zmluvy zálohu kúpnej ceny vo

výške 1 577 500 Sk, čo predstavuje 25 % kúpnej ceny poskytne kupujúci predávajúcemu dňa 25.9.2007
prevodným príkazom na účet predávajúceho. Od tejto zálohy bude odpočítaných 150 000 Sk, ktoré
poskytol kupujúci predávajúcemu dňa 16.6.2007, na základe vystaveného príjmového pokladničného
dokladu a bude pripočítaných 3 000 Sk za znalecký posudok Ing. K., čo predstavuje 50 % hodnoty
znaleckého posudku a 17 500 eur ako 50 % zmluvnej pokuty za nesplnenie uzatvoriť kúpnu zmluvu

na byt, čo znamená, že reálna prevedená suma z účtu bude 1 448 000 Sk. Podľa článku III. bodu 4
kúpnej zmluvy predávajúci sa zaväzuje vrátiť kupujúcemu 1 577 500 Sk v okamihu, kedy mu na účet
nabehne kúpna cena 6 310 000 Sk. Podľa článku IV. písm. h) kúpnej zmluvy v prípade, ak by nedošlo
k naplneniu účelu kúpnej zmluvy z dôvodu neposkytnutia hypotekárneho úveru, musí predávajúci vrátiť
kupujúcemu 1 577 500 Sk do 3 dní od uzatvorenia novej kúpnej zmluvy s iným kupujúcim, najneskôr

však do 1.12.2008. Podľa článku IV. písm. i) kúpnej zmluvy sa predávajúci zaväzuje, že do 30.4.2008
nebude predmetnú nehnuteľnosť predávať iným právnickým alebo fyzickým osobám, nebude ju ponúkať
na predaj cez realitné kancelárie, predávajúci sa zaväzuje, že súčasťou predmetu kúpy je aj kuchyňa
bez chladničky a umývačky riadu a ostatné príslušenstvo domu. Predávajúci odovzdá kupujúcemu jednu
sadu výkresovej dokumentácie a umožní mu vykonať projektové práce na nehnuteľnosti týkajúce sa

rekonštrukcie predmetnej nehnuteľnosti a prístavby bazéna. Kupujúci sa zaväzuje, že reálne stavebné
úpravy bude vykonávať až po zaplatení 100 % kúpnej ceny za predmet kúpy. V článku IV. písm. j)
kúpnej zmluvy si zmluvné strany dojednali výhradu vlastníckeho práva až do úplného zaplatenia kúpnej
ceny. Predchodca žalobcu JUDr. E. Y. žalovanému dojednanú kúpnu cenu za prevod nehnuteľnosti vsume 6 310 000 Sk, t. j. 209 453,62 eura neuhradil v celom rozsahu. Titulom kúpnej ceny za prevod
nehnuteľnosti celkovo predchodca žalobcu uhradil žalovanému sumu vo výške spolu 202 233,94 eura
(sumu 129 500 Sk dňa 16.6.2007, sumu 1 448 000 Sk dňa 27.9.2007 a sumu 4 515 000 Sk dňa

15.10.2007). Tieto žalobcom tvrdené skutočnosti žalovaný nespochybnil. Úhradu sumy vo výške 1 448
000 Sk v prospech bankového účtu č. XXXXXXXXXX vedeného v Slovenská sporiteľňa, a.s. potvrdzuje
i príkaz na úhradu zo dňa 26.9.2007 a prevzatie sumy vo výške 4 515 000 Sk vyplýva z príjmového
pokladničného dokladu zo dňa 15.10.2007. Dňa 20.10.2011 žalovaný podpísal uznanie dlhu podľa §
588 Občianskeho zákonníka, v ktorom vyhlásil, že uznáva svoj dlh voči JUDr. E. Y., nar. XX.X.XXXX v

celkovejsume202233,94eura(6092499,60Sk).Právnymtitulomdlhujeposkytnutiezálohkúpnejceny
v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 26.9.2007, a to v sume 4 298,60 eura (129 500 Sk) zo dňa 16.6.2007
- príjmový pokladničný doklad na sumu 150 000 Sk, z ktorej je podľa čl. III., bod 3 kúpnej zmluvy zo
dňa 26.9.2007 odpočítaná suma 20 000 Sk; v sume 48 064,80 eura (1 448 000 Sk) prevodom z účtu
zo dňa 27.9.2007 na č.ú. XXXXXXXXXXX/XXXX E. R. a v sume 149 870,54 eura (4 515 000 Sk) -
príjmový pokladničný doklad zo dňa 15.10.2007. V uznaní dlhu je ďalej uvedené, že vo všetkých troch

prípadochvzmyslečl.IVPrávnezárukypísm.h)bolpovinnývrátiťprijatéplneniaE.JUDr.E.i,aknedôjde
k naplneniu účelu zmluvy, najneskôr do 1.12.2008. Podpis žalovaného na uznaní dlhu bol osvedčený
notárom dňa 20.10.2011. Strany sporu zhodne tvrdili, že dokument uznania dlhu vypracovala advokátka
JUDr. C. F.. E.. C. F., advokátka ako svedkyňa do zápisnice o výsluchu pred vyšetrovateľom Krajského
riaditeľstva Policajného zboru v X., odbor kriminálnej polície v konaní ČVS: KRP-306/2-VYS-NR-2014

JP zo dňa 21.10.2014 uviedla, že v kancelárii ju navštívila pani F. s tým, že kúpila nehnuteľnosti od
žalovaného, ktoré obýva JUDr. E. Y. a chcela by ich pre seba uvoľniť. Na základe tejto informácie JUDr.
C. F. spísala výzvu k vyprataniu nehnuteľnosti adresovanú JUDr. Y.. Na uvedenú výzvu jej JUDr. E.
Y. priniesol osobne odpoveď. JUDr. F. na to iniciovala stretnutie v jej kancelérii za účasti JUDr. E. Y.,
p. R. a pani H.. Na stretnutie si JUDr. E. Y. priniesol návrh textu „Uznanie dlhu“, ktorý chcel, aby bol

podpísaný skôr ako sa budú rozprávať o čomkoľvek inom. JUDr. F. po dohode so zúčastnenými text
čiastočne upravila, vytlačila a odovzdala zúčastneným. V jej kancelárii sa tento dokument nepodpisoval.
Text si zúčastnení zobrali podpísať niekde inde. Výzva zo dňa 17.10.2011, ktorou advokátka JUDr.
C. F. v mene U. F. vyzvala JUDr. E. Y. k vyprataniu nehnuteľností bola súdu predložená a je v spise
založená na č. l. 61. Dňa 25.11.2010 podpísal JUDr. E. Y., nar. XX.X.XXXX uznanie dlhu podľa § 588

Občianskeho zákonníka, v ktorom uznal svoj dlh voči veriteľovi - žalovanému v celkovej sume 16 596,96
eura. V zmysle uvedeného sú právnym titulom dlhu ústne uzavreté zmluvy o pôžičke, a to zmluva o
pôžičke zo dňa 30.6.2008, na základe ktorej bola JUDr. E. Y. žalovaným prenechaná finančná čiastka
200 000 Sk (6 638,78 eura) a zmluva o pôžičke zo dňa 2.7.2008, na základe ktorej bola JUDr. E. Y.
žalovaným prenechaná finančná čiastka 300 000 Sk (9 958,18 eura). V oboch prípadoch bol termín

splatnosti dojednaný na 7.7.2008 a pôžičky boli poskytnuté bezúročne. Na základe zmluvy o postúpení
pohľadávky uzavretej medzi JUDr. E. Y., nar. XX.X.XXXX ako postupcom a žalobcom ako postupníkom
zo dňa 26.9.2012 bola pohľadávka uplatňovaná v tomto konaní postúpená na žalobcu. Žalovaný
prostredníctvom predchádzajúceho právneho zástupcu Mgr. E. U. výzvou zo dňa XX.X.XXXX (č. l. 573
spisu) právneho predchodcu žalobcu vyzval, aby v lehote do 5 dní odo dňa doručenia predmetnej výzvy

uhradil žalovanému rozdiel spočívajúci v dohodnutej kúpnej cene a reálne žalovanému uhradenými
finančnými prostriedkami s tým, že v prípade neuhradenia predmetného rozdielu v primeranej lehote
žalovaný od kúpnej zmluvy odstupuje. Listom datovaným 24.5.2012 (č.l. 103 spisu) JUDr. E. Y. oznámil
predchádzajúcemu právnemu zástupcovi žalovaného Mgr. E. U., že odstupuje od kúpnej zmluvy zo dňa
26.9.2007 na základe nepravdivých skutočností o statických závadách domu a žiada jeho klienta, aby

mu vrátil sumu 202 914,42 eura spolu s úrokom z omeškania najneskôr do 3 dní od prevzatia uvedeného
listu. Súčasne ho vyzval k úhrade nákladov za vnútorné úpravy vo výške 42 500 eur, vonkajšie úpravy
a vyrovnanie terénu vo výške 11 200 eur, ktoré v nehnuteľnosti so súhlasom žalovaného zrealizoval.
Žalovaný zastúpený právnym zástupcom Mgr. E. U. dňa 10.3.2013 oznámil žalobcovi, že si voči ním
tvrdenej pohľadávke vo výške 202 233,94 eura započítava svoju pohľadávku voči postupcovi JUDr. E.

Y. vo výške spolu 83 796,96 eura. Suma 83 796,96 eura pozostáva z pohľadávky v sume 16 596,96 eura
(uznanie dlhu zo dňa 25.11.2010) a v sume 67 200 eur (nájom domu - užívanie spornej nehnuteľnosti).
Zároveň je v tomto oznámení uvedené, že žalovaný bude rovnakým spôsobom postupovať po stanovení
výšky škody spôsobenej škodcom JUDr. E. Y. ihneď ako bude škoda stanovená príslušným znalcom.
Z rozpočtu stavebno-montážnych prác na rodinnom dobe G. XXX, X. vypracovaného A.. Y. S. dňa

23.10.2013 sa konštatuje, že bol vyhotovený na základe zámeru majiteľa nehnuteľnosti uviesť rodinný
dom do pôvodne zrealizovaného stavu pred r. 2007 v zmysle odsúhlasenej projektovej dokumentácie
a stavebného povolenia. Keďže na rodinnom dome boli po roku 2007 vykonané rôzne stavebné
úpravy, ktoré majiteľ nehnuteľnosti neakceptuje, bol vyhotovený predmetný rozpočet obsahujúci prácea dodávky, po vykonaní ktorých by mala stavba zodpovedať stavu spred roku 2007. Jednotlivé práce sú
v rozpočte položkovite rozpísané a zhŕňajú zemné práce, zvislé a kompletné konštrukcie (domurovanie
vnútorných priečok), vodorovné konštrukcie, úpravy povrchov, podlahy, výplne, ostatné konštrukcie a

práce (búracie práce, odvoz sutiny), stolárske konštrukcie (doplnenie chýbajúcich dverí obložkovými
zárubňami), podlahy z dlaždíc keramických, obklady z obkladačiek a dosiek, maľby a zdravotechniku.
Tieto práce sú v rozpočte vyčíslené sumou vo výške 21 354,24 eura. Okrem uvedeného je súčasťou
rozpočtu cenová ponuka kotolne na sumu vo výške 2 545,86 eura. Ďalej mal preukázané, že žalovaný
sporné nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10.1.2012 predal U. F. za kúpnu cenu vo výške

209 500 eur. Pani U. F. následne od kúpnej zmluvy odstúpila a so žalovaným sa dojednala na vrátení
nehnuteľností žalovanému. Ing. U. F. súd v konaní vypočul ako svedkyňu, ktorá k tejto skutočnosti
uviedla, že ju predchodca žalobcu JUDr. E. Y. osobne navštívil a hovoril jej, že žalovaný ho podviedol
a ona bude trestaná za spolupáchateľstvo a bol na ňu vyvíjaný nátlak z jeho strany. Žalovaný následne
nehnuteľnosti previedol na J. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. č. XX, syna svojej manželky. J. F. je
podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX k sporným nehnuteľnostiam v súčasnosti výlučným vlastníkom

nehnuteľností. Ako titul nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam je uvedená Kúpna zmluva
zapísaná pod V 4370/12-540/12. Z videozáznamov, ktoré boli prehraté na pojednávaní, mal preukázané,
že predchodca žalobcu JUDr. Y. vykonal v spornej nehnuteľnosti niekoľko stavebných zásahov. Tieto
videozáznamy potvrdili tvrdenia žalovaného o vybúraní stien, otvorov, okien, poškodení drevených
francúzskych žalúzií, domurovaní oblúkov, premočení stien, na ktorých bolo vidieť pleseň, poškodení

rozvádzačov podlahového kúrenia, neudržiavanej záhrade a zlikvidovaní pôvodných drevín, poškodení
zabezpečovacieho zariadenia, poškodení oplotenia a nezabezpečení potrebnej údržby nehnuteľnosti.
Uvedený stav nehnuteľností, ktorý podľa názoru súdu nepredstavuje ich zhodnotenie, ale naopak ich
znehodnotenie a zanedbanie potvrdzujú i fotografie predložené žalovaným (v spise na č. l. 104).
Právny predchodca žalobcu JUDr. E. Y. spornú nehnuteľnosť užíval období od mája 2009 do mája 2013.

Z výsluchu žalovaného mal preukázané, že žalovaný s manželkou sa z nehnuteľnosti vysťahovali v
apríli 2009 a JUDr. E. Y. umožnili jej užívanie. JUDr. E. Y. začal robiť v nehnuteľnosti rôzne stavebné
úpravy napriek tomu, že so žalovaným boli dojednaní len na vybúraní jednej steny, urobil i ďalšie zásahy
do nehnuteľnosti. Žalovaný do nehnuteľnosti vstúpil až po niekoľkých rokoch dňa 22.5.2013.Predchodca
žalobcu pred podaním žaloby žalovaného vyzýval na vrátenie plnenia z uznaného dlhu. Na č. l. 16 spisu

je výzva zo dňa 20.9.2012, ktorou žalovaného vyzýva na zaplatenie sumy vo výške spolu 386 040,50
eura, ktorá pozostáva z pohľadávky titulom uznania dlhu v sume 202 233,94 eura, úrokov z omeškania
od 1.1.2009 v sadzbe 9,5 % ročne v sume 71 583 eur, investícií v sume 53 700 eur, náhrady škody,
ktorá mu vznikla titulom sankčných úrokov voči bankám v sume 54 700 eur a pohľadávky titulom úhrad
faktúr SPP, ZSVaK a ZSE vo výške spolu 3 823,56 eura.

1.3. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie § 100 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, § 110 ods. 1 Občianskeho ,§ 457 Občianskeho zákonníka, § 458 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, § 518 Občianskeho zákonníka ,§ 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 526 ods. 1,

2 Občianskeho zákonníka, § 529 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 558 Občianskeho zákonníka,
§ 580 Občianskeho zákonníka a uviedol, že v konaní nebolo sporným, že dňa 20.11.2010 žalovaný
voči pôvodnému veriteľovi pohľadávky uplatňovanej v tomto konaní JUDr. E. Y. uznal dlh v celkovej
výške 202 233,94 eura, ktorý mal spočívať v prijatí platieb kúpnej ceny za prevod nehnuteľností. Právny
predchodca žalobcu JUDr. E. Y. so žalovaným uzavrel dňa 26.9.2007 kúpnu zmluvu. Dojednanú kúpnu

cenu v celej výške nikdy neuhradil a vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti nenadobudol. Zaplatené
splátky kúpnej ceny mu žalovaný doposiaľ nevrátil. Žalovaný prijatie splátok kúpnej ceny vo výške
žalovanej sumy od predchodcu žalobcu nespochybnil, tieto peňažné prostriedky však odmieta žalobcovi
vrátiť. Na svoju obranu najprv uvádzal, že žalobcovi vráti finančné prostriedky vo výške, ktorú určí súd,
a žiadal započítanie jeho pohľadávok voči právnemu predchodcovi žalobcu. V priebehu konania obranu

zmenil, vzniesol námietku premlčania, uznanie dlhu zo dňa 20.10.2011 považoval za absolútne neplatný
právny úkon. Kúpnu zmluvu považoval za zmluvu, ktorá má povahu tzv. fixnej zmluvy, v ktorej bol
čas plnenia (zaplatenia kúpnej ceny) viazaný k dátumu 30.4.2008 s tým, že pokiaľ v uvedenom termíne
kúpna cena za prevádzané nehnuteľnosti v celej výške uhradená nebude, zmluva bude dňom 30.4.2008,
resp. 1.12.2008 úplne zrušená. Ďalej tvrdil, že v čase, podpisovania uznania dlhu bol jeho dlh premlčaný,

o čom nevedel. Preto s poukazom na ust. § 558 Občianskeho zákonníka toto uznanie nezakladá právne
účinky podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uznanie dlhu považoval za neplatný právny i pre
rozpor s dobrými mravmi pre vyvíjanie nátlaku právneho predchodcu žalobcu na neho.1.4.Súd prvej inštancie vyhodnotil za nepreukázané vyvíjanie nátlaku k podpísaniu uznania dlhu a
nezrozumiteľnosti textu uznania dlhu. Uviedol, že z listiny uznania dlhu (č. l. 6 spisu) je zrejmé, akým
titulom dlh žalovaného voči právnemu predchodcovi žalobcu vznikol, vyplýva z neho presné vyčíslenie

dlhu (suma 202 233,94 eura), ide o právny úkon uskutočnený v písomnej forme. K jednotlivým ďalším
náležitostiam uznania dlhu (§ 558 Občianskeho zákonníka) a uznania práva (§ 110 ods. 1 Občianskeho
zákonníka) sa podrobne vyjadril odvolací súd, ktorý konštatoval dôvodnosť nároku žalobcu na vrátenie
kúpnej ceny (bod 11. uznesenia odvolacieho súdu).

1.5.Právnym posúdením povahy kúpnej zmluvy zo dňa 26.9.2007 z hľadiska, či ide o fixnú zmluvu alebo
nie sa zaberal v predchádzajúcom rozsudku (body 51. - 58. odôvodnenia rozsudku 19C/128/2013-762).
Odvolací súd (bod 11. a 12. odôvodnenia rozsudku 25Co/50/2020-915) vzhľadom na uznanie dlhu
žalovaným považoval námietky žalovaného o povahe kúpnej zmluvy zo dňa 26.9.2007 ako zmluvy fixnej
za irelevantné stotožňujúc sa s predchádzajúcimi závermi súdu prvej inštancie o tom, že nárok žalobcu
navráteniekúpnejcenyjedaný.Odvolacísúdvpredmetnomrozsudkupoukázalinajudikatúrukvýkladu

účinkov uznania premlčaného práva, pričom dospel k záveru, že na plynutie premlčacej doby nemá
vplyv, či žalovaný uznal premlčaný dlh a či o premlčaní vedel, nárok žalobcu prevzatý pohľadávkou na
základe postúpenia je daný.

1.6. Žalovaný v priebehu konania vzniesol niekoľko kompenzačných námietok, ktoré považoval za

potrebné zohľadniť a od celkovej žalovaným prijatej a v uznaní dlhu žalovaným potvrdenej sumy vo
výške 202 233,94 eura odpočítať.

1.7. Žalovaný si v priebehu konania uplatnil započítanie pohľadávky vo výške 16 596,96 eura titulom
uznania dlhu z pôžičky poskytnutej právnemu predchodcovi žalobcu. Poskytnutie pôžičky predchodcovi

žalobcu JUDr. E. Y. žalovaným nebolo sporným. Existenciu dlhu predchodca žalobcu potvrdil v uznaní
dlhu zo dňa 25.11.2010 (č.l. 39 spisu). Započítanie tejto pohľadávky žalovaného voči predchodcovi
žalobcu JUDr. E. Y. s pohľadávkou žalobcu uplatňovanou v tomto konaní oznámil predchádzajúci právny
zástupca žalovaného žalobcovi v oznámení o započítaní pohľadávky zo dňa 10.3.2013. Pohľadávka
žalovaného vo výške 16 596,96 eura sa stretla s pohľadávkou žalobcu, čím pohľadávka žalobcu

uplatňovaná voči žalovanému vo výške 16 596,96 eura zanikla (§ 580 Občianskeho zákonníka).

1.8. Žalovaný žiadal započítanie jeho pohľadávky vo výške 58 800 eur, titulom užívania nehnuteľnosti
právnym predchodcom žalobcu JUDr. E. Y. v období od mája 2009 do mája 2013, t. j. spolu za 49
mesiacov vo výške 1 200 eur za jeden mesiac. Užívanie nehnuteľností v uvedenom čase vo vlastníctve

žalovaného predchodcom žalobcu JUDr. E. Y. v tomto konaní nebolo sporným. Nebolo sporným, že
predchodca žalobcu nehnuteľnosť užíval bez akejkoľvek nájomnej či inej zmluvy, bez akéhokoľvek
právneho titulu a bez toho, aby žalovanému za to platil náhradu. V dôsledku toho došlo na jeho strane
k získaniu bezdôvodného obohatenia na úkor žalovaného, ktoré spočíva v získaní majetkovej hodnoty.
Žalovaný v konaní preukázal výšku obvyklého mesačného nájomného za užívanie porovnateľnej

nehnuteľnosti v sume 1 200 eur mesačne vyjadreniami a stanoviskami realitných kancelárií (č. l. 96 -
99 spisu), ďalej predložil Zmluvu o sprostredkovaní prenájmu nehnuteľností uzavretú medzi žalovaným
a Reality holding a.s. dňa 20.2.2012, v ktorej bola nehnuteľnosť rozdelená na dve obytné jednotky
ponúkaná na prenájom za sumu vo výške 700 eur za byt č. 1 a 800 eur za byt č. 2. Sumu mesačného
nájmu nehnuteľnosti vo výške 700 eur + 800 eur za jednotlivé byty v nehnuteľnosti žalovaného

považoval za primeranú aj predchodca žalobcu JUDr. E. Y., ktorý tento prenájom sám navrhoval
(uviedol žalovaný vo výsluchu dňa 18.2.2019 a toto žalobca nesporoval). Vzhľadom na uvedené
mal z vykonaného dokazovania preukázané, že výška obvyklého mesačného nájmu nehnuteľnosti vo
vlastníctvežalovanéhobolaminimálnevovýške1200eur.Žalovanýprostredníctvompredchádzajúceho
právneho zástupcu Mgr. E. U. oznámil žalobcovi, že titulom užívania spornej nehnuteľnosti si započítava

pohľadávku v celkovej výške 67 200 eur. Vo svojom výsluchu na pojednávaní žalovaný uviedol, že si
započítava 48 alebo 49 mesiacov za obdobie užívania nehnuteľností predchodcom žalobcu v období
od júna 2009 do mája 2013 v sume 1 200 eur mesačne. V podaní z 28.1.2021 žalovaný upresnil, že
pohľadávku titulom užívania nehnuteľnosti predchodcom žalobcu žiada započítať v sume vo výške 58
800 eur za obdobie užívania nehnuteľnosti od 5. mesiaca 2009 do 6. mesiaca 2013, t. j. 49 mesiacov

po 1200 eur. Žalobca nesporoval, že jeho právny predchodca nehnuteľnosť po dobu minimálne 49
mesiacov užíval, preto túto skutočnosť považoval za preukázanú. Za preukázanú považoval výšku
obvyklého nájomného v sume 1 200 eur mesačne. Pohľadávku žalovaného na zaplatenie odplaty za
užívanie nehnuteľnosti predchodcom žalobcu vo výške 58 800 eur preto považoval za dôvodnú a danú.Táto pohľadávka sa vzhľadom na započítací prejav žalovaného z 10.3.2013 s pohľadávkou žalobcu
uplatňovanou voči žalovanému v tomto konaní stretla, čím obe pohľadávky zanikli.

1.9. Žalovaný žiadal započítanie ďalšej pohľadávky v sume 23 900,10 eura titulom náhrady škody,
ktorú predchodca žalobcu počas užívania nehnuteľnosti žalovanému spôsobil. Dôvodnosť tohto nároku
prehodnotil a dospel k záveru o dôvodnosti tejto kompenzačnej námietky vzhľadom k tomu, že škoda
bola na nehnuteľnosti spôsobená v čase, kedy jej vlastníkom bol práve žalovaný, a škoda bola
spôsobená práve žalovanému a žalovaný si túto kompenzačnú námietku riadne uplatnil v tomto

konaní. Nárok na náhradu škody posúdil podľa ustanovení § 415 Občianskeho zákonníka ,§ 420 ods. 1
Občianskeho zákonníka, § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka ,§ 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka ,§
442 ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 443 Občianskeho zákonníka . Z vykonaného dokazovania
mal preukázané nasledovné zásahy predchodcu žalobcu do nehnuteľnosti: vybúranie stien a otvorov,
zdemolovanie krbu, zničenie armatúr a podlahového kúrenia, poškodenie rozvádzača podlahového
kúrenia, poškodenie drevených francúzskych žalúzií a vnútorných žalúzií, zničenie pôvodnej terasy

a záhrady, poškodenie chodníka. Rozsah škody mal preukázaný z rozpočtu vyhotoveného dňa
23.10.2013 A.. Y. S.. V rozpočte sú zahrnuté zemné práce, domurovanie vybúraných priečok, úpravy
povrchov, búracie práce, stolárske konštrukcie, podlahy, obklady, nátery, maľby, zdravotechnika,
uvedenie krbu do funkčného stavu a rekonštrukcia kotolne. Tieto práce a dodávky boli vyčíslené sumou
spolu vo výške 23 900,10 eura. Žalobca súdu v konaní predložil výzvu na vydanie bezdôvodného

obohatenia zo dňa 10.9.2012, ktorou jeho právny predchodca JUDr. E. Y. vyzýval žalovaného a J. F.
na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 52 000 eur. Bezdôvodné obohatenie malo spočívať
v tom, že predchodca žalobcu do nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného a neskôr vo vlastníctve
J. F. investoval. Zhodnotenie nehnuteľnosti JUDr. E. Y. v tomto konaní preukázané nebolo, naopak
z vykonaného dokazovania vyplynulo znehodnotenie nehnuteľnosti. Pretože súd mal preukázané

naplnenie jednotlivých predpokladov pre vznik zodpovednosti predchodcu žalobcu JUDr. E. Y. za
škodu na spornej nehnuteľnosti, zároveň mal preukázané, že žalovaný si nárok na náhradu vzniknutej
škody (svoju pohľadávku) s pohľadávkou uplatňovanou voči nemu žalobcom v tomto konaní započítal,
uvedené skutočnosti pri rozhodovaní o nároku žalobcu uplatňovanom voči žalovanému v tomto konaní
zohľadnil.

1.10. Žalovaný v konaní poukazoval na skutočnosť, že za predchodcu žalobcu uhradil faktúry voči
dodávateľovi plynu v celkovej výške 1140 eur. Uvedené tvrdenia žalovaného považoval za preukázané,
pretože tieto žalobca kvalifikovane v zmysle ust. § 151 ods. 2 CSP nepoprel. Úhradou faktúr za
predchodcu žalobcu žalovaný plnil jeho dlh voči tretím osobám (plynárne), čím s poukazom na

ustanovenie§454Občianskehozákonníkanastraneprávnehopredchodcužalobcuvzniklobezdôvodné
obohatenie. Toto bezdôvodné obohatenie si žalovaný voči právnemu predchodcovi žalobcu uplatnil,
čím mu vznikla voči nemu pohľadávka, ktorú si žalovaný s pohľadávkou žalobcu uplatňovanou voči
nemu v tomto konaní započítal. Túto pohľadávku žalovaného považoval za existujúcu a vykonaným
dokazovaním i preukázanú. Žalovaný vo svojom výsluchu uviedol, že sumu vo výške 1 140 eur uhradil

plynárňam, čo žalobca v konaní nerozporoval. Žalovaný úhrady nedoplatkov za plyn preukázal listinnými
dôkazmi (doklady o vklade hotovosti na účet zo dňa 4.1.2012 - vo výške 900 eur a 11.1.2012 vo
výške 237 eur). V konaní predložil výzvu jeho predchádzajúceho právneho zástupcu Mgr. E. U.
zo dňa XX.XX.XXXX adresovanú predchodcovi žalobcu, ktorou sa žalovaný od predchodcu žalobcu
domáhal úhrady sumy vo výške 1 858,44 eura, ktorú sumu mal žalovaný za predchodcu žalobcu

uhradiť za dodávku zemného plynu do nehnuteľnosti, ktorú vo vyúčtovanom období od 19.12.2010
do 18.5.2011 užíval predchodca žalobcu. Žalobca síce súdu predložil faktúry, rozpis platieb ako aj
doklady o vkladoch hotovosti na účet, k týmto však nepredložil nijaké tvrdenia, ktoré by žalovaným
uvádzanú sumu vykonaných úhrad akokoľvek spochybnili. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
žalovaný sa s predchodcom žalobcu dojednali na tom, že predchodca žalobcu bude znášať náklady

za energie súvisiace s užívaním nehnuteľností. Uvedené potvrdzuje i fakt, že predchodca žalobcu mal
so spoločnosťou ZSE Energia, a.s. uzavretú zmluvu o dodávke elektriny, odberné miesto pre plyn k
spornej nehnuteľnosti bolo vedené na meno matky predchodcu žalobcu Z. Pokiaľ ide o dodávku vody,
bolo síce odberné miesto vedené na meno žalovaného, avšak z výsluchu žalovaného vyplynulo, že
sa s predchodcom žalobcu dojednal, že faktúry za vodu bude uhrádzať on a predchodca žalobcu

mu ich bude preplácať. Vzhľadom na uvedené pokiaľ žalobca predložil sumár nákladov súvisiacich s
užívaním nehnuteľnosti vyčíslených sumou 8 672,63 eura (č. l. 663 spisu), ktorými dokladoval faktúry
a úhrady energií za spotrebu vody, elektrickej energie, plynu, poistenia nehnuteľnosti, poplatky za
odvoz smetí, toto bez ďalšieho pohľadávku uplatňovanú voči nemu žalovaným na úhradu sumy vovýške 1 140 eur titulom plnenia dlhu za jeho právneho predchodcu voči dodávateľovi plynu nijako
nespochybňuje. Úhradu sumy minimálne vo výške 1 140 eur žalovaným v prospech dodávateľa plynu
do spornej nehnuteľnosti za obdobie, kedy nehnuteľnosť užíval predchodca žalobcu mal preukázanú,

kompenzačnú námietku žalovaného považoval za dôvodnú aj v tejto časti.

1.11. Celková suma dôvodne uplatnených kompenzačných námietok žalovaného činí 100 437,06 eura
(suma 16 596,96 eura titulom uznania dlhu z pôžičky poskytnutej predchodcovi žalobcu JUDr. E.i +
suma 58 800 eur titulom bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti predchodcom žalobcu

JUDr. E. Y. + suma 23 900,10 eura titulom náhrady škody na nehnuteľnosti spôsobenej predchodcom
žalobcu JUDr. E. Y. + suma 1 140 eur titulom bezdôvodného obohatenia predchodcu žalobcu JUDr. E.
Y., za ktorého žalovaný uhradil jeho záväzky voči tretím osobám). Pretože žalobca sa voči žalovanému
domáha zaplatenia sumy vo výške 202 233,94 eura, je jeho nárok dôvodný vo výške rozdielu ním
požadovanej sumy a dôvodne uplatnených kompenzačných námietok žalovaného, čo predstavuje sumu
vo výške 101 796,88 eura (202 233,94 eura - 100 437,06 eura = 101 796,88 eura). V tejto časti súd

žalobe vyhovel a vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

1.12. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 10c nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1
nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., a žalobcovi priznal nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z priznanej

dlžnej sumy vo výške 101 796,88 eura v súlade s petitom žaloby. Žalobca sa pôvodne voči žalovanému
domáhal zaplatenia úrokov z omeškania z dlžnej sumy odo dňa 1.12.2008, svoj nárok však v priebehu
konania zmenil a žiadal, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť mu úroky z omeškania počnúc dňom
23.5.2012poukazujúcnapísomnúvýzvuMgr.U.zodňa14.5.2012,ktoroužalovanýpredchodcužalobcu
vyzval na doplatenie kúpnej ceny za prevádzané nehnuteľnosti v lehote do 5 dní s tým, že pokiaľ kúpna

cena v tejto lehote zaplatená nebude, žalovaný od kúpnej zmluvy odstupuje. Žalobca vychádzal zo
skutočnosti, že uvedená výzva mohla byť jeho právnemu predchodcovi doručená dňa 17.5.2012, lehota
na zaplatenie preto uplynula dňa 22.5.2012 a žalovaný sa dostal do omeškania s vrátením kúpnej ceny
dňa23.5.2012.Odstúpenieodzmluvyžalovanýmprostredníctvomlistuzaslanéhojehopredchádzajúcim
právnym zástupcom Mgr. E. U. bolo v tomto konaní preukázané. Vzhľadom na predchádzajúce právne

záveryotom,žespornákúpnazmluvanemápovahutzv.fixnejzmluvy,dospelkzáveru,že kúpnazmluva
sa odstúpením žalovaného od zmluvy na základe listu jeho právneho zástupcu zo dňa 14.5.2012 od
počiatku zrušila a zmluvným stranám vznikla povinnosť vydať si vzájomné plnenia (§ 457 Občianskeho
zákonníka). Žalovanému týmto vznikla povinnosť vrátiť predchodcovi žalobcu zaplatené časti kúpnej
ceny a pokiaľ si túto povinnosť nesplnil, dostal sa do omeškania a je povinný s poukazom na vyššie

citované ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka zaplatiť aj úroky z omeškania. Nárok na
úroky z omeškania si žalobca vyčíslil v zákonnej výške v súlade s ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády č.
87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.1.2013.

1. 13. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že po vrátení spisu odvolacím súdom bezprostredne po

nadobudnutíprávoplatnostirozsudkuodvolaciehosúdupodč.k.25Co/50/2019-915právnychzástupcov
strán sporu vyzval, aby v súdom určenej lehote uviedli ďalšie skutočnosti a označili dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení alebo svojej obrany s tým, že na neskôr označené dôkazy nemusí súd
prihliadnuť. Strany sporu boli poučené o inštitúte sudcovskej koncentrácie konania. Na túto výzvu súdu
reagoval svojim vyjadrením len žalovaný, žalobca sa v lehote určenej súdom nevyjadril a na výzvu súdu

nereagoval. Na pojednávaní konanom dňa 26.5.2021, na ktorom boli prítomní dvaja právni zástupcovia
žalobcu (JUDr. E. Y. a JUDr. H. E.) súd po vykonaní dokazovania výsluchom svedkov Ing. U. F. a J.
F. strany sporu opäť vyzval, pokiaľ majú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, aby tieto predložili
v lehote do 10 dní. Aj na túto výzvu súdu reagoval len právny zástupca žalovaného, žalobca žiadne
vyjadrenie súdu nepredlžil, ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania neoznačil. Dôkazy navrhnuté

žalovaným boli po vrátení spisu odvolacím súdom vykonané, žalobca iné dôkazy nenavrhoval, preto
súd na pojednávaní dňa 2.8.2021 vyhlásil v zmysle ust. § 182 CSP dokazovanie za skončené a spor
rozhodol týmto rozsudkom.

1.14.K rozsahu odôvodnenia tohto rozsudku doplnil, že nepovažoval za potrebné vyjadrovať sa k

námietkam žalobcu ohľadom ďalšieho predaja nehnuteľnosti žalovaným Ing. U. F., následne Ing. J. F..
Pre toto konania nie sú relevantné ani tvrdenia žalobcu o nadobudnutí bytu manželkou žalovaného
B. Tieto skutočnosti nemajú nijaký vplyv na dôvodnosť nároku uplatneného voči žalovanému podanou
žalobou. V odôvodnení rozsudku sa nevenoval ani jednotlivým trestným stíhaniam, ktoré boli vočižalovanému a jeho manželke vedené, pretože ani v jednom z prípadov, na ktoré žalobca v priebehu
konania poukazoval, sa dôvodnosť trestného stíhania nepotvrdila. Závery orgánov činných v trestnom
konaní preto nemajú nijaký vplyv na prejednávaný spor.

1.15. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP. Žalobca bol úspešný v časti konania o
zaplatenie sumy vo výške 101 796,88 eura, pretože v tejto časti súd žalobe vyhovel. Na druhej strane bol
žalovaný úspešný v časti konania o zaplatenie sumy 100 437,06 eura, v ktorej časti bol nárok žalobcu
zamietnutý. Súd vzhľadom na uvedené konštatuje takmer rovnaké čiastkové úspechy strán sporu, preto

s poukazom na vyššie citované ustanovenie § 255 ods. 2 CSP o trovách konania rozhodol tak, že
náhradu trov konania nepriznal ani jednej sporovej strane.

2. Obe strany podali proti rozsudku odvolanie.

Žalobca podal odvolanie prostredníctvom oboch právnych zástupcov.

3. V odvolaní podanom JUDr. Y. uviedol dôvody odvolania celého ustanovenia § 365 CSP.
3.1. V časti nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie znemožňujúce uskutočňovanie
jemu patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny

proces, namietal procesné pochybenie súdu prvej inštancie spočívajúce v odmietnutí výsluchu Ing. F. na
pojednávaní. Tento znalec mal na pojednávaní objasniť, kto staval dom , jeho postavenie v rozpore so
R. a preukázanie, že hodnota domu septembri 2007 nebola 209 500 eur ako ju stanovil Ing. K. ,ale len
198 000 eur. Žiadal, aby sa Krajský súd vyjadril k otázke skutkovej a právnej, že pani F. ani F. nežalovali
žalovaného a jeho manželku za uvedenie do omylu pri uzatváraní kúpnej ceny vo výške 209 500 eur.

Ďalej sa pýtal Krajského súdu či pozná zavkladovanie kúpnej zmluvy na J. F. ,čo súd prvej inštancie v
dôvodoch rozsudku nevysvetlil a procesne odmietol skúmať, keď zmluva je na jednej strane označená
ako kúpna zmluva a na druhej strane sa hovorí o darovaní. Jeho právny predchodca počas trvania
sporu žiadal predvolať pracovníkov upravujúcich dom za stálej prítomnosti žalovaného. Tento dôkaz
súd prvej inštancie odmietol vykonať .Ak by sa okresný súd oboznámil so spisom v zločine podvodu,

tak jednotlivé výpovede svedkov boli zabezpečené ich výsluchmi v trestnom konaní. Ďalej namietal
výpoveď svedkyne F. a opomenutie vyjadrenia súdu inštancie a nevypočutie JUDr. F. tvrdiac, že kúpnu
zmluvu pre F. nikdy nespisovala. Súd prvej inštancie odmietol vypočuť znalca Ing. K., Ing. F., svedkov
prerábajúcich dom, pána X., F., G., H. Y., R. Y., C. W., E. H., ľudí, ktorí montovali kúrenie. Boli vypočutí
len svedkovia navrhnutí žalovaným ,pán F., pani F..

3.2. V námietke rozhodovania vylúčeného sudcu alebo nesprávne obsadeného sudcu vzhľadom na
motivačný list zákonnej sudkyne žiadal, aby sa vyjadrila k zástupcom žalovaných, či niektorý predmetnú
vec s ňou rozoberal mimo pojednávacej miestnosti.

3.3. V časti nedostatočne zisteného skutkového stavu namietal nevykonanie výsluchu svedkov a
znalcov. Bode 24 súd prvej inštancie konštatoval, že JUDr. Y. odstúpil od kúpnej zmluvy dňa 26. 9.
2007. Záver je nepresný z dôvodu, pretože ako prvý od zmluvy odstúpil cestou svojho advokáta Mgr.
U. žalovaný. Súd prvej inštancie neustálil skutkový stav, odkedy vlastnila dom pani F. a pán F.. Táto
skutočnosť potvrdzuje, že nikto by neplatil 1200 eur za poškodený dom, ktorému preteká podlahové

kúrenie. Úvaha súdu o bezdôvodnom obohatení na úkor žalovaného je absolútne mylná a z viacerých
dôvodov. Jedným z dôvodov je skutočnosť, že žalovaný oklamal znalca Ing. K. a JUDr. Y. v zásadnej
skutočnosti, že dom má odtrhnutú základovú dosku a preteká mu podlahové kúrenie. To má za následok
úplne inú cenu prevádzanej nehnuteľnosti, jej kvality a úžitkovosti. Ďalšie zmluvy spisované žalovaným
boli fiktívne.

3.4. V časti nesprávneho skutkového zistenia namietal doloženie rozsiahleho spisového materiálu ,
v ktorom sú podrobne uvedené výpovede žalovaného a jeho manželky, Mgr. U., F., ktoré sú v
úplnom rozpore so zistenými skutkovými zisteniami v tomto konaní. V spise sa nachádza zmluva
o sprostredkovaní, kde žalovaný žiadal Reality Holding a.s. aby jeho dom predala za 265 000 eur.

ŽalovanýzmluvupodpisovalzaprítomnostiJUDr.Y..Jednoznačneakceptovalzhodnoteniesvojhodomu
v konkrétnom rozdiele medzi sumou 209 500 eur a 265 000 eur . Zmluvu podpísal žalovaný 14. 2. 2012
potom, ako dňa 7. 9. 2011 podpísal zmluvu s U. F. a J. F.. V trestnom konaní žalovaný uviedol, že Y.
peniaze vyviezol k svojej dcére do O., kde ich má v trezore.3.5. V časti nesprávneho právneho posúdenia namietal nezohľadnenie právoplatne rozhodnutej veci
vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. 18C 115/2013-641 v, ktorom odôvodnení súd uviedol, že

zmluva o prevode bola nepoctivým úkonom dlžníka (žalovaného), ktorým sa zmenšil svoj majetok na
úkor veriteľa (JUDr. Y.). Manželka žalovaného potvrdila vyplatenie kúpnej ceny jej synom žalovanému,
ktoré žalovaný skryl.

3.6. Za nesprávne právne posúdenie žalobca považoval zavkladovanie kúpnopredajnej zmluvy zo dňa

7. 9. 2011 medzi predávajúcim žalovaným a kupujúcou U. F.. U. F. sa stala vlastníčkou nehnuteľností
a dňa 10. 1. 2012 predala nehnuteľnosť manželom R.. Upriamil pozornosť Krajského súdu na §
143 Občianskeho zákonníka, ktorú si Okresný súd nevšimol, že novou kúpnou zmluvou dňa 10.
1. 2012 prešlo do BSM manželov R. vlastníctvo k rodinnému domu v hodnote 209 500 eur. Toto
zákonné ustanovenie má za následok, že podá žalobu o obnovu konania na základe výpovede pani
F. jednoznačne potvrdzujúcej, že došlo k prevodu jej vlastníctva manželom R. na základe podpísanej

kúpnej zmluvy síce len žalovaným, ale za trvania BSM. Z toho dôvodu je vylúčenie Mgr. R. pri tejto
žalobe nezákonné a obchádza zákon. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok
Okresného súdu Nitra zo dňa 02. augusta 2021 a rozhodol, že žalovaní 1/ a žalovaná 2/ sú povinní
zaplatiť žalobcovi o sumu 202 233,94 eura, od 11. 12. 2008 spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne do
zaplatenia, alternatívne vrátil vec na nové prejednanie a rozhodnutie a uplatnil si náhradu trov konania.

4. Právny zástupca žalobcu JUDr. E. odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie zdôvodnil
ustanovením § 365 ods.1 písm. b), d), f), d) CSP. Odvolanie v časti nesprávneho právneho posúdenia
zdôvodnilustanovením§529ods.2Občianskehozákona,sktorýmsasúdprvejinštancienevysporiadal.
Podľa citovaného ustanovenia môže dlžník použiť na započítanie voči postupníkovi aj svoje na

započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré mal voči postupcovi v čase, keď mu bolo oznámené alebo
preukázané postúpenie pohľadávky, ak ich oznámil bez zbytočného odkladu postupníkovi. V tomto
zmysle bolo postúpenie pohľadávky oznámené žalovanému najneskôr doručením platobného rozkazu
a žaloby dňa 8.11. 2012. V odpore žalovaný poukázal len na pohľadávku vo výške 16 596,96 eura,
ktorú mal postupca uznať dňa 25 11. 2010. Je otázne, či z hľadiska určitosti prejavu vôle došlo k

riadnemu a účinnému započítavaciemu prejavu pohľadávky žalovaného. V ostatných započítavacích
nárokoch žalovaného namietal ich neurčitosť a nepreukázateľnosť najmä z hľadiska ich nezapočítania
voči žalobcovi takto takto bez zbytočného odkladu. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, kedy ich mal
žalovaný presne uplatniť, v dôsledku čoho sa súd zjavne nezaoberal skutočnosťou, či boli započítané
včas, a teda účinne a mohli byť akceptované súdom ako oprávnená obrana žalovaného. Okrem

nepreukázanosti a nedôvodnosti nárokov je nepochybné, že postupné nepresné alebo odhadované
vznesené námietky týchto tvrdených nárokov 10.03.2013 alebo 21.10.2013, 05.04.2014 nie sú
započítaním bez zbytočného odkladu a súd na túto obranu žalovaného vôbec nemal prihliadať. Namietal
nesprávne právne posúdenie určeniu výšky škody 23 000 eur na znehodnotení nehnuteľností . Uviedol,
žerozpočetprácnepochybneniejedôkazom,akáskutočnáškodamalažalovanémuvzniknúť. Žalovaný

nepreukázal,žeprostriedkynaopravunehnuteľnostiskutočneavtvrdenomrozsahuvynaložil.Rozpočet
nie je znaleckým posudkom ani odborným vyjadrením, je technickým podkladom pre stavebné práce
sa zhodnotenie diela. Keď bolo sporným zhodnotenie nehnuteľností, bolo logickým sporným aj rozsah
škody. Súd prvej inštancie nezdôvodnil prečo sa odklonil od svojho predchádzajúceho právneho záveru
v prvom rozhodnutí. V časti bezdôvodného obohatenia 58 800 eur okrem neoznámenia započítania

bez zbytočného odkladu uviedol, že právny predchodca nehnuteľnosť v tvrdenom období 48 alebo 49
mesiacov neužíval. Nemohol sa obohatiť uplatnenou a súdom bez ďalšieho akceptovaného rozsahu
na úkor žalovaného. Vlastníčkou nehnuteľností v priebehu roku 2011 bola svedkyňa U. F.. Z týchto
dôvodov namietal aj zaplatenie úhrady za energie v sume 1 140 eur. Namietal nesprávne zohľadnený
záväzok titulom uznaného záväzku právneho predchodcu vo výške 16 596,96 eura, ktorý jeho právny

predchodca vrátil v roku 2011 sume 115 eur. V závere odvolania namietal, že odpor podaný proti
platobnému rozkazu dňa 19. 11. 2012 nebol a nemohol byť riadnym platným a účinným podaním
smerujúcim proti súdnemu rozhodnutiu, pretože nebol podpísaný žalovaným ani inou oprávnenou
osobou. Bezprecedentný, jednoznačne bezdôvodne zvýhodňujúci žalovaného, porušujúci rovnosť strán
sporu, respektíve porušujúci jeho práv právo na spravodlivý súdny proces bol postup súdu, ktorý po

uplynutí lehoty na podanie odporu, výzva zo dňa 7. 2. 2013 to je viac ako 2 mesiace po uplynutí lehoty
na podanie odporu žalovaného, aby sa dostavil na súd za účelom podpísania odporu. Žalovaný sa
dostavil až dňa 7. 3. 2013. Absencia podpisu spôsobuje, že išlo o nulitný právny akt, odpor nemohol byť
podaný včas, rozpor súdu so zákonom predstavuje postup aj oproti ustanoveniu § 174 ods. 3 OSP, podľaktorého mal súd odmietnuť nepodpísaný odpor podaný na súd dňa 19. 11. 2012 neoprávnenou osobou.
V závere namietal arbitrárnosť rozhodnutia v nedostatočnom odôvodnení, namietajúc, že závery súdu
prvej inštancie sú v priamom rozpore so zisteným skutkovým stavom, nesprávne právne posúdenie.

Napadnutý rozsudok súdu ´prvej inštancie žiadal zmeniť a priznanú sumu 202 233,94 eura spolu s
úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 202 233,94 euro od 1. 12. 2008 do zaplatenia a
priznať mu náhradu trov konania.

5. Žalovaný podal odvolanie proti rozsudku vo vyhovujúcej časti. Odvolanie zdôvodnil ustanovením §

365 ods. 1 písm. d ), f), h) CSP.

5.1. Namietal nesprávne posúdenie kúpnej zmluvy zo dňa 26. 0 9. 2007. Uvedenú zmluvu považoval za
zmluvu majúcou charakter fixnej zmluvy v zmysle § 518 Občianskeho zákonníka. Poukázal na všetky
svoje vyjadrenia a potvrdenia v priebehu konania. Citoval z rozhodnutia Krajského súdu a rozhodnutia
súdu prvej inštancie, ktorý na jednej strane uplatnený nárok žalobcu považoval za daný titulom uznania

dlhu zo dňa 20. 10. 2011, na druhej strane v závere rozsudku je uvedené bez vysporiadania sa so
všetkými námietkami a bez podrobnejšieho odôvodnenia, že nárok žalobcu je daný titulom údajne
zrušenej zmluvy z dôvodu odstúpenia žalovaného prostredníctvom výzvy jeho právneho zástupcu zo
dňa 14. 05. 2012. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že po dni 30. 04. 2008 sa kúpnou zmluvou necítil
byť viazaný. Ako veriteľ nemal záujem na oneskorenom plnení a ani bez zbytočného odkladu neoznámil

kupujúcemu, že by na plnení trval. Kúpna zmluva bola dňom 30. 04. 2008, resp. 01. 12. 2008 úplne
zrušená. Týmto dňom nastala splatnosť pohľadávky JUDr. Y. voči nemu na vrátenie plnenia. Výzva zo
dňa 14. 05. 2012 nezakladá a nemôže zakladať právne účinky podľa § 517 Občianskeho zákonníka.
Kúpna zmluva bola zrušená v súlade s § 518 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že rozhodnutie súdu
je nanajvýš zmätočné, aj jeho argumentácia je vnútorne rozporná a nelogická. Pokiaľ by sa súd prvej

inštancie a Krajský súd riadne zaoberali právnou povahou kúpnej zmluvy a jeho námietkami v odvolaní,
dospel by súd prvej inštancie k inému rozhodnutiu vo veci samej, nakoľko uplatnený nárok žalobcu
je premlčaný a je v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca svoj nárok menil tak, že nepovažoval nárok
titulom zrušenej kúpnej zmluvy ku dňu 01. 12. 2008 v spojení s dokumentom uznania dlhu zo dňa 20. 10.
2011, ale že nárok mu vznikol titulom odstúpenia od zmluvy z dôvodu výzvy predchádzajúceho právneho

zástupcu žalovaného zo dňa 14. 05. 2012. Žalobca považuje uplatnený nárok za dôvodný z dôvodu
odstúpenia od zmluvy zo dňa 14. 05. 2012 . Ide o zmätočný úkon, ktorému by nemala byť priznaná
právna ochrana. Ak by mal byť tento postup aplikovaný, čo vzhľadom na bod 72 rozsudku bol, potom
uznanie dlhu zo dňa 20. 10. 2011 je absolútne neplatným právnym úkonom aj z dôvodu, že v danej dobe
nemohla vzniknúť pohľadávka právneho predchodcu žalobcu, keď kúpna zmluva v danej dobe trvala

a trval záväzok právneho predchodcu žalobcu doplatiť kúpnu cenu a záväzok žalovaného následne
previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Z uvedeného dôvodu je potom neplatným právnym úkonom
aj zmluva o postúpení pohľadávok. Žalobca nepožíval konaní aktívnu vecnú legitimáciu. Zmena žaloby
urobená v roku 2019 potom smeruje voči premlčanej pohľadávke, ak pohľadávka mala vzniknúť v roku
2012 titulom zrušenia kúpnej zmluvy z dôvodu odstúpenia od kúpnej zmluvy výzvou zo dňa 14. 05. 2012

žalovaného. Žalobca sa pôvodne podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy titulom uznaného dlhu
žalovaným dňa 20. 10 2011. Premlčacia doba prestáva plynúť, spočíva iba vo vzťahu k tomu právu,
ktoré žalobca v žalobe uplatnil. Vo vzťahu k nej uplatnenému právu, ktoré v pôvodnej žalobe nežaloval,
premlčacia lehota plynie ďalej. Uvedené skutočnosti zakladajú odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.
f) CSP.

5.2. Ďalej namietal, že dlh ktorý bol predmetom uznania dlhu zo dňa 20. 10. 2011 bol v čase jeho
uznania premlčaný. Nevedel, že uznáva premlčaný dlh, preto nemohol založiť účinky podľa § 558 v
spojení s § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zotrval na svojom právnom názore, že uznanie dlhu je
absolútne neplatným právnym úkonom pre rozpor s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a pre rozpor s

dobrýmimravmivzmysle§39Občianskehozákonníka.Nestotožnilsasdôvodmirozhodnutiasúduprvej
inštancie o nepreukázaní nátlaku právneho predchodcu pri podpísaní uznania dlhu pretože poukázal
na niekoľko nátlakových situácii v čase podpisovania uznania dlhu. Tento nátlak vyplýva zo zápisnice o
výsluchu JUDr. F. pred Krajským riaditeľstvom PZ v Nitre, zo zápisnice o konfrontácii medzi JUDr. Y. a
JUDr. F.. Poukázal na list zo dňa 25.10.2011 adresovaný pani F.. Z uvedených skutočností je zrejmé, že

by nikdy uznanie dlhu nepodpísal dobrovoľne. Ďalej uviedol, že v priebehu konania uplatňoval námietku
rozporu s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie sa v dôvodoch svojho rozhodnutia nevysporiadal s jeho
námietkou prečo nepovažoval uznanie dlhu za rozporné s dobrými mravmi. Citoval ustanovenie § 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého neustále procesné úkony zo strany právneho predchodcužalobcu a žalobcu v trestných konaniach, súdnych konaniach považoval žalobu za šikanóznu. Poukázal
na ustálenú súdnu prax v zmysle ktorej šikanózny výkon práva právnu ochranu nepožíva. Odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie neobsahuje vyrovnanie sa s argumentáciou o neplatnosti právneho

úkonuuznaniadlhuzodňa20.10.2011prerozporsdobrýmimravmi,námietkoutýkajúcousašikanóznej
žaloby. Uvedené zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1písm.f) CSP.

5.3 .V závere odvolania žalovaný zhrnul dôvody odvolania vyššie uvedené a doplnil, že všetky úkony
po 30. 04. 2008 a následne po 01. 12. 2008 z jeho strany možno považovať za snahu o vyriešenie

zmätočného skutkového stavu, za právne úkony smerujúce k uzatvoreniu novej kúpnej zmluvy či inej
zmluvy,nakoľkoniejemožné,abyzrušenákúpnazmluvakokamihu 01.12.2008 trvalaaždoroku2012.
V priebehu nasledujúcich rokov po 01. 12. 2008 boli nehnuteľnosti ďalej predávané a bolo podpísané
uznanie dlhu. Napadnutý rozsudok žiadal zmeniť a žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

6. Žalobca prostredníctvom svojho zástupcu JUDr. Y. podal vyjadrenie k odvolaniu jeho zástupcu JUDr.

E.. Opätovne popisoval ním tvrdený skutkový stav ako v dôvodoch jeho odvolania, namietal nevypočutie
svedkov, znalca, neoboznámenie sa s obsahom trestného spisu, z ktorého by súd prvej inštancie zistil,
že JUDr. Y. sa do domu nasťahoval až v roku 2010 v októbri. Trval na svojom odvolacom návrhu.

7. Právny zástupca žalobcu JUDr. E. podal vyjadrenie k odvolaniu žalovaného. Uviedol, že krajský súd v

zrušujúcomuzneseníuviedol,ženárokžalobcujedanýapovinnosťousúduprvejinštanciebolozaoberať
sa započítavacím prejavom žalovaného. Uviedol, že nie je zrejmé v čom mal spočívať rozpor s dobrými
mravmi, keď si uplatňuje nárok na vrátenie plnenia zo zmluvy, ktorá bola zrušená. Podľa jeho názoru je
nemravná obrana žalovaného, ktorý prijal plnenie od jeho právneho predchodcu. Žalovaný v odvolaní a
vyplýva to z výpovedí dotknutých osôb pred príslušnými orgánmi uvádza , že nemohol poznať dôsledky

listiny uznania dlhu. Museli mu buď byť známe všetky dôsledky tohto záväzku. Nie je zrejmé o čom by
malo byť domáhanie sa vrátenia poskytnutých finančných prostriedkov za šikanózne. Odvolacie dôvody
tvrdené skutočnosti právne a skutkové sú pre vec absolútne bezpredmetné, nespôsobilé akokoľvek
zvrátiť rozhodnutie súdu prvej inštancie o jeho daností na vrátenie zaplatenej kúpnej ceny. Odvolanie
považoval za nedôvodné.

8. Žalovaný podal vyjadrenie k vyjadreniam žalobcov. Nestotožnil sa s popísaným priebehom u JUDr. F.,
kde JUDr. Y. priniesol návrh textu uznania dlhu. JUDr. F. ani JUDr. Y. ako práva znalé osoby ho nepoučili
o tom, že uznáva premlčaný dlh. Žalobca mal právo uplatniť svoj nárok súdnou cestou počas plynutia
dvojročnej premlčacej doby, ktorá mu začala plynúť dňom 02. 12. 2008. Jeho námietka na rozpor s

dobrýmimravmijeopodstatnená,ajnámietkašikanóznehovýkonu práva.Svojekompenzačnénámietky
uplatnil včas a predložil dôkazné prostriedky. Žalobca nikdy v priebehu konania nenavrhol žiadnych
svedkov na preukázanie tvrdenia o zhodnotení nehnuteľnosti. Na pojednávaní 20. 11. 2019 na výzvu
súdučistranynemajúnávrhynaďalšiedôkazyuviedol,žežiadnenemáasvedkovužnavrhovaťnebude.
Nezúčastnil sa posledného pojednávania, na ktorom sa preukazoval stav nehnuteľností v akej ju

zanechal právny predchodca žalobcu. Nikdy nepredložil dôkaz na podporu svojich argumentov, nakoľko
očividne neexistuje. Odvolanie žalobcu podané zástupcom JUDr. Y. považoval za zmätočné v celom
rozsahu. Uviedol, že žalobca nepravdivo uvádza skutočnosti týkajúce sa trestných konaní skončených
tak, že ani v jednej trestnej veci nebol uznaný za vinného . Znalecký posudok v trestnej veci vyhotovený
inžinierom F., znalcom z odboru statiky bol nariadený k zisteniu statických porúch nehnuteľností a nie na

účely stanovenia hodnoty nehnuteľností. Kúpna cena medzi stranami v kúpnej cene bola dohodnutá v
zmysle článku III ods. 1 kúpnej zmluvy a nie znaleckým posudkom. Právny predchodca žalobcu zakotvil
do kúpnej zmluvy ustanovenie, podľa ktorého kupujúci môže uskutočňovať reálne stavebné úpravy až
po zaplatení kúpnej ceny , čo sa nikdy nestalo. Oprávnenie na stavebné úpravy nehnuteľnosti mu tak
nikdy nevzniklo. Kupujúci pred uzavretím zmluvy vyhlásil, že stav nehnuteľnosti mu je dobre známy . Pre

poskytnutie úveru JUDr. Y.ovi vypracoval znalecký posudok Ing. K., osobný priateľ právneho predchodcu
žalobcu.Zoznaleckéhoposudkunevyplývajúžiadnestatickéanitechnicképoruchy.Závadytechnického
charakteru sa prejavili až po nedovolených a neodborných stavebných zásahov uskutočnených JUDr.
Y.. Za absolútne nezmyselné považoval tvrdenie žalobcu o zhodnotení nehnuteľnosti a navýšení ceny
nehnuteľnosti zmluve o sprostredkovaní, ktorá nič o údajnom zhodnocovaní nehnuteľnosti nepíše. Je

prirodzené, že hodnota nehnuteľnosti na realitnom trhu postupom času stúpa a predávajúci môže
zvyšovaťcenunehnuteľnosti,ktorúpredáva.Žalobcavtomtosúdnomkonanízneužívaprávonapodanie
odvolania tým, že výrokmi obsiahnutými v jeho podaniach prekračuje hranicu normálnej kritiky a hrubo
uráža nielen druhého účastníka, ale aj okresný a Krajský súd, čo je v rozpore s princípom zachovávaniaúcty k právam iných. V zmysle článku 5 CSP platí, že zjavné zneužitie práva nepožíva právnu
ochranu. Ďalej uviedol, že odvolanie žalobcu II na základe údajov uvedených v elektronickom spise
bolo zaevidované po uplynutí zákonnej lehoty na podanie odvolania. Preto by malo byť odmietnuté.

odvolanie bolo doručené JUDr. Y.ovi 13.09. 2021 a lehota na podanie odvolania mu uplynula 28.09.2021.
Pokiaľ by súd ponechal lehotu na podanie odvolania JUDr. E. za nedotknutú, je zrejmé, že aj toto
odvolanie bolo podané oneskorene. Dátum prevzatia napadnutého rozhodnutia je zaevidovaný 17.
09. 2021 a zákonná lehota na podanie odvolania uplynula 04.10.2021.Odvolanie bolo podané až
dňa 05. 10. 2021. Napriek tomu, že odvolanie žalobcu II bolo podané oneskorene, vyjadril sa k

týkajúcej sa kompenzačnej námietky. Uviedol, že ku kompenzačným námietkam sa žalobca riadne
nebránil v priebehu prvostupňového konania. Námietku konania v rozpore s ustanovením § 529 ods.
2 Občianskeho zákonníka považoval za nekorešpondujúcu so skutkovým stavom. Pretože odvolanie
bolo podané oneskorene, nie je možné brať zreteľ na túto námietku.
K námietke doručovania odporu proti platobnému rozkazu uviedol, že žalobca používa procesnú obranu,
ktorúdoposiaľvkonaníneuplatnil.Jednásaonovotyvodvolacomkonaní,naktoréodvolacísúdnemôže

prihliadať. Ďalej zopakoval svoje dôvody odvolania v časti premlčania nároku a neplatnosti uznania dlhu.
Poukázal na odvolacie návrhy oboch zástupcov žiadajúcich priznať úrok z omeškania od 01.12. 2008,
hoci v priebehu konania žalobca v tejto časti žalobu zmenil.

9. Žalobca odvolaciemu súdu zaslal podanie namietajúce postup súdu pri doručovaní platobného

rozkazu. Uviedol, že platobný rozkaz bol vydaný 8. 11. 2012 a ten istý deň doručený žalovanému. Dňa
15. 11. 2012 bol podaný odpor na G. Com nepodpísaný právnym zástupcom ani žalovaným. Žalovaný
nemoholodporpodpísať,od9.11.2012dokoncaroku2012bolvF..Súdprvejinštancievyzvalprávneho
zástupcu, aby sa dostavil podpísať na súd plnú moc. Po nejakom čase sa dostavil žalovaný na súd a
je zrejmé, že sfalšoval podpis na splnomocnení alebo sfalšoval podpis na odpore. Na túto skutočnosť

prešiel právny zástupca JUDr. E. po nahliadnutí do spisu. Vo veci vypracováva trestné oznámenie
na marenie spravodlivosti na žalovaného za sfalšovanie podpisov vo veci platobného rozkazu. Ďalej
uviedol, že Okresný súd v osobe JUDr. F. nikdy nečítal Občiansky zákonník a konkrétne ustanovenia §
575 a 581 Občianskeho zákonníka . V spise sa nenachádza znalecký posudok Ing. F. zo dňa 17. 11.
2013. Posudok bol doložený a má reálne podozrenie, že nejaká osoba má záujem ho zo spisu vybrať.

Právny zástupca žalobcu JUDr. Y. doručil odvolaciemu súdu podanie 17. 06. 2022 opätovne namietajúce
doručenie odporu proti platobnému rozkazu po uplynutí zákonnej lehoty pre oneskorene podaný odpor
proti platobnému rozkazu. Navrhol zrušiť všetky rozhodnutia súdu v danej veci a potvrdiť platobný
rozkaz zo dňa 0 8. 11. 2012. Právny zástupca žalobcu doručil podanie Krajskému súdu do 20. 06. 2022
opätovne predkladajúcich listinný dôkaz odpor proti platobnému rozkazu. Navrhol odmietnuť odpor proti

platobnému rozkazu ako odpor podaný oneskorene alebo odpor podaný neoprávnenou osobou. 24. 06
2022 právny zástupca JUDr. Y. doručil ďalšie podanie žiadajúce zrušenie rozsudku z dôvodu platnosti
platobného rozkazu, podozrenia pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu ohýbania práva podľa
§ 326 písm. a) Trestného zákona. Namietal aktívnu legitimáciu žalovaného na započítanie pohľadávok,
ktoré nevykonalo uznanie dlhu. Právny zástupca 29.06.2022 doručil opätovné podanie odvolaciemu

súdu poukazujúc na ustanovenie § 583 Občianskeho zákonníka, nepodanie odporu v zákonnej v
15 dňovej prekluzívnej lehote na podanie odporu, nerešpektovania prekážky rozhodnutej veci vo veci
vydania platobného rozkazu, nepodanie návrhu žalovaným na odpustenie zmeškania lehoty podľa § 122
OSP. Právny zástupca predkladal fotokópie listín založených v spise pretože na jeho požiadavku mu
bola vyhotovená fotokópia celého spisu. Ďalším podaním zo dňa 19.07.2022 opätovne poukazoval na

nepodanie odporu v prekluzívnej lehote, nerešpektovanie ustanovenie § 583 Občianskeho zákonníka,
§ 189 CSP, § 190 CSP a navrhol, aby súd v zmysle § 190 informačnej povinnosti prijal uznesenie, v
ktorom uloží žalovanému bezodkladne oznámiť skutočnosti kedy presne vyberal peniaze z účtu SLPS
č.ú. XXXXXXXXXX/X XXX, ktoré podľa kúpnej zmluvy patrili E.. E. Y.ovi, ktoré uznal uznaní dlhu dňa
20.11.2011, žalovaného bezodkladne oznámiť skutočnosti , kedy presne odniesol 202 233,94 eura do

trezoru svojej dcéry K. K. vo O., ktoré uznal v uznaní dlhu dňa 20.11.2011, K. K. bezodkladne písomne
oznámiť, kedy presne jej vlastný otec E. R. priniesol do trezoru 202 233,94 eura, ktoré uznal v uznaní
dlhu dňa 20.11.2011 a v zmysle § 189 edičnej povinnosti prijal uznesenie v ktorom uloží žalovanému a
K. K. aby vec, ktorá je potrebná na zistenie skutkového stavu - finančné prostriedky uložili do úschovne
súdu vo výške 220 233,94 eura s úrokom z omeškania tak, ako to určuje právoplatný platobný rozkaz zo

dňa 08.11.2012 pod spisovou značkou 10 Ro /430/ 2012- 32 spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne z tejto sumy od 01.12.2008 do zaplatenia. Ďalším podaním doručeným súdu 05.08.2022 žalobca
zopakoval svoje predchádzajúce podania.10. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015
Z.z., účinný od 01. 07. 2016, ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré
mu predchádzalo a odvolaniach strán podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom

odvolaní (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383
CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, dospel k záveru, že odvolania
nie sú opodstatnené a dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1
CSP ako vecne správny potvrdil.
Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.
Ustanovenie § 387 ods. 2 CSP zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho

súdu. Ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol, ale v
odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí
vyhotovovať štandardné rozhodnutie podľa § 220 ods. 2 CSP, ale obmedzí sa len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na
zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako

neoddeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na
všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce.

11. Odvolací súd v zmysle § 380 ods. 1 CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, sa plne stotožnil
s rozhodnutím súdu prvej inštancie, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna a v

neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu
zahŕňa tak hmotnoprávnu, ako aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen
zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté
konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací
súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a

dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným
úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie
§ 380 ods. 2 CSP vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania.
Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je
odvolací súd viazaný vždy. Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len

vtedy, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred
súdom prvého stupňa síce vyskytli vady, ale ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
potom odvolací súd na tieto vady neprihliadne.

12. Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní súc viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní a skutkovým stavom

zisteným súdom prvej inštancie, preskúmal v danej veci tak napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie,
konanie, ktoré mu predchádzalo a tiež dôvody odvolaní a skonštatoval, že súd prvej inštancie vykonal
dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich závere vec právne posúdil. Súd prvej
inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská
strán sporu k prejednávanej veci, výpovede svedkov, listinné dôkazy ,výsledky vykonaného dokazovania

aprávnepredpisy,ktoréaplikovalnaprejednávanýprípadazktorýchvyvodilsvojeprávnezávery.Prijaté
právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká
aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím
ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že strany sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu
prvéhostupňanestotožňujú,neznamená,žejehozdôvodnenienezodpovedápožiadavkám,ktorénatúto

časť rozhodnutia kladie vyššie citované zákonné ustanovenie. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným
spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré rozhodol uvedeným spôsobom.

Odvolací súd k odvolaciemu dôvodu uvedenom oboma stranami udáva:

13. Podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.Vada konania vymedzená v ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP je vo svojej podstate porušením základného
práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručuje v podmienkach právneho
poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č.
209/1992 Zb.). Požiadavky na riadne zdôvodnenie rozsudku súdu upravuje ustanovenie § 220 ods. 2
Csp, podľa ktorého súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké
prostriedky procesného útoku použil, ak sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany
použil.Súdjasneavýstižne,ktoréskutočnostipovažujezapreukázanéaktorénie,ktorédôkazyvykonal,

z ktorých dôkazov vychádzal a k ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku
bolo presvedčivé. Výkladom citovaného ustanovenia Civilného sporového poriadku pritom treba dospieť
k záveru, že s tam uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia)
dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a
jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení pri žiadnej možnej

interpretácii nevyplývajú, a napokon tiež len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých
dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené. Povinnosť súdu riadne odôvodňovať rozhodnutie je
odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa
vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva strany na jednej strane
a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách

rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať
proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom
nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne
konanie, táto vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného odvolania. Súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia sa musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup

musí byť v odôvodnení jednoznačne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené
vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre
dohady a domnienky. Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať jeho správnosť a
odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí
súdu, t.j. musí byť preskúmateľné. Ako boli uvedené vo vyššie uvedenom bode, rozhodnutie súdu

prvej inštancie obsahuje náležitosti § 220 ods. 2 CSP, preto odvolací dôvod strán spočívajúci v
nepreskúmateľnosti rozhodnutia a porušení práva na spravodlivý súdny proces, nie je daný.

14. Odvolanie proti rozsudku podali obe strany. Odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania.

Žalovaný v odvolaní nenamietal oneskorené doručenie odvolania právnych zástupcov žalobcu. Túto
námietku vzniesol až vo vyjadrení k odvolaniam žalobcu. Odvolací súd po podaní odvolania skúma
z úradnej povinnosti, či odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovej lehote. Pre
nesplnenie čo len jednej podmienky, musí odvolanie odmietnuť. Rozsudok bol doručený E.. Y.ovi dňa
13.09.2021. Odvolanie bolo podané na poštu 27.09.2021. Odvolanie bolo podané v zákonnej lehote

na podanie odvolania, ktorá uplynula 28.9.2021. Z toho dôvodu je námietka žalovaného o oneskorene
podanom odvolaní nedôvodná. Rozsudok bol doručený druhému právnemu zástupcovi E.&J.. s.r.o.
17.09.2021. Odvolanie bolo podané 04.10.2021 v lehote 15 dní, ktorá by uplynula 02.10.2021 v sobotu,
najbližší pracovný deň bol pondelok, kedy bolo doručené odvolanie žalobcu E.. E.m. Z uvedeného
vyplýva, že obe odvolania boli pri zachovaní odvolacej lehoty obom zástupcom žalobcu bola zachovaná.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca mal troch zástupcov. Nikdy súdu neuviedli, ktorému sa majú
doručovať písomnosti, preto ich súd prvej inštancie doručoval všetkým. E.. E. skončil výkon advokácie,
zástupcami zostali E.. Y. a E.. E.. Podstatné je v danom prípade vyriešiť, ako plynie odvolacia lehota
pre oboch zástupcov.

Podľa § 110 ods.2 CSP, ak má strana viacerých advokátov, doručí sa písomnosť tomu z nich, ktorého
určí strana na doručovanie písomnosti. Ak strana výslovne neurčí žiadneho z advokátov, doručuje sa
ktorémukoľvek z nich.

Podľa § 121 ods. 2 Civilného sporového poriadku do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava

deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty.

Podľa § 121 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň
pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.15. Strana môže byť v konaní zastúpená viacerými advokátmi. Ak strana neurčí žiadneho z advokátov,
môže súd doručovať písomnosť ktorémukoľvek z advokátov. Zo zákona nevyplýva povinnosť súdu

vyzývať stranu, aby si zvolila advokáta na doručovanie písomností. Tento postup nevyplýva ani zo
všeobecnej poučovacej povinnosti súdu v zmysle § 160, pretože ide o stranu, ktorá je zastúpená
advokátom. Situáciu, keď prvoinštančný súd doručoval napadnuté uznesenie obom právnym zástupcom
žalobcu, zákon výslovne neupravuje. Pre potreby zistenia, či boli splnené podmienky pre odvolacie
konanie,bolopotrebnéustáliťmomentdoručenianapadnutéhorozsudkužalobcovi,pričompodľanázoru

odvolacieho súdu účinky doručenia nastali dňom doručenia napadnutého rozsudku tomu z právnych
zástupcov žalobcu, ktorému bolo rozhodnuie doručené ako prvému. V prejednávanej veci bol napadnutý
rozsudok doručený E.. Y.ovi 13.9.2021 a E.. E.skemu 17.09.2021. Za deň doručenie je potrebné
považovať deň doručenia rozsudku E.. Y.ovi, deň 13.09.2021. Lehota na podanie odvolania uplynula
28.9.2021.Odvolanie druhého zástupcu dňa 04.10.2022 bolo podané po uplynutí zákonnej lehoty na
podanie odvolania, preto ho odvolací súd odmietol podľa § 386 písm.a) CSP ako odvolanie podané

po lehote. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie NS SR 9 Cdo /140/2020, v ktorom boli zástupcovia
strany E.. E. a E.. Y. a dovolací súd odmietol dovolanie E.. Y. ako oneskorene podané. Rovnaký právny
názor dovolací súd zaujal v rozhodnutí 9 Cdo 366/2021.

16. Predmetom odvolacieho konania zostalo odvolanie žalobcu podané E.. Y., preto sa odvolací

súd nezaoberal odvolacími dôvodmi E.. E. a ďalšími dôvodmi odvolania po uplynutí odvolacej lehoty
podávanými zástupcom žalobcu po uplynutí odvolacej lehoty, pretože odvolací súd je viazaný rozsahom
odvolania (§ 379 ods.1 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP). Na vady, ktoré sa týkajú
procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

17. Odvolací súd sa zaoberal ako prvoradým odvolaním žalovaného namietajúceho vyhovujúcu
časť rozsudku, opakujúceho dôvody odvolania proti prvému rozsudku súdu prvej inštancie. Namietal
charakter kúpnej zmluvy ako fixnej zmluvy, premlčanie nároku žalobcu, neplatnosť právneho úkonu
uznania dlhu, premlčanie nároku z dôvodu zmeny návrhu a uplynutí dvojročnej premlčacej doby,
neplatnosť postúpenia pohľadávky a tým nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Odvolací súd

v rozsudku zo dňa 23.09.2020 pod č.k. 25Co/50/2020 sa podrobne zaoberal odvolacími dôvodmi
žalovaného. V bode 11 rozsudku konštatoval, že žalobca sa domáha svojho nároku titulom uznania
dlhu žalovaným, preto nevenoval pozornosť námietkam žalovaného trvajúceho na fixnej zmluve a
nárok žalobcu považoval za daný. Vyjadril sa k premlčacej dobe uznaného dlhu, nevedomosti o
uznaní premlčaného dlhu a jeho následkoch. Konštatoval, že žalovaný musel mať vedomosť o uznaní

premlčaného dlhu. Medzi stranami nebolo sporné prevzatie kúpnej ceny žalovaným, čím žalobca
preukázal dôvodnosť žaloby. Preto sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že nárok
žalobcu je daný. Odvolací súd nemal dôvod odkloniť sa od svojho právneho záveru v zrušujúcom
rozsudku. Žalovaný opakovane namietal tie isté skutočnosti a dôvody, s ktorými sa oba súdu vyporiadali
a odvolací súd nepovažuje za potrebné opakovať dôvody svojho prvého rozhodnutia, v ktorom zrušil

napadnutýrozsudoklenzdôvodunevenovaniapozornostisúduprvejinštanciezapočítavaciemuprejavu
žalovaného.

18. Žalovaný v odvolaní namietal premlčanie nároku žalobcu z dôvodu, že pôvodne podanou žalobou
sa domáhal nároku titulom plnenie z uznania dlhu a v priebehu konania zmenil svoju žalobu a domáhal

sa plnenie titulom odstúpenia od zmluvy, čo konštatoval súd prvej inštancie v bode 72 rozsudku.
Z ustanovenia § 139 CSP vyplýva, že žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.
Podľa § 140 ods. 1 CSP, zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje
iné právo.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie

rozhodujúcich skutočností.
Zmena žaloby je prejavom (jednou z foriem) dispozičnej zásady, ktorá je typická pre sporové konanie
a umožňuje strane sporu vystupujúcej na strane žalobcu (na strane žalovaného len v prípade zmeny
vzájomnej žaloby), aby modifikovala svoj žalobný návrh, ktorý však nie prostriedkom procesného útoku
alebo obrany (§ 149 CSP). Možnosť meniť žalobu však nie je absolútna a zákon ju obmedzuje najmä

z dôvodov hospodárnosti.
Žalobu možno zmeniť počas konania. V rámci konania v prvej inštancii je zmena žaloby neprípustná
v spotrebiteľských sporoch, avšak len v prípade, ak je spotrebiteľ na strane žalovaného (§ 294CSP).
Zákon ďalej výslovne nepripúšťa zmenu žalobu v odvolacom konaní (§ 371 CSP) a v dovolacom konaní(§ 438 ods. 2 CSP). Z uvedeného možno vyvodiť záver, že zmena žaloby prichádza do úvahy len v rámci
konania v prvej inštancii. Žalobca teda môže žalobu meniť do momentu vyhlásenia rozsudku vo veci
samej (§ 219 CSP) alebo do momentu jeho vydania (kontumačný rozsudok, platobný rozkaz a pod.), ak

sa rozsudok nevyhlasuje verejne. Ak sa konanie v prvej inštancii končí vydaním uznesenia (zastavenie
konania, odmietnutie žaloby), použije sa ustanovenie § 235 CSP.
Zmena žaloby ako dispozičný procesný úkon strany môže mať formu podania (§ 123 CSP a nasl.)
alebo môže byť urobená ako prednes strany na pojednávaní (§ 181 CSP). Ak sa zmena žaloby realizuje
formou podania, do úvahy prichádza len písomná forma (§ 125 CSP). Pri odstraňovaní vád podania sa

bude postupovať podľa § 129 CSP v spojení s § 123 ods. 2 CSP. Zákon však výslovne predpokladá (§
142 ods. 1 CSP), že strana môže zmenu navrhnúť aj na pojednávaní, t. j. formou ústneho prednesu.
Vtedy bude zmena žaloby súčasťou zápisnice o pojednávaní (§ 99 CSP), ak sa robí, alebo zvukového
záznamu (§ 98 CSP).Súd posudzuje podanie podľa obsahu (§ 124 ods. 1 CSP), t. j. označenie podania
stranou je irelevantné.
Zmena žaloby má význam z pohľadu jej hmotnoprávnych účinkov, najmä z pohľadu zastavenia

(spočívania) plynutia premlčacej lehoty. Hmotnoprávne účinky zmenenej žaloby nastanú až od
uplatnenia návrhu na zmenu žaloby na súde (nie odo dňa uplatnenia pôvodného nároku, ani dňom, kedy
bolo o zmene rozhodnuté), avšak len za predpokladu, že súd zmenu pripustí.
Za zmenu žaloby možno považovať návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo (kvantitatívna zmena),
návrh, ktorým sa uplatňuje iné právo (kvalitatívna), podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich

skutočností tvrdených v žalobe. O zmenu podstatných skutkových okolností sa nejedná v prípade, ak
žalobca uplatňuje ten istý nárok bez zmeny skutkového stavu. Žalobca žalobu uplatnil titulom uznania
dlhu žalovaným, ktorým uznal dlh z titulu prevzatia kúpnej ceny od právneho predchodcu žalobcu. Súd
prvej inštancie žalobe vyhovel titulom uznanie dlhu. V bode 72 rozsudku konštatoval zmenu žaloby len
v časti úroku z omeškania, nie vo veci samej. Preto námietka žalovaného poukazujúceho na zmenu

žaloby a jej uplatnenie po uplynutí premlčacej doby, nie je dôvodná. K plnenie nebol zaviazaný titulom
bezdôvodného obohatenia zo zrušenej zmluvy, ale z uznania dlhu, ktorého existenciu a výšku v čase
uznania nerozporoval.

19. Žalovaný v odvolaní namietal, že k uznanie dlhu došlo pod nátlakom právneho predchodcu žalobcu,

preto je tento úkon neplatný pre rozpor s dobrými mravmi a ustanovením § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.
Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka).

Citované ustanovenie Občianskeho zákonníka je všeobecným ustanovením hmotnoprávnej povahy,
ktoré dáva súdu možnosť posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v
prípade, ak to tak nie je, požadovanú ochranu odoprieť. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom
náleze z 3. októbra 2013 sp. zn. I. ÚS 33/2012 v tejto spojitosti zdôraznil, že v rovine jednoduchého

práva je nutné starostlivo posudzovať individuálne okolnosti daného prípadu cez prizmu kogentného
ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakotvujúceho zásadu súladného výkonu práv s dobrými
mravmi, ktoré je v rovine jednoduchého podústavného práva odrazom ústavnej požiadavky nájsť
spravodlivé riešenie. Zdôraznil, že toto ustanovenie je z ústavnoprávneho hľadiska tým miestom, skrz
ktoré sú všeobecné súdy povinné nechať preniknúť ideu materiálneho právneho štátu do interpretácie

a aplikácie podústavného práva.

Dobré mravy sú súhrnom spoločenských, kultúrnych a mravných noriem základných, ktoré preukázali
počas historického vývoja určitú mieru stálosti (nemennosti), vyjadrujú podstatné historické tendencie
a stotožňuje sa s nimi podstatná časť spoločnosti. Najvyšší súd už vo svojom rozhodnutí z 30. januára

2013 sp. zn. 6 Cdo 173/2011 pripomenul, že súčasťou dobrých mravov je aj dobrá viera (bona fides) v
zmysle poctivosti, vernosti danému slovu a mravnej povinnosti splniť záväzok. Je to morálne kritérium
posudzovania správania sa, ktoré má dve stránky - poctivosť vlastnú a zároveň dôveru v poctivosť
druhých i vieru v dôveryhodnosť ako takú. Stálosť a pravdivosť v sľuboch a dohodách bola už v rímskom
práve chápaná ako základ spravodlivosti.

Z vykonaného dokazovania vyplývajú vzájomné vzťahy strán, nielen v súčasnosti, ale aj v dobe uznania
dlhu. Žalovaný počas celého konania namietal správanie žalobcu v čase podpísania uznania dlhu,
čomu potom nezodpovedá ich ďalšia spolupráca pri uzatváraní sprostrekovateľskej zmluvy na prenájomnehnuteľnosti. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že bol donútený uznanie dlhu podpísať,
čomu nenasvedčujú okolnosti, za ktorých došlo k jeho podpísanie a neuniesol dôkazné bremeno
tvrdenia, že právny úkon uznania dlhu je neplatný podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Tvrdil, že právny

predchodca sa mu vyhrážal, vyvíjal na neho nátlak. Ustanovenie § 37 Občianskeho zákonníka používa
termín bezprávna vyhrážka. Poukazuje na rozhodnutia súdov, ktoré za bezprávnu vyhrážku považujú
vynucovanie niečoho, čo nesmie byť vynucované, pričom môže spočívať v tom, že je vyhrážané niečím,
čo hroziaci nie je oprávnený vykonať, alebo čo síce je oprávnený vykonať, ale nesmie tým hroziť
tak, aby niekoho primäl k určitému právnemu úkonu: nie je potrebné, aby cieľ, ktorý je sledovaný

použitím bezprávnej vyhrážky, bol sám protiprávny. Musí ísť o vyhrážku takého druhu a takej intenzity,
aby podľa okolnosti a povahy konkrétneho prípadu u toho, voči komu bola použitá, vyvolala dôvodnú
obavu a vyhrážka musí byť adresovná tomu, na kom sa právny úkon vynucuje, alebo osobám jemu
blízkym. Medzi bezprávnou vyhrážkou a právnym úkonom musí byť príčinná súvislosť. Uznanie dlhu
je jednostranný úkon. Žalovaný nepredložil žiaden dôkaz svojho tvrdenia. Odvolací súd sa v tejto časti
stotožnil s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie.

20. Z odvolania žalobcu podaného jeho právnym zástupcom E.. Y. vyplýva, že odvolanie zdôvodnil
celým ustanovením § 365 CSP . Namietal nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, spočívajúci v nevypočutí znalca Ing. F., nepredvolaní svedkov upravujúcich dom za stálej

prítomnosti žalovaného, ktoré výpovede sa nachádzali v trestnom spise, nevypočutie E.. F.. Súd prvej
inštancie odmietol vypočuť Ing. K.a, Ing. F., svedkov prerábajúcich dom pána X., F., G., H. ,R., C.
Y., E.a H., ľudí montujúcich kúrenie. Ďalej namietal rozhodovanie vylúčeným sudcom a žiadal, aby
sa zákonná sudkyňa vyjadrila, či právni zástupcovia s ňou o veci komunikovali mimo pojednávaciu
miestnosť. Uvedenými dôvodmi zdôvodnil odvolanie podľa písm.e) § 365 ods.1 CSP. Namietal skutkové

zistenia , poukazujúc na ním zaslaný materiál počas konania. V časti nesprávneho právneho posúdenia
namietal nezohľadnenie rozsudku Okresného súdu Nitra sp.zn. 18C 115/2013-641, jeho odôvodnenia.
Žiadal zaviazať žalovaného k zaplateniu žalovanej sumy 202 233, 94 eura.

21. Z obsahu odvolania žalobcu vyplýva, že namietal porušenie práva na spravodlivý súdny proces

spočívajúci v nevykonaní dokazovania výsluchom znalca a svedkov.

Podľa § 185 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná.

Súd nemusí vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania

vykonávať, je výlučne na súde. Súd musí mať vždy vyriešenú otázku, na preukázanie ktorej skutočnosti
vykonáva ten- ktorý dôkaz. Súd nevykoná dôkazy, ktoré nemôžu smerovať k preukázaniu spornej
skutočnosti, lebo túto skutočnosť možno preukázať iným spôsobom alebo sa týkajú skutočností
nerozhodných a právne bezvýznamných a tiež také, ktoré účastníci navrhli s úmyslom súdne konanie
predĺžiť. Súd prvej inštancie sa v bode 73 vyjadril k nevykonaniu ďalších dôkazov. Žalobca napriek tomu

namietalnevykonanievýsluchovnímnavrhnutýchsvedkovaznalca,ktorésúdpodľanázoruodvolacieho
súdu irelevantné, pretože odvolací súd už v prvom rozhodnutí zaujal právny názor, že nárok žalobcu je
daný. Výsluch svedkov a znalca by v žiadnom prípade neovplyvnil tento záver a z odvolania žalobcu
nevyplýva, k akej zmene skutkového stavu a následného právneho posúdenia veci by výsluchy mali
vplyv.

22. Súd prvej inštancie sa v dôvodoch rozhodnutia v bode 74 uviedol, že nepovažoval za potrebné
sa vyjadrovať k námietkam žalobcu k ďalším predajom nehnuteľnosti, k manželke žalovaného, pretože
ich považoval za irelevantné. Odvolací súd sa s jeho dôvodmi stotožnil, nepovažoval za potrebné sa
vyjadrovať k opätovným námietkam žalobcu, pretože následné kúpne zmluvy , skúmanie vlastníckeho

práva následných kupcov nič nemenia na skutkovom stave veci. Rovnako výsluch E.. F. K pasívnej
legitimácii Mgr. R.vej odvolací súd zaujal stanovisko vo svojom predchádzajúcom rozsudku, preto ho
opakovať nebude.

23. Žalobca odvolanie zdôvodnil rozhodnutím nezákonného sudcu namietajúc, aby sa zákonná sudkyňa

vyjadrila, či niektorý zo zástupcov žalovaných predmetnú vec s ňou rozoberal mimo pojednávacej
miestnosti a poukázal na jej motivačný list.Uvedená časť odvolania nespĺňa náležitosti § 52 CSP . Zákonná sudkyňa nemala povinnosť sa k nej
vyjadrovať. Túto povinnosť nemá ani odvolací súd pre nesplnenie náležitosti podania. Napriek tomu
má potrebu uviesť, že žalobca miesto toho, aby venoval pozornosť počas desaťročného trvania sporu

splneniu svojej dôkaznej povinnosti, sudkyňu obviňuje z niečoho, čo ani sám nevedel uviesť. Zrejme
vychádzal z vlastného konania. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že právny zástupca žalobcu sa po podaní
návrhu na vydanie platobného rozkazu dostavil na súd 08.11.2021 a žiadal vydať platobný rozkaz,
pretože žalovaný odchádza do F. V ten deň bol platobný rozkaz vydaný a doručený stranám. Odvolací
súd nezistil vadu konania namietanú žalobcom, rozhodnutie vylúčeným sudcom.

24. Podľa § 379 CSP odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania.

Odvolací súd prejedná odvolanie len v medziach, v akých ho odvolateľ napáda. Odvolateľ musí uviesť,
ktoré výroky rozhodnutia konkrétne napáda a z akého dôvodu, t.j. proti ktorým konkrétnym výrokom
odvolanie smeruje. Uvedené je relevantné aj z dôvodu, že len vo vzťahu k výrokom, ktoré sú napadnuté

odvolaním, nastane suspenzívny účinok. Žalobca v odvolaní uviedol, že napáda všetky výroky rozsudku.
Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a rozhodol, že žalovaný 1/
a žalovaná 2/ sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 202 233,94 eura od 11.12.2008 spolu s úrokom z
omeškania 9% do zaplatenia. Rozsudkom súdu prvej inštancie bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi
sumu 101 796,88 eura s úrokom z omeškania vo výške 9% zo sumy 101 796,88 eura od 23.05.2012

do zaplatenia.
Odvolací súd môže rozsudok zrušiť z dôvodov § 389 ods.1 CSP a zmeniť podľa § 388 CSP. Nemôže
naraz rozhodnúť oboma spôsobmi. Žalobcovi bola rozhodnutím súdu priznaná suma 101 796,88 eura
voči žalovanému. O žalovanej v druhom rade bolo právoplatne rozhodnuté tak, že žaloba bola voči nej
zamietnutá. Napriek tomu žalobca v odvolaní žiadal zaplatenie celej sumy od žalovaného a pôvodne

žalovanej v druhom rade, ktorá už stranou sporu nie je. Domáhal sa úroku z omeškania od 1.12.2008,
hoci počas konania zmenil svoj návrh a žiadal úrok z omeškania od 25.03.2012 tak, ako rozhodol súd
prvej inštancie. Odvolací súd preto jeho odvolanie smerujúce do vyhovujúcej časti rozsudku odmietol
ako odvolanie neoprávnenou osobou ( § 365 písm. b) CSP), pretože v tejto časti mu bolo vyhovené
a nebola mu spôsobená žiadna ujma. Z toho vyplýva, že predmetom odvolania žalobcu zostala len

zamietajúca časť rozsudku.

25. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je viazaný dôvodmi odvolania.

Podľa § 387 ods.3 CSP, odvolací súd sa musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán v konaní na

súde prvej inštancie, ak sa nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia sd prvej inštancie. Odvolací
súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že odvolací súd je viazaný dôvodmi odvolania, t.j. na iné pochybenia
súdu prvej inštancie , ktoré by mohli byť v súlade s § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, odvolací

súd pri svojom rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil. Odvolací súd
preto pri rozhodovaní o podanom odvolaní môže prihliadať len na také dôvody, ktoré boli uplatnené v
lehote na podanie odvolania a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo.( viď Veľký komentár CSP k
§ 381CSP, strana 1269).

26. Celé odvolanie žalobcu smerovalo podľa obsahu do vyhovujúcej časti rozsudku. Ani v jednom bode
odvolania žalobca neuviedol, v čom nesúhlasí s rozsudkom súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti
rozsudku, v čom považoval zistený skutkový stav za nesprávny a v čom následné právne posúdenie.
Nevymedzil, z akých dôvodov žiada o preskúmanie napadnutého rozhodnutia, okrem namietaných
procesných vád, ku ktorým sa odvolací súd vyššie vyjadril. Svojim podaním nevymedzil rozsah a dôvody

preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Dôvody odvolania v zamietajúcej časti uviedol v odvolaní
až druhý právny zástupca, ktorého odvolanie odvolací súd odmietol. Preto sa tam uvedenými dôvodmi
nezaoberal. Rozsudok súdu prvej inštancie preto v napadnutej zamietajúcej časti ako vecne správny
potvrdil. Preto sa ďalej nezaoberal následnými podaniami žalobcu doplňujúcimi dôvody odvolania.

27. Rovnako nepovažoval za potrebné rozhodnúť o návrhu žalobcu podľa §189 CSP, pretože vychádzal
zo zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie a vo veci rozhodol bez nariedenia pojednávania,
pretoženepotrebovalopakovaťadopĺňaťdokazovanie. Žiadanéinformáciesúpredanúvecirelevantné.
Rovnako nerozhodoval o úschove, pretože o úschove rozhoduje len súd prvej inštancie.28. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 a § 262 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že
žiadna strana nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania pre pomerný úspech vo veci.

30. Obom stranám bolo počas konania priznané oslobodenie od súdnych poplatkov.

Podľa § 254 ods. 1 CSP, súd na návrh prizná oslobodenie od súdneho poplatku, ak to odôvodňujú
pomery strany.

Podľa § 254 ods. 2 CSP, priznané oslobodenie od súdneho poplatku súd kedykoľvek počas konania
odníme, a to i so spätnou účinnosťou, ak sa do právoplatného skončenia konania preukáže, že pomery
strany neodôvodňujú alebo neodôvodňovali oslobodenie od súdneho poplatku.

Podľa Čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a

podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

30.1. Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd zaručuje každému právo na to, aby jeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti
akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Dohovor zaručuje každému právo na prístup k súdu, ako
aj konkrétne procesné garancie v konaní pred súdom, avšak nezaručuje aj právo na bezplatné súdne

konanie. Súdne poplatky sú jedným z druhov trov konania, ktoré musí znášať účastník. Súd môže
na návrh účastníka konania priznať oslobodenie od súdnych poplatkov. Predpokladom oslobodenia od
súdnych poplatkov sú pomery účastníka.

30.2. Z obsahu spisu vyplýva, že uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 06.11.2012 bolo žalobcovi

priznané oslobodenie od súdnych poplatkov v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp.zn.
10RO/430/2012. V tom čase bol žalobca študent na Hotelovej akadémii v Nitre, nepoberal žiadne
sociálne dávky, býval s matkou a súrodencami v byte, ktorého vlastníkom je bytové družstvo a nevlastnil
žiadny majetok, poberal výživné.
Odvolací súd ho dňa 29.04.2022 vyzval na zdokladovanie osobných a majetkových pomerov. Pretože

na výzvu súdu nereagoval, ho opätovne dňa 14.06.2022 vyzval a napriek doručeniu výziev, na tieto
nereagoval. Žalobca nereagoval ani na výzvy doručené jeho právnym zástupcom.
Lustráciou v Sociálnej poisťovni odvolací súd zistil, že žalobca za posledné obdobie pracoval od
26.02.2020 do 31.12.2020 a od 01.01.2021 do 31.12.2021 a od 01.01.2022 až po súčasnosť u
zamestnávateľa H s.r.o.. J. správy od zamestnávateľa je zamestnaný na základe dohody o pracovnej

činnosti a vykonáva prácu čašníka. Hrubú mzdu mal vo výške 3,34 - 4,40 eura/hod.
V období od 21.05.2021 do 02.06.2021 pracoval u zamestnávateľa Barkultur s.r.o.. ako barman na
dohodu o pracovnej činnosti za 4,25 eura/ hod. v hrubom, od 03.06.2021 do 30.11.2021 bol prijatý na
hlavný pracovný pomer za 623 eura/mesiac v hrubom.
V období od 11.02.2022 až po súčasnosť u zamestnávateľa R. s.r.o.. Z oznámenia spoločnosti R. s.r.o.

zo dňa 09.05.2022 odvolací súd zistil, že žalobca pracuje ako barman na základe dohody o pracovnej
činnosti a zo mzdového listu je zrejmé, že od 11.02.2022 mu bola vyplatená čistá mzda vo výške 340,92
eura.

30.3. Odvolací súd konštatuje, že žalobca nepreukázal relevantné skutočnosti odôvodňujúce

ponechanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov. Na výzvy súdu nereagoval a vzhľadom k
tomu, že už nepožíva štatút študenta, má ukončené vzdelanie, nepoberá žiadne sociálne dávky, je v
produktívnom veku a podľa údajov zo Sociálnej poisťovne ako aj od zamestnávateľov je schopný práce,
odvolací súd nevidel dôvod, aby bol naďalej oslobodený od súdnych poplatkov. Hoci žalobca nemá
vysokú mzdu, pracuje súčasne u dvoch zamestnávateľov a to iba na dohodu o vykonaní práce. Nič

mu však nebráni naplno využiť svoj potenciál a riadne sa zamestnať. Vzhľadom k uvedenému odvolací
súd priznané oslobodenie od súdnych poplatkov žalobcovi odňal a to so spätnou účinnosťou odo dňa
26.02.2020, teda odkedy sa podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni po prvýkrát zamestnal.31.1. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalovanému bolo uznesením súdu prvej inštancie zo dňa
27.01.2020 pod č.k. 19C/128/2013-872 priznané oslobodenie od súdnych poplatkov v plnom rozsahu.
Mal za to, že osobné, majetkové a zárobkové pomery žalovaného takéto oslobodenie odôvodňovali. Z

obsahu spisu zistil, že žalovaný na pojednávaní dňa 18.02.2019 uviedol, že pán Y. mu dal v máji 2008
4 515 000 Sk, ktoré po obdržaní vložil na druhý deň do banky. J. tvrdenia pána Y. pri žiadosti o vrátenie
peňazí prijatých v zmysle kúpnej zmluvy žalovaný uviedol, že ním vyplatené peniaze minul, kúpil byt na
M., nové nábytky, posplácal dlhy a pomernú časť rozdelil medzi svoje dve vlastné deti a nevlastného
syna svojej manželky. Dcéra žalovaného K. K. v čestnom prehlásení uviedla, že jej otec - žalovaný má u

nej vo O. zloženú určitú čiastku finančných prostriedkov. Z lustrácie zo Sociálnej poisťovne odvolací súd
zistil, že žalovaný je starobný dôchodca a poberá starobný dôchodok vo výške 559,20 eura a v období
od 01.07.2021 do 31.12.2021 a od 02.01.2022 po súčasnosť je zamestnaný na Finančnom riaditeľstve
Slovenskej republiky.

31.2. Pri posudzovaní otázky naplnenia predpokladov pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov

a ponechanie takéhoto priznania je nutné prihliadať tiež na to, či sa osoba špekulatívne nezbavila svojho
majetku či iných výhod, aby sa vyhla určitej povinnosti. Žiadateľ nemôže trvať na ponechaní priznania
oslobodenia od súdnych poplatkov, ak sa predtým ľahkomyseľne zbavil majetku, ktorý vlastnil, alebo s
ktorým mohol voľne disponovať. Takéto konanie by nieslo znaky obchádania zákona za účelom získania
neoprávnených výhod a osoba, ktorá tak koná, musí niesť dôsledky svojho konania, pretože na štát ich

nemožno prenášať. K takýmto záverom možno dospieť aj v prípade, ak osoba zbavila svojho majetku
účelovo bezodplatným prevodom na osobu blízku (podobne v rozhodnutiach Najvyššieho súdu ČR
zo dňa 17.07.2013 pod sp.zn. 29 Cdo 1301/2013, zo dňa 30.10.2014 pod sp.zn. 33 Cdo 3318/2014,
zo dňa 30.06.2015 pod sp.zn. 33 Cdo 5438/2014, zo dňa 26.05.2016 pod sp.zn. 25 Cdo 232/2016).
Vzhľadom k uvedenému odvolací súd konštatuje, že hoci je žalovaný starobný dôchodca, je však

zároveň zamestnaný . Vlastnil väčší obnos finančných prostriedkov,( z kúpnopredjnej zmluvy uzavretej
srávnym predchodcom žalobcu a kúpnpredajnej zmluvy uzavretej s pánom F.) z ktorých časť minul a
časť rozdelil deťom. Dokonca jeho dcéra v čestnom prehlásení zo dňa 30.06.2014, ktorá došla súdu
dňa 19.07.2022, priznala, že časť finančných prostriedkov si u nej vo O. žalovaný ponechal v úschove.
Na základe uvedeného odvolací súd rozhodol tak, že priznané oslobodenie od súdnych poplatkov

žalovanému odníma a to so spätnou účinnosťou, odo dňa 19.07.2022.

Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).