Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, August 3, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/186/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201093
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1020201093.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej

a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci
žalobcu: Vajnorská obchodná s.r.o., IČO: 44646071, so sídlom v Bratislave, Roľnícka 157, zastúpeného
advokátkou Mgr. Ivicou Šišolákovou, so sídlom v Brezovej pod Bradlom, Minárčiných 888/30, proti
žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, ústredný inšpektorát, so sídlom v Bratislave, Prievozská
32, pošt. prieč. 29, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0253/99/2019 zo dňa
22.5.2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj (ďalej aj
len prvostupňový správny orgán) rozhodnutím č. P/0158/01/2018 zo dňa 30.4.2019 uložil žalobcovi
pokutu v sume 150,- € za spáchanie správneho deliktu, ktorého sa dopustil tým, že porušil povinnosť
predávajúceho pri zamietnutí reklamácie uplatnenej po 12 mesiacoch od kúpy uviesť na doklade
o vybavení reklamácie, komu môže spotrebiteľ zaslať výrobok na odborné posúdenie - pri výkone

kontroly bolo zistené, že spotrebiteľ Mgr. Ondrej Bendák si listom zo dňa 22.11.2017 uplatnil reklamáciu
zameranú na nesprávne dodané okná, resp. ich nesprávne osadenie v byte na adrese Nové Šuty 13
(J6-1), Bratislava, ktorú žalobca prijal dňa 1.12.2017, ktorý nadobudol od žalobcu na základe kúpnej
zmluvy zo dňa 20.10.2016 a spotrebiteľovi bol odovzdaný na základe Odovzdávacieho protokolu zo
dňa 16.3.2016; reklamáciu uplatnenú po 12 mesiacoch od kúpy žalobca dňa 15.12.2017 zamietol bez
uvedenia, komu môže spotrebiteľ zaslať výrobok reklamovaný po 12 mesiacoch od kúpy na odborné
posúdenie, čím porušil § 18 ods. 7 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona

Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon
č. 250/2007 Z.z.).

Prvostupňový správny orgán vykonal u žalobcu kontrolu v dňoch 16.3.2018 a 10.5.2018. Nesúhlasil
s námietkou žalobcu, že na vec sa nevzťahuje zákon č. 250/2007 Z.z. Prvostupňový správny orgán
poukázal na § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý považuje za spotrebiteľskú zmluvu každú zmluvu
bez ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Právna úprava zodpovednosti

za vady je upravená v Občianskom zákonníku ako lex generalis a v zákone č. 250/2007 Z.z. ako lex
specialis a spotrebiteľ sa nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu priznávajú právne predpisy upravujúce
ochranu spotrebiteľa. V zmysle § 2 písm. f/ zákona č. 250/2007 Z.z. je výrobkom aj hnuteľná vec,
ktorá je súčasťou alebo príslušenstvom inej hnuteľnej veci alebo nehnuteľnej veci, elektrina, voda, plyn,voda alebo teplo určené pre spotrebiteľa. Príslušenstvom veci sú veci patriace vlastníkovi hlavnej veci
a sú ním určené na trvalé užívanie s hlavnou vecou; súčasť veci nie je predmetom samostatných
občianskoprávnych vzťahov. Súčasťou veci je všetko, čo podľa povahy patrí k nej a nemôže od nej byť

oddelenébeztoho,abysatýmvecneznehodnotila.Zuvedenéhovyplýva,žestrešnéoknonamontované
v byte spotrebiteľa (ktorý kúpil od žalobcu) je výrobkom podľa § 2 písm. f/ zákona č. 250/2007 Z.z.
Nie je pravdou, že spotrebiteľ v reklamácii neuviedol žiadne konkrétne vady výrobkov, práve naopak,
spotrebiteľ v reklamácii uvádzal nadmerné rosenie a plesnivenie rámov strešných okien v podkrovnej
izbe. Žalobca je preto predávajúcim v zmysle § 2 písm. b/ zákona č. 250/2007 Z.z.

Slovenská obchodná inšpekcia neskúma subjektívnu stránku reklamácie (či bola reklamácia
opodstatnená), ale iba formálnu stránku reklamačného konania, ktorá v danom prípade nebola
dodržaná; Slovenská obchodná inšpekcia nie je oprávnená zasahovať do rozhodnutia predávajúceho
o vybavení reklamácie. Ak spotrebiteľ reklamuje výrobok po 12 mesiacoch od kúpy a predávajúci
reklamáciu zamietol, znáša náklady spojené s odborným posúdením predávajúci bez ohľadu

na výsledok odborného posúdenia. Ak spotrebiteľ odborným posúdením preukáže zodpovednosť
predávajúceho za vadu, môže reklamáciu uplatniť znova; počas odborného posudzovania záručná doba
neplynie. Znova uplatnenú reklamáciu nemožno zamietnuť (§ 18 ods. 7 zákona č. 250/2007 Z.z.).

Na základe zisteného skutkového stavu prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že žalobca

porušil § 18 ods. 7 zákona č. 250/2007 Z.z. a jeho zodpovednosť bola spoľahlivo preukázaná. Pri
ukladaní pokuty v zmysle § 24 ods. 1 citovaného zákona zobral do úvahy charakter a závažnosť
zisteného protiprávneho konania. Nedodržaním formálneho postupu pri vybavovaní reklamácie bol
znížený rozsah práv spotrebiteľa, ktorý mu priznáva zákon č. 250/2007 Z.z. a zároveň môže mať
sťažené vymáhanie jeho oprávnení vyplývajúcich z objektívnej zodpovednosti predávajúceho za vady

predávaných výrobkov. Tým je marený účel zákona č. 250/2007 Z.z. vyjadrený v § 3, kde jedným
z chránených práv spotrebiteľa je ochrana práva na informácie. Z hľadiska miery zavinenia zobral
pri určovaní výšky pokuty do úvahy, že žalobca je povinný dodržiavať všetky zákonom stanovené
podmienky predaja výrobkov, za dodržiavanie ktorých zodpovedá objektívne, bez ohľadu na zavinenie.
Takisto zohľadnil, že žalobca navrhol spotrebiteľovi výmenu okennej výplne zabudovaných okien značky

Fakro dvojsklo za trojsklo. Na základe uvedeného považuje pokutu uloženú v sume 150,- € (zo
zákonného rozsahu 0,- € až 66.400,- €) za primeranú.

2. Žalovaný rozhodnutím č. SK/0253/99/2019 zo dňa 22.5.2019 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil
prvostupňové rozhodnutie č. P/0158/01/2018 zo dňa 30.4.2019; nezistil dôvod na zmenu alebo

zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Skutkový stav považoval za presne a spoľahlivo zistený, na
ktorý prvostupňový správny orgán aplikoval príslušné právne predpisy. Povinnosťou žalobcu bolo pri
zamietnutí reklamácie uplatnenej po 12 mesiacoch od kúpy uviesť na doklade o vybavení reklamácie,
komu môže spotrebiteľ zaslať výrobok na odborné posúdenie, čo žalobca neurobil.

Žalovaný uviedol, že pri výkone kontroly bolo zistené, že spotrebiteľ si listom zo dňa 27.11.2017
uplatnil reklamáciu zameranú na nesprávne dodané okná, resp. ich nesprávne osadenie v byte žalobca
reklamáciu prijal dňa 1.12.2017. Spotrebiteľ nadobudol byt od žalobcu na základe kúpnej zmluvy zo dňa
20.10.2016 a bol mu odovzdaný na základe Odovzdávacieho protokolu zo dňa 16.3.2016. Žalobca dňa
15.12.2017 zamietol reklamáciu spotrebiteľa uplatnenú po 12 mesiacoch od kúpy bez uvedenia, komu

môže spotrebiteľ zaslať výrobok reklamovaný po 12 mesiacoch od kúpy na odborné posúdenie. Týmto
žalobca porušil § 18 ods. 7 zákona č. 250/2007 Z.z. a za zistené nedostatky zodpovedá v plnom rozsahu
ako predávajúci v zmysle § 2 písm. b/ citovaného zákona.
V odvolaní žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti ani dôkazy, ktoré by ho zbavovali zodpovednosti
za zistené nedostatky.

V odvolaní žalobca namietal, že spotrebiteľ vo svojej reklamácií neuviedol žiadnu konkrétnu vadu okna
akosamostatnéhovýrobku.Ktomuodvolacíorgánuviedol,žepreštudovalreklamáciuspotrebiteľa,ktorý
poukazoval na nízku kvalitu okien, ktorá podľa neho spôsobuje nadmernú kondenzáciu pár, a tiež že
okno nemá ventilačnú mriežku, ktorá je podľa neho podmienkou.
Na námietku žalobcu, že typ a značka okien nebola medzi zmluvnými stranami nikde výslovne

dohodnutá, odvolací orgán uviedol, že napriek tomu, že značka a typ okna nebola dohodnutá, má
spotrebiteľ právo reklamovať vlastnosti tohto výrobku.
Ďalšia námietka sa týkala toho, že spotrebiteľom uvedené vady majú inú príčinu, ako nadmerné
rosenie a plesnivenie rámov. Odvolací orgán upozornil žalobcu, že predmetom správneho konanianebolo posudzovanie, či reklamácia spotrebiteľa bola oprávnená alebo neoprávnená. Správny orgán
posudzoval, či boli splnené všetky formálne postupy, ktoré sú stanovené zákonom č. 250/2007 Z.z.
Je preto potrebné, ak dôjde k zamietnutiu reklamácie spotrebiteľa, aby tak bolo vykonané zákonným

spôsobom, čo sa v tomto prípade nestalo.
Na námietku, že prvostupňový správny orgán nesprávne právne vec posúdil, keď na tento prípad
aplikoval zákon č. 250/2007 Z.z., odvolací orgán reagoval tak, že vychádzal z reklamácie spotrebiteľa
uplatnenej dňa 27.11.2017. V tejto reklamácií spotrebiteľ priamo poukazuje na okná, ktoré sú podľa
neho nekvalitné, a nemajú ventilačnú mriežku, ktorá je údajne podmienkou pre okná v bytoch. Uvedené

podľaspotrebiteľaspôsobujenadmernúkondenzáciuvodnýchpár,ichnamŕzanieaplesnenadrevených
rámoch a okolí. Vzhľadom na obsah tejto reklamácie považoval odvolací orgán za preukázané, že
spotrebiteľ reklamoval okná vo svojom byte, a nie byt samotný. Preto je daná príslušnosť zákona č.
250/2007 Z.z. Podľa § 2 písm. f/ tohto zákona sa výrobkom rozumie nová, použitá alebo upravená
hnuteľná vec, ktorá bola vyrobená, vyťažená alebo inak získaná, bez ohľadu na stupeň jej spracovania,
a ktorá je určená na ponuku spotrebiteľovi alebo pri ktorej možno predpokladať, že ju spotrebiteľ použije,

ak sa táto vec dodáva za odplatu alebo bezodplatne; výrobkom je aj hnuteľná vec, ktorá je súčasťou
alebo príslušenstvom inej hnuteľnej veci alebo nehnuteľnej veci, elektrina, plyn, voda alebo teplo určené
pre spotrebiteľa. Z uvedeného vyplýva, že okno namontované v byte, ktorý kúpil spotrebiteľ od žalobcu,
je výrobkom podľa § 2 písm. f/ zákona č. 250/2007 Z.z.
Správny orgán pri určení výšky sankcie vychádzal z § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. V zmysle

čl. 2 ods. 2 Ústavy SR sú štátne orgány oprávnené konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v
rozsahuaspôsobom,ktorýustanovízákon-vuvedenomprípadezákonč.250/2007Z.z.,zčohovyplýva,
že prvostupňový orgán bol povinný k uloženiu pokuty pristúpiť, keď je nepochybne preukázané, že k
porušeniu zákonnej povinnosti došlo.
Výška pokuty bola udelená v zákonnom rozpätí a na dolnej hranici. Správny orgán pri ukladaní pokuty

zvážil všetky okolnosti prípadu, závažnosť a rozsah porušenia povinností žalobcom. Pri určení výšky
pokuty prihliadol na skutočnosť, že žalobca zamietol reklamáciu spotrebiteľa uplatnenú po 12 mesiacoch
od kúpy bez toho, aby mu poskytol na doklade o vybavení reklamácie informáciu, komu môže zaslať
výrobok na odborné posúdenie. Nesplnením tejto povinnosti nemá spotrebiteľ základnú informáciu,
ktorá je pre neho potrebná v prípade, ak nie je spokojný zo záverom reklamačného konania. Žalovaný

má za to, že pokuta uložená vo výške 150,- € je vzhľadom na jej represívno-výchovnú funkciu, ako
aj s prihliadnutím na zákonom stanovené medze a hľadiská, pokutou primeranou a zároveň pokutou
zodpovedajúcou zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia zákona.
II. Žaloba
3. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.

SK/0253/99/2019 zo dňa 22.5.2019, jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie,
alternatívne sa domáhal, aby správny súd využil sankčnú moderáciu a rozsudkom upustil od uloženia
pokuty, pretože najmä s prihliadnutím na nejednoznačnosť právnej úpravy by postačovalo samotné
prejednanie.

4. Žalobca je obchodnou spoločnosťou, ktorej hlavným predmetom činnosti je developing spočívajúci v
tom, že žalobca zabezpečí výstavbu bytového alebo polyfunkčného domu, v ktorom sa vybudujú byty
a nebytové priestory a ktoré predstavujú predmet prevodu podľa budúcich kúpnych zmlúv s budúcimi
vlastníkmi. Kúpne zmluvy sú s kupujúcimi uzatvárané po právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia
k vybudovanému objektu už na jestvujúce konkrétne bytové a nebytové jednotky s konkrétnymi

vlastnosťami a umiestením; z tohto pohľadu sú jednotlivé byty a nebytové priestory jedinečné a
nezameniteľné.
5.Žalobcovibolanapadnutýmrozhodnutímuloženápokutazaspôsobvyriešeniareklamáciekupujúceho
Mgr. Ondreja Bendáka, ktorý reklamoval vady podkrovného bytu v novostavbe na adrese Nové Šuty 13
(J6-1), Bratislava, a ktorému žalobca v zamietnutí reklamácie neuviedol skutočnosti podľa § 18 ods. 7

zákona č. 250/2007 Z.z. Žalovaný aj prvostupňový správny orgán vo svojich rozhodnutiach nesprávne
uvádzajú, že spotrebiteľ reklamuje „nesprávne dodané okná“ a ich nesprávne osadenie, čo sa nezakladá
na pravde, nakoľko medzi spotrebiteľom a žalobcom neexistuje žiaden právny vzťah, na základe ktorého
by sa žalobca zaviazal spotrebiteľovi dodať okná (určené podľa množstva, druhu a iných vlastností), ale
existoval iba záväzok, na základe ktorého bol žalobca povinný previesť na spotrebiteľa vlastnícke právo

k bytu, ktorý mal byť v zmysle zmluvy v stave, ktorý by zodpovedal schválenej projektovej dokumentácii
a technickým normám. Skutočnosť, že byt zodpovedá stavu podľa schválenej projektovej dokumentácie
a technickým normám, deklaruje právoplatné kolaudačné rozhodnutie. Spotrebiteľ vo svojej reklamácii
poukázal na viaceré (podľa jeho názoru) nedostatky bytu, medzi ktorými uviedol aj nedostatky strešnýchokien, resp. nesprávne dodané okná, ktoré sa mali prejaviť nadmernou kondenzáciou vodných pár v
priestore a tvorbou plesní na okenných rámoch. Je teda zrejmé, že spotrebiteľ nereklamoval priamu
vadu okna ako výrobku, žiadne jeho mechanické poškodenie alebo nefunkčnosť, ale reklamoval vady a

nedostatky bytu ako celku, vrátane výberu typu okien a spôsobu ich osadenia.
6. Žalobca je toho názoru, že v zmysle vymedzenia vecnej pôsobnosti zákona č. 250/2007 Z.z.
aj vzhľadom na obsah práv a povinností spotrebiteľa a dodávateľa pri reklamácii (napr. prevzatie
výrobku, výmena výrobku za iný, a pod.) sa aplikácia tohto zákona nevzťahuje na reklamáciu vád
nehnuteľnej veci. Nesprávne osadenie okien alebo vady v stavebných prácach na byte by spotrebiteľ

mohol uplatniť v zmysle vyššie uvedeného zákona iba v prípade, ak by predmetom zmluvy bolo
zhotovenie diela ako dodanie služby, čo ale nebol tento prípad. Spotrebiteľ reklamuje vadu okna v
podobe nesprávneho spôsobu osadenia, t.j. technologický postup osadenia okna pri stavebnej realizácii
a nevhodnosť použitého typu ako stavebného prvku kúpeného bytu. Podľa jeho názoru sa tieto nároky
zo zodpovednosti za vady nehnuteľnej veci (aj bytu) spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka
a zmluvou.

7. Ak sa teda ustanovenia zákona č. 250/2007 Z.z. na vzťah medzi žalobcom a spotrebiteľom
neaplikujú, potom ho nie je možné sankcionovať za porušenie povinnosti, keďže ju nie je povinný splniť.
Prvostupňový správny orgán a žalovaný pri svojom rozhodovaní teda podľa jeho názoru vybočili zo
zákonného rámca. Zároveň dal do pozornosti aj nejasnosť právnej úpravy a tým aj povinností žalobcu

ako predávajúceho a jeho zodpovednosť za vady s prihliadnutím na § 9 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z.
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 182/1993
Z.z.).

III. Vyjadrenie žalovaného

8.Žalovanývpísomnomvyjadrenínavrholžalobuzamietnuťakonedôvodnú.Vpodrobnostiachpoukázal
na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a zdôraznil, že v zmysle § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka
je súčasťou veci všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, aby sa tým vec
neznehodnotila. Z uvedeného vyplýva, že okno namontované v byte spotrebiteľa, ktorý kúpil od žalobcu,
je výrobkom podľa § 2 písm. f/ zákona č. 250/2007 Z.z., a preto v prípade, ak spotrebiteľ takýto výrobok

reklamuje, je potrebné postupovať podľa zákona č. 250/2007 Z.z. Spotrebiteľ nežiadal vymeniť byt za
iný byt, ale žiadal o výmenu okien v byte.

IV. Replika žalobcu

9. Žalobca v písomnej replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na argumentoch uvedených v správnej
žalobe. Poukázal na § 499 Občianskeho zákonníka.

10. Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril.

V. Verejné vyhlásenie rozsudku

11. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 zákona č. 162/2015 Z.z.
Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) rozhodol vo veci bez nariadenia
pojednávania rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 3.8.2022, keďže žalobca aj žalovaný súhlasili s
rozhodnutím správneho súdu bez nariadenia pojednávania.

12. Okrem uvedeného správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej aj len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.4.2002, č. sťažnosti 64336/01,
v zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné
pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne
orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti

Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku (č.
2) zo dňa 19.2.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler-
Zgraggen proti Švajčiarsku z 24. júna 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú
riešiť iba právne otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nichvyplývajúci sa javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní
sa správny súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia,
teda jeho právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu zameral na skúmanie

právnej otázky a správnosť aplikácie ustanovení zákona č. 250/2007 Z.z., preto aj v tomto konaní možno
postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť
bez nariadenia pojednávania.

VI. Relevantné právne predpisy

13.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

14. Podľa § 1 zákona č. 250/2007 Z.z. tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti
výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany
spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej
len "združenie") a označovanie výrobkov cenami (ods. 1). Tento zákon sa vzťahuje na predaj výrobkov
a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie súvisí

s podnikaním na území Slovenskej republiky (ods. 2).

15. Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 250/2007 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie predávajúcim osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti
alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet.

16. Podľa § 2 písm. f/ zákona č. 250/2007 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie výrobkom nová, použitá
alebo upravená hnuteľná vec, ktorá bola vyrobená, vyťažená alebo inak získaná, bez ohľadu na stupeň
jej spracovania, a ktorá je určená na ponuku spotrebiteľovi alebo pri ktorej možno predpokladať, že ju
spotrebiteľ použije, ak sa táto vec dodáva za odplatu alebo bezodplatne; výrobkom je aj hnuteľná vec,

ktorá je súčasťou alebo príslušenstvom inej hnuteľnej veci alebo nehnuteľnej veci, elektrina, plyn, voda
alebo teplo určené pre spotrebiteľa.

17. Podľa § 2 písm. n/ zákona č. 250/2007 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie odborným posúdením
písomné vyjadrenie znalca alebo stanovisko vydané autorizovanou, notifikovanou alebo akreditovanou

osobou, alebo stanovisko osoby oprávnenej výrobcom na vykonávanie záručných opráv (ďalej len
"určená osoba").

18.Podľa§18ods.7zákonač.250/2007Z.z.akspotrebiteľreklamáciuvýrobkuuplatnilpo12mesiacoch
od kúpy a predávajúci ju zamietol, osoba, ktorá reklamáciu vybavila, je povinná v doklade o vybavení

reklamácie uviesť, komu môže spotrebiteľ zaslať výrobok na odborné posúdenie. Ak je výrobok zaslaný
na odborné posúdenie určenej osobe, náklady odborného posúdenia, ako aj všetky ostatné s tým
súvisiace účelne vynaložené náklady znáša predávajúci bez ohľadu na výsledok odborného posúdenia.
Ak spotrebiteľ odborným posúdením preukáže zodpovednosť predávajúceho za vadu, môže reklamáciu
uplatniť znova; počas vykonávania odborného posúdenia záručná doba neplynie. Predávajúci je povinný

spotrebiteľovi uhradiť do 14 dní odo dňa znova uplatnenia reklamácie všetky náklady vynaložené
na odborné posúdenie, ako aj všetky s tým súvisiace účelne vynaložené náklady. Znova uplatnenú
reklamáciu nemožno zamietnuť.

19. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom

alebo právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru
výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe podľa § 9a alebo § 26 pokutu do 66
400 eur; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 166 000 eur.

20. Podľa § 24 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na charakter

protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti.

21. Podľa § 24 ods. 7 zákona č. 250/2007 Z.z. konanie o uložení pokuty možno začať do 12 mesiacov
odo dňa, keď orgán dozoru zistil porušenie povinnosti podľa tohto zákona, najneskôr do troch rokovpodľa odsekov 1 a 3, a do desiatich rokov podľa odseku 2 odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.
Pokutu možno uložiť najneskôr do štyroch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

22. Podľa § 27 zákona č. 250/2007 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o
správnom konaní okrem § 20 ods. 3 písm. e) až h) a § 21 a § 26a, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

23. Podľa § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej len SP alebo Správny poriadok) výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením

ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti
nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny
orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

24. Podľa § 119 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné (ods. 1).
Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom (ods. 2).

25. Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí
a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.

26. Podľa § 499 Občianskeho zákonníka kto prenechá inému vec za odplatu, zodpovedá za to, že vec

v čase plnenia má vlastnosti výslovne vymienené alebo obvyklé, že ju možno použiť podľa povahy a
účelu zmluvy alebo podľa toho, čo účastníci dojednali, a že vec nemá právne vady.

VII. Posúdenie veci krajským súdom

27. Predmetom prieskumu správnym súdom je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené
prvostupňové rozhodnutie o uložení pokuty žalobcovi za správny delikt spočívajúci v porušení povinnosti
vymedzenejv§18ods.7zákonač.250/2007Z.z.Medziúčastníkmijesporné,činavecmožnoaplikovať
ustanovenia zákona č. 250/2007 Z.z. a následne či možno žalobcu podľa tohto zákona sankcionovať.

28. Pre zodpovedanie uvedenej spornej otázky je nevyhnutné posúdiť obsah reklamácie (čo spotrebiteľ
reklamoval) a či strešné okno spĺňa definičné znaky výrobku podľa § 2 písm. f/ zákona č. 250/2007 Z.z.

29. Spotrebiteľ Q. dňa 27.11.2017 u žalobcu reklamoval osadenie nesprávneho typu strešných okien
v byte, ktorý kúpil od žalobcu; chybné je aj ich osadenie a nedostatočná plocha zasklenia v počte 8

kusov na byt. V bytoch spôsobila nadmerná kondenzácia vodných pár pleseň v priestore strešných
okien, v lete dochádza k zvýšenému prehrievaniu podkrovného priestoru. Hlavnou príčinou vady je,
že pri realizácii nebola dodržaná norma STN 73 0540-2 a chybné je aj osadenie strešných okien STN
734301. Nesprávny typ okna znehodnotil byt ako celok. Úprava ostenia nedostačuje, nakoľko aj po
úprave ostenia bolo zaznamenané kondenzovanie okien. Okno Fakro FTS U2, ktoré bolo použité (8

ks), je určené do nebytových priestorov. Jeho nízka kvalita spôsobuje nadmernú kondenzáciu vodných
pár, ich namŕzanie, plesne drevených rámov a okolia okien. Do dňa podania reklamácie nemal možnosť
nahliadnuť do realizačného projektu stavby s doplnením po kolaudácii.

30.Vpodanízodňa29.1.2018adresovanomžalovanémuspotrebiteľžiadalpreveriťreklamačnékonanie

u žalobcu a uviedol, že v reklamácii žiadal hlavne o výmenu strešných okien. V projekte, podľa ktorého
sa stavba realizovala, boli navrhnuté okná Velux GGI, ktoré boli počas realizácie stavby vymenené za
nekvalitné okná Fakro FTS U2. To je hlavnou príčinou nadmernej kondenzácie vodných pár a tvorenia
plesne na rámoch a v okolí okien.

31. Podľa názoru správneho súdu sa spotrebiteľ jednoznačne sťažoval na nekvalitné okná Fakro U2,
takisto na ich nesprávne osadenie, pri ktorom došlo k porušeniu technických noriem STN 73 0540-2
a STN 734301, v dôsledku čoho sa vytvárali plesne, kondenzovala sa para, ktorá aj zamŕzala. Z
celkového hľadiska mal tento stav nepriaznivý vplyv na celý byt a bývanie v ňom. V čase uplatnenia
reklamácieužalobcu(27.11.2017)žalobcasíceešteneporovnávalkvalituokienVeluxGGI(plánovaných

v projektovej dokumentácii) a Fakro FTS U2 (ktoré boli reálne v byte osadené), pretože v tom čase
nemal možnosť nahliadnuť do realizačného projektu stavby s doplnením po kolaudácii, čo v reklamácii aj
uviedol. Porovnanie okien uviedol až dňa 28.1.2018 v podaní adresovanom žalovanému na preverenie
reklamačného konania. Táto skutočnosť však nič nemení na tom, že už v reklamácii zo dňa 27.11.2017poukazovalnanevhodnosťstrešnýchokienFakroFTSU2dobytovýchpriestorov,porušenietechnických
noriem, nesprávne osadenie okien, v dôsledku ktorých sa v byte tvoria plesne, kondenzujú sa pary a
tieto v zime zamŕzajú.

32. Je nepochybné, že okno je hnuteľnou vecou, ktorá sa nachádza v nehnuteľnosti - byte podľa § 119
ods. 2 Občianskeho zákonníka.

33. Správny súd sa následne zaoberal otázkou, či reklamované strešné okná Fakro FTS U2 spĺňajú

znaky výrobku, tak ako ho definuje zákon č. 250/2007 Z.z.

34. Zákon č. 250/2007 Z.z. v § 2 písm. f/ definuje výrobok ako novú, použitú alebo upravenú hnuteľnú
vec, ktorá bola vyrobená, vyťažená alebo inak získaná, bez ohľadu na stupeň jej spracovania, a ktorá
je určená na ponuku spotrebiteľovi alebo pri ktorej možno predpokladať, že ju spotrebiteľ použije, ak sa
táto vec dodáva za odplatu alebo bezodplatne; výrobkom je aj hnuteľná vec, ktorá je súčasťou alebo

príslušenstvom inej hnuteľnej veci alebo nehnuteľnej veci, elektrina, plyn, voda alebo teplo určené pre
spotrebiteľa.

35. Pre posúdenie predmetnej právnej veci je dôležité znenie § 2 písm. f/ zákona č. 250/2007 Z.z. v časti
za bodkočiarkou: „výrobkom je aj hnuteľná vec, ktorá je súčasťou alebo príslušenstvom inej hnuteľnej

veci alebo nehnuteľnej veci“. Súčasť veci definuje § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako všetko,
čo k veci podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.
Je nepochybné, že strešné okno je súčasťou bytu v zmysle citovaného ustanovenia Občianskeho
zákonníka, pretože pri oddelení strešných okien od bytu (odstránenie okien z bytu) by sa byt znehodnotil,
nebolo by možné v ňom bývať a nespĺňal by zákonné nároky na kolaudáciu stavby podľa zákona

č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších
predpisov. Správny súd preto uzavrel, že strešné okno ako hnuteľná vec je výrobkom v zmysle § 2
písm. f/ zákona č. 250/2007 Z.z.

36. Kúpna zmluva zo dňa 20.10.2016 uzatvorená medzi spotrebiteľom ako kupujúcim a žalobcom ako

predávajúcim je svojím charakterom spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, pretože žalobca ako predávajúci v nej vystupoval ako podnikateľský subjekt, ktorý pri jej
uzatváraní konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka),
je teda dodávateľom. Sám žalobca v žalobe tvrdí, že je obchodnou spoločnosťou, ktorej hlavným
predmetom činnosti je developing spočívajúci v tom, že žalobca zabezpečí výstavbu bytového alebo

polyfunkčného domu, v ktorom sa vybudujú byty a nebytové priestory a ktoré predstavujú predmet
prevodu podľa budúcich kúpnych zmlúv s budúcimi vlastníkmi. Kúpne zmluvy uzatvára s kupujúcimi po
právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia k vybudovanému objektu už na jestvujúce konkrétne bytové a
nebytovéjednotkyskonkrétnymivlastnosťamiaumiestením.Žalobcatýmpotvrdzuje,žejedodávateľom
v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý je jednou zo zmluvných strán spotrebiteľskej zmluvy.

Na uvedené závery nemá vplyv znenie § 9 zákona č. 182/1993 Z.z., na ktorý poukazuje žalobca (práva
a povinnosti zo zodpovednosti za vady a za škody voči zhotoviteľovi domu prechádzajú z pôvodného
vlastníka domu na vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome).

37. Z uvedených skutočností vyplýva, že prvostupňový správny orgán aj žalovaný dôvodne na vec

aplikovali ustanovenia zákona č. 250/2007 Z.z. a skúmali, či sa žalobca dopustil spáchania správneho
deliktu, keď pri reklamácii uplatnenej po 12 mesiacoch od kúpy, ktorú zamietol, neuviedol, komu môže
spotrebiteľ zaslať výrobok na odborné posúdenie.

38. V prvom rade je potrebné uviesť, že z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva

(napríklad rozsudok vo veci Lauko proti Slovenskej republike z 2.9.1998, č. sťažnosti 26138/95; vo veci
Öztürk proti SRN z 21.2.1984, číslo sťažnosti 8544/79; vo veci Čanády proti Slovenskej republike zo
16.11.2004, č. sťažnosti 53371/99, atď.) vyplýva, že priestupky a správne delikty sú vecami trestného
charakteru. Pre posúdenie otázky, či sa na účely Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách
(publikovaný pod č. 209/1992 Zb.) protiprávne konanie kvalifikuje ako trestné, sú dôležité nasledovné

kritériá: a/ či text právnej normy definujúci protiprávne konanie patrí alebo nepatrí v právnom systéme
príslušného štátu do trestného práva, b/ či povaha protiprávneho konania, c/ povaha a stupeň prísnosti
sankcie, ktorej uloženie hrozí príslušnej osobe. Význam vnútroštátnej kvalifikácie protiprávneho konania
na trestné a správne delikty je iba relatívny. Faktormi väčšieho významu sú povaha protiprávnehokonania a povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorá hrozí príslušnej osobe. Povaha protiprávneho
konania a povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorej uloženie hrozí, sú alternatívne a nie kumulatívne:
na to, aby sa článok 6 Dohovoru aplikoval z dôvodu slov „trestné obvinenie“ stačí, aby predmetné

protiprávne konanie bolo vo svojej podstate „trestné“ z pohľadu Dohovoru alebo aby zodpovednej osobe
mohla byť uložená sankcia, ktorá pre svoju povahu a stupeň prísnosti patrí vo všeobecnosti do „trestnej“
sféry. Na základe toho konanie o správnom delikte zahŕňa rozhodovanie o „trestnom obvinení“,
a preto sa naň vzťahuje článok 6 Dohovoru.

39. V prípade zodpovednosti podnikateľa za správny delikt ide o objektívnu zodpovednosť a subjektívna
stránka tohto deliktu v zákonoch nie je založená na báze zavinenia. Pre správny orgán je relevantná
len existencia protiprávneho stavu, spôsobená činnosťou alebo nečinnosťou podnikateľa. Liberačné
dôvody, pri preukázaní ktorých dochádza k redukcii, prípadne k zániku zodpovednosti fyzickej osoby
podnikateľa za správny delikt, ktoré sa uplatnia vo výške sankcie alebo upustenia od jej uloženia, musia
byť zakotvené vo všeobecnej rovine priamo v zákone, podľa ktorého sa uskutočňuje potrestanie za

správny delikt správnym orgánom (m.m. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžf 111/2013 zo
dňa 29.1.2015 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R
99/2015).

40. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte, musí spočívať v

špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. To možno
zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu
jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na odlíšenie skutku od
iných skutkov. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie najmä z dôvodu
vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci

rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až
vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva.
Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie
možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom treba odmietnuť
úvahuotom,žepostačí,aksútietonáležitostiuvedenélenvodôvodnenírozhodnutia.Významvýrokovej

časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností
účastníkov konania, a len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok možno vynútiť exekúciou (rozsudky
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo 28/2007 zo dňa 6.3.2008, sp. zn. 3 Szd 9/2009 zo dňa 5.11.2009).

41. V zmysle ustálenej judikatúry citovanej vyššie bolo povinnosťou prvostupňového správneho orgánu

vo výroku rozhodnutia, ktorým uložil žalobcovi pokutu, uviesť skutok, ktorým sa správneho deliktu
dopustil z hľadiska miesta, času a spôsobu jeho spáchania, čo sa aj stalo. Výrok napadnutého
rozhodnutia je podľa názoru správneho súdu dostatočne jasný, zrozumiteľný a určitý, čo umožňuje jeho
preskúmanie. Je v ňom uvedené miesto, čas aj spôsob spáchania správneho deliktu:
a. miesto spáchania - sídlo žalobcu,

b. spôsob spáchania - pri zamietnutí reklamácie spotrebiteľa Q. zo dňa 22.11.2017 uplatnenej po 12
mesiacoch od kúpy žalobca neuviedol na doklade o vybavení reklamácie, komu môže spotrebiteľ zaslať
výrobok na odborné posúdenie - spotrebiteľ uplatnil reklamáciu, ktorú žalobca prijal dňa 1.12.2017,
zameranú na nesprávne dodané okná, resp. ich nesprávne osadenie v byte na adrese Nové Šuty
13 (J6-1), Bratislava, ktorý nadobudol od žalobcu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20.10.2016 a

spotrebiteľovi bol odovzdaný na základe Odovzdávacieho protokolu zo dňa 16.3.2016,
c. čas spáchania - dňa 15.12.2017, kedy žalobca zamietol reklamáciu spotrebiteľa.

42. K námietke žalobcu, že okno nemožno zaslať na odborné posúdenie, správny súd odkazuje na § 2
písm. n/ zákona č. 250/2007 Z.z., podľa ktorého je odborným posúdením písomné vyjadrenie znalca

alebo stanovisko vydané autorizovanou, notifikovanou alebo akreditovanou osobou, alebo stanovisko
osoby oprávnenej výrobcom na vykonávanie záručných opráv. Teda nie je nevyhnutné, aby bolo strešné
oknofyzickyodstránenézbytu(právesohľadomnaznehodnoteniebytupodľa§120ods.1Občianskeho
zákonníka), ale znalec, autorizovaná, notifikovaná alebo akreditovaná osoba alebo osoba oprávnená
výrobcom na vykonávanie záručných opráv sa dostaví do bytu spotrebiteľa a odborne ho posúdi. Je

preto potrebné v zamietnutí reklamácie podľa § 18 ods. 7 zákona č. 250/2007 Z.z. uviesť kontaktné
údaje subjektov, ktoré vykonajú odborné posúdenie, čo sa v predmetnej právnej veci nestalo. Žalobca
tým porušil svoju povinnosť upravenú v § 18 ods. 7 zákona č. 250/2007 Z.z. a správne orgány obochstupňov dôvodne voči nemu vyvodili zodpovednosť za spáchanie správneho deliktu podľa § 24 ods. 1
zákona č. 250/2007 Z.z., čoho následkom je uloženie sankcie.

43. Uložená sankcia - pokuta v sume 150,- € - zodpovedá vyhodnoteniu aspektov pre uloženie pokuty
podľa § 24 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., teda charakteru protiprávneho konania, závažnosti porušenia
povinnosti, spôsobu a následkov porušenia povinnosti. Žalovaný vyhodnotil aj represívnu a preventívnu
funkciu uloženej sankcie. Pokutu bolo možné uložiť v rozsahu od 0,- € do 66.400,- €; pokuta v sume
150,- € je uložená na dolnej hranici zákonného rozsahu, je odôvodnená, nevybočuje z medzí a hľadísk

určených zákonom a správne orgány oboch stupňov podrobne odôvodnili svoj postup v rámci správnej
úvahy, preto správny súd nemal dôvod moderovať uloženú sankciu. Aj správny súd považuje pokutu v
sume 150,- € za primeranú a plniacu individuálnu aj preventívnu funkciu, tak aby sa uvedené pochybenie
u žalobcu nezopakovalo a pôsobilo aj na ostatných predávajúcich preventívne.

44.Správnysúdnazákladeuvedenýchskutočnostíacitovanýchprávnychpredpisovdospelkzáveru,že

žalovaný aj prvostupňový správny orgán riadne zistili skutkový stav vo veci, správne právne vec posúdili,
vo veci rozhodli a svoje rozhodnutia náležite odôvodnili. Správny súd preto zamietol žalobu žalobcu ako
nedôvodnú podľa § 190 SSP.

45. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal

náhradu trov konania, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné spravodlivo od žalobcu
požadovať ich náhradu.

46. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd
v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho

na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným
Centrum právnej pomoci (písm. c/).