Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, October 26, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/75/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4318204320
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4318204320.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň JUDr.
Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: H. Q. B. L. E., so sídlom A. B. X, E., IČO:
XX XXX XXX, zastúpeného Mgr. Renátou Mészáros, advokátkou so sídlom Nám. Hrdinov 7 - 8, Levice,
proti žalovanému: F. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, I., zastúpenému JUDr. Tomášom Jamrichom,
advokátom so sídlom Moravská 784/35, Vráble, o zaplatenie 1.009,64 eura s príslušenstvom, o odvolaní

žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. 9C/56/2018-665 zo dňa 12.04.2022, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. o zastavení konania, vo výroku II. v časti
priznania nároku žalovanému na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 27,38 % a vo
výrokoch III. a IV. o trovách štátu p o t v r d z u j e .
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. v časti nároku na náhradu trov odvolacieho a
dovolacieho konania z r u š u j e a vec mu vracia v tejto časti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Levice (súd prvej inštancie) napadnutým uznesením č. k. 9C/56/2018-665 zo dňa
12.04.2022 výrokom I. konanie zastavil a výrokom II. žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na
náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu 27,38 %. Výrokom III.
štátu voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 63,69 % a výrokom IV. štátu voči
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 36,31 %. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil

s odkazom na ustanovenia čl. 4 ods. 1, 2, § 144, § 146 ods. 1, § 253 ods. 1, § 255 ods. 1, § 256
ods. 1 a § 262 ods. 1, § 470 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“). Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu
súdu dňa 10.10.2007 (pôvodne vedenou pod sp. zn. 6C/237/2007) domáhal voči žalovaným (pôvodne
bola žalovanou aj F. U., nar. XX.XX.XXXX) zaplatenia sumy 9.542,- Sk spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,5 % ročne zo sumy 930,- Sk od 01.05.2007 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške

8,5 % ročne zo sumy 534,- Sk od 16.06.2007 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,5 %
ročne zo sumy 1.730,- Sk od 01.06.2007 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne
zo sumy 2.116,- Sk od 01.07.2007 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy
2.116,- Sk od 01.08.2007 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 2.116,-
Sk od 01.09.2007 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Žalobca na pojednávaní konanom dňa
30.10.2008 žiadal pripustiť zmenu žaloby tak, že žalovaní sú povinní zaplatiť sumu 18.059,- Sk spolu

s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 940,- Sk od 01.05.2007 do zaplatenia, zo sumy
1.730,- Sk od 01.06.2007 do zaplatenia, zo sumy 2.116,- Sk od 01.07.2007 do zaplatenia, zo sumy
2.116,- Sk od 01.08.2007 do zaplatenia, zo sumy 2.116,- Sk od 01.09.2007 do zaplatenia, zo sumy
2.116,- Sk od 01.10.2007 do zaplatenia, zo sumy 2.116,- Sk od 01.11.2007 do zaplatenia, zo sumy
2.116,- Sk od 01.12.2007 do zaplatenia, zo sumy 2.116,- Sk od 01.01.2008 do zaplatenia a zo sumy
576,- Sk od 16.06.2008 do zaplatenia.2. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 02.03.2009 (pôvodne vedenou pod sp. zn.
9C/120/2009) domáhal voči žalovaným (pôvodne bola žalovanou aj F. U., nar. XX.XX.XXXX) zaplatenia
sumy 410,22 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 410,22 eura od 16.06.2006

do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.

3. Okresný súd Levice uznesením č. k. 9C/120/2009-114 zo dňa 21.02.2011 spojil na spoločné konanie
veci vedené pod sp. zn. 9C/120/2009 a sp. zn. 6C/237/2007 s tým, že sa vec bude viesť pod sp.
zn. 6C/237/2007. Súd predmetným uznesením tiež konanie voči pôvodne žalovanej 2/ zastavil, keď

žalovaná 2/ v priebehu konania zomrela a žalobca vzal voči nej žalobu späť so súhlasom pôvodne
žalovaného 1/.

4. Súd vo veci samej rozhodol rozsudkom č. k. 6C/237/2007-216 zo dňa 13.04.2012 tak, že konanie
v časti zaplatenia sumy 603,02 eura zastavil, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
366,61 eura a vo zvyšku v sume 40,03 eura žalobu zamietol. Uvedené rozhodnutie vo výroku o

zaplatení sumy 366,61 eura bolo uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 5Co/126/2012-257 zo dňa
19.06.2013 zrušené a vec bola vrátená v tejto časti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Vo veci zaplatenia sumy 366,61 eura rozhodol súd prvej inštancie opätovne rozsudkom
č. k. 6C/237/2007-368 zo dňa 18.03.2015 tak, že žalobu v časti o zaplatenie sumy 366,61 eura
zamietol. Toto rozhodnutie súdu odvolací súd rozsudkom č. k. 5Co/852/2015-431 zo dňa 28.10.2016

zmenil a žalovanému uložil povinnosť žalobcovi uhradiť sumu 366,61 eura. Žalovaný po nadobudnutí
právoplatnosti tohto rozhodnutia podal na Najvyšší súd SR dovolanie. Najvyšší súd SR po preskúmaní
podaného dovolania a obsahu spisu zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 5Co/852/2015-431 zo
dňa 28.10.2016, uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 5Co/126/2012-257 zo dňa 19.06.2013, rozsudok
Okresného súdu Levice č. k. 6C/237/2007-368 zo dňa 18.03.2015 a rozsudok Okresného súdu Levice č.

k. 6C/237/2007-216 zo dňa 13.04.2012. Žalobca podaním zo dňa 18.12.2019 vzal žalobu späť v celom
rozsahu z dôvodu, že žalovaný pohľadávku v celkovej výške 366,61 eura aj s príslušenstvom uhradil dňa
31.07.2017. O podanom späťvzatí žaloby rozhodol súd prvej inštancie uznesením č. k. 9C/56/2018-503
zo dňa 12.04.2019 tak, že konanie zastavil a žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov
konania vo výške 100 %.

5. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 12Co/147/2019-569 zo dňa 30.09.2019 uznesenie súdu prvej
inštancie o zastavení konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu, že súd
prvej inštancie nemal ustálený predmet konania. Tým, že uznesenie o zmene žaloby nebolo riadne
vyhlásené na pojednávaní a ani neskôr písomne vypracované a sporovým stranám doručené, súdy

zavinili, že predmetkonania nebol ustálený a žalovaný nemohol uviesť všetky dôkazy na podporu svojich
tvrdení. Súd prvej inštancie vydal ďalšie rozhodnutie, ktoré je pre danú vadu nepreskúmateľným, pretože
v konaní nie je ustáleným predmet sporu, a teda výška žalobného nároku žalobcu, s čím súvisí aj
posúdenie sumy 663,77 eura, ktorú žalovaný dňa 31.07.2017 uhradil. Na ustálenie predmetu sporu
nadväzuje aj žalobcovo späťvzatie žaloby, ktoré je možné posúdiť buď ako späťvzatie žaloby v celom

rozsahu alebo len čiastočné späťvzatie žaloby. Súd prvej inštancie zastavil celé konanie na základe
späťvzatia žaloby zo dňa 18.02.2019, v zmysle ktorého žalobca uhradil dňa 31.07.2017 sumu 663,77
eura. Suma 663,77 eura však podľa záhlavia napadnutého uznesenia ani obsahu spisu nebola celým
predmetom konania, keďže predmet konania súdom nebol ustálený.

6. Okresný súd Levice viazaný vyhláseným uznesením na pojednávaní, vypracoval jeho písomné
vyhotovenie a toto stranám sporu doručil. Keďže súd vyhlásil uznesenie o pripustení zmeny žaloby v
rozpore s § 155 ods. 1 prvá veta OSP v spojení s § 167 ods. 2 OSP (v súčasnosti § 218 ods. 1 veta prvá
CSP v spojení s § 234 ods. 2 CSP), keď vo výroku neuviedol obsah tohto uznesenia, t. j. nešpecifikoval,
v akom znení pripúšťa zmenu žaloby, súd uznesením č. k. 9C/56/2018-619 zo dňa 24.03.2021 opravil

výrok uznesenia Okresného súdu Levice č. k. 6C/237/2007-617 zo dňa 30.10.2008 tak, že tento má
správne znieť nasledovne: Súd pripúšťa zmenu žaloby v znení: „Odporcovia sú v 1. a 2. rade povinní
zaplatiť18.059,-Sksúrokmizomeškaniavovýške8,5%zosumy940,-Skod01.05.2007dozaplatenia,
zo sumy 1.730,- Sk od 01.06.2007 do zaplatenia, zo sumy 2.l16,- Sk od 01.07.2007 do zaplatenia, zo
sumy 2.116,- Sk od 01.08.2007 do zaplatenia, zo sumy 2.116,- Sk od 01.09.2007 do zaplatenia, zo

sumy 2.116,- Sk od 01.10.2007 do zaplatenia, zo sumy 2.116,- Sk od 01.11.2007 do zaplatenia, zo sumy
2.116,- Sk od 01.12.2007 do zaplatenia, zo sumy 2.116,- Sk od 01.01.2008 do zaplatenia a zo sumy
576,- Sk od 16.06.2008 do zaplatenia. V ostatných častiach zostáva uznesenie Okresného súdu Leviceč. k. 6C/237/2007-617 zo dňa 30.10.2008 nezmenené. Uznesenie o pripustení zmeny žaloby ako aj
opravné uznesenie nadobudli právoplatnosť dňa 30.03.2021.

7. Predmetom sporu tak bolo zaplatenie sumy 599,42 eura s príslušenstvom, ktorý nárok bol pôvodne
vedený v konaní pod sp. zn. 6C/237/2007 a zaplatenie sumy 410,22 eura s príslušenstvom, ktorý nárok
bol pôvodne vedený v konaní pod sp. zn. 9C/120/2009, pričom po spojení oboch konaní na spoločné
konanie, bolo tak predmetom konania zaplatenie sumy 1.009,64 eura s príslušenstvom.

8. Súd sa v ďalšom zaoberal jednotlivými procesnými úkonmi uskutočnenými v predmetnom konaní,
ktoré neboli rozhodnutím Najvyššieho súdu SR dotknuté. Právny zástupca žalobcu vo svojom podaní zo
dňa 05.02.2014 podrobne špecifikoval žalobou uplatňované nároky, pričom poukázal aj na skutočnosť,
že pri vyčíslení nedoplatku za rok 2007 došlo na jeho strane k matematickej chybe, takže nedoplatok
za rok 2007 predstavuje v prepočte sumu 583,46 eura, čiže rozdiel v súdom pripustenej zmene
žaloby vo výške 15,96 eura bol uplatnený nedôvodne (599,42 - 583,46 = 15,96). V časti o zaplatenie

sumy vo výške 627,07 eura navrhol konanie vo veci zastaviť a v časti o zaplatenie sumy 15,96 eura
žalobu zamietnuť. K uvedeným procesným návrhom sa právny zástupca žalobcu opätovne vyjadril vo
svojom vyjadrení 05.03.2021 (č.l. 600), kde poukázal na skutočnosť, že tvrdenie právneho zástupcu
žalovaného, že žalobca zobral späť žalobu v časti 603,02 eura dňa 22.02.2012 a v časti sumy 627,07
eura dňa 05.02.2014, sú absolútne zmätočné a nepravdivé, nakoľko v podaní zo dňa 05.02.2014 jasne

a zrozumiteľne vysvetlil, že žalobca zobral žalobu späť dňa 22.02.2012 vo výške 627,07 eura, no na
druhej strane je pravda, že si nevšimol zlú, teda nesprávnu protokoláciu zo strany súdu, čo sa týka
sumy 603,02 eura. Súd posúdiac procesné návrhy právneho zástupcu žalobcu učinené na pojednávaní
dňa 22.02.2012 a v písomnom podaní zo dňa 05.02.2014 dospel k záveru, že právny zástupca žalobcu
týmito dispozičnými úkonmi vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 627,07 eura s príslušenstvom.

9. Posúdiac okolnosti a dôvody čiastočného späťvzatia žaloby v sume 627,07 eura dospel súd k záveru,
že ak čiastka vo výške 1.512,65 eura (40.000,- Sk + 6.570,- Sk) bola na účet žalobcu pripísaná ešte pred
podaním oboch žalôb a tiež pred podaním návrhu na zmenu žaloby (bez ohľadu na to, ako žalovaný
žiadal s touto čiastkou naložiť), a ak sa žalobca v priebehu konania rozhodol časť týchto peňažných

prostriedkov započítať titulom časti uplatňovaných nárokov v tomto konaní, v dôsledku čoho došlo z
jeho strany následne aj k čiastočnému späťvzatiu žaloby, potom nemožno dospieť k záveru, že toto
čiastočné späťvzatie žaloby zapríčinil svojím správaním žalovaný. V zmysle uvedeného tak súd mal za
to, že čiastočné späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 627,07 eura z procesného hľadiska zavinil
žalobca.

10. Dňa 18.02.2019 doručil právny zástupca žalobcu súdu podanie, v ktorom uviedol, že berie žalobu v
plnom rozsahu späť, pretože žalovaný nedoplatok za rok 2005 vo výške 112,57 eura ako aj nedoplatok
za rok 2007 vo výške 254,04 eura s príslušným úrokom z omeškania vo výške 297,16 eura uhradil dňa
31.07.2017, a preto predmet sporu odpadol. Súd predmetný procesný úkon žalobcu zaslal žalovanému

dňa 19.02.2019. Právny zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný späťvzatie žaloby berie na vedomie,
nesúhlas so späťvzatím žaloby nevyjadril. Nesúhlasil však s tým, aby bol žalobcovi priznaný nárok na
náhradu trov konania a žiadal, aby súd nárok na náhradu trov konania priznal žalovanému. Poukázal
na to, že žalovaný skutočne žalobcovi uhradil pohľadávku v prisúdenej výške, ale to z dôvodu, aby sa
vyhol prípadnej exekúcii, ktorej právnym titulom bolo právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Krajského

súdu Nitra č. k. 5Co/882/2015 zo dňa 28.10.2016. Poukázal ďalej na to, že uznesením Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.09.2018 č. k. 4Cdo 221/2017 však došlo k zrušeniu uvedeného
rozsudku Krajského súdu Nitra a aj k zrušeniu vo výrokovej vete špecifikovaných rozhodnutí, ktoré mu
predchádzali, čím odpadol dôvod, pre ktorý žalovaný uskutočnil platbu dňa 31.07.2017 vo výške 663,77
eura.

11. Súd posúdiac procesný návrh právneho zástupcu žalobcu učinený podaním doručeným tunajšiemu
súdu dňa 18.02.2019, posúdil tento ako čiastočné späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 366,61
eura s príslušenstvom a to aj s poukazom na jeho ďalšie vyjadrenie doručené súdu dňa 05.03.2021
(č.l.: 600 a nasl.), hoci súd nevylučuje ani oprávnenie žalobcu vziať žalobu v celom rozsahu späť, kedy

potomspäťvzatiežalobyvcelomrozsahu,konzumujetomupredchádzajúcečiastočnéspäťvzatiežaloby,
pokiaľ o ňom nebolo rozhodnuté. K čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo dňa 18.02.2019, ktoré bolo
právnemu zástupcovi žalovaného doručené dňa 22.02.2019. Zavinenie zastavenia konania v tejto časti
zapríčinil žalovaný, keď v čase čiastočného späťvzatia žaloby zo strany žalobcu a v čase vyjadreniažalovaného k tomuto procesnému návrhu žalobcu, bolo už žalovanému rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR č. k. 4 Cdo 221/2017 - 476 zo dňa 26.09.2018 známe. Uznesenie Najvyššieho súdu SR prevzal
žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 06.11.2018, pričom vzhľadom na výsledok

dovolacieho konania bolo zrejmé, že súd musí vo veci znova konať a vo veci znova rozhodnúť.
Tým, že žalovaný nevyslovil svoj nesúhlas s týmto procesným úkonom žalobcu, hoci na druhej strane
rozhodnutím dovolacieho súdu dosiahol ním zamýšľaný výsledok dovolania, a to nové konanie vo veci
samej, zabránil tým prejednaniu a rozhodnutiu vo veci v tejto časti, v dôsledku čoho má súd za to, že
zavinenie zastavenia konania v časti o zaplatenie sumy 366,61 eura s príslušenstvom zavinil žalovaný.

12. Keďže po čiastočných späťvzatiach žaloby zostalo predmetom sporu zaplatenie sumy 15,96 eura s
príslušenstvom, teda čiastka, ktorú sám žalobca žiadal zamietnuť z dôvodu, že ide o sumu, ktorá bola
žalobounesprávneuplatnenávdôsledkuzrejmejmatematickejchybyprispočítavanídvochnákladových
položiek, súd vyzval žalobcu prostredníctvom jeho právneho zástupcu, či na podanej žalobe v tejto časti
trvá. Právna zástupkyňa žalobcu podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.03.2022 vzala žalobu

v časti o zaplatenie sumy 15,96 eura späť a s ohľadom na vykonané dokazovanie žiadala konanie vo
veci zastaviť a priznať žalobcovi náhradu trov konania v plnej výške. Súd následne vyzval právneho
zástupcu žalobcu podľa § 146 ods. 1 CSP, nech sa vyjadrí, či s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasí
a ak nie, nech uvedie vážne dôvody svojho nesúhlasu. Právny zástupca žalovaného s čiastočným
späťvzatím žaloby nesúhlasil pričom uviedol, že vykonané čiastočné späťvzatie žaloby ako procesný

úkon nespôsobuje predpokladané účinky, pretože už nemá aký predmet konania žalobca vziať späť.
Súd dôvody nesúhlasu žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby nepovažuje za vážne, a preto súd
na tieto dôvody nesúhlasu neprihliadol. Posúdiac okolnosti a dôvody čiastočného späťvzatia žaloby v
sume 15,96 eura s príslušenstvom dospel súd k záveru, že zavinenie zastavenia konania v tejto časti
zapríčinil žalobca.

13. Rešpektujúc dispozičné oprávnenie žalobcu, keď čiastočnými späťvzatiami žaloby došlo ku
konzumácii celého predmetu konania (627,07 eura s príslušenstvom + 366,61 eura s príslušenstvom
+ 15,96 eura s príslušenstvom = 1.009,64 eura s príslušenstvom), postupoval súd podľa § 145 ods. 1
CSP a konanie vo veci zastavil.

14. Žalobca zavinil zastavenie konania v časti o zaplatenie sumy 643,03 eura (627,07 eura + 15,96
eura), čo predstavuje zavinenie v rozsahu 63,69 % a žalovaný v časti o zaplatenie sumy 366,61 eura,
čo predstavuje zavinenie 36,31 %. Keďže žalobca zavinil zastavenie konania v rozsahu 63,69 %, súd by
mal v takomto rozsahu priznať náhradu trov konania žalovanému. Žalovaný zavinil zastavenie konania

v rozsahu 36,31 %, v dôsledku čoho by mal súd zase priznať náhradu trov konania v tomto rozsahu
žalobcovi. V zmysle uvedeného tak súd postupoval analogicky s poukazom na § 255 ods. 1 CSP a
žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho
konania v rozsahu 27,38 % (63,69 % - 36,31 %), o ktorej výške rozhodne súd po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

15. Súd sa ďalej zaoberal trovami štátu, ktoré vznikli v súvislosti s podaným znaleckým posudkom. Súd
uznesením č. k. 6C/237/2007-292 zo dňa 26.09.2014 nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru
ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo a za znalca v tomto konaní ustanovil D..
K. E.. Súdom ustanovená znalkyňa znalecký posudok podala, v dôsledku čoho jej bolo uznesením sp.

zn. 6C/237/2007 zo dňa 01.12.2015 priznané znalečné vo výške 639,30 eura, ktoré bolo vyplatené z
rozpočtových prostriedkov súdu.

16. O nároku štátu na náhradu trov konania tak súd rozhodol s poukazom na čl. 4 CSP a keďže v danom
prípade ich nebolo možné priznať v pomere podľa § 255 ods. 1 CSP, súd štátu priznal náhradu trov

voči stranám sporu v pomere, v akom niesli zodpovednosť na zavinení zastavenia konania, teda voči
žalobcovi v rozsahu 63,69 % a voči žalovanému v rozsahu 36,31 %. O výškach náhrady trov konania
rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP s
tým, že zároveň zohľadní stranami sporu zložené preddavky spojené so znaleckým dokazovaním.

17. Proti tomuto uzneseniu v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný navrhujúc
napadnuté uznesenie zmeniť a konanie v celom rozsahu zastaviť a žalovanému priznať nárok na
náhradu trov prvostupňového, odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu 100 %. Podané odvolanie
odôvodnil s odkazom na ust.§ 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP. Súd prvej inštancie závažne porušilrovnosť strán a postupoval hrubo v rozpore s ustanoveniami CSP pri posudzovaní čiastočných späťvzatí
žaloby žalobcom. Tým má napádané uznesenie závažné procesné vady, je vnútorne zmätočné, je v
rozpore s vykonaným dokazovaním, ako aj v rozpore s ustanoveniami CSP. Súd prvej inštancie sa vo

svojom rozhodnutí vysporiadal len s jedným procesným úkonom a to čiastočným späťvzatím žaloby v
časti 627,07 eura, avšak s čiastočným späťvzatím žaloby v časti 603,02 eura sa procesne súladným
spôsobom nevysporiadal vôbec. Ako súd dospel k záveru, že dvoma samostatnými procesnými úkonmi
žalobcu došlo k späťvzatiu žaloby len jedenkrát a teda len jedným z úkonov, súd k tomu neuviedol
argumentáciu ani len jediným slovom. Súd taktiež neuviedol argumentáciu, prečo ten ktorý procesný

úkonžalobcumalbyťprocesnespôsobilýmaťzamýšľanýnásledokaprečodruhýprocesnýúkonžalobcu
zamýšľaný procesný následok nemal. Súd bol povinný rešpektovať a v konaní sa procesne súladne
vysporiadať s oboma späťvzatiami žaloby žalobcu. Tým, že ich žalobca v súdnom konaní vykonal dňa
22.02.2012 v časti sumy 603,02 eura a následne o dva roky opätovne dňa 05.02.2014 v časti sumy
627,07 eura, tieto obidva dispozičné úkony majú priamy vplyv na rozsah predmetu konania a tým
aj priamy vplyv na druhého účastníka konania - žalovaného, a preto súd nemôže „ututlať dispozičný

úkon čiastočného späťvzatia v časti sumy 603,02 eura dňa 22.02.2012. Zo zápisnice o pojednávaní
preukázateľne vyplýva, že na pojednávaní konanom dňa 22.02.2012 žalobca prostredníctvom svojho
právneho zástupcu (advokáta) berie svojvoľne čiastočne žalobu späť v časti o zaplatenie 603,02 eura,
pod toto späťvzatie sa podpíše a v tejto časti žiada konanie zastaviť. Dôkazom o úhrade sumy 1.327,76
eura žalovaným, čo potvrdil samotný žalobca v späťvzatí časti žaloby zo dňa 05.02.2014, je preukázané,

že žalovaný už dňa 28.02.2008 uhradil na bankový účet H. E., t.j. žalobcu sumu 1.327,76 eura do
Fondu opráv a táto žalovaného úhrada sa týkala práve nárokov, na ktoré neskôr žalobca podal žaloby,
resp. išlo o tie uhradené nároky, pri ktorých dňa 05.02.2014 vzal žalobca žalobu v časti o 627,07 eura
späť. Tým je preukázané, že žalované nároky v sume 297,65 eura a v sume 329,42 eura od počiatku
tohto súdneho konania neexistovali, pretože došlo k zániku záväzku pred začatím konania a žalobca

ich mal na svojom bankovom účte už od 28.02.2008. Vzhľadom k tomu mal súd preukázaný zánik
záväzku pred začatím súdneho konania v sume 627,07 eura, čo má mať za následok nevyhnutnosť
zastavenia konania pre pochybenie žalobcu. Tvrdenie súdu o zavinení zastavenia konania žalovaným
v časti žaloby v sume 366,61 eura v 32. bode rozhodnutia je tvrdenie súdu absolútne zmätočné a
nezmyselné. Taktiež poukázal na skutočnosť, že žalovaný sumu 366,61 eura uhradil nútene len na

základe rozhodnutia Krajského súdu Nitra zo dňa 28.10.2016 sp. zn. 5Co/852/2015 (ktoré však bolo
zrušené, pre závažné pochybenia), čím žalovaný plnil povinnosť nie dobrovoľne, uznávajúc žalovaný
nárok, ale na základe právoplatného súdneho rozhodnutia, aby sa vyhol nútenému výkonu (exekúcii).
Žalovaný žalobcu výzvou, ako aj oznamom právnemu zástupcovi žalobcu vyzval, aby mu sumu vo výške
663,77 eura vrátil. Ešte pred späťvzatím žalôb bolo pred súdom dôkazmi preukázané, že žalovaný

pred podaním oboch žalôb (neskôr spojených do jedného konania) uhradil na účet žalobcu sumy
1.327,76 eura zo dňa 28.02.2008 a sumu 184,89 eura zo dňa 10.10.2008, čiže spolu 1.512,65 eura.
Žalobca uskutočnil späťvzatia časti žalôb iba z dôvodu, že sa v konaní preukázala dôkazmi absencia
jeho hmotnoprávneho nároku. S vyššie uvedenými skutočnosťami súvisí aj nesprávnosť podmienených
výrokov o rozsahu náhrady trov konania, jednak zo strany žalobcu voči žalovanému, ako aj povinnosť jej

náhrady voči štátu. Žalovaný bol taktiež v odvolacom, ako aj dovolacom konaní v plnej miere úspešný,
preto má žalobca taktiež povinnosť uhradiť žalovanému trovy odvolacieho a dovolacieho konania v
rozsahu 100 %. Následkom toho má žalobca taktiež povinnosť nahradiť štátu trovy konania v rozsahu
100 %.

18. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379,
§ 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec
bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že odvolanie podané
žalovaným je čiastočne dôvodné. Preto uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. o zastavení konania,
vo výroku II. v časti prvoinštančných trov konania a vo výrokoch III. a IV. o trovách štátu podľa § 387 ods.

1 CSP potvrdil ako vecne správne a vo výroku II. v časti odvolacích a dovolacích trov konania podľa §
389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

19. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

20. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva vtakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

21. Podľa § 391 ods. 1 CSP, k odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

22. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

23. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

24. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

27. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

28. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

29. Podľa § 453 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa primerane
použijú na dovolacie konanie.

30. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

31. Podľa § 234 ods. 2 CSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

32. Späťvzatie žaloby je jednostranný procesný úkon, ktorým žalobca prejavuje svoju vôľu nepokračovať
ďalej v konaní s úmyslom dosiahnuť jeho zastavenie bez meritórneho rozhodnutia. Žalobca týmto
spôsobom svojvoľne disponuje sporovým konaním ako celkom, prípadne niektorou jeho časťou. Súd
je povinný dispozičný prejav vôle žalobcu rešpektovať a po späťvzatí žaloby pokračuje v konaní tak,
aby bolo toto konanie bez ďalšieho prejednania veci zastavené, resp. sčasti zastavené. Výnimku

z uvedeného pravidla predstavuje iba alternatíva, keď zastaveniu konania alebo jeho časti bráni
kvalifikovaný nesúhlas žalovaného podľa § 146 ods. 1 CSP alebo absencia súhlasu žalovaného podľa
§ 146 ods. 2 CSP.

33. Vo všeobecnosti platí, že o náhrade trov konania rozhoduje súd na základe pomeru úspechu strany

v spore. Túto zásadu dopĺňa zásada zodpovednosti za zavinenie. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní
zastavenie konania, vzniká jej povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Náhrada týchto
trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Pokiaľ sporovej strane možno pričítať
procesné zavinenie, táto strana je povinná nahradiť druhej strane trovy konania, ktoré by inak neboli
vznikli. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to,

z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami
sporu a medzi stranami sporu navzájom. Zavinenie nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom
zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jejprejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany (pozri uznesenie
Ústavného súdu ČR, II. ÚS 563/01 alebo I. ÚS 469/04).

34. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že v konaní pod sp. zn. 6C/237/2007 sa
žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 559,44 eura a v konaní pod sp. zn. 9C/120/2009
sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 410,22 eura, pričom uvedené sumy predstavujú
nedoplatky na úhradách za plnenia poskytované s užívaním bytu. Súd uznesením č. k. 9C/120/2009-114
zo dňa 21.02.2011 spojil obe konania do jedného, vedeného pod sp. zn. 6C/237/2007, predmetom

konania bolo zaplatenie sumy 1.009,64 eura. Vo veci samej rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom č.
k. 6C/237/2007-216 zo dňa 13.04.2012 tak, že konanie v časti zaplatenia sumy 603,02 eura zastavil,
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 366,61 eura a vo zvyšku v sume 40,03 eura žalobu
zamietol. Uvedené rozhodnutie vo výroku o zaplatení sumy 366,61 eura bolo uznesením Krajského
súdu v Nitre č. k. 5Co/126/2012-257 zo dňa 19.06.2013 zrušené a vec bola vrátená v tejto časti
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo veci zaplatenia sumy 366,61 eura

rozhodol súd prvej inštancie opätovne rozsudkom č. k. 6C/237/2007-368 zo dňa 18.03.2015 tak, že
žalobu v časti o zaplatenie sumy 366,61 eura zamietol. Toto rozhodnutie súdu odvolací súd rozsudkom
č. k. 5Co/852/2015-431 zo dňa 28.10.2016 zmenil a žalovanému uložil povinnosť žalobcovi uhradiť
sumu 366,61 eura. Žalovaný po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia podal na Najvyšší súd
SR dovolanie. Najvyšší súd SR po preskúmaní podaného dovolania a obsahu spisu zrušil rozsudok

Krajského súdu v Nitre č. k. 5Co/852/2015-431 zo dňa 28.10.2016, uznesenie Krajského súdu v Nitre
č. k. 5Co/126/2012-257 zo dňa 19.06.2013, rozsudok Okresného súdu Levice č. k. 6C/237/2007-368 zo
dňa 18.03.2015 a rozsudok Okresného súdu Levice č. k. 6C/237/2007-216 zo dňa 13.04.2012. Žalobca
podaním zo dňa 18.12.2019 vzal žalobu späť z dôvodu, že žalovaný pohľadávku v celkovej výške
366,61 eura aj s príslušenstvom uhradil dňa 31.07.2017. O podanom späťvzatí žaloby rozhodol súd

prvej inštancie uznesením č. k. 9C/56/2018-503 zo dňa 12.04.2019 tak, že konanie zastavil a žalobcovi
voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. Proti tomuto uzneseniu podal
odvolanie žalovaný, pričom o odvolaní rozhodol odvolací súd uznesením č. k. 12Co/147/2019-569 zo
dňa 30.09.2019 tak, že uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

35. V tomto zrušujúcom uznesení odvolací súd uviedol, že vzhliadol odvolanie žalovaného za
opodstatnené v tom smere, že súd prvej inštancie nemal ustálený predmet konania, a preto jeho
záver, že žalobca vzal podanú žalobu späť v celom rozsahu, je predčasným. Poukázal na to, že
žalobca na pojednávaní konanom dňa 30.10.2008 žiadal pripustiť zmenu žalobného petitu, pričom súd

prvej inštancie na tomto pojednávaní vyhlásil uznesenie o pripustení zmeny petitu žaloby. V rozpore
s ustanovením § 155 ods. 1 OSP v spojení s § 167 ods. 2 OSP vo výroku nešpecifikoval v akom
znení pripúšťa zmenu žaloby. Súd prvej inštancie namiesto ustálenia predmetu sporu toho po doručení
späťvzatia žaloby dňa 18.12.2019 rozhodol napadnutým uznesením o zastavení celého konania. V
konaní nebol ustáleným predmet sporu, a teda výška žalobného nároku žalobcu, s čím súvisí aj

posúdenie sumy 663,77 eura, ktorú žalovaný dňa 31.07.2017 uhradil. Nebolo zrejmé, či žalovaný uhradil
celú výšku žalobcovho nároku v predmetnom konaní, ktorý by bol týmito úhradami uspokojený v celom
rozsahu,alebolenčiastočnýnárok.Vtejtosúvislostiodvolacísúdpoukázalnaprocesnéúkony,oktorých
v dôsledku zrušenia rozhodnutí Najvyšším súdom SR nebolo rozhodnuté a teda jedná sa o úkony -
späťvzatie žaloby v časti sumy 603,02 eura zo dňa 22.02.2012 a späťvzatie žaloby v časti 627,07

eura zo dňa 05.02.2014, o ktorých súd po vrátení veci Najvyšším súdom SR nerozhodol. Odvolací súd
ďalej uviedol, že po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvej inštancie, ktorý je viazaný vysloveným
právnymnázoromodvolaciehosúdu,najskôrodstrániťdovolacímsúdomvytýkanúvadu,t.j.rozhodnúťo
zmene žaloby navrhnutej na pojednávaní dňa 30.10.2008, toto rozhodnutie písomne vyhotoviť a doručiť
stranám sporu, čím sa riadne ustáli predmet tohto konania a následne po jeho ustálení rozhodnúť o

jednotlivých procesných úkonoch, o ktorých v dôsledku zrušujúceho rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
nebolo rozhodnuté, resp. minimálne sa s týmito procesnými úkonmi vysporiadať v odôvodnení súdneho
rozhodnutia, ktorým súd opätovne rozhodne o späťvzatí žaloby zo dňa 18.02.2019.

36. Po vrátení veci súd prvej inštancie uznesením č. k. 9C/56/2018-619 zo dňa 24.03.2021 opravil výrok

uznesenia Okresného súdu Levice č. k. 6C/237/2007-617 zo dňa 30.10.2008 tak, že tento má správne
znieť nasledovne: Súd pripúšťa zmenu žaloby v znení: „Odporcovia sú v 1. a 2. rade povinní zaplatiť
18.059,- Sk s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % zo sumy 940,- Sk od 01.05.2007 do zaplatenia,
zo sumy 1.730,- Sk od 01.06.2007 do zaplatenia, zo sumy 2.l16,- Sk od 01.07.2007 do zaplatenia, zosumy 2.116,- Sk od 01.08.2007 do zaplatenia, zo sumy 2.116,- Sk od 01.09.2007 do zaplatenia, zo
sumy 2.116,- Sk od 01.10.2007 do zaplatenia, zo sumy 2.116,- Sk od 01.11.2007 do zaplatenia, zo
sumy 2.116,- Sk od 01.12.2007 do zaplatenia, zo sumy 2.116,- Sk od 01.01.2008 do zaplatenia a zo

sumy 576,- Sk od 16.06.2008 do zaplatenia.“ V ostatných častiach zostáva uznesenie Okresného súdu
Levice č. k. 6C/237/2007-617 zo dňa 30.10.2008 nezmenené. Uznesenie o pripustení zmeny žaloby
ako aj opravné uznesenie nadobudli právoplatnosť dňa 30.03.2021. Týmto súd ustálil predmet sporu a
následne posudzoval úkony späťvzatia žaloby žalobcu, až dospel k záveru, že je dôvodné konanie v
celej časti zastaviť a rozhodnúť o trovách prvoinštančného, odvolacieho, dovolacieho konania i o trovách

štátu. Súd tak učinil napadnutým uznesením č. k. 9C/56/2018-665 zo dňa 12.04.2022. Proti tomuto
uzneseniu podal odvolanie žalovaný, ktoré je predmetom tohto odvolacieho konania.

37. V predmetnom odvolacom konaní odvolací súd preskúmal postup súdu prvej inštancie, ktorý
predchádzal vydaniu napadnutého uznesenia, pričom dospel k záveru, že procesný postup, ktorý zvolil
súd prvej inštancie po vrátení veci odvolacím súdom je zákonný a správny a v súlade s názorom

vyslovených odvolacím súdom v uznesení č. k. 12Co/147/2019-569 zo dňa 30.09.2019, ako i s názorom
dovolacieho súdu vyjadreným v rozhodnutí sp. zn. 4Cdo 221/2017 zo dňa 26.09.2018. Súd prvej
inštancie zvolením vyššie opísaného procesného postupu neporušil rovnosť strán a ani nepostupoval
hrubo v rozpore s ustanoveniami CSP pri posudzovaní čiastočných späťvzatí žaloby žalobcom ako
uvádzal v podanom odvolaní žalovaný. Nie je pravdou, že súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí

vysporiadal len s jedným procesným úkonom, a to čiastočným späťvzatím žaloby v časti 627,07 eura,
avšak nevysporiadal sa s čiastočným späťvzatím žaloby v časti 603,02 eura, pretože z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia jasne vyplýva, že súd posúdil procesné návrhy žalobcu na zastavenie konania
zo dňa 22.02.2012 a dňa 05.02.2014 ako jeden procesný návrh na zastavenie konania v časti o
zaplatenie sumy 627,07 eura s príslušenstvom. Bolo tomu tak z dôvodu, že právny zástupca žalobcu

na pojednávaní konanom dňa 22.02.2012 vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 603,02 eura späť a
žiadal konanie v tejto časti zastaviť, pričom žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby vyjadril na tomto
pojednávaní svoj súhlas. Právny zástupca žalobcu vo svojom podaní zo dňa 05.02.2014 poukázal na
skutočnosť, že z jeho strany došlo k späťvzatiu žaloby vo výške 627,07 eura, nie vo výške 603,02 eura,
a teda mal za to, že došlo k nesprávnemu zaprotokolovaniu výšky späťvzatej časti žaloby. K uvedeným

procesným návrhom sa právny zástupca žalobcu opätovne vyjadril vo svojom vyjadrení z 05.03.2021
(č. l. 600), kde uviedol, že v podaní zo dňa 05.02.2014 jasne a zrozumiteľne vysvetlil, že žalobca zobral
žalobu späť dňa 22.02.2012 vo výške 627,07 eura, no nevšimol si nesprávnu protokoláciu zo strany
súdu, čo sa týka sumy 603,02 eura. Z uvedeného je preto zrejmé, že súd prvej inštancie v súlade s
vyjadreniami právneho zástupcu žalobcu a v súlade s vôľou žalobcu, aby konanie bolo zastavené v časti

o zaplatenie sumy 627,07 eura, správne vyhodnotil procesné návrhy žalobcu ako jeden procesný návrh
na zastavenie konania v časti o zaplatenie sumy 627,07 eura. Námietky žalovaného, že súd neuviedol
žiadnu argumentáciu k záveru, že dvoma samostatnými procesnými úkonmi žalobcu došlo k späťvzatiu
žaloby len jedenkrát, nie sú dôvodné. Odôvodnenie, ktoré v tejto otázke poskytol súd prvej inštancie,
považuje odvolací súd za dostatočné, logické a presvedčivé. Na dôvažok odvolací súd tiež zdôrazňuje

postavenie žalobcu ako dominus litis, ktoré ho oprávňuje určovať predmet sporu podľa svojej vôle. Zo
strany súdu nejde o žiadne „ututlanie“ dispozičného úkonu žalobcu, ale o rešpektovanie prejavenej vôle
žalobcu, ktorý vo svojom podaní zo dňa 05.02.2014 i vyjadrení z 05.03.2021 opakovane uviedol, že jeho
zamýšľaným dispozičným úkonom bolo späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 627,07 eura s prísl.,
a to dňa 22.02.2012. Ak by súd dospel k opačnému záveru, že žalobca zobral žalobu späť v sume 603,02

eura s prísl. a následne v sume 627,07 eura s prísl., čo spolu činí sumu 1.230,09 eura, tento záver by bol
nesprávny, pretože predmet tohto sporu nepresiahol sumu 1.009,54 eura s prísl. Nakoniec správnosť
postupu súdu prvej inštancie potvrdzujú aj skutočnosti uvedené žalovaným v podanom odvolaní, a to
že žalované nároky v sume 297,65 eura a v sume 329,42 eura, t. j. spolu 627,07 eura, od počiatku
tohto súdneho konania neexistovali, pretože žalobca ich mal na svojom bankovom účte už odo dňa

28.02.2008. Je teda zrejmé, že sa jedná o sumu 627,07 eura, ktorej späťvzatie žalobca mienil, pretože
tieto uvedené žalované nároky sa nachádzali v jeho dispozícii už odo dňa 28.02.2008.

38. Žalovaný ďalej v odvolacom konaní namietal zodpovednosť za zastavenie konania v časti o
zaplatenie sumy 366,61 eura s prísl., pričom uvádzal, že túto sumu uhradil nútene len na základe

rozhodnutia Krajského súdu Nitra zo dňa 28.10.2016 sp. zn. 5Co/852/2015 (ktoré však bolo zrušené,
pre závažné pochybenia), čím žalovaný plnil povinnosť nie dobrovoľne, uznávajúc žalovaný nárok, ale
na základe právoplatného súdneho rozhodnutia, aby sa vyhol nútenému výkonu (exekúcii). Žalovaný
žalobcu výzvou, ako aj oznamom právnemu zástupcovi žalobcu vyzval, aby mu zaplatenú sumu vrátil.Odvolací súd predmetnú námietku žalovaného považuje za nedôvodnú, a to z toho dôvodu, že v
čase, keď žalovaný súhlasil so späťvzatím žaloby v tejto časti konania o zaplatenie sumy 366,61 eura,
žalovanému bolo známe rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 221/2017 zo dňa 26.09.2018,

ktorým došlo k zrušeniu rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 5Co/852/2015-431 zo dňa 28.10.2016,
uznesenia Krajského súdu v Nitre č. k. 5Co/126/2012-257 zo dňa 19.06.2013, rozsudku Okresného
súdu Levice č. k. 6C/237/2007-368 zo dňa 18.03.2015 a rozsudku Okresného súdu Levice č. k.
6C/237/2007-216 zo dňa 13.04.2012. Žalovaný teda v čase vyjadrenia súhlasu so späťvzatím žaloby v
tejto časti mal vedomosť, že v dovolacom konaní bol úspešný a že súd prvej inštancie musí vo veci znova

konať a vo veci znova rozhodnúť (uznesenie Najvyššieho súdu SR prevzal právny zástupca žalovaného
dňa 06.11.2018), a napriek tejto vedomosti súhlasil so späťvzatím žaloby v časti o zaplatenie sumy
366,61 eura s prísl. Práve z tohto dôvodu súd prvej inštancie správne pričítal zavinenie na zastavení
konania v časti o zaplatenie sumy 366,61 eura s prísl. žalovanému, ktorému nič nebránilo, aby so
späťvzatím žaloby nesúhlasil, pretože by bolo v rozpore s jeho oprávnenými záujmami a domáhal sa
dokončenia konania meritórnym rozhodnutím o veci.

39. V súvislosti s námietkou žalovaného týkajúcou sa nároku na náhradu trov štátu odvolací súd v
tejto časti prisvedčuje správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý s prihliadnutím na procesné
zavinenie zastavenia konania stranami sporu rozhodol o náhrade trov štátu, ktoré vznikli nariadeným
znaleckým dokazovaním. Znalecké dokazovanie bolo nariadené v rámci prvoinštančného konania, preto

je dôvodné, aby sa strany na hradení trov vzniknutých nariadením znaleckého dokazovania podieľali
rovnakým pomerom ako sa podieľajú na hradení trov prvoinštančného konania, a to žalobca výškou
63,69 % a žalovaný výškou 36,31 %.

40. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku I. o zastavení

konania, vo výroku II. v časti priznania nároku žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 27,38 %
a vo výrokoch III. a IV. o trovách štátu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.

41. Námietku nepreskúmateľnosti je vnútornej zmätočnosti súdneho rozhodnutia odvolací súd
nepovažoval za dôvodne vznesenú, pokiaľ sa jedná o odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v

časti zastavenia konania a rozhodnutia o trovách prvoinštančného konania. Z tejto časti odôvodnenia
preskúmavaného uznesenia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení
všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.
Napadnuté rozhodnutie netrpí ani nedostatkom riadneho odôvodnenia. Právo na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP patrí medzi základné zásady spravodlivého

súdneho procesu (pozri nález Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 119/03, IV. ÚS 115/03) a jednoznačne
vyplýva i z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri J. K. c. V. z X. L.
XXXX, U.). Odôvodnenie rozhodnutia v časti zastavenia konania a odôvodnenia nároku na náhradu
prvoinštančných trov konania spĺňa zákonné predpoklady vyjadrené v ust. § 220 ods. 2 CSP a nemožno
ho považovať za arbitrárne. Iba skutočnosť, že sa žalovaný s právnym názorom prvoinštančného

súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu (pozri rozhodnutie
Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 188/06).

42. Odvolací súd však nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia vzhliadol v časti rozhodovania
súdu o trovách odvolacieho a dovolacieho konania. Je potrebné konštatovať, že výrok II. v časti trov

odvolacieho a dovolacieho konania súd prvej inštancie dostatočne a zrozumiteľne nezdôvodnil v súlade
s § 220 ods. 2 CSP, pretože jasne neodôvodnil svoje myšlienkové postupy a závery v súvislosti s prijatím
záveru, že v prípade, ak žalovaný má nárok na náhradu trov prvoinštančného konania podľa § 256 ods.
1 CSP a analogicky s poukazom na § 255 ods. 1 CSP v rozsahu 27,38 %, znamená to, že má nárok i na
náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu 27,38 %. Z odôvodnenia časti rozhodnutia o

trovách odvolacieho a dovolacieho konania nie je zrejmé, na základe akých skutočností súd prijal takýto
záver. V odôvodnení tiež absentuje vysporiadanie sa s úspešnosťou strán sporu v odvolacom konaní,
pričom v danej veci na odvolacom súde prebehli dve odvolacie konania pred rozhodnutím dovolacieho
súdu a následne i ďalšie odvolacie konanie po rozhodnutí dovolacieho súdu. Navyše z obsahu spisu
vyplýva, že žalovaný bol v dovolacom konaní plne úspešným, keď dosiahol svoj zamýšľaný cieľ, a

to zrušenie rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 5Co/852/2015-431 zo dňa 28.10.2016, uznesenia
Krajského súdu v Nitre č. k. 5Co/126/2012-257 zo dňa 19.06.2013, rozsudku Okresného súdu Levice
č. k. 6C/237/2007-368 zo dňa 18.03.2015 a rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 6C/237/2007-216zo dňa 13.04.2012. Na základe toho mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie sa dostačujúcim
spôsobom nevysporiadal s otázkou náhrady trov odvolacieho a dovolacieho konania.

43. Keďže v odôvodnení napadnutého uznesenia chýba dostatočne odôvodnená úvaha súdu o tom,
ako dospel k prijatému záveru o náhrade trov odvolacieho a dovolacieho konania žalobcom žalovanému
v rozsahu 27,38 %, odvolací súd vyhodnotil odvolanie žalovaného v tejto časti ako opodstatnené.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie je v tejto časti nepreskúmateľné, a preto nie sú dané podmienky ani
na jeho potvrdenie a ani na jeho zmenu. Z uvedeného dôvodu odvolací súd uznesenie súdu vo výroku

II. v časti nároku na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) a
§ 391 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, čím však nebolo dotknuté
ust. § 390 CSP. V ďalšom konaní súd prvej inštancie v nadväznosti na právoplatnosť ostatných výrokov
napadnutého rozhodnutia opätovne rozhodne o trovách odvolacieho a dovolacieho konania, a to tak,
že podrobne rozoberie úspešnosť strán sporu vo všetkých odvolacích konaniach, ktoré prebehli na
odvolacom súde a úspešnosť strán sporu v dovolacom konaní a následne vyhodnotí, ktorá strana z

procesného hľadiska v týchto konaniach má nárok na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1, 2 CSP.
Svoje nové rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodní tak, aby zodpovedalo požiadavke zrozumiteľnosti
a preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP), pričom je viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP). Zároveň rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 CSP).

44. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419,

§ 420, § 421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací žalobu) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).