Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, September 23, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/51/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4209010237
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kubáňová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4209010237.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a sudcov

JUDr. Ľubici Libantovej Medveckej, PhD. a JUDr. Lenky Kováčovej, v trestnej veci obžalovaného S. T.,
pre zločin úverového podvodu čiastočne v štádiu pokusu podľa § 222 odsek 1, odsek 3 písmeno a) a §
14 odsek 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného S. T., proti rozsudku Okresného súdu Komárno
zo dňa 18.05.2015 sp.zn.2T/55/2009, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 23.09.2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno d/ Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa

obžalovanému
S. T., narodenému XX. XX. XXXX v D., trvale bytom F., N. ulica
XXX/XX,
ktorý bol rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 2T/55/2009 zo dňa 13.03.2010 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 31.08.2010 sp. zn. 7To/41/2010 uznaný vinným zo zločinu
úverového podvodu čiastočne v štádiu pokusu podľa § 222 odsek 1, odsek 3 písmeno a/ Trestného

zákona, § 14 odsek 1 Trestného zákona, po povolení obnovy konania vo výroku o treste uznesením
Okresného súdu Komárno zo dňa 06.03.2014 sp. zn. 3Nt/17/2013

u k l a d á

podľa § 222 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 41 odsek 2, § 42 odsek 1 Trestného zákona súhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov 4 (štyri) mesiace 3 (tri) dni.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona ho súd na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do

ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona súd zrušuje výroky o treste z trestného rozkazu Okresného
súdu Komárno zo dňa 25.07.2007 sp. zn. 2T/138/2007, rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa
03.01.2008 sp. zn. 1T/9/2007 a z trestného rozkazu Okresného súdu Komárno zo dňa 10.04.2008 sp.
zn. 3T/38/2008 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom
na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Komárno (ďalej len súdu I. stupňa) bol obžalovanému S.

T. (ďalej len obžalovaný) s poukazom na rozsudok Okresného súdu Komárno zo dňa 13.03.2010
sp.zn.2T/55/2009 uložený podľa § 222 odsek 3 Trestného zákona, s použitím § 42 odsek 1 Trestného
zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov a 6 (šesť) mesiacov.Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona bol obžalovaný pre výkon tohto trestu zaradený do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona bol zrušený výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného

súdu Komárno zo dňa 10. 04. 2008 sp.zn.3T/38/2008, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Tento rozsudok súd I. stupňa odôvodnil tým, že vo veci vedenej na Okresnom súde Komárno pod
sp.zn.2T/55/2009 dňa 13.05.2010 bol obžalovaný S. T. uznaný vinným zo zločinu úverového podvodu

čiastočne v štádiu pokusu a čiastočne dokonaný trestný čin podľa § 222 odsek 1, odsek 3 písmeno
a) a § 14 odsek 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere
8 (osem) rokov a 6 (šesť) mesiacov. Pre výkon tohto trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Súčasne bol zrušený výrok o treste v trestnom rozkaze
Okresného súdu Komárno, sp.zn.3T/38/2008. Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný odvolanie.
Krajský súd v Nitre na základe odvolania obžalovaného rozhodol tak, že zrušil výrok rozsudku o náhrade

škody a poškodenú organizáciu Prvá stavebná sporiteľňa a.s. D., odkázal na občianske súdne konanie.
Následne uznesením Okresného súdu Komárno zo dňa 06.03.2014 sp.zn.3Nt/17/2013 bola v
predmetnej trestnej veci povolená obnova konania v prospech S. T. a súčasne bol zrušený výrok o
treste v rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 13.05.2010 sp.zn.2T/55/2009, ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia na zrušený výrok o treste obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo

zrušením, stratili podklad.

Po povolení obnovy konania súd I. stupňa vykonal dokazovanie ohľadne trestu oboznámením
aktuálneho odpisu z registra trestov a správy z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v U. a dospel
k záveru, že za trestný čin, z ktorého bol právoplatne uznaný vinným hore citovaným rozsudkom,

zohľadniac zmenenú asperačnú zásadu, je potrebné mu uložiť súhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 7 (sedem) rokov a 6 (šesť) mesiacov. Poukázal na to, že pri ukladaní trestu prihliadol na
jeho predchádzajúcu trestnú minulosť a opakované páchanie trestnej činnosti, keď ani predchádzajúce
nepodmienečné tresty neviedli k jeho náprave. Na výkon trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a súčasne zrušil výrok o treste v trestnom rozkaze

Okresného súdu Komárno zo dňa 10.04.2008 sp.zn.3T/38/2008.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný čo do výroku o treste.
Obžalovanýodvolanieodôvodniltým,žemázato,žetrest,ktorýdotohtočasuvpredmetnejvecivykonal,
bol dostačujúci, teraz je zamestnaný a stará sa o domácnosť.

Na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou, Krajský súd v Nitre ako súd
odvolací, podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého
výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku a zistil, že odvolanie je dôvodné.

Verejné zasadnutie odvolacieho súdu sa konalo v neprítomnosti obžalovaného v súlade s ustanovením
§ 293 odsek 5 Trestného poriadku, ktorý mal doručenie vykázané a lehotu na prípravu na verejné
zasadnutie zachovanú, pričom neospravedlnil svoju neúčasť na verejnom zasadnutí. Obhajcu si nezvolil

a súčasne nie sú u neho dané dôvody povinnej obhajoby.
Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí navrhol obžalovanému uložiť trest odňatia
slobody v pôvodnej výmere.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu bolo zistené, že obžalovaný S. T. bol rozsudkom

Okresného súdu Komárno zo dňa 13.05.2010 sp.zn.2T/55/2009 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Nitre sp.zn.7To/41/2010 zo dňa 31.08.2010 uznaný vinným zo zločinu úverového podvodu čiastočne v
štádiu pokusu podľa § 222 odsek 1, odsek 3 písmeno a) a § 14 odsek 1 Trestného zákona, za čo mu bol
uložený podľa § 222 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 42 odsek 1 Trestného zákona súhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov a 6 (šesť) mesiacov. Pre výkon tohto trestu bol zaradený do

ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Súčasne bol zrušený výrok o
treste v trestnom rozkaze Okresného súdu Komárno, sp.zn.3T/38/2008.
Odsúdený S. T. si podal návrh na obnovu konania s poukazom na nález Ústavného súdu SR PL.ÚS
106/2011 zo dňa 28.11.2012.Uznesením Okresného súdu Komárno zo dňa 06.03.2014 sp.zn.3Nt/17/2013 bola v predmetnej trestnej
veci povolená obnova konania v prospech S. T. a súčasne bol zrušený hore uvedený rozsudok vo výroku
o treste.

Súd I. stupňa následne rozhodoval už iba o treste, keďže výrok o vine citovaného rozsudku zostal po
povolení obnovy konania nezmenený a teda právoplatný.

Súd I. stupňa pri rozhodovaní však pochybil vo výroku napadnutého rozhodnutia, keď necitoval za aký

trestný čin konkrétne obžalovanému ukladá trest, a že ho ukladá aj podľa § 41 odsek 2 Trestného
zákona, t.j. s použitím asperačnej zásady, uviedol iba, že ho ukladá s poukazom na rozsudok Okresného
súdu Komárno sp.zn.2T/55/2009 zo dňa 13.03.2010, pričom necitoval ani, že v predmetnej trestnej veci
bola povolená obnova konania, a že tento pôvodný rozsudok zostal po povolení obnovy konania vo
výroku o vine nedotknutý.

Súd I. stupňa pri ukladaní trestu vychádzal z trestnej sadzby za trestný čin najprísnejšie trestný, ktorým
je zločin úverového podvodu, za ktorý v zmysle § 222 odsek 3 Trestného zákona je možné uložiť trest
odňatia slobody na 3 až 10 rokov. Pri úprave trestnej sadzby podľa už zmeneného ustanovenia § 41
odsek 2 Trestného zákona, keďže bolo potrebné ukladať mu opäť trest aj s použitím asperačnej zásady
podľa ktorej, ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov,

z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaný dvomi alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica
trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu.
Takto upravená trestná sadzba je potom v rozmedzí 3 roky až 13 rokov a 4 mesiace.

Prokurátor uviedol, že trest, ktorý bol obžalovanému uložený je zákonný a správny.

Naproti tomu obžalovanému sa tento trest javil ako neprimerane prísny a v odvolaní uviedol, že by
postačoval trest, ktorý do povolenia obnovy konania vykonal.

Pri preskúmavaní veci odvolací súd rovnako ako súd I. stupňa vychádzal z trestnej sadzby uvedenej pre
zločin úverového podvodu podľa § 222 odsek 3 Trestného zákona, ktorá je 3 až 10 rokov, upravenej

v zmysle § 41 odsek 2 Trestného zákona a v zmysle nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 28.11.2012
sp.zn.PL. ÚS 106/2011, po úprave v rozpätí 3 roky až 13 rokov a 4 mesiace.

Pri rozhodovaní o treste vychádzal aj zo základných zásad pre ukladanie trestov uvedených v § 34 odsek
1, odsek 4 Trestného zákona, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom

tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu,
aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje aj
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery odvolací súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti ako aj na osobu páchateľa,

jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Ako bolo zistené z odpisu registra trestov, obžalovaný bol v minulosti pred spáchaním trestného činu,
za ktoré sa mu ukladá trest, 3-krát súdne trestaný Okresným súdom Komárno pod sp.zn.2T/128/2002,
sp.zn.2T/193/2003 a sp.zn.2T/41/20005 pre majetkovú trestnú činnosť, pričom vždy mu boli ukladané

nepodmienečné tresty odňatia slobody. Následne bol ešte 3-krát uznaný vinným pre spáchanie trestnej
činnosti opäť majetkového charakteru, keď bol v konaniach vedených na Okresnom súde Komárno
odsúdený:
-pod sp.zn.2T/138/2007 pre spáchanie prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1,
odsek 2 písmeno a), b) Trestného zákona a prečin krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 2 písmeno

a) Trestného zákona, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky a 4
mesiace, pričom skutok bol dokonaný dňa 07.05.2007,
-pod sp.zn.1T/9/2007 pre prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku,
elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 odsek 1 Trestného zákona, kde mu bol
uložený súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky a 10 mesiacov, pri súčasne

zrušenomvýrokuotrestevtrestnejvecisp.zn.2T/138/2007,pričomskutokbolspáchanýdňa04.11.2006,
-pod sp.zn.3T/38/2008 pre spáchanie prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno a) Trestného
zákona,začomuboluloženýnepodmienečnýtrestodňatiaslobodyvtrvaní3roky,prisúčasnezrušenom
výroku o treste v trestnej veci sp.zn.1T/9/2007, pričom skutok bol spáchaný dňa 21.12.2006.Po povolení obnovy konania dňa 06.03.2014 bol obžalovaný prepustený z výkonu trestu a súčasne
nastúpil do výkonu trestu v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp.zn.2T/41/2005, z

výkonu ktorého bol po jeho vykonaní prepustený na slobodu dňa 04.12.2014.

Z hodnotenia Ústavu na výkon trestu vyplynulo, že obžalovaný bol 9-krát disciplinárne potrestaný a
súčasne 9-krát disciplinárne odmenený.
Po prepustení z výkonu trestu sa obžalovaný odo dňa 09.01.2015 zamestnal a od toho času pracuje,

ako to vyplýva z vyjadrenia obžalovaného, potvrdenia od zamestnávateľa - spoločnosti O. Z., s.r.o., ako
i zo správy Sociálnej poisťovne.
Z miesta jeho bydliska bolo zistené, že je spoluvlastníkom rodinného domu v obci F., je tichej a
nekonfliktnej povahy, o jeho pracovnom pomere nemajú žiadne vedomosti.
Po prepustení z výkonu trestu nebol priestupkovo postihnutý.

Odvolací súd rovnako ako súd I. stupňa nezistil u obžalovaného žiadne poľahčujúce okolnosti uvedené
v ustanovení § 36 Trestného zákona, ani priťažujúce okolnosti uvedené v ustanovení § 37 Trestného
zákona.

Rovnako ako súd I. stupňa aj odvolací súd pri ukladaní trestu postupoval podľa § 42 odsek 1 Trestného

zákona, pretože mal za to, že obžalovanému je potrebné ukladať súhrnný trest, avšak nielen vo vzťahu
k odsúdeniu Okresným súdom Komárno vo veci vedenej pod sp.zn.3T/38/2008, ale aj vo vzťahu k
predchádzajúcim odsúdeniam Okresného súdu Komárno vedeným pod sp.zn.2T/138/2007 a 1T/7/2009,
a to napriek skutočnosti, že tieto výroky o treste boli vždy následným rozhodnutím zrušené, keďže
sa vo všetkých týchto konaniach jedná o viacčinný súbeh trestných činov, nakoľko medzi spáchaním

časovo najskoršieho z nich a spáchaním najneskoršieho z nich nebol súdom prvého stupňa vyhlásený
odsudzujúci rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť.

Odvolací súd poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že súd I. stupňa
sa nevyrovnal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a pri ukladaní súhrnného trestu

došlo k porušeniu ustanovení Trestného zákona. Preto bolo potrebné zrušiť napadnutý výrok podľa
ustanovenia § 321 odsek 1 písmeno d) Trestného poriadku, a keďže bolo možné na podklade
dokazovania vykonaného súdom I. stupňa, ktoré odvolací súd doplnil oboznámením pripojených spisov
Okresného súdu Komárno sp.zn.2T/138/2007, sp.zn.1T/7/2009 a sp.zn.3T/38/2008 a aktuálnych správ
o správaní obžalovaného po jeho prepustení z výkonu trestu odňatia slobody (hoci tak mal urobiť už

súd I. stupňa), rozhodnúť, následne sám vo veci podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku rozhodol tak
ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Pri rozhodovaní o treste prihliadol odvolací súd i na aktuálne správy o správaní sa obžalovaného, z
ktorých zistil, že obžalovaný prakticky ihneď po prepustení z výkon trestu odňatia slobody nastúpil

do zamestnania v spoločnosti O. Z.., s.r.o., kde nepretržite od 19.01.2015 pracuje, nebol postihovaný
za priestupok, vedie riadny život, pričom prihliadol i na skutočnosť, že súhrnný trest mu bol ukladaný
vo vzťahu k prečinom a na to, že spolu so započítaním výkonu trestu v konaniach vedených na
Okresnom súde Komárne pod sp.zn.2T/138/2007, sp.zn.1T/7/2009 a sp.zn.3T/38/2008, vykonal ku
dňu tohto rozhodnutia v predmetnom konaní trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov 4 mesiace 3 dni,

ako to vyplýva i zo správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody (čl.378). Túto výmeru považuje
odvolací súd vzhľadom na osobu obžalovaného, povahu spáchaných skutkov, ich následky, spôsob
spáchania skutkov, pohnútku a zavinenie obžalovaného, ako i jeho terajší život, za dostatočnú na
nápravu obžalovaného a ochranu spoločnosti, a ktorý trest bol súčasne dostatočne dlhý na to, aby
odradil obžalovaného v budúcnosti dopustiť sa trestnej činnosti.

S poukazom na všetky tieto skutočnosti preto odvolací súd ukladal obžalovanému trest vo výmere
zodpovedajúci výmere 6 rokov 4 mesiace 3 dni, ktorá predstavovala skutočne vykonaný trest odňatia
slobody obžalovaným v tomto konaní spolu so započítaním výkonu trestu za zbiehajúcu sa trestnú
činnosť.

Obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia, pretože už bol v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním trestných činov vo výkone trestu
pre úmyselný trestný čin.Z dôvodu, že obžalovanému bolo potrebné ukladať ako bolo vyššie uvedené súhrnný trest, odvolací
súd súčasne podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona zrušil skoršie výroky o treste v trestnom rozkaze
Okresného súdu Komárno zo dňa 25.07.2007 sp. zn. 2T/138/2007, v rozsudku Okresného súdu

Komárno zo dňa 03.01.2008 sp. zn. 1T/9/2007 a v trestnom rozkaze Okresného súdu Komárno zo dňa
10.04.2008 sp. zn. 3T/38/2008, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad, kde súd I. stupňa pochybil pri ukladaní
súhrnného trestu, keď zrušil iba posledné rozhodnutie Okresného súdu Komárno sp.zn.3T/38/02008.

Z hore uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.