Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, November 30, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Sa/6/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8021200108
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8021200108.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, sudkyňou JUDr. Ľuboslavou Mruškovičovou, v právnej veci žalobkyne A. B., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C., zastúpenej Prospam a Pavlovič advokátska kancelária
s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, ul. 29. augusta
č. 8 – 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 23. decembra
2020 číslo: XXXXX-X/XXXX-BA v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov zo dňa
02. októbra 2020 číslo: XXXX-XXX/XXXX-A. na základe správnej žaloby, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 23.12.2020 číslo: XXXXX-X/XXXX-BA rozhodla žalovaná ako
príslušný odvolací orgán o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov
zo dňa 02.10.2020 číslo: XXXX-XXX/XXXX-A., vo veci nepriznania nároku na náhradu za sťaženie
spoločenskéhouplatneniatak,žepodľa§218ods.2zákonač.461/2003Z.z.osociálnompoistení(ďalej
len zákona ) zmenila výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu tak, že za slová „sťaženie

spoločenského uplatnenia,“ doplnila slová „v dôsledku úrazu zo dňa 15.06.2016“, v ostatnom odvolanie
zamietla a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdila.

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia citovala § 218 ods. 1, 2 zákona a uviedla, že pani A. B., r.
č. XXXXXX/XXXX, bytom C. XX, XXX XX C. (ďalej len „žiadateľka") zastúpená advokátskou kanceláriou
Prosman a Pavlovič, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava (ďalej len „právny zástupca“), si nárok

na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia uplatnila prostredníctvom tlačiva „Žiadosť o priznanie
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia“ zo dňa 30.05.2019.

Dňa 18.09.2017 bol Sociálnej poisťovni, pobočka Prešov (ďalej len „pobočka") doručený od
zamestnávateľa D. E. F., so sídlom Hlavná 110, 080 01 Prešov ďalej len „zamestnávateľ“) list zo
dňa 15.09.2017, v ktorom zamestnávateľ uviedol, že úraz, ktorý sa žiadateľke stal dňa 15.07.2016 sa

nestal pri plnení pracovných úloh, t.j. nejedná sa o pracovný úraz, nakoľko žiadateľka trpí chorobou
krčnej chrbtice už dlhší čas, a v súvislosti s touto chorobou navštevovala po pracovnej dobe zdravotné
zariadenie už pred dňom 15.07.2016 Prílohu tohto listu tvorilo Potvrdenie o dočasnej pracovnej
neschopnosti, diel IIa - žiadosť o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, č.O 978398 (ďalej len „potvrdenie o DPN, diel IIa“), ktoré žiadateľka predložila zamestnávateľovi, a na
ktorom G. H. H., všeobecný lekár, Poliklinika Sekčov Jurkovičova 19, Prešov (ďalej len „posudzujúca
lekárka"), uviedla ako dôvod vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti (ďalej len „DPN“) chorobu.

Zároveň zamestnávateľ uviedol, že na podnet žiadateľky, Inšpektorát práce v Prešove vykonal šetrenie,
ktoré ukončil dňa 15.11.2016 vyhotovením Záznamu č. IPV-33-42.2.2./Z-E22, A25-16 (ďalej len „záznam
zo dňa 15.11.2016“).

Následne pobočka v liste č. XXXXX-X/XXXX-PO zo dňa 20.09.2017 (ďalej len „list zo dňa 20.09.2017“)
oboznámila právneho zástupcu žiadateľky so stanoviskom zamestnávateľa, t.j. že zamestnávateľ
neuznal úraz zo dňa 15.07.2016 za pracovný. Vyzvala právneho zástupcu, aby sa písomne vyjadril k
postupu zamestnávateľa, a v prípady ak s jeho postupom nesúhlasí, zvážil možnosť podať určovaciu
žalobu, proti zamestnávateľovi na príslušný okresný súd, nakoľko v danom prípade sa jednalo o
pracovnoprávny spor medzi žiadateľkou a zamestnávateľom.

Právny zástupca žiadateľky v liste zo dňa 03.10.2017 adresovanom pobočke uviedol, že nepodá na
okresný súd určovaciu žalobu.

Dňa 12.12.2017 bol pobočke doručený od Inšpektorátu práce v Prešove list zo dňa 12.12.2017 v
ktorom sa uvádza, že na základe podnetu žiadateľky bola u zamestnávateľa vykonaná inšpekcia práce,
z ktorej bol vypracovaný záznam zo dňa 15.11.2016. Konštatoval, že vzhľadom na rozpor medzi
tvrdeniami žiadateľky a zamestnávateľa, ktoré sa vykonanou inšpekciou nedajú jednoznačne potvrdiť,

bolo žiadateľke doporučené, aby sa uspokojenia svojich nárokov vyplývajúcich z pracovnoprávnych
vzťahov domáhala súdnou cestou podaním žaloby na vecne a miestne príslušný súd. Záverom
Inšpektorát práce v Prešove poznamenal, že inšpekciou prace sa nepodarilo preukázať súvislosť medzi
zdravotným stavom žiadateľky a plnením pracovných povinnosti.

Listom č. XXXXX-XX/XXXX-BA zo dňa 16.04.2019 Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len ústredie“)
odstúpila pobočke rozsudok Krajského súdu v Prešove (ďalej len „KS PO“) sp. zn. 8Sa/31/2018-82 zo
dňa 29.01.2019 (ďalej len „rozsudok zo dňa 29.01.2019“), ktorým KS PO zrušil rozhodnutie ústredia č.
XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 15.02.2018 (úrazový príplatok) (ďalej len „rozhodnutie zo dňa 15. februára

2018“). ako aj rozhodnutie pobočky č. XXXXX-XX/XXXX-PO zo dňa 12.12.2017 a vec vrátil Sociálnej
poisťovni na ďalšie konanie. Rozsudok zo dňa 29.01.2019 sa stal právoplatným a vykonateľným dňom
19.02.2019. KS PO v novom konaní Sociálnej poisťovni uložil povinnosť sa vysporiadať so všetkými
námietkami žalobkyne, znovu vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodniť
najmä s návrhmi žalobkyne na vykonanie dokazovania (výsluch ošetrujúcej lekárky žalobcu G. D.,

ako ani svedkov udalosti), vysporiadať sa dôsledne s vyjadrením žalobkyne o priebehu tvrdeného
pracovnéhoúrazuzodňa1507.2016,sprihliadnutímnalekárkesprávy,ktorémalažalovanákdispozícii,
najmä lekárske správy, ktoré žalobkyňa predložila v ktorých sa lekári vyjadrujú v prospech záveru, že u
žalobkyne sa jednalo o pracovný uraz. (bod 83).

VnadväznostinaprávnynázorKSPOvyjadrenývrozsudkuzodňa29.01.2019,pobočkavoveciurčenia,
či úraz zo dňa 15.07. 2016 je pracovným, vykonala ďalšie dokazovanie, ktoré sa týkalo všetkých dávok
žiadateľky o ktoré požiadala.

Pobočka listom č. XXXX-XX/XXXX-A. zo dňa 12.06.2019 (ďalej len „list zo dňa 12.06.2019“) požiadala
právneho zástupcu žiadateľky, aby doplnil údaje, ktoré sa týkali osoby označenej žiadateľkou ako
„vedúca“ (meno, priezvisko adresu), ktorej mala žiadateľka hlásiť vznik pracovného úrazu poslaním
textovej správy na mobilný telefón. Zároveň mal v nadväznosti na predloženú fotokópiu textovej správy,

z ktorej nie je zrejmý dátum odoslania správy, od mobilného operátora žiadateľky zabezpečiť a predložiť
výpis hovorov a textových správ za mesiac júl 2016, pripadne oznámiť, či tento dôkaz predloží, a v akej
lehote.Právny zástupca žiadateľky na list zo dňa 12.06.2019 reagoval listom zo dňa 20.06.2019, v ktorom
uviedolúdajetýkajúcesaosobyoznačenejžiadateľkouako„vedúca“.JednalosaopaniI.F.,trvalébytom

Ul. 28. řijna 1143/1, 277 11 Neratovice, Česká republika (ďalej len „pani I. F.“). Čo sa týka predloženia
výpisu hovorov a textových správ, právny zástupca uviedol, že žiadateľke bolo zo strany operátora
sprístupnenie takýchto informácií zamietnuté.

Následne pobočka listom č. XXXX-XX/XXXX-A. zo dňa 28.06. 2019 (ďalej len „výzva zo dňa
28.06.2019“), vyzvala zamestnávateľa, aby pobočke predložil Oznámenie poistnej udalosti, a aby sa
vyjadril k okolnostiam, ktoré predchádzali žiadateľkinmu vzniku DPN odo dňa 18.07.2016, a to

či bola vedúcou prevádzky na ulici C. XXX I. A., v období mesiaca júl 2016 pani I. F.,
či na mobilný telefón s číslom +XXXXXXXXXXXX (služobný/firemný mobil) bola prijatá textová správa

od žiadateľky (dátum prijatia textovej správy),
kedy a od koho sa vedúca prevádzky dozvedela, že žiadateľka dňa 18.07.2016 nepríde do práce pre
úraz zo dňa 15.07.2016, a z akého dôvodu (prehlásenie vedúcej prevádzky zamestnávateľ predloží
písomne ako prílohu k jeho stanovisku),

akým služobným telefónnym číslom disponovala žiadateľka (predložiť výpis hovorov a textových správ
v období mesiaca júl 2016),
predloženie kópii dokladov o vykonanom školení žiadateľky k bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a
vyjadrenia, či bola žiadateľka školená na prácu žien s bremenami,
predloženie pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi žiadateľkou a zamestnávateľom, so špecifikáciou

pracovnej náplne.

Žiadateľka listom zo dňa 03.07.2019, ktorý nazvala „Súhlas s vyžiadaním lekárskeho posudku Sociálnou
poisťovňou, v súlade s § 7 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za
sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej
zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných
poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 437/2004 Z. z.“) udelila pobočke súhlas
s vyžiadaním Lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia od G. G. J.,
neurologická ambulancia, Poliklinika Sekčov (ďalej len „G. J."), nakoľko ide o lekára, ktorý naposledy

liečil žiadateľku v súvislosti s úrazom zo dňa 15.06. 2016 (§ 2 ods. 3 písm. d) zákona č. 437/2004 Z.z.).

Dňa16.07.2019bolpobočkedoručenýprávnymzástupcomlistzodňa12.07.2019,ktorýnazval„Žiadosť
o začatie konania o priznanie úrazovej dávky (sťaženie spoločenského uplatnenia)", v ktorom uviedol, že

G. J. odmietol žiadateľke vystaviť Lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia.

Zamestnávateľ na výzvu zo dňa 28.06.2019 reagoval listom zo dňa 17.07.2019 v ktorom odpovedal na
jednotlivé body z výzvy zo dňa 28. júna 2019 nasledovne:

pani I. F. nebola v mesiaci júl 2016 vedúcou prevádzky na ulici C. XXX I. A.,

na mobilný telefón s číslom +XXXXXXXXXXXX nebola prijatá textová správa, zobrazená na právnym
zástupcom predloženej fotokópii

nemá dôvod na oznámenie poistnej udalosti ktorá sa nestala
k bodu 3, 5 a 6 uvádza, že predmetná informácia a doklady boli doložené Inšpektorátu práce v Prešove
v rámci vykonanej inšpekcie práce zameranej na dodržiavanie predpisov na zaistenie bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci, najmä pri plnení povinnosti zo strany zamestnávateľa súvisiacich s evidenciou
a registráciou pracovných úrazov v zmysle zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia

pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 124/2006 Z.z.'1). Z vykonanej
kontroly bo vyhotovený záznam zo dňa 15. novembra 2016
nie je pravdou, že žiadateľka nebola riadnym spôsobom poučená o bezpečnosti a ochrane zdravia pri
práci,žiadateľka neoznámila zamestnávateľovi pracovný úraz, nevyzývala ho k spísaniu záznamu o
pracovnom úraze, ale zamestnávateľovi oznámila „chorobu“ tým, že doručila potvrdenie o DPN, diel lla,
ktoré dňa 20.06. 2016 podpísala.

K reakcii zamestnávateľa v liste zo dňa 17.07.2019 na výzvu zo dňa 28.06. 2019 sa vyjadril právny
zástupca žiadateľky v liste zo dňa 01.08. 2019, v ktorom nesúhlasil so stanoviskom zamestnávateľa,
považoval ho za absurdné a nepreskúmateľné, nakoľko zamestnávateľ nepredložil žiaden relevantný
dôkazotom,žesaúdajnýpracovnýúrazžiadateľkenestaltakakotopopisuje.Vprípadezamestnávateľa

ide iba o jeho subjektívny názor, ktorý má napriek tomu, že v čase vzniku údajného pracovného
úrazu nebol na danom mieste prítomný. To, že zamestnávateľ popiera vznik údajného pracovného
úrazu neznamená, že sa tento pracovný úraz nestal. Žiadateľka dostatočným spôsobom preukázala,
resp. navrhla vykonanie dôkazov preukazujúcich vznik údajného pracovného úrazu. Zároveň zotrval na
tvrdení, že v čase jeho utrpenia bola vedúcou pani I. F., a že žiadateľka nebola poučená o bezpečnosti
a ochrane zdravia pri práci a údajný pracovný úraz nahlásila.

Dňa 14.08. 2019 právny zástupca doručil pobočke list zo dňa 06.08. 2019, ktorého súčasťou bol
dokument: „Súhlas na vyžiadanie lekárskeho posudku Sociálnou poisťovňou" „Čestné prehlásenie našej
klientky o vynaložení peňažných prostriedkov na účelné náklady spojené s liečením" a „Potvrdenie o

výške cestovného od SAD Prešov a.s.".

V nadväznosti na uvedené, pobočka listom č. XXXX-XX/XXXX-A. zo dňa 11.09. 2019 požiadala G. J. o
vystavenie Lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia. Zároveň uviedla,

že zdravotná dokumentácia žiadateľky mu bola odstúpená listom č. XXXX-XX/XXXX-A. zo dňa 22.07.
2019.

Následne pobočka listom č. XXXX-XX/XXXX-A. zo dňa 13.09. 2019, oznámila právnemu zástupcovi

žiadateľky, že G. J. nedoručil pobočke Lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského
uplatnenia. Taktiež uviedla, že nakoľko pretrváva spor medzi zamestnávateľom a žiadateľkou, či úraz,
ktorý žiadateľka utrpela dňa 15.07. 2016 je pracovným, pobočka listom č. XXXX-XX/XXXX-A. zo dňa
07.08.2019 (ďalej len „list zo 07.08.2019“), požiadala o súčinnosť Inšpektorát práce v Prešove, ktorý
mal predložiť dokumenty týkajúce sa žiadateľky, a to pracovnú zmluvu žiadateľky so zamestnávateľom,

opis pracovnej činnosti žiadateľky na prevádzke pohostinstva, dochádzku žiadateľky za mesiac júl
2016, záznam o oboznámení žiadateľky s predpismi BOZP, základné zásady pri zamestnávaní žien
a mladistvých, príručku pre postupy zamestnávateľov a zamestnancov pre prácu s bremenami a
vyjadrenie zamestnávateľ a zo dňa 28.10.2016. Inšpektorát práce v Prešove mal taktiež zaujať
stanovisko vo veci,

či z predložených dokumentov zamestnávateľom vyplýva, že žiadateľka bola poučená o postupe pri
práci s bremenami,

či žiadateľka manipulovala, resp. mala manipulovať pri výkone činnosti na prevádzke s ťažkým

bremenom v rozpore s predpismi o práci žien s bremenami, a
či zo spisu vykonanej inšpekcie práce vyplýva, že pani I. F. bola v mesiaci júl 2016 vedúcou prevádzky
na ulici C. XXX, A..

Dňa 26.09.2019 bola pobočke doručená odpoveď Inšpektorátu práce v Prešove č. ODD_BOZPII/

KON/2017/949/13148 zo dňa 24.09.2019, súčasťou ktorej boli dokumenty požadované pobočkou
v liste zo dňa 07.08.2019. Zároveň Inšpektorát práce v Prešove uviedol, že zo záveru inšpekcie
vyplýva, že zamestnávateľ po prijatí žiadateľky do zamestnania, ju oboznámil s predpismi BOZP, čo
žiadateľka potvrdila svojim podpisom Pracovnej zmluvy zo dňa 30.04.2016. Zamestnávateľ predložil
opis pracovných činností, ktoré zamestnanci na prevádzke vykonávajú. V pokynoch je uvedené, že sudy

k narážacím hlaviciam v pivnici nosia zamestnanci pivovaru, takže sudy s pivom a kofolou zamestnanci
zamestnávateľa nedvíhajú. Taktiež predložil aj záznamovú knihu: Výchova a vzdelávanie zamestnancov
a vedúcich zamestnancov v oblasti ochrany zdravia pri práci, ktorej súčasťou je učebný plán vstupného
oboznamovania zamestnancov a vedúcich zamestnancov s predpismi o bezpečnosti a ochrane zdraviapri práci, s osnovou všeobecne platných právnych predpisov potrebných pre výkon prác, najmä zákon č.
124/2006 Z.z. a Nariadenie Vlády Slovenskej republiky č. 281/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných
požiadavkách pri ručnej manipulácii s bremenami. Záverom Inšpektorát práce v Prešove poukázal už

na vyhotovený záznam zo dňa 15.11.2016 a konštatoval, že vykonanou Inšpekciou práce sa nepodarilo
preukázať súvislosť medzi zdravotným stavom žiadateľky a plnením pracovných povinnosti.

Vzhľadom na vyššie popísané skutočnosti, pobočka listom č. XXXX-XX/XXXX-A. zo dňa 21.10.2019

vyzvala zamestnávateľa, aby opätovne posúdil všetky skutočnosti týkajúce sa žiadateľkinho úrazu zo
dňa 15.07.2016 a zaujal stanovisko vo veci určenia úrazu zo dňa 15.07.2016 za pracovný.

Zamestnávateľ v liste zo dňa 29.10.2019 zhrnul doteraz zistený skutkový stav veci a trval na tom, že
žiadateľka dňa 15.07.2016 neutrpela pracovný úraz. Podľa zamestnávateľa si tvrdenia žiadateľky v

jednotlivých dôkazoch predložených počas konania odporujú, nakoľko raz uvádza, že jej prasklo v krku,
keď posunula sud a druhýkrát, že keď zdvihla sud.

Pobočka listom č. XXXX-XX/XXXX-A. zo dňa 11.11.2019 poučila právneho zástupcu žiadateľky, že

v prípade, ak nesúhlasí s neuznaním úrazu zo dňa 15.07.2016 za pracovný, má možnosť podať na
príslušný okresný súd určovaciu žalobu, nakoľko ide o pracovnoprávny spor a riešenie týchto sporov
spadá do právomoci súdov. Upozornila právneho zástupcu, že v prípade, ak nepreukáže podanie
určovacej žaloby na príslušný okresný súd, bude v konaní o nároku na dávky úrazového poistenia
vychádzať z doposiaľ zisteného skutkového stavu.

Následne pobočka rozhodnutím č. XXXX-XX/XXXX-A. zo dňa 12.11.2019 (ďalej len „rozhodnutie zo dňa
12.11.2019") právoplatným dňa 13.11.2019 podľa §193 ods. 3 zákona prerušila prvostupňové konanie o
nároku žiadateľky na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, z dôvodu, že stále pretrváva spor

medzi zamestnávateľom a žiadateľkou, vo veci určenia, či úraz zo dňa 15.07.2016 je pracovným, a to
až do doručenia stanoviska žiadateľky vo veci podania určovacej žaloby.

Právny zástupca žiadateľky v liste zo dňa 11.12.2019 adresovanom pobočke uviedol, že nepodá na

okresný súd určovaciu žalobu.

Dňa 13.01.2020 bol pobočke doručený Lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského
uplatnenia zo dňa 09.01.2020 (ďalej len „posudok zo dňa 26. januára 2020“), v ktorom posudzujúca

lekárka ohodnotila sťaženie spoločenského uplatnenia žiadateľky podľa prílohy č. 1 zákona č. 437/2004
Z.z. položkou 304c - poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice, počtom bodov 390. Posudzujúca lekárka
zároveň uviedla, že žiadateľka je naďalej v liečbe G. J..

Pobočka v zmysle § 153 ods. 4 písm. c) zákona požiadala listom č. XXXX-XX/XXXX-A. zo dňa
13.01.2020 posudkovú lekárku pobočky o kontrolu bodového hodnotenia sťaženia spoločenského
uplatnenia uvedeného v posudku zo dňa 09.01.2020, ktorá listom č. XXXXX-X /XXXX-PO zo dňa
10.02.2020 a urgenciou č. XXXXX-X/XXXX-PO zo dňa 12.03.2020 požiadala posudzujúcu lekárku o
opravu posudku zo dňa 09.01.2020, s odôvodnením:

ad 1) podľa § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. sa lekársky posudok vydáva keď zdravotný stav
poškodeného možno považovať za ustálený, pričom posudzujúca lekárka v posudku zo dňa 9. januára
2020 uviedla, že žiadateľka je naďalej v liečbe G. J., ad 2) podľa § 8 ods. 2 zákona č. 437/2004
Z.z. z lekárskeho posudku musí byť zrejmé, na základe akých skutočností posudzujúci lekár dospel k

celkovému počtu bodov, teda k počtu bodov na hornej hranici ustanoveného rozpätia,
ad 3) podľa § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. je potrebné dokladovať funkčné vyšetrenie poškodenej
oblasti so zaklasifikovaním stupňa obmedzenia po liečbe pri ustálení zdravotného stavu.Vo väzbe na uvedené, pobočka v dokazovaní, či úraz zo dňa 15.07.2016 možno považovať za pracovný,
pokračovalavzmysleustanovenia§196ods.1zákona.Naobjasnenieskutočnéhostavuvecipredvolala
svedkov, ktorých žiadateľka v odvolaní zo dňa 11.01.2018, ktoré sa týkalo nároku na úrazový príplatok,

navrhla vypočuť, tak ako to KS PO v rozsudku zo dňa 29.01. 2019 uložil Sociálnej poisťovni.

Pobočka podľa §189 zákona vykonala dňa 28.01.2020 ústne pojednávanie s pánom A. J. (ďalej len „pán
J."), ktorý pozná žiadateľku len ako zamestnankyňu zamestnávateľa. Uviedol, že si nepamätá, či to bolo

presne dňa 15.07.2016, ale do pohostinstva, kde žiadateľka pracovala chodieva. Keď je v pohostinstve
stojí pri pulte, ktorý je oproti čapovaciemu pultu. Nepamätá si, či žiadateľka bola sama na pracovisku,
ale vie, že sa striedajú dvaja zamestnanci tak, že robia dlhý a krátky týždeň. Nepamätá si ako žiadateľka
vyzerá, ale si spomína, že raz mu mohla práve žiadateľka povedať, že sa zranila v pivnici. Pán J. počul,
že žiadateľka ťahala sud s pivom, pričom jejpuklo v krížoch. Nevie povedať, čo bolo ďalej so žiadateľkou,
či bola DPN alebo ukončila pracovný pomer so zamestnávateľom.

Toho istého dňa, t.j. dňa 28.01.2020 pobočka absolvovala ústne pojednávanie aj s pánom H. K. (ďalej
len „pán K.“), ktorý je taktiež zákazníkom pohostinstva, kde žiadateľka pracovala. Uviedol, že dňa 15.07.
2016 sedel ako stály zákazník za pultom na lavici, odkiaľ mal výhľad na vstup do pivnice, kde sa narážajú

sudy. Tovar žiadateľke priviezli okolo 7.00 hodiny, čo prebehlo bez problémov. Okolo 8.00 hodiny „došlo"
pivo, a tak žiadateľka išla naraziť nový sud do pivnice, kde sa zdržala cca 10 minút, čo je primeraná
doba na narazenie piva. Keď vyšla z pivnice povedala, že ju seklo v chrbtici, mala slzy v očiach. Pán K.
sa do pohostinstva vrátil okolo 16.00 hodiny a zdržal sa približne do 17.00 hodiny. Za výčapom bol pán
L. B. (ďalej len „pán B."). Žiadateľka sedela, nakoľko nevládala pracovať. Pán K. od uvedeného dňa v

pohostinstve žiadateľku už nevidel.

Ďalšie ústne pojednávanie, ktoré pobočka podľa § 189 zákona dňa 28.01.2020 vykonala bolo s pánom
B., manželom žiadateľky, ktorý do zápisnice uviedol, že dňa 15.07. 2016 ukončil nočnú zmenu o 6,00

hodine v spoločnosti Frost, a.s. Prešov, kde ho už pred budovou čakala pani M. B. (ďalej len „pani B.“)
(jeho matka), ktorá ráno viezla žiadateľku do práce, a následne prišla pre neho. V tom čase žiadateľka
a pán B. bývali u jeho rodičov (neboli manželmi). Pán B. si po nočnej zmene išiel doma ľahnúť. Po
zobudení si v mobilnom telefóne našiel zmeškaný hovor a textovú správu od žiadateľky. Keď jej zavolal
sa dozvedel, že žiadateľka má veľké bolesti chrbta: Žiadateľka sama dva týždne pracovala od 6.00

hodiny do 18.00 hodiny, nakoľko druhá kolegyňa bola dočasne práceneschopná. Nepamätá si ako sa
dostal do pohostinstva, ale bolo to medzi 15.00 hodinou až 16.00 hodinou. Za pultom zbadal žiadateľku,
ktorá bola skrivená a ťahalo ju doľava. Nedokázala od bolesti hovoriť, preto len v skratke povedala, že
ju seklo, keď prekladala sud z podlahy na váhu. Pán B. v pivnici pohostinstva už bol. Uviedol, že sú tam
staré šikmé schody, kde sa skladovali pivné sudy, ktoré bolo potrebné preniesť od výťahu k váhe, čo

predstavovalo cca 6 metrov. Sudy sa kotúľali, pričom každý sud, aby sa dostal k váhe musel prekonať
schodík/skok cca 15 cm vysoký, takže bolo potrebné sud nadvihnúť, aby sa dal odvážiť a naraziť. Na
pohotovosť na polikliniku Sekčov a následne do Fakultnej nemocnice s poliklinikou Prešov, žiadateľku
a pána B. odviezla pani B.. Pán B. poznamenal, že osobne bol na pobočke zistiť, či zamestnávateľ
ohlásil údajný pracovný úraz, ktorý tak však nevykonal. Tlačivá, ktoré dostal na pobočke odniesol do

pohostinstva, kde sa od žiadateľkinej kolegyne dozvedel, že vedúca pohostinstva nie je v práci, a tak
nemá kto podpísať tieto tlačivá. Uvedené bolo posledné čo v tejto veci urobil, v ostatnom už konala
žiadateľka.

Ústne pojednávanie na pobočke dňa 28.01.2020 pokračovalo s výsluchom pani B., ktorá ku dňu
15.07.2016 uviedla, že ráno okolo 5.30 hodine viezla žiadateľku do práce a následne vyzdvihla pána B.
(syna) z práce, ktorý práve skončil nočnú zmenu. A. B. viezla do práce žiadateľky okolo cca 13.00 hodiny
až14.00hodinyaokolocca15.30hodinyaž16.00hodinyjejtelefonoval,abyprišlaprenehoažiadateľku
do pohostinstva, nakoľko žiadateľka mala v práci úraz a potrebovali odviesť na pohotovosť. Keď pani B.

prišla na dohodnuté miesto vyzdvihnutia, žiadateľka bola skrčená do pravej strany a sťažovala sa, že
má bolesti hlavy, krku a celého chrbta, tak ju pán B. podopieral. Žiadateľka pri čakaní na pohotovosti,
pani B. porozprávala ako u nej došlo k poraneniu. Po ošetrení na poliklinike Sekčov, pani B. odviezla
pána B. a žiadateľku do Fakultnej nemocnice s poliklinikou Prešov, kde žiadateľke dávali infúzie a lieky.Žiadateľka bola prepustená do domácej liečby. Nepamätá si, kedy zamestnávateľ povedal žiadateľke,
že predmetný úraz neuzná za pracovný, len si pamätá, že žiadateľka vždy od zamestnávateľa domov
prišlanahnevaná.PaniB.okolnostiokoloukončeniapracovnéhopomeruzamestnávateľasožiadateľkou

nepozná. Záverom poznamenala, že žiadateľkin priebeh liečby bol veľmi ťažký, po operácii krčnej
chrbtice mala žiadateľka veľmi bolestivé stavy, brala množstvo tabletiek na utlmenie bolesti.

Posledné ústne pojednávanie, ktoré pobočka dňa 28.01.2020 vykonala, bolo s pani N. A. (ďalej len

„pani A.“), ktorá v pohostinstve nebola zamestnaná, pracovala tam príležitostne, v prípade ak bolo treba
upratať. Žiadateľka v inkriminovaný deň, t.j. dňa 15.07.2016 telefonovala z mobilu pani A. medzi 9.00
hodinou až 10.00 hodinou. Nevie povedať, či sa jednalo o služobný mobil. Žiadateľka v telefóne žiadala
pani A., aby prišla do pohostinstva z dôvodu, že žiadateľke pri narážaní sudu s pivom prasklo v krku.
Žiadateľke navrhla, aby pohostinstvo zatvorila a išla k lekárovi, čo však žiadateľka namietala s tým, že
sa bojí uvedené vykonať, nakoľko telefonovala s vedúcou. Pani A. do pohostinstva prišla okolo 15.30

hodiny až 16.00 hodiny, aby mohla so žiadateľkou urobiť aspoň inventúru, keďže pohostinstvo malo
byť otvorené až do 18.00 hodiny. Po príchode do pohostinstva bol spolu so žiadateľkou aj pán B.,
ktorý žiadateľke pomáhal ukončiť zmenu. Žiadateľka pri jej príchode stála, ruky sa jej triasli, zvracala,
mala silné bolesti, držala si hlavu a ťahalo ju do strany. Žiadateľka bola prehnutá dopredu. Pán B. a
pani A. zamkli pohostinstvo a žiadateľka spolu s pánom B. odišla na pohotovosť. Pani A. na adresu

žiadateľky uviedla, že žiadateľka je silná žena, pracovala s úsmevom, vedela usmerniť zákazníkov,
ktorí boli často veľmi agresívni a opití. Nepamätá si, že by žiadateľka niekedy trpela bolesťami chrbtice.
Pamätási,žepaniI.F.namietala,žežiadateľkachodídoprácesliekmi,namiestotohoabyišlaklekárovi.
Pani A. nemá vedomosť o problémoch žiadateľky so zamestnávateľom. Poznamenala, že ako svedok
bola vypovedať aj na Inšpektoráte práce v Prešove, kde boli vypovedať aj iní svedkovia a zákazníci

pohostinstva, Inšpektori pri vykonaní kontroly v pohostinstve, boli pozrieť v pivnici ako sa narážajú sudy
s pivom.

V nadväznosti na vykonané ústne pojednávania, pobočka listom č. 8311-92/2020-PO zo dňa 03.02.2020

a následne listom č. 8311-103/2020-PO zo dňa 14.09.2020 vyzvala zamestnávateľa, aby predložil
záznamy kamier zo dňa 15.07.2016, ktoré monitorujú priestory pohostinstva, ktorý však v liste zo
dňa 21.09.2020 zdôraznil, že podľa vtedy platnej legislatívy je poskytnutie záznamov z kamier zo
dňa 15.07.2016, nezákonné. Kamerový záznam zo dňa 15.07.2016 neprezeral, nakoľko nemal nato
dôvod, a záznamy sa po 15-tich dňoch automaticky vymazávajú. Sama žiadateľka uviedla, že v

pivnici pri narazení sudu bola sama. Žiadne iné osoby teda nevideli, ako k predmetnému úrazu došlo.
Zamestnávateľ trvá na tom, že údajný úraz, ktorý žiadateľka mala utrpieť dňa 15.07.2016 nie je
pracovným žiadateľka oznámila jemu, ako aj pani I. F. dňa 15.07.2016 chorobu, nie úraz.

Dodatočne dňa 09.07.2020 pobočka podľa § 189 zákona vykonala ústne pojednávanie aj s
posudzujúcoulekárkoužiadateľky,zktoréhovyhotovilazápisnicu,doktorejposudzujúcalekárkauviedla,
že žiadateľka na prvé ošetrenie k nej prišla dňa 19.07.2016, kedy predložila Lekársku správu - nález z
neurologickej pohotovostnej služby zo dňa 16.07.2016 (ďalej len „lekárska správa zo dňa 16.07.2016“)
a Lekársku správu- nález z ortopedickej pohotovostnej služby zo dňa 15.07.2016 (ďalej len „lekárska

správa zo dňa 15.07.2016“). Na základe predmetných lekárskych správ uznala žiadateľku za DPN odo
dňa 18.07.2016 (spätne jeden deň). Ako dôvod vzniku DPN uviedla „choroba“ preto, lebo vychádzala
len z týchto dvoch predložených lekárskych správ, v ktorých bola zaznamená diagnóza G 54,2, že sa
u žiadateľky jedná o herniu platničky krčnej chrbtice bolo zrejmé až z CT vyšetrenia zo dňa 26.07.2016
a potvrdené magnetickou rezonanciou dňa 27.07.2016. Poškodenie sa týkalo platničky medzi stavcami

C6/C7, teda v časti krčnej chrbtice. Dňa 28.09.2016 bol posudzujúcej lekárke doručený nález z
neurochirurgického vyšetrenia, ktoré potvrdilo poúrazový stav. Na základe tohto nálezu posudzujúca
lekárka zmenila dôvod vzniku DPN z choroby na pracovný úraz a na diagnózu S 13.0, čo je úrazové
natrhnutie krčnej medzistavcovej platničky. Záverom uviedla, že jej úlohou je nastaviť liečbu pacientovi
tak, aby sa vyliečil a jeho zdravotný stav sa zlepšil, čo bolo aj v prípade žiadateľky, kedy nezisťovala do

úplných detailov, čo predchádzalo poškodeniu krčnej chrbtice.Dňa 27.08.2020 bol pobočke doručený nový Lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského
uplatnenia zo dňa 07.07.2020 (ďalej len „posudok zo dňa 07.07.2020“), v ktorom posudzujúca lekárka
hodnotila sťaženie spoločenského uplatnenia žiadateľky položkou 304a - poúrazové obmedzenie

hybnosti chrbtice, počtom bodov 100, s odôvodnením, že k ustáleniu zdravotného stavu žiadateľky došlo
dňom 16.07.2017.

Toho istého dňa, t.j. dňa 27.08.2020 bola pobočke doručená aj kontrola bodového hodnotenia

sťaženia spoločenského uplatnenia zo dňa 24.08.2020, v zápisnici ktorej posudková lekárka pobočky
konštatovala, že posudok zo dňa 07.07.2020 je správny, nakoľko podľa predloženej zdravotnej
dokumentácie, pre traumatickú léziu disku C6/C7 vľavo bola u žiadateľky dňa 01.08.2018 vykonaná
predná diskektomia C6/7, náhrada disku implantátov. Po operácii u žiadateľky pretrvávajú bolesti krčnej
chrbtice s intermitentným vyžarovaním a tŕpnutím pravej hornej končatiny. U žiadateľky je obmedzená
dynamika krčnej chrbtice. Uviedla, že zdravotný stav žiadateľky bol ustálený dňom 16.07. 2017.

Na základe vyššie vykonaného dokazovania, pobočka rozhodnutím č. 8311-107/2020- PO zo dňa
02.10.2020 (ďalej len „rozhodnutie zo dňa 2. októbra 2020“), podľa § 99 a v súlade s § 83 a § 8 zákona
nepriznala žiadateľke nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Proti rozhodnutiu zo dňa 02.10.2020, ktoré bolo právnemu zástupcovi žiadateľky doručené do
elektronickej schránky, ktorú má aktivovanú, dňa 07.10.2020, podal právny zástupca v zákonom
ustanovenej lehote odvolanie, ktoré bolo doručené do pobočky elektronicky dňa 06.11.2020.

V predloženom odvolaní právny zástupca žiadateľky poznamenáva, že rozhodnutie zo dňa 02.10.2020
je nezákonné, nakoľko pobočka núti žiadateľku k podaniu určovacej žaloby z dôvodu, že zamestnávateľ
odmietol uznať úraz zo dňa 15.07.2016 za pracovný. Pobočka rozhodnutie zo dňa 02.10.2020 opiera

o skutočnosť, že medzi žiadateľkou a zamestnávateľom pretrváva spor o vzniku údajného pracovného
úrazu. Poukazuje na to, že zamestnávateľ nepredložil žiaden relevantný dôkaz na podporu svojich
tvrdení. Podľa názoru KS PO vyjadreného v rozsudku zo dňa 29.01.2019 bolo na zamestnávateľovi, aby
preukázal existenciu liberačných dôvodov. Právny zástupca žiadateľky zastáva názor, že na základe
jednotlivých dôkazov preukázal, že úraz zo dňa 15.07. 2016 je pracovným.

Žiada rozhodnutie zo dňa 02.10.2020 zrušiť a vec vrátiť pobočke na nové prejednanie a rozhodnutie
v zmysle § 83 zákona poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec
zamestnávateľa, ak utrpel pracovný úraz alebo sa u neho zistila choroba z povolania.

V zmysle § 99 zákona poškodený má nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú
podľa zákona č. 437/2004 Z. z., ak došlo u neho k poškodeniu zdravia pracovným úrazom alebo
chorobou z povolania.

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s
poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného,
na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh.

V zmysle § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 437/2004 Z. z. sa náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia
poskytuje jednorazovo, musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v
rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Náhrada

za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku, pričom sadzby
bodového hodnotenia sú ustanovené v prílohe č. 1, časť II a IV k tomuto zákonu.Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva
zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je posudzujúcim
lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár

príslušnéhooddeleniaaleboprednostapríslušnejklinikyzdravotníckehozariadeniaalebojehozástupca,
ak rozsah následkov presahuje 200 bodov.

V zmysle § 8 ods. 1 písm. a) zákona pracovný úraz je poškodenie zdravia alebo smrť fyzickej osoby,

spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, ktoré
zamestnanec zamestnávateľa utrpel pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením
pracovných úloh, pre plnenie pracovných úloh a pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi.

Ústredie ako odvolací orgán, preskúmalo napadnuté rozhodnutie zo dňa 2. októbra 2020 a súvisiacu

spisovú dokumentáciu žiadateľky a zistilo nasledovné:

Podľa § 195 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce {ďalej len „Zákonník práce") ak u
zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nim k poškodeniu zdravia

alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého
bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere.

Podľa § 195 ods. 2 Zákonníka práce pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi

spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nim nezávisle od jeho vôle
krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

Vychádzajúc z uvedeného, základnou podmienkou vzniku nároku na náhradu za sťaženie

spoločenského uplatnenia je, že žiadateľka utrpela pracovný úraz, a teda poškodenie zdravia, ktoré
vzniklo pri plnení pracovných úloh, v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, pre plnenie
pracovných úloh alebo pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi. Ako uvádza ustanovenie § 195
ods. 1 Zákonníka práce, za takéto poškodenie zdravia zodpovedá zamestnávateľ.

Avšak zamestnávateľ počas celého priebehu konania tvrdí, že úraz, ktorý žiadateľka utrpela dňa
15.07.2016 nie je pracovným, atak, ak žiadateľka s týmto stanoviskom zamestnávateľa nesúhlasila, ide
o spor medzi ňou a zamestnávateľom, ktorý však nie je kompetentná riešiť Sociálna poisťovňa, ale podľa
§ 14 Zákonníka práce spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych

vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy.

Podľa § 316 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok individuálny pracovnoprávny spor
naúčelytohtozákonajespormedzizamestnancomazamestnávateľomvyplývajúcizpracovnoprávnych

a iných obdobných pracovných vzťahov.

Vychádzajúc teda z uvedených legislatívnych ustanovení, spor, či poškodenie zdravia žiadateľky
je pracovným úrazom, je v zmysle § 14 Zákonníka práce jednoznačne pracovnoprávnym sporom,

rozhodnutie o ňom spadá výlučne do kompetencie všeobecného súdu, ktorý jediný môže po vykonaní
dokazovania záväzne určiť, že tvrdenie zamestnávateľa o neuznaní predmetného úrazu za pracovný
je nesprávne a úraz zo dňa 15.07.2016 je pracovným úrazom. Súd však koná len na základe návrhu
účastníckych strán tohto sporu, t. j. žiadateľky, resp. zamestnávateľa, a teda tzv. určovacej žaloby.
Sociálna poisťovňa nemá ani vecnú legitimáciu na podanie takej určovacej žaloby.

Zákon vo svojom § 198 ods. 1 stanovuje, že ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne
rozhodolinýorgán,jeorganizačnázložkaSociálnejpoisťovnetakýmtorozhodnutímviazaná.Vopačnomprípade môže dať príslušnému orgánu podnet na začatie konania o tejto otázke. Zákonodarca postup
Sociálnej poisťovne v danej situácii nestanovuje, v zmysle právnej teórie vypĺňajú takéto medzery
v zákone práve súdy v rámci ich rozhodovacej činnosti ako aj právomoci vykladať právne predpisy.

Ústredie poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“), sp. zn.
7So/144/2009 zo dňa 20.05.2010, v zmysle ktorého ak rozhodnutie závisí na skutočnostiach, ktoré
rozhodujúci orgán nemôže posúdiť sám ..môže vyzvať účastníkov konania, aby podali na súd návrh na
určenie, že zamestnávateľ zodpovedá za škodu zamestnanca na zdraví spôsobenú pracovným úrazom
alebo chorobou z povolania a prípadne na určenie miery ich zodpovednosti za škodu na zdraví, ktorá

môže byť podkladom pre rozhodnutie“.

Pobočka viackrát počas konania (aj vo veci nároku na úrazový príplatok) upozornila právneho zástupcu
žiadateľky, že v tomto prípade ide o pracovnoprávny spor a žiadateľka má právo domáhať sa určenia,
či úraz zo dňa 15.07.2016 je pracovným prostredníctvom určovacej žaloby, na ktorej podanie Sociálna

poisťovňa nie je legitimovaná, t.j. oprávnená.

Uvedené vyplýva aj z rozsudku NS SR sp. zn. 10Sžso/20/2016 zo dňa 27.09.2017, v ktorom NS
SR konštatoval „Najvyšší súd Slovenskej republiky už v rozsudku sp. zn. 2 Cdo 65/2006 uviedol, že

„spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ktorý rieši základ nároku poškodeného zamestnanca
na jednotlivé plnenia, vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným
úrazom alebo chorobou z povolania, treba považovať aj naďalej za spor vyplývajúci z pracovnoprávneho
vzťahu, ktorý rieši súd v občianskom súdnom konaní”. Rovnaký je aj záver rozsudku NS SR sp. zn.
9Sžso/61/2016 zo dňa 28.03.2018, z ktorého vyplýva „V prípade sporu o charakter úrazu patrí taký spor

do právomoci všeobecného súdu v občianskom právnom konaní podľa Civilného sporného poriadku (§
4 zákona č. 160/2015 Z.z. v spojení s §14 zákonníka práce).“

Preto námietku právneho zástupcu, že Sociálna poisťovňa „...núti našu klientku k podaniu určovacej

žaloby len z toho dôvodu, že bývalý zamestnávateľ odmieta svoju zodpovednosť za vznik pracovného
úrazu ako aj jeho existenciu.“, vzhľadom na právny názor NS SR vyjadrený vo vyššie uvedených
rozsudkoch, považujeme za bezpredmetnú.

Podľa § 195 ods. 1 zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje
tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na
rozhodnutie.

Podľa§196ods.1zákonadôkazomjevšetko,čomôžeprispieťkzisteniuaobjasneniuskutočnéhostavu
veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky,
znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických. Netreba
dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.

Podľa § 196 ods. 7 zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

Vo väzbe na uvedené ustanovenia, pobočka v tomto konaní postupovala v súlade s právnym názorom
KS PO vyjadreným v rozsudku zo dňa 29.01.2019 (vo veci nároku na úrazový príplatok). Vykonala
rozsiahle dokazovanie, a to zadovážením listinných dôkazov (kontrola bodového hodnotenia sťaženia
spoločenského uplatnenia posudkovou lekárkou pobočky, stanovisko Inšpektorátu práce v Prešove,
stanovisko zamestnávateľa, právneho zástupcu žiadateľky a posudzujúcej lekárky) a výsluchom

svedkov(posudzujúcejlekárky,pánaJ.,pánaK.,pánaB.,paniB.apaniA.).Ideoosoby,ktoréžiadateľka
v odvolaní zo dňa 11.01.2018 (vo veci nároku na úrazový príplatok) žiadala vypočuť v súvislosti s úrazom
zo dňa 15.07.2016.Z vykonaného rozsiahleho dokazovania pobočkou, sa nepodarilo žiadnym hodnoverným spôsobom
vyvrátiť tvrdenie zamestnávateľa, že úraz, ktorý žiadateľka utrpela dňa 15.07.2016, nie je pracovný.

Zastávame názor, že nie však každý úraz, ktorý pracovník utrpí v zamestnaní pri plnení pracovných úloh
možno považovať za pracovný úraz. Keď zamestnávateľ neuznal úraz zo dňa 15.07.2016 za pracovný,
urobil tak v súlade so Zákonníkom práce. Tento názor zastáva aj NS SR, ktorý v rozsudku sp. zn.

9Sžso/44/2011 zo dňa 24.11.2011 konštatoval „Nie každý úraz, ku ktorému dôjde v pracovnom čase v
priestoroch zamestnávateľa alebo na pracovisku možno automaticky označovať za úraz pracovný.“

Pre pobočku ako prvostupňový orgán bolo záväzné opakované vyhlásenie zamestnávateľa, ktorý
neuznal úraz zo dňa 15.07.2016 za pracovný, nakoľko ten istý súd v tom istom rozsudku taktiež

uviedol, že o otázke pracovnoprávneho charakteru „Sociálna poisťovňa nie je oprávnená rozhodovať.“
a ..Vyhlásenie zamestnávateľa o vzniku pracovného úrazu je pre žalovanú pri posudzovaní nároku
na dávku úrazového poistenia záväzné, pokiaľ neuplatní neplatnosť tohto právneho úkonu žalobou na
súde.“.

K opätovnej námietke právneho zástupcu žiadateľky vo vzťahu k nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky I. ÚS 87/2014-43 zo dňa 10.09.2014 (ďalej len „nález“), ústredie uvádza, že v náleze Ústavný
súd Slovenskej republiky Sociálnej poisťovni nevyčítal vytvorenie úsudku, avšak, že tento úsudok aj
vzhľadom na citlivosť prejednávanej veci bola Sociálna poisťovňa povinná podrobnejšie a konkrétnejšie

odôvodniť. Navyše NS SR aj po vydaní predmetného nálezu vo svojej rozhodovacej činnosti naďalej
zotrval na právnom názore prezentovanom vyššie, a síce, že v prípade sporu medzi zamestnávateľom
a zamestnancom vo veci charakteru utrpeného úrazu, resp. miery zavinenia na ňom, je na záväzné
rozhodnutie daná právomoc civilného súdu a vyhlásenie zamestnávateľa je pre Sociálnu poisťovňu
záväzné, pokiaľ sa neuplatní neplatnosť takéhoto úkonu na súde žalobou. Ústredie v odvolacom konaní

podrobne preskúmalo všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žiadateľky právnym zástupcom
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi pobočky. Rozhodnutie
zo dňa 02.10.2020 vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, nakoľko pobočka v rámci
prvostupňového konania v súlade s rozsudkom zo dňa 29.01.2019 vykonala rozsiahle dokazovanie
a tieto dôkazy pobočka vyhodnotila jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach, avšak ani takýmto

doplnením dokazovania sa nepodarilo zistiť skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť opakované
vyhlásenie zamestnávateľa, že úraz zo dňa 15.07. 2016 nie je pracovným úrazom, ktorý by žiadateľka
utrpela pri plnení pracovných povinností. Vypočutí svedkovia (príbuzní žiadateľky, resp. zákazníci, či
zamestnanci zamestnávateľa, ktorí si na predmetný úraz nepamätajú úplne presne) neuviedli skutkové
okolnosti, ktoré by mohli bez pochybností založiť tvrdenie, že žiadateľka utrpela u zamestnávateľa dňa

15.07.2016 pracovný úraz, a to aj s poukazom na už zmienený rozsudok NS SR sp. zn. 9Sžso/44/2011
zo dňa 24.11.2011, v zmysle ktorého úraz nemožno automaticky označiť za pracovný ani v prípade,
ak sa stal v pracovnom čase a na pracovisku. Navyše sporný je aj dej vzniku svedkami opisovaného
úrazu (či k nemu došlo ťahaním sudu, jeho zdvíhaním alebo prekladaním). V opise pracovných činností
zamestnancov je pritom v bode 8 zakázané zamestnancom sudy dvíhať a nosiť.

Vzhľadom na citovanú jednotnú judikatúru NS SR v tejto veci má ústredie za to, že na uznanie úrazu
za pracovný je oprávnený jedine zamestnávateľ. Pracovný charakter úrazu preto nemožno preukázať
ani tvrdením posudzujúcej lekárky, resp. iných lekárov, ako sa domnieva právny zástupca, Navyše

posudzujúca lekárka vo svedeckej výpovedi (dňa 09.07.2020) uviedla, že na neurologické vyšetrenie
žiadateľku „odoslala“ na základe toho, že žiadateľka bola presvedčená o tom, že jej choroba je
následkom úrazu na pracovisku“. pričom neurochirurg mal potvrdiť poúrazový stav, a na základe týchto
skutočností následne zmenila dôvod DPN z choroby na pracovný úraz, avšak ako dodala nezisťovala
do úplných detailov to, čo predchádzalo poškodeniu krčnej chrbtice.SúvislosťpoškodeniazdraviasplnenímpracovnýchpovinnostísanepodarilopreukázaťaniInšpektorátu
práce v Prešove (list zo dňa 24.09.2019), pričom ako uviedol v zázname zo dňa 15.11.2016, nezistil
nedostatky ani na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré namieta právny zástupca.

Záverom zdôrazňujeme, že vo veci určenia, či k úrazu žiadateľky dňa 15.07.2016 došlo následkom
pracovného úrazu, sa naďalej pridržiavame ustálenej rozhodovacej praxe, ustálenej súdnej judikatúry
krajských súdov ako aj rozhodovacej činnosti NS SR a Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Tento postup posúdenia, či predmetný úraz možno považovať za pracovný, KS PO v rozsudku zo
dňa 29.01.2019 vydanom vo veci nároku na úrazový príplatok, ústrediu ani nevyčítal. Vyčítal mu
nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia zo dňa 15.02.2018, resp. nevysporiadanie sa so všetkými
námietkami žiadateľky a navrhovaným dokazovaním, ako aj nedostatočne zistený skutkový stav veci, čo
bolo pobočkou v novom konaní odstránené zadovážením listinných dôkazov ako aj výsluchom svedkov
a následne dostatočným odôvodnením rozhodnutia vydaného vo veci nároku na úrazový príplatok.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústredie ako odvolací orgán, hodnotí rozhodnutie zo dňa 02.10.2020
ako zákonné a vecne správne. Z dôvodu úplnosti výroku však považovalo za potrebné do výroku
rozhodnutia zo dňa 02.10.2020 doplniť udalosť, ktorá bola dôvodom pre uplatnenie posudzovaného

nároku. Vzhľadom na uvedené ústredie rozhodlo tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

II.

Včaspodanoužalobousažalobkyňadomáhalapreskúmaniazákonnostirozhodnutiažalovanejvspojení
s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu. Uviedla, že žalovaný na základe vykonaného
dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, žalovaný vec nesprávne právne posúdil,
napadnuté rozhodnutie je arbitrárne, nakoľko nemá oporu v administratívnom spise.

Napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené.

Žalovaný na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Podľa ust. § 195 ods. 1 a 3 zákona o sociálnom poistení:

„Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne
zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.“
„Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky
rozhodujúce skutočností bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka
konania“.

Sociálna poisťovňa vo veci vykonala rozsiahle dokazovanie na základe ktorého dospela k záveru, že
nie je možné jednoznačne zistiť skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť opakované vyhlásenie
zamestnávateľa, že úraz zo dňa 15.07.2016 nie je pracovným úrazom.

S uvedenými závermi žalovaného v celom rozsahu nesúhlasíme, nakoľko žalobca predložil do konania
viaceré dôkazy, ktoré preukazovali existenciu pracovného úrazu, boli to predovšetkým listinné dôkazy a
svedecké výpovede, ktoré boli zabezpečené v konaní. Boli to:

Lekársky posudok

Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vystavené G. H. (z uvedeného vyplýva, že žalobca bol
uznaný dočasne za práce neschopného z dôvodu pracovného úrazu s diagnózou S 13.0/1, G. XXX),H. G. H., ktorá vystavila žalobcovi dočasnú práce neschopnosť (v stanovisku ošetrujúca lekárka
odôvodnila zmenu pôvodnej diagnózy z G54.2 na S13.0/1 a zároveň potvrdila vznik pracovného úrazu
žalobcu),

Lekársky nález G. N. J. (lekársky nález potvrdil poúrazový stav žalobcu - pracovný úraz, na základe
tohto nálezu upravila G. H. pôvodné potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti žalobcu),
Stanovisko posudkového lekára žalovaného č. listu XXXXXX-X/XXXX-PO zo dňa 06.06.2019 (v
uvedenom posudkový lekár žalovaného potvrdil správnosť vystavenej dočasnej pracovnej neschopnosti
žalobcu, pričom ako dôvod určil pracovný úraz,

SMS správa adresovaná žalobcom vedúcej zamestnávateľa I. F. (preukazuje nahlásenie pracovného
úrazu zamestnávateľovi),
Výsluch MUDr. Smatanovej (MUDr. Smatanová potvrdila svoje predchádzajúce písomné stanovisko,
I. A. J. (v rámci výsluchu uviedol: raz mu mohla práve žiadateľka (žalobca) povedať, že sa zranila v
pivnici.
Výsluch H. K. (v rámci výsluchu uviedol: „...dňa 15.07.2016 (pozn. deň vzniku pracovného úrazu) sedel

akostályzákazníkzapultomnalavici,odkiaľmalvýhľadnavstupdopivnice,kdesanarážajúsudy....Keď
vyšla z pivnice povedala, že ju seklo v chrbtici, mala slzy v očiach.
VýsluchpánaB.(pracovalzažalobcupotomakovdôsledkupracovnéhoúrazunemohlaďalejvykonávať
svoju prácu),
Výsluch pani B. - svokra žalobcu (viezla žalobcu na ošetrenie do nemocnice),

I. N. A. - kolegyne žalobcu (žalobca jej volal po pracovnom úraze, aby ho prišla zastúpiť do práce,
zároveň pani A. potvrdila po príchode do práce zlý zdravotný stav žalobcu ako aj to, že za žalobcu
vykonával prácu jej manžel).

Naproti tomu zamestnávateľ žalobcu do konania neuviedol žiaden relevantný dôkaz, ktorý by ho

zbavoval zodpovednosti za pracovný úraz žalobcu, resp. ktorý by preukazoval, že úraz, ktorý sa stal
žalobcovi nie je pracovný. Zamestnávateľ žalobcu len odmietol formálne bez akéhokoľvek dôkazu, že
by mal byť zodpovedný za pracovný úraz.

Máme za to, že žalobca preukázal dostatočným spôsobom na základe vykonaných dôkazov, že úraz,
ktorý sa stal žalobcovi dňa 15.07.2016 je úrazom pracovným. Žalovaná však na základe uvedených
dôkazov dospela až k absurdnému záveru, že úraz žalobcu nie je možné považovať za pracovný, pričom
k tomuto záveru žalovaný dospel len na základe vyjadrenia zamestnávateľa žalobcu.

Napadnuté rozhodnutie je arbitrárne a nedostatočne odôvodnené, žalovaný vec nesprávne právne
posúdil.

Podľa ust,. § 209 ods. 1 a 4 zákona o sociálnom poistení:

„Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje
inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo
spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti“.

„V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli
podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych
predpisov, na ktorých základe rozhodovala.“

Žalovaný aj napriek rozsiahlemu dokazovaniu dospel k záveru, že úraz žalobcu nie je pracovným.

Uvedené je však v rozpore so zisteniami žalovaného. Samotné závery napadnutého rozhodnutia sú v
rozpore s vykonanými dôkazmi.

Žalovaný žiadnym spôsobom neodôvodnil svoj záver, že úraz žalobcu nie je pracovným úrazom, ale

len formálne uviedol, že nemá právomoc určiť, či je úraz pracovný alebo nie je, čo je však ako sme už
uviedli v rozpore s právnym názorom správneho súdu.Bolo povinnosťou žalovaného, aby sa v rámci dávkového konania vysporiadal so všetkými spornými
skutočnosťami a svoje závery následne dostatočne odôvodnil. Uvedené však žalovaný nevykonal, čo je
v rozpore s ust. § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení.

Na záver si dovoľujeme poukázať na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 8Sa/31/2018 zo
dňa 29.01.2019 v rámci, ktorého sa správny súd vyjadril k právomoci žalovaného rozhodnúť v rámci
predbežnej otázke o tom, či je úraz pracovný alebo nie, správny súd konkrétne uviedol:

73.VzmysleuvedenéhonálezuÚstavnýsúdSRvyslovil,že „Aksociálnapoisťovňarozhodujeopriznaní
úrazovej dávky, čo nepochybne patrí do jej právomoci, musí sa v rámci predbežnej otázky vysporiadať
so skutočnosťou, či došlo k pracovnému úrazu, keďže pracovný úraz je v takom prípade rozhodnou
právnou skutočnosťou a ako jedna z materiálnych podmienok tvorí imanentnú súčasť zákonnej dávkovej
schémy pre priznanie úrazovej dávky.“

74.Vzmysleuvedenéhosprávnysúdkonštatuje,žepríslušnápobočkaSociálnejpoisťovnebolapovinná
vysporiadať sa s touto skutočnosťou v konaní v rámci rozhodovania o predbežnej otázke, pričom tejto
povinnosti sa nemohla zbaviť odkázaním žalobcu na podanie určovacej žaloby. Správny súd poukazuje
v tejto súvislosti na to, že kontrola a dohľad nad výkonom sociálneho zabezpečenia je zverená
súdom SR v rámci správneho súdnictva. Poskytnutie dávky sociálneho zabezpečenia by malo byť

učinené včas, keďže čas je v tomto prípade jedným z podstatných dôvodov, prečo nároky z poškodenia
zdravia pracovným úrazom uspokojuje štát z dávkového systému - poistenia zamestnávateľa. Účelom
dávky úrazového príplatku je nahradiť rozdiel medzi čistým príjmom, ktorý zamestnanec obvykle
dosahoval v čase, keď bol pracovne aktívny pred vznikom pracovného úrazu, a náhradou príjmu
alebo nemocenským, ktoré sa mu poskytujú počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti v dôsledku

pracovného úrazu alebo choroby z povolania, t.j. akútne kompenzovať náhle zníženie príjmu vplyvom
dočasnej pracovnej neschopnosti zapríčinenej pracovným úrazom. Pokiaľ by sa následne v rámci
civilného súdneho konania zamestnávateľ zbavil zodpovednosti za pracovný úraz žalobcu (súd nie
je viazaný rozhodnutím sociálnej poisťovne), je to dôvod na obnovu konania podľa § 221 ods. 1
písm. b) zákona o sociálnom poistení a následné zrušenie rozhodnutia o priznaní dávky. Výkon

sociálneho zabezpečenia spôsobom, že Sociálna poisťovňa hľadá nezákonné (procesné) dôvody ako
oddialiť vyplatenie dávky, nie je v súlade s ústavou garantovanými právami zamestnancov na hmotné
zabezpečenie občanov, ktorí nie z vlastnej viny nemôžu toto právo vykonávať a princípmi právneho
štátu. Pri posudzovaní predbežnej otázky príslušná pobočka Sociálnej poisťovne, je povinná riadiť
sa najmä ustanoveniami §§ 195 a nasl. zákona o sociálnom poistení za účelom presného a úplného

zistenia skutočného stavu. Sociálna poisťovňa musí dbať na to, aby jej rozhodnutia a konania, ktoré
im predchádzajú, boli úplné, presvedčivé a vzbudzovali dôveru v spravodlivosť. Taktiež závery v nich
vyslovenénesmúbyťvpríkromrozporespredloženýmipodkladmibezracionálnehoaakceptovateľného
základu.“

Z uvedeného jednoznačne vyplýva povinnosť žalovaného vysporiadať sa v konaní o priznaní úrazovej
dávky s otázkou, či je úraz pracovný alebo nie.

Vzhľadom na uvedené žalobkyňa žiadala, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovanej v spojení

s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a vrátil vec prvostupňovému správnemu orgánu na
ďalšie konanie. Zároveň žiadala, aby jej boli nahradené trovy konania.

III.

Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že dňa 18. septembra 2017 bol Sociálnej poisťovni, pobočka
Prešov (ďalej len „pobočka“) doručený od zamestnávateľa D. E. F., so sídlom Hlavná 110, 080 01 Prešov
(ďalej len „zamestnávateľ“) list zo dňa 15.09.2017, v ktorom zamestnávateľ neuznal úraz, ktorý sa

žalobkyni stal dňa 15.07.2016 za pracovný z dôvodu, že žalobkyňa trpí chorobou krčnej chrbtice už dlhší
čas, a v súvislosti s touto chorobou navštevovala po pracovnej dobe zdravotné zariadenie už pred dňom
15.07.2016. Prílohu tohto listu tvorilo Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, diel IIa. - žiadosť o
náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, č. O 978398 (ďalej len „potvrdenieo DPN, diel IIa“), ktoré žalobkyňa predložila zamestnávateľovi, a na ktorom G. H. H., všeobecný
lekár, Poliklinika Sekčov, Jurkovičova 19, Prešov (ďalej len „posudzujúca lekárka“), uviedla ako dôvod
vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti (ďalej len „DPN“) chorobu. Zároveň zamestnávateľ uviedol,

že na podnet žalobkyne, Inšpektorát práce v Prešove vykonal šetrenie, ktoré ukončil dňa 15.11.2016
vyhotovením Záznamu č. IPV-33-42.2.2./Z-E22, A25-16 (ďalej len „záznam zo dňa 15.11.2016“).

Následne pobočka v liste č. XXXXX-X/XXXX-PO zo dňa 20.09.2017 (ďalej len „list zo dňa 20.09.2017“)

oboznámila právneho zástupcu žalobkyne so stanoviskom zamestnávateľa, t.j. že zamestnávateľ
neuznal úraz zo dňa 15.07.2016 za pracovný. Vyzvala právneho zástupcu, aby sa písomne vyjadril k
postupu zamestnávateľa, a v prípade, ak s jeho postupom nesúhlasí, zvážil možnosť podať určovaciu
žalobu proti zamestnávateľovi na príslušný okresný súd, nakoľko v danom prípade sa jednalo o
pracovnoprávny spor medzi žalobkyňou a zamestnávateľom.

Právny zástupca žalobkyne v liste zo dňa 03.10.2017 adresovanom pobočke uviedol, že nepodá na
okresný súd určovaciu žalobu.

Dňa 12.12.2017 bol pobočke doručený od Inšpektorátu práce v Prešove list zo dňa 12.12.2017 v
ktorom sa uvádza, že na základe podnetu žalobkyne bola u zamestnávateľa vykonaná inšpekcia práce,
z ktorej bol vypracovaný záznam zo dňa 15.11.2016. Konštatoval, že vzhľadom na rozpor medzi
tvrdeniami žalobkyne a zamestnávateľa, ktoré sa vykonanou inšpekciou nedajú jednoznačne potvrdiť,
bolo žalobkyni doporučené, aby sa uspokojenia svojich nárokov vyplývajúcich z pracovnoprávnych

vzťahov domáhala súdnou cestou podaním žaloby na vecne a miestne príslušný súd. Záverom
Inšpektorát práce v Prešove poznamenal, že inšpekciou práce sa nepodarilo preukázať súvislosť medzi
zdravotným stavom žalobkyne a plnením pracovných povinností.

Listom č. XXXXX-XX/XXXX-BA zo dňa 16.04.2019 žalovaná odstúpila pobočke rozsudok Krajského
súdu v Prešove (ďalej len „KS PO“) sp. zn. 8Sa/31/2018-82 zo dňa 29.01.2019 (ďalej len „rozsudok zo
dňa 29.01.2019“), ktorým KS PO zrušil rozhodnutie žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 15.02.2018
(úrazový príplatok) (ďalej len „rozhodnutie zo dňa 15.02.2018“), ako aj rozhodnutie pobočky č. XXXXX-
XX/XXXX-PO zo dňa 12.12.2017 a vec vrátil Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie. Rozsudok zo

dňa 29.01.2019 sa stal právoplatným a vykonateľným dňom 19.02.2019. KS PO v novom konaní
Sociálnej poisťovni uložil povinnosť „...sa vysporiadať so všetkými námietkami žalobkyne, znovu vo
veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodniť najmä, s návrhmi žalobkyne
na vykonanie dokazovania (výsluch ošetrujúcej lekárky žalobcu G. D., ako ani svedkov udalostí),
vysporiadať sa dôsledne s vyjadrením žalobkyne o priebehu tvrdeného pracovného úrazu zo dňa

15.07.2016, s prihliadnutím na lekárske správy, ktoré mala žalovaná k dispozícii, najmä lekárske správy,
ktoré žalobkyňa predložila, v ktorých sa lekári vyjadrujú v prospech záveru, že u žalobkyne sa jednalo
o pracovný úraz. “ (bod 83).

VnadväznostinaprávnynázorKSPOvyjadrenývrozsudkuzodňa29.01.2019,pobočkavoveciurčenia,
či úraz zo dňa 15.07.2016 je pracovným, vykonala rozsiahle dokazovanie, a to zadovážením listinných
dôkazov (kontrola bodového hodnotenia bolesti posudkovou lekárkou pobočky, stanovisko Inšpektorátu
práce v Prešove, stanovisko zamestnávateľa, právneho zástupcu žalobkyne a posudzujúcej lekárky) a
výsluchom svedkov /posudzujúcej lekárky, pána A. J., pána H. K., pána L. B. (manžel žalobkyne), pani

M. B. (svokra žalobkyne) a pani N. A.). Ide o osoby, ktoré žalobkyňa v odvolaní zo dňa 11.01.2018 (vo
veci nároku na úrazový príplatok) žiadala vypočuť v súvislosti s úrazom zo dňa 15.07.2016.

V nadväznosti na vykonané dokazovanie, pobočka listom č. XXXX-XX/XXXX-A. zo dňa 03.02.2020

a následne listom č. XXXX-XXX/XXXX-A. zo dňa 14.09.2020 vyzvala zamestnávateľa, aby predložil
záznamy kamier zo dňa 15.07. 2016, ktoré monitorujú priestory pohostinstva, ktorý však v liste zo
dňa 21.09.2020 zdôraznil, že podľa vtedy platnej legislatívy je poskytnutie záznamov z kamier zo dňa
15.07.2016, nezákonné. Kamerový záznam zo dňa 15.07.2016 neprezeral, nakoľko nemal nato dôvod, azáznamysapo15-tichdňochautomatickyvymazávajú.Samažalobkyňauviedla,ževpivniciprinarazení
sudu bola sama. Žiadne iné osoby teda nevideli, ako k predmetnému úrazu došlo. Zamestnávateľ trval
na tom, že údajný úraz, ktorý žalobkyňa mala utrpieť dňa 15.07.2016, nie je pracovným a žalobkyňa

oznámila jemu, ako aj pani I. F. (nadriadenej) dňa 15.07. 2016 chorobu, nie úraz.

Na základe vyššie vykonaného dokazovania, pobočka rozhodnutím č. XXXX-XXX/XXXX-A. zo dňa
02.10. 2020 (ďalej len „rozhodnutie zo dňa 02.10. 2020“), podľa § 99 a v súlade s § 83 a § 8 zákona č.

461/2003Z.z.osociálnompoistenívzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„zákon“)nepriznalažalobkyni
nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Žalovaná na základe podaného odvolania podrobne preskúmala rozhodnutie zo dňa 02.10.2020 a
postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, a dospela k záveru, že rozhodnutie zo dňa 02.10.2020 bolo

vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Avšak z dôvodu úplnosti výroku, žalovaná považovala za
potrebné do výroku rozhodnutia zo dňa 02.10.2020 doplniť udalosť, ktorá bola dôvodom pre uplatnenie
posudzovaného nároku. Preto vydala dňa 23.12.2020 rozhodnutie č. XXXXX-X/XXXX-BA (ďalej len
„rozhodnutie zo dňa 23.12.2020“), ktorým po oprave výroku rozhodnutia zo dňa 02.10.2020 odvolanie
zamietla a rozhodnutie zo dňa 02.10.2020 potvrdila. Rozhodnutie zo dňa 23.12.2020 nadobudlo

právoplatnosť dňom 08.01.2021.

Právoplatné rozhodnutie zo dňa 23.12.2020 napadla žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu
žalobou, v ktorej nesúhlasila s rozhodnutím zo dňa 23.12.2020.

Právny zástupca žalobkyne považuje rozhodnutie zo dňa 23.12.2020 za nezákonné, rovnako ako
považuje za nezákonný aj postup, ktorý vydaniu rozhodnutia zo dňa 23.12.2020 predchádzal z dôvodu,
že žalovaná v konaní o úrazovej dávke sa nevysporiadala s otázkou, či je úraz zo dňa 15.07.2016

pracovný alebo nie.

K námietkam právneho zástupcu žalobkyne uvádzame nasledovné:

V zmysle § 83 zákona poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec
zamestnávateľa, ak utrpel pracovný úraz alebo sa u neho zistila choroba z povolania.

V zmysle § 99 zákona poškodený má nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
určenú podľa zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o
zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne
a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 437/2004 Z. z “), ak došlo u neho k poškodeniu zdravia
pracovným úrazom alebo chorobou z povolania.

V zmysle § 8 ods. 1 písm. a) zákona pracovný úraz je poškodenie zdravia alebo smrť fyzickej osoby,

spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, ktoré
zamestnanec zamestnávateľa utrpel pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením
pracovných úloh, pre plnenie pracovných úloh a pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi.

Podľa § 195 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“) ak u
zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia
alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého
bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere.Podľa § 195 ods. 2 Zákonníka práce pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi

spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle
krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

Avšak zamestnávateľ počas celého priebehu konania tvrdil, že úraz, ktorý žalobkyňa utrpela dňa

15.07.2016 nie je pracovným, atak, ak žalobkyňa s týmto stanoviskom zamestnávateľa nesúhlasila, ide
o spor medzi ňou a zamestnávateľom, ktorý však nie je kompetentná riešiť Sociálna poisťovňa, ale podľa
§ 14 Zákonníka práce spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych
vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy.

Podľa § 316 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok individuálny pracovnoprávny spor
naúčelytohtozákonajespormedzizamestnancomazamestnávateľomvyplývajúcizpracovnoprávnych
a iných obdobných pracovných vzťahov.

Vychádzajúc teda z uvedených legislatívnych ustanovení, spor, či poškodenie zdravia žalobkyne
je pracovným úrazom, je v zmysle § 14 Zákonníka práce jednoznačne pracovnoprávnym sporom,
rozhodnutie o ňom spadá výlučne do kompetencie všeobecného súdu, ktorý jediný môže po vykonaní
dokazovania záväzne určiť, že tvrdenie zamestnávateľa o neuznaní predmetného úrazu za pracovný
je nesprávne a úraz zo dňa 15.07.2016 je pracovným úrazom. Súd však koná len na základe návrhu

účastníckych strán tohto sporu, t. j. žalobkyne, resp. zamestnávateľa, a teda tzv. určovacej žaloby.
Sociálna poisťovňa nemá ani vecnú legitimáciu na podanie takej určovacej žaloby.

Zákon vo svojom § 198 ods. 1 stanovuje, že ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne

rozhodol iný orgán, je organizačná zložka Sociálnej poisťovne takýmto rozhodnutím viazaná, inak si
môže o tejto otázke urobiť úsudok, prípadne dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania o
nej. Nakoľko zákonodarca bližšie prípadný postup Sociálnej poisťovne v danej situácii nestanovuje, v
zmysle právnej teórie vypĺňajú takéto medzery v zákone práve súdy v rámci ich rozhodovacej činnosti
ako aj právomoci vykladať právne predpisy. Tu žalovaná poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“), sp. zn. 7So/144/2009 zo dňa 20.05.2010, v zmysle ktorého
ak rozhodnutie závisí na skutočnostiach, ktoré rozhodujúci orgán nemôže posúdiť sám „môže vyzvať
účastníkov konania, aby podali na súd návrh na určenie, že zamestnávateľ zodpovedá za škodu
zamestnanca na zdraví spôsobenú pracovným úrazom...“.

Pobočka viackrát počas konania (aj vo veci nároku na úrazový príplatok) upozornila právneho zástupcu
žalobkyne, že v tomto prípade ide o pracovnoprávny spor a žalobkyňa má právo domáhať sa určenia,
či úraz zo dňa 15.07.2016 je pracovným súdom prostredníctvom určovacej žaloby, na ktorej podanie
Sociálna poisťovňa nie je legitimovaná, t. j. oprávnená.

Uvedené vyplýva aj z rozsudku NS SR sp. zn. 10Sžso/20/2016 zo dňa 27. septembra 2017, v ktorom
NS SR konštatoval „Najvyšší súd Slovenskej republiky už v rozsudku sp. zn. 2 Cdo/65/2006, uviedol, že
„spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ktorý rieši základ nároku poškodeného zamestnanca

na jednotlivé plnenia, vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným
úrazom alebo chorobou z povolania, treba považovať aj naďalej za spor vyplývajúci z pracovnoprávneho
vzťahu, ktorý rieši súd v občianskom súdnom konaní“. Rovnaký je aj záver rozsudku NS SR sp. zn.
9Sžso/61/2016 zo dňa 28. marca 2018, z ktorého vyplýva „V prípade sporu o charakter úrazu patrí
taký spor do právomoci všeobecného súdu v občianskom právnom konaní podľa Civilného sporného

poriadku (§ 4 zákona č. 160/2015 Z. z. v spojení s §14 zákonníka práce). “Žalovaná upozorňuje na to, že nie však každý úraz, ktorý pracovník utrpí v zamestnaní pri plnení
pracovných úloh možno považovať za pracovný úraz. Keď zamestnávateľ neuznal úraz zo dňa
15.07.2016 za pracovný, urobil tak v súlade so Zákonníkom práce. Tento názor zastáva aj NS SR, ktorý

v rozsudku sp. zn. 9Sžso/44/2011 zo dňa 24.11.2011 konštatoval „Nie každý úraz, ku ktorému dôjde v
pracovnom čase v priestoroch zamestnávateľa alebo na pracovisku možno automaticky označovať za
úraz pracovný. “

Pre pobočku ako prvostupňový orgán bolo záväzné opakované vyhlásenie zamestnávateľa, ktorý
neuznal úraz zo dňa 15.07.2016 za pracovný, nakoľko ten istý súd v tom istom rozsudku taktiež
uviedol, že o otázke pracovnoprávneho charakteru „Sociálna poisťovňa nie je oprávnená rozhodovať.“
a „Vyhlásenie zamestnávateľa o vzniku pracovného úrazu je pre žalovanú pri posudzovaní nároku na
dávku úrazového poistenia záväzné, pokiaľ neuplatní neplatnosť tohto právneho úkonu žalobou na
súde.“.

K námietkam právneho zástupcu týkajúcim sa dokazovania, že úraz zo dňa 15.07.2016 je pracovným,
žalovaná podotýka, že podrobne preskúmala všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní
žalobkyne ako aj v žalobe právnym zástupcom vznesené a trvá na tom, že pobočka v rámci

prvostupňového konania v súlade s rozsudkom zo dňa 29.01.2019 vykonala rozsiahle dokazovanie
a tieto dôkazy pobočka vyhodnotila jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach, avšak ani takýmto
doplnením dokazovania sa nepodarilo zistiť skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť opakované
vyhlásenie zamestnávateľa, že úraz zo dňa 15.07.2016 nie je pracovným úrazom, ktorý by žalobkyňa
utrpela pri plnení pracovných povinností. Vypočutí svedkovia (príbuzní žalobkyne, resp. zákazníci, či

zamestnanci zamestnávateľa, ktorí si na predmetný úraz nepamätajú úplne presne) neuviedli skutkové
okolnosti, ktoré by mohli bez pochybností založiť tvrdenie, že žalobkyňa utrpela u zamestnávateľa dňa
15.07.2016 pracovný úraz, a to aj s poukazom na už zmienený rozsudok NS SR sp. zn. 9Sžso/44/2011
zo dňa 24.11.2011, v zmysle ktorého úraz nemožno automaticky označiť za pracovný ani v prípade,
ak sa stal v pracovnom čase a na pracovisku. Navyše sporný je ai dej vzniku svedkami opisovaného

úrazu (či k nemu došlo ťahaním sudu, jeho zdvíhaním alebo prekladaním). V opise pracovných činností
zamestnancov zo dňa 01.01.2015 je pritom v bode 8 zakázané zamestnancom sudy dvíhať a nosiť.

Vzhľadom na citovanú jednotnú judikatúru NS SR v tejto veci má žalovaná za to, že na uznanie úrazu

za pracovný je oprávnený jedine zamestnávateľ. Pracovný charakter úrazu preto nemožno preukázať
ani tvrdením posudzujúcej lekárky, resp. iných lekárov, ako sa domnieva právny zástupca. Navyše
posudzujúca lekárka vo svedeckej výpovedi (dňa 09.07.2020) uviedla, že na neurologické vyšetrenie
žalobkyňu „odoslala“ na základe toho, že žalobkyňa bola „presvedčená o tom, že ide o chorobu
následkom úrazu na pracovisku“, pričom neurochirurg mal potvrdiť poúrazovy stav, a na základe týchto

skutočností následne zmenila dôvod DPN z choroby na pracovný úraz, avšak ako dodala „nezisťovala
do úplných detailov to, čo predchádzalo poškodeniu krčnej chrbtice“.

SúvislosťpoškodeniazdraviasplnenímpracovnýchpovinnostísanepodarilopreukázaťaniInšpektorátu

práce v Prešove (list zo dňa 24. septembra 2019), pričom ako uviedol v zázname zo dňa 15. novembra
2016, nezistil nedostatky ani na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

K opätovnej námietke právneho zástupcu žalobkyne vo vzťahu k nálezu Ústavného súdu Slovenskej

republiky I. ÚS 87/2014-43 zo dňa 10. septembra 2014 (ďalej len „nález“), na ktorý poukazuje aj KS PO
v rozsudku zo dňa 29. januára 2019, žalovaná uvádza, že v náleze Ústavný súd Slovenskej republiky
Sociálnej poisťovni nevyčítal vytvorenie úsudku, avšak, že tento úsudok aj vzhľadom na citlivosť
prejednávanej veci bola Sociálna poisťovňa povinná podrobnejšie a konkrétnejšie odôvodniť. Navyše
NS SR aj po vydaní predmetného nálezu vo svojej rozhodovacej činnosti naďalej zotrval na právnom

názore prezentovanom vyššie, a síce, že v prípade sporu medzi zamestnávateľom a zamestnancom
vo veci charakteru utrpeného úrazu, resp. miery zavinenia na ňom, je na záväzné rozhodnutie daná
právomoc civilného súdu a vyhlásenie zamestnávateľa je pre Sociálnu poisťovňu záväzné, pokiaľ sa
neuplatní neplatnosť takéhoto úkonu na súde žalobou.Záverom zdôrazňujeme, že vo veci určenia, či k úrazu žalobkyne dňa 15.07.2016 došlo následkom

pracovného úrazu, sa naďalej pridržiavame ustálenej rozhodovacej praxe, ustálenej súdnej judikatúry
krajských súdov ako aj rozhodovacej činnosti NS SR a Ústavného súdu Slovenskej republiky. Tento
postup posúdenia, či predmetný úraz možno považovať za pracovný, KS PO v rozsudku zo dňa
29.01.2019, na ktorý poukazuje právny zástupca v žalobe, vydanom vo veci nároku na úrazový
príplatok, žalovanej ani nevyčítal. Vyčítal jej nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia zo dňa 15.02.2018,

resp. nevysporiadanie sa so všetkými námietkami žalobkyne a navrhovaným dokazovaním, ako aj
nedostatočne zistený skutkový stav veci, čo bolo pobočkou v novom konaní odstránené zadovážením
listinných dôkazov ako aj výsluchom svedkov a následne dostatočným odôvodnením rozhodnutia
vydaného vo veci nároku na úrazový príplatok.

Pre komplexnosť žalovaná uvádza, že Sociálna poisťovňa má právomoc rozhodovať o úrazových
dávkach iba ak poškodenie zdravia bolo spôsobené pracovným úrazom alebo chorobou z povolania. V
predmetnej veci je práve sporná otázka charakteru úrazu žalobkyne zo dňa 15.07.2016. V danej veci
zaujal zamestnávateľ žalobkyne jednoznačné stanovisko a síce, že tento úraz zo dňa 15.07.2016 nie je
pracovným úrazom. Na uvedené stanovisko je oprávnený v zmysle Zákonníka práce, úrazové poistenie

je poistením zamestnávateľa, ktoré vyplýva z pracovnoprávneho vzťahu.

Žalovaná má zato, že dostatočne zistila skutkový stav veci, vychádzala z vierohodných podložených
dôkazov. Naopak právny zástupca nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by vyvrátil tvrdenia žalovanej.

Opätovne zdôrazňuje, že všetky námietky uvedené v žalobe mali byť premietnuté do obsahu žaloby o
určenie udalosti zo dňa 15.07.2016 za pracovný úraz.

Zároveň vo vyjadrení uviedla, že nesúhlasí s tým, aby správny súd rozhodol bez nariadenia

pojednávania.

IV.

Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného uviedla, že naďalej zastáva názor, že príslušná pobočka Sociálnej
poisťovne bola (je) povinná sa vysporiadať so skutočnosťou, či došlo k pracovnému úrazu v konaní
v rámci rozhodovania o predbežnej otázke a nemohla sa svojej povinnosti zbaviť tým, že odkázala
žalobkyňunapodanieurčovacejžalobynavšeobecnýsúd.ZákonvtomtoprípadeneumožňujeSociálnej

poisťovni, aby arbitrárne odkázala žalobkyňu na podanie žaloby na civilný súd výlučne na základe ničím
nepodloženého tvrdenia zamestnávateľa, že úraz žalobkyne nie je úrazom pracovným.

Príslušná pobočka Sociálnej poisťovne je v rámci dávkového konania povinná zistiť okolnosti a posúdiť,

či v rámci daného konania má žiadateľ postavenie zamestnanca, ktorý utrpel pracovný úraz - t. j. má
povinnosť ustáliť, či došlo k pracovnému úrazu a za tým účelom vykonať dokazovanie. Daný názor
zastáva aj Ústavný súd vo svojom náleze , na ktorý opakovane poukazujeme.

Pri preskúmaní skutkového stavu, predložených listinných dôkazov, vyžiadaných súdnych spisov a
posúdenia právneho stavu dospel ústavný súd k záveru, že ústavná sťažnosť je dôvodná, pretože
postupom najvyššieho súdu práve z dôvodu prílišného formalizmu pri interpretácii relevantného
právneho predpisu došlo k porušeniu sťažovateľmi označeného základného práva.

Najvyšší súd vychádzal z premisy, že zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevyplýva
oprávnenieSociálnejpoisťovnerozhodovaťotom,čiúrazbolpracovnýmúrazom.Ústavnýsúdnesúhlasí
s týmto tvrdením najvyššieho súdu, pretože ak Sociálna poisťovňa rozhoduje o priznaní úrazovejdávky, čo nepochybne patrí do jej právomoci, musí sa v rámci predbežnej otázky vysporiadať so
skutočnosťou,čidošlokpracovnémuúrazu,keďžepracovnýúrazjevtakomprípaderozhodnouprávnou
skutočnosťou a ako jedna z materiálnych podmienok tvorí imanentnú súčasť zákonnej dávkovej schémy

pre priznanie úrazovej dávky. Posudzovanie tejto predbežnej otázky pritom nemôže byť úplne svojvoľné
či neodôvodnené, ale musí sa riadiť zákonnými pravidlami (najmä v zmysle § 195 a § 198 zákona
o sociálnom poistení), ktorých účelom je presné a úplné zistenie skutočného stavu veci. Sociálna
poisťovňa ako orgán aplikujúci právo musí pri svojej činnosti dbať na to, aby jej rozhodnutia a konanie,
ktoré im predchádzalo, majúc na mysli predovšetkým vykonávanie dokazovania v rámci zákona o

sociálnompoistení,boliúplné,presvedčivéavzbudzovalidôveruvspravodlivosť.Pokiaľskutkovézávery
vyplývajúcezposúdeniapredbežnejotázkysúbezakéhokoľvekakceptovateľnéhoracionálnehozákladu
a v príkrom rozpore s predloženými podkladmi či vykonanými dôkazmi, nemožno hovoriť o zákonnom
rozhodnutí orgánu verejnej správy.“

ZpredmetnéhonázoruÚstavnéhosúdusidovoľujemešpeciálnepoukázaťnaprávnevety,ktoréÚstavný
súd v náleze vyslovil, a to:

„(...) ak Sociálna poisťovňa rozhoduje o priznaní úrazovej dávky, čo nepochybne patrí do jej právomoci,
musí sa v rámci predbežnej otázky vysporiadať so skutočnosťou, či došlo k pracovnému úrazu, keďže

pracovný úraz je v takom prípade rozhodnou právnou skutočnosťou a ako jedna z materiálnych
podmienok tvorí imanentnú súčasť zákonnej dávkovej schémy pre priznanie úrazovej dávky.
(...) Sociálna poisťovňa ako orgán aplikujúci právo musí pri svojej činnosti dbať na to, aby jej rozhodnutia
a konanie, ktoré im predchádzalo, majúc na mysli predovšetkým vykonávanie dokazovania v rámci
zákona o sociálnom poistení, boli úplné, presvedčivé a vzbudzovali dôveru v spravodlivosť.“

Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že Sociálna poisťovňa má právomoc a kompetencie na to, aby
sa vysporiadala s otázkou existencie pracovného úrazu žalobkyne, a nie svojvoľne žalobkyňu „odbiť"
tvrdením, že je žalovaná viazaná ničím nepodloženým a nepreukázaným názorom zamestnávateľa a
odkázaním žalobkyne na podanie určovacej žaloby. Takéto konanie žalovanej je absolútne v rozpore s

právnou úpravou a postavením žalobkyne ako zamestnanca (slabšia strana), ktorý požíva vyššiu mieru
ochrany v zmysle osobitných právnych predpisov ako napr. zákonník práce, zákon o sociálnom poistení
a tiež v civilný sporový poriadok.

Postup, ktorý žalovaná považuje za zákonný je v rozpore so základným účelom zriadenia
žalovanej, ktorým je pomoc poškodeným zamestnancom, ktorým vzniklo poškodenie zdravia v
dôsledku pracovného úrazu. Jedným zo základným predpokladom efektívnej pomoci poškodenému
zamestnancovi je včasnosť priznania úrazovej dávky. Táto základná podmienka však nie je splnená v
prípade, ak bude poškodený zamestnanec odkázaný na podanie určovacej žaloby.

Dovoľujeme si zdôrazniť, že zamestnanec je osobou poškodenou, ktorá potrebuje pomoc od žalovanej.
Žalovaná však v tomto prípade, povyšuje vyjadrenie zamestnávateľa nad všetky relevantné dôkazy,
ktoré žalobkyňa do konania o priznanie úrazových dávok predložila. V dôsledku nesprávneho a

nezákonného postupu žalovanej, nebola žalobkyni poskytnutá žiadna pomoc, ktorú mohla a ktorú aj
očakávala žalobkyňa od žalovanej. Namiesto toho sa žalovaná absolútne alibisticky odkázala žalobkyňu
na podanie určovacej žaloby.

Podľa postupu žalovanej, žalobkyňa (a ktorýkoľvek iný zamestnanec, ktorého úraz zamestnávateľ
neuzná ako pracovný) je nútená (v čase, keď podstupuje liečbu) za účelom úspechu v súdnom spore
zabezpečiť si advokáta a podať prostredníctvom neho žalobu na príslušný súd, čím fakticky seba a
prípadne svoju rodinu zaťaží po finančnej stránke ešte viac. Spor o určenie existencie pracovného úrazu
býva častokrát veľmi náročný na dokazovanie a na čas, kým vôbec bude vo veci samej rozhodnuté

(dĺžka konania na prvej inštancii nie zriedka presiahne aj 1,5 roka). Zo strany žalovanej však poškodený
zamestnanec nedostane ani časť úrazovej dávky.Zároveň si dovoľujeme poukázať na to, že vyššie uvedený názor Ústavného súdu si Najvyšší súd
Slovenskej republiky opakovanie osvojil v rámci viacerých rozsudkov, napríklad v rámci rozsudku sp.
zn. 9Sžso/26/2015, ako aj v rozsudku sp. zn. 10Sžso/74/2015.

To, či ide, alebo nejde o pracovný úraz nie je závislé od rozhodnutia akéhokoľvek orgánu. Podstatný
je samotný sled skutočností, ktoré buď nastali alebo nenastali. V prípade žalobkyne sme jednoznačne
preukázali, že k pracovnému úrazu došlo. V zmysle ust. § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z.:

„Pracovný úraz podľa tohto zákona je poškodenie zdravia alebo smrť fyzickej osoby spôsobené
nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, ktoré
a) zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 utrpel pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh
alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh, pre plnenie pracovných
úloh alebo služobných úloh a pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi,26).“

Poškodenie zdravia žalobkyne nenastalo doma v rámci jej voľného času ale práve v práci u bývalého
zamestnávateľa pri manipulácií so sudmi. Predmetné sudy neprekladala len tak z vlastnej ľubovôle
ale z dôvodu plnenia svojej pracovnej úlohy, nakoľko žalobkyňa u zamestnávateľa vykonávala
pozíciu barmanky. Samotný fakt, že zamestnávateľ popiera existenciu pracovného úrazu bez ďalších

dôkazov nič neznamená. Považujeme za potrebné uviesť, že zodpovednosť zamestnávateľa za
pracovný úraz je zodpovednosťou objektívnou, tzn. zamestnávateľ zodpovedá vždy za pracovný úraz
svojho zamestnanca, ibaže sa svojej zodpovednosti zbaví celkom alebo čiastočne. A teda je na
zamestnávateľovi aby preukázal, že za úraz žalobkyne nezodpovedá. Napriek tomu zamestnávateľ do
konania nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by potvrdzoval jeho tvrdenie a to, že úraz žalobkyne nebol

pracovný. Zo strany zamestnávateľa došlo k len formálnemu odmietnutiu svojej zodpovednosti za vznik
pracovného úrazu žalobkyne, navyše sa v konaní preukázalo, že zamestnávateľ žalobkyne vo viacerých
tvrdeniach uviedol nepravdu.

Napriek skutočnosti, že žalobkyňa do konania predložila množstvo dôkazov, ktoré preukazujú existenciu
jej pracovného úrazu (lekársky nález MUDr. Jána Bánociho, Stanovisko posudkového lekára žalovanej
č. 191184- 1/2019-PO zo dňa 06.06.2019, SMS správu adresovanú manželke zamestnávateľa vedúcej
pani F., výsluchy G. H., A. J., H. K., pána B., pani B., N. A.), žalovaná aj napriek vykonaniu rozsiahleho
dokazovania dospela k záveru, že úraz žalobkyne nie je pracovným. Svoj záver opiera len o neuznanie

pracovného úrazu zamestnávateľom a formálnom konštatovaní, že nie je oprávnená určiť, či je alebo nie
je úraz pracovný. Zvyšné dôkazy žalovaná žiadnym spôsobom nevyhodnocovala, resp. nezdôvodnila
svoje úvahy v rámci napadnutého rozhodnutia.

Podľa ust. § 196 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z.:

„Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede
účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky,
správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať

skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.

Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ako dôkaz použiť výpoveď svedkov, ktorých pred
výpoveďou poučí o ich povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych následkoch
nepravdivej výpovede.“

Dôkazy predložené žalobkyňou žalovaná neustále spochybňuje ako nedostatočné, ktoré nie sú
spôsobilé preukázať tvrdenie, že žalobkyňa utrpela pracovný úraz. Takýto záver žalovanej považujeme
za nesprávny a nezákonný, nakoľko početné dôkazy nasvedčujú jednoznačne v prospech tvrdenia

žalobkyne. Z toho dôvodu nám nie je zrejmé, prečo sa žalovaná neustále pridržiava tvrdenia
zamestnávateľa, ktoré nie je podložené žiadnymi relevantnými dôkazmi a napriek tomu je považované
za nespochybniteľný dôkaz v konaní bez zohľadnenia skutočností uvádzaných žalobkyňou.Na základe vyššie uvedeného zastávame názor, že konanie žalovanej nesie najmä vo vzťahu k ust. §
196 zákona č. 461/2003 Z. z. znaky arbitrárnosti.

Vo vzťahu k záverom inšpektorátu práce, na ktoré poukazuje žalovaná si dovoľujeme uviesť, že v
zmysle ust. § 2 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z. úlohou Inšpektorátu práce nie je posudzovať existenciu
pracovného úrazu poškodeného a ani príčinnú súvislosť medzi poškodením zdravia žalobkyne a

plnením pracovných povinností. Samotná existencia pracovného úrazu nezávisí od porušenia povinnosti
zamestnávateľa.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti máme za to, že žalovaná svoje závery zakladá na ničím
nepodloženom tvrdení zamestnávateľa žalobkyne, pričom účelovo odmieta prihliadnuť na tvrdenia a

dôkazy, ktoré jej v súvislosti s pracovným úrazom poskytla žalobkyňa. Na základe predložených dôkazov
žalobkyňa preukázala, že úraz zo dňa 15.07.2016 je pracovný, je poškodenou osobou v zmysle ust. § 83
zákonač.461/2003Z.z.,poškodeniezdraviajejvzniklopriplnenípracovnýchúlohprezamestnávateľaa
teda v zmysle podmienok ustanovených zákonom č. 461/2003 Z. z. má nárok na úrazové dávky. Zároveň
z vyššie uvedeného vyplýva, že na konanie v dávkových veciach (konanie o úrazových dávkach) je

kompetentnážalovanáapráveonajeoprávnenázistiťskutočnýstavveciavyriešiťotázku(ne)existencie
pracovného úrazu. Zastávame názor, že žalovaná bola povinná sa vysporiadať s danou skutočnosťou a
nemala sa svojej povinnosti zbavovať odkazovaním žalobkyne na podanie určovacej žaloby na príslušný
civilný súd.

V.

Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k

záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

Podľa § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu rozhodnutia
správnehoorgánu(ďalejlenzákona)organizačnázložkaSociálnejpoisťovnepredvydanímrozhodnutia

postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady
na rozhodnutie.Podľa § 195 ods. 2 zákona podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov
konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej
zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

Podľa § 195 ods. 3 zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje
rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v
neprospech účastníka konania.

Podľa § 198 ods. 1 zákona ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol iný príslušný
orgán, je organizačná zložka Sociálnej poisťovne takýmto rozhodnutím viazaná; inak si organizačná
zložka Sociálnej poisťovne môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet
na začatie konania.

Podľa § 198 ods. 2 zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne si nemôže ako o predbežnej otázke
urobiť úsudok o tom, či a kto spáchal trestný čin, priestupok, správny delikt, alebo o osobnom stave
fyzickej osoby, ak patrí o ňom rozhodovať súdu.

Podľa § 209 ods. 1 zákona rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne,
ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi
predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané

náležitosti.

Podľa § 209 ods. 2 zákona rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní.
Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.

Podľa § 209 ods. 4 zákona v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie,
ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a
pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, oboznámil sa
sobsahomadministratívnehospisu,vovecivytýčiltermínpojednávania,zktoréhoneúčastisapísomným
podaním zo dňa 03.11.2022, 14.11.2022 ospravedlnili účastníci konania a súhlasili, aby súd rozhodol

v ich neprítomnosti a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 02.10.2020 rozhodol tak, že podľa § 99 a v súlade
s § 83 a § 8 zákona č. 461/2003 Z.z. žalobkyňa nemá nárok na náhradu za sťaženie spoločenského

uplatnenia.

Na základe odvolania žalobkyne, žalovaná rozhodla tak, že podľa § 218 ods. 2 zákona zmenila výrok
rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu tak, že za slová „sťaženie spoločenského uplatnenia“

doplnila slová „v dôsledku úrazu zo dňa 15.06.2016“, v ostatnom odvolanie zamietla a rozhodnutie
potvrdila.

Rozhodnutiam správnych orgánov predchádzal rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 8Sa/31/2018

– 82 zo dňa 29.01.2019, ktorým krajský súd zrušil skoršie rozhodnutie žalovanej ( zo dňa 15.02.2018 ),
aj prvostupňového správneho orgánu ( zo dňa 12.12.2017 ) a vrátil vec žalovanej na ďalšie konanie,
s poukazom na § 191 ods. 1 písm. d), e) SSP.V ods. 83 vyslovil záväzný právny názor ( § 191 ods. 6 SSP ).

Tak ako uviedol v ods. 66, kľúčovou a pre rozhodnutie vo veci zásadnou otázkou, ktorá bola a je medzi
účastníkmi sporná, je otázka ustálenia, či žalobkyňa utrpela dňa 15.07.2016 pracovný úraz.

V danom prípade krajský súd v skoršom rozsudku vychádzal okrem iného aj z Nálezu Ústavného súdu
Slovenskej republiky I. ÚS 87/2014 – 43 zo dňa 10.09.2014, v zmysle ktorého ..... „Sociálnej poisťovni
prináleží posudzovať, či úraz zamestnanca, z ktorého sa uplatňuje celý komplex úrazových dávok,
bol pracovným úrazom, keď uviedol, že ak sociálna poisťovňa rozhoduje o priznaní úrazovej dávky,
čo nepochybne patrí do jej právomoci, musí sa v rámci predbežnej otázky ( § 198 ods. 2 zákona č.
461/2003 Z.z. ) vysporiadať so skutočnosťou, či došlo k pracovnému úrazu, keďže pracovný úraz je

v takom prípade rozhodnou právnou skutočnosťou, ako jedna z materiálnych podmienok tvorí imanentnú
súčasť zákonnej dávky. Posudzovanie tejto predbežnej otázky pri tom nemôže byť úplne svojvoľné či
neodôvodnené,alemusísariadiťzákonnýmipravidlami(najmävzmysle§195a§198zákona),ktorých
účelom je presné a úplné zistenie skutočného stavu veci ....“.

S poukazom na uvedené prvostupňový správny orgán doplnil dokazovanie a vychádzajúc z dôkazov
uvedených pod bodmi 1 – 22 presne označených na druhej strane prvostupňového rozhodnutia zo dňa
02.10.2020 konštatoval, že vykonal dôkazy, ktoré navrhovala účastníčka konania. Sociálna poisťovňa
však nie je oprávnená určiť a rozhodnúť za zamestnávateľa, či úraz na pracovisku je úrazom pracovným

a v akej miere zamestnávateľ za pracovný úraz zodpovedá a to aj napriek tomu, že z vykonaného
dokazovania a najmä výsluchom svedka H. K. je možné predpokladať, že dňa 15.07.2016 žalobkyňa
mohla úraz utrpieť, keď po tom, čo vyšla z pivnice pohostinstva sa sťažovala na bolesti chrbtice. Jedná
sa však o nepriamy dôkaz, keďže v čase úrazu bola v pivnici sama, bez priamych svedkov. Ostatní
svedkovia, ktorých navrhla žalobkyňa a ktorí boli vo veci vypočutí, neboli v priestoroch pivnice v čase,

keď žalobkyňa vykonávala narazenie pivného suda, okolnosti priamo svojimi zmysla nevnímali a teda
nepoznali.

Z dokazovania ďalej vyplýva, že žalobkyňa oznámila zamestnávateľovi 18:39 hod. telefonicky SMS

správou na číslo +XXXXXX XXX XXX, v kontaktoch uložená ako vedúca Cz ( dátum odoslanej správny
nepreukázaný ), že „Pani vedúca ráno ma seklo V krku, teraz som prišla Z pohotovosti doktor mi zakázal
pracovať nemôžem sa hýbať. V utorok musím ísť na kontrolu takže nemôžem ísť do práce.“

Z textu správy je teda zrejmé, že žalobkyňa oznámila nenastúpenie práce pre zdravotné dôvody,
nie z dôvodu pracovného úrazu. Záznam o registrovanom pracovnom úraze, ktorý je základným
materiálnym dôkazom podľa § 231 ods. 1 písm. i) zákona, že poškodený zamestnanec spĺňa podmienky
na posúdenie nároku na dávky úrazového poistenia zamestnávateľa, v čase úrazu a ani doposiaľ,
nebol medzi účastníkmi pracovnoprávneho vzťahu spísaný a predložený Sociálnej poisťovni. Rovnako

zamestnávateľ nepredložil podľa § 231 ods. 1 písm. h) zákona oznámenie o vzniku poistnej udalosti
z úrazového poistenia.

Z uvedeného teda vyplýva, že pobočka v rámci prvostupňového konania v súlade s rozsudkom zo dňa

29.01.2019 vykonala rozsiahle dokazovanie a tieto dôkazy pobočka vyhodnotila jednotlivo ako aj vo
vzájomných súvislostiach, avšak ani takýmto doplnením dokazovania sa nepodarilo zistiť skutočnosti,
ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť opakované vyhlásenie zamestnávateľa, že úraz zo dňa 15.07.2016
nie je pracovným úrazom, ktorý by žalobkyňa utrpela pri plnení pracovných povinností. Vypočutí
svedkovia (príbuzní žalobkyne, resp. zákazníci, či zamestnanci zamestnávateľa, ktorí si na predmetný

úraz nepamätajú úplne presne) neuviedli skutkové okolnosti, ktoré by mohli bez pochybností založiť
tvrdenie, že žalobkyňa utrpela u zamestnávateľa dňa 15.07.2016 pracovný úraz, a to aj s poukazom na
už zmienený rozsudok NS SR sp. zn. 9Sžso/44/2011 zo dňa 24.11.2011, v zmysle ktorého úraz nemožno
automaticky označiť za pracovný ani v prípade, ak sa stal v pracovnom čase a na pracovisku. Navyšesporný je aj dej vzniku svedkami opisovaného úrazu (či k nemu došlo ťahaním sudu, jeho zdvíhaním
alebo prekladaním). V opise pracovných činností zamestnancov zo dňa 01.01.2015 je pritom v bode
8 zakázané zamestnancom sudy dvíhať a nosiť. Pracovný charakter úrazu nemožno preukázať ani

tvrdením posudzujúcej lekárky, resp. iných lekárov. Posudzujúca lekárka vo svedeckej výpovedi (dňa
09.07.2020) uviedla, že na neurologické vyšetrenie žalobkyňu „odoslala“ na základe toho, že žalobkyňa
bola „presvedčená o tom, že ide o chorobu následkom úrazu na pracovisku“, pričom neurochirurg mal
potvrdiť poúrazovy stav, a na základe týchto skutočností následne zmenila dôvod DPN z choroby na
pracovnýúraz,avšakakododala„nezisťovaladoúplnýchdetailovto,čopredchádzalopoškodeniukrčnej

chrbtice“. Súvislosť poškodenia zdravia s plnením pracovných povinností sa nepodarilo preukázať ani
Inšpektorátu práce v Prešove (list zo dňa 24.09.2019), pričom ako uviedol v zázname zo dňa 15.11.2016,
nezistil nedostatky ani na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Je potrebné zdôrazniť, že konanie pred prvostupňový správnym orgánom aj žalovanou tvoria jeden

celok a aj napriek tomu, že žalovaná nereagovala na všetky žalobné námietky, tieto boli zodpovedané
v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu.

Rozhodnutia obidvoch správnych orgánov teda vychádzajú z riadne a dostatočne zisteného skutkového

stavu, tento skutkový stav bol správne právne posúdený a náležite a zrozumiteľne odôvodnený.

Z uvedených dôvodov správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 veta prvá SSP.
Žalobkyňa nebola v konaní úspešná a nenastal ani dôvod uvedený v § 168 veta prvá SSP, podľa ktorého
žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu
dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove
(§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 S.s.p.).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej
pomoci (§ 449 ods. 1,2 S.s.p.).