Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 24, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/273/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416205259
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Mészárosová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1416205259.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Mészárosovej a členov

senátu JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Silvie Walterovej, v právnej veci žalobcu: S. A. M. Z. M. J. ,
J. O. X.XX.XXXX, Y. G. E., O. Č.. XXX/XX, zastúpený Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o.,
IČO: 44 250 029, Poprad, Námestie svätého Egídia č. 40/93, za ktorú konajú JUDr. Jozef Beňo, PhD.
a Mgr. Pavol Antoš, proti žalovanému: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., IČO: 35 919 001, Bratislava,
Dúbravská cesta č. 14, za účasti intervenienta na strane žalovaného: Union poisťovňa, a. s., IČO: 31
322 051, Bratislava, Karadžičova č. 10, o zaplatenie 3.101,87 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 3. septembra 2019, č. k. 6 C 117/2016-233, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 3. septembra 2019, č. k. 6 C
117/2016-233, vo výroku I. p o t v r d z u j e a vo výroku II. m e n í tak, že žalovanému a intervenientovi
priznáva nárok na náhradu trov konania každému v rozsahu 100 %.

II. Žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho
konania každému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 3.9.2019, č. k. 6 C 117/2016-233, zamietol žalobu žalobcu,
ktorou sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 3.101,87 € s príslušenstvom titulom náhrady škody.

O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému a intervenientovi
náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 9 ods. 1, § 9a ods.
1,2 zákonač.135/1961Zb.opozemnýchkomunikáciách(cestnýzákon),(ďalejlen„cestnýzákon“),§12
ods. 1, 2, § 13 ods. 1, 2 vyhlášky č. 35/1984 Zb. Federálneho ministerstva dopravy, ktorou sa vykonáva
zákon o pozemných komunikáciách (ďalej len „vyhláška č. 35/1984 Zb.“), § 420 Občianskeho zákonníka.
Po vecnej stránke uviedol, že žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 30.4.2015 na diaľnici v smere z
Ružomberka do Poradu v časti 100 metrov od označenia „Odpočívadlo Dechtáre 1000 m“ došlo k vzniku

škodovej udalosti - zrážky motorového vozidla značky Audi A4, EČV: K., ktorého vlastníkom bol žalobca,
so zvieraťom - bobrom. Pri zrážke došlo k poškodeniu predmetného vozidla a predpokladané náklady
na opravu boli vyčíslené vo výške 3.101,87 € s DPH. Žalobcovi bol dňa 29.6.2015 doručený list od Union
poisťovne, a.s., ako poisťovateľa žalovaného s označením „Likvidácia poistnej udalosti stanovisko“,
ktorým bol zamietnutý nárok žalobcu na plnenie z poistnej udalosti č. XXXX-XXXX z dôvodu, že
žalovaný si splnil svoje povinnosti v zmysle § 9a ods. 2 cestného zákona. V stanovisku bolo uvedené, že
úsek diaľnice, kde došlo k škodovej udalosti bol označený dopravným značením A18 upozorňujúcim na

pohybujúcu sa zver. Dňa 21.9.2015 podal žalobca sťažnosť proti postupu žalovaného, pričom žalovaný
zotrval na svojom stanovisku. Žalobca následne doručil žalovanému dňa 18.3.2016 predžalobnú výzvu.
Žalobca má za to, že nekonaním žalovaného (neoplotením diaľnice) došlo k nedodržaniu bezpečnosti
daného úseku diaľnice, pretože daný úsek nebol vôbec zabezpečený proti migrujúcej zveri. V danomprípade je podľa žalobcu zrejmé, že ku škode došlo v dôsledku závad v zjazdnosti cesty a nejde
o stavebný alebo dopravno-technický stav cesty, keď nemohol predísť stretu so zvieraťom ani pri
vynaložení všetkej starostlivosti a obozretnosti, preto je žalovaný ako subjekt zodpovedný za správu

diaľnic, zodpovedný aj za škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti so závadou v zjazdnosti diaľnice.
Preto žiada nahradiť vyčíslené náklady na opravu vozidla vo výške 3.101,87 € a úrok z omeškania z
tejto dlžnej sumy odo dňa márneho uplynutia lehoty uvedenej v predžalobnej výzve zo dňa 18.3.2016.
1.2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že v zázname o preverení oznámenia - škodovej udalosti
zo dňa 30.4.2015 je deklarované, že k vzniku škodovej udalosti došlo na 445 km v smere z Ružomberka

do Liptovského Mikuláša. Na 445,10 km sa nachádza výstražná značka A18 „Pozor zver“, a teda v
mieste nehody bola osadená výstražná dopravná značka. Podľa žalovaného je dôležité preukázanie
skutočnosti, či pohybujúca sa zver - bobor, tvorí závadu v zjazdnosti. Súčasne argumentoval tým, že
podľa § 9a ods. 1, 2 cestného zákona (1) užívatelia diaľnic, ciest a miestnych komunikácií nemajú nárok
na náhradu škody, ktorá im vznikla zo stavebného stavu alebo dopravno-technického stavu diaľnic,
ciest a miestnych komunikácií; (2) správcovia však zodpovedajú za škody, ktoré vznikli užívateľom

týchto komunikácií a ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v
medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť. Predpokladom
zodpovednosti je preto závada v zjazdnosti komunikácie ako príčina vzniku škody. Povinnosť oplotiť
diaľnicu nevyplýva zo žiadnych všeobecne záväzných predpisov ani noriem. Prípadné neosadenie
značky alebo oplotenia netvorí závadu v zjazdnosti a žalovaný preto nemôže zodpovedať za škodu v

zmysle § 9 ods. 2 cestného zákona.
1.3. Žalobca nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného, že nešlo o závadu v zjazdnosti, pričom odkazoval na §
12 ods. 2 vyhlášky č. 35/1984 Zb. Je nespochybniteľné, že vodič nemohol v žiadnom prípade predvídať
ani pri jazde prispôsobenej stavebnému a technickému stavu komunikácie, poveternostným
podmienkam, vlastnostiam vozidla a nákladu, vlastným schopnostiam a iným zjavným

okolnostiam, že dôjde k nezjazdnosti pozemnej komunikácie v dôsledku pohybujúcej sa zveri na diaľnici.
Žalovaný však predvídal závadu v zjazdnosti komunikácie, keď na miesto osadil značku upozorňujúcu
na pohyb zveri. Upovedomenie na diaľnici, kde je minimálna predpísaná rýchlosť 80 km/h o tom, že
môže vbehnúť zver na cestu je maximálne alibistické, keďže fakticky nie je možné zabrániť škodovej
udalosti v takejto rýchlosti, ak dôjde k náhlemu vstupu zveri na diaľnicu.

1.4. Intervenient vo vyjadrení k žalobe uviedol, že má právny záujem na výsledku sporu, preto vstupuje
do konania na strane žalovaného. V čase vzniku škodovej udalosti mal intervenient uzavretú poistnú
zmluvu č. XX-XXXXX o poistení všeobecnej zodpovednosti za škodu, na základe ktorej by v prípade
neúspechu žalovaného v tomto konaní mal byť povinný uhradiť žalobcovi náhradu škody. Intervenient
sa plne stotožňoval s vyjadrením žalovaného k žalobe. Náhle prechádzajúci bobor netvorí závadu v

zjazdnosti, keďže takouto závadou by mohol byť len v prípade, keby na komunikácii ležal a správca
komunikácie by ho svojvoľne počas výkonu bežnej údržby neodstránil a uhynuté zviera by bránilo v
zjazdnosti komunikácie.
1.4.1. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 30.4.2015 došlo na diaľnici na
445 km v smere od Ružomberka do Liptovského Mikuláša k stretu osobného motorového vozidla

EČV: K s bobrom, následkom čoho došlo k poškodeniu motorového vozidla, patriaceho žalobcovi.
V čase nehody motorové vozidlo riadil O. H. a syn žalobcu bol v čase nehody jeho spolujazdcom.
Rovnako bolo preukázané, že náklady na opravu vozidla boli ocenené na sumu 3.101,87 €, pričom
znalec s ohľadom na fotodokumentáciu pripustil, že poškodenie vozidla a jeho následná kalkulovaná
oprava bola, s prihliadnutím na odrátanie položky za ozdobné lišty, ktoré neboli súčasťou tohto typu

vozidla, vo výške 2.806,70 €. Rovnako bolo nesporné, že vozidlo bolo opravené v autoservise G+G
AUTOSLUŽBY Poprad, pričom k finančnej úhrade opravy nedošlo, pretože cenu opravy si žalobca
započítal u žalovaného za iný bližšie nešpecifikovaný dlh, ktorý mal voči žalobcovi, ten, kto mu opravoval
auto. Tak isto bolo nesporné, že k stretu došlo tým spôsobom, že bobor vošiel do jazdnej dráhy vozidla
Audi. Z uvedených preukázaných skutočností vyplynulo, že žalobcovi bola spôsobená škoda na jeho

majetku, pričom žalobca túto škodu priamo (ani prostredníctvom vodiča) nezavinil, čo vyplýva aj z
preverenia škodovej udalosti spísanej KR PZ v Žiline. Súd preto riešil otázku zodpovednosti žalovaného
za vzniknutú škodu. Na vznik práva na náhradu škody musia byť splnené podmienky vyplývajúce z tzv.
príčinnej súvislosti (kauzálneho nexusu) medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou.
Súd poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 177/2008 zo dňa

1.3.2010, podľa ktorého je základnou podmienkou vzniku zodpovednostného vzťahu príčinná súvislosť
medzi konaním (opomenutím) škodcu a vzniknutou škodou u poškodeného, ktorá musí
byť predvídateľná. Predpokladom úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody je teda preukázanie
porušenia právnej povinnosti konaním/opomenutím škodcu, následkom (škodou) a príčinnej súvislostimedzi nimi. Škoda musí byť súčasne spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti.
Škoda, ani porušenie právnej povinnosti samé osebe ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a k tomu
korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená, ale bezpečne preukázaná

a v tomto konaní toto bremeno znášal žalobca, ako poškodený. Na základe uvedeného subjekt môže
byť zodpovedný za škodu len za predpokladu, že určitá skutočnosť škodu skutočne spôsobila.
1.4.2. Základnou otázkou, ktorú súd prvej inštancie riešil, preto bola otázka zodpovednosti za škodu,
uviedol, že až následne je možné riešiť otázku oprávnenosti výšky uplatnenej škody. Konštatoval, že
žalobca nepreukázal zodpovednosť žalovaného za uplatnenú škodu, a to z nasledovných dôvodov. V

zmysle § 9a ods. 1 cestného zákona žalobca ako užívateľ diaľnice nemá nárok na náhradu škody,
ktorá mu vznikla zo stavebného stavu alebo dopravno-technického stavu diaľnice. Stavebným stavom
diaľnice je v zmysle vyhlášky jej kvalita, stupeň opotrebenia a povrch, pozdĺžne alebo priečne vlny, hojné
výtlky, ktoré nemožno odstrániť bežnou údržbou, nosnosť vozovky, mostov a priepustov a vybavenie
komunikácie z hľadiska bezpečnosti dopravy (dopravné značky a zariadenia, bezpečnostné a
ochranné zariadenia a pod.). Dopravno-technickým stavom diaľnice sa rozumejú jej technické znaky

(priečne usporiadanie, priečny sklon a šírka vozovky, smerové oblúky, pozdĺžne sklony a zakružovacie
polomery nivelety, druh vozovky a pod.) a začlenenie komunikácie do terénu (rozhľad, nadmorská výška
a pod.). Je teda zrejmé, že vybavenie diaľnice z hľadiska bezpečnosti dopravy (neosadenie oplotenia
popri diaľnici), je stavebným stavom diaľnice, za ktorý žalobca nemá nárok na náhradu škody. Nárok
na náhradu škody by však žalobca mal, ak by sa jednalo o závadu v zjazdnosti diaľnice (§ 9a ods. 2

cestného zákona). Súd sa preto zaoberal otázkou, či bobor, nachádzajúci sa na diaľnici, tvorí závadu
v zjazdnosti v zmysle cestného zákona. Súd prvej inštancie poukázal na to, že vykonávací predpis k
cestnému zákonu uvádza fakultatívny výpočet (používa spojku najmä) závad v zjazdnosti
ciest, pričom na danú sporovú vec možno pri logickom výklade použiť § 12 ods. 2 písm.
a) vyhl. č. 35/1984 Zb. (závady v zjazdnosti diaľníc, ciest a miestnych komunikácií sú také zmeny v

zjazdnosti týchto komunikácií spôsobené vonkajšími vplyvmi, ktoré nemôže vodič predvídať ani pri jazde
prispôsobenej stavebnému stavu komunikácie, poveternostným podmienkam, vlastnostiam vozidla a
nákladu, vlastným schopnostiam a iným zjavným okolnostiam. Závadami v zjazdnosti sú najmä ojedinelé
výtlky, výmole a hrbole v inak bezchybnom povrchu súvislého úseku vozovky, nevhodne uložený
udržiavací materiál, spadnuté stromy a kamene, poškodené dopravné značky a iné prekážky, ak sa

na ne predpísaným spôsobom neupozorňuje). Je nepochybné, že v danom prípade chcel zákonodarca
závadu v zjazdnosti vymedziť tak, že veci nachádzajúce sa na ceste tam boli v čase
stretu s vozidlom v „statickom stave“ (spadnutý strom, kamene). Veci v „kinetickom stave“ (ktoré v čase
prejazdu vozidla padajú na cestu, alebo vbiehajú do cesty), zákonodarca nevčlenil pod pojem závada
v zjazdnosti. Implikáciou je preto možné dospieť k výkladu, že ak sa nejedná o „statický predmet“ na

vozovke, nejedná sa v takomto prípade o závadu v zjazdnosti. Obdobný výkladový
vzorec je možné použiť aj v prípade bobra, ktorý prebiehal cez diaľnicu a ktorého zachytilo vozidlo
žalobcu. Nakoľko sa tento bobor pohyboval po diaľnici (prebiehal cez cestu) a nebol statickou prekážkou
ležiacou na ceste (žiadna zo sporových strán netvrdila, že bobor na ceste nehybne ležal), nemohol byť
prebiehajúci bobor závadou v zjazdnosti v zmysle § 9a ods. 2 cestného zákona, a teda žalovaný nie

je zodpovedný za škodu, ktorú prebiehajúce zviera spôsobilo na žalobcovom aute. Keďže súd nemal
preukázaný zodpovednostný vzťah medzi tvrdeným nekonaním žalovaného a vzniknutou
škodou v príčinnej súvislosti s týmto nekonaním, nemohol z uvedeného dôvodu žalobe vyhovieť, a preto
ani nemal dôvod podrobnejšie sa zaoberať otázkou výšky uplatnenej náhrady škody. Súd poznamenal,
že samotný znalec, ktorého odborné vyjadrenie si dal žalobca vypracovať, sám vylúčil z opravy položky v

hodnote 2 x 96,60 € bez DPH (okrasné lišty nárazníka), napriek tomu žalobca zotrval na úhrade pôvodne
žiadanej škody bez ohľadu na to, aby na túto skutočnosť nejako reflektoval.
1.5. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. a
úspešnému žalovanému a intervenientovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne
vynaložených trov konania.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, v celom jeho rozsahu, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca,
dôvodiac § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. Vytýkal súdu prvej inštancie, že opomenul minimálne šesť
podstatnýchprávnychokolností.1.Vytýkalsúduprvejinštancie,ževyhláškač.35/1984jestará35rokov.
V čase jej prijatia bolo na Slovensku len necelých 150 kilometrov diaľnic. Žiadne bezpečnostné oplotenia

neexistovali. V súčasnosti je na Slovensku viac ako 600 kilometrov diaľnic. Takmer všetky úseky sú
oplotené ochranou proti zveri. Hustota cestnej dopravy vzrástla od roku 1984 viac ako štvornásobne.
Za týchto okolností aplikovať vykonávací právny predpis doslovne, bez ohľadu na zmenu konkrétnych
okolností, je súdny formalizmus najvyššieho stupňa. 2. Ani spomenutá vyhláška nedefinuje závadyv zjazdnosti taxatívne. Ustanovenie § 12 ods. 2 používa výraz „najmä“. Nejde teda o taxatívny, ale
príkladný výpočet. Súd tejto právnej skutočnosti nevenoval žiadnu pozornosť a napísal odôvodnenie
tak, akoby tento výpočet bol taxatívny. 3. Vyhláška definuje závady v zjazdnosti ako „zmeny v

zjazdnosti, ktoré nemôže vodič predvídať“. Odvolateľ poukázal na to, že súd vytvoril vlastnú definíciu,
podľa ktorej sú závady v zjazdnosti statické javy a kinetické javy pod tento pojem
nespadajú, pričom vytýkal súdu, že nie je možné zistiť, ako k tomuto záveru súd dospel. Samotný
text právneho predpisu o takomto rozlíšení nič neuvádza. Dôvodil, že vyhláška za závadu v zjazdnosti
považuje aj poľadovicu, ktorá vznikne v dôsledku zlého odvedenia vody z cesty. Pritom vodič, ktorý jazdí

v teplotách pod bodom mrazu by mohol takýto stav predvídať. Uviedol, že stret s divou zverou sa dá
predvídať v lese, na poli, na cestách, ale nie na diaľnici. Stret s voľne žijúcou zverou
na diaľnici je typickým príkladom „zmeny v zjazdnosti, ktoré nemôže vodič predvídať“, presne tak, ako
to stanovuje právny predpis. 4. V danom prípade vodič nevidel značku „pozor zver“. Pred Liptovským
Jánom zišiel z diaľnice na toaletu a následne sa na diaľnicu vrátil. Od pripájača už žiadna značka
nebola, tak ako vyplýva z videozáznamu, ktorý žalobca predložil. Napriek tomu je potrebné zamyslieť

sa nad otázkou, aký význam má značka „pozor zver“ na diaľnici. Ak sa takáto značka nachádza na
ceste I. - III. triedy, má vodič možnosť spomaliť vozidlo tak, aby sa prípadnému stretu vyhol, alebo
aby aspoň znížil jeho následky. Na diaľnici však vodič nesmie jazdiť rýchlosťou pod 80 km/h. Ak však
jazdí rýchlosťou 80 km/h, dobiehajú ho kamióny rýchlosťou 90 km/h, ktoré nesmú predbiehať a vytvára
sa kolóna. Minimálna bezpečná rýchlosť osobného auta na diaľnici je teda najmenej 95 - 100 km/h.

Pri takejto rýchlosti sa zabrániť stretu s náhlou prekážkou nedá. Navyše značka „pozor zver“ nie je
doprevádzaná značkou zníženie rýchlosti. Čo má robiť vodič vozidla, ktorý zbadá na diaľnici značku
„pozor zver“ nie je jednoduché definovať. Vodič má povinnosť prispôsobiť jazdu svojim schopnostiam,
vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky.
Povinnosť prispôsobiť jazdu na diaľnici možnosti prebiehajúcej zveri neexistuje. Táto značka má určitú

informatívnu úroveň, ale sama osebe nie je spôsobilá vodiča ochrániť, lebo na ňu nemá v podstate ako
vhodne reagovať. 5. Odvolateľ poukázal na to, že existuje účinný spôsob ochrany vodičov a vozidiel
a tou je ochranné oplotenie a biokoridory. Na tieto zariadenie sa „skladajú“ milióny
európskych a domácich daňových poplatníkov, preto nie je zrejmé, z akého dôvodu na danom úseku
chýbali. Navyše na diaľničnom úseku pod Tatrami, kde je najviac migrujúcej zveri na Slovensku. Podľa

odvolateľa paradoxne v tomto zmysle vyznieva obrana žalovaného, ktorý na jednej strane tvrdí, že
budovanie oplotení neustanovuje žiadny právny predpis, ale súčasne ich buduje na všetkých diaľničných
sieťach. Aj na mieste nehody bol krátko na to vybudovaný plot, čo žalovaný na pojednávaní výslovne
potvrdil. 6. Odvolateľ ďalej konštatoval, že výstavbu ochranného oplotenia ustanovuje právna norma
STN 73 6101 Projektovanie ciest a diaľnic bod 11 Vybavenie ciest a diaľnic. V tejto časti sú uvedené

zásady pre projektovanie a priestorové usporiadanie: „ ...ochrany proti zveri“. Technická
norma teda s výstavbou oplotenie počíta a žalovaný ju skutočne na väčšine úsekov aj dodržuje.
Odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie, že túto právnu a skutkovú okolnosť nechal nepovšimnutú. STN
ako určité pravidlá, usmernenia, charakteristiky alebo výsledky činností sú zamerané na dosiahnutie
najvhodnejšieho usporiadania vzťahov v danej oblasti a pri všeobecnom a opakovanom

použití. Upravujú takú oblasť spoločenských vzťahov, ktorým je potrebné vzhľadom na ich dôležitosť
poskytnúť danú úpravu, resp. ochranu. Napriek skutočnosti, že STN nie sú záväzné, neznamená to
ich neplatnosť. Nezáväznosť technickej normy sa prejavuje len v tom, že pri danej problematike je
možné použiť aj iné riešenie ako stanovuje norma s tým, že nové riešenie musí kvalitatívne zodpovedať
minimálne pôvodnej požiadavke. Odvolateľ dôvodil, že je technicky možné oplotiť diaľnice za súčasného

vybudovania biokoridorov pre migrujúcu zver. Zanedbanie tejto povinnosti malo v konkrétnom prípade
za následok vznik škody, za ktorú je zodpovedný žalovaný. Nie každé predchádzanie škode musí byť
osobitne upravené v právnom predpise. Takáto hypertrofia práva nie je možná, ani žiadúca. Existuje
všeobecná prevenčná povinnosť, ktorá zaväzuje každého a o to viac odborne spôsobilé osoby. Navyše
Národnú diaľničnú spoločnosť, ktorá disponuje obrovskými zdrojmi financií z daní, cestných daní,

diaľničných poplatkov, mýta a eurofondov. Ak teda existuje účinný spôsob prevencie a ak ho žalovaný aj
skutočne využíva, je jeho absencia na mieste nehody jeho závažným pochybením. Podľa odvolateľa v
prejednávanej veci ide o vec veľkého všeobecného významu. Hoci v konkrétnom prípade nejde o vysokú
sumu, alebo ľudský život a zdravie, je podstatné, ako sa súdna prax k tomuto problému postaví. Ak bude
výsledkom odvolacieho konania záver, že na diaľniciach má vodič jazdiť tak, aby sa vyhol prípadnému

stretu s divou zverou, bude to mať významný dopad na právne postavenie vodičov a
prevádzkovateľov vozidiel. Ak odvolací súd svojím rozhodnutím zbaví Národnú diaľničnú spoločnosť
zodpovednosti za chýbajúce alebo nefunkčné oplotenie, bude to mať zásadný význam na jej snahu
udržiavať tieto technické zabezpečenia vo vyhovujúcom stave. Podľa odvolateľa Národná diaľničnáspoločnosť musí niesť civilnoprávnu zodpovednosť za stav diaľnic, predovšetkým tam, kde má možnosť
bezpečnosť priamo ovplyvniť. Vybudovať alebo opraviť ochranný plot nie je v žiadnom prípade nad jej
možnosti. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie, resp. rozhodnutie zmeniť a žalobe vyhovieť.

3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril intervenient na strane žalovaného. Uviedol, že trvá na všetkých
skutočnostiach, ktoré uviedol v rámci prvoinštančného súdneho konania v jeho podaniach a v
prednesoch na uskutočnených pojednávaniach. Podľa neho rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

zo správneho právneho posúdenia veci, a preto nie je daný žiadny odvolací dôvod. Poukázal na to, že
vyhláška č. 35/1984 Zb. je stále platná a účinná a nebola nahradená žiadnym iným právnym predpisom.
Vdanomprípadesataksistotounemôžejednaťožiadensúdnyformalizmus,keďžesúdpriposudzovaní
veci odkazoval a vychádzal z platného, účinného a správneho znenia právneho predpisu.
Ako inak mal súd vyhlášku aplikovať, ak nie jej doslovným znením. Predmetom súdneho konania neboli
prípadné pozmeňujúce návrhy na úpravu znenia vyhlášky. Ďalej dôvodil, že súd správne vo svojom

rozhodnutí uviedol, že vykonávací predpis k cestnému zákonu uvádza fakultatívny výpočet (požíva
spojku najmä) závad v zjazdnosti a následne použil logický výklad, pri ktorom možno na danú sporovú
vec aplikovať § 12 ods. 2 písm. a) vyhlášky, ktorý bližšie súd vo svojom rozhodnutí citoval, a kde je
nepochybné, že v danom prípade chcel zákonodarca závadu v zjazdnosti vymedziť
tak, že sa jedná o veci nachádzajúce sa na ceste v čase stretu v ,,statickom

stave“, a že veci v ,,kinetickom stave“ zákonodarca nevčlenil pod pojem závada v zjazdnosti. Súd preto
venoval tomuto výkladu svoju pozornosť a neuviedol, že by sa malo jednať o taxatívny výpočet, ako
sa domnieva žalobca vo svojom odvolaní. Súd riadne svoje rozhodnutie ohľadom definície závad v
zjazdnosti odôvodnil, preto je nepravdivé tvrdenie žalobcu, že nie je známe, z čoho súd vytvoril svoju
vlastnú definíciu závad v zjazdnosti. Názor prvoinštančného súdu potvrdzujú aj rozhodnutia iných súdov,

na ktoré intervenient poukázal v podaní zo dňa 22.7.2019. K úvahám odvolateľa, týkajúcim sa významu
dopravnej značky „pozor zver“ na diaľnici, intervenient uviedol, že toto nebolo predmetom súdneho
konania, preto sa k tomu nebude vyjadrovať. Pokiaľ ide o vybavenie cesty dopravnými značkami,
poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 22.7.2019. Uviedol, že žalovaný buduje oplotenie diaľnic v dôsledku
zvýšenia bezpečnosti, a to v závislosti od meraných bezpečnostných parametrov na jednotlivých

cestách. Uvedené mu nemôže byť dávané na ťarchu, aj keď je to len na jeho dobrovoľnej báze,
keďže žiaden právny predpis neustanovuje žalovanému povinnosť oplotenie budovať. Ďalej dôvodil,
že ani existencia technickej normy, na ktorú poukazuje vo svojom odvolaní žalobca, nie je predmetom
tohto súdneho konania, uviedol, že neexistuje zákonná povinnosť na stavanie oplotenia pri diaľniciach.
Intervenientvovyjadreníkonštatoval,žežalobcavodvolaníneuvádzažiadneinéskutočnosti,akotvrdilv

rámci prvoinštančného konania okrem skutočnosti, že vodič poškodeného vozidla nevidel značku „pozor
zver“, pretože pred Liptovským Jánom zišiel z diaľnice na toaletu a následne sa diaľnicu vrátil a od
pripájača už žiadna značka nebola. Podľa intervenienta takéto tvrdenie žalobca v konaní pred súdom
prvej inštancie neuviedol, nevyplýva ani z predložených dôkazov. Toto tvrdenie tak poskytuje priestor pre
prípadnéopätovnézaoberaniesaskutočnosťou,kdevskutočnostidošlokzrážkesbobrom,ačikzrážke

skutočne došlo pred dopravnou značkou „pozor zver“ ako tvrdil žalobca počas celého prvoinštančného
konania, alebo za touto značkou. Intervenient uviedol, že ako odvolací dôvod žalobca uviedol § 365 ods.
1 písm. h) C.s.p., pričom riadne nešpecifikoval odôvodnenie použitia uvedeného odvolacieho dôvodu.
Podľa intervenienta vec bola súdom prvej inštancie správne právne posúdená a súd svoje rozhodnutie
riadne a správne odôvodnil. Odvolaciemu súdu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne

správne potvrdiť.

4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Stotožnil sa so závermi súdu prvej inštancie a odvolaciemu
súdu navrhol odvolaním napadnutý rozsudok potvrdiť. Súd správne konštatoval, že žalobca nepreukázal
zodpovednosť žalovaného za škodu v prejednávanom prípade. Žalobca nemá nárok na náhradu škody,

ktorá mu vznikla zo stavebného stavu alebo dopravno-technického stavu diaľnice, žalovaný pritom
poukázal na znenie § 13 ods. 1 vyhlášky č. 35/1984 Zb. Nárok by mal v prípade, ak by sa jednalo
o závadu v zjazdnosti diaľnice v zmysle § 9 ods. 2 cestného zákona. Podľa žalovaného súd prvej
inštanciesprávneustálil,ženáhleprebiehajúciboborcezcestunetvorízávaduvzjazdnostikomunikácie.
Ak súd postupoval podľa vyhlášky č. 35/1984 Zb. nemožno to považovať za opomenutie podstatnej

právnej okolnosti, ale riadenie sa súdu podstatnou právnou okolnosťou a to bez ohľadu na to, v ktorom
roku bola vyhláška prijatá. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením odvolateľa, že súd pri odôvodnení
rozhodnutia postupoval tak, ako by bol výpočet závad v zjazdnosti vo vyhláške taxatívny, keď súd prvej
inštancie v odôvodnení uviedol, že vykonávací predpis k cestnému zákonu uvádza fakultatívny výpočetzávad. Žalovaný vo vyjadrení poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4 Cdo 17/2007, podľa ktorého „Keďže nepoužitie dopravného značenia nie je závadou v
zjazdnosti komunikácie, ale je súčasťou jej stavebného stavu, nebol splnený predpoklad zodpovednosti

žalovanej za škodu podľa § 9a ods. 2 cestného zákona. Zároveň však táto okolnosť ako tvrdená príčina
vzniku škody vylučuje vznik nároku na náhradu škody v zmysle ustanovenia § 9a ods. 1 cestného
zákona, a teda aj vznik zodpovednosti žalovanej za škodu.“ Žalovaný poukázal na to, že povinnosť
oplotiťdiaľnicenevyplývazožiadnehoprávnehopredpisuaniztechnickýchnoriem,upravujúcichzásady
projektovania diaľnic aj z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky na nich. Nepoprel, že v

časezrážkysozverounebolonadanomúsekuoplotenievybudované,jehovýstavbaprebiehalavobdobí
od 8.6.2015 do 6.10.2015, kedy bolo odovzdané do užívania a dopravná značka A18 „Pozor zver“ bola
odstránenápojehovybudovaní.Včasezrážkyuvedenáznačkabolaumiestnenánakm444,900vsmere
na Liptovský Mikuláš. Žalovaný ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.
zn. 25 Cdo 134/2014 zo dňa 26.1.2016, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 149/99 zo
dňa 24.3.2000, sp. zn. 4 Cdo 17/2007, Krajského súdu v Košiciach sp. zn.9 Co 195/2015. Odvolaciemu

súdu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť.

5. V priebehu odvolacieho konania intervenient doručil súdu rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp.
zn. 13 Cob 119/2020, zo dňa 17.2.2021, v ktorom sa súd zaoberal obdobnou problematikou ako v
prejednávanej veci, pričom poukázal na to, že súdy majú povinnosť rozhodovať v skutkovo a právne

obdobných veciach rovnako (§ 2 ods. 2 C.s.p.). Uviedol, že v konaní sp. zn. 13 Cob 119/2020 bolo
sporné, či absencia oplotenia, resp. prerušené oplotenie a chýbajúca dopravná značka „pozor zver“
v mieste stretu so zvieraťom je alebo nie je závadou v zjazdnosti diaľnice. Krajský súd, v zhode so
záverom okresného súdu, v tomto prípade konštatuje, že v danej veci neosadenie dopravnej značky
upozorňujúcej na výskyt zveri, resp. neoplotenie daného úseku diaľnice, predstavuje stavebný stav

diaľnice tak, ako to vyplýva z ust. § 13 ods. 1 vyhlášky 35/1984 Zb., ak do stavebného stavu diaľnice
patria dopravné značky, zariadenia, bezpečnostné a ochranné zariadenia a podobne. Nepoužitie
dopravného značenia, nevybudovanie oplotenia, nie je závadou v zjazdnosti diaľnice, ale je súčasťou
jej stavebného, resp. dopravnotechnického stavu, preto nebol splnený predpoklad zodpovednosti
žalovaného ako správcu diaľnice za žalobcom uplatnenú škodu v zmysle § 9a ods. 2 zákona č. 135/1961

Zb. Krajský súd poukázal aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 122/2019-23,
zo dňa 26.11.2019. Intervenient uviedol, že krajský súd skonštatoval, že ak žalobcovi vznikla škoda
v súvislosti s bezpečnostným - ochranným zariadením, neoplotením diaľnice, čo je jej stavebným
stavom, to rovnako platí aj na chýbajúce dopravné značenie „pozor zver“, bola vylúčená zodpovednosť
žalovaného za škodu podľa ust. § 9a ods. 1 cestného zákona. V prejednávanej veci bola vylúčená aj

všeobecná zodpovednosť žalovaného za škodu podľa § 420, § 415 Občianskeho zákonníka, pretože
ustanovenie § 9a cestného zákona je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku špeciálnym ustanovením.
V danej veci príčinou vzniku škody na strane žalobcu bol stavebný stav diaľnice, preto bola vylúčená
zodpovednosť žalovaného v zmysle § 9a ods. 1 cestného zákona za súčasného konštatovania, že
chýbajúce oplotenie, resp. prerušené oplotenie a neumiestnenie dopravnej

značky „pozor zver“ nie je závadou v zjazdnosti diaľnice, za ktorú by mal zodpovedať žalovaný. Krajský
súd uviedol, že hoci § 12 ods. 2 vyhlášky č. 35/1984 Zb. uvádza závady v zjazdnosti diaľníc
príkladmo najmä pod písmenom a/ až c/, uvedený výpočet je potrebné vykladať nielen v spojení s § 12
ods. 1 vyhlášky č. 35/1984 Zb., ale aj v spojení s § 13 ods. 1 vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktoré ustanovenie
vymedzuje, čo sa rozumie stavebným stavom diaľnice a toto ustanovenie dopĺňa § 9a cestného zákona.

Predmetné rozhodnutie odvolací súd zaslala na vedomie žalobcovi a žalovanému.

6. Ďalšie vyjadrenia do spisu doložené neboli.

7. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§

470 ods. 1, 2, § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od
1.7.2016), ďalej len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné
podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to
dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať
úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 25. mája 2022; o termíne verejného vyhlásenia

rozsudku boli strany sporu a intervenient upovedomení zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods.
1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. ako vecne správny potvrdil
(§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.). Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací
súd považuje za potrebné uviesť nasledovné.8.1. Žalobca sa predmetným žalobným návrhom domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3.101,87 €
titulom náhrady škody spôsobenej zrážkou motorového vozidla so zvieraťom. Za škodu podľa žalobcu

zodpovedná žalovaný, keďže ku škode došlo jeho nekonaním (neoplotením diaľnice) a nedodržaním
bezpečnosti daného úseku diaľnice, v príčinnej súvislosti so závadou v zjazdnosti cesty, keďže podľa
žalobcu oplotenie nemožno subsumovať pod stavebný alebo dopravno-technický stav cesty.
8.2. V danom spore vykonal súd prvej inštancie všetko navrhované dokazovanie, ktoré bolo potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, zhodnotením

výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 C.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom a na
ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, keď na prejednávaný prípad použil ustanovenia
§ 9 ods. 1, § 9a ods. 1, 2 cestného zákona a § 12 ods. 1, 2, § 13 ods. 1, 2 vyhlášky č. 35/1984 Zb.
a ustálil, že žalovaný nie je zodpovedný za škodu, ktorú prebiehajúce zviera spôsobilo na žalobcovom
aute. Svoje zistenia a závery, pre ktoré žalobe nevyhovel, súd prvej inštancie aj riadne odôvodnil, pričom
sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, podstatnými pre právne posúdenie veci, ako

aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán súvisiacimi s predmetom konania.
8.3.Odvolateľvodvolanídôvodil,žežalovanýtým,ženeosadilnadotknutomdiaľničnomúsekuoplotenie
a umožnil prechod zveri, spôsobil závadu v zjazdnosti diaľnice. Odvolací dôvod vymedzil tak, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm.
h/ C.s.p.).

8.4. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

8.5. Súd prvej inštancie v prejednávanom prípade, ako odvolací súd uviedol vyššie, použil na
prejednávaný prípad ustanovenia § 9 ods. 1, § 9a ods. 1, 2 cestného zákona a § 12 ods. 1, 2, § 13 ods.
1, 2 vyhlášky č. 35/1984 Zb., použil teda správne právne predpisy a tieto aj správne aplikoval.
8.6. Podľa § 9a ods. 1 cestného zákona v znení ku dňu škodovej udalosti (30.4.2015) užívatelia diaľníc,
ciest alebo miestnych komunikácií nemajú nárok na náhradu škody, ktorá im vznikla zo stavebného

stavu alebo dopravno-technického stavu diaľníc, ciest alebo miestnych komunikácií.
8.7. Podľa § 9a ods. 2 cestného zákona správcovia diaľníc, ciest a miestnych komunikácií však
zodpovedajú za škody, ktoré vznikli užívateľom týchto komunikácií a ktorých príčinou boli
závady v zjazdnosti, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto
závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť.

8.8. Podľa § 13 ods. 1, 2 vyhlášky č. 35/1984 Zb. stavebným stavom diaľnice, cesty alebo miestnej
komunikácie sa rozumie ich kvalita, stupeň opotrebenia a povrch, pozdĺžne alebo priečne vlny, hojné
výtlky, ktoré nemožno odstrániť bežnou údržbou, nosnosť vozovky, mostov a priepustov a vybavenie
komunikácie z hľadiska bezpečnosti dopravy (dopravné značky a zariadenia, bezpečnostné a ochranné
zariadenia a pod.) (1). Dopravno-technickým stavom diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie sa

rozumejú ich technické znaky (priečne usporiadanie, priečny sklon a šírka vozovky, smerové oblúky,
pozdĺžne sklony a zakružovacie polomery nivelety, druh vozovky a pod.) a začlenenie komunikácie do
terénu (rozhľad, nadmorská výška a pod.) (2).
8.9. Podľa § 12 ods. 2 vyhlášky č. 35/1984 Zb. závady v zjazdnosti diaľníc, ciest a miestnych
komunikácií sú také zmeny v zjazdnosti týchto komunikácií spôsobené vonkajšími vplyvmi, ktoré

nemôže vodič predvídať ani pri jazde prispôsobenej stavebnému stavu komunikácie, poveternostným
podmienkam, vlastnostiam vozidla a nákladu, vlastným schopnostiam a iným zjavným okolnostiam.
Závadami v zjazdnosti sú najmä a) ojedinelé výtlky, výmole a hrbole v inak bezchybnom povrchu
súvisléhoúsekuvozovky,nevhodneuloženýudržiavacímateriál,spadnutéstromyakamene,poškodené
dopravné značky a iné prekážky, ak sa na ne predpísaným spôsobom neupozorňuje, b) znečistenie

vozovky, poškodenie vozovky a iné závady spôsobené užívateľmi komunikácie alebo prevádzkovateľmi
činností v okolí diaľníc, ciest a miestnych komunikácií, c) ojedinelé miesta s poľadovicou, ktorá vznikla
námrazou, zamŕzaním stekajúcej vody na vozovku z okolia alebo vôd stojacich na vozovke v dôsledku
zlej funkcie zariadenia na odvodnenie komunikácie.
8.10. Zodpovednosť správcov diaľnic, ciest a miestnych komunikácii za škody, ktoré vznikli v príčinnej

súvislosti so závadou v zjazdnosti diaľnic upravuje ustanovenie § 9a ods. 2 cestného zákona. Odvolací
súd poukazuje na závery prijaté v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo
17/2007, zo dňa 21.5.2008, ktoré sú použiteľné aj v prejednávanom prípade a podľa ktorých „Cestný
zákon upravujúci v citovanom ustanovení § 9a ods. 2 zodpovednosť správcu komunikácie za škoduje vo vzťahu k ustanoveniu § 420 Občianskeho zákonníka špeciálnym predpisom. Predpokladom
zodpovednosti správcu komunikácie za škodu podľa § 9a ods. 2 cestného zákona je závada v zjazdnosti
komunikácie ako príčina vzniku škody. Závadou v zjazdnosti treba rozumieť tak významnú zmenu

(zhoršenie) zjazdnosti komunikácie, ktorá je síce odstrániteľná bežnou údržbou, no svojím charakterom
sa natoľko vymyká stavebnému stavu a dopravno-technickému stavu pozemnej komunikácie a
poveternostným vplyvom, že vodič ani pri obozretnej jazde, rešpektujúcej stav komunikácie či prípadné
dôsledky poveternostných vplyvov, nemôže jej výskyt predpokladať a účinne reagovať pri riadení vozidla
tak, aby závada neovplyvnila jeho jazdu a nevznikla tým škoda. Ak príčinou škody nie je závada v

zjazdnosti,tedaakniejedanázodpovednosťsprávcukomunikáciezaškodupodľacestnéhozákona,nie
je tým vylúčená jeho prípadná všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka.
Akvšakpríčinouvznikuškodyjestavebnýstavalebodopravno-technickýstavkomunikácie,neprichádza
do úvahy zodpovednosť správcu komunikácie za škody nielen podľa cestného zákona, ale ani podľa
Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 9a ods. 1 cestného zákona, ktoré je vo vzťahu k Občianskemu
zákonníku tiež špeciálnym ustanovením, totiž v takýchto prípadoch vylučuje vznik nároku na náhradu

škody a teda aj vznik zodpovednosti za škodu.“
8.11. V prejednávanej veci bolo sporným, či absencia oplotenia diaľnice predstavuje závadu v zjazdnosti
diaľnice a či v tej súvislosti žalovaný ako správca diaľnice zodpovedá za škodu spôsobenú žalobcovi
ako užívateľovi diaľnice. Podľa názoru odvolacieho súdu oplotenie diaľnice, s poukazom na znenie
ustanovenia § 13 ods. 1 vyhlášky č. 35/1984 Zb., predstavuje jej stavebný stav, keďže podľa znenia

citovanéhoustanoveniadostavebnéhostavudiaľnicepatriadopravnéznačky,zariadenia,bezpečnostné
a ochranné zariadenia a podobne. Nevybudovanie oplotenia nie je preto závadou v zjazdnosti diaľnice,
ale je súčasťou jej stavebného stavu, preto nebol splnený predpoklad zodpovednosti žalovaného ako
správcu diaľnice za žalobcom uplatnenú škodu v zmysle § 9a ods. 2 cestného zákona. K rovnakému
záveru dospel aj súd prvej inštancie, keď v bode 26. odôvodnenia rozhodnutia uviedol, že „Je teda

zrejmé, že vybavenie diaľnice z hľadiska bezpečnosti dopravy (neosadenie oplotenia popri diaľnici), je
stavebným stavom diaľnice, za ktorý žalobca nemá nárok na náhradu škody“.
8.12. Odvolateľ v odvolaní vytýkal súdu prvej inštancie doslovnú aplikáciu vykonávacieho predpisu k
cestnému zákonu, vyhlášky č. 35/1984 Zb., poukazujúc na to, že je 35 rokov stará, od jej prijatia došlo k
zmenám v rozsahu siete diaľnic a ich používania. Odvolací súd uvádza, že dotknutý vykonávací predpis

je platný a účinný, povinnosťou súdu je sa ním riadiť. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na čl.
16 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi
predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.
Odvolaciu námietku odvolateľa preto odvolací súd považuje za nedôvodnú.
8.13. Odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie, že pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia postupoval tak,

akoby výpočet závad v zjazdnosti ciest v ustanovení § 12 ods. 2 vyhlášky č. 35/1984 Zb. bol
taxatívny. Odvolací súd sa s uvedeným názorom odvolateľa nestotožňuje, súd prvej inštancie v bode
22. odôvodnenia rozhodnutia ako aj v jeho bode 26. citoval dotknuté ustanovenie, pričom uviedol, že
vykonávací predpis uvádza „fakultatívny výpočet závad v zjazdnosti ciest“, používajúc spojku „najmä“.
Ani ďalšie úvahy súdu prvej inštancie o „statickom“ a „kinetickom“ stave vecí (v súvislosti s výkladom

pojmu závada v zjazdnosti) nesvedčia o tom, že k výkladu tohto ustanovenia pristupoval súd prvej
inštancie ako by išlo o taxatívny výpočet závad. A ak v tejto súvislosti odvolateľ namietal vytvorenie
vlastnej definície závad súdom prvej inštancie a vytýkal mu, že nie je možné zistiť, ako k tomuto záveru
súd dospel odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie vysvetlil svoje myšlienkové pochody, na základe
ktorých dospel k logickému záveru (podľa názoru odvolacieho súdu), s ktorým možno súhlasiť. Obdobne

vysvetľoval pojem „závada v zjazdnosti“ Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí sp. zn. 5 Co 185/2018,
zo dňa 30.11.2018. Odvolací súd preto uvedenú odvolaciu námietku žalobcu považuje za nedôvodnú.
8.14. Odvolateľ v odvolaní poukázal na to, že technická norma s výstavbou oplotenia počíta a žalovaný
ju na väčšine úsekov aj dodržuje, pričom vytýkal súdu prvej inštancie, že sa s touto právnou a skutkovou
okolnosťou nevysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia. Odvolací súd uvádza, že skutočnosť, že

technická norma týkajúca sa výstavby diaľnice počíta s výstavbou jej oplotenia nemá vplyv na vylúčenie
zodpovednosti žalovaného, ak škoda vznikla zo stavebného stavu alebo dopravno-technického stavu
diaľnic, ako je to upravené v ustanovení § 9a ods. 1 cestného zákona. Uvedenú odvolaciu námietku
odvolací súd považuje za nedôvodnú.
8.15. Pokiaľ odvolateľ v odvolaní dôvodil tým, že existuje všeobecná prevenčná povinnosť, ktorá

zaväzuje každého a o to viac odborne spôsobilé osoby, odvolací súd poukazuje opätovne na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 17/2007, zo dňa 21.5.2008, podľa
ktorého „Ak však príčinou vzniku škody je stavebný stav alebo dopravno-technický stav komunikácie,neprichádza do úvahy zodpovednosť správcu komunikácie za škody nielen podľa cestného zákona, ale
ani podľa Občianskeho zákonníka.“

9. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne a
právne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.).

10. Odvolací súd zmenil výrok rozsudku súdu prvej inštancie tak, že žalovanému a intervenientovi
priznáva nárok na náhradu trov konania každému v rozsahu 100 %, keďže súd prvej inštancie

nepostupoval dôsledne podľa právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 262 ods. 1 C.s.p.
Podľa uvedeného ustanovenia súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne najprv o nároku na
náhradu trov konania a až po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, rozhodne o výške
náhrady trov konania (§ 262 ods. 2 C.s.p.). Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým tento uložil
povinnosť žalobcovi zaplatiť žalovanému a intervenientovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, tak
nebol v súlade s uvedenou právnou úpravou.

11. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, § 255 ods.
1, v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovaný a intervenient mali v odvolacom konaní plný úspech, preto
majú aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania každý v rozsahu 100 %. V zmysle § 262
ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

12. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c)jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýška príslušenstvavčasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženoualebozriadenounaochranu spotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).