Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, November 29, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/113/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201593
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1016201593.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny

Peťovskej, PhD. a členiek senátu JUDr. Evy Fulcovej a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej, v právnej veci
žalobcu: X.. N. D., bytom U. XXX/X, Q., narodeného dňa XX.XX.XXXX, právne zastúpeného: JUDr. Jana
Magnová, advokátka, so sídlom Skuteckého 30, Banská Bystrica, IČO: 50 038 125, proti žalovanému:
Slovenská informačná služba, so sídlom Vajnorská 39, Bratislava, IČO: 00 826 847, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č.p. XX/XX-X-X/XXXX-D., zn. XX/XX-XXXX-XXX/XXXX-D. zo dňa
XX.XX.XXXX, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozhodnutie Slovenskej informačnej služby Č.p. XX/XX-X-X/XXXX-BP, zn. XX/

XX-XXXX-XXX/XXXX-BS zo dňa XX.XX.XXXX z r u š u j e a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie
konanie.

Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorých
rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie pred správnym orgánom

1. Žalobcovi bolo dňa 15.06.2011 vydané osvedčenie o vzniku oprávnenia na oboznamovanie sa s
utajovanými skutočnosťami č.p. XX/XX-V-XX-XX/XXXX (ďalej iba „osvedčenie“).
2. Odbor vnútornej bezpečnosti Slovenskej informačnej služby (ďalej len „SIS“ alebo „žalovaný“) zaslal
dňa XX.XX.XXXX pod č.p XX-V-X-X-XX/XXXX-S osobitnému pracovisku zriadenému v pôsobnosti SIS
informácie, ktoré boli získané spravodajskou činnosťou realizovanou v rámci vnútrobezpečnostného
preverovania, pričom súčasťou boli aj informácie postúpené SIS z externých zdrojov.
3. Osobitné pracovisko následne vykonalo so žalobcom v dňoch 11.11.2015 a 18.11.2015 dva

bezpečnostné pohovory za účelom objasnenia skutočnosti, ktoré by mohli byť prekážkou na vydanie
osvedčenia resp. dôvodom na zrušenie platnosti osvedčenia.
4. Žalobcovi bolo počas bezpečnostného pohovoru dňa 11.11.2015 položených osobitným pracoviskom
celkom 45 otázok a počas bezpečnostného pohovoru dňa 18.11.2015 celkovo 63 otázok.
5. Osobitné pracovisko po vykonaní oboch bezpečnostných pohovorov požiadalo pracovisko SIS
vykonávajúce polygrafické vyšetrenia o vykonanie polygrafického vyšetrenia žalobcu. V dňoch
05.01.2016 a 26.04.2016 osobitné pracovisko písomne oboznámilo menovaného so spôsobom

polygrafického vyšetrenia, s podmienkami polygrafického vyšetrenia a predmetom polygrafického
vyšetrenia, čo žalobca vzal na vedomie a potvrdil svojím podpisom. Následne boli so žalobcom
uskutočnené polygrafické vyšetrenia v dňoch 12.01.2016, 19.01.2016, 26.01.2016 a 03.05.2016.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia6. Žalovaný vydal dňa 06.06.2016 rozhodnutie Č.p. XX/XX-X-X/XXXX-BP, zn. XX/XX-XXXX-XXX/XXXX-
BS (ďalej „napadnuté rozhodnutie“), ktorým podľa § 26 ods. 2 zákona č. XXX/XXXX Z.z. o ochrane

utajovaných skutočností (ďalej len „zákon č. 215/2004 Z.z.“ alebo „zákon“) rozhodol, že preverovaná
osoba X.. N. D. nespĺňa predpoklady na vznik oprávnenia na oboznamovania sa s utajovanými
skutočnosťami so stupňom utajenia Prísne tajné podľa § 10 ods.1 písm. g) zákona č. 215/2004 Z.z.,
nakoľko sa nepovažuje za bezpečnostne spoľahlivú osobu podľa § 14 ods. 1 citovaného zákona, keďže
pri bezpečnostnom pohovore uviedol nepravdivé údaje a súčasne bolo u neho zistené bezpečnostné

riziko podľa § 14 ods. 2 písm. c) bod 6. zákona.
7. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zosumarizoval priebeh administratívneho konania,
pričom k postupu v administratívnom konaní uviedol, že podľa § 29 zákona č. 215/2004 Z.z. vykonal
previerku platnosti osvedčenia (strana 6 posledný odsek napadnutého rozhodnutia) žalobcu s tým, že v
procese vykonávania tejto previerky zistil skutočnosti zakladajúce bezpečnostnú nespoľahlivosť žalobcu
vo vzťahu k ochrane utajovaných skutočností. Uvedenú skutočnosť, a to že pri vykonaní previerky

žalovanýpostupovalpodľa§29zákona,žalovanýzopakovalajnastrane8poslednýodseknapadnutého
rozhodnutia.
8. V odôvodnení rozhodnutí boli citované viaceré zákonné ustanovenia, okrem iného aj § 26 ods. 2
zákona č. 215/2004 Z.z. a § 29 zákona č. 215/2004 Z.z.
9. Po sumarizácii skutočností zistených v priebehu administratívneho konania žalovaný konštatoval

nepravdivosť údajov poskytnutých žalobcom počas bezpečnostných pohovorov, ktorá bola preukázaná
výsledkami polygrafického vyšetrenia, kedy bola indikovaná lož žalobcu vo vzťahu k odpovediam na
viaceré otázky, ku ktorým sa vyjadroval v rámci bezpečnostných pohovorov. Žalobca pri bezpečnostných
pohovoroch uvádzal nepravdivé údaje týkajúce sa vykonávania úkonov v prospech, resp. na podnet
tretej osoby pod zámienkou plnenia služobných úloh, poskytovania utajovaných skutočností z prostredia

žalovaného, získavania neoprávnených finančných platieb, darov alebo iných výhod, zneužitia
legalizačných dokumentov, ako aj v súvislosti s jeho stykom s fyzickými osobami, ktoré mali byť podľa
jeho vyjadrenia osobami konajúcimi v prospech žalovaného, čo bolo preukázané indikovaním lži počas
polygrafického vyšetrenia, vyvrátené vyjadreniami príslušných organizačných zložiek žalovaného. Skôr
špecifikovaným konaním žalobca tak preukázal nečestnosť a nedôveryhodnosť vo vzťahu k ochrane

utajovaných skutočností. Na základe uvedeného konanie žalobcu možno objektívne označiť za konanie,
ktoré nedáva záruku ochrany utajovaných skutočností.
10. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný vyvodil záver, že žalobca sa nepovažuje za
bezpečnostne spoľahlivú osobu podľa § 14 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z., nakoľko uviedol nepravdivé
údaje pri bezpečnostnom pohovore a zároveň bolo u menovaného zistené bezpečnostné riziko podľa

§ 14 ods. 2 písm. c) bod 6. zákona č. 215/2004 Z. z. Záverom žalovaný poukázal na to, že podľa § 10
ods. 1 písm. g) zákona č. 215/2004 Z.z. oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami
môže vzniknúť iba navrhovanej osobe, ktorá je bezpečnostne spoľahlivá a tieto zákonné predpoklady
nie sú u žalobcu splnené.

III.
Žaloba

11. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 26.08.2016 (t.j. podanou na súd včas) sa žalobca domáha
preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia.

12. S týmto rozhodnutím žalobca nesúhlasí, pokladá ho za nezákonné, bol rozhodnutím žalovaného
ukrátený na svojich právach zaručených zákonom a na právom chránených záujmoch.
13. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia vidí žalobca v tom, že rozhodnutie podľa neho nespĺňa
zákonom ustanovené náležitosti, tak ako to vyžaduje ustanovenie § 26 ods. 3 zákona č. 215/2004
Z.z. v spojení s § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“),

predovšetkým v ňom absentuje označenie právnej normy a to § 29 tohto zákona, čo spôsobuje
neurčitosť, nezrozumiteľnosť a zmätočnosť výroku rozhodnutia.
14. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný vykonal preverovanie platnosti
osvedčenia podľa ustanovenia § 29 tohto zákona, avšak vo výroku napadnutého rozhodnutia absentuje
označenie tejto právnej normy určujúcej predmet konania a označenia ustanovenia, na základe ktorého

žalovaný rozhodol. Uvedený nedostatok výroku napadnutého rozhodnutia má za následok nemožnosť
vylúčenia existencie zákonnej prekážky z dôvodu neexistencie platného osvedčenia, a teda prekážky
pre vykonanie preverenia platnosti osvedčenia a následne vydaného rozhodnutia podľa § 29 citovaného
zákona.15. Ďalej žalobca v žalobe napáda nezákonný postup a nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, ktoré
vidí v tom, že platnosť osvedčenia zanikla zo zákona dňa 15.06.2016, pričom napadnuté rozhodnutie
žalovaného bolo vydané dňa 06.06.2016, ale v súlade s ustanovením § 26 ods. 4 zákona č. 215/2004

Z.z. mu bolo doručené a zároveň oznámené až dňa 30.06.2016, teda až po zániku platnosti osvedčenia.
Podľa názoru žalobcu je potrebné toto rozhodnutie považovať za nulitné, nevyvolávajúce žiadne právne
účinky z dôvodu nedostatku právneho základu a neexistencie skutkového základu.
16. Žalobca je toho názoru, že k vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzal nezákonný postup
žalovaného, ktorý ho neupovedomil o začatí správneho konania v súlade s platnou právnou úpravou, a

tým boli porušené ustanovenia Správneho poriadku, a to najmä § 3 a § 18. Takýto nezákonný postup
žalovaného následne podľa žalobcu má za následok aj nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Napriek
tomu, že z ust. 81 ods. 1 zákona č. 215/2004 Zz. vyplýva, že na rozhodovanie podľa tohto zákona sa
nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, nie je možné vylúčiť základné zásady správneho
konania, ktoré Správny poriadok deklaruje, tie majú všeobecnú platnosť v akejkoľvek činnosti správneho
orgánu, odkazujúc napr. na rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Sž/168/2004 z 26.07.2006, sp. zn. 6Sž/19/2014

zo dňa 25.11.2015 či nález ÚS SR sp. zn. PL. ÚS 6/2004.
17. Žalobca sa nestotožňuje s tým, že je bezpečnostne nespoľahlivá osoba, pretože pri bezpečnostnom
pohovore uvádzal len pravdivé údaje a nesúhlasil s tvrdením, že svojim konaním alebo vyjadrením
preukázal nečestnosť a nedôveryhodnosť vo vzťahu k ochrane utajovaných skutočností. Takýto záver
podľa žalobcu nezodpovedá výsledkom jeho bezpečnostnej previerky.

18. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca nespĺňa predpoklady na vznik oprávnenia na
oboznamovanie s utajovanými skutočnosťami so stupňom utajenia Prísne tajné podľa § 10 ods. 1 písm.
g) zákona č. 215/2004 Z.z., nakoľko sa nepovažuje za bezpečnostne spoľahlivú osobu podľa § 14 ods.
1 zákona č. 215/2004 Z.z., nakoľko uviedol nepravdivé údaje pri bezpečnostnom pohovor a súčasne u
neho bolo zistené bezpečnostné riziko podľa § 14 ods. 2 písm. c) bod 6. zákona č. 215/2004 Z.z.

19. Žalobca poukázal na to, že skutkovo relevantné skutočnosti boli zistené len z poskytnutých
informácií, pričom pravdivosť týchto informácií nebola potvrdená žiadnym dôkazom, ktorý by
preukazoval u jeho osoby výskyt bezpečnostných rizík. Tomuto nasvedčuje aj argumentácia žalovaného
v napadnutom rozhodnutí, keď konštatuje, že boli identifikované len možné bezpečnostné riziká, ktoré
neboli žiadnym dôkazom potvrdené. Preto z týchto zistených a nedokázaných skutočností nemožno

podľa žalobcu identifikovať bezpečnostné riziko uvedené v § 14 ods. 2 písm. c) bod 6. a 10 zákona č.
215/2004 Z.z.
20. Má za to, že dva bezpečnostné pohovory, ktoré s ním vykonalo osobitné pracovisko, neboli
vykonané v súlade s ustanovením § 25 ods. 1 citovaného zákona, pretože nemal možnosť v priebehu
bezpečnostného pohovoru vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam. Podľa § 25 ods. 1 citovaného zákona

mal mať možnosť vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam nielen formou odpovedí na kladené otázky, ale
aj komplexne k zisteným skutočnostiam. Žalobca trvá na tom, že všetky otázky, ktoré mu boli položené,
zodpovedal pravdivo.
21. Poukázal v tejto súvislosti na nález ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 6/04, ako aj na rozsudok NS
SR sp. zn. 6 Sž/19/2014, v zmysle ktorých posúdenie a hodnotenie výsledkov zistených bezpečnostnou

previerkou SIS sa vykonáva v zmysle zásad Správneho poriadku, predovšetkým v zmysle zásady
materiálnej pravdy, zásady súčinnosti a zásady hodnotenia dôkazov. V zmysle týchto rozhodnutí súd na
preskúmavané konanie má aplikovať Správny poriadok a teda uskutočňuje sa dokazovanie v zmysle
pravidiel Správneho poriadku, zisťuje sa pravdivosť jednotlivých informácií procesom dokazovania
a nemožno vychádzať len z informácií zistených spravodajskou činnosťou a informácii zistených v

rámci výkonu preverovania platnosti osvedčenia. Zásady správneho konania, ktoré sa mali na dotknuté
administratívne konanie uplatniť, zahŕňajú aj zásadu materiálnej pravdy a postup orgánov v úzkej
súčinnosti s účastníkmi konania; tieto zásady sa v preskúmavanom administratívnom konaní neuplatnili,
keď orgány verejnej správy neumožnili žalobcovi vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam a navrhovať
a predkladať dôkazy na podporu vlastných tvrdení. Keďže žalovaný podľa odôvodnenia napadnutého

rozhodnutia založil svoje závery výlučne na výsledkoch psychofyziologického vyšetrenia bez ďalšieho
dokazovania, je potrebné dospieť k tomu, že skutkový stav v administratívnom konaní nebol náležite
zistený a vyhodnotený.
22. S poukazom na skôr označené rozhodnutie NS SR žalobca uvádza, že v zmysle tohto rozhodnutia
nie je možné dospieť k záveru, že na položené otázky odpovedal počas vyšetrenia nepravdivo len z toho

dôvodu, že to nepotvrdilo psychofyziologické vyšetrenie pravdivosti. Rovnako nie je možné dospieť k
záveru o bezpečnostnom riziku žalobcu len preto, že pri psychofyziologickom overení pravdovravnosti
bola v prípade šiestich odpovedí indikovaná lož.23. Žalobca namieta, že žalovaný nevzal do úvahy pri svojom rozhodnutí tvrdenia žalobcu, vysvetlenia
a skutočnosti, ktoré uviedol pri bezpečnostnom pohovore a pred polygrafickým vyšetrením.
24. V ďalšej časti žaloby žalobca na strane 12 až 23 žaloby rozoberá otázky, ktoré mu boli kladené na

polygrafickom vyšetrení.
25. Vo vzťahu k odpovediam na dve otázky, ktoré boli polygrafom vyhodnotené ako nepravdivé
(polygrafické vyšetrenie, ktoré sa uskutočnilo v dňoch 12.01.2016, 19.01.2016, 26.01.2016) žalobca
namieta ich preverovanie/položenie, a to s poukazom na § 25 ods. 4 zákona č. 215/2004 Z.z., keďže
nesmerovali k prevereniu vyjadrení žalobcu počas bezpečnostného pohovoru, ktoré boli v rozpore so

zistenými skutočnosťami. Tieto otázky neboli vôbec predmetom bezpečnostného pohovoru, a teda ani
nebolzákonnýdôvodnaichpreverovanienapolygrafickomvyšetrení.Uvedenéotázkyžalobcaoznačuje
za nejasné a nekonkrétne, nakoľko majú základ v predmete služobných úloh, ktoré plnil.
26. Vyhodnotenie odpovedí na skôr označené otázky ako nepravdivých podľa žalobcu nastalo z dôvodu,
že tieto otázky majú veľmi úzky súvis s obsahom služobných úloh, s používaním metódami a taktikových
plneniach. Vzhľadom na charakter a obsah jeho služobných úloh a zákonných metód a taktík, ktoré

na ich plnenie je oprávnený využívať, nebolo možné týmito otázkami, a najmä použitím polygrafického
vyšetrenia, zisťovať bezpečnostnú spoľahlivosť jeho osoby. Uvedené je potrebné preverovať a zisťovať
vykonaním dokazovania na preukázanie konkrétnych skutočností. Len týmto spôsobom by tak bolo
jednoznačné preukázané, že žalobca preukázal nečestnosť a nedôveryhodnosť vo vzťahu k ochrane
utajených skutočností.

27. Vo vzťahu k odpovedi na druhú, piatu a šiestu otázku, ktoré mal polygraf vyhodnotiť ako nepravdivé,
žalobca namieta, že podľa výsledkov kontrolného polygrafického vyšetrenia sa jeho odpovede na tieto
otázky nachádzajú v zóne „neutrálne“, čo znamená, že ich nemožno jednoznačne označiť ani za
pravdepodobne pravdivé, ani za pravdepodobne nepravdivé.
28. Poukázal aj na nezákonnosť použitých dôkazov a podkladov pre rozhodnutia.

29. Žalobca ďalej poukázal na osobitný predpis, ktorým je NR SIS číslo X/XXXX o polygrafickom
vyšetrení v znení NR SIS číslo XX/XXXX. Postup pri vykonávaní bezpečnostných previerok upravuje aj
predpis, ktorým je NR SIS číslo XX/XXXX a má za to, že postup žalovaného je v rozpore aj s uvedenými
nariadeniami. V tejto súvislosti žalobca namieta, že nebolo vyhovené jeho žiadosti o vyhotovenie
audiovizuálneho záznamu z polygrafického vyšetrenia, pričom preskúmanie tohto záznamu umožňuje

vylúčiť vonkajšie vplyvy na odpovede (zakašľanie, prejdenie hlučnej elektricky, mimovoľné pohnutie).
Takýto postup žalobca označuje za rozporný s čl. 7 ods. 5 NR SIS číslo XX/XXXX.
30. Žalobca ďalej namieta, že žalovaný pred polygrafickým vyšetrením neskúmal, aký je zdravotný stav
žalobcu tak ako mu to vyplýva z čl. 3 ods. 2 NR SIS č. X/XXXX. Žalobca uviedol, že pred polygrafickým
vyšetrením (v dňoch 12.01.2016, 19.01.2016, 26.01.2016) bol v psychickom a fyzickom vypätí, ktorému

predchádzali udalosti pracovného a súkromného charakteru, žalovaný nepreveroval pred vyšetrením
uvedené skutočnosti a nezisťoval jeho spôsobilosť absolvovať polygrafické vyšetrenie. Preto považuje
tento postup žalovaného za nezákonný a v rozpore s citovaným nariadením, konkrétne s čl. 3 ods. 2.
NR SIS číslo X/XXXX. Uvedené skutočnosti podľa žalobcu mohli mať vplyv na výsledky dotknutých
polygrafických vyšetrení, preto ich nepovažuje za objektívne a zákonné.

31. Ďalej žalobca vo vzťahu k presnosti, spoľahlivosti a objektívnosti polygrafického vyšetrenia, poukázal
na názor PhDr. O. B., Dr.Sc., ktorý po takmer 40 ročnej vedecko-výskumnej práci na pôde Slovenskej
akadémie vied konštatoval, že doteraz neexistujú seriózne výskumy, ktoré by stanovili aspoň minimálne
štandardy vedeckej objektivity polygrafov. Žalobca s prihliadnutím na názory PhDr. O. B. Dr.Sc., ako aj z
dôvodov špecifikovaných skôr, považuje vykonané polygrafické vyšetrenia za nezákonné, nespoľahlivé

a neobjektívne. Na podporu tohto tvrdenia predložil závery polygrafického vyšetrenia zo dňa 10.08.2016,
ktorého závery o sporných otázkach sa odlišujú od záverov polygrafického vyšetrenia, ktorému sa
podrobil v rámci administratívneho konania. V tejto súvislosti žalobca trval na tom, že vždy na položené
otázky odpovedal pravdivo, ale rôznymi vyšetreniami na rovnaké otázky boli dosiahnuté rôzne výsledky
hodnotenia pravdivosti odpovedí na položené otázky.

32. Na základe uvedených skutočnosti je žalobca názoru, že žalovaný v predmetnej veci nepostupoval
v medziach vyššie označených právnych noriem, vo veci si nezadovážil relevantné a dostatočné
skutočnosti a podklady pre vydanie rozhodnutia, a preto ním zistený skutkový stav bol nedostačujúci na
riadne posúdenie veci. Zároveň uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov a je toho názoru, že v konaní a postupe žalovaného došlo

k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy. Na základe uvedených
skutočností žiada, aby súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

IV.Vyjadrenie žalovaného

33. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 28.10.2016, v ktorom zotrváva na zákonnosti

napadnutého rozhodnutia a žiada správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
34. Je toho názoru, že napadnuté rozhodnutie má všetky zákonom požadované náležitosti, vrátane
ustanovenia, podľa ktorého žalovaný rozhodol vo výrokovej časti rozhodnutia. Vo vzťahu k námietke
o absencii ustanovenia § 29 zákona č. 215/2004 Z.z. vo výroku napadnutého rozhodnutia žalovaný
poukazuje na to, že toto zákonné ustanovenie je základom na otvorenie bezpečnostnej previerky, a

nie právnou normou, na základe ktorej bolo rozhodnuté, že žalobca nespĺňa predpoklady na vznik
oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami s príslušným stupňom utajenia.
35. Preverovanie platnosti osvedčenia žalobcu o vzniku oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými
skutočnosťami začalo dňa 22.07.2015, teda v súlade so zákonom počas platnosti osvedčenia žalobcu.
Rozhodnutie o nesplnení predpokladov na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami bolo
žalobcovi vydané dňa 06.06.2016. Žalobca sa prevzatiu tohto rozhodnutia od 07.06.2016 vedome

vyhýbal.
36. Vo vzťahu k námietke žalobcu o nulite napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na rozhodnutie
NS SR sp. zn. XObo/X/XXXX.
37. K námietke žalobcu o tom, že v rozpore so zákonom nebol upovedomený o začatí správneho
konania, žalovaný poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS 6/04, ktorý sa zaoberal

aplikáciou ustanovenia Správneho poriadku na konanie o vykonaní bezpečnostnej previerky. Ústavný
súd vo svojom náleze okrem iného konštatoval: „Paragraf 81 ods. 1 zákona teda nemá za následok
to, že by spôsob konania (jeho rozhodujúcej časti) úradu pri vykonávaní bezpečnostných previerok
nebol náležite ustanovený zákonom. Spôsob jeho konania ustanovil všeobecne správny poriadok
(vrátane základných pravidiel konania uvedených v § 3) a osobitne zákon, najmä v časti o vykonávaní

bezpečnostných previerok (stupne previerok, ich priebeh, podkladové materiály, bezpečnostný pohovor
a pod. Na rozhodnutie, ktoré je iba časťou resp. určitým úsekom konania, sa vzhľadom na špecifickosť
bezpečnostných previerok vzťahuje osobitná úprava zákona (§ 26 a nasledujúci.)“. Žalovaný bol názoru,
že s ust. § 29 zákona č. 215/2004 Z.z., ani z ostatných ustanovení nevyplýva pre daný typ konania
povinnosť oznámiť príslušníkovi začatie takéhoto preverovania. Preto žalovaný podľa jeho názoru

nepochybil pri preverovaní platnosti osvedčenia žalovaného a konal absolútne v súlade so zákonom č.
215/2004 Z.z., ako aj ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.
38. K argumentácii žalobcu, že sa nestotožňuje s tým, že je bezpečnostne nespoľahlivá osoba, tiež
k priebehu bezpečnostných pohovorov žalovaný uviedol, že osobitné pracovisko vykonalo v rámci
predmetného preverovania so žalobcom v dňoch 11.11.2015 a 18.11.2015 dva bezpečnostné pohovory

za účelom objasnenia skutočnosti, ktoré by mohli byť prekážkou na vydanie osvedčenia, resp. dôvodov
na zrušenie platnosti osvedčenia, pričom sa žalobca mal možnosť komplexne vyjadriť ku všetkým
zisteným skutočnostiam. Žalobcovi bolo počas bezpečnostného pohovoru dňa 11.11.2015 položených
osobitným pracoviskom celkovo 45 otázok a počas bezpečnostného pohovoru dňa 18.11.2015 celkom
63 otázok, pričom žalobcovi bolo umožnené, aby sa dostatočne hodnoverným spôsobom a podrobne

vyjadril ku všetkým položeným otázkam. Z predmetných bezpečnostných pohovorov boli spísané
záznamy, s obsahom ktorých žalobca súhlasil, čo potvrdil svojim podpisom samostatne na každej strane
predmetného záznamu.
39. Poukázal na to, že osobitné pracovisko po vykonaní oboch bezpečnostných pohovorov podrobnou
analýzou zistilo, že vyjadrenia žalobcu v priebehu oboch bezpečnostných pohovorov boli v rozpore

zo zistenými skutočnosťami, ktoré by mohli byť prekážkou na vydanie osvedčenia alebo dôvodom
na zrušenie platnosti osvedčenia, a preto v súlade s § 25 ods. 4 zákona č. 215/2004 Z.z.
požiadalo dňa 14.12.2015 a následne 20.04.2016 pracovisko SIS vykonávajúce polygrafické vyšetrenie,
o vykonanie vyšetrenia žalobcu. Počas polygrafického vyšetrenia, ktoré sa uskutočnilo v dňoch
12.01.2016, 19.01.2016, 26.01.2016 bolo zostavených celkom osem preverovaných otázok. Z výsledku

polygrafického vyšetrenia vyplýva, že na dve otázky bola u žalobcu identifikovaná lož, na jednu
otázku lož identifikovaná nebola a na jednu otázku bola výsledkom neuzatvoriteľná reakcia. Počas
polygrafického vyšetrenia uskutočneného dňa 03.05.2016 bolo žalobcovi položených sedem otázok a
z výsledku polygrafického vyšetrenia vyplýva, že na štyri otázky bola u žalobcu identifikovaná lož, na
jednu otázku lož identifikovaná nebola a na dve otázky výsledkom bola neuzatvoriteľná reakcia.

40. Ďalej žalovaný vo vyjadrení rozoberal odpovede na jednotlivé otázky, ktoré boli žalobcovi položené
na polygrafickom vyšetrení. Žalovaný okrem iného tvrdil, že v priebehu bezpečnostného pohovoru sa
žalobca vyjadroval k stykom s fyzickými osobami, ktoré boli podľa jeho vyjadrení osobami konajúcimi v
prospech žalovaného. Osobitné pracovisko za účelom preverenia bezpečnostnej spoľahlivosti žalobcupožiadalo príslušné organizačné zložky žalovaného o verifikáciu týchto vyjadrení, čím bol zistený rozpor
medzi tvrdeniami žalobcu a zistenými skutočnosťami. Vo vzťahu k ostatným skutočnostiam, ktoré boli
predmetom otázok na polygrafickom vyšetrení, žalovaný neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, z

ktorých by bolo možné vyvodiť rozpor medzi skutočnosťami tvrdenými žalobcom počas bezpečnostného
pohovoru a zisteniami získanými žalovaným.
41. Žalovaný poukázal na to, že ak vykonané polygrafické vyjadrenie potvrdí rozpor medzi tvrdeniami
osoby a informáciami, ktoré má služba k dispozícii, nemožno vyšetrovanú osobu považovať za
bezpečnostne spoľahlivú. Svoje argumenty ohľadom prípustnosti použitia polygrafického vyšetrenia

počas bezpečnostnej previerky podporil odkazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Sž/6/2012 zo dňa
18.04.2013, v ktorom NS SR konštatoval, že „Podmienky použitia tohto procesného inštitútu v priebehu
bezpečnostnej previerky ustanovuje priamo zákon č. 215/004 Z.z. v § 25 ods. 3 a ods. 4, čím mu
priznáva príslušnú mieru relevantnosti“. Ďalej NS SR uviedol, že príslušný orgán je „povinný za zákonom
stanovených podmienok psychofyziologické overenie pravdivosti uskutočniť a následne pri hodnotení
dôkazov zohľadniť jeho výsledok.“

42. Vykonaním bezpečnostného pohovoru, následným preverením pravdivosti odpovedi žalobcu
prostredníctvom polygrafického vyšetrenia, s prihliadnutím na písomné vyjadrenie žalobcu pred
polygrafickým vyšetrením je zrejmé, že jeho vyjadrenia poskytnuté počas bezpečnostného pohovoru
neboli pravdivé. Žalobca tak konaním špecifikovanom vo vyjadrení preukázal nečestnosť a
nedôveryhodnosť vo vzťahu k ochrane utajovaných skutočností a na základe týchto skutočností bol

vyvodený záver, že žalobca sa nepovažuje za bezpečnostne spoľahlivú osobu podľa § 14 ods. 1 zákona
č. 215/2004 Z.z., nakoľko uviedol nepravdivé údaje pri bezpečnostnom pohovore a zároveň bolo u neho
zistené bezpečnostné riziko podľa § 14 ods. 2 písm. c) bod 6 skôr označeného zákona.
43. K námietke žalobcu, že nemal možnosť oboznámiť sa so všetkými zistenými skutočnosťami, najmä
so skutočnosťami zistenými z preverovania, z ktorých vyplynuli možné bezpečnostné riziká, žalovaný

uvádza, že práve sprístupnenie spravodajských informácií utajovaného charakteru osobe, ktorá je sama
objektom spravodajského záujmu v rámci preverovania by bolo protiprávnym konaním, pretože by
žalobcovi boli neoprávnene postúpené utajované skutočnosti. Zároveň by to bolo kontradiktórne vo
vzťahu k ďalšiemu preverovaniu v procese bezpečnostnej previerky.
44. Žalovaný nesúhlasil ani s námietkou žalobcu, že mu neumožnil riadne a úplne vyjadriť sa ku všetkým

skutočnostiam. V tejto súvislosti poukázal na otázky v závere bezpečnostného pohovoru (napr. Chcete
niečo dodať k obsahu bezpečnostného pohovoru?) ako aj na vyhlásenie, v ktorom žalobca potvrdil, že
kladeným otázkam porozumel a s obsahom textu záznamu z bezpečnostného pohovoru súhlasí.
45. Žalovaný preto zhrnul, že v rámci konania vo veci bezpečnostnej previerky žalobcu konal
plne v súlade so zákonom č. 215/2004 Z.z., ostatnými príslušnými všeobecne-záväznými právnymi

predpismi, ako aj v súlade s rozhodnutím ÚS SR, ktoré citoval žalobca. Tvrdí, že zistil stav veci
plne v súlade so zásadou materiálnej pravdy, keď podklad rozhodnutia tvorili informácie o žalobcovi
získané spravodajskou činnosťou, informácie z evidencií PZ, SIS, Vojenského spravodajstva a ďalších
štátnych orgánov, informácie z previerok vykonaných na mieste bydliska, informácie od samotného
žalobcu, informácie z bezpečnostných pohovorov a polygrafického vyšetrenia. Podľa žalovaného nebola

porušená ani zásada súčinnosti, keďže počas administratívneho konania žalovaný kooperoval so
žalobcom v rozsahu, ktorý umožňuje zákon a počas bezpečnostných pohovor sa mohol žalobca vyjadriť
ku všetkým položeným otázkam.
46. Námietky žalobcu k priebehu a otázkam na polygrafickom vyjadrení žalovaný považuje za
neopodstatnené. Poukázal na to, že žalobca vo vzťahu k otázkam, ktoré mu mali byť položené

uviedol, že príslušnej otázke rozumie a bude na ňu odpovedať. K namietanému nevyhotoveniu
audiovizuálneho záznamu z polygrafického vyšetrenia žalovaný uviedol, že túto skutočnosť preveroval,
pričom zistil, že žiadosťou žalobcu o takýto postup sa osobitné pracovisko zaoberalo a vyhodnotilo ju ako
neopodstatnenú, vzhľadom na už vykonané bezpečnostné pohovory. Čo sa týka možnosti opakovania
polygrafického vyšetrenia s audiovizuálnym záznamom, takúto možnosť podľa žalovaného platná

právna úprava neobsahuje. Žalobca nie je ani zákonom ustanovenou osobou, ktorá o vyhotovovaní
audiovizuálneho záznamu z polygrafického vyšetrenia rozhoduje, iba osobou, ktorá na takýto postup
dáva súhlas. Podľa žalovaného, vzhľadom na to, že vyšetrovaná osoba (žalobca) nie je subjektom
oprávneným rozhodovať o potrebe vykonania audiovizuálneho záznamu z polygrafického vyšetrenia,
nie je možné na základe jeho žiadosti takýto záznam vyhotovovať.

47. Na základe všetkých uvedených skutočností vo svojom vyjadrení má žalovaný za to, že nepochybil
počas výkonu bezpečnostnej previerky, nakoľko všetky úkony boli realizované v súlade so zákonom č.
215/2004 Z.z., so Správnym poriadkom, príslušnými internými predpismi, ako aj odbornými postupmi.
Nepochybil ani pri vydaní napadnutého rozhodnutia a napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonompožadované formálne a materiálne náležitosti a je riadne a dostatočne odôvodené. Napadnuté
rozhodnutie vydal na základe úplného a správneho zistenia skutkového a právneho stavu veci, pričom
uvedenie nepravdivých informácií počas bezpečnostného pohovoru ex lege zakladá bezpečnostnú

nespoľahlivosť a uvedením nepravdivých informácií počas bezpečnostného pohovoru sa žalobca po
skonfrontovaní so skutkovým a právnym stavom sám priznal. Uvedenie nepravdivých informácií bolo
potvrdené aj polygrafickým vyšetrením, čím zároveň došlo k preukázaniu bezpečnostnej nespoľahlivosti
a konštituovaniu bezpečnostného rizika podľa § 14 ods. 2 zákona č. 215/2004 Z.z.

V. Ďalšie vyjadrenia a priebeh súdneho konania

48. O podanej správnej žalobe rozhodol tunajší súd rozsudkom č.k. 5S/166/2016 - 99 zo dňa 11.04.2017
tak, že správnu žalobu zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol:
„71. Súd má zato, že napadnuté rozhodnutie žalovanej spĺňa všetky predpoklady ktoré sú uvedené vo
vyššie citovaných ustanovení Správneho poriadku ako ja zákona číslo 215/2004 Z.z.

72. Námietka žalobcu, že výrok rozhodnutia neobsahuje ustanovenie § 25 zákona číslo 215/2004 Z.z.
nie je taká chyba, ktorá by po zrušení preskumavaného rozhodnutia mohla privodiť priaznivejší výsledok
pre žalobcu a taktiež nerobí rozhodnutie nezákonné a nezrozumiteľné.
73. Súd sa stotožnil s názorom žalovanej, že ustanovenie § 29 je právnym základom na otvorenie
bezpečnostnej previerky na účely preverenia či osoba spĺňa predpoklady na vznik oprávnenia podľa § 10

ods. 1 citovaného zákona a nie právnou normou na základe ktorej bolo rozhodnuté, že žalobca nespĺňa
predpoklady na vznik oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami so stupňom
utajenia Prísne tajné.
74. Ustanovenia podľa ktorého žalovaná rozhodla o tom, že žalobca nespĺňa predpoklady na vznik
oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami je obsiahnuté vo výrokovej časti

napadnutého rozhodnutia a to ustanovenia § 10 ods. 1 a § 14 ods. 1, 2.
75. Taktiež odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obsahuje skutočnosti, ktoré boli podkladom na
rozhodnutie, úvahy akými bola vedená žalovaná pri hodnotení dôkazov a skutočnosti, ktoré boli
zistené , dôkazy ktoré boli vykonané. Žalovaná vyhodnotila dôkazné prostriedky najmä z hľadiska jeho
pravdivosti, úplnosti a komplexne vo vzájomnej súvislosti a zistenie skutkového stavu subsuovala pod

príslušné hmotno-právne ustanovenia.
...
78. Čo sa týka vyhodnotenia obsahu žalobcových odpovedí v rámci bezpečnostných pohovoroch
konaných v dňoch 11.11.2015 a 18.11.2015 za účelom objasnenia skutočnosti, ktoré by mohli byť
prekážkou na vydanie osvedčenia nie je v kompetencii súdu ich hodnotiť.

79. Súd po preskúmaní administratívneho spisu žalovanej zistil, že žalobca mal počas bezpečnostných
pohovorov dostatok času sa podrobne vyjadriť k jednotlivým otázkam v zmysle § 25 ods. 1 zákona číslo
215/2004 Z.z. ...
82. Žalovaná ako oprávnený orgán podľa § 18 zákona číslo 215/2004 Z.z. vykonala v súlade s
§ 29 citovaného zákona preverenie platnosti osvedčenia žalobcu a po dôkladnej analýze všetkých

dostupných informáciách zistila skutočnosti zakladajúce bezpečnostné riziko vo vzťahu k ochrane
utajovaných skutočností nakoľko sa nepovažuje za bezpečnostné spoľahlivú osobu podľa § 14 ods.
1 zákona číslo 205/2004 Z.z. z dôvodu, že uviedol nepravdivé údaje pri bezpečnostnom pohovore a
zároveň bol u neho zistené bezpečnostné riziko podľa § 14 ods. 2 písm. c) bod 6 vyššie uvedeného
zákona.

83. Súd má zato, že žalovaná zistila skutkový stav v súlade so zásadou materiály pravdy a konala
plne v súlade so zákonom číslo 215/2004 Z.z. a ostatnými príslušnými všeobecno- záväznými právnymi
predpismi.Spoľahlivozistilaskutkovýstavveci,preskúmalavšetkyinformácieatietonásledneanalyticky
vyhodnotila a po zistení skutočnosti, ktoré by mohli byť dôvodom na zrušenie platnosti osvedčenia
žalobcu uskutočnila so žalobcom bezpečnostné pohovory v rámci ktorých bola daná možnosť, konkrétne

sa vyjadriť ku všetkým zisteným skutočnostiam.“
49. Voči tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, v ktorej namietal
nesprávne právne posúdenie veci a nesprávny procesný postup súdu, ktorý znemožnil žalobcovi, aby
uskutočniljemupatriaceprocesnéprávavtakejmiere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces.
50. O podanej kasačnej sťažnosti rozhodol NS SR rozsudkom sp. zn. 6Sžk 36/2018 zo dňa 21.04.2020

tak, že kasačnou sťažnosťou napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie.
V odôvodnení rozhodnutia NS SR o. i. uviedol:
„31. Napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané dňa 06.06.2016, v čase platnosti osvedčenia pre
žalobcu, platného do 15.06.2016 a nadobudlo právoplatnosť po 15.06.2016, dňa 30.06.2016. Podľanázoru kasačného súdu výrok správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného nezodpovedá
postupu žalovaného podľa § 29 zákona č. 215/2004 Z.z., keď podľa názoru kasačného súdu
„zodpovedá" rozhodnutiu vydaného postupom podľa § 26 ods. 2 zákona č. 215/2004 Z.z. Žalovaný vo

výroku rozhodnutia neuviedol zákonné ustanovenie, podľa ktorého rozhodol, v odôvodnení citoval ust.
§ 26 ods. 2, aj § 29 zákona č. 215/2004 Z.z.
32. Z výroku rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že žalovaný nezrušil rozhodnutie o vzniku oprávnenia
na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami stupňa Prísne tajné (ďalej len „osvedčenie"), č.p.
XX/XX-V-XX-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré platilo pre žalobcu do XX.XX.XXXX a platilo aj v čase

rozhodovania žalovaného.
33. Kasačný súd zdôrazňuje, že postup podľa § 29 /aj zo samotného označenia tohto zákonného
ustanovenia/ predpokladá, aby rozhodnutie vydané správnym orgánom, po zistení a preukázaní, že
preverovaná osoba nespĺňa predpoklady pre vznik oprávnenia podľa § 10 ods. 1, zrušenie existujúceho
(platného) osvedčenia. Na túto skutočnosť nemá vplyv, či sa účastník konania úmyselne alebo z
nedbanlivosti vyhýbal doručovaniu rozhodnutia a či bolo rozhodnutie o zrušení platnosti osvedčenia

doručované v čase, keď platnosť osvedčenia uplynula.
34. Podľa názoru kasačného súdu, pre konanie a rozhodovanie správnych orgánov v posudzovanej veci,
je východiskom skutková a právna situácia účinná v čase vydania rozhodnutia žalovaného postupom
podľa § 29 zákona č. 215/2004 Z.z. Postup podľa § 29 a postup podľa § 26 ods. 2 zákona č. 215/2004
Z.z. sa navzájom vylučujú a postup podľa § 26 ods. 2, v konaní podľa § 29, je možné aplikovať

iba primerane a týka sa predovšetkým obsahu rozhodnutia, spôsobu jeho doručovania, oznamovania
rozhodnutia osobám stanoveným v zákone. Z uvedených dôvodov nie je možné priznať relevanciu
postupu žalovaného, ktorý v čase platnosti osvedčenia vydaného žalobcovi postupoval (ako vyplýva
z dôvodov rozhodnutia) podľa § 29 a rozhodnutie vydal s výrokom súladným s postupom podľa §
26 ods. 2, a to v čase platnosti osvedčenia vydaného žalobcovi. Kasačný súd poukazuje na rozpor

výroku s odôvodnením rozhodnutia, čo spôsobuje, podľa názoru kasačného súdu, nepreskúmateľnosť
rozhodnutia žalovaného pre jeho nezrozumiteľnosť.
35. Kasačný súd v súlade s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3SŽ/45/2007 z 29.07.2008
konštatuje, že „činnosť každej navrhovanej osoby musí byť individuálne zhodnotená a identifikované tie
prvky z jej činnosti, ktoré sú hodnotené ako materiálne pre vyhodnotenie danej osoby ako bezpečnostné

nespoľahlivej".
...
37. Kasačný súd k žalobnej námietke 1 uvádza, že uvedenie ust. § 29 vo výroku rozhodnutia
žalovaného nie je obligatórnou náležitosťou rozhodnutia žalovaného v konaní a rozhodovaní podľa
zákona č. 215/2004 Z.z. a neuvedenie tohto zákonného ustanovenia je len formálnou vadou, ktorá bez

ďalšieho nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovaného, avšak v prejednávanej veci nezákonnosť
rozhodnutia žalovaného vzhliadol v rozpore výroku rozhodnutia, podľa kasačného súdu je postup
žalovaného v rozpore so zákonom, keď správny orgán rozhodoval v čase platnosti vydaného oprávnenia
spôsobom vyjadreným vo výroku rozhodnutia Správny súd vec nesprávne právne posúdil, keď na
tieto skutočnosti pri rozhodovaní neprihliadol, čím kasačný súd dospel k názoru o dôvodnosti kasačnej

sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP.
38. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ namietal, že napadnutý rozsudok krajského súdu nenapĺňa ust. §
133 a nasl., § 137 SSP.
...
42. Z pohovorov so žalobcom boli spísané záznamy, ktorých obsah žalobca verifikoval, čo potvrdil

svojím podpisom samostatne na každej strane záznamu. V bode 78 ako aj v bode 79 rozsudku, správny
súd konštatoval, že čo sa týka vyhodnotenia obsahu žalobcových odpovedí, v rámci bezpečnostných
pohovorov konaných v dňoch 11.11.2015 a 18.11.2015, za účelom objasnenia skutočností, ktoré
by mohli byť prekážkou na vydanie osvedčenia, nie je v kompetencii správneho súdu ich hodnotiť.
Tento právny názor správny súd nezdôvodnil, ani neuviedol právnu argumentáciu pre vyslovený

právny názor, preto nie je možné zdôvodnenie rozsudku správneho súdu, v tejto časti, považovať za
riadne zdôvodnenie súdneho rozhodnutia. Prezentovaný/i keď nezdôvodnený/ právny názor správneho
súdu treba vyhodnocovať vždy v kontexte skutkových a právnych okolností každej, individuálne
preskúmavanej veci. Nie je možné absolútne, v každej konkrétnej veci, prisvedčiť „správnosti" právneho
názoru, že vyhodnocovanie odpovedí v rámci bezpečnostných pohovorov, za účelom objasnenia

skutočností, ktoré by mohli byť prekážkou na vydanie osvedčenia, nie je absolútne v kompetencii
správneho súdu.43. Kasačný súd zdôrazňuje, že i keď vec sa týkala „nakladania" s utajovanými skutočnosťami,
neznamená to, že účastníkovi súdneho prieskumu bude absolútne odopreté právo na riadne
zdôvodnenie súdneho rozhodnutia, vo vzťahu k námietkam účastníka.

...
45. Účastník súdneho prieskumu má právo na riadne zdôvodnenie súdneho rozhodnutia a tým
uplatnenie práva na spravodlivé súdne konanie podľa či. 46 ods. 1 Ústavy SR a či. 6 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a slobôd. Tento postup je aplikovateľný aj v prípade povinnosti správneho súdu
riadne zdôvodniť žalobné námietky uvedené v bode 2, 3, 6 /bod 29 tohto rozsudku/, v ktorých žalobca

poukazoval na porušenie zákona postupom správneho orgánu pred vydaním správneho rozhodnutia
a namietal nezákonnosť správneho rozhodnutia, keď s týmito žalobnými námietkami sa správny súd v
dôvodoch rozsudku nevysporiadal.
46. Hoci na konanie v zmysle osobitného predpisu (zákona č. 215/2004 Z.z.) sa na postup a
rozhodovanie podľa § 26 a § 29 zákona č. 215/2004 Z.z. nevzťahujú všeobecné záväzné predpisy o
správnom konaní (§ 81 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z.z.), pokiaľ však tento osobitný predpis (zákon č.

215/2004 Z.z.) aplikáciu § 3 správneho poriadku výslovne nevylúčil, je povinnosťou správneho orgánu
riadne aplikovať v konaní a rozhodovaní podľa § 26 a § 28 zákona č. 215/2004 Z.z. základné zásady
správneho konania, zakotvené v správnom poriadku, aj vo veciach osobitných konaní, vrátane konania
podľa zákona č.215/2004 Z.z.
47. Aj s námietkami žalobcu v bodoch 3, 4, 5, 6, 7 /bod 29 tohto rozsudku/ bol správny súd povinný sa

vysporiadať. Za zdôvodnenie nie je možné považovať bod 78 a 79 rozsudku správneho súdu vo väzbe
na argumentáciu kasačného súdu uvedenú v bode 42, 43 tohto rozsudku.
...
50. Kasačný súd zistil dôvodnosť kasačnej sťažnosti, preto rozhodol postupom podľa §462 ods. 1 SSP,
rozsudok správneho súdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie z dôvodov kasačnej

sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. íl, písm. g/.“

VI
Relevantná právna úprava

51.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovenýchtýmtozákonom.Pripreskúmanízákonnostirozhodnutiasúdskúma,čižalobounapadnuté
rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi

predpismi.
52. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle
§ 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v
oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.
V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v

priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané
náležitosti.
53. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Úlohou súdu v
rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať,

či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie
rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie
bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané
náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s
procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou

postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho
prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené
procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla
mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho
orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných

a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom
postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť
ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje
zákon o správnom konaní.54. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností, za bezpečnostne
spoľahlivú osobu sa nepovažuje ten, kto uviedol nepravdivé údaje v osobnom dotazníku, v
bezpečnostnom dotazníku alebo pri bezpečnostnom pohovore, kto bol pracovne zaradený a aktívne

vykonával činnosť v ustanovených štruktúrach bývalej Štátnej bezpečnosti podľa prílohy č. 1 alebo
bývalej spravodajskej správy Generálneho štábu Československej ľudovej armády do 31. decembra
1989 s výnimkou osoby, ktorá vykonávala v týchto štruktúrach len obslužné alebo len zabezpečovacie
činnosti, alebo vedome spolupracoval s týmito štruktúrami, alebo u koho bolo zistené bezpečnostné
riziko.

55. Podľa § 14 ods. 2 písm. c) bod 6. zákona č 215/2004 Z.z., za bezpečnostné riziko sa považuje
zistenie, že osoba preukázala svojím konaním alebo vyjadrením nečestnosť, nedôveryhodnosť vo
vzťahu k ochrane utajovaných skutočností.
56. Podľa § 23 zákona č. 215/2004 Z.z., obsahom bezpečnostnej previerky IV. stupňa je vyhodnotenie
podkladových materiálov uvedených v § 16 ods. 1 písm. a) až f).
57. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z.z., bezpečnostný pohovor s navrhovanou osobou sa

vykonáva, ak sa v priebehu bezpečnostnej previerky zistili skutočnosti, ktoré by mohli byť prekážkou
na vydanie osvedčenia alebo dôvodom na zrušenie platnosti osvedčenia. V priebehu bezpečnostného
pohovoru má navrhovaná osoba možnosť vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam. Z uskutočneného
bezpečnostného pohovoru sa vyhotoví písomný záznam, ktorý zúčastnené strany podpíšu. Odopretie
podpisu, dôvody tohto odopretia a námietky proti obsahu sa v ňom zaznamenávajú.

58. Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 215/2004 Z.z., bezpečnostný pohovor s navrhovanou osobou podľa
odseku 1 vykonáva ten orgán, ktorý vykonával bezpečnostnú previerku, a to tak, aby nedošlo k zásahu
do práv tretích osôb a nebol ohrozený zdroj informácií.
59. Podľa § 25 ods. 3 zákona č. 215/2004 Z.z., súčasťou bezpečnostného pohovoru môže byť aj
psychologickéovereniepravdovravnosti,ktorémožnouskutočniť,ibaaknavrhovanáosobaotopožiada.

O takej možnosti musí byť navrhovaná osoba poučená.
60. Podľa § 25 ods. 4 zákona č. 215/2004 Z.z., sa polygrafické vyšetrenie uskutoční vždy, ak
sú vyjadrenia navrhovanej osoby v priebehu bezpečnostného pohovoru v rozpore so zistenými
skutočnosťami, ktoré by mohli byť prekážkou na vydanie osvedčenia alebo dôvodom na zrušenie
platnosti osvedčenia.

61.Podľa§26ods.2zákonačíslo215/2004Z.z.,akúradbezpečnostnouprevierkouzistí,ženavrhovaná
osoba nespĺňa predpoklady na vznik oprávnenia podľa § 10 ods. 1 nedá o tom rozhodnutie.
62. Podľa § 26 ods. 3 zákona číslo 215/2004 Z.z., v rozhodnutí podľa odseku 2 musí byť uvedené
ustanovenie, podľa ktorého úrad rozhodol o tom, že sa osoba nemôže oboznamovať s utajovanými
skutočnosťami, skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený úrad pri

hodnotení dôkazov a poučenia o možnosti podať odvolanie.
63. Podľa § 29 zákona č. 215/2004 Z.z., úrad je na základe zistenia nových skutočností povinný počas
platnosti osvedčenia preveriť, či osoba spĺňa predpoklady na vznik oprávnenia podľa § 10 ods. 1 a v
prípade zisteniam že nespĺňa tieto predpoklady, zrušiť platnosť osvedčenia. Na také zrušenie platnosti
osvedčenia sa primerane vzťahujú ustanovenia § 24 až 26.

64. Podľa čl. 2 písm. b) NR SIS č. XX/XXXX o bezpečnostných previerkach navrhovaných osôb, na účely
tohto nariadenia sa rozumie bezpečnosti previerkou zisťovanie, či navrhovaná osoba spĺňa predpoklady
ustanovené zákonom č 2015/2004 Z.z. na vznik oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými
skutočnosťami a preverované týchto predpokladov podľa čl. 9 ods. 2 cit. nariadenia.
65. Podľa čl. 5 ods. 2 NR SIS č. XX/XXXX, príslušný nadriadený alebo príslušný bezpečnostný

zamestnanec podľa čl. 11 ods. 2 v dostatočnom časovom predstihu pred uplynutím doby platnosti
osvedčenia o vzniku oprávnenia a oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami, najskôr však
deväť mesiacov pred uplynutím tejto doby a najneskôr šesť mesiacov pred uplynutím tejto
doby, vyzve príslušníka alebo zamestnanca na vyplnenie podkladových materiálov prekladaných
navrhovanou osobou. Vyplnené podkladové materiály predkladané navrhovanou osobou príslušník

alebo zamestnanec odovzdá príslušnému nadriadenému alebo príslušnému bezpečnostnému
zamestnancovi podľa čl. 11 ods. 2; vyplnený bezpečnostný dotazník odovzdá v obálke zabezpečenej
tak, aby nebolo možné neoprávnene sa oboznámiť s jej obsahom.
66. Podľa čl. 7 ods. 3 NR SIR č. XX/XXXX, ak sú vyjadrenia navrhovanej osoby v priebehu
bezpečnostného pohovoru v rozpore so zistenými skutočnosťami, ktoré by mohli byť prekážkou

na vydanie osvedčenia alebo dôvodom na zrušenie platnosti osvedčenia, vždy sa vykonáva
psychofyziologické overenie pravdovravnosti (ďalej len „polygrafické vyšetrenie“).
67. Podľa čl. 9 ods. 2 NR SIS č. XX/XXXX, osobitné pracovisko preverí, či príslušník alebo
zamestnanec naďalej spĺňa predpoklady na vznik oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanýmiskutočnosťami, ak takéto preverenie ako odporúčanie schváli riaditeľ podľa odseku 1. Pred preverením,
či príslušník alebo zamestnanec naďalej spĺňa predpoklady na vznik oprávnenia na oboznamovanie
sa s utajovanými skutočnosťami, osobitné pracovisko odstúpi nové skutočnosti organizačnej zložke

Slovenskej informačnej služby zodpovednej za vnútornú bezpečnosť Slovenskej informačnej na účely
plnenia úloh spravodajskej ochrany informačnej služby; to naplatí, ak boli nové skutočnosti zistené podľa
odseku 3.
68. Podľa čl. 9 ods. 3 NR SIS č. XX/XXXX, ak boli nové skutočnosti zistené plnením úloh spravodajskej
ochrany informačnej služby, osobitné pracovisko preverím, či príslušník alebo zamestnanec naďalej

spĺňa predpoklady na vznik oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami na základe
písomného oznámenia organizačnej zložiek Slovenskej informačnej služby zodpovednej za vnútornú
bezpečnosť Slovenskej informačnej služby.
69. Podľa čl. 9 ods. 5 NR SIS č. XX/XXXX, ak osobitné pracovisko zistí, že príslušník alebo zamestnanec
nespĺňa predpoklady na vznik oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami, analytik
vypracuje záverečnú správu a vyhotoví rozhodnutie o zrušení platnosti osvedčenia; toto rozhodnutie

vedúci osobitného pracoviska predloží riaditeľovi na schválenie.
70. Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie
a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné ak sa všetkým účastníkom konania vyhovie v
plnom rozsahu. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu,
podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. (3) V odôvodení

rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami
bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe
ktorých rozhodol, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a ich vyjadrenia k
podkladom rozhodnutia.
71. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu

verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov.
72. Podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o
konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia

alebo opatrenia vo veci samej.
73. Podľa § 469 SSP, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.
VII.
Skutkové a právne závery správneho súdu

74. Predmetom prieskumu správneho súdu je v záhlaví tohto rozhodnutia označené rozhodnutie
žalovaného, ktorým žalovaný podľa § 26 ods. 2 zákona č. 215/2004 Z.z. rozhodol o tom, že žalobca
nespĺňa predpoklady na vznik oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami so
stupňom utajenia Prísne tajné.

75. Správny súd po preskúmaní spisového materiálu, administratívneho spisu orgánu verejnej správy,
ako aj rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.
76. V preskúmavanej veci medzi žalobcom a žalovaným boli sporné najmä nasledujúce otázky:
1) či absencia ustanovenia § 29 zákona č. 215/2004 Z.z. vo výroku rozhodnutia má za následok
nezrozumiteľnosť, neurčitosť a nezákonnosť napadnutého rozhodnutia

2) či na konanie podľa ustanovenia § 29 zákona č. 215/2004 Z.z. existoval skutkový a právny základ
3) či mal žalovaný povinnosť upovedomiť žalobcu o začatí konania podľa § 3 v spojení s § 18 Správneho
poriadku
4) či bol dostatočne zistený skutkový stav veci
5) či mal žalobca možnosť vyjadriť sa ku všetkým pre vec relevantným skutočnostiam a

6) či polygrafické vyšetrenie, ktorému sa žalobca v priebehu administratívneho konania podrobil,
prebehlo v súlade so zákonom.
77. Vo vzťahu k vyššie vymedzeným sporným otázkam správny súd poukazuje na skutočnosť, že v
prejednávanej veci už rozhodoval kasačný súd, ktorý sa podrobne vysporiadal najmä s otázkami 1) a 2)
(vymedzenými v predchádzajúcom odseku) pričom dospel k záveru, že výrok napadnutého rozhodnutia

nekorešponduje s jeho odôvodnením, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre
jeho nezrozumiteľnosť (odseky 30-35 rozhodnutia kasačného súdu). Správny súd na tieto závery v
plnom rozsahu v súlade s § 469 SSP odkazuje.78. Správny súd iba dodáva, že ak žalovaný v napadnutom rozhodnutí, ako aj v tomto súdnom
preskúmavacom konaní opakovane tvrdil, že v administratívnom konaní postupoval podľa § 29 zákona
č. 215/2004 Z.z., výrok jeho rozhodnutia pri nezmenených skutkových okolnostiach mal znieť tak, ako to

predpokladá toto zákonné ustanovenie, t.j. žalovaný platnosť osvedčenia žalobcu zrušuje, samozrejme
pri uvedení ostatných podstatných náležitostí výroku rozhodnutia.
79. K námietke žalobcu o tom, že nebol upovedomený o začatí administratívneho konania tak ako
to vyžaduje § 18 ods. 2, ods. 3 Správneho poriadku správny súd uvádza, že žalobca nepochybne
od samého začiatku vedel, že sa voči nemu vedie administratívne konanie a zároveň aj vedel, čo je

predmetom administratívneho konania, keďže podľa § 18 ods. 2 druhá veta Správneho poriadku bolo
administratívne konanie začaté dňom, kedy voči nemu žalovaný urobil prvý úkon. V tejto súvislosti
správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž 98-102/02, podľa ktorého
dôvodom zrušenia rozhodnutia správneho orgánu môže byť len taká vada, ktorá mohla mať vplyv na
zákonnosť rozhodnutia. Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne
vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka. Pretože žalobca v

súvislosti s touto námietkou nešpecifikoval, ako by dotknutá vada konania mohla spôsobiť nezákonnosť
napadnutého rozhodnutia, s prihliadnutím na osobitné zákonné procesy, podľa ktorých administratívne
konanie prebiehalo a s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobca o začatí administratívneho konania a o
jeho predmete od začiatku vedel, správny súd vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú.
80. Čo sa týka spornej otázky pod bodom 5) v odseku 77, správny súd sa stotožňuje s názorom žalobcu,

že ustanovenie § 25 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z.z. predpokladá, že osoba, s ktorou sa vykonáva
bezpečnostný pohovor, by mala byť oboznámená so skutočnosťami, ktoré by mohli byť prekážkou na
vydanie osvedčenia alebo dôvodom na zrušenie platnosti osvedčenia a mala by mať možnosť vyjadriť
sa k dotknutým zisteniam. V prípade, ak žalovaný takýmto spôsobom nepostupoval, porušil ustanovenia
o konaní pred ním, čo môže mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Na uvedenej

skutočnosti nemôže nič zmeniť to, že žalobca sa mohol vyjadriť ku každej položenej otázke resp. uviesť
aj ďalšie skutočnosti.
81. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods.1
písm. d) a g) SSP zrušil a vec žalovanému na ďalšie konanie, nakoľko napadnuté rozhodnutie
je nepreskúmateľné pre nesúlad výroku tohto rozhodnutia s jeho odôvodnením a v dôsledku

nerešpektovania ustanovenia § 25 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z.z. došlo k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní pred žalovaným, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia
vo veci samej.
82. Pre nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia sa súd ďalšími žalobnými dôvodmi nezaoberal,
pretože uvedený dôvod zrušenia rozhodnutia žalovaného konzumuje aj ďalšie prípadné vady

napadnutého rozhodnutia a ďalšie žalobné dôvody už neboli spôsobilé privodiť iný výsledok tohto
súdneho konania. Samotná nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia bola relevantným dôvodom,
zakladajúcim nutnosť zrušenia napadnutého rozhodnutia.
83. V ďalšom konaní žalovaný vo veci rozhodne v súlade s právnym názorom krajského súdu
prezentovaným vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia, keď predtým zváži, či aj v súčasnosti existujú

dôvodynavedenieadministratívnehokonania(uplynutádobaplatnostiosvedčenia).Vprípade,aktakéto
dôvody zistí, doplní v potrebnom rozsahu administratívne konanie a ak budú dôvody na postup podľa §
29 zákona č. 215/2004 Z.z., rozhodne o veci zákonom predpokladaným spôsobom. V novom rozhodnutí,
ak toto bude vydané, sa náležite vysporiada aj s námietkami žalobcu, tak aby jeho rozhodnutie bolo
prekúmateľné.

84. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že správny súd priznal žalobcovi
voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania vzhľadom na skutočnosť, že žalobca mal vo
veci plný úspech. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

85. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na
Krajský súd v Bratislave.V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva

(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.