Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Sunday, October 30, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/128/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117208415
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7117208415.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členiek
JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Zuzany Stolárovej spore žalobcu: KOSIL - BYTY, s.r.o., so sídlom
Garbiarska 5, 040 01 Košice, IČO: 36 824 038, zastúpený JUDr. Richardom Kovalčíkom, advokátom
so sídlom Rázusova 1, 040 01 Košice, proti žalovanému: Mesto Košice, so sídlom Trieda SNP č. 48/
A, 040 11 Košice, IČO: 00 691 135, v konaní o zaplatenie 10.570,40 Eur s príslušenstvom, o odvolaní

žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 6. mája 2021 č.k. 34C/17/2017 - 547 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výroku II. a III. a vec v rozsahu zrušenia v r a c i a súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom konanie v
časti zaplatenia istiny 9.356,36 Eur zastavil (výrok I.), žalovanému uložil povinnosť do 3 dní odo dňa

právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 1.214,04 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 1.214,04 Eur odo dňa 13.6.2017 do zaplatenia (výrok II.) a žalobcovi priznal náhradu trov konania
v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku (výrok III.).

2. Súd tak rozhodol o žalobe žalobcu doručenej súdu dňa 29.3.2017, v znení pripustenom uznesením

súdu zo dňa 21.3.2019 č.k. 34C/17/2017 - 183, ktorou žalobca žiadal uložiť žalovanému povinnosť
zaplatiť mu sumu 10.570,40 Eur titulom bezdôvodného obohatenia vo výške zodpovedajúcej obvyklej
odplate za bezdôvodné užívanie pozemkov za obdobie od 1.4.2015 do 31.3.2016, a to s tvrdením, že je
výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v Košiciach, evidovaných katastrálnym odborom
OkresnéhoúraduKošicenaListevlastníctvač.XXXXXprekatastrálne územieM.,atopozemkuregistra
„C-KN" par. č. XXXX/XXX - ostatné plochy vo výmere 4 m2, pozemku registra „CKN" par. č. XXXX/XXX -

ostatné plochy vo výmere 66 m2, pozemku registra „C-KN" par. č. XXXX/XXX - ostatné plochy vo výmere
6 m2, pozemku registra „C-KN" par. č. XXXX/XXX - ostatné plochy vo výmere 10 m2, pozemku registra
„C-KN" par. č. XXXX/XXX - ostatné plochy vo výmere 81 m2, pozemku registra „C-KN" par. č. XXXX/XXX
- ostatné plochy vo výmere 14 m2. Tieto pozemky v jeho vlastníctve sú verejnou zeleňou nachádzajúcou
sa v bytovej zástavbe, ktorá je prístupná neobmedzenému okruhu užívateľov, najmä však obyvateľom
okolitých obytných domov, ako aj užívateľom parkovacích miest nachádzajúcich sa v bezprostrednej

blízkosti týchto pozemkov (okrem iných), teda pozemky sú verejným priestranstvom, sú dennodenne
užívané verejnosťou, t.j. neobmedzeným okruhom užívateľov (najmä obyvateľmi žalovaného), a to bez
jeho súhlasu. Pozemky sa nachádzajú medzi obytnými domami (cez pozemok parcelné č. XXXX/XXX
E. XXXX/XXX vedie dokonca chodník), a preto oplotenie týchto pozemkov by narušilo urbanistickú,
ekologickú a estetickú funkciu okolitého priestoru, nehľadiac na náklady, ktoré by bolo nutné do oplotenia
investovať. Užívaním verejného priestranstva, ktorým sú aj pozemky v jeho výlučnom vlastníctve,

obyvateľmi žalovaného, bez poskytovania finančného ekvivalentu, sa žalovaný bezdôvodne obohacuje
na jeho úkor. V danej veci neudelil žiaden súhlas k užívaniu pozemkov ako verejnej zelene v obytnejzástavbe. Následné čiastočné späťvzatie žaloby žalobca odôvodnil tým, že si dal vyhotoviť súkromný
znalecký posudok znalcom K.. R. Y. za účelom určenia výšky nájomného za užívanie nehnuteľností,
ktorým bola určená priemerná hodnota nájomného za rok 2015 na sumu 6,61 Eur / m2 a priemerná

hodnota nájomného za rok 2016 bola určená na sumu 7,- Eur / m2, a tak dlžné nájomné za obdobie
od 1.4.2015 do 31.12.2015 činí sumu 897,30 Eur a za obdobie od 1.1.2016 do 31.3.2016 predstavuje
sumu 316,74 Eur, spolu sumu 1.214,04 Eur.

3. V odôvodnení súd poukázal na argumentáciu žalobcu v žalobe a v priebehu sporu, o.i. tvrdenie

žalobcu, že v prípade určenia výšky bezdôvodného obohatenia žalobca vychádzal z § 5 ods. 2 písm. g)
všeobecne záväzného nariadenia žalovaného č. 70 o dani za užívanie verejného priestranstva, podľa
ktorého: „Sadzba dane z verejného priestranstva je za každý začatý m2 a každý aj začatý deň 0,16 eura
za užívanie verejného priestranstva na ostatné účely, neuvedené v predchádzajúcich ustanoveniach
(napr. prenosné informačné a propagačné zariadenia a pod.)“, § 2 písm. a) citovaného nariadenia, podľa
ktorého: „Pre účely tohto nariadenia sa rozumie pod pojmom verejné priestranstvo najmä cesta, miestna

komunikácia, verejná účelová komunikácia, námestie, chodník, verejná zeleň a ostatné verejnosti
prístupné pozemky vo vlastníctve mesta...“, s tým, že výška bezdôvodného obohatenia za užívanie jeho
pozemkov činí vzhľadom na celkovú rozlohu pozemkov (181 m2) sumu 28.96 Eur/denne.

4. Poukázal tiež na obranu žalovaného, že v prípade pozemkov, ktoré žalobca uviedol vo svojej žalobe,

nejde o verejné priestranstvo, keďže tieto pozemky sa nachádzajú vo výlučnom vlastníctve žalobcu,
pričom pri určovaní výšky bezdôvodného obohatenia je treba vychádzať z výšky bežného nájomného, a
nie zo sadzby dane za verejné priestranstvo. Pripomenul aj argumentáciu žalovaného v podaní zo dňa
20.4.2021založenúnatvrdení,žeakbysasúdstotožnilsargumentácioužalobcu,ževprípadesporných
pozemkov ide o nehnuteľnosti, na ktorých sú vybudované stavby vo vlastníctve žalovaného, resp. na

ktorých sa nachádza verejná zeleň, je potrebné na právne vzťahy z toho vyplývajúce aplikovať § 1 ods.
1 a ods. 2, § 4 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom
usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, keďže v takomto prípade by nepochybne platilo, že k pozemkom,
ktoré sú vo vlastníctve žalobcu vzniklo zo zákona č. 66/2009 Z.z. v jeho prospech vecné bremeno, ktoré

mu zakladá právny titul k ich užívaniu, pričom ak by žalobca požadoval finančnú náhradu za vecné
bremeno zriadené zákonom č. 66/2009 Z.z. vo forme opakujúceho sa plnenia, takáto jeho požiadavka
nemá oporu v zákone a ak by súd uplatnený nárok posúdil ako nárok na finančnú náhradu za zákonom
zriadené vecné bremeno, vznáša námietku premlčania nároku, keďže prípadná jednorazová náhrada za
zriadenie vecného bremena vznikla vlastníkovi zaťaženého pozemku ex lege ku dňu účinnosti zákona

č. 66/2009 Z.z., a v súlade s § 101 Občianskeho zákonníka sa nárok na takúto náhradu premlčuje v
zákonom stanovenej 3 ročnej premlčacej dobe, ktorá uplynula dňa 1.7.2012.

5. Pri rozhodovaní súd vychádzal z nespornej skutočnosti, že žalobca je výlučným vlastníkom
nehnuteľností nachádzajúcich sa v Košiciach, evidovaných katastrálnym odborom Okresného úradu

Košice na Liste vlastníctva č. XXXXX pre katastrálne územie Terasa, a to pozemku registra „C-KN" par.
č. XXXX/XXX - ostatné plochy vo výmere 4 m2, pozemku registra „CKN" par. č. XXXX/XXX - ostatné
plochy vo výmere 66 m2, pozemku registra „C-KN" par. č. XXXX/XXX - ostatné plochy vo výmere 6
m2, pozemku registra „C-KN" par. č. XXXX/XXX - ostatné plochy vo výmere 10 m2, pozemku registra
„C-KN" par. č. XXXX/XXX - ostatné plochy vo výmere 81 m2, pozemku registra „C-KN" par. č. XXXX/

XXX - ostatné plochy vo výmere 14 m2; v časti A: Majetková podstata na Liste vlastníctva č. XXXXX je
ako spôsob využívania pozemkov uvedené, že ide o pozemky, na ktorých je okrasná záhrada, uličná a
sídlisková zeleň, park a iná funkčná zeleň a lesný pozemok na rekreačné a poľovnícke využívanie.

6. Konštatoval, že predmetom konania je nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za

obdobie odo dňa 1.4.2015 do 31.3.2016 voči žalovanému, ktorým je obec (Mesto Košice), majúce
postavenie verejnoprávnej korporácie, má vlastný majetok, má vlastné príjmy a hospodári za podmienok
stanovených zákonom podľa vlastného rozpočtu (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III.
ÚS389/08z1.apríla2009.),atozaužívanieoznačenýchpozemkovvovlastníctvežalobcu,ažespornou
bola otázka pasívnej legitimácie žalovaného v spore, existencie, výšky bezdôvodného obohatenia,

existencia vecného bremena zriadeného zákonom č. 66/2009 Z.z. a premlčanie nároku žalobcu, pričom
nebolo sporným, že platná právna úprava neobsahuje všeobecnú definíciu verejného priestranstva, a
že tento pojem bol vymedzený len na účely vyberania miestnych daní a poplatkov (zákon č. 582/2004Z.z.), čo nie je relevantné pre podstatu tohto sporu, ktorého základom je poskytnutie odplaty za verejné
užívanie súkromných pozemkov žalobcu.

7. Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil podľa § 128 ods. 1 a 2, § 489, § 451 ods. 1 a 2,
§ 456, § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 4 ods. 3 písm. b), c), d), f), g), h), a j) zákona
č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení článku 11 ods. 4 a 5 ústavného zákona č. 23/1991 Zb. (Listina
základných práv a slobôd).

8. Vzal za preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemkov, pričom v časti A: Majetková
podstata na Liste vlastníctva č. 16244 je ako spôsob využívania pozemkov uvedené, že ide o pozemky,
na ktorých je okrasná záhrada, uličná a sídlisková zeleň, park a iná funkčná zeleň a lesný pozemok na
rekreačné a poľovnícke využívanie.

9. Vychádzajúc z premisy, že:

9.1.a)užívanímverejnéhopriestranstvaobyvateľmimestaainýchosôbbezfinančnejodplatyvlastníkovi
pozemku, na ktorom sa verejné priestranstvo nachádza, zakladá bezdôvodné obohatenie mesta s
poukazom na § 4 ods. 3 písm. e), f) a písm. g) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, b)
pod pojmom verejné užívanie verejného priestranstva je treba chápať užívanie všeobecne prístupných

materiálnych statkov vopred neobmedzeným okruhom užívateľov, c) rozlišujú sa dva druhy verejného
užívania, a to užívanie všeobecné a užívanie osobitné, d) oba druhy užívania majú verejnoprávnu
povahu, vôľa vlastníka tu nehrá žiadnu rolu, tak je tomu preto, aby obec mohla plniť povinnosti,
vyplývajúce pre ňu zo zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, ako i

9.2. zo záverov znalkyne K.. R. U. v kontrolnom znaleckom pozemku, že: „predmetné pozemky
vo výlučnom vlastníctve žalobcu sa nachádzajú v zastavanom území obce, v západnej lokalite
mesta, v mestskej časti Západ, na sídlisku Terasa. Nachádzajú sa v krajskom meste s dobrým
dopravným napojením na celú mestskú a technickú infraštruktúru. V danej lokalite je možnosť napojenia
na verejné inžinierske siete - rozvody vody, plynu, elektriny, kanalizácie a diaľkového vykurovania.

Pozemky sú prevažne rovinaté, iba pozemok par. č. C KN č. XXXX/XXX je v miernom sklone. Majú
malú výmeru - od 4 m2 do 81 m2. Pozemky par. č. C KN č. XXXX/XXX a par. č. XXXX/XXX
sú nepravidelného tvaru a nachádzajú sa v rohoch pásov s nekrytými parkovacími miestami pre
osobné automobily. Ostatné predmetné pozemky majú pravidelný tvar obdĺžnika alebo lichobežníka.
Pozemky sú umiestnené jednotlivo v pásoch so spevnenými nekrytými parkovacími piestami pre osobné

automobily. V čase obhliadky boli pozemky neoplotené, prevažne nezastavané, väčšinou zatrávnené,
trávnik bol udržiavaný. Na niektorých pozemkoch sa nachádzali stavby, najmä stavby vonkajších
úprav - inžinierske siete a spevnené plochy komunikácií. Podobný stav bol aj k sledovanému obdobiu
na parcele č. XXXX/XXX sa nachádza chodník so schodmi, stĺp verejného osvetlenia, zvyšná časť
je zatrávnená, na parcele č. XXXX/XXX sa nachádza stĺp verejného osvetlenia, obrubníky, zvyšná

časť je zatrávnená, na parcele č. XXXX/XXX E. XXXX/XXX sa nachádza stĺp verejného osvetlenia,
obrubníky, zvyšná časť je zatrávnená. Cez pozemky vedú rozvody elektriny s ochranným pásmom
podľa získaného geometrického plánu (GP), na parcele č. XXXX/XXX sa nachádza stĺp verejného
osvetlenia, chodník s dláždeným povrchom, zvyšná časť je zatrávnená, na parcele č. XXXX/XXX sa
nachádza stĺp verejného osvetlenia, zvyšná časť je zatrávnená. Cez pozemok vedie rozvod elektriny s

ochranným pásmom podľa získaného GP. Ochranné pásma sú legislatívne vymedzené zóny - oblasti
za účelom ochrany jednotlivých historických pamiatok, prírodných a technických prvkov, alebo ich okolia
pred negatívnymi účinkami. Pozemky sa v čase ohodnotenia i v sledovanom období nachádzali na
plochách mestského a nadmestského vybavenia v kombinácii s navrhovanou funkciou obytných plôch
viacpodlažnej zástavby. Predmetné pozemky sa v sledovanom období nachádzali v zmysle vtedy platnej

ÚPD na plochách mestského a nadmestského vybavenia v kombinácii s navrhovanou funkciou obytných
plôch viacpodlažnej zástavby. Pozemky sú na LV č. XXXXX druhu "Ostatná plocha, so spôsobom
užívania ako "Pozemok, na ktorom je okrasná záhrada, uličná a sídlisková zeleň, park a iná funkčná
zeleň a lesný pozemok na rekreačné a poľovnícke využívanie“. Cez pozemky pare. C KN č. XXXX/XXX
E. XXXX/XXX a okrajovo aj cez parcelu č. XXXX/XXX vedú elektrické rozvody pre potreby pouličného

osvetlenia s ochranným ranným pásmom, vyznačenom v geometrickom pláne, ktorý sa nachádza v
prílohách jej znaleckého posudku.“, súd prvej inštancie dospel k záveru, že:9.3. z dôkazov predložených žalobcom, t.j. Listu vlastníctva č. XXXXX, z máp zo stránky https:// www.
google.sk/maps predložených žalobcom, z kópie katastrálnej mapy (čl. 464 spisu), fotodokumentácie
vyhotovenej znalkyňou K.. R. U. (čl. 465), ako aj z jej vyjadrení obsiahnutých v kontrolnom

znaleckom posudku a príloh znaleckého posudku (informatívnej kópie mapy, geometrického plánu,
mapy dotknutých parciel čl. 369 - 372 spisu), pozemky patriace žalobcovi, a ktoré sú predmetom tohto
súdneho sporu, možno definovať ako pozemky verejne prístupné a užívané neobmedzeným počtom
či už obyvateľov alebo návštevníkov mesta, nakoľko tieto slúžia najmä ako zelené trávnaté plochy,
na niektorých pozemkoch sa nachádzajú stavby, najmä stavby vonkajších úprav - inžinierske siete a

spevnené plochy komunikácií, chodník so schodmi, stĺpy verejného osvetlenia, cez niektoré pozemky
vedú rozvody elektriny, a z tohto dôvodu

9.4.vyhodnotilakoneopodstatnenúaúčelovúobranužalovanéhospočívajúcuvtvrdení,ženiejevspore
pasívne legitimovaným subjektom, že v prípade sporných parciel ide o pozemky zarastené trávnatým,
prípade iným porastom, čo je vyjadrením „vôle“ žalobcu, ako súkromného vlastníka, a teda že na daných

pozemkoch sa nachádza „súkromná“ (neverejná) zeleň, pričom samotný žalobca nevykonal vo vlastnom
záujme žiadne opatrenia smerujúce k zamedzeniu vstupu tretích osôb na jeho pozemky, lebo relevantná
je skutočnosť, že ide o verejné priestranstvo, a táto skutočnosť bola v konaní jednoznačne preukázaná.

10. Dôvodil, že z vykonaného dokazovania žalovanému už v priebehu trvania sporu muselo byť jasné, že

na viacerých sporných pozemkoch sa nachádzajú inžinierske siete, chodníky, stĺpy verejného osvetlenia
a rozvody elektriny, a teda nie je možné od žalobcu spravodlivo žiadať oplotenie týchto pozemkov,
resp. je neprípustné, aby žalobca zamedzil prístup dotknutým subjektom vykonávajúcim revíziu, údržbu,
odstraňovanieporúchverejnéhoosvetleniaaodstraňovaniehavarijnéhostavutýchtovonkajšíchstavieb,
zariadení, nevynímajúc urbanistickú a estetickú funkciu okolitého prostredia. Dodal, že ak dotknuté

pozemkyžalobcunebolivyvlastnenévoverejnomzáujme,potomježalobcaakovýlučnývlastníkpovinný
strpieť obmedzenie svojho vlastníckeho práva tým, že tieto pozemky sú užívané pre potreby všetkých
ako verejná zeleň alebo verejné priestranstvo, avšak za náhradu, lebo v opačnom prípade by došlo k
porušeniu rovnosti účastníkov a bol by narušený základný princíp občiansko - právnych vzťahov.

11. Ako nedôvodnú súd prvej inštancie vyhodnotil aj obranu žalovaného založenú na tvrdení, že na
daný prípad je potrebné aplikovať ust. § 4 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 66/2009 Z.z., ktorý nadobudol
účinnosť dňa 1.7.2009, žalovanému vzniklo zo zákona vecné bremeno, za ktoré si žalobca mohol a
mal uplatňovať podľa citovaného zákonného ustanovenia iba jednorazovú náhradu, a že tento žalobcov
nárok je však vzhľadom k účinnosti zákona č. 66/2009 premlčaný v zákonom stanovenej 3 ročnej

premlčacej dobe, ktorá uplynula dňa 1.7.2012, a to s odôvodnením, že „v danom prípade neprešlo na
žalovaného vlastníctvo k stavbe na pozemkoch žalobcu z vlastníctva štátu podľa osobitných predpisov,
a ani nejde o verejnú zeleň umiestnenú na pozemku žalobcu, ktorá by takto prešla do vlastníctve obce.
Z uvedeného dôvodu nie je možné na tento prípad aplikovať ust. zákona č. 66/2009 Z.z.“.

12. Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia súd vychádzal zo záverov znaleckého posudku č.
113/2018 znalca K.. R. Y., zapísaného v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty
nehnuteľností zo dňa 6.7.2018 predloženého žalobcom a zo záverov kontrolného znaleckého posudku
č. 15/2020 súdom ustanovenej znalkyne K.. R. U., zapísanej v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné
stavby, odhad hodnoty nehnuteľností zo dňa 12.9.2020 a v súlade s návrhom žalobcu uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 1.214,04 Eur, ktorého výšku určil znalec
K.. R. Y. v znaleckom posudku.

13. Výrok o príslušenstve priznanej peňažnej pohľadávky súd prvej inštancie odôvodnil aplikáciou § 121
ods. 3, § 517 ods.1 veta prvá, odsek 2, § 563 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995

Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.2.2013.
O čiastočnom zastavení konania rozhodol podľa § 144, § 145 ods. 1 a 2, § 146 ods. 1 CSP a o trovách
konania podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu
100 %, o výške ktorých rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným uznesením
po právoplatnosti rozsudku.

14. Proti výroku II. a III. tohto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný z dôvodu, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň napadnuté
rozhodnutie vo vyššie uvedenom rozsahu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (odvolacídôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP). Navrhol rozsudok vo výroku II. a III. zrušiť a vec v tomto
rozsahu vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

14.1. Zopakoval, že súd priznal žalobcovi vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného,
pričom z odôvodnenia daného rozhodnutia vyplýva, že k bezdôvodnému obohateniu žalovaného počas
žalovanéhoobdobiamalodochádzaťtým,ženapozemkoch,ktorésúpredmetomtohtosúdnehokonania
sa nachádza verejné priestranstvo, čo podľa názoru súdu bolo v konaní jednoznačne preukázané. Súd
prvej inštancie vyslovil názor, že pokiaľ dotknuté pozemky žalobcu neboli vyvlastnené vo verejnom

záujme, potom je žalobca ako výlučný vlastník povinný strpieť obmedzenie svojho vlastníckeho práva
tým, že tieto pozemky sú užívané pre potreby všetkých ako verejná zeleň alebo verejné priestranstvo,
avšak za náhradu, lebo v opačnom prípade by došlo k porušeniu rovnosti účastníkov a bol by narušený
základný princíp občiansko-právnych vzťahov.

14.2. Žalovaný vyjadril nesúhlas s argumentáciou, v zmysle ktorej v prípade sporných pozemkov ide o

pozemky, na ktorých sa nachádza verejné priestranstvo. Podčiarkol, že legálna definícia pojmu verejné
priestranstvo sa nachádza v ustanovení § 2b ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, podľa
ktorého verejné priestranstvo je ulica, námestie, park, trhovisko a iný priestor prístupný verejnosti bez
obmedzenia, ktorý bez ohľadu na vlastnícke vzťahy slúži na všeobecné užívanie, ak osobitný zákon
neustanovuje inak.

14.3. Podľa názoru žalovaného výklad pojmu verejné priestranstvo, ktorý v odôvodnení napadnutého
rozsudku aplikoval súd vedie k neprijateľnému záveru, že za verejné priestranstvo sa považuje
nezastavaná časť akéhokoľvek neoploteného pozemku, na ktorý je objektívne možný vstup tretích
osôb, a teda v krajnom prípade by sa tak za verejné priestranstvo považoval napríklad aj pozemok

nachádzajúci sa v rámci oploteného dvora rodinného domu, za predpokladu, že by vlastník predmetného
pozemku takéto oplotenie odstránil a pozemok rozdrobil na samostatné parcely. Rovnako tak akákoľvek
trávnatá plocha, bežne vyskytujúca sa v blízkosti bytových domov, pokiaľ by spoluvlastníci takéhoto
pozemku (vlastníci bytov v priľahlom bytovom dome) tento pozemok rozdrobili na samostatné parcely.
Pri akceptácií výkladu, ktorý v odôvodnení napadnutého rozhodnutia použil súd prvej inštancie by sa

vlastníci, resp. spoluvlastníci takýchto pozemkov mohli voči obci úspešne domáhať finančnej náhrady,
čo rozhodne nebol zámer zákonodarcu pri vymedzení zákonnej definície predmetného pojmu uvedenej
v § 2b zákona o obecnom zriadení.

14.4. Žalovaný zastáva názor, že sporné pozemky nie sú verejným priestranstvom, keďže nie sú

určené „pre potreby všetkých, resp. na všeobecné užívanie každého obyvateľa, či návštevníka mesta
Košice. Z umiestnenia, veľkosti a tvaru každej zo sporných parciel je zrejmé, že tieto slúžia obyvateľom
bytového domu KOSIL so súpisným číslom XXXX (ďalej aj len „bytový dom“), ktorý je vybudovaný
na parcele Z.-V. Č.. XXXX o výmere 981 m2. Okolo budovy uvedeného bytového domu sa nachádza
bezprostredne priľahlý pozemok - parcela C-KN č. XXXX/XXX o výmere 2924 m2. Obidva pozemky,

parcely č. XXXX E. Č.. XXXX/XXX, sú spolu so stavbou bytového domu evidované na LV č. XXXXX,
V.. Ú.. M., pričom obidve tieto parcely sú v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov v bytovom
dome. Na bezprostredne priľahlej parcele č. XXXX/XXX sa nachádzajú chodníky slúžiace na prístup k
bytovému domu, ako aj zeleň priamo slúžiaca obyvateľom bytového domu. Parcela č. XXXX/XXX je z
východnej, severnej a západnej strany obkolesená priľahlými parkovacími miestami rozparcelovanými

jednotlivo každá pre jedno motorové vozidlo, pričom parcely, ktoré tvoria predmet tohto súdneho konania
(ďalej aj „sporné parcely“ alebo „sporné pozemky“) sa nachádzajú medzi jednotlivými parkovacími
miestami, a to nasledovne: sporná parcela č. XXXX/XXX o výmere 4 m2 sa nachádza medzi parkovacími
miestami na parcelách č. XXXX/XXX E. Č.. XXXX/XXX, obidve o výmere 14 m2, pričom parcela č. XXXX/
XXX zapísaná na LV č. XXXXX je vo výlučnom vlastníctve T. R. - vlastníka viacerých bytov v bytovom

dome a parcela č. XXXX/XXX zapísaná na LV č. XXXXX je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov
Y. Š. E. Y. Š. - spoluvlastníkov viacerých bytov v bytovom dome, sporná parcela č. XXXX/XXX o výmere
66 m2 sa nachádza medzi parkovacími miestami na parcelách č. XXXX/XXX o výmere 14 m2 a č. XXXX/
XXX o výmere 13 m2, pričom parcela č. XXXX/XXX zapísaná na LV č. XXXXX je v bezpodielovom
spoluvlastníctvemanželovU.F.E.N.F.L.-spoluvlastníkovbytuvbytovomdomeaparcelač.XXXX/XXX

zapísaná na LV č. XXXXX je vo výlučnom vlastníctve T. R. - vlastníka viacerých bytov v bytovom dome,
sporná parcela č. XXXX/XXX o výmere 6 m2 sa nachádza medzi parkovacími miestami na parcelách
č. XXXX/XXX E. Č.. XXXX/XXX obidve o výmere 14 m2, pričom parcela č. XXXX/XXX zapísaná na
LV č. XXXXX je vo výlučnom vlastníctve T. R. - vlastníka viacerých bytov v bytovom dome a parcelač. XXXX/XXX zapísaná na LV č. XXXXX je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov Y. Š. E. Y. Š.
- spoluvlastníkov viacerých bytov v bytovom dome, sporná parcela č. XXXX/XXX o výmere 10 m2 sa
nachádza medzi parkovacími miestami na parcelách č. XXXX/XXX E. Č.. XXXX/XXX obidve o výmere

13 m2, pričom parcela č. XXXX/XXX zapísaná na LV č. XXXXX je v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov Y. Q. E. A. Q. - spoluvlastníkov bytu v bytovom dome a parcela č. XXXX/XXX zapísaná na LV
č. XXXXX je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov L. Q. E. H. Q., sporná parcela č. XXXX/XXX
o výmere 81 m2 sa nachádza medzi parkovacími miestami na parcelách č. XXXX/XXX E. Č.. XXXX/
XXX obidve o výmere 14 m2, pričom parcela č. XXXX/XXX zapísaná na LV č. XXXXX je vo výlučnom

vlastníctve spoločnosti L.E.F., spol. s.r.o., ktorej jediným konateľom je K.. R. Q., T.. - spoluvlastníčka bytu
v bytovom dome a parcela č. XXXX/XXX zapísaná na LV č. XXXXX je v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov T. L. E. N. L. - spoluvlastníkov viacerých bytov v bytovom dome, sporná parcela XXXX/XXX
o výmere 14 m2 sa nachádza medzi parkovacím miestom na parcele č. XXXX/XXX o výmere 14 m2
a parcelou č. XXXX/XXX, pričom parcela č. XXXX/XXX zapísaná na LV č. XXXXX je vo výlučnom
vlastníctve žalobcu.

14.5. Podľa názoru žalovaného v odvolaní vyššie špecifikované vlastnícke vzťahy k pozemkom
(parkovacím miestam) bezprostredne priľahlým k sporným pozemkom jednoznačne preukazujú, ktoré
konkrétne osoby sporné pozemky užívajú. Sú nimi predovšetkým vlastníci a spoluvlastníci priľahlých
parkovacích miest, ako aj obyvatelia bytového domu KOSIL.

14.6. Zdôraznil, že tento názor žalovaný vyjadril už vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 21.12.2020,
kde uviedol, že v prípade pozemkov, ktoré sú predmetom tohto konania ide o priľahlé pozemky k
bytovému domu KOSIL, nachádzajúceho sa na parcele registra C-KN č. XXXX, V.. Ú.. M.. Z umiestnenia
a charakteru daných pozemkov je zrejmé, že tieto slúžia na spoločné užívanie vlastníkov bytov a slúžia

výlučne tomuto bytovému domu. Sporné pozemky v teréne tvoria jeden celok s parcelou registra C-KN
č. XXXX/XXX, ktorá bezprostredné susedí s uvedeným bytovým domom, a ktorej využitie je totožné s
využitím sporných pozemkov.

14.7. Žalovanému preto nie je zrejmé, prečo žalobca (ako pôvodný vlastník) pri prevode vlastníctva k

jednotlivým bytom, ako aj k spoločným častiam a zariadeniam bytového domu a k priľahlému pozemku,
nepreviedol na terajších vlastníkov aj vlastníctvo k sporným pozemkom.

14.8. Ďalej žalovaný tvrdil, že z údajov katastrálnej mapy je taktiež zrejmé, že časť chodníka
nachádzajúceho sa na spornej parcele č. XXXX/XXX je pokračovaním chodníka vedúceho priamo od

vchodu do bytového domu, čo len upevňuje argumentáciu žalovaného.

14.9. Podčiarkol argumentáciu v písomnom vyjadrení zo dňa 20.7.2017, v ktorom žalobca uviedol,
že nehnuteľnosti uvedené v žalobnom návrhu nadobudla spoločne s ďalšími nehnuteľnosťami, ktoré
sú uvedené na LV č. XXXXX, V.. Ú.. M., C.. W. N. Č.. XXXXX, kat. úz. M. sesterská spoločnosť

HOTEL KOHAL s.r.o. (neskôr v likvidácii), ktorej spoločníkmi a konateľmi boli spoločníci a konatelia
žalobcu. Neskôr boli tieto pozemky prevedené na žalobcu. Kúpa predmetných nehnuteľností bola pritom
podmienkou pre odkúpenie budovy Ferrocentra a bývalého hotela KOSIL. Z uvedeného vyjadrenia
žalobcu podľa názoru žalovaného vyplýva, že žalobca nadobudol sporné pozemky spoločne s budovou
súčasného bytového domu KOSIL, s priľahlým pozemkom - parcelou č. XXXX/XXX, ako aj s priľahlým

parkoviskom, pod ktorým boli vytvorené samostatné parcely zodpovedajúce jednotlivým parkovacím
miestam. Vlastnícke právo k budove bytového domu KOSIL, resp. k jednotlivým bytom, ako aj k parcele
č. XXXX/XXX a k jednotlivým parkovacím miestam žalobca následne postupne previedol na tretie osoby.
Keďže sporné pozemky tvoria s parcelou č. XXXX/XXX v teréne jeden funkčný celok (zatrávnená plocha,
na ktorej sa nachádza prístupový chodník k priľahlému bytovému domu) nič nebránilo žalobcovi sporné

parcely sceliť s parcelou č. XXXX/XXX a vlastnícke právo k takto sceleným parcelám, ako jednému
homogénnemu pozemku, previesť na tretie osoby - vlastníkov priľahlého bytového domu.

14.10. Napriek tomu, že tak žalobca neurobil je podľa názoru žalovaného potrebné na sporné pozemky
nahliadať ako na pozemky priľahlé k bytovému domu KOSIL.

14.11. V tejto súvislosti žalovaný citoval znenie § 2 ods. 6 zákona č. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov, podľa ktorého spoločnými časťami domu a príslušenstvom domu, ktoré
sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu a pritom nie sú stavebnou súčasťoudomu (ďalej len „príslušenstvo“), sa na účely tohto zákona rozumejú oplotené záhrady a stavby, najmä
oplotenia, prístrešky a oplotené nádvoria, ktoré sa nachádzajú na pozemku patriacom k domu (ďalej len
„priľahlý pozemok“) a akcentoval, že je nesporné, že tak na parcele č. XXXX/XXX, ako aj na sporných

parcelách sa nachádzajú stavby, zariadenia a zeleň patriaca k tomuto bytovému domu.

14.12. Na tomto mieste žalovaný poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie sa uvedenou
argumentáciou žalovaného, spočívajúcou v klasifikácií sporných pozemkov ako priľahlých k bytovému
domu, v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vôbec nezaoberal, a teda žalovaný považuje napadnuté

rozhodnutie v tejto časti za nepreskúmateľné.

15. Žalovaný v odvolaní namietol správnosť argumentácie súdu, v zmysle ktorej na sporné pozemky nie
je možné uplatniť ustanovenia zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom
usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 66/2009 Z. z.“) a v tejto súvislosti záver

prvoinštančného súdu, že v danom prípade neprešlo na žalovaného vlastníctvo k stavbe na pozemkoch
žalobcu z vlastníctva štátu podľa osobitných predpisov a ani nejde o verejnú zeleň umiestnenú na
pozemku žalobcu, ktorá by takto prešla do vlastníctva obce a že z uvedeného dôvodu nie je možné na
tento prípad aplikovať ust. zákona č. 66/2009 Z. z.

15.1. Žalovaný v odvolaní zastáva názor, že uvedený záver súdu nemá oporu v doposiaľ vykonanom
dokazovaní.

15.2. Podčiarkol, že z argumentácie súdu prvej inštancie uvedenej na str. 17, bod 41 napadnutého
rozhodnutia vyplýva, že sporné pozemky slúžia ako zelené trávnaté plochy, na niektorých pozemkoch

sa nachádzajú stavby, najmä stavby vonkajších úprav - inžinierske siete a spevnené plochy komunikácií,
chodník so schodmi, stĺpy verejného osvetlenia, cez niektoré pozemky vedú rozvody elektriny.

15.3. Podľa žalovaného však v priebehu konania na prvom stupni nebola vyriešená otázka vlastníckeho
práva k stavbám nachádzajúcim sa na sporných pozemkoch. Rovnako tak v prípade trávnatých plôch

nebol jednoznačne ustálený režim zelene (verejná/neverejná), ktorý sa na tieto plochy vzťahuje.

15.4. Žalovaný v tejto súvislosti podotkol, že ak by sa na sporných pozemkoch nachádzala verejná
zeleň, jej vznik a ďalšiu existenciu je potrebné datovať minimálne od doby ukončenia výstavby budovy
súčasného bytového domu KOSIL. Ak teda sporné pozemky slúžili ako verejná zeleň aj v období pred

rokom 1989, je nepochybné, že sa na tieto pozemky vzťahujú príslušné ustanovenia zákona č. 66/2009
Z. z., v zmysle § 1 ods. 1 a 2 ktorého tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k
pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva
obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím
umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len „pozemok pod stavbou“) a tento

zákon sa primerane vzťahuje aj na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých je
umiestnený cintorín, okrem pozemkov vo vlastníctve cirkví, športový areál alebo verejná zeleň, ak tento
cintorín, športový areál alebo verejná zeleň prešli do vlastníctva obce podľa osobitného predpisu.

15.5. žalovaný vyjadril nesúhlas aj so závermi znaleckého posudku č. 113/2018 zo dňa 6.7.2018 (ďalej

len „ZP č. 113/2018“) vypracovaným znalcom Ing. Jozefom Murínom, ktorý do konania predložil žalobca,
a ktorým menovaný znalec stanovil všeobecnú hodnotu nájmu sporných pozemkov za obdobie roka
2015 v jednotkovej cene 6,61 Eur/m2/rok a za obdobie roka 2016 v jednotkovej cene 7 Eur/m2/rok. Z
uvedeného dôvodu žalovaný, okrem argumentácie smerujúcej proti základu daného nároku, predložil
do konania na prvom stupni znalecký posudok č. 23/2019 zo dňa 25.3.2019 (ďalej len „ZP č. 23/2019)

vypracovaný znalcom K.. T. H., na základe ktorého žalovaný namietal aj výšku sporného nároku.
Keďže závery súkromných znaleckých posudkov predložených sporovými stranami sa vzájomne značne
odlišujú, uznesením, sp. zn.: 34C/17/2017 zo dňa 12.2.2020 bolo súdom prvého stupňa nariadené
kontrolné znalecké dokazovanie a vypracovaním kontrolného znaleckého posudku súd poveril znalkyňu
K.. R. U., ktorá vypracovala a následne do tohto konania predložila znalecký posudok č. 15/2020 zo

dňa 12.9.2020, ktorým sa priklonila k záverom ZP č. 113/2018, predloženého žalobcom, a to napriek
tomu, že menovaná znalkyňa mala k ZP č. 113/2018 zásadné výhrady. Zdôraznil, že táto skutočnosť
bola známa aj súdu prvej inštancie, ktorý v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (str. 9, bod 20) uviedol,
že znalkyňa v prípade znaleckého posudku č. 113/2018 znalca K.. R. Y. poukázala na niekoľko chýb,ktorých sa znalec v znaleckom posudku dopustil. Podľa znalkyne K.. R. U. chyby znalca K.. R. Y.
v znaleckom posudku spočívali v tom, že použil na stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov, ako
vstupnej veličiny pre stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu, nesprávnu vyhlášku č. 213/2017 Z. z.,

ktorou sa mení vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení
všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov. Znalcom použitá vyhláška č. 213/2017
Z. z. nadobudla účinnosť dňa 1.9.2017, nebola teda platná v sledovaných rokoch 2015 a 2016 a v
roku 2017 platila iba posledné štyri mesiace roka. Správne mala byť použitá vyhláška č. 254/2010
Z. z., ktorou sa mení vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o

stanovení všeobecnej hodnoty majetku, ktorá bola účinná odo dňa 07.07.2010 a platila až do 31.8.2017.
Podľa názoru žalovaného použitie nesprávnej vyhlášky znalcom malo dopad na stanovenie všeobecnej
hodnoty pozemku iba metódou polohovej diferenciácie, nakoľko novelou č. 2013/2017 Z. z. došlo k
zmene čiastkových koeficientov polohovej diferenciácie, ktorými je upravovaná východisková hodnota
pozemkov. Znalkyňa K.. R. U. uviedla vo vzťahu k ZP č. 113/2018 aj ďalšie výhrady týkajúce sa použitia
nesprávnej doby návratnosti investície, ako aj použitia nesprávnej úrokovej miery.

15.6. Napriek zjavne nesprávnemu postupu znalca pri vypracovaní znaleckého posudku č. 113/2018
(porovnávanie sporných parciel so zastavanými parcelami v rámci aplikácie porovnávacej metódy,
chybne dosadené koeficienty a premenné do vzorca pre stanovenie všeobecnej hodnoty W. formou
metódy polohovej diferenciácie) nielenže znalec K.. R. Y. dospel pri obidvoch metódach k porovnateľným

výsledkom, ale k podobným (a zjavne nesprávnym) výsledkom dospela aj znalkyňa K.. R. U. vo svojom
ZP č. 15/2020.

15.7. Podľa názoru žalovaného znalkyňa K.. R. U. pri stanovení všeobecnej hodnoty nájmu
sporných pozemkov nezohľadnila odlišnosti porovnávaných pozemkov a ohodnocovaných pozemkov. Z

nájomných zmlúv, ktoré znalkyňa pri porovnávaní použila je zrejmé, že ich predmetom je prenájom časti
pozemkov vo vlastníctve žalovaného o rozlohách od 7 m2 do 47 m2, a to za účelom následnej výstavby
loggií, resp. rampy pre bezbariérový prístup k bytovému domu. Je teda nepochybné, že predmetom
týchto nájomných zmlúv boli pozemky bezprostredne sa nachádzajúce pri stavbách bytových domov
a účelom prenájmu týchto pozemkov bolo ich následné ekonomické využitie (investície do výstavby/

prístavby k bytovým domom). Z povahy ohodnocovaných pozemkov tvoriacich predmet tohto súdneho
konania je zrejmé, že tieto pozemky sa nachádzajú medzi jednotlivými parkovacími miestami miestneho
parkoviska, pričom už z tohto dôvodu je ich následné ekonomické využitie prakticky vylúčené. Uvedenú
skutočnosť prakticky potvrdila aj samotná znalkyňa, keď vo svojom znaleckom posudku (str. 20, bod
3c - druhý odsek) skonštatovala, že podľa jej úsudku je obdobie predpokladanej návratnosti investície

n, ktoré znalec stanovil na 15 rokov, neobjektívne krátke, používa sa pri pozemkoch s vysokým
využitím, so záujmom o nájom, ktoré sú umiestnené spravidla v centrálnych zónach miest (horná
hranica intervalu - 40 rokov sa používa pri pozemkoch s nízkym využitím, s nízkym záujmom o nájom,
umiestnených na okraji miest). Menovaná znalkyňa v rámci posudzovania doby návratnosti investície
vo vzťahu k sporným pozemkom ďalej uviedla, že pozemky sú na LV č. 16244 druhu „Ostatná plocha“,

využívané v sledovanom období prevažne ako verejná zeleň. Pozemky sú horšie stavebne zastavateľné
z dôvodu malej výmery a úzkeho alebo nepravidelného tvaru. U pozemkov, ku ktorým sa viaže
vecné bremeno, je ich využitie výrazne obmedzené. Záujem o prenájom týchto pozemkov je z týchto
dôvodov pravdepodobne nižší. Priemernú výšku nájomného vyplývajúcu z porovnávaných nájomných
zmlúv, ktoré v rámci procesu ohodnocovania znalkyňa použila nie je podľa názoru žalovaného možné

považovať za výslednú objektivizovanú hodnotu nájmu nehnuteľností, ktorú by tieto dosiahli na trhu v
podmienkach voľnej súťaže. Ide totiž o nájomné, ktoré je ovplyvnené neprimeranou pohnútkou, resp.
mimoriadnymi okolnosťami trhu, keďže žalovaný (mesto) je zo zákona povinný udržiavať rozsah svojho
majetku nezmenený, pričom každá prípadná zmena by mala byť odôvodnená, a to napríklad prínosom
pre verejnosť alebo svojou mimoriadnou ekonomickou výhodnosťou. Odkázal pritom na znenie § 8

ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, podľa ktorého majetok obce sa má zveľaďovať a
zhodnocovať a vo svojej celkovej hodnote zásadne nezmenšený zachovať; darovanie nehnuteľného
majetku obce je neprípustné, ak osobitný predpis neustanovuje inak a s poukazom na vyššie uvedené
skutočnosti a citovanú právnu úpravu tvrdil, že nie je možné predmetné nájomné zmluvy považovať za
vhodné porovnávacie materiály, a preto v prejednávanom prípade neprichádza do úvahy stanovenie

všeobecnej hodnoty nájmu sporných pozemkov porovnávacou metódou.16. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného vyjadril nesúhlas s argumentáciou
žalovaného v odvolaní a navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny a žalobcovi priznať nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

17. Ďalšie vyjadrenia sporových strán neboli.

18. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podal žalovaný v zákonnej lehote,
preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP ako aj konanie mu

predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a
dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre potvrdenie a ani zmenu napadnutých výrokov II. a
III. rozsudku, ale rozsudok je potrebné v jeho napadnutej časti zrušiť spolu s akcesorickým výrokom
o trovách konania, pretože žalovaný vo svojom odvolaní v prvom rade opodstatnene namietol, že
súd prvej inštancie svojim nesprávnym postupom znemožnil realizáciu procesných práv, priznaných v
civilnom sporovom konaní za účelom ochrany práv, a to v takej miere, že tým došlo k porušeniu práva

žalobcu na spravodlivý proces tým, že súd sa nevysporiadal s relevantnou argumentáciou žalovaného,
najmä že sporné pozemky nie sú verejným priestranstvom, keďže nie sú určené „pre potreby všetkých“,
resp. na všeobecné užívanie každého obyvateľa, či návštevníka mesta Košice, a to (okrem iného) s
ohľadom aj na fakt, že z umiestnenia, veľkosti a tvaru každej zo sporných parciel je zrejmé, že tieto
slúžia obyvateľom bytového domu KOSIL so súpisným číslom XXXX (ďalej aj len „bytový dom“), ktorý

je vybudovaný na parcele C-KN č. XXXX I. výmere 981 m2. Okolo budovy uvedeného bytového domu
sa nachádza bezprostredne priľahlý pozemok - parcela C-KN č. XXXX/XXX o výmere 2924 m2. Obidva
pozemky, parcely č. XXXX E. Č.. XXXX/XXX, sú spolu so stavbou bytového domu evidované na LV
č. XXXXX, V.. Ú.. M., pričom obidve tieto parcely sú v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov
v bytovom dome. Na bezprostredne priľahlej parcele č. XXXX/XXX sa nachádzajú chodníky slúžiace

na prístup k bytovému domu, ako aj zeleň priamo slúžiaca obyvateľom bytového domu. Parcela č.
XXXX/XXX je z východnej, severnej a západnej strany obkolesená priľahlými parkovacími miestami
rozparcelovanými jednotlivo každá pre jedno motorové vozidlo, pričom parcely, ktoré tvoria predmet
tohtosúdnehokonaniasanachádzajúmedzijednotlivýmiparkovacímimiestami,atonasledovne:sporná
parcela č. XXXX/XXX o výmere 4 m2 sa nachádza medzi parkovacími miestami na parcelách č. XXXX/

XXX E. Č.. XXXX/XXX, obidve o výmere 14 m2, pričom parcela č. XXXX/XXX zapísaná na LV č. XXXXX
je vo výlučnom vlastníctve T. R. - vlastníka viacerých bytov v bytovom dome a parcela č. XXXX/XXX
zapísaná na LV č. XXXXX je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov Y. Š. E. Y. Š. - spoluvlastníkov
viacerých bytov v bytovom dome, sporná parcela č. XXXX/XXX o výmere 66 m2 sa nachádza medzi
parkovacími miestami na parcelách č. XXXX/XXX o výmere 14 m2 a č. XXXX/XXX o výmere 13 m2,

pričom parcela č. XXXX/XXX zapísaná na LV č. XXXXX je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov
U. F. E. N. F. L. - spoluvlastníkov bytu v bytovom dome a parcela č. XXXX/XXX zapísaná na LV č.
XXXXX je vo výlučnom vlastníctve T. R. - vlastníka viacerých bytov v bytovom dome, sporná parcela
č. XXXX/XXX o výmere 6 m2 sa nachádza medzi parkovacími miestami na parcelách č. XXXX/XXX
E. Č.. XXXX/XXX obidve o výmere 14 m2, pričom parcela č. XXXX/XXX zapísaná na LV č. XXXXX

je vo výlučnom vlastníctve T. R. - vlastníka viacerých bytov v bytovom dome a parcela č. XXXX/XXX
zapísaná na LV č. XXXXX je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov Y. Š. E. Y. Š. - spoluvlastníkov
viacerých bytov v bytovom dome, sporná parcela č. XXXX/XXX o výmere 10 m2 sa nachádza medzi
parkovacími miestami na parcelách č. XXXX/XXX E. Č.. XXXX/XXX obidve o výmere 13 m2, pričom
parcela č. XXXX/XXX zapísaná na LV č. XXXXX je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov Y. Q.

E. A. Q. - spoluvlastníkov bytu v bytovom dome a parcela č. XXXX/XXX zapísaná na LV č. XXXXX je
v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov L. Q. E. H. Q., sporná parcela č. XXXX/XXX o výmere 81
m2 sa nachádza medzi parkovacími miestami na parcelách č. XXXX/XXX E. Č.. XXXX/XXX obidve
o výmere 14 m2, pričom parcela č. XXXX/XXX zapísaná na LV č. XXXXX je vo výlučnom vlastníctve
spoločnosti L.E.F., spol. s.r.o., ktorej jediným konateľom je K.. R. Q., T.. - spoluvlastníčka bytu v bytovom

dome a parcela č. XXXX/XXX zapísaná na LV č. XXXXX je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov
T. L. E. N. L. - spoluvlastníkov viacerých bytov v bytovom dome, sporná parcela XXXX/XXX o výmere
14 m2 sa nachádza medzi parkovacím miestom na parcele č. XXXX/XXX o výmere 14 m2 a parcelou č.
XXXX/XXX, pričom parcela č. XXXX/XXX zapísaná na LV č. XXXXX je vo výlučnom vlastníctve žalobcu.

19. S ohľadom na uvedené, už táto argumentácia v obrane žalovaného (že špecifikované vlastnícke
vzťahy k pozemkom/parkovacím miestam bezprostredne priľahlým k sporným pozemkom jednoznačne
preukazujú, že sporné pozemky užívajú konkrétne osoby - predovšetkým vlastníci a spoluvlastníci
priľahlých parkovacích miest, ako aj obyvatelia bytového domu KOSIL), si vyžadovala špecifickúodpoveď. a to v situácii, ak predmetom sporu je nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia
žalovaného počas žalovaného obdobia, ku ktorému malo dochádzať tým, že na pozemkoch, ktoré
sú predmetom tohto sporu sa nachádza verejné priestranstvo, čo podľa názoru súdu bolo v konaní

jednoznačne preukázané. napriek tomu, že tento názor žalovaný vyjadril už vo svojom písomnom
vyjadrení zo dňa 21.12.2020, kde uviedol, že v prípade pozemkov, ktoré sú predmetom tohto konania
ide o priľahlé pozemky k bytovému domu KOSIL, nachádzajúceho sa na parcele registra C-KN č. XXXX,
V.. Ú.. M., ako i že z umiestnenia a charakteru daných pozemkov je zrejmé, že tieto slúžia na spoločné
užívanievlastníkovbytovaslúžiavýlučnetomutobytovémudomu.Spornépozemkyvterénetvoriajeden

celok s parcelou registra C-KN č. XXXX/XXX, ktorá bezprostredné susedí s uvedeným bytovým domom,
a ktorej využitie je totožné s využitím sporných pozemkov, odpoveď na túto argumentáciu žalovaného v
odôvodnení rozsudku absentuje napriek tomu, že súd je povinný v súlade s § 191 CSP vysporiadať sa
so všetkým, čo vyšlo v priebehu konania najavo a čo strany sporu tvrdia, ak to má vzťah k prejednávanej
veci.

20. Súd si túto svoju povinnosť náležite nesplnil, keďže sa zo zistenými skutočnosťami a tvrdenými
námietkami nevysporiadal dostatočným spôsobom. Pretože súd pri hodnotení dôkazov uvedené
opomenul, resp. sa vyššie uvedenými skutočnosťami dôsledne nezaoberal, zaťažil svoje rozhodnutie a
konanie mu predchádzajúce vážnou procesnou vadou, zakladajúcou dôvod pre zrušenie rozhodnutia,
ktoré pre nedostatok dôvodov nemožno preskúmať. Za takejto situácie odvolací súd nie je ani oprávnený

pre účely eventuálnych vlastných skutkových záverov bez ďalšieho hodnotiť vykonané dôkazy.

21. Pozornosť súdu sa v dôvodoch rozsudku totiž koncentrovala na rekapituláciu obsahu vykonaných
dôkazov, avšak bez toho, aby jasne a zrozumiteľne uviedol, aký záver učinil o skutkovom stave veci,
t.j. aké logicky prepojené dielčie skutkové zistenia učinil z tých dôkazov, z ktorých čerpal predmetné

skutkové zistenia pre svoje rozhodnutia. Ich rozsah sa v podstate musí kryť s rozsahom tých skutočností,
ktoré sú z pohľadu sledovanej (aplikovanej) právnej normy zásadne právne významné. Sú to teda
tie právne skutočnosti, ktoré sú upravené v príslušnej právnej norme, ktorá má byť vo veci súdom
aplikovaná a ktorá tak predznamenáva výpočet tých skutočností, ktoré budú formulovať záver o
skutkovom stave veci. Záver o skutkovom stave veci slúži k lepšej prehľadnosti rozsudku v jeho tzv.

skutkovej časti potiaľ, že predstavuje (z dielčích skutkových zistení) logicky prepojený skutkový nález,
ku ktorému súd nachádza (aplikuje) príslušnú právnu normu, ktorú je potrebné na daný skutkový stav
aplikovať. Uvedený záver prichádza do úvahy za stavu, ak žalobcom opísaný tzv. žalobný skutok bol v
konaní preukázaný, lebo v opačnom prípade je jeho žaloba zamietnutá, čo nie je dôsledkom aplikácie
právnej normy, ale nepreukázaním právne významných skutočností.

22. Pretože skutková právna veta, ako sumarizácia právne relevantných skutkových zistení, je množinou
informácií zistených v civilnom súdnom procese, ku ktorej súd vyhľadáva príslušné pravidlo správania,
je nutné, aby bola úplná a aby o jej validite súd nemal pochybnosti.

23. Ak sú (hoci i nepatrné) pochybnosti o skutkových okolnostiach, ktoré sú inak identické so skutkovými
okolnosťami predvídanými v hypotéze príslušnej právnej normy, nemožno v tejto (neistej) skutkovej
situácii vôbec uvažovať o aplikácii predmetnej právnej normy na takto zistený skutkový stav.

24. Súd totiž môže pristúpiť k aplikácii danej právnej normy až v procesnej situácii, kedy zistí relevantný

skutkový stav, nie však v situácii, ak má sám pochybnosti o úplnosti žalobcom tvrdeného skutku,
správnosti skutkových zistení, resp. validite získaných informácii i po zhodnotení v konaní vykonaných
dôkazov, a to s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo v konaní najavo.

25. Inými slovami, po vykonanom zhodnotení dôkazov musí byť naisto zistený skutkový stav, ktorý (pri

existencii príslušnej právnej normy) alebo bude podraditeľný pod príslušné pravidlo správania (právnu
normu) alebo nie (napr. preto, že sa žalobcovi nepodarilo preukázať žalobné tvrdenia a nebol tak zistený
skutkový stav, na ktorý by bolo možné aplikovať príslušnú právnu normu), teda aby súd zistený skutkový
stav podradil príslušnej právnej norme, ktorá vedie k záveru o právach a povinnostiach strán sporu. I v
tomto smere súd musí podať zreteľný a zrozumiteľný výklad o tom, z akého právneho ustanovenia či

právnych ustanovení vychádzal a prečo pod tieto ustanovenia nakoniec podradil zistený skutkový stav
veci. Odvolací súd pripomína, že zahrnutie pozemkov inej osoby do kategórie verejného priestranstva
uľahčuje obci plnenie jej funkcií, pričom obci je rovnako umožnené, aby prostredníctvom územného
plánovania ovplyvnila varianty využitia daného pozemku. Podľa § 2b ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb.o obecnom zriadení, v znení zák. č. 70/2018 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť od 1.4.2018, verejné
priestranstvo je ulica, námestie, park, trhovisko a iný priestor prístupný verejnosti bez obmedzenia,
ktorý bez ohľadu na vlastnícke vzťahy slúži na všeobecné užívanie, ak osobitný zákon neustanovuje

inak. V tomto smere možno povedať, že stotožnenie verejného priestranstva v zmysle § 2b ods. 1
zákona o obecnom zriadení, ktorého prístupnosť verejnosti je daná iba tým, že jeho vlastník nebráni
prechádzajúcim vstupu na pozemok, by odporovalo citovanému ustanoveniu vyjadrujúcemu význam
určenosti pozemku pre potreby občanov. Nie je preto možné, aby akýkoľvek voľne prístupný pozemok
bol ako taký bez ďalšieho zaradený do kategórie verejného priestranstva.

26. I keď tieto úvahy by mali nájsť svoj odraz i pri posudzovaní žalobcom uplatneného nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia voči žalovanému, súd prvej inštancie označil pozemok (pozemky) za verejné
priestranstvo bez toho, aby uviedol skutočnosti, ktoré ho viedli k tomuto záveru, relevantné aj z hľadiska
ustanovenia § 2b ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, v znení účinnom od 1.4.2018, a
to napriek tomu, že žalovaný v priebehu sporu uvedené rozporoval.

27. Nakoľko súd prvej inštancie neskúmal vec zo všetkých právne významných hľadísk a nedal
špecifickú odpoveď na relevantnú argumentáciu žalovaného, práve z týchto dôvodov odvolaciemu súdu
neostávalo iné, len rozsudok vo výroku II. spolu sakcesorickým výrokom o trovách konania (výrok III.)
zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1

CSP), podotýkajúc, že bez bližšieho objasnenia povahy užívania predmetného pozemku (pozemkov) by
sajaviloakohypotetickézodpovedanieďalšíchodvolateľomnaznačenýchotázok,vrátaneargumentácie
žalobcu vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného, ktorých opodstatnenosť bude nutné skúmať v kontexte
ďalšieho vývoja konania po vrátení veci súdu prvej inštancie.

28. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu v tomto rozhodnutí vysloveným, opätovne rozhodnúť o žalobcom uplatnenom peňažnom nároku (v
jeho zostávajúcej časti) s prihliadnutím na všetky v spore predložené a označené dôkazy a rozhodnutie
odôvodniť v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP a ustálenými zásadami súdnej praxe tak, aby z
odôvodnenia rozhodnutia bol nepochybný dôvod vzniku tvrdenej peňažnej pohľadávky, ako aj právne

závery, ktoré vyvodil zo zisteného skutkového stavu, obsahom ktorého budú jasné a zrozumiteľné
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, vrátane námietok žalovaného (i žalobcu) v
priebehu tohto odvolacieho konania. Mať pritom na zreteli, že inštitút verejného priestranstva je jedným
z druhov verejnoprávneho obmedzenia vlastníckeho práva. Aby bolo možné učiniť záver, že určitý
priestor (pozemok či jeho časť) je ex lege verejným priestranstvom, je nutné naplniť všetky jeho znaky.

Prvým znakom verejného priestranstva je existencia určitého priestoru (pozemku či jeho časti), ktorý je
prístupný každému bez obmedzenia. O verejné priestranstvo sa nejedná v prípade, kedy všeobecnému
(verejnému) užívaniu bráni faktická prekážka, najmä plot, zátarasy a pod., z ktorých možno dovodiť
vôľu vlastníka, že daný priestor nie je prístupný každému bez ďalšieho. Druhým znakom verejného
priestranstva je existencia určitého, verejne prospešného účelu, ku ktorému verejné priestranstvo slúži.

Jedná sa o účel dopravný (ulice, chodníky, cesty), hospodársky (námestie, tržnice), či o účel rekreačný
(verejná zeleň, parky). Pokiaľ určitý priestor takýto účel plniť nebude, nepôjde o verejné priestranstvo.

29. V novom rozhodnutí súd rozhodne aj o trovách celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 CSP).

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istejveci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje

sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,

osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).