Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 27, 2022

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 3T/123/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7920010415
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kurečko

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2022:7920010415.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov samosudca JUDr. Martin Kurečko na hlavnom pojednávaní konanom dňa

28.4.2022 v Trebišove takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
T. F. , nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom K. nad O., P. XXX/XX,

u z n á v a s a z a v i n n é h o ,ž e

- dňa XX.XX.XXXX vo večerných hodinách v areáli bývalého baru na ul. V. č. XXX v obci X., okr. O.,
počas narodeninovej oslavy, ktorej sa zúčastnilo najmenej 7 ľudí, po predchádzajúcej výmene názorov
fyzicky napadol poškodeného H. X. tak, že ho päsťou udrel do oblasti pravého oka a následne päsťou
do oblasti ľavého oka, kde po tomto údere H. X. spadol na zem a stratil vedomie, pričom obžalovaný
naďalej pokračoval v útoku na H. X. tak, že ho ležiaceho v bezvedomí jedenkrát kopol do oblasti
tváre, pričom v útoku na poškodeného obžalovaný prestal len preto, že ho od poškodeného odtiahla
jeho vlastná družka, pričom obžalovaný poškodenému takto spôsobil rôzne zranenia, a to otras mozgu

ľahkého stupňa, pomliaždenie pravej a ľavej očnice, pomliaždenie pravej spánkovo-čelovej oblasti s
viacpočetnými povrchovými kožnými odreninami, pomliaždenie záhlavia hlavy a pomliaždenie pravého
kolena s povrchovou kožnou odreninou, pričom súhrne sa jedná o ľahké zranenia s dobou liečenia a
práceneschopnosti viac ako sedem dní,

t e d a

- dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa

dopustil v úmysle inému úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, avšak k spôsobeniu
ťažkej ujmy na zdraví nedošlo,
- dopustil sa fyzicky verejne výtržnosti tým, že napadol iného,

č í m s p á c h a l

- zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1

Tr. zákona,
- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á

Podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 155 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona (§ 36 písm.

j/ Tr. zákona, § 37 písm. h/ Tr. zákona), § 39 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 3 (tri) roky.Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona súd výkon uloženého trestu
podmienečne odkladá a podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky a zároveň

obžalovanému ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 4 písm. d) Tr. zákona ukladá obžalovanému ako súčasť probačného dohľadu povinnosť
nahradiť v skúšobnej dobe škodu spôsobenú P. zdravotnej poisťovni, a. s.

L. § 51 ods. 4 písm. f) Tr. zákona ukladá obžalovanému ako súčasť probačného dohľadu povinnosť
osobne alebo akýmkoľvek iným spôsobom sa ospravedlniť poškodenému H. X. nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom X. 19.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti

P. zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom T. č. XX, X., N.: XX XXX 874, spôsobenú škodu vo výške 39,19
€ (tridsaťdeväť Eur a devätnásť centov).

o d ô v o d n e n i e :

Na obžalovaného T. F. bola na tunajší súd podaná obžaloba pre zločin ublíženia na zdraví podľa §
155 ods. 1 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona a prečin výtržníctva podľa §

364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona. Po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní súd rozsudkom
zo dňa XX.X.XXXX uznal obžalovaného za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1
Tr. zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a uložil mu úhrnný peňažný
trest vo výmere 1.500 Eur, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov a povinnosť nahradiť
poškodenej spoločnosti P.. spôsobenú škodu vo výške 39,19 Eur. Na základe odvolania prokurátora bol

tento rozsudok v odvolacom konaní zrušený v celom rozsahu a vec bola vrátená okresnému súdu, aby
ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Prvostupňový súd sa po zrušení a vrátení veci na nové konanie a rozhodnutie podľa pokynu odvolacieho
súdu podrobne zaoberal dôvodmi odvolania okresného prokurátora (tie smerovali výlučne k právnej

kvalifikácii konania obžalovaného vo vzťahu k trestnému činu ublíženia na zdraví), v tomto smere
vykonanédokazovanieopätovnevyhodnotilvsúladesustanovením§2ods.12Tr.poriadku,rešpektujúc
pri tom právny názor, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a ktorým je prvostupňový súd
viazaný, na základe čoho dospel k záveru, že konanie obžalovaného T. F. je potrebné právne kvalifikovať
ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr.

zákona spáchaný v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona.
Vo vzťahu k trestnému činu ublíženia na zdraví považuje súd za potrebné zvýrazniť, že obžalovaný
si vzhľadom na spôsob, akým bol vedený jeho útok voči poškodenému, ako aj vzhľadom na intenzitu
svojho útoku a miesta, kam bol jeho útok vedený, musel byť vedomý toho, že môže svojim konaním
spôsobiť následok v podobe ťažkej ujmy na zdraví.

Z hľadiska subjektívnej stránky trestného činu konal obžalovaný vo forme priameho úmyslu v zmysle
§ 15 písm. a) Tr. zákona.

K skutkovým zisteniam vyjadreným vo výroku rozsudku súd v stručnosti uvádza, že dôkazmi vykonanými

na hlavnom pojednávaní bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný T. F. v areáli bývalého baru
na ul. V. č. XXX v obci X. počas narodeninovej oslavy po predchádzajúcej výmene názorov fyzicky
napadol poškodeného H. X. spôsobom špecifikovaným vo výrokovej časti tohto rozsudku a spôsobil
mu aj tam uvedené zranenia. Súd tento záver ustálil predovšetkým na základe výpovedí vypočutých
svedkov ako aj poškodeného H. X., pričom vychádzal z výpovedí, ktoré tieto osoby učinili v prípravnom

konaní, kde jednotliví svedkovia, vrátane poškodeného X., vo svojich výpovediach detailne popísali
priebeh narodeninovej oslavy T. K., ako aj skutočnosti, ktoré vnímali alebo počuli ohľadom incidentu
medzi obžalovaným a poškodeným.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že prakticky všetci vypočutí svedkovia vo svojich výpovediach

jednoznačne usvedčujú obžalovaného F., aj keď u viacerých z nich (T. K., P. W., P. W. P. K., H.T. a poškodený H. X.) došlo pred súdom k zásadným zmenám v ich výpovediach, ktoré všetci
zhodne odôvodňovali nátlakom príslušníkov B.. Dôvod zmeny výpovedí uvedených svedkov však
súd nepovažoval za dostatočne presvedčivý a hodnoverný a pri hodnotení dôkazov vychádzal z ich

svedeckých výpovedí urobených v rámci prípravného konania. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na
vyjadrenia svedkov P. V., T. K. a T. K., ktorí pri odstraňovaní rozporov v ich výpovediach uviedli,
že v prípravnom konaní vypovedali pravdu (P. V., T. K.), resp. pripustili, že sa veci mohli stať tak,
ako vypovedali v prípravnom konaní (T. K.). U. Y. K. sa k rozporom vo svojich výpovediach vyjadriť
nevedel. Obžalovaného F. usvedčujú aj prečítané výpovede svedkov H. X. st. a Y. U., závery znaleckého

dokazovania ako aj prečítané listinné dôkazy.

Z výpovedí svedkov zároveň vyplynulo, že len svedkovia P. K., T. K., H. T. a T. K. sa vo svojich
výpovediach z prípravného konania vyjadrovali aj ku kopancom obžalovaného do poškodeného X., a
to tak, že P. K. sa na druhý deň dozvedel, že poškodený X. mal byť aj kopnutý F. do hlavy. T. K. sa
vyjadril, že od ľudí počul, že F. mal aj skákať poškodenému X. po hlave. H. T. uvádzal, že F. mal kopnúť

poškodeného X. do hlavy, keď ležal a T. K. od ľudí počul, že F. vraj aj kopol na zemi do poškodeného
X.. Na základe uvedeného je teda potrebné opätovne konštatovať, že vykonaným dokazovaním nebolo
preukázané, že obžalovaný F. mal pokračovať v útoku na poškodeného X. po tom, čo tento spadol na
zem a stratil vedomie tak, že ho ležiaceho v bezvedomí kopal do oblasti tváre (čo mu kládla za vinu
podaná obžaloba), keďže vyššie citované svedecké výpovede nepochybne preukazujú, že obžalovaný

F. kopol poškodeného X. ležiaceho v bezvedomí do oblasti tváre len jedenkrát (pre úplnosť možno
uviesť, že tieto skutočnosti neboli predmetom odvolacích námietok prokurátora). D. zistenia premietol
súd opätovne aj do popisu skutku vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Z prečítaných listinných dôkazov vyplynulo, že z miesta bydliska obžalovaný nie je bližšie

charakterizovaný, keďže sa v posledných rokoch dlhodobo zdržiava so svojou rodinou vo P. X., kde aj
pracuje. C. bol doposiaľ 5x súdne trestaný, vo všetkých prípadoch sa však na neho hľadí, akoby nebol
odsúdený. Naposledy mu bol rozsudkom Okresného súdu Trebišov zo dňa XX.X.XXXX sp.zn. XT/XX/
XXXX pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona a prečin výtržníctva podľa
§ 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona uložený úhrnný peňažný trest vo výmere 750 Eur, ktorý obžalovaný

zaplatil 15.5.2019. Ostatné predošlé odsúdenia obžalovaného sa týkajú rôznorodej trestnej činnosti a
sú staršieho dáta (2000, 2002, 2004 a 2007).

Prirozhodovaníodruhuavýmereukladanéhotrestuprihliadalsúdnajmänaspôsobspáchaniatrestného
činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich

okolností, ako aj na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd u obžalovaného
zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, a to vedenie riadneho života pred spáchaním trestného činu (§ 36
písm. j/ Tr. zákona). Túto poľahčujúcu okolnosť súd obžalovanému priznal aj napriek tomu, že pred
spáchaním prejednávanej trestnej činnosti už bol obžalovaný právoplatné odsúdený, keďže v tomto
smere bolo potrebné zohľadniť, že obžalovaný od posledného relevantného odsúdenia v roku 2007 do

spáchania predmetného trestného činu v roku 2014 viedol preukázateľne riadny život. Ako priťažujúcu
okolnosť vyhodnotil súd skutočnosť, že obžalovaný spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h/ Tr.
zákona), pričom pod pojmom „viac trestných činov“ je potrebné rozumieť dva a viac trestných činov, t.j.
viac ako jeden trestný čin.

Pri zohľadnení uvedených kritérií ako aj vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od spáchania prejednávanej
trestnej činnosti, a tiež s poukazom na skutočnosť, že obžalovaný sa v ostatných rokoch už nedopúšťa
trestnej činnosti, žije so svojou rodinou usporiadaným spôsobom života dlhodobo vo P. X., kde aj riadne
pracuje, považoval súd za primerané a pre splnenie účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zákona za
postačujúce uloženie trestu odňatia slobody pod zákonom stanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, a

to v trvaní 3 roky, ktorého výkon zároveň podmienečne odložil, majúc pri tom na zreteli aj skutočnosť, že
len včasný výkon trestu, teda výkon trestu čo najskôr po tom, čo sa obžalovaný dopustil trestného činu,
môže splniť účel trestu vyjadrený vo vyššie uvedenom zákonnom ustanovení (v prejednávanej veci od
spáchania trestnej činnosti obžalovaným uplynulo 8 rokov). Trest bol obžalovanému uložený podľa §
41 ods. 1 Tr. zákona ako trest úhrnný podľa zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin

z dotknutých trestných činov najprísnejšie trestný (t.j. za zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1
Tr. zákona).V súvislosti s takto uloženým trestom považuje súd za potrebné uviesť, že s poukazom na uvedené
skutočnosti mal za to, že použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom (trestná sadzba za
zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona je stanovená na 4 až 10 rokov) by bolo

pre obžalovaného neprimerane prísne, a že na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje podľa
názoru súdu aj trest kratšieho trvania, pričom práve skutočnosť, že od spáchania prejednávanej trestnej
činnosti uplynulo už 8 rokov, spojenú s aktuálnymi osobnými pomermi obžalovaného, považoval súd
za mimoriadnu okolnosť prípadu, odôvodňujúcu mimoriadne zníženie uloženého trestu podľa § 39 ods.
1 Tr. zákona.

Zároveň je súd toho názoru, že pre mimoriadne zníženie trestu u obžalovaného sú v prejednávanej
trestnej veci splnené podmienky stanovené aj v ustanovení § 39 ods. 2 písm. a) Tr. zákona, v zmysle
ktorého môže súd znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy,
ak odsudzuje páchateľa za pokus trestného činu a ak vzhľadom na povahu a závažnosť pokusu má
súd za to, že použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom by bolo pre páchateľa neprimerane

prísne a na ochranu spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. V súvislosti s tým súd zároveň
konštatuje, že určitá vzdialenosť pokusu trestného činu od dokonaného trestného činu a nedostatok
následku znamenajú vo všeobecnosti spravidla nižšiu závažnosť a spoločenskú škodlivosť, než akú
vykazuje dokonaný trestný čin, aj keď je pokus v zásade rovnako trestný ako dokonaný trestný čin. V
prejednávanej trestnej veci mal súd za to, že konanie obžalovaného v štádiu pokusu zločinu ublíženia

na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona nedosahuje takej závažnosti, akej zodpovedajú trestné sadzby
za dokonaný trestný čin, pričom aj trest odňatia slobody uložený na samej dolnej hranici trestnej sadzby
by bol neprimerane prísny a nápravu obžalovaného je možné dosiahnuť aj trestom odňatia slobody
kratšieho trvania.

Ako už bolo uvedené, výkon uloženého trestu bol podmienečne odložený na dlhšiu skúšobnú dobu,
keďže s prihliadnutím na doterajší život obžalovaného v ostatných rokoch a prostredie, v ktorom
obžalovaný žije a pracuje, ako aj na okolnosti prípadu, sa na zabezpečenie ochrany spoločnosti a jeho
nápravu nejaví okamžitý výkon uloženého trestu ako nevyhnutný. Súd mal teda za to, že hrozba výkonu
trestu počas stanovenej skúšobnej doby, spojená s dohľadom probačného a mediačného úradníka,

bez okamžitého uväznenia obžalovaného, by mala dostatočne zabezpečiť ochranu spoločnosti ako aj
nápravu obžalovaného, a tým splniť účel trestu z hľadiska generálnej ako aj individuálnej prevencie.

Nakoľko uložený trest odňatia slobody presahuje dva roky, obžalovanému súd uložil aj probačný dohľad
nad jeho správaním v skúšobnej dobe, ktorého obligatórnou súčasťou je aj povinnosť obžalovaného

nahradiť v skúšobnej dobe škodu spôsobenú P. ako aj povinnosť osobne alebo akýmkoľvek iným
spôsobom sa ospravedlniť poškodenému H. X.. Súd v tomto smere upozorňuje obžalovaného, že
nesplnenie týchto povinností je dôvodom pre rozhodnutie súdu o výkone podmienečne odloženého
výkonu trestu.

Keďže poškodená P. zJ. si v trestnom konaní uplatnila voči obžalovanému nárok na náhradu škody vo
výške XX,XX Q. z titulu vynaložených liečebných nákladov na liečbu poškodeného H. X. riadne a včas a
výška spôsobenej škody bola spoľahlivo preukázaná, zaviazal súd obžalovaného na jej náhradu, pričom
pre úplnosť súd uvádza, že poškodený H. X. si nárok na náhradu škody v trestnom konaní neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia
rozsudku na Okresný súd Trebišov. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku.

Rozsudok môže odvolaním napadnúť:
a/ prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
b/ obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka,
okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho
vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera

spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,c/ poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.