Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Monday, May 31, 2021

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/34/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119212919
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2021:8119212919.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Ing. L. X.Č., V..

XX.XX.XXXX, P. Q. X, XXX XX Y., právne zastúpený: JUDr. Michal Feciľak, advokát, IČO: 37941623, so
sídlom Jesenná 8, 080 05 Prešov proti žalovanému: Mesto Prešov, IČO: 00 327 646, so sídlom Hlavná
73, 080 01 Prešov, právne zastúpený: JUDr. Martin Staroň, advokát, IČO: 42083541, so sídlom Hlavná
89, 080 01 Prešov, o zaplatenie 1.275,83 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 415,00 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,00% ročne z tejto sumy od 14.08.2019 až do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

IV.Žalobcaažalovaný sú povinní zaplatiťInštitútuznalcovsúdnehoinžinierstva,družstvo,Hroncova
3, 040 01 Košice znalečné a to každý v sume 915,32 € do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou došlou súdu dňa 12.08.2019 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 1275,83 €

spolu s 5 % úrokom z omeškania z tejto sumy od 14.08.2019 až do zaplatenia.
1.1. Žalobca v žalobe uviedol, že je výlučným vlastníkom parcely Q. F. Č.. XXX/X orná pôda o výmere XX
R., k.ú. T. O. V. K. Č.. XXXX a podielovým spoluvlastníkom parcely Q. A. Č.. XXXX/XX zastavané plochy
a nádvoria o výmere X R., Q..Ú.. T. vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 2/4 v pomere k celku zapísanej
na K. Č.. XXX, ktoré nadobudol na základe darovacej zmluvy od svojho starého otca S. E. (ďalej len
sporné pozemky). Na sporných pozemkoch sa nachádza miestna komunikácia a chodník vo vlastníctve
žalovaného. Tieto pozemky užíva žalovaný bez toho, aby mal so žalobcom uzatvorenú platnú nájomnú

zmluvu,tzn.žeichužívabezprávnehodôvodu,čímsažalovanýnaúkoržalobcubezdôvodneobohacuje.
Žalobou sa domáha náhrady bezdôvodného obohatenia za čas od 12.08.2017 do 11.08.2019, pričom
pokiaľ ide o výšku nároku, tak podľa znaleckého posudku Znaleckého ústavu Technickej univerzity v
Košiciach - stavebná fakulta zo dňa 25.07.2017 bola všeobecná hodnota nájmu predmetných pozemkov
stanovená u parcely Q. F. Č.. XXX/X pre rok 2017 vo výške 13,28 € za m2 na rok a pri parcele Q. A. Č..
XXXX/XX o výmere X R. pre rok 2017 vo výške 11,91 € m2/rok. Na základe uvedeného teda žalobca
za obdobie od 12.08.2017 do 11.08.2019, teda za 730 dní požaduje za užívanie parcely Q. F. Č.. XXX/

X vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1168,64 € a za užívanie parcely Q. A. Č.. XXXX/XX za
spoluvlastnícky podiel v alikvotnej výmere X,X R. požaduje vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
107,19 €. Žalobca žalovaného vyzval na plnenie listom zo dňa 01.08.2019 s tým, že žalovaný mal plniťv lehote 7 dní odo dňa doručenia výzvy. Na základe uvedeného tak žalobca požaduje zaplatenie celkom
sumy 1275,83 € spolu s 5 % ročným úrokom odo dňa 14.08.2019 až do zaplatenia.

2. Žalovaný sa k žalobe prvýkrát vyjadril podaním zo dňa 08.10.2019 (č.l. 133-138), v ktorom uviedol
nasledujúce:
2.1. Žalovaný má za to, že z jeho strany o bezdôvodné obohatenie nejde, a preto žalobou uplatnený
nárok neuznáva. O bezdôvodné obohatenie by v jeho prípade mohlo ísť iba vtedy, ak by stavby
chodníka a mestskej komunikácie, ktoré stoja na pozemku vo vlastníctve žalobcu boli neoprávnenou

stavbou podľa § 135c Občianskeho zákonníka. O neoprávnenú stavbu by však išlo len vtedy, ak v
čase jej výstavby stavebník podľa predpisov občianskeho práva nebol oprávnený stavbu postaviť na
príslušnom pozemku. Žalovaný tvrdí, že v danom prípade vlastník pozemku Československý štát bol
zároveň v čase stavby chodníka a mestskej komunikácie aj stavebníkom, a teda staval na svojom
pozemku, a preto stavba chodníka mestskej komunikácie rozhodne nie neoprávnenú stavbu v zmysle
§ 135 c) Občianskeho zákonníka. Ďalej žiadal aplikovať § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka týkajúci sa

dobrých mravov, pretože poukazuje na to, že žalovaný ako vlastník chodníka a predmetnej komunikácie
nie je podnikateľským subjektom a nevlastní mestskú komunikáciu a chodník za účelom zisku, ale
za účelom bezplatného uspokojovaniu verejných potrieb. Žalovaný v ďalšej časti tohto podaniach
poukazuje na zákon číslo 66/2009 Z.z. a má za to, že v prípade, ak vzniklo 01.07.2009 zákonné vecné
bremeno v takomto prípade k pozemku, na ktorom sa nachádza chodník a mestská komunikácia, tak

vzniklo vecné bremeno v prospech žalovaného, a preto nejde o neoprávnené užívanie. V prípade,
ak by teda toto vecné bremeno vzniklo, žalovaný poukazuje na to, že náhrada za takto vzniknuté
vecné bremeno je jednorazová, pričom premlčacia doba by začala plynúť dňom účinnosti zákona číslo
66/2009 Z.z. a to dňa 01.07.2009, a teda uplatnený nárok by bol premlčaný, a preto zároveň vznášajú
námietku premlčania. Pokiaľ ide o samotné uplatňované trhové nájomné, žalovaný sa ohradzuje voči

predloženému znaleckému posudku znaleckého ústavu v Košiciach. Poukazuje na to, že rovnaký nárok
ešte právnym predchodcom žalobkyne S. E. bol uplatnený aj v konaní sp. zn. 8C/76/2016 vedenom
na Okresnom súde Prešov. Už v tomto konaní žalovaný namietal znalecký posudok znaleckého ústavu
a z toho dôvodu bol vypracovaný znalecký posudok číslo 103/2017 súdnym znalcom Ing. Karolom
Jančokom, ktorý dospel k záveru o výške nájomného pri parcele KN E č. 189/4 ako 7,202 € na m2 na

rok a pri parcele Q. F. Č.. XXXX/XX Q. T. X,XXX €. O. R. na rok. Podľa tohto znaleckého posudku by
žalovanému prislúchala náhrada vo výške 676,92 €.

3. K predmetu konania sa vyjadril žalobca vo forme repliky zo dňa 31.10.2019 (č.l. 152 - 155). Uvádza,
že sa nestotožňuje s tvrdeniami žalovaného vo vyjadrení k žalobe a uvádza, že Československý štát

nikdy nebol vlastníkom pozemku, na ktorom je postavený sporný chodník a miestna komunikácia, čo
preukazuje nadobúdacími titulmi až k nadobudnutiu sporných pozemkov žalobkyňou. Žalobca zároveň
zdôraznil, že tieto sporné stavby tak boli zriadené na cudzom pozemku, ku ktorým vtedajší stavebník
nemal vlastnícke právo a zároveň nemožno aplikovať ani zákon číslo 66/2009 Z.z., a teda k týmto
pozemkom nevzniklo v prospech žalovaného právo z vecného bremena, keďže predmetné stavby neboli

postavené v súlade s vtedy platnými stavebnými predpismi. Pokiaľ ide o predložený znalecký posudok
Ing.JančokastýmtosažalobcanestotožnilastálepoukazujenasúkromnýznaleckýposudokTechnickej
univerzity Košice.

4. Vzhľadom na tvrdenia žalovaného ho súd vo výzve zo dňa 12.11.2019 (č.l. 179) poučil, že je povinný

preukázať ním tvrdené skutočnosti a to, že v čase zastavania sporných pozemkov bol ich vlastníkom
Československý štát a zároveň, že tieto stavby boli povolené podľa predpisov platných v čase realizácie
stavieb. Zároveň, keďže žalovaný odkazoval na znalecký posudok Ing. Jančoka, ktorý sa však týkal
iného obdobia, vyzval súd žalovaného, aby zabezpečil doplnok k tomuto znaleckému posudku za
žalované obdobie.

4.1. K žalobe sa opätovne vyjadril žalovaný podaním zo dňa 21.11.2019 na č.l. 181-184, ktorý je v
prevažnej väčšine opakovaním jeho predchádzajúceho vyjadrenia. Skutočnosti na preukázanie ktorých
bol vyzvaný, nepreukázal.

5. Na pojednávaní konanom dňa 30.01.2020 (č.l. 187-188) súd predniesol stranám sporu svoj predbežný

právny názor v tom zmysle, že nie je preukázané, aby sa na predmetné pozemky a stavby vzťahoval
zákon číslo 66/2009 Z.z. Zároveň je preukázané, že by tieto stavby boli postavené v súlade s vtedy
platnými stavebnými predpismi. Rovnako súd uviedol, že sa už vo viacerých konaniach ohradil voči
znaleckým posudkom Technickej univerzity Košice robených pre advokátsku kanceláriu JUDr. MichalaFeciľaka s tým, že tieto považuje za neseriózne. Pokiaľ je súdu známe z iných konaní (napr. konanie sp.
zn. 9C/7/2012 /išlo o nájomné za stavbu na cudzom pozemku v areály bývalého poľnohospodárskeho
dvora/, kde hodnoty nájomného určené TUKE boli viac ako 5 - násobné oproti hodnotám uvedeným v

iných znaleckých posudkoch. ZP TUKE uvádzal výslovne nepravdivé informácie, na ktoré súd reagoval
stotožnením sa s vyjadrením žalovaného takto - znalecký ústav porovnáva neporovnateľné, keďže svoj
záver postavil na nájomných zmluvách, predmetom ktorých je rampa, manipulačný priestor, parkovacie
plochy, skladové plochy, nebytové priestory, výrobné, kancelárske a skladové priestory, pozemok na
výstavbu pozemných komunikácií, pozemok potrebný na výstavbu diaľničného privádzača, pričom ide

o pozemky v odlišnej časti k. ú. Solivar a iného charakteru, resp. o budovy a nebytové priestory.
Nie je pravdou údaj uvedený v znaleckom posudku znaleckého ústavu, podľa ktorého ide o pozemky
vzdialené 200 m od pozemku posudzovaného, pretože táto vzdialenosť je 1 607 m. Zároveň nie je
pravdou uvedený údaj v znaleckom posudku znaleckého ústavu o tom, že najbližšia zastávka MHD
sa nachádza vo vzdialenosti 200 m, keďže táto zastávka sa nachádza vo vzdialenosti viac ako 1 km.
Pokiaľ ide o to, že znalecký posudok uvádza, že na hospodárskom dvore sa nachádza voda, elektrina

a kanalizácia, tu žalovaný uvádza, že tieto rozvody sú nefunkčné a neupotrebiteľné. Ďalej žalovaný
poukazuje na to, že pozemok sa nachádza v areáli poľnohospodárskeho podniku a je zastavaný
stavbamiprepoľnohospodárskuvýrobuaobchodnúčinnosť,tedanemôžebyťurčenýprevyššievyužitie.
Pre toto vyššie využitie by muselo dôjsť k zmene územného plánu. Tvrdenie, že ide o pozemky s
výraznýmzáujmomokúpuniejezostranyznaleckéhoústavuničímpodložené.Pokiaľznaleckýposudok

znaleckého ústavu poukazuje na ponuky realitných kancelárií, ktoré ponúkajú pozemky v k. ú. Solivar za
cenu 49 €/m2, treba uviesť, že tieto pozemky sa nachádzajú v inej časti a sú územným plánom určené
na výstavbu rodinných domov s vybudovanými inžinierskymi sieťami. Tieto pozemky sú neporovnateľné
s parcelami, ktoré tvoria Hospodársky dvor bývalého štátneho majetku.), tento znalecký ústav pre
advokátskou kanceláriou JUDr. Feciľaka spracoval znalecké posudky, kde porovnával neporovnateľné

pozemky a stavby. V prejednávanej veci v znaleckom posudku výšku nájomného za užívanie pozemku
pod cestou a chodníkom porovnával s pozemkami, na ktorých je parkovisko, nebytové priestory a pod.
a zároveň znalecký ústav vychádzala vždy iba z nájomných zmlúv spojených s p. Jarkovským alebo
osobami mu blízkymi. Kým pre súd vyhotovenie znaleckého posudku v rozsahu pár strán trvá TUKE
mesiace (pričom dochádza aj k ukladaniu pokút za nedodržanie lehoty), pre advokátsku kanceláriu

JUDr. Feciľáka sa znalecké posudky presahujúce 100 strán vyhotovoval za čas napr. 6 týždňov. Súd
má aj informácie, že Znalecký ústav TUKE za jeden z týchto posudkov dostal pokutu od Ministerstva
spravodlivosti SR vzhľadom na jeho nesprávnosť.

6. Vzhľadom na predbežný právny názor súdu, žalovaný navrhol, aby do konania bol pribratý znalec z

odboru stavebnícka, ktorý by určil hodnotu nájomného za parcely KN C č. 3155/21 a KN E č. 189/4 za
žalovanéobdobie,tedaobdobieod12.08.2017do11.08.2019.6.1. PribratáznaleckáorganizáciaInštitút
znalcov súdneho inžinierstva vypracovala „Znalecký posudok číslo 12/2020“ a tento súdu predložila dňa
19.10.2020 (č.l 251 - 484). V tomto znaleckom posudku znalecká organizácia dospela k záveru, že výška
nájomného za žalované obdobie pri pozemku KN C č. 3155/21 je 3,87 € za m2 na rok a pri pozemku

KN E č. 189/4,32 € za m2 na rok.

7. Voči znaleckému posudku podala námietky žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu (č.l. 490 -
506), kde s týmto znaleckým posudkom nesúhlasila. Žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5 Cdo/8/2009, z ktorého citovala „užívateľ cudzej veci bez právneho dôvodu je povinný

vydať bezdôvodné obohatenie peňažnou formou, rozsah ktorého plnenia, ak tento nie je stanovený
právnym predpisom (takýmto predpisom nie sú zásady pre určenie výšky nájomného za prenájom a
podnájom nehnuteľností vo vlastníctve mesta z 24.02.2006) je vyjadrený peňažnou čiastkou, ktorú by
obvyklebolonevyhnutnévynaložiťvdanommiesteačasezaporovnateľnéužívanie (prenajatie)
veci. Prihliadne sa pritom na účel a spôsob užívania a na druh právneho dôvodu, ktorým sa spravidla

právo užívania veci vzhľadom na jeho rozsah a spôsob zakladá; najčastejšie ide o nájomnú zmluvu,
kedy sa výška náhrady určuje podľa obvyklej hladiny nájomného, ktoré by nájomca v danom mieste a
čase platil ak by vec užíval na základe platnej nájomnej zmluvy. Obvykle nájomné je nájomným tržným.“
7.1. Vo veci konajúci súd sa s týmto citovaným rozhodnutím v plnom rozsahu stotožňuje a podľa neho
aj postupoval.

7.2. Žalobkyňa ďalej poukazuje na to, že skutočnú výšku tržného nájomného sporných pozemkov je
možné zistiť z prílohy číslo 26. a 27. znaleckého posudku číslo 12/2020 a to zmluvy o nájme pozemkov
uzatvorenej medzi S.. Y. Q. a Národnou diaľničnou spoločnosťou týkajúcou sa pozemku o výmere XXX
R. V. C. Y. L. Y.ove za sumu 12,78 € za m2 na rok a zo zmluvy o nájme pozemku súvisiacich s výstavboua užívaním pozemných komunikácii medzi prenajímateľmi Coryn s.r.o. a nájomcom Národná diaľničná
spoločnosť týkajúca sa pozemku o rozlohe XXXX R. V. C. Y. za sumu 15,34 € za m2 za rok. Tu treba
uviesť, že podľa vedomosti súdu, obe tieto osoby sú späté s osobou p. J., Q. S.. Y. Q. s ním mal spoločné

podnikateľské aktivity a spoločnosť Coryn je priamo spoločnosťou ovládanou p. J..
7.3. Ako prílohy k tomuto vyjadreniu žalobkyňa predložila vyjadrenie realitných kancelárii Gama
Investment a Regio-Real, pričom jedno vyjadrenie bolo vypracované pre p. Y. J. - Coryn a druhé pre p.
Y. J. a týkali sa priemernej výšky prenájmu pozemkov - druh zastavané plochy a nádvoria pre roky 2007
až 2011, ktorá bola uvedená vo výške od 400 SK za m2 do 14 € za m2.

8. Žalovaný sa k znaleckému posudku vyjadril podaním došlým súdu dňa 18.11.2020 (č.l. 540), kde
uviedol, že voči znaleckému posudku nemá žiadne námietky.

9. Vzhľadom na námietky žalobkyne pristúpil súd k tomu, že požiadal znaleckú organizáciu Inštitút
znalcov súdneho inžinierstva o podanie doplnku k znaleckého posudku, ktoré sa uskutočnilo „Odborným

vyjadrením číslo 1/2021“ (č.l. 562 - 597). Znalecká organizácia v celom rozsahu zotrvala na svojom
pôvodnom odbornom vyjadrení.

10. Žalovaný podaním zo dňa 02.02.2021 (č.l. 606 - 608) žiadal, aby sa súd vysporiadal aj s námietkou
dobrým mravov, kde poukázal na rozhodnutie ESĽP v konaní o sťažnosti číslo 4014/12 týkajúce sa Y.

J., ktorý podal sťažnosť na ESĽP preto, že mu cez prizmu dobrých mravov bola zamietnutá žaloba o
obdobnom nároku ako je predmetom tohto konania.

11. K doplneniu odborného vyjadrenia sa vyjadrila žalobkyňa podaním zo dňa 15.03.2021 (č.l. 613-617),
kde uviedla, že so znaleckým posudkom a jeho doplnením nesúhlasí a predložila súdu kúpne zmluvy

týkajúce sa pozemkov podľa nej porovnateľných s pozemkami, ktoré sú predmetom tohto konania a to
kúpnu zmluvu medzi predávajúcim Poneko s.r.o. (štatutárny orgán Y. J.) a Slovenskou správou ciest,
kúpnu zmluvu medzi Y. Q. a Slovenskou správou ciest a kúpnu zmluvu medzi Y. J. a Slovenskou správou
ciest. Rovnako žalobkyňa pociťovala potrebu vyjadriť sa aj k námietke rozporu s dobrými mravmi, a
preto tak urobila podaním zo dňa 19.03.2021 (č.l. 620-623), pričom uviedla, že rozhodnutie ESĽP v

konkrétnej veci nemôže mať judikatórny presah. Následne sa žalobkyňa znova vyjadrila podaním zo
dňa 14.04.2021 (č.l. 628 - 649), kde poukázala na „Znalecký posudok Ing. Jančoka“ s tým, že tento
dospel k odlišnej cene nájmu ako je cena uvedená v znaleckom posudku spracovanom v rámci tohto
súdneho konania.

12. Pred tým ako súd pristúpi k odôvodňovaniu rozhodnutia vo veci samej, považuje za potrebné uviesť,
že ľahký spor o bagateľnú sumu 1 000 € bol na základe námietok žalobkyne a jej právneho nástupcu
hypertrofovaný do súdneho spisu o rozsahu cca 650 strán (obdobne vo veci 9C/30/2020 o nariadenie
neodkladného opatrenia /zástupca žalovaných JUDr. Feciľak/ - cca 600 strán, 9C/37/2016 - žaloba o
vydanie bezdôvodného obohatenia /zástupca žalobcu JUDr. Feciľak/ - cca 800 strán).

13. Relevantná právna úprava.
Podľa Občianskeho zákonníka
§ 451 ods.1 - Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
§ 451 ods.2 - Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,

plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
§ 456 - Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na
úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
§ 458 ods.1 - Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre

možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
§ 517 ods.1 - Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej
primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné
plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
§ 517 ods.2 - Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka

popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
§ 563 - Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí,
je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.Podľa zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov
pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení
niektorých zákonov

§ 4 ods.1 - Ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne
dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby
dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu,
ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo
zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva

štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena
v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo
zodpovedajúce vecnému bremenu.

14. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že uplatnený nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia zo strany žalobkyne je pokiaľ ide o základ tohto nároku nepochybne daný.

Ide o bezdôvodné obohatenie spočívajúce v plnení bez právneho dôvodu, ktoré keďže spočívalo vo
výkonoch, musí byť nahradené peňažnou formou. Pozemok (spolu)vlastnícky patriaci žalobkyni je
žalovaným neoprávnene užívaný jeho stavbou. Aplikácia zákona č. 66/2009 Z.z. neprichádza do úvahy,
keďže žalovaný napriek výzve preukázať tvrdenia aplikáciu uvedeného zákona odôvodňujúcu (najmä
oprávnenosť stavby), tak neurobil. Tu treba uviesť, že je nesprávny právny názor žalovaného, že o

bezdôvodné obohatenie by nemohlo ísť v prípade, ak by v minulom čase stavebník mal právo stavbu
na pozemku postaviť. Z judikatúry vyplýva, že aj v prípadoch, ak časom dôjde z rozličných dôvodov
k oddeleniu vlastníctva pozemku od vlastníctva stavby, vzniká vlastníkovi stavby (pri neexistencii
zmluvného práva užívania) právo na bezdôvodné obohatenie z dôvodu, že na jeho pozemku sa
nachádza stavba vo vlastníctve inej osoby.

14.1. Pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia určovaného ako trhové nájomné, ktoré by pri
existencii zmluvného vzťahu žalovaný žalobcovi platil za m2 na obdobie 1 roka, súd musí uviesť, že už
dávno nebol konfrontovaný s tak kvalitným znaleckým posudkom, resp. odborným vyjadrením ako je
tomu v tejto veci. Na tom nemenia nič ani námietky žalobkyne, ktoré sú logické, pretože jej nedávajú
za pravdu ohľadne výšky plnenia, na druhej strane však pre súd irelevantné a žiadnym spôsobom

posudok znaleckej organizácii nedostávajúce do polohy spornosti. Znalecká organizácia podrobne
analyzovala v širokom rozsahu všetky jej predložené zmluvy a vyabstrahovala z nich zmluvy vhodné na
porovnanie,pričomtentosvojnázorajriadneodôvodnila.Žalobkyňanechcepochopiť,žepreporovnanie
nie sú vhodné zmluvy týkajúce sa prenajatia pozemkov svojím charakterom, účelom užívania a najmä
veľkosťou iné, ako sú prejednávané pozemky. Je nekorektné tvrdiť, že ako porovnávací materiál nemôžu

slúžiť zmluvy, kde prenajímateľom je žalovaný. Žalovaný si predsa pre orientačné určenie nájomného pri
pozemkoch v jeho vlastníctve nechal vyhotoviť Odborné stanovisko, v ktorom sa tiež postupovalo podľa
Vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z. Toto stanovisko znalecká organizácia nebrala do úvahy ako právny
predpis stanovujúci výšku nájomného (viď vyššie citovaný judikát NS SR) ale vychádzala zo zmlúv, pri
ktorých pre určenie výšky nájomného žalovaný interne používa Odborné stanovisko. Žalobkyňa žiadnym

spôsobom nepreukázala, aby žalovaný pri dojednávaní nájomných zmlúv požadoval iné ako trhové
nájomné a tým ukracoval seba a svojich obyvateľov. To, že v konečnom dôsledku nájomné v konaní
spracovaným znaleckým posudkom vyšlo nižšie ako nájomné určené Ing. Jančokom na záver súdu
nemá vplyv, pretože je bežné, že znalci dôjdu k rozdielnym hodnotám, či už vyšším alebo nižším. V tomto
prípade však súd má za to, že posudok je komplexný a znalecká organizácia vychádzala zo správnych

predpokladov a svoje závery riadne a náležite odôvodnila.

15. Pokiaľ ide o otázku konania žalobkyne v rozpore s dobrými mravmi, senát 9C už v inom konaní
uviedol, že s touto námietkou nesúhlasí. Predovšetkým nie je preukázané, že zo strany žalobkyne
dochádza k skupovaniu pozemkov alebo k ich inému zabezpečeniu si práve za účelom súdenia sa

s verejnoprávnymi korporáciami typu obce, vyššieho územného celku a pod. a na tom nemení nič
ani to, že už jej právny predchodca pán E. takéto súdne konanie viedol. Naopak, práve v konaní
žalovaného vidí súd rozpor s dobrými mravmi, pretože tento sa spolieha na to, že vlastníkmi pozemkov
neoprávnene zastavaných stavbami vo vlastníctve žalovaného a verejne užívanými (pričom vlastníkovi
pozemku zostáva iba tzv. holé vlastníctvo) sú osoby, ktoré nemajú dostatok finančných prostriedkov a

dostatok sily na to, aby viedli súdne konania vo vzťahu k mestu ako vlastníkovi stavby, a preto ak sa
nájde takáto osoba, ktorá do takého súdneho konania vstúpi, dochádza k narušeniu „pokojného života
mesta“ v tejto oblasti. Bolo by zaujímavé sledovať opačný prípad a teda ako by žalovaný postupoval,
ak by neoprávnená stavba stála na jeho pozemkoch a teda či by presadzovanie vlastníckeho právaním považoval za konanie rozporné s dobrými mravmi. Tu treba vyjadriť počudovanie nad prístupom
mesta, že nehnuteľnosti v takej zanedbateľnej výmere doteraz dohodou s jej vlastníkom nevykúpilo,
prípadne v riadnom správnom konaní nevyvlastnilo, aby k súdnym sporom ako je tento už opakovane

nedochádzalo.

16. Výška plnenia.
Žalobca požadoval: za parcelu KNE č. 189/4 - 13,28€/m2/rok,
: za parcelu KNC č. 3155/21 - 11,91 €/m2/rok.

16.1. Rozsudok OS PO sp. zn. 20C/132/2008 za obdobie 2006 - 2008 vychádzal zo sumy 4,943 € a
5,012 €/m2/rok.
16.2. Z rozsudku OS PO sp. zn. 8C/76/2016 (týkajúci sa rokov 2014, 2015) vyplýva, že žalobca S. E.
zastúpený JUDr. Feciľakom predložil ZP Ing. Ilkoviča na sumu 15,49 €/m2/rok a ZP TUKE na sumu cca
12 €/m2/rok a 13,40 €/m2/rok. Tieto ZP boli súdom odmietnuté a súd vychádzal zo ZP Ing. Jančoka a
súm cca 7,20 €/m2/rok a 4,79 €/m2/rok.

16.3. Ako už bolo uvedené v prejednávanej veci vychádza súd zo ZP v rámci tohto konania urobeného,
ktorý výšku nájomného určil takto:
- KNC č. 3155/21 - 3,87 €/m2 - 2 roky = 69,66 €, teda 70 €, čo pri výške spoluvlastníckeho podielu
predstavuje sumu 35,00 €
- KNE č. 189/4 - 4,32 €/m2 - 2 roky = 380,16 €, teda 380,00 € pri výške podielu 1/1, spolu 415,00 €.

16.4. Splatnosť bezdôvodného obohatenia je na výzvu, podľa ktorej sa malo plniť do 7 dní od doručenia
výzvy zo dňa 01.08.2019 (doručená v rovnaký deň - č.l. 30). Ak teda žalobca požaduje úrok z omeškania
od 14.08.2019, súd ho od tohto dátumu priznal. Výška základnej sadzby ECB ku dňu omeškania bola
0,00% ročne a preto úrok z omeškania je 5,00% ročne (§ 3 NV SR č. 87/1995 Z.z.).

17.Podľa§251C.s.p.-Trovykonaniasúvšetkypreukázané,odôvodnenéaúčelnevynaloženévýdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 257 C.s.p. - Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

Podľa § 260 C.s.p. - Ak súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie, pri rozhodovaní o náhrade výdavkov
spojených s vykonaním tohto dôkazu sa riadi ustanoveniami osobitného predpisu.
17.1. V prejednávanej veci išlo o konanie, v ktorom výška plnenia závisela od znaleckého posudku a
úvahy súdu. Žalobca bol úspešný v základe nároku (priznanie náhrady) a výška náhrady závisela od
úvahy súdu a znaleckého posudku. Súd sa stotožňuje so záverom súdnej praxe, že aplikácia § 257

C.s.p. prichádza do úvahy v takýchto konania v prípade, ak žalobca výšku odplaty určí zrejme nereálne.
V danom prípade žalobca navrhoval odplatu v 3 - násobnej výške ako mu bola priznaná, hoci vedel
(rovnako ako aj jeho právny zástupca), že v obdobnej veci boli jeho právnym predchodcom a právnym
zástupcom predložené znalecké posudky (ktorých obdobu predložil aj teraz) ako zrejme premrštené
odmietnuté a na takejto premrštenej sume zotrval aj v tomto konaní. Úspech v základe nároku bol teda

zohľadnený tak, že preddavok žalovaného vo výške 900 € vyplatený znaleckej organizácii si žalovaný
nesie zo svojho. Zvyšok nezaplateného znalečného (o výške ktorého už bolo rozhodnuté - 2384,15 € -
900 € + 346,49 € = 1830,34 €, preto súd v súlade s logikou veci a hospodárnosťou konania priznával už
priamo náhradu a nielen nárok na ňu) preto súd vidiac v tvrdohlavom zotrvávaní na nereálnych nárokoch
dôvod hodný osobitného zreteľa uložil na zaplatenie obom stranám sporu a žalobcovi nárok na náhradu

trov konania voči žalobcovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)

vyhotoveniach.

Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.